Ján Hlavčo

Križovatka ciest a neskutočný vyhliadkový bod

by Články

Medzi miesta, kedy v niektorých fázach túry doslova balansujete po štátnej hranici, patrí aj Račkovo sedlo na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Zaujímavým môže byť aj fakt, že odtiaľto vidíte poľskú stranu Tatier. Okrem toho aj vrch Klin, Končistú či romantickú Račkovu dolinu.

Foto: Ján Hlavčo

Je to križovatka viacerých turistických chodníkov, vedie tadeto napríklad značkovaný chodník na Hrubý vrch, Končistú alebo Klin. Za zmienku určite stoja aj nádherné Račkove plesá, ktoré sa nachádzajú pod sedlom a sú vstupnou bránou do horskej oblasti. Pri dostatku vody sa zlejú do jedného väčšieho jazera.

Majestátne Račkovo sedlo uzatvára Račkovu dolinu. Vedie tadeto červená turistická značka od Sivého vrchu do Pyšného sedla a žltá značka od ústia Račkovej doliny, ktorá v ňom končí. Práve táto dolina je základom pre výstup do sedla, trvať by vám to malo asi 4 hodiny. Východiskovým bodom je parkovisko, odkiaľ sa po modrej značke dostanete asi po polhodine na rázcestie Jamníckej a Račkovej doliny. Potom po žltej Račkovou dolinou cez Rázcestie pod Klinom okolo Račkových plies na Račkovo sedlo a Končistú, ktorá je najvyšším bodom trasy. Počkajte ale ešte pár dní, pretože táto žltá turistická trasa je do 15. júna uzavretá.

Do Račkovho sedla sa dostanete aj z Klinu po červenej značke za približne polhodinu, z Hrubého vrchu takisto po červenej asi za 45 minút.

Milan Cernak

Do Tatier so psom alebo nie?

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Je to už dlhodobá téma – patria psy do Tatier alebo by sme s nimi do národných parkov nemali chodiť? Skalní psíčkari by vám to hneď vysvetlili, keď je pes na vôdzke a má náhubok, tak prečo nie? Aj súčasná právna situácia im dáva za pravdu, podľa novelizovaného zákona o ochrane prírody a krajiny sa môžu návštevníci národného parku pohybovať so svojím psom neobmedzene, pričom v najvyššom, teda 4. a 5. stupni ochrany ho musia mať po celý čas na vôdzke, a podľa Návštevného
poriadku TANAP-u musí mať aj náhubok.

Foto: Milan Cerna

Okrem toho pre týchto turistov platia aj ostatné nariadenia zákona o ochrane prírody a krajiny pre peších návštevníkov – napríklad pohyb len po značkovaných turistických chodníkoch a v čase, keď sa na ne nevzťahuje uzávera. V poslednej dobe opäť presakujú informácie, podľa ktorých by mal byť v novom Návštevnom poriadku TANAP-u pohyb so psom zakázaný v alpínskom prostredí. Ochranári vnímajú psov v národnom parku ako problém. O takomto zákaze sa diskutovalo viackrát, napríklad pred dvomi rokmi bol takmer na spadnutie.

Ešte v nedávnej minulosti ste stretli turistov so psom len výnimočne, dnes je to iné. Ak pes nie je na vôdzke, môže plašiť zver. Je to pre neho prirodzené, naháňať korisť majú psy vo svojej povahe. Známe sú medializované prípady, kedy voľne pustený pes usmrtil svišťa, iný naháňal kamzíky. Takéto konanie často dopĺňa aj arogantné správanie majiteľa.

Na druhej strane, takéto opatrenia môžu postihnúť poctivých majiteľov psov, ktorí s nimi chodia do Vysokých Tatier. Ide o spoločenskú a odbornú tému, o pohybe psov v Tatranskom národnom parku sa diskutuje už dlhú dobu. Takisto platí, že vysokohorský terén nie je vhodný pre každé plemeno psa. Netreba preceňovať ani sily vášho štvornohého člena rodiny a radšej sa poradiť s veterinárnym lekárom.

Paul Oravec

Výlet na Zelené pleso? Prečo nie?

by ČlánkyZelené pleso

Meno vraj dostalo podľa zelených škvŕn na jeho dne a už na prvý pohľad si ho nemôžete pomýliť. Je jedným z najobľúbenejších turistických cieľov v Tatrách. Možno ste už pri ňom boli viackrát, ale aj tak ho dnes dávame ako tip na výlet. Atmosféra v našich veľhorách je každý deň iná, a tak to určite bude aj pri tomto ľadovcovom jazere v najvýchodnejšej vysokotatranskej doline.

