Na stanici v Tatranskej Lomnici

Jelenice budú mať v osadách stopku, presťahujú ich

Dosť bolo tolerancie, dosť bolo upozornení a zákazov kŕmenia, hladkania či fotiek s napohľad krotkými zvieratami. Jelenice z tatranských osád pôjdu preč.

Niet víkendu, po ktorom by sa za tatranskými návštevníkmi na sociálnych sieťach neobjavili fotografie navonok krotkých jeleníc, ktoré sa nenechajú vyrušovať turistami pri pastve v tatranských osadách.

Za ostatné roky sa stali typickým koloritom života v Meste Vysoké Tatry a dnes už ani nepredstavujú takú raritu, akou bola možno pred rokmi.

Ľudí popásajúca sa vysoká zver láka ku kŕmeniu, fotografovaniu, niekedy sa odvážia aj na pohladkanie.

„Chodia po zastavanom území, motajú sa pri cestách, po križovatkách a ohrozujú aj seba,“ povedal pre portál Korzár Spiš primátor Mesta Vysoké Tatry Jozef Štefaňák.

Divé zvieratá stratili plachosť. Prítomnosť ľudí im neprekáža
Divé zvieratá stratili plachosť. Prítomnosť ľudí im neprekáža. Autor fotografie: Andrea Lindaková

Uznal síce, že zvieratá do Tatier patria, ale hrozia situácie, v ktorých nemusia dopadnúť zvieratá, ale ani ľudia, dobre. Preto sa s pracovníkmi Tatranského národného parku dohodli, že odsťahujú tie jelenice s mláďatami, ktoré sa v intraviláne mesta pohybujú dlhodobo, a presunú ich do oblasti parku, kde sa budú cítiť bezpečne.  

Najviac je takýchto „krotkých“ jeleních v Tatranskej Lomnici, ale pohybujú sa aj v iných osadách, ba aj v tesnej blízkosti turistických chodníkov. Turistov vedia prekvapiť a v minulosti už boli zaevidované útoky týchto zvierat na ľudí či psov. Aj v tomto roku, ako uvádza Korzár Spiš, boli zaznamenané drobné kolízie.

Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici momentálne dáva dohromady príslušné povolenia a rokuje so záujemcami o zvieratá.

„Predpokladá sa, že časť najviac synantropných jeleníc umiestnime do Zvernice Javorina, zvyšok podľa vyrokovaných dohôd so záujemcami na Slovensku,“ informuje Nina Obžutová z komunikačného Oddelenia Správy TANAP-u.

Zvieratá si zvykli na ľahko prístupnú potravu
Zvieratá si zvykli na ľahko prístupnú potravu. Autor fotografie: Andrea Lindaková

O koľko jedincov pri odchyte, ktorý bude mať na starosti v zmysle rozhodnutia Okresného úradu v Poprade Správa TANAP-u,  pôjde, sa nedá presne určiť, no cieľom je odchytiť čo najviac voľne žijúcich zvierat, ktoré sa bežne vyskytujú v osadách.

„Je ich toľko, že sa už nedajú spočítať na prstoch jednej ruky. Odchyt sa bude organizovať viac týždňov, poverenie má TANAP platné do 15. januára budúceho roku,“ vysvetľuje N. Obžutová.

Dodáva, že pri tejto akcii sa ráta so súčinnosťou Mesta Vysoké Tatry, najmä mestskej polície, ktorá má napomáhať pri sčítavaní problémových zvierat a zabezpečení okolia v čase ich odchytu.  

Autor titulnej fotografie:  Peter Psota

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

krivan

Dokážeš uhádnúť všetkých 7 tatranských štítov podľa fotografie?

Svojou krásou a majestátnosťou pútajú pozornosť. Každý z nich má jedinečný charakter a ponúka nezabudnuteľné zážitky pre turistov i horolezcov. Poznáte ich? Otestujte sa v našom kvíze:

Dokážeš uhádnúť všetkých 7 tatranských štítov podľa fotografie?

