Z lúk sme mali výhľad na scenériu Vysokých Tatier, dominoval Kriváň. Foto: Vladimír Tošovec.

Cyklotúra okolo Kokavského mosta

Po nádhernej jazde na bicykloch Tichou dolinou sme sa rozhodli vyraziť z Podbanského smerom ku Kokavskému mostu. Cyklookruh, ktorý tu začína je veľkým lákadlom.

Východiskovým bodom bolo aj tentoraz parkovisko pod hotelom Permon, odkiaľ sme sa po asfaltke zviezli k mostu ponad potok Belá. Už dopredu sme sa tešili na toto miesto s ikonickým výhľadom na Kriváň. Spolu s typickou tatranskou riečkou ho môžete vidieť na mnohých známych fotografiách či ručne maľovaných obrazoch urobených práve odtiaľto.

Zastávku pri Kokavskom moste sme využili na občerstvenie a trochu zábavy. Foto: Vladimír Tošovec.
Zastávku pri Kokavskom moste sme využili na občerstvenie a trochu zábavy. Foto: Vladimír Tošovec.

Je to aj skvelé miesto na oddych. Stačí si vybrať kameň, na ktorom sa vám bude dobre sedieť a vychutnávať si farby, zvuky a vône okolitej prírody. Spojili sme to s malým občerstvením a doplnením pitného režimu. Potom ako sme dopili svoje radlery Zlatý Bažant 0,0% vyrazili sme smerom k obci Liptovská Kokava. Dostali sme sa na lúky, odkiaľ bol celý čas výhľad na scenériu Vysokých Tatier, ktorej dominoval už spomínaný Kriváň.

Po ceste sme stretávali peších turistov aj cykloturistov, no nielen ich. Zaujali nás včelíny na lúkach smerom na Liptovskú Kokavu. Človeku napadá, že včely tu musia mať raj na zemi. Našťastie si nás nevšímali a pokojne lietali nad lúčnymi kvetmi.

Z lúk sme mali výhľad na scenériu Vysokých Tatier, dominoval Kriváň. Foto: Vladimír Tošovec.
Z lúk sme mali výhľad na scenériu Vysokých Tatier, dominoval Kriváň. Foto: Vladimír Tošovec.

Nad obcou sme sa otočili a išli späť cestou cez prírodnú rezerváciu Machy do Podbanského. Tento variant je nenáročný, vhodný aj pre rodiny s deťmi. Pre zdatnejších cykloturistov je tu viacero možností kam sa vybrať. Mohli sme pokračovať cez Liptovskú Kokavu do obce Hybe a odtiaľ nazad do Podbanského. Ide o známy okruh, dohromady prejdete na bicykli takmer 30 kilometrov, v druhej polovici sa skoro stále stúpa.

Okolo Podbanského vedie Tatranská magistrála, začína v Západných Tatrách, prechádza popod Vysoké Tatry a pokračuje na sever k poľskej strane. Na ňu nadväzujú ďalšie cyklotrasy prepájajúce veľa zaujímavých miest a obcí.

Nad Liptovskou Kokavou sme sa otočili a išli späť do Podbanského. Foto: Vladimír Tošovec.
Nad Liptovskou Kokavou sme sa otočili a išli späť do Podbanského. Foto: Vladimír Tošovec.

Z nášho skráteného okruhu sme však takisto mali množstvo dojmov a zážitkov. Tiež sme museli prekonať niekoľko stúpaní, ale neustále magické výhľady nás doslova tlačili do kopca. Z lúk sme postupne prešli lesom späť do Podbanského a na parkovisko k autám. Nadchádzajúce jesenné obdobie je podľa mnohých najkrajším časom v našich veľhorách. My sme si už časť z neho vychutnali práve na tejto cyklotúre.

Autor titulnej fotografie: Vladimír Tošovec.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Jaroslav Slašťan, vedúci Zásahového tímu medveďa hnedého Juh

Aj v iných krajinách majú problémy s medveďmi. Ako ich riešia?

Nie sme sami. Nielen v Tatrách je medveď šelmou, ktorá trochu prerastá cez hlavy. Jaroslava Slašťana, vedúceho Zásahového tímu medveďa hnedého Juh prekvapila situácia v Japonsku.

Kým sa dostaneme do tejto ázijskej krajiny, povedzme si, aká je štatistika výskytu medveďa v intravilánoch obcí u nás?