Foto: Paul Oravec

Na jeho južnej strane môžete vidieť Malý Kežmarský štít, na západnej sa vypína Jastrabia veža, výhľad sa dá vychutnať aj na Veľkú Svišťovku, Predné a Zadné Jatky i Bujačí vrch.

Z autobusovej zastávky Biela voda sa sem dostanete asi za 4 hodiny. Vyjsť sa dá aj z Tatranských Matliarov či Tatranskej Lomnice. Napriek trochu dlhšiemu času sa táto túra radí medzi menej náročné. Začína sa miernym stúpaním, les sa asi po dvoch hodinách zmení na kosodrevinu, ako sa budete blížiť k cieľu, dostanete sa k známej chate.

Stačí vidieť typickú drevenú fasádu, a hneď viete, že je to Brnčalka, oficiálne Chata pri Zelenom plese. Výhľady na Belianske Tatry či hladinu Zeleného plesa od nej sú doslova balzamom na dušu. Môžete sa tu občerstviť, otvorená je celoročne, a možno stretnete aj horolezcov. Chata sa totiž nachádza len kúsok od nástupov na horolezecké trasy.

Zo Zeleného plesa môžete ísť ďalej k Veľkému Bielemu plesu, je to asi polhodina. Naspäť potom po modrej značke späť na zastávku Biela voda alebo do Tatranských Matliarov. Prípadne si môžete od Zeleného plesa naplánovať výstup na Jahňací štít alebo pokračovať na Skalnaté pleso a naspäť cez Folvarskú dolinu.

Marek Király

Päť vecí, ktoré ľudia v horách robia, no nemali by

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Určite sa vám už stalo, že ste niečo urobili s dobrým úmyslom, ale nevyšlo to podľa vašich predstáv. Práve naopak, urobili ste viac škody ako úžitku. Takéto situácie sa stávajú aj v horách, keď si turisti myslia, že môžu napríklad odhodiť banánovú šupku, lebo veď ona sa rozloží, prípadne pustiť psa na voľno, veď v okolí sa teraz nikto nenachádza.

Foto: Marek Király

Vybrali sme päť vecí, ktoré ľudia robia v horách, možno v dobrej viere, ale nemali by:

  1. Odhadzujú odpadky, aj keď by nemali

Už sme to spomenuli v úvode. Podľa viacerých prieskumov ľudia v prírode najviac nechávajú plastový odpad. Táto situácia sa možno trochu zmení so zavedením zálohovania plastových fliaš a plechoviek od začiatku tohto roku. Turisti sú aj u nás už väčšinou uvedomelí a plasty v prírode nenechávajú, ale čo napríklad taký ohryzok z jablka? Čas jeho rozkladu je asi dva týždne, ale je to vec, ktorá do prírodného prostredia nepatrí. Zbytočne láka rôzne druhy zvierat na ľahko získanú potravu. Ešte horšie je to so šupkou od banána. Tá sa rozkladá priemerne šesť týždňov, zároveň je napustená rôznymi chemickými látkami, čo je pre zvieratá nebezpečné. To platí aj pre pomarančové šupky alebo cigaretové ohorky, tie sa rozkladajú asi dva roky.

  1. Zvieratá nemajú na vôdzkach

Predtým ako zoberiete svojho štvornohého miláčika na túru do hôr mali by ste navštíviť veterinára. Ten vám povie, či je to pre psíka vhodné alebo sa treba venovať iným aktivitám. Známym pravidlom je, že by mal byť v prírode na vôdzke. Nemal by voľne behať, ani v prípade, že máte pocit, že okolo nikto nie je. Nikdy neviete, aké zvieratá sa pohybujú v okolí, aj keď ich práve nevidíte. To isté platí o turistoch, ktorí sa môžu nečakane objaviť a váš pes ich môže ohroziť. Obozretný treba byť hlavne na území národných parkov, kde platia prísnejšie pravidlá.

  1. Chodia po nevyznačených chodníkoch

Poznáte to chválenie sa: „Vybral som sa cestou, aj keď tam nebola značka. Bol to iný zážitok, videl som veci z iného pohľadu.“ A my doplníme, že aj uškodil prírode. Prečo? Pretože ide o určitú kultúru pri turistike, o vašu bezpečnosť a zas aj o život zvierat a rastlín, ktorý by sme nemali takýmto spôsobom narúšať. Divo žijúce zvieratá vedia, po ktorých chodníkoch chodia ľudia, snažia sa im (vo väčšine prípadov) vyhýbať. Ak vás stretnú v miestach, kde vás nečakajú môže ich to vyľakať alebo na vás zaútočia.