Trúfnete si ?

1. Koľko kilogramov odpadu sa podarilo vyzbierať dobrovoľníkom v Tatrách v roku 2024?

2. Poznáš tento vodopád? Nachádza sa v južnej časti Vysokých Tatier, padá z južnej strany Veľkej Studenej doliny a je viditeľný z Tatranskej magistrály pri Zamkovského chate.

Obrovský vodopád

3. Ako sa volá najvyššie položené sedlo na Slovensku?

4. Poznáš tento vodopád? Nachádza sa v Mlynickej doline, kam vedie značený turistický chodník zo Štrbského Plesa – voda tu padá cez skalný prah z výšky približne 25 metrov.

Vodopád Skok

5. Čo sú podľa vás „graciálne relikty“?

6. Poznáš tento vodopád? Ide o sériu menších vodopádov, ktoré vznikli v skalnatom koryte medzi Rainerovou a Bilíkovou chatou v oblasti medzi Hrebienkom a Starým Smokovcom.

Vodopády studeného potoka

7. Užite si hory v plnej kvalite. Akú zľavu vám ponúka Dôvera na vyšetrenie zraku a okuliare?

8. Poznáš tento vodopád? Je považovaný za najvyšší vodopád na Slovensku – nachádza sa v Kôprovej doline a voda tu padá z výšky vyše 80 metrov.

Kmeťov vodopád

Vaše skóre je

Priemerné skóre je 82%

Koniec

Autor titulnej fotografie: Depositphotos

Autori kvízových fotografií:

Foto 1: Pavol Fogas

Foto 2: Katerina Bubnová

Foto 3: Štefan Lipcsey

Foto 5: Alenka Tomanová

Foto 6: FOSO

Foto 7: Marián Kunia

Tatry budú v sobotu prežiarené slnkom

Tatry turistom prajú, cez víkend ich zaleje slnko

Tatry sú dnes zaliate slnkom a takéto príjemné počasie s príjemnými teplotami počká návštevníkov aj v sobotu. V nedeľu sa síce nad horami nazbierajú oblaky, no športové aktivity to neovplyvní.

Predpovede meteorológov prajú návštevníkom Tatier a budú aj počas víkendu. V sobotu má byť nad horami slnečno a v nedeľu sa síce obloha zatiahne, ale pršať nemá.

Pre Vysoké Tatry platia niektoré upozornenia, a síce, že úsek červeno značeného turistického chodníka medzi Hrebienkom a Rainerovou chatou je pre zosuv a hrozby padajúcich skál uzavretý.  Obchádzka vedie po zeleno značenom turistickom chodníku z Hrebienka okolo Bilíkovej chaty, vodopádov Studeného potoka a Rainerovej chaty.

Rovnako platí, že turistický značený chodník v Monkovej doline (červená značka) od Rázcestia pod Ptošovskými turňami – po Široké sedlo, je z dôvodu veľkého poškodenia po júlovej búrke nepriechodný a až do odvolania uzavretý. Platia aj obmedzenia na turistických trasách vo Velickej doline, a to v súvislosti s opravou cesty na Sliezsky dom.

V Západných Tatrách je zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) zle značený, s obmedzenou priechodnosťou pre popadané stromy. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline. V Nízkych Tatrách boli niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Sam Šnirch

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Na poľskej strane Tatier museli ratovať desiatky zranených

Štyria mŕtvi – čo si môžeme odniesť z tragédie na Giewonte

Do histórie našich i poľských Tatier sa 22. august 2019 zapísal čiernymi písmenami. Po silnej búrke, ktorá zasiahla celú oblasť, ostali pred piatimi rokmi piati mŕtvi turisti, štyria v Poľsku, jednu obeť malo Slovensko.