Minulý rok bol rekordný, a to vo všetkých smeroch a ukazovateľoch. Vlani sme v zásahových tímoch prijali až 1644 hlásení, ktoré súviseli s medveďom hnedým, jeho výskytom v intraviláne, stretmi s človekom a útokmi na človeka, škodami na ovocných drevinách, majetku, hospodárskych zvieratách a poľnohospodárskych plodinách. Rozšírilo sa aj územie, kde sa medveď vyskytoval. Naše pohotovostné čísla kontaktovalo viac ako  330 obcí zo 60 okresov kontaktovalo v roku 2023 naše pohotovostné čísla. V minulom roku sme zaznamenali 76 usmrtení medveďa hnedého.

Majú aj iné krajiny také problémy s medveďmi, aké sú na Slovensku ?

Áno, a dokonca aj tie, kde sa stavy medveďov regulujú. V Rumunsku sú na tom zle, no najviac ma však prekvapila situácia v Japonsku.

O tom sa ale u nás nevie veľa…

Takmer nič. No v Japonsku prudko stúpol počet útokov medveďov na ľudí. Začiatkom októbra minulého roku napadol medveď počas jediného dňa šesť osôb v mestskej oblasti prefektúry Akita, vrátane 80-ročnej ženy a školáčky čakajúcej na autobusovej zastávke.

A dôvody útokov? Sú podobné ako na Slovensku?

V Japonsku je tým najväčším dôvodom nedostatok prirodzenej potravy v lesoch. Preto sa medvede častejšie vydávajú do zaľudnených oblastí a len v minulom roku zabili dvoch ľudí a najmenej 158 ďalších zranili. Väčšina medvedích útokov sa odohrala na najväčšom japonskom ostrove Honšú. Japonci ohlásili minulý rok úradom viac ako 15 tisíc pozorovaní medveďov, čo je takmer štvornásobok v porovnaní s rokom 2022.

Naša najväčšia šelma - medveď hnedý
Naša najväčšia šelma - medveď hnedý. Autor fotografie: Jaroslav Slašťan

Aké sú príčiny nárastu útokov medveďov v Japonsku?

Podľa japonských odborníkov ide o dôsledok kombinácie dvoch hlavných faktorov. V roku 2022 bola bohatá úroda žaluďov a bukvíc, ale minulý rok  bolo potravy v lesoch nedostatok, a preto sa viac medveďov vydávalo hľadať potravu do ľudských sídlisk.

V minulosti to tak nebolo ?

Obyvatelia Japonska sa stretávali s medveďmi bežne, ale v ich prirodzenom prostredí, napríklad pri zbere rastlín, plodov, alebo počas turistiky. Ale v poslednom čase dochádza k stieraniu hraníc medzi prirodzeným prostredím medveďov a ľuďmi obývaných oblastiach. Viac ako polovica minuloročných útokov sa odohrala v blízkosti ľudských obydlí alebo priamo v nich.

Dbá sa tam na prevenciu?

Japonci sa pred medveďmi chránia podobne ako my. No ukazuje sa, že je to nedostatočné. Až pätina minuloročných obetí útokov podnikla preventívne opatrenia na odplašenie medveďov, ako je napríklad nosenie zvončekov, píšťaliek, či sprejov. Situácia v Japonsku je skutočne zlá, minister životného prostredia Šintaró Itó vyzval obyvateľov, aby dbali na zatváranie vchodových dverí do domov, japonská verejnoprávna televízia NHK odvysielala program s radami, čo robiť v prípade stretnutia s medveďom.

Koľko medveďov žije v Japonsku?

Počet medveďov v Japonsku rastie, podľa posledných odhadov tu žije 44 tisíc medveďov ušatých, zatiaľ čo v roku 2012 bol ich počet odhadovaný na 15 tisíc. Tento údaj však nezahŕňa ostrov Hokkaido, kde teraz žije asi 11 700 medveďov hnedých ussurijských, ktorých populácia sa od roku 1990 viac ako zdvojnásobila.

Autor titulnej fotografie: archív Jaroslava Slašťana

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Na Kôprovskom štíte. Foto: archív Ľuboslavy Cicoňovej.

Krásna turistka Ľubka sa fotí na tatranských štítoch v krojoch

Ísť na vysokohorskú túru v kroji je pre Ľuboslavu Cicoňovú zážitkom, ktorý ju napĺňa a podľa nej zapadá do tohto prostredia. Fotografie zo zdolaných štítov svedčia o tom, že nejde o jednorazovú záležitosť, prešla už asi všetky dostupné vysokotatranské vrchy. Začiatkom septembra sa jej podarilo vystúpiť aj na Gerlach. V rozhovore okrem iného vysvetľuje, prečo chodí po kopcoch v kroji, v čom je to iné ako turistické oblečenie, pripájame aj báseň, ktorú napísala počas výstupu na náš najvyšší štít.