  1. Preceňujú svoje sily, neplánujú

Neplatí to len pre Vysoké Tatry, ale aj pre iné pohoria u nás. Medzi najčastejšie príčiny zásahov Horskej služby patrí precenenie vlastných síl, zlé plánovanie trasy, nevhodný výstroj. Sandále do horského terénu určite nepatria, aj keď sa v nich dobre vetrajú nohy. Medzi časté chyby patrí aj neskorý odchod na túru a podcenenie zmien počasia. Skúsenejší turisti vám povedia, že letné búrky prichádzajú väčšinou až po 16-tej hodine, takže ak sa dovtedy vrátite do nižších polôh, nemali by vás prekvapiť.

  1. Nemajú vhodnú obuv ani výstroj

Ako sa oblečiem? Mám toho so sebou dosť alebo málo? Aj takéto otázky si niektorí dávajú pred túrou. Sú veci, na ktoré by ste nemali zabudnúť, lebo sa vám to môže v horách vypomstiť. Začnime od obuvi, tu by sme nemali podceňovať situáciu a zvoliť pevnú obuv s podrážkou s profilom. Obyčajné športové tenisky, ani topánky na bežné nosenie ich nedokážu nahradiť. Túto vec podceňuje veľa turistov a potom sa im to vypomstí v podobe otlakov, presilených členkov, kolien či dokonca vyvrtnutí. Na oblečenie už máme dnes na výber z kvalitných a odolných materiálov, mali by sme mať na sebe viac tenkých vrstiev, je to praktickejšie ako napríklad dve hrubšie vrstvy. Chybou často je aj to, že si turisti nezoberú náhradné oblečenie. Ak plánujete dlhšiu túru, určite nezabudnite na pršiplášť, čiapku, ale aj termoizolačnú fóliu a lekárničku. Každú túru by sme si mali dopredu naplánovať a nepreceňovať svoje sily. Napríklad vetou: „Tieto kopce mám pochodené, ani sa nemusím dívať do mapy. Do dám kedykoľvek aj s rukami vo vreckách.“

Zdenka Kajanová

Kamenné sošky v horách radšej nestavajte

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

S davovou psychózou sa môžete stretnúť aj v prírode. Nemyslíme teraz na pretlak turistov na niektorých trasách počas sviatkov či víkendov, ale na kamene poukladané na sebe, ktoré vytvárajú akoby sošky. Určite ste sa s nimi už na svojich cestách prírodou stretli.

Foto: Zdenka Kajanová

Väčšinou je to tak, že ak sa niekde jedna takáto soška objaví, turisti k nej postavia ďalšiu, potom ďalšiu a tak ďalej. Viacerí si myslia, že tým skrášlia prírodné prostredie a potešia ostatných turistov, ale nie je to tak. Kamene by mali ostať na tom mieste, kde ležia. Neživá príroda má tiež svoju dôležitú funkciu a tým, že kamene premiestňujeme z miesta na miesto, narúšame charakter krajiny, čo citlivo vnímajú hlavne divo žijúce zvieratá.

Iné je to v Himalájach, kde slúžia títo „kamenní mužíci“ ako značenie ciest pre horolezcov. Natrafiť na nich však môžete prakticky kdekoľvek na svete, veľmi populárne sú napríklad v susednej Českej republike. Ako sme písali v predchádzajúcom článku venovanom turistickým značkám – Slovensko patrí medzi krajiny s najlepším značením turistických trás na svete, takže stavanie kamenných sošiek u nás nemá v tomto smere zmysel.

Správcovia národných parkov ho označujú za zlozvyk, ktorý môže prírode rôznym spôsobom škodiť. Napríklad v blízkosti vodných tokov sa pod skalami ukrývajú larvy hmyzu a iné živočíchy, ktoré po vybratí z vody uhynú. Ak sú tieto sošky vysoké alebo umiestnené na vyšších miestach, napríklad na skalách, môžu počas silného vetra spadnúť a ohroziť ľudí pod nimi.

Nemali by sme zabúdať, že v horách sme len návštevníkmi a mali by sme ich zanechať v takom stave, v akom sa nachádzali predtým, ako sme tam prišli.

Miroslav Nagy

Prečo sú turistické značky farebne rozlíšené?