Čo sa v ten deň stalo? Tatry o pol druhej popoludní zasiahla prudká búrka, trvala asi hodinu. „Blesky pravdepodobne zasiahli aj kríž na Giewonte (1 894 m), potom prešli pozdĺž reťazí,“ informoval vtedy náčelník Tatranskej dobrovoľnej záchrannej služby v Poľsku Jan Krzystof. Turisti spadli na južnú stranu hory a v určitom okamihu ležalo pod kupolou niekoľko desiatok ľudí so zraneniami..

Malebný Giewont. Pred piatimi rokmi nad ním zvonil umieráčik
Malebný Giewont. Pred piatimi rokmi nad ním zvonil umieráčik. Autor fotografie: archív Zľavomat

„Počuli sme krik, udierali hrozné blesky. Keď sme išli dole, videli sme ľudí, ako majú popálené a roztrhané pláštenky, spálené tepláky i topánky,“ popísala pre ČT24 Češka Karolína Rychterová. Ráno v oblasti svietilo slnko, ukazoval sa výborný deň vhodný na turistiku.  

Jej výpoveď spomína aj Horská záchranná služba na Slovensku vo svojej bilancii tragického dňa.  Chodník na Giewont na poľskej strane Tatier uzavreli až do odvolania, lebo pohyb turistov bol v týchto miestach nebezpečný. Predbežné informácie hovorili o tom, že blesk zasiahol ľudí v najbližšom kontakte. V tom okamihu sa asi dvadsať z nich držalo reťaze na Giewonte.

Medzi obeťami bol jeden turista na slovenskej a štyria na poľskej strane Tatier, ranených bolo takmer deväťdesiat ľudí, viacerí boli po tragédii v horách v kritickom stave. Smrteľne boli zranené aj deti – 10-ročné dievča a 13-ročný chlapec.

Baníkov, miesto tragédie českého turistu
Baníkov, miesto tragédie českého turistu. Autor fotografie: Lenka Mol

Na Slovensku došlo k vážnym zraneniam v oblasti Baníkova. Zasiahnutí bleskom boli dvaja českí turisti. Žena utrpela poranenie dolnej končatiny, muža tlaková vlna zhodila do Baníkovského kotla, pri páde dlhom niekoľko sto metrov utrpel poranenia nezlučiteľné so životom. Ženu letecky transportovali do doliny, kde si ju prevzala sanitka a nemocnica. Telo nebohého transportovali neskôr do Žiarskej doliny.

Ako pokračuje správa Horskej záchrannej služby, o pomoc požiadali aj slovenskí turisti, ktorí sa tiež nachádzali na hrebeni Západných Tatier, v oblasti Spálenej. Tu blesk zranil muža, ktorý ostal do pol pása paralyzovaný a krátkodobo bol aj v bezvedomí. Lekár Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby mu poskytol neodkladnú pomoc a následne ho transportovali do Žiarskej doliny.

Záchranné akcie si vtedy vyžiadali nasadenie polstovky horských záchranárov zo štyroch oblastných stredísk a dve posádky leteckých záchranárov.

Na tento deň si spomína aj záchranár Dušan Trizna v publikácii Horská záchranná služba 2010 – 2020. Uviedol, že v ten deň bolo na kopcoch veľa ľudí, ktorí si prišli vychutnať naše krásne hory.

Dodal, že práve Západné Tatry sú priestorom, ktorý priťahuje hlavne kondične zdatných turistov, pretože doliny sú dlhé, nie je v nich veľa chát a hrebeň Roháčov od Salatína po Volovec patrí medzi najťažšie a najexponovanejšie miesta, ktoré sú turistickým chodníkom sprístupnené. Platí tu aj to, že lokálne búrky sú v týchto miestach veľmi nebezpečné, lebo únikových ciest nie je veľmi veľa.