Čo vás inšpirovalo k turistike v kroji a foteniu na štítoch? 
Neholdujem turistike dlho, len tretí rok, a minulý rok som si prvýkrát prešla všetky dostupné tatranské štíty. Som podporovateľka ženskejšieho oblečenia na ženách, takmer celoročne nosím šaty a sukne v práci aj doma, tak prečo nie aj na turistike. Fotenie prírody a hôr ma vždy veľmi napĺňalo, strávim hodiny triedením a úpravou fotiek z turistiky, takže sa mi to tak nejako v hlave pospájalo dokopy.

Prečo práve v kroji? 
Milujem folklór, naše slovenské tradície. Prirodzene mi skrsla myšlienka, že by som si mohla vyjsť na všetky dostupné štíty vo Vysokých Tatrách v ženskom odeve s folklórnymi prvkami, pretože mi celkovo chýba viac ženskosti v horách. Je to pekné aj na pohľad a mnoho ľudí ma zastavuje po ceste s pochvalou, ako to do tohto prostredia zapadá a ladí. 

Tancovali ste v súbore? 
Nie nikdy, aj keď som o tom vždy snívala, pri počúvaní našich ľudoviek mi vrie krv v žilách. No popri troch deťoch mi to nevychádzalo.

Na vrchole najvyššieho slovenského štítu. Foto: archív Ľuboslavy Cicoňovej.
Na vrchole najvyššieho slovenského štítu. Foto: archív Ľuboslavy Cicoňovej.

Chodíte do Vysokých Tatier, tak ich asi máte rada…
Milujem všetky naše pohoria, no Vysoké Tatry zvlášť. Strávili sme tam s bratom najkrajší detský vek, naša teta tam pracovala (konkrétne v Starom Smokovci) a chodili sme k nej na prázdniny. Tatry sú moja srdcovka. Vždy, keď sa tam vraciam, cítim akoby som prišla domov.

Aké sú to kroje, v ktorých chodíte do hôr?
Musím podotknúť, že sukňa a blúzka, ktoré mám, nie sú tradičný kroj. Je to len ľahšia verzia odevu s folkovými prvkami z obyčajnej bavlny, na sukni s modrotlačou. Tradičný kroj je oveľa zložitejší, obsahuje minimálne aj spodnicu a vrchnú zásterku, a je to viac zdobené. V tomto by sa mi už ťažšie kráčalo na turistike. No na margo lajblíka (konkrétne červený na titulnej fotke), ten je šitý presne podľa výskumu v obci Víťaz v regióne Šariš, no farebne boli u nás preferované tmavé farby. Červenú farbu som si navrhla sama.

Ako sa vám kráča po kopcoch v takomto oblečení?
Mám mnoho športového turistického oblečenia, no v tomto sa mi ide skvele. Ľudia sa ma to stále pýtajú. Je to vzdušné, ľahké, v žiadnom pohybe ma to neobmedzuje. Samozrejme, že na Gerlach by som v tom nešla, tam treba mať na sebe sedák. Mala som šťastie na dobré počasie, ak by pršalo, musela by som sa prezliecť, keďže bavlna rýchlo navlhne.

Po Gerlachovskom vystúpila Ľuboslava aj na Slavkovský štít. Foto: archív Ľuboslavy Cicoňovej.
Po Gerlachovskom vystúpila Ľuboslava aj na Slavkovský štít. Foto: archív Ľuboslavy Cicoňovej.

Máte so sebou nejaký tím ľudí?
Som v partii ľudí, s ktorými som sa dala dokopy len tento rok. No konkrétne na výstupy vo Vysokých Tatrách sme boli spolu len raz – na Východnej Vysokej. Všetky ostatné štíty som prešla sama, fotili ma náhodne vytipovaní turisti/turistky, vždy veľmi ochotne, veľakrát aj Poliaci. Je to dôkaz toho, že každý môže byť dobrý fotograf, len musí urobiť aspoň tisíc záberov . Fotené je to len mojím mobilom alebo som si pomáhala statívom na mobil a 360 stupňovou kamerou.

Kam plánujete vyjsť v budúcnosti?
Náš najvyšší vrch už mám za sebou, tak teraz ma čakajú snáď Alpy… Určite chcem ísť na nejakú trojtisícovku. Zároveň ma láka prejsť aj naše iné, pre bežného turistu nedostupné štíty. Chcem absolvovať k tomu potrebné úkony, aby som mohla zdolávať horolezecké terény. Ešte nemám prechodenú poľskú časť Tatier, aj to ma čaká v budúcnosti, snáď vždy so šťastnou cestou nadol.