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

„Pôjdete po modrej a na rázcestí odbočíte doprava na červenú.“ Určite ste viackrát čítali alebo počuli takéto pokyny pred plánovanou túrou. Turistické značky nás orientujú v prírodnom teréne už od druhej polovice 19. storočia. Práve územie Slovenska a Českej republiky patrí k oblastiam s najhustejšou a najlepšou sieťou značenia peších turistických chodníkov.

Foto: Miroslav Nagy

Viete však, čo značia jednotlivé farby turistických značiek? Nemôžeme ich porovnávať s označením lyžiarskych zjazdoviek. Tam farba označuje náročnosť kopca, ale pri turistických značkách to tak nie je. Tu farba označuje druh trasy alebo jej významnosť.

Jednoduchšie a kratšie trasy, hlavne v okolí obývaných oblastí, sú označené žltou farbou. Nájdete ich aj vo Vysokých Tatrách, napríklad zo Štrbského plesa na Rázcestie pod Furkotskou dolinou, z Tatranskej Lesnej k Vodopádom Studeného potoka či zo Starého Smokovca na Velickú Poľanu.

Zelené značky sú na nástupových chodníkoch nadväzujúcich na významnejšie trasy. Napríklad z dolín k hrebeňom. Vo Vysokých Tatrách majú zelené chodníky spolu asi 37 kilometrov. Spomenúť môžeme časti Starý Smokovec – Tatranská Javorina, Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso, Trigan – Popradské pleso alebo Štrbské pleso, liečebný dom Solisko – Rázcestie v Krivánskom žľabe.

Ak už ide o dôležitú regionálnu turistickú trasu vedúcu jedným pohorím, tak je označená modrou farbou. Vo Vysokých Tatrách je ich osem, napríklad úseky Tatranská Lomnica – Lysá Poľana, Tri studničky, Stará horáreň – Popradské pleso, Biely Váh – Kriváň či Tatranské Matliare – Tatranská Javorina.

Keď sa vydáte po červenej turistickej značke, pripravte sa, že to bude fyzicky náročnejšie. Budete totiž na niektorej z najvýznamnejších trás, hrebeňovej alebo diaľkovej túre. Touto farbou sú označené legendy ako Cesta hrdinov SNP, Tatranská magistrála, Štefánikova magistrála a ďalšie.

Turistické značky nemôžu ich správcovia maľovať len tak. Ich tvar, umiestnenie a ďalšie náležitosti zastrešuje technická norma STN 01 8025. Značkársku činnosť u nás robí Klub slovenských turistov a máme viac ako 15-tisíc kilometrov značených trás.

Boris Michaliček

Turistika ako liek pre dušu

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Boľavé nohy, chrbát, otlaky, často aj menšie odreniny – stojí to za to? A čo tak čerstvý vzduch, bzučanie hmyzu na lúke, nádherné prírodné scenérie, únik od každodenných starostí a moderných technológií – áno, stojí to za to.

Foto: Boris Michaliček

Nemusí ísť o celodennú náročnú túru, stačí vychádzka na niekoľko hodín a naše telo i duša budú na tom oveľa lepšie. Pravidelný pohyb je pre nás veľmi dôležitý, nehovoriac o tom, že turistika je vhodným druhom aktivity asi pre každého bez rozdielu veku a životného štýlu. Pomáhate napríklad svojim pľúcam. Chôdza zlepšuje dychovú kapacitu a postupne i využívanie vydychovaného kyslíka. Telo môže mať viac energie na fyzické a psychické aktivity. Turistika je prospešná aj pri úprave krvného tlaku. Pravidelné výlety do prírody posilňujú naše srdce a podporujú jeho správnu činnosť.

Okrem fyzickej stránky pobyt v prírode priaznivo vplýva aj na našu psychiku. Zmierňuje stres, pocit nervozity, napätie, negatívne myšlienky. Ak máte problémy s nespavosťou, tak práve toto je cesta, ako s ňou niečo urobiť. Mozog môže tiež trochu vypnúť, čo nám zlepšuje pamäť, schopnosť sústrediť sa i kreativitu. Ruch mesta a technológie nás vyrušujú od premýšľania, pretože sa neustále sústredíme na rôzne nové podnety. Ak si neviete rady s nejakým problémom, možno práve počas turistického pochodu nájdete správne riešenie.