A práve tu sa odohrali najťažšie záchranárske akcie v ten deň na Slovensku. „Pritom blesky neprišli z jasného neba. Búrka sa ohlasovala najmenej hodinu a pol predtým. Turisti mali ihneď pridať do kroku a dostať sa čo najskôr do doliny, kde by prinajhoršom zmokli, ale vyhli by sa tak smrteľnému nebezpečenstvu,“ opisuje D. Trizna.

Vo svojom opise sa venuje aj priebehu záchranárskych akcií v oblasti Baníkova i Spálenej, ktoré si vyžiadali veľa rozvahy, ale aj odvahy, keďže nebezpečenstvo bleskov v čase krátko po zaevidovaní žiadostí o pomoc trvalo. Pripravený plán mohli využiť až potom, čo prevaľujúca sa oblačnosť  a hmly ustúpili. Spomína, že na nasadenie vrtuľníkov mali napríklad iba 20 minút.

Záchranársku akciu v Poľsku organizovali zo Zakopaného
Záchranársku akciu v Poľsku organizovali zo Zakopaného. Autor fotografie: TASR/AP

Búrky na horách nie sú dobrým spoločníkom turistov. Ak sa o nich predpoveď počasia zmieňuje, treba túru radšej oželieť, lebo človek je voči bleskom vysoko v horách vlastne bezbranný. Len čo sa k búrke schyľuje, odporúča sa radšej vzdať sa cieľa túry a rýchlo zostúpiť do dolín. A hoci ani tam nie je turista v čase búrky bez ohrozenia, má vyššiu šancu vyhnúť sa smrteľným zraneniam. Vrcholy hôr, a Giewont so železným krížom je toho príkladom, nie sú dobrým miestom na prečkanie búrky.    

Autor titulnej fotografie:  TASR/AP

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Horskí záchranári po stratenom Poliakovi pátrali od pondelka

Našli mužské telo bez známok života

Horskí záchranári dnes, 21. augusta, ukončili pátranie po 39-ročnom poľskom turistovi, ktorého na žiadosť rodiny hľadali niekoľko dní. Mužské telo bez známok života už našli.

Poľský turista sa v našej oblasti Tatier pohyboval už niekoľko dní. Podľa zistených informácií sa pohyboval po Vysokých Tatrách sám a chcel prejsť niekoľko štítov – tzv. Korunu Vysokých Tatier. Horskí záchranári po ňom začali pátrať v pondelok 19. augusta, a to aj za pomoci dronov.

„Dvaja horskí záchranári v pondelok za pomoci dronov hľadali nezvestného Poliaka v okolí Rainerovej chaty a smerom do Studených dolín, v utorok pokračovala pátracia akcia s dronmi aj z Lomnického štítu,“ uvádza portál Horskej záchrannej služby.

Ako ďalej informácia pokračuje, pri utorkovom pátraní boli nájdené osobné veci a mužské telo bez známok života. „Totožnosťou osoby a príčinou nehody sa bude ďalej zaoberať Policajný zbor SR,“ uzatvára portál.

Autor titulnej fotografie:  archív HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Ženy na túre zasiahla búrka

Ženy takmer zasiahol blesk, museli im pomôcť

Dnes popoludní požiadali o pomoc dve turistky, ktoré v oblasti Chopku nepriamo zasiahol blesk. Samé sa odtiaľ nedokázali dostať.

Horských záchranárov o pomoc požiadali dve ženy, 27 a 39-ročná, ktorých na hrebeni Nízkych Tatier v oblasti Chopku nepriamo zasiahol blesk. Po zásahu nedokázali ďalej postupovať samostatne.

Keďže v tejto oblasti bolo popoludní zlé počasie, na miesto príslušníci Horskej záchrannej služby z Oblastného strediska Nízke Tatry vyrazili pozemne.

„Po príchode na miesto turistky ošetrili a odprevadili ich na Chopok, odkiaľ ich zviezli k Domu HZS na Lúčkach. Odtiaľ už na vlastnú žiadosť pokračovali samostatne,“ informujú na svojej webovej stránke.