Výhľad na Temnosmrečinské plesá. Foto: archív Ľuboslavy Cicoňovej.
Výhľad na Temnosmrečinské plesá. Foto: archív Ľuboslavy Cicoňovej.

Gerlach 5. 9. 2024
(keď sen sa stane skutočnosťou)
Kde sa človek spojí do celku?
Tam kde sa najprv rozbije na kúsky…
Človek hľadiaci na hôr velikosti
nachádza krásu v každej maličkosti.
Tam zaškrtíš všetkých temných hadov,
v búrlivom vetre utíšiš sám seba,
zrušíš všetky limity vlastnou hlavou.
Kráčajúc a lezúc na Gerlach…
vymažeš chmúrnosť z mysle,
vyliečiš zbytočný strach.
Poklonu vzdávaš prírode a sebe,
tam môžeš byť na kolenách.
Čo vzdialené zdalo sa… je nadosah…
čo narúšalo blízkosť je bezpečne vzdialené.
Hory spájajú, tvoria radosť,
dostávajú do prítomnosti,
mažú minulosť.
Srdce bije sprudšia, zrýchľuje sa dych.
Čas tu nehrá žiadnu rolu, rýchlo sa ide pomaly.
Po ceste zhodiť všetky kríže zo seba,
aby sa ukázal ten… týčiaci sa do neba.
Nesiem v sebe srdce slovanské, na sebe ženskosť…
nech ma nazývajú divným bláznom,
lež tento prívlastok je pre mňa cnosť.

Autor titulnej fotografie: archív Ľuboslavy Cicoňovej.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Belianske Tatry

Poznáte zakázané miesta v Tatrách?

Nie je ich veľa, ale existujú. Dôvodom zákazov prístupu do niektorých miest Tatier je predovšetkým  ochrana prírody. Treba to rešpektovať. Ak sa vám tu niečo stane, záchrana je komplikovaná. Potvrdila to aj akcia z tohto týždňa. Ratovali Poliakov nad Havraním kaňonom.

Nevyrátame ich všetky, upozorníme iba na niektoré, a to bez popisu, ako sa k nim dostať. Možno je to zbytočné, pretože najmä na českých cestovateľských stránkach si môžete prečítať pomerne presné popisy, ako na to. Netvrdíme, že si na to treba zvyknúť. Ale ťažko vysvetľovať niekomu podstatu zákazu, keď upozornenie vníma nie ako stopku, ale výzvu. 

Poďme sa ale poučiť. Kde určite nesmieme? Nesmieme do Belianskych Tatier. Ich územie je súčasťou Tatranského národného parku, ale mimo toho je aj obzvlášť, od roku 1978) chránené ako národná prírodná rezervácia. Celá oblasť je celoročne uzavretá, výnimku tvorí možnosť sezónneho prístupu do Monkovej doliny, Doliny Siedmich prameňov, Zadné Meďodoly a na Chatu Plesnivec, ktorá je jediným obývateľným objektom Belianskych Tatier.

Belianske Tatry zo Zamaguria
Belianske Tatry zo Zamaguria. Autor fotografie: Tomáš Greňa

Najvyšším vrchom Belianskych Tatier, ktoré sa rozkladajú na ploche 64 kilometrov štvorcových, je Havran (2 151 m). Vrchol s trojicou skalnatých hrebeňov, pokrytý len nízkou vegetáciou, je pre turistov neprístupný. Jediným turistickým chodníkom v okolí je modro značená trasa z Tatranskej Javoriny cez Zadné Meďodoly a Kopské sedlo do Tatranských Matliarov. Neďaleko možno využiť aj nedávno sprístupnenú obchádzkovú trasu Monkovou dolinou. 

Ďalšou prísne chránenou časťou Tatier sú Liptovské kopy. Nevedú tade žiadne značkované turistické trasy, no pomerne veľa dobre vychodených chodníkov dáva tušiť, že po nich nekráčajú iba ochranári, lesníci či poľovníci, ale aj turistickí dobrodruhovia.

Skupina Liptovských kôp sú krásnym hrebeňom s parádnymi výhľadmi. Oddeľujú Kôprovú dolinu od Tichej doliny a bočné ramená vystupujúce z ich hlavného hrebeňa vytvárajú početné údolia.  Niektoré z nich vymodelovali lavíny.  Na Liptovských kopách, a to hlavne do Kôprovej doliny, často padajú lavíny. Pamätná je tá, ktorá spadla v marci 1956 a zmietla veľkú zalesnenú plochu, pričom sila prúdu zrazila k zemi aj stromy na protiľahlom svahu.

