Posts in category: Články

Dnes pod ňou rozumieme červeno značený turistický chodník prechádzajúci južnými úbočiami Vysokých a Západných Tatier. Začína na západnej strane nad obcou Jalovec pri Liptovskom Mikuláši, ďalej smeruje na Okoličné, ústie Račkovej doliny a odtiaľ na Podbanské. Na východnej strane je predĺžený od Monkovej doliny v Belianskych Tatrách cez Ždiar na hrebeň Magury, do Malej Frankovej, Veľkej Frankovej až po štátnu hranicu, odtiaľ pokračuje do Poľskej dedinky Nižne Lapsze.

Tatranská magistrála pôvodne začínala v Podbanskom, pokračovala cez Jamské plesá na Popradské pleso, Sedlo pod Ostrvou, Sliezsky dom, Zamkovského chatu, Skalnaté pleso, Zelené pleso a končila pri Bielych plesách – v mieste, kde stála bývalá Kežmarská chata. Myšlienka vybudovať takýto súvislý chodník bude mať čo nevidieť 120 rokov. Už vtedy existovali niektoré úseky dnešnej magistrály, neboli však prepojené do jedného celku.

A čo je zaujímavé v okolí Pribyliny?

Tichá dolina je prekrásna 17 kilometrov dlhá dolina, na západe lemovaná hrebeňom Liptovských Tatier, na východe Liptovskými Kopami, na severe a severozápade je štátna hranica s Poľskom. Vďaka asfaltovým cestám s minimálnym stúpaním je ako stvorená na cyklo potulky. Východiskom do Tichej doliny je Podbanské. Jej osou vedie turistický chodník, ktorý vyúsťuje do sedla Závory.

Kmeťov vodopád patrí medzi menej známe tatranské vodopády. Napriek tomu je najvyšším na Slovensku. Nachádza sa v Kôprovej doline, padá z jednej z najprísnejšie chránených lokalít – doliny Nefcerka. Vidieť ho môžete pri prechode Kôprovou dolinou. Na ľavom brehu potoka je vyhliadková plošina, odkiaľ sa dá Kmeťov vodopád vychutnať v plnej kráse. Do Kôprovej doliny sa dostanete z Troch Studničiek (cca 5 km) alebo z Podbanského (cca 7 km). Z jej konca sa dá následne vystúpiť do Hladkého sedla alebo pokračovať ďalej dolinou Hlinského potoka až pod Kôprovský štít.

K prvým poslom jari patrí prvosienka vyššia so svojimi typickými žltými kvetmi. Je odolná voči chladu a snehu. Jej menovkyňa prvosienka najmenšia má fialové kvety, ktoré akoby vyrastali rovno zo zeme alebo skaly. Môžete sa s ňou stretnúť aj vo vysokohorských polohách. Ak budete mať šťastie, natrafíte na horec jarný s modrými kvetmi. Pozor však, je veľmi ohrozený a chránený. V minulosti ho ľudia využívali v liečiteľstve pri zažívacích problémoch. V Tatrách rastie viacero druhov horcov. Medzi rozšírené byliny patrí aj hrachor jarný, ten si všimnite hlavne v nižších tatranských polohách.

K ohrozeným a chráneným druhom patrí aj nádherný poniklec biely, soldanelka karpatská, ktorá sa vyskytuje len v Západných Karpatoch, ľudovo zvaná ľadový zvonček, chránenou je aj hmyzožravá tučnica alpínska či veternica narcisokvetá, na tú natrafíte okrem Tatier aj v iných slovenských pohoriach. Sú rastliny, ktoré sa v našich veľhorách vyskytujú už od doby ľadovej, konkrétne dryádka osemlupienková, medvedík alpínsky a iskerník zakoreňujúci.

Ako ste sa dostali k horskej záchrannej službe?
Prišlo to tak prirodzene. Od mala som vyrastal v blízkosti hôr a bol to taký prirodzený dlhoročný postup. Spočiatku to bol skialpinizmus a skalné lezenie, ktoré určitým spôsobom formovali môj vzťah k horám. Neskôr aj štúdium na vysokej škole zamerané na lavíny. Všetko to potom prirodzene smerovalo k práci v Horskej záchrannej službe.

Aké podmienky musí splniť človek, aby sa k horskej službe dostal?
Okrem administratívnych podmienok ako je stredoškolské vzdelanie a vodičský preukaz typu B musí uchádzač absolvovať kondičnú túru s časovým limitom, je preskúšaný z lezenia na skale a ľade, preskúšaný z lyžovania na zjazdovke aj voľnom teréne, plus písomné vstupné testy. Celý proces je zavŕšený ústnym pohovorom pred výberovou komisiou. V prípade, že je uchádzač úspešný a vybratý na pozíciu záchranára, musí ešte absolvovať psychologické a zdravotne vyšetrenie. Až potom môže nastúpiť do prípravnej štátnej služby.

Akých najčastejších chýb sa dopúšťajú ľudia, keď sa vyberajú na túru do Vysokých Tatier?
Podcenenie podmienok a počasia na horách a precenenie svojich schopností. Nedostatočný výstroj a oblečenie, ktoré majú za následok, že ľudia sú nepripravení a zaskočení, keď sa dostanú do vysokohorského prostredia.

Od Zeleného plesa sa stúpa strmým zrázom – Fľaškou, cez Veľkú Zmrzlú dolinu do Baranieho sedla. Tu je potrebné sledovať lavínovú situáciu. Nasleduje zjazd do Malej Studenej doliny až na Téryho chatu, kde si možno dáte krátky oddych, pretože po ňom nasleduje strmý výstup do Priečneho sedla, kde budete musieť zložiť lyže a vyniesť ich pripnuté k batohu. Vytiahnuť bude treba čakan a mačky a zručnosti pri ich používaní. Odmenou bude zjazd z Priečneho sedla. Popod Javorový štít opäť hrozí možnosť lavíny. Môžete sa ešte zastaviť na Zbojníckej chate alebo ísť rovno dole na Hrebienok.

Aj keď v Tatrách stále panuje zimné počasie, zoberte so sebou zásobu vody nielen pre seba, ale aj pre svojho štvornohého turistu. Ďalšou nevyhnutnou vecou, na ktorú určite nezabudnite, je vôdzka. Psíka treba mať pod kontrolou, pretože mu v prírode hrozí to isté, čo aj vám. Nejde len o divo žijúce zvieratá, ale aj o ľudí, ktorých stretávate. Špeciálne tých na bicykloch. Medzi otázky, ktorými by ste sa mali zaoberať, patrí aj náročnosť trasy. Každý pes je iný, majiteľ by mal vedieť, čo zvládne a čo by už mohlo byť pre neho náročné. Ide hlavne o tatranské kamenisté chodníky, prudké stúpania či klesania.

Janko je rodák z Tatranskej Lomnice, detstvo prežil priamo pod Lomnickým Štítom, teraz žije v Poprade. Turistike sa kedysi venoval len sporadicky, ale odkedy natáča svoju reláciu, Tatry spoznáva dosť intenzívne. Cieľom jeho programu je vytiahnuť do hôr inšpiratívnych, pozitívnych ľudí, ktorí majú radi prírodu. „Práca je pre mňa ako splnený sen. Trávim čas v krásnom prostredí s dobrými ľuďmi. Aj keď nie všetky túry sa podaria a nie vždy sa dostaneme do cieľa. To záleží hlavne od poveternostných podmienok a často aj od rozhodnutia radšej sa bezpečne vrátiť späť,“ opísal Janko niečo zo svojich skúseností.