Horskí záchranári na svojom portáli ďakujú prevádzkovateľovi lanovej dráhy za spustenie lanovky, ktorou sa vyviezli nahor a zároveň pomocou nej uskutočnili transport žien do bezpečia, čo výrazne skrátilo ukončenie záchrannej akcie.

Autor titulnej fotografie:  archív HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Jana Černická, vedúca Expozície tatranskej prírody (vľavo), Katarína Žltkovanová, botanička TANAP-u (v strede) a Anna Halčinová, sezónna zamestnankyňa Expozície tatranskej prírody

Prečo sa bude botanická záhrada v Tatrách zatvárať?

V minulom roku oslávila Expozícia tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici, ktorá patrí pod Správu TANAP-u, tridsať rokov. A zatvorí sa rovnako ako každý rok  – v polovici septembra. Ešte niekoľko týždňov je teda čas pozrieť si ju.

Určite odporúčame. Ak si ju chcete užiť, pripravte sa na dlhú prechádzku. Botanická záhrada, ako expozícii familiárne hovoria všetci, ktorí v nej pracujú, i ktorí ju navštívili, sa rozprestiera na ploche 3,2 hektára a nájdete v nej viac ako 300 druhov vysokohorskej flóry.

Ponúka možnosť spoznať vzácne a ohrozené druhy tatranskej kveteny i dreviny a poprechádzať sa medzi alpínami s rastlinstvom vápencových a aj silikátových podkladov.

Jana Černická, vedúca Expozície tatranskej prírody Správy TANAP-u v Tatranskej Lomnici
Jana Černická, vedúca Expozície tatranskej prírody Správy TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Autor fotografie: Viera Legerská

„Začala sa stavať v roku 1989, jej prvá časť bola sprístupnená v roku 1993,“ hovorí vedúca Expozície tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici Jana Černická. „Vtedy nebola taká rozsiahla ako teraz, lebo postupne sa rozširovala a dobudovávala.“  

Záhrada – to je unikát. Návštevníci v nej môžu vidieť vysokohorskú flóru. „Výlučne sa na ňu zameriavame. Neviem o tom, žeby sa niekto niečím podobným na Slovensku zaoberal. Návštevník u nás vidí na jednom mieste iba to, čo rastie v Tatrách. Rastliny, ak je na ne zvedavý, nemusí vyhľadávať na neprístupných miestach či mimo turistických chodníkov, ale nájde ich v botanickej záhrade a v pohodlí ich môže obdivovať,“ komentuje J. Černická.

Dostáva sa k tomu, čo mimoriadne v botanickej záhrade môže návštevník nájsť. „Je toho viac, ale spomeniem napríklad dryádku osemlupienkovú, to je vzácna rastlina vyskytujúca sa v strednej Európe po ústupe ľadovca, či iskerník zakoreňujúci. Alebo tu máme endemické druhy, teda také, ktoré sa vyskytujú iba v Tatrách, ako mak tatranský, prvosienka dlhokvetá plocholistá,“ spomenie niektoré vzácnosti.

Horec luskáčovitý, jedna z mála rastliniek v botanickej záhrade, ktorá kvitne ešte aj v auguste
Horec luskáčovitý, jedna z mála rastliniek v botanickej záhrade, ktorá kvitne ešte aj v auguste. Autor fotografie: Viera Legerská
Dryádka osemlupienková. Začiatkom leta vytvára nádherný koberec s kvetmi
Dryádka osemlupienková. Začiatkom leta vytvára nádherný koberec s kvetmi. Autor fotografie: Viera Legerská
Astra spišská. Jej kvitnutie predznamenáva jeseň
Astra spišská. Jej kvitnutie predznamenáva jeseň. Autor fotografie: Viera Legerská

Zároveň zdôrazní, že každý rok sa snažia botanickú záhradu o niečo obohatiť. Nemusia to byť vždy zmeny v alpínach, ale aj v spôsobe prezentácie, chodníkoch, mostíkoch, jazierkach, vodopádoch, lavičkách či rôznych zákutiach.