Liptovské kopy z Hlinskej doliny
Liptovské kopy z Hlinskej doliny. Autor fotografie: Ján Hlavčo

Doliny pod kopami sú krásne. Tvoria ich hlboké lesy. Ak nájdete odvahu vstúpiť do nich, uvidíte rozprávku. Krásne kvety, húštiny, kopa húb, stromy nevídaných tvarov a farieb, ale aj hodne medveďov. Ak vám to dovtedy nebude jasné, tam pochopíte, prečo je táto oblasť tak úzkostlivo chránená.

Liptovské kopy majú niekoľko hlavných končiarov. Sú nimi Tichý vrch (1 979 m), Zadná Garajova kopa (1 949 m), Malá Garajova kopa (1 929 m), Veľká Garajova kopa (1 969 m), Veľká kopa (2 059 m), Zadný Holý vrch (1 956 m), Predný Holý vrch (1 984 m), Krížna (2 039 m). Pod Liptovské kopy sa možno vydať od parkoviska Tri Studničky cez Kôprovú dolinu po modrej značke a Kobyliu dolinu po zelenej značke na sedlo Závory. Odtiaľ si treba premyslieť, či sa oplatí nerešpektovať zákaz vstup na vrcholy.

Špeciálnu ochranu tohto územia zabezpečujú národné prírodné rezervácie Tichá a Kôprová dolina, ktoré sú bezzásahovou zónou. Turisticky značené trasy sú iba po obvode ich masívu.

Granátová lávka
Granátová lávka. Autor fotografie: Filip Mischura

Spomeňme ešte jedno miesto, kde sa pohyb turistov, hoci aj dobre trénovaných, neodporúča. Je to Granátová lávka. Je dôležitá z hľadiska prístupu na hrebeň Velických granátov, ktoré sú mimoriadne pôsobivou skupinou veží v rázsoche Bradavice. Ide o sutinovo-trávnatú lávku či skôr rampu, ktorá oddeľuje masív Granátových veží a Granátových stien. Začína v ústi Velickej doliny pod Medvedím chrbtom a končí sa v Opálovom sedle. Granátová lávka a priľahlé steny sú lokalitou, kde majú návštevníci stopku. Znalci ju používajú iba pre únik v krízových situáciách. Okolie je významným horolezeckým teritóriom, turisti by sa v tomto priestore mali pohybovať iba v spoločnosti horského vodcu.

Zakázané miesta aj napriek upozorneniam a značeniu návštevníkov Tatier fascinujú. No môžu sťažiť ich záchranu. Napríklad v stredu tohto týždňa museli horskí záchranári ratovať dvojicu poľských turistov, ktorí nad Havraním kaňonom stratili orientáciu, zablúdili a jeden z nich sa pre zranenie členka nemohol pohybovať. Nachádzali sa v prísne chránenej rezervácii, kde nie je ani turistický chodník, čo záchranu mimoriadne sťažilo.  

Autor titulnej fotografie: Marek Király

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Pri Zelenom plese

Na slniečko zabudnite. Je pravdepodobné, že aj nasneží

Základným prívlastkom nadchádzajúceho tatranského víkendu je slovíčko – dážď. Pršať má od dnešného dňa až do nedele, čo zásadne poznačí akékoľvek športové plány vo veľhorách.

Okrem predpovede daždivého počasia majú Tatry na najbližšie dni aj inú výstrahu. Výrazne sa ochladí a vo Vysokých Tatrách vo výške 2 500 metrov nad morom sa predpokladá teplota okolo nuly, čo môže znamenať aj sneženie. Ak by ste sa predsa chceli vybrať na turistické chodníky, rátajte s touto predpoveďou a primerane sa vystrojte.

Pre tých návštevníkov našich veľhôr, ku ktorým sa nedostala informácia o obchádzkovej trase v Monkovej doline Horská záchranná služba opakuje, že je otvorená, no obchádzková trasa je dlhšia ako pôvodný chodník a vedie jedným z menších bočných hrebeňov v Monkovej doline. Aj Dolina Bieleho potoka je otvorená, chodník je priechodný pre peších turistov, ale ako súčasť cyklotrasy aj pre bicykle.

Pre oblasť Západných Tatier platí, že zelený turisticky chodník Lomnô (Lomné) je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou a strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Horská záchranná služba upozorňuje, že v Nízkych Tatrách boli niektoré trasy pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Martina Marešová

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Pohľad na Morské oko

Tip na jednu z najkrajších vychádzok do poľských Tatier

Ak niekto dáva tipy na turistiku na poľskej strane Tatier, a navyše aj s podmienkou aj pre rodiny s deťmi, Morské oko (Morskie oko) vynechať nemôže.