Hovorí sa, že z túry sa vraciame ako úplne iný človek, a je na tom kus pravdy. Aktívny pobyt v prírode prináša veľa pozitívnych vplyvov, ktoré ocenia hlavne ľudia so zdravotnými problémami či syndrómom vyhorenia. Zásluhou turistiky sa dajú potom lepšie zvládať stresové situácie, imunita je silnejšia, predísť môžeme dokonca aj výpadkom pamäte a pocitom úzkosti. Verili by ste, že pohybom v prírode sa dá zvýšiť aj sebavedomie?

Tak, kam sa najbližšie vyberiete za zážitkami a načerpaním toľko potrebnej pozitívnej energie?

do_tatier_cover_02

„Esenpéčkara“ spoznáte na prvý pohľad

by Články

Cesta hrdinov SNP je legendárna trasa. Od Duklianskeho priesmyku na východe po Devín na západe krajiny je celá značená červenou značkou a meria približne 770 kilometrov. Najdlhšiu slovenskú turistickú magistrálu absolvoval minulý rok v apríli a máji aj herec a hudobník Michal Legíň, cesta mu trvala 33 dní.

Foto: Jozef Kadela

Kedy ste prvýkrát počuli o Ceste hrdinov SNP?

Prvýkrát som sa s touto cestou stretol už asi v dvanástich rokoch, keď sme boli v skautskom tábore v Hornej Porube. Rovno popri našom táborisku viedla Cesta hrdinov SNP, bola tam červená značka. Keď nám o tom rozprával vtedajší skautský vodca, tak som si nedokázal predstaviť, ako môže niekto prejsť peši celé Slovensko a ešte cez hory. Veď by mohol ísť, napríklad, vlakom.

Neskôr, už v teenagerskom veku, som stále častejšie a radšej chodieval do prírody na rôzne túry, prechody, prenocovania. Mali sme vtedy úžasnú partiu, tieto priateľstvá trvajú dodnes. Niektorí ma  prišli pozrieť aj počas mojej cesty po trase hrdinov SNP.

Keď sa presunieme do súčasnosti, hrám divadlo pre deti, a to je zamestnanie, ktoré vyžaduje veľa času. Častokrát, keď majú ostatní voľno, tak ja ho nemám. Preto som počas posledných rokov nemal veľa času ani na turistiku. Naším spôsobom života dosť zamával aj covid. Počas lockdownu sme si nachádzali rôzne iné koníčky, ja som oprášil turistiku. Dostali sa ku mne knihy o tejto téme, jedna z nich bola o Pacific Crest Trail (PCT), americkej hrebeňovke vedúcej od hraníc Mexika po Kanadu, ktorá meria viac ako 4 200 kilometrov. Vtedy som si povedal, že keď toto môže absolvovať 20-ročná slečna, ktorej knihu som čítal, tak prečo by som ja, akonáhle sa roztopí sneh, neabsolvoval napríklad „esenpéčku“?

Stretnutie dvoch „esenpéčkarov“. Michal Legíň (vpravo), Tomáš (vľavo) kráčal z Dukly, vzadu je Marek z horskej služby Malá Fatra, ktorý Michala sprevádzal dva dni v Nízkych Tatrách.
Stretnutie dvoch „esenpéčkarov“. Michal Legíň (vpravo), Tomáš (vľavo) kráčal z Dukly, vzadu je Marek z horskej služby Malá Fatra, ktorý Michala sprevádzal dva dni v Nízkych Tatrách.

Vyrazili ste 23. apríla minulého roku, takže naozaj hneď po opadnutí snehovej pokrývky.

Po skúsenostiach z roku 2020 som si hovoril, že v lete 2021 môžeme zas očakávať nabitú divadelnú sezónu a budeme asi hrávať. To znamenalo, že treba vyraziť čím skôr. Ešte bol lockdown a nedalo sa ubytovávať v chatách, preto som si pripravil takú výbavu, aby som mohol prečkať noc v aj chladnejších podmienkach v Nízkych Tatrách. Neniesol som všetko so sebou, ale logisticky, podľa vzoru amerických turistov na PCT, som si dohodol s mojou priateľkou, že mi pošle balík so zimnou výbavou do Banskej Bystrice a ďalší do Telgártu. Keď prejdem Nízke Tatry, tak sa zimnej výbavy zbavím a vymením ju za jarné veci. To sa aj udialo a bolo to dosť praktické.

Vy ste sa vybrali na túto trasu opačným smerom – zo západu na východ. Prečo?

Žijem už pár rokov v Bratislave a pripadalo mi to ako celkom vtipné, že ráno si dám ešte s priateľkou kávu, pripraví mi desiatu, sadnem na električku, potom na autobus a o polhodinu začínam trasu SNP. Väčšinou, keď chodia ľudia z Dukly, tak cestujú pol dňa, lebo tam do priesmyku chodia za deň asi len dva alebo tri spoje, často idú aj stopom.