„Snažíme sa tiež modelovať rastlinkám prostredie, ktoré je pre nich typické vo voľnej prírode. A ak sa im nedarí, snažíme sa hľadať pre nich vhodnejšie stanovištia, aby sa ujali. Často nás prekvapia. Chytia sa aj tam, kde to nepredpokladáme,“ pokračuje vedúca botanickej záhrady.

Najviac je expozícia navštevovaná v máji a júni. Vtedy väčšina rastlín kvitne a vytvára nádherné farebné koberce. „Vnímame ju aj ako edukačnú záhradu,“ vysvetľuje J. Černická. „Niektoré učiteľky, ktoré k nám prichádzajú s deťmi, si pripravia pracovné listy a majú u nás hodinu botaniky. No dôležití sú pre nás aj dospelí návštevníci. Mnohí majú zdravotný hendikep, alebo sa na túry už necítia a u nás si môžu na jednom mieste pozrieť to, čo by už vo voľnej prírode nemali šancu vidieť.“

Pohľad do areálu záhrady
Pohľad do areálu záhrady. Autor fotografie: Viera Legerská
Jedno z umelých jazierok v areáli botanickej záhrady
Jedno z umelých jazierok v areáli botanickej záhrady. Autor fotografie: Viera Legerská

Dodá tiež, že nielen počas skorého leta je botanická záhrada príťažlivá. Zaujímavé je sledovať rastliny aj teraz, na konci leta, keď sú odkvitnuté a možno upriamiť pozornosť na stavbu ich tiel či podrobnejšie skúmať prostredie, v ktorom rastú. Ocenia to hlavne botanici či študenti, pre ktorých je príroda zároveň aj pracovnou profesiou.

A prečo záhradu v polovici septembra zatvoria? Odpoveď je jednoduchá. „Rastliny v Tatrách majú krátke vegetačné obdobie. Nezriedka sa stane, že v pohorí už v auguste nasneží. Preto majú v génoch dané, že musia skoro zakvitnúť a vytvoriť semená pre ďalšiu generáciu. Už od polovice júla zberáme v záhrade semená, aby sme sa mohli venovať ich predpestovaniu a neskoršiemu vysádzaniu na alpíniá,“ vysvetľuje J. Černická.

Na tomto mieste treba spomenúť, že zmysel botanickej záhrady je nielen v tom, že prezentuje flóru Tatier, ale jej pracovníci sa preventívne starajú aj o to, aby jej vzácni zástupcovia z voľnej prírody nezmizli. Preto spomíname zber semien, vysievanie, pestovanie v prostredí botanickej záhrady.

Prebytky rastlín potom v črepníkoch návštevníkom predávajú. V ponuke sú aj také vzácnosti ako horec Cluisov, plesnivec alpínsky, mak tatranský, orlíček obyčajný, astra alpínska či gypsomila plazivá a mnohé iné. Zároveň poskytnú poradenstvo, ako ich doma pestovať, aby sa im darilo.

Vstupný areál expozície
Vstupný areál expozície. Autor fotografie: Viera Legerská

„A kto je odvážny a chce sa pustiť do experimentu, dáme mu aj semienka, nech ich skúsi vypiplať,“ smeje sa vedúca expozície.

Takže, ak nemáte iný tatranský program na niektorý deň vo veľhorách, navštívte ešte do polovice septembra expozíciu tatranskej prírody. Ak vezmete deti, veľa nového sa naučia. A môžete si so sebou zobrať aj štvornohých miláčikov na vôdzke. Dá sa využiť aj audiosprievodca, raz za čas sú v botanickej záhrade aj komentované prehliadky.