Morské oko je najväčším plesom v Tatrách a najlepšie je možné vychutnať si ho po výstupe na Czarny staw, odkiaľ je ako na dlani. Ale to sme predbehli. Najskôr vysvetlenie, ako sa k Morskému oku dá dostať.

Tu sú možnosti – z Lysej Poľany za asi 2,2 hodiny po asfaltke, alebo cez Rysy a spomínaný Czarny staw, vybrať sa dá aj  chodník z Lysej Poľany cez Dolinu Roztoki po zelenej značke, dovedie ku plesu Welki Staw Polski, odkiaľ treba po modrej pokračovať k Morskému oku. Ak si vyberiete auto, choďte do Tatranskej Javoriny, odtiaľ na Lysú Poľanu, za hranicami odbočte vľavo a hľadajte parkovanie.

Morské oko kedysi volali Rybie pleso, asi aj pre ryby, ktoré jazerách tohto typu nie sú pravidlom. Keďže bolo hlboké, vznikla legenda, že je spojené s morom, a hoci sa prepojenie nedokázalo, na svete bol nový názov.  Je nádherné v lete i v zime. Počas zimy prístup možno vychutnať  jazdou na saniach, v lete na konských povozoch.  

Okolo jazera vedie vychádzková trasa, môžete ju prerušiť návštevou  chaty Schronisko Morskie Oko. Patrí k najstarším na poľskej strane Tatier a ochrannú ruku nad ňou držia pamiatkári. Okolo plesa sú lavičky, môžete si z nich vychutnať výhľady, napríklad aj na Mengusovské štíty. Alebo naplánovať túru na Rysy, ktoré sú najvyšším štítom poľských Tatier a od Morského oka vedie chodník na ich vrchol.

Autor titulnej fotografie: Martin Krystýnek

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Ľudia môžu využiť nonstop linku na nahlasovanie pohybu medveďov

Zriadili nonstop linku na nahlasovanie výskytu medveďa

Opäť pribúdajú správy o pohybe medveďa hnedého v blízkosti ľudských obydlí. Nahlásiť to môžete na nonstop linke, ktorú spustila Štátna ochrana prírody SR.

Medvede potrebujú doplniť tukové zásoby pred zimou, preto sa opäť objavujú správy o ich výskyte v blízkosti ľudských obydlí, kde nachádzajú prístupnejšiu potravu. Štátna ochrana prírody SR už v júli zriadila operačné stredisko s nonstop linkou (18 081), na ktorú je možné nahlasovať všetky riziká spojené s výskytom medveďa hnedého.

Dôvodom zriadenia nonstop linky je snaha odbremeniť zásahové tímy, ktorým tak má ubudnúť práca spojená s byrokraciou a zároveň má koordinovať ich činnosť.

Verejnosť môže túto linku využiť nielen na hlásenia o situovaní medveďov v blízkosti dedín, záhrad, polí a podobne, ale môže prostredníctvom nej nahlásiť aj škody, ktoré šelma napáchala.

V prípade zranenia, ako zdôrazňuje Štátna ochrana prírody SR, by však ľudia mali prioritne kontaktovať 112-ku. Využitie linky sa má prehodnotiť po polroku od jej zriadenia.  .

Autor titulnej fotografie: Depositphotos

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Zásah záchranárov v Ludrovskej doline

V Ludrovskej doline zahynul dobrovoľný hasič

V Ludrovskej doline pri hasiacich prácach zahynul dnes popoludní 44-ročný veliteľ dobrovoľných hasičov z Ludrovej.

Požiar, ktorý sa rozhorel v Ludrovskej doline ešte v piatok minulého týždňa, má tragickú bilanciu. Hoci sa ho podarilo dostať pod kontrolu, dnes ešte členovia DHZ prezerali ložiská ohňa, pričom sa pohybovali v strmom teréne. Počas kontroly sa 44-ročný veliteľ dobrovoľných hasičov z Ludrovej pošmykol a nešťastne spadol z výšky, pričom si zranil hlavu a končatinu.

Ako potvrdili horskí záchranári, ktorí boli požiadaní o zásah, hasič bol po páde v bezvedomí. Na mieste bola ihneď začatá kardiopulmonálna resuscitácia, ktorú začali príslušníci dobrovoľného hasičského zboru. Na miesto smerovali jednak horskí, ale i leteckí záchranári. Po prílete záchranárskeho vrtuľníka bol k mužovi vysadený lekár, ktorý ho prebral do svojej starostlivosti a pokračoval v rozšírenej kardiopulmonálnej resuscitácii, spresnili leteckí záchranári.