Boli najnáročnejšou časťou trasy už spomínané Nízke Tatry?

Paradoxne, pre moje telo a fyzickú kondíciu boli najnáročnejšie prvé dni. Musel som si zvykať na záťaž na chrbte, lebo som niesol aj časť zimnej výbavy. Zima nebola len v Nízkych Tatrách, v noci bola teplota okolo nuly vtedy ešte prakticky všade. Mal som preto so sebou 15 až 17 kilogramov zásob a vecí, nemohlo to byť v tom období menej. Hneď počas prvých dní v Malých Karpatoch mi „odišlo“ koleno. Bol som v Myjave na röntgene, lekár mi odporučil ísť trochu pomalšie. Toto bolo asi najnáročnejšie. Nebyť priateľov, ktorí ma „hecovali“, a niektorých turistov, ktorých som po ceste stretol, tak by som to asi minimálne prerušil na pár dní.

Ako to bolo s počasím, bola vlastne ešte jar.

Na tejto trase treba počítať so všetkým. Nie je možné, aby bolo len pekne alebo len škaredo. Keď som vyrážal, vedel som, že prvý týždeň bude pekne. Potom bolo ako bolo… Nielen pre mňa, ale asi pre väčšinu účastníkov tejto cesty sú práve Nízke Tatry najsilnejším zážitkom. Týka sa to krásy prírody, výhľadov, turistického vyžitia, a tiež náročnosti. Ja som tam zažil aj prvý letný deň, fúkal silný ale teplý vietor. Keď mi fúkal do chrbta, tak som šiel doslova s jeho podporou, ťažšie to bolo, keď fúkal oproti. Na niektorých častiach boli ešte snehové jazyky, inde už plochy trávy alebo jazierka z roztopeného snehu, z ktorých sa dalo dobre napiť. Dva dni ma sprevádzal kamarát, člen Dobrovoľnej horskej služby Malá Fatra, Marek Čelko. Absolvoval som s ním časť trasy Nízkych Tatier – Ďumbiersku, nešiel so mnou úplne z Donovál, pripojil sa v priebehu dňa na Veľkej Chochuli.

Keď sa dalo, vibramy boli radšej na batohu, v šľapkách otlaky tak nebolia. Nepremokavá ponožka udržala suchú nohu aj na snehu. Ale vibramy boli nutnosťou, ich obutie na väčšine úsekov bolo neoddiskutovateľné.
Keď sa dalo, vibramy boli radšej na batohu, v šľapkách otlaky tak nebolia. Nepremokavá ponožka udržala suchú nohu aj na snehu. Ale vibramy boli nutnosťou, ich obutie na väčšine úsekov bolo neoddiskutovateľné.

Stretli ste ľudí, ktorí išli po Ceste SNP opačným smerom?

V polovici cesty, čo je práve v Nízkych Tatrách. Niektorí „esenpéčkari“ udávajú, že je to na Čertovici, iní že pod Chopkom. Ja som stretol prvého takéhoto turistu pod Ďumbierom. Bol to Tomáš a mal na celú cestu asi len 18 dní, takže on robil denne 40 až 50 kilometrov. Po absolvovaní Nízkych Tatier by som to možno už zvládol aj ja, len neviem, čo by na to povedali moje kolená.

Ešte musím povedať, že kdekoľvek som prišiel, tak ľudia videli, že tento človek je strhaný, má veľký ruksak, zodraté topánky aj palice, opálené čelo… Znalí turisti hneď vedia, že to je „esenpéčkar“. Na Chopku sme sedeli na terase vtedy zavretej Kamienky, prišiel som s Marekom, a skialpinisti, ktorí išli okolo hneď vedeli, že toto je „esenpéčkar s doprovodom“. Jeden z nich, bývalý tatranský nosič, vytiahol jedlo a dal mi ho, nech si dám, že som vychudnutý. Dal mi nejaké pečivo a nátierku, chcel ma asi trochu vykŕmiť.

Pri Ramži som stretol dvoch Košičanov, ktorí si povedali, že prejdú nízkotatranský hrebeň počas predĺženého víkendu. Vzniklo z toho také priateľstvo, že keď som neskôr prichádzal ku Košiciam, tak mi jeden z nich písal, či nepotrebujem sprchu alebo doplniť zásoby. Tak to bolo aj s často neznámymi ľuďmi. V horách to tak je, v spojitosti s prírodou a prejdenou trasou veci vyzerajú inak.