Autor titulnej fotografie:  Viera Legerská

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Golfový areál vo Veľkej Lomnici bude dejiskom raritného behu

Raritný beh pod Tatrami sa bude konať už túto nedeľu

Ak si chcete vyskúšať čosi nezvyčajné, je tu tip. Pod Tatrami sa bude túto nedeľu organizovať prvý beh na boso. Zapojiť sa môžu všetci, ktorým nebude prekážať  trocha bolesti a chcú sa dotknúť hranice svojich možností.

Organizátori sľubujú veľa zábavy a krásne výhľady na Tatry, no zároveň upozorňujú, že beh na boso je síce zdravou alternatívou klasického behu, no mení sa pri ňom technika a bez moderných bežeckých topánok sa môže zvyšovať riziko zranenia.

Na druhej strane beh na boso, ak ide o pripraveného bežca, zvyšuje citlivosť a pevnosť chodidla, znižuje zaťaženie pohybového aparátu a chrbtice.

Záujemcom o túto akciu pripomíname, že ide o prvý beh na boso pod Tatrami. Uskutoční sa 25. augusta vo Veľkej Lomnici a určený je pre celú rodinu. Deti majú štartovné zadarmo, pre dospelých je k dispozícii rôzne odstupňovaný cenník štartovného a dá sa zaobstarať aj v predpredaji.

Beh na boso je zdravý, ale treba ho natrénovať
Beh na boso je zdravý, ale treba ho natrénovať. Autor fotografie: Pixabay

Bežať sa bude na golfovom ihrisku Black Stork, trasa vedie vykoseným trávnikom a vďaka kopcom má krosový charakter. Bežci sa budú pohybovať okolo drevených domčekov, cez most na odkrytý priestor, kde sa ich očiam otvorí výhľad na Tatry. Organizátori niektoré časti trate s kamienkami prekryjú kobercom, aby súťažiaci mali pohodlie.

Pre deti s rodičmi je pripravená skrátená dĺžka trasy – 250 alebo 1 000 metrov. Hlavné preteky majú vo všetkých vekových kategóriách dĺžku 5 km. Pretekári vyštartujú na trať o 10,10 h, polhodinu predtým v rozmedzí pätnásť minút na trať vybehnú deti a nesúťažné kategórie.

Trasu je možné prebehnúť aj v topánkach, no takýto bežec nebude zaradený do vyhodnotenia. Súčasťou podujatia, ktoré bude mať okrem behu aj iný zábavný program, je tombola, z ktorej výťažok bude venovaný na terapiu pre Jakubka z Kežmarku.

Autor titulnej fotografie:  archív Black Stork Golf Resort

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Hľadaný nezvestný Poliak

Poliak sa mal stratiť na našej strane Tatier, hľadajú ho

Horská záchranná služba spolu s príslušníkmi Policajného zboru SR pátrajú po nezvestnom 39-ročnom poľskom turistovi.

Posledné dni sa mal Poliak nachádzať na našej strane Vysokých Tatier a aktívne sa po nich pohybovať, pričom podstupoval dlhšie a náročnejšie túry. Teraz je nezvestný. Horská záchranná služba preto žiada verejnosť o pomoc pri pátraní. Ak ste muža na fotografii spoznali a kdekoľvek videli v čase od 12. augusta, oznámte to na tel. čísle Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry (052/44 228 20), prípadne prostredníctvom elektronickej pošty na adrese: operacne@hzs.sk.

Autor titulnej fotografie:  archív HZS

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Pri Kmeťovom vodopáde

Boli ste už pri najvyššom vodopáde na Slovensku?

Po úspešnom komunitnom výstupe na Kriváň sme pokračovali na ďalší deň menej náročnou túrou –  Kôprovou dolinou ku Kmeťovmu vodopádu. Aj ten organizovala partia ľudí zo stránky cezhory.sk.