„Žiaľ, napriek snahe všetkých zúčastnených zložiek sa u muža nepodarilo obnoviť vitálne funkcie a lekár konštatoval smrť. Telo nebohého bolo následne transportované do ústia doliny, kde bolo odovzdané Policajnému zboru SR a obhliadajúcemu lekárovi,“ uvádza na svojom portáli Horská záchranná služba, ktorá vyjadruje úprimnú sústrasť rodine, pozostalým a kolegom príslušníka DHZ.

O život hasiča bojovali horskí i leteckí záchranári a ihneď po páde aj dobrovoľní hasiči
O život hasiča bojovali horskí i leteckí záchranári a ihneď po páde aj dobrovoľní hasiči. Autor fotografie: FB/AIR-Transport Europe, KR PZ ZA a KR HaZZ ZA

Polícia na sociálnych sieťach uviedla, že na miestne udalosti začala vykonávať procesné úkony, pričom presné okolnosti, za ktorých došlo k tragédii, sú predmetom vyšetrovania.

Podľa hovorkyne Prezídia Hasičského a záchranného zboru Zuzany Geguššovej pre TASR hasiace práce v Ludrovskej doline v Nízkych Tatrách dnes pokračovali jednoduchými hasiacimi prostriedkami, keďže dronom sa zistili malé lokálne ohniská.

Včera, 9. septembra, Správa Národného parku Nízke Tatry oznámila, že v súvislosti s požiarom, ktorý horel približne na štyroch hektároch, podáva podnet na enviropolíciu, keďže v lokalite našli ohnisko s obhoreným drevom. Ako uvádza TASR, škodu na biotopoch vyčíslili na 800 tisíc eur.

Autor titulnej fotografie: FB PZ SR

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Zberači lesných plodov v národných parkoch riskujú vysoké pokuty

Hrozí im veľká pokuta, aj tak riskujú

V blokovom konaní pokuta do 300 eur, v správnom konaní to môže byť viac ako 3 300 eur. Toto hrozí zberačom, ktorí na chránených územiach zbierajú lesné plody.

Blížiaca sa jeseň je pre mnohých z nás signálom, že si treba naplniť komoru. Zaváraniny, sušené huby, džemy a iné pochúťky vyháňajú do lesov nejedného Slováka. A hoci sa vie, že v chránených územiach je zber lesných plodov zakázaný, často pokúšajú osud. Ba nájdu sa aj takí, ktorým neprekáža predaj takto nadobudnutých plodov.

Zopakujme si, že v blokovom konaní môže takýto zberač od lesnej stráže dostať pokutu do 300 eur, ak sa jeho priestupok dostane na správne konanie, načrie do peňaženky hlbšie a musí v nej vydolovať možno aj 3 319 eur. Samozrejme, príde o nazbierané lesné plody a aj o náradie.

Dozrievanie lesných plodov, v tomto ročnom období hlavne húb, niekde aj čučoriedok, brusníc a jarabín, by sme mali nechať v oblastiach od tretieho do piateho stupňa ochrany nepovšimnuté. 

Brusnice v národných parkoch patria zvieratám
Brusnice v národných parkoch patria zvieratám. Autor fotografie: TANAP

„Tieto plody sú prirodzenou potravou pre zvieratá, či už vtáky alebo cicavce, plnohodnotne ich zasýti. A ak chceme mať v národných parkoch a na iných chránených územiach zvieratá, mali by sme im ju nechať,“ prízvukuje Erika Feriancová, zoologička Správy Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici.

„Park je ich domovom, nie našim, plody, ktoré v ňom nájdu, patria im,“ dodala.

Nielen v Tatrách je zber lesných plodov zakázaný. Vzťahuje sa na väčšinu národných parkov Slovenska. Upozorňuje na to Ministerstvo životného prostredia SR na svojom webovom portáli. Vyzýva návštevníkov, aby svojím konaním neohrozovali prírodu a správali sa v nej zodpovedne.

Výnimkou zo zákazu sú iba národné parky Slovenský raj, Slovenský kras a Veľká Fatra, no aj tam je zber povolený iba na vyhradených miestach a pre vlastnú potrebu. Bez obmedzenia môžu lesné plody zberať len vlastníci, správcovia a nájomcovia pozemkov.

Lesné plody, ktoré chýbajú zvieratám v prírode, nie sú jediným dôvodom zákazu zberu lesných plodov. Druhým je správanie sa zberačov. V snahe nazbierať v čo najkratšom čase čo najviac lesných plodov, používajú aj pomôcky, ktoré poškodzujú prírodu, v hustom poraste, ako zdôvodňuje ministerstvo životného prostredia vyšliapavajú chodníky, ktoré sa môžu stať zdrojom erózie.