Trasu ste absolvovali sám. Nebáli ste sa niekedy, hlavne v noci?

Videl som medvedie stopy, aj čerstvé. Veľa ich bolo na Flochovej v Kremnických vrchoch. V Nízkych Tatrách som medvedích stôp veľa nevidel, možno preto, že už zliezol sneh a kráľovohoľskú časť som išiel za výdatného dažďa, ktorý všetko rozmočil. Vtedy som len šliapal v rytme a chcel som byť čo najskôr na Andrejcovej alebo v Telgárte. V tom daždi, vetre a teplote maximálne 7 stupňov Celzia som si hovoril, že nesmiem zastať, lebo telo by sa mohlo rýchlo ochladiť. Ak by som ostal stáť alebo mal nebodaj nejaký úraz, tak by to nemuselo dobre dopadnúť. Preto som stále kontroloval, či mám signál na telefóne a niektoré pasáže, kde sa dalo šmyknúť, išiel pomalšie.

Samotu som si, paradoxne, užíval. Som skôr extrovert, a možno práve preto mi padlo vhod byť mesiac odkázaný sám na seba, využiť dávne skúsenosti zo skautingu. Môj otec je poľovník, takže horu a les poznám. Viem, teoreticky, ako sa správať pri strete s medveďom, našťastie som to počas svojej cesty nemusel využiť.

Rád by som ešte spomenul, že som používal výdobytky 21. storočia. Napríklad solárny panel, lebo na časti cesty som nemal kde dobíjať mobil, chaty ešte neboli otvorené, samozrejme aj internet a GPS. Na druhej strane som sa snažil splynúť s prírodou najviac ako to šlo.

Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí uvažujú nad tým, že by sa vydali na Cestu hrdinov SNP?

Aby neváhali, dobre sa pripravili, prečítali si knihy, ktoré o tom píšu, prípadne aj o dlhších trasách, napríklad o spomínanej americkej hrebeňovke. Treba si vybrať dobré obdobie, v lete je tam najviac ľudí, ale zas je najlepšie počasie. Ale v každom ročnom období je to krásna cesta, keď má človek na to chuť a energiu.

Cesta hrdinov SNP je značená červenou značkou, skoro celá je totožná s medzinárodnou turistickou trasou E8.
Cesta hrdinov SNP je značená červenou značkou, skoro celá je totožná s medzinárodnou turistickou trasou E8.
Ivan Hutlák

Aj krásne slnečné počasie sa dokáže v priebehu sekundy zmeniť

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Stalo sa vám, že ste boli v horách, počasie bolo slnečné, no v priebehu pár minút sa otočilo o 180 stupňov? Aj to je realita počas mnohých turistík na Slovensku. Čo však robiť, aby ste sa nedostali do komplikovanej situácie spôsobenej počasím?

Foto: Ivan Hutlák

Plánovať, plánovať a ešte raz plánovať
Nie nadarmo sa hovorí, že plánovaním sa nič nedá pokaziť. Rovnako to platí aj pri plánovaní turistiky. Dôležitou súčasťou prípravy na výlet je sledovanie vývoja počasia. Práve preto, že v horách sa môže zmeniť, je dobré predpoveď si pozrieť, a prispôsobiť jej výbavu batoha. Na oficiálnej webovej stránke Horskej záchrannej služby nájdete aktuálne informácie o snehovej pokrývke, stavoch chodníkov a všetko potrebné.

Varovné signály
Zmena tlaku vzduchu je istým prejavom prichádzajúcej zmeny počasia. Napriek tomu, že človek jemné odchýlky zmeny tlaku nepocíti, existujú vreckové barometre, ktoré zachytia čo i len malý výkyv. Laicky však môžeme povedať, že ak tlak vzduchu poklesne prudko, prichádza zlé počasie. Ak tlak klesá pomalým tempom znamená to, že krásne slnečné počasie vystrieda čoskoro dážď či búrka. 

Ďalším javom, ktorý je predzvesťou búrok, sú oblaky s originálnym názvom cirrocumulus. Určite ich mnohí z vás poznajú. Sú to tenké, biele oblaky, ktoré pripomínajú vankúšiky rozosiate po oblohe. Práve tieto oblaky častokrát vedú k silnej búrke.

Skvelým varovným signálom zmeny počasia sú aj zvieratá. Napríklad jelene hľadajú pred búrkou útočisko v podrastoch. Mimo lesa ich preto budete v tomto čase hľadať len veľmi ťažko.