Zraz bol na parkovisku v Podbanskom. Kmeťov vodopád sme si chceli vychutnať čo najskôr, a tak sme vyrazili bez dlhých rečí. Šliapali sme po asfaltovej ceste, ktorá vedie až takmer k vodopádu.

Je zároveň aj cyklotrasou, preto sme si už po prvých krokoch na tomto komunitnom výstupe museli zvyknúť, že sa treba vyhýbať aj cyklistom. Túra má dĺžku približne 8 kilometrov, času na vzájomné spoznávanie partie bolo teda dosť.  

Počas cesty Kôprovou dolinou sme mali nádherný výhľad na Kriváň
Počas cesty Kôprovou dolinou sme mali nádherný výhľad na Kriváň. Autor fotografie: Jaroslav Kizek

Po trase je viacero miest, ktoré doslova lákajú, aby si človek oddýchol. Občas sme ani my neodolali a oddýchli sme si na typických drevených lavičkách, ktoré na viacerých miestach dopĺňajú altánky s príjemným posedením v tieni. Na Rázcestí pod Grúnikom sme si dali malú desiatu a doplnili sme ju tentoraz jahodovým radlerom Zlatý Bažant.

Kôprová dolina je nádherná asi počas všetkých ročných období. Samozrejme, platí to aj o lete. Dokonale sme videli okolité tatranské štíty a pred sebou sme mali aj majestátny Kriváň. Ani sa nám veriť nechcelo, že ešte nedávno sme vystúpili na jeho vrchol. No boli sme na ceste k ďalšiemu unikátu, najvyššiemu vodopádu na Slovensku.

Na mostíku cez Kôprovský potok
Na mostíku cez Kôprovský potok. Autor fotografie: Jaroslav Kizek

Pod Kmeťovým vodopádom končí asfaltka, takže sme nastúpili na asi 300 metrov dlhý, úzky lesný chodník. Rázcestník nám síce ukazoval, že nás čakajú tri minúty chôdze, ale bolo to rozhodne menej. No viac sme museli pozerať pod nohy.

Chodník tvoria nepravidelné kamene, ideálne miesto aj pre hady, ktoré sa radi vyhrievajú na skalách. Isteže, turistov nechceme strašiť, veď aj plazy patria k Tatrám, ale my sme videli vretenicu a slepúcha práve na tomto krátkom úseku.

Na trase sme sa míňali aj s ďalšími turistami. Nielen ich, aj nás príjemne osviežil lesný chládok, a to sme ešte neboli pri vode. Vodopád je nádherný, trochu sme pri ňom pobudli a pridali sa k nám aj ďalší turisti. A keďže sme dobrá partia, podelili sme sa s nimi o radler Zlatý Bažant, ktorý nám v batohoch zostal.

Osvieženie im padlo vhod, čakala ich ešte dlhá cesta. Nevracali sa totiž späť na Podbanské, ale pokračovali na Vyšné Kôprovské sedlo.

Ku Kmeťovmu vodopádu treba vyjsť z cesty ešte niekoľko sto metrov po lesnom chodníku
Ku Kmeťovmu vodopádu treba vyjsť z cesty ešte niekoľko sto metrov po lesnom chodníku. Autor fotografie: Jaroslav Kizek

My sme sa po troche oddychu vybrali na cestu nadol. Ubiehala príjemne, držali sme sa pohromade a porozprávali sme si zážitky z túr v Tatrách. Hovorili sme o tatranských nosičoch, o ich práci, ale aj o miestach, ktoré máme v našich veľhorách najradšej. Kôprová a Tichá dolina k nim patria tiež.

Na Rázcestí pod Grúnikom sa niektorí členovia našej skupiny oddelili a vybrali sa smerom na Tri studničky. Zvyšok partie sa šťastlivo vrátil domov. A keď sa stretneme, zvykneme si povedať, že víkend sa nám vydaril. Zážitkov máme dosť. 

Autor titulnej fotografie:  Vladimír Tošovec

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.