Nehovoriac o tom, že nechávajú odpad, rušia zvieratá a v odľahlých zónach sa pohybujú od skorého rána do zotmenia. Aj následkom takéhoto správania sú potom zvieratá nútené hľadať si potravu mimo ich prirodzeného prostredia, prízvukuje rezort.

Ak máte podozrenie na pohyb nelegálnych zberačov v chránených územiach, treba ich nahlásiť na telefónne čísla správ národných parkov či chránených krajinných oblastí, alebo aj na zelenú linku ministerstva životného prostredia (0800 144 440, e-mail: linka@enviro.gov.sk). Riešením je aj upozornenie polície na takéto konanie.  

Autor titulnej fotografie: TANAP

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Roháče sú láskou mnohých návštevníkov Tatier

Návštevnosť v Tatrách sa pohla. Ktorým smerom? (TEST)

 

 

Popradské pleso je neodškriepiteľne jednou z najnavštevovanejších lokalít Tatier
Popradské pleso je neodškriepiteľne jednou z najnavštevovanejších lokalít Tatier. Autor fotografie: Gabriela Škurlová

A ako to dopadlo v tomto roku? Na chodníky vykročilo v druhý augustový pondelok menej turistov ako v minulom roku – 19 810. Na Hrebienok mierilo  3 173 návštevníkov, o takmer dvetisíc menej ako pri minuloročnom sčítaní, pričom pozemnú lanovku si vybralo 2 200 ľudí.

Poďme porovnať iné lokality. Ako uverejňuje magazín Tatry, k Popradskému plesu mierilo 3 075 turistov, rok predtým ich bolo o 1 700 viac. Skalnaté pleso je tiež obľúbeným cieľom turistov, 12. augusta sa k nemu vybralo 2 753 turistov, 2 400 využilo lanovku. Sedačkou na Solisko sa  v ten deň vyviezlo 931 pasažierov, turistickým chodníkom na neho vyšlo 193 turistov.

Na Rysoch si zvyknite na "čakačku"
Na Rysoch si zvyknite na "čakačku". Autor fotografie: Milka Jozef Mitošinka

Zaujímavý je aj pohľad na vrcholy a ich turistických dobyvateľov. Magazín uvádza, že prvenstvo si už tradične držia Rysy. V ten deň na ich vrchol vystúpilo 1 815 turistov, 1 365 zo slovenskej a 450 z poľskej strany. Kriváň si v ten deň zaevidoval 311 dobyvateľov.

Psov bolo na chodníkoch menej – 129. Je to preto, lebo podľa návštevného poriadku TANAP-u majú v mnohých lokalitách stopku. No paradoxne, ako uvádzajú Tatry, najviac ich dobrovoľníci videli na chodníku medzi Štrbským a Popradským plesom, kde nemali čo robiť.

Ako pre agentúru SITA povedala Nina Obžutová z komunikačného odboru Správy TANAP-u, v tejto súvislosti bolo zaznamenaných viac ako 50 porušení. Psi boli aj na Chate Plesnivec a Chate pri Zelenom plese, kde nie je sprievod psov povolený.

Psa si možno do Tatier zobrať iba na vybrané lokality
Psa si možno do Tatier zobrať iba na vybrané lokality. Autor fotografie: Anna Faglicová

Cyklisti – v ten augustový deň ich v tatranskej štatistike bolo 638, 288 z tohto čísla uprednostnilo e-biky. Obľúbenou cyklolokalitou v ten deň bolo Popradské pleso a Tichá dolina. Magazín Tatry dodáva, že na bicykloch prevažovali Poliaci pred Slovákmi a Čechmi.

Poďme do okrajových časti Tatier. Oravský región má už tradične top lokalitu, ktorou je Roháčska dolina – tentoraz skončila s bilanciou 958 peších turistov, 30 cyklistov a 9 psov. Ako uvádza SITA, aj tu boli vlani čísla vyššie. Turisti si podľa agentúry vyberali aj trasu z Habovky na Sivý vrch, navštevovaná bola aj Brestová.

Cestou na Skalnaté pleso.
Cestou na Skalnaté pleso. Autor fotografie: Petra Pastyříková

Spomedzi liptovských dolín vedie obľúbená Žiarska dolina. Vybralo sa do nej 316 návštevníkov, z nich 57 na bicykli. Najdlhšia dolina Vysokých Tatier – Bielovodská dolina mala v ten deň 197 turistov a 30 cyklistov.

O trende nižšej návštevnosti Tatier oproti minulému roku sa vedelo už v júli. „Dala sa predpokladať podľa štatistík obsadenosti lôžok, ktoré hlásili subjekty v cestovnom ruchu,“ skonštatovala pre SITU N. Obžutová. 

Autor titulnej fotografie: Daniel Goldbach

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.