Výrazné rýchle ochladenie či silnejúci vietor – to sú tiež jedny zo základných varovných signálov zmeny počasia. Práve v tejto chvíli oceníte, ak máte vo svojom batohu potrebnú výbavu.

Nezabúdajte na pevnú obuv, ktorá vám pomôže predísť prípadným zraneniam. 
Kvalitnú obuv s najnovšou technológiou GORE-TEX® a VIBRAM nájdete na www.bosp.sk. Tip na turistickú obuv od našej redakcie: https://bosp.sk/shop/produkty/turisticka-obuv

 

DSC01697
DSC01646-Edit
DSC01813-Edit

Ak ma búrka zastihla, čo mám robiť?
Odpoveď na túto otázku nie je vždy jednoznačná, pretože každá situácia je iná. V prvom rade je dôležité už pri prvotných náznakoch búrky hneď zostupovať z vrcholov dole. Najväčšie riziko výskytu bleskov je na najvyššie položených miestach, pri osamelých stromoch, na otvorených rovinách či v tesnej blízkosti vodných plôch. Netreba zabúdať, že vysoké riziko je stále aj na zostupových chodníkoch. Ak sa už v búrke ocitnete, lepšie je schádzať po suchom žľabe než po hrebeni. Vyhýbajte sa železným
reťaziam, ktoré sa nachádzajú na mnohých zaistených cestách. Práve reťaze slúžia ako bleskozvod. Spočítajte si čas medzi bleskom a hromom a súčet následne vydeľte číslom 3. Táto pomôcka vám napovie, ako ďaleko sa od vás búrka nachádza. Najväčšie riziko hrozí, ak je bližšie ako 3 kilometre.

Pokiaľ sa vám podarí dostať do husto zalesneného pásma, práve tu je možnosť prečkať búrku, no netreba ubrať na ostražitosti. Ak ste väčšia skupina ľudí, radšej sa rozptýľte. Potom vyhľadajte čo najsuchšie miesto, nohy dajte do klbka a kolená prikrčte k brade. Najvhodnejším úkrytom pred búrkou v horách sú horské chaty či iné uzavreté prístrešky.

A nakoniec, mobily blesky nepriťahujú 🙂

Milan Cernak

Najkrajšie výhľady si nájde každý sám

by Články

Milan: „Najkrajší výhľad v Tatrách je z Kriváňa.“

Aneta: „To je možno pravda, ale ešte krajší je z Rysov, to vám každý dosvedčí.“

Rudo: „Boli ste už niekedy na Baranci? No tak sa choďte pozrieť, čo je to poriadny výhľad.“

Júlia: „Keď sa zadívam od Skalnatého plesa smerom dole, tak vidím neskutočný kus krajiny, a to ešte nie som na vrchu žiadneho štítu.“

Foto: Milan Cernak

Napríklad taký Veľký Choč – dá sa z neho dovidieť na Nízke i Západné Tatry, Malú a Veľkú Fatru, dokonca aj na Liptovskú Maru. Rysy na slovensko-poľskej hranici, ktorá sa ťahá po hrebeni, sme už spomínali v úvodnom rozhovore. Od polovice júna budú opäť prístupné, dovtedy treba vydržať.

Medzi kopce s legendárnymi výhľadmi na všetky strany patrí aj ikonická Kráľova hoľa v Nízkych Tatrách. Viacerí nadšenci budú prisahať, že krajší pohľad na Vysoké Tatry ako z tohto miesta asi neuvidíte. Z Kráľovej hole máte ako na dlani nielen naše veľhory, ale aj Slovenské rudohorie, Muránsku planinu, Liptov, Horehronie i Spiš.

Čas, za ktorý sa dá trasa zdolať závisí od poveternostných podmienok a stavu chodníka. Mení sa od 6 do 8 hodín. Predtým treba počítať s nástupovou cestou do sedla, tá zaberie aj viac ako 4 hodiny. Máme z toho celkom slušnú porciu času, preto je potrebné vyraziť na túto túru veľmi skoro. Najlepšie je absolvovať ju v rámci viacdenného pobytu v Tatrách. Niečo ako naháňanie času v tomto teréne nepripadá do úvahy. Cestu môže skomplikovať aj veľký počet turistov na reťaziach. Ak máte možnosť, vyberte sa radšej počas pracovného dňa. Pre istotu si pozrite, či náhodou nie je v Poľsku štátny sviatok, ak áno, tak radšej zmeňte plán za niečo iné.