Paul Oravec

Pokračovanie osídľovania Tatier v novoveku

by Články

Kolonizácia tatranského úpätia pokračovala aj v šestnástom a sedemnástom storočí. Obyvateľstvo už existujúcich obcí posilnili valaskí novousadlíci. Hustejšie osídlenie a podstatné rozšírenie poľnohospodárskej pôdy sa prejavilo vo zvýšenom nápore na tatranské lesy. Spočiatku majitelia lesov umožňovali voľnú ťažbu dreva s podmienku, že sa nebude ďalej speňažovať. Od šestnásteho storočia sa však predaj a spracovanie dreva stalo výnosným podnikaním. Lesné hospodárstvo bolo na nízkej úrovni a tak sústredený nápor na niektoré druhy drevín spôsobil ich takmer úplné vymiznutie.

Foto: Paul Oravec

V sedemnástom storočí sa veľmi rozmohlo aj pastierstvo, ktoré využívalo takmer všetok vegetačný kryt na území Vysokých Tatier, kde priemerná výška hornej hranice pasienkov dosahovala až 2 000 metrov. Vypaľovanie kosodreviny s cieľom rozšírenia pastvy vážne narušilo pôvodný ekosystém, čím došlo k erózii pôdneho krytu a porušeniu vodného režimu so všetkými negatívnymi následkami. Počas tureckej invázie do strednej Európy a s tým súvisiace zvýšenie výdavkov na armádu, sa z podnetu Habsburgovcov začalo na území Vysokých Tatier rozvíjať aj baníctvo. Banská technika bola však veľmi primitívna a výsledky ťažobných pokusov takmer mizivé. Hlavné ťažobné strediská sa nachádzali v oblasti Kriváňa a Važeckej doliny.

Prvá polovica sedemnásteho storočia je obdobím vedeckého skúmania Tatier. Do poznávania Tatier sa veľkou mierou zapojil aj Matej Bel., ktorý vlastivedu liptovských Tatier zahrnul do druhého zväzku jeho diela. Okrem textu, obsahuje aj cennú mapu, ktorú vypracoval slávny slovenský kartograf Samuel Mikovíny. Vedecké diela M. Bela a ďalších domácich autorov prenikli za hranice Uhorska, a tak svet objavil Tatry. Do neznámej časti Karpát sa vydalo veľa európskych učencov. Turistika sa však do Tatier dostala oveľa neskôr ako do Álp. Do konca osemnásteho storočia ešte prakticky neexistovala. Hlavnou príčinou oneskoreného príchodu turistov do Karpát boli ťažkosti spojené s namáhavým cestovaním. Nepohodlnosť a nízka rýchlosť zastaraných foriem dopravy, ktoré navyše viedli po zlých cestách, odrádzali potenciálnych návštevníkov príťažlivých Tatier.

Na konci osemnásteho storočia bola síce založená najstaršia tatranská osada Starý Smokovec, ale skutočný rozvoj turistiky na území Vysokých Tatier sa začal až po ukončení výstavby Košicko – bohumínskej železnice, ktorou Tatry získali dopravné spojenie s Budapešťou, Prahou, Wroclawom a po dokončení Považskej železnice aj s Bratislavou a Viedňou. Ako druhá v poradí vyrástla na území dnešného mesta Vysoké Tatry osada Štrbské Pleso a potom nasledovali Nový Smokovec, Dolný Smokovec, Tatranská Kotlina, Tatranské Matliare, Kežmarské Žľaby, Tatranská Polianka, Vyšné Hágy a Tatranská Lomnica. V roku 1900 mohli všetky tatranské ubytovacie zariadenia prijímať hostí a Tatry sa postupne stávali vyhľadávanou turisticko – rekreačnou oblasťou. Hlavným centrom kúpeľníctva sa v roku 1875 stal Nový Smokovec. Ďalšie liečebne a sanatóriá vznikali postupne na Štrbskom Plese, v Tatranskej Polianke a vo Vyšných Hágoch.

Dňa 1. januára 1949 bol na celom území Mesta Vysoké Tatry vyhlásený Tatranský národný park (TANAP) a ochrana prírody sa tak stala neoddeliteľnou súčasťou rozvoja tohoto unikátneho územia.

Jaroslav Lepiš

Ako to bolo v Tatrách počas stredoveku?

by Články

Stredovek priviedol do tatranského regiónu okrem lovcov zveri aj zlatokopov a hľadačov pokladov. K jedným z najznámejších baní patrili zlaté bane v oblasti Kriváňa. V 11. storočí si podmanili tatranskú prírodu maďarskí jazdci, čím sa územie Tatier stalo dedičstvom Uhorska. Prvou zachovanou písomnou listinou Vysokých Tatier, je darovacia listina z roku 1209, ktorou uhorský kráľ Ondrej II. daroval vlastnícke právo na územie Vysokých Tatier svojím dvoranom.

Foto: Jaroslav Lepiš

Tatársky vpád v rokoch 1241 a 1242 podtatranskú oblasť priamo nezasiahol, ale tatranské lesy poskytli obyvateľom severného Slovenska úkryt. Po ústupe Tatárov sústredil Belo IV. všetku energiu na upevnenie obrany uhorského štátu. Do tohto programu patrilo rozsiahle osídlenie podtatranskej oblasti kolonistami, ktorí získali rozsiahle výsady a právomoci. Ďalšie časti Liptovskej a Spišskej župy boli darovacími zmluvami pridelené najmä zaslúžilým kráľovským bojovníkom, ktorí svoje majetky dávali do užívania schopným sluhom s podmienkou, že sa postarajú o ich zaľudnenie a zúrodnenie. Predmetom donácií boli aj neobrábateľné horské oblasti, kde mali osadníci možnosť vyháňať dobytok a vykonávať rybolov, poľovačky a na základe osobitného povolenia aj ťažbu nerastných surovín. V trinástom a štrnástom storočí došlo postupne k majetkovému rozdeleniu celého územia Vysokých a Belianskych Tatier. Na konci stredoveku to bolo osem veľkých majetkových celkov, z ktorých jeden (Tichá a Kôprová dolina) zostal korunným vlastníctvom.

Prvé slovanské kmene našli podtatranskú oblasť z veľkej časti porastenú lesmi. Predchodcovia týchto osídlencov zasiahli do stavu porastov iba vo veľmi malej miere. Obyvatelia užívali lesy a všetko voľne a bez akýchkoľvek obmedzení. Z praktických dôvodov však využívali hlavne územia v blízkosti svojich sídlisk. Slobodné kmene a rody žili vo voľnom spoločenstve, nepodliehajúc žiadnej panovníckej moci. Majetkovo boli Tatry územím nikoho, čo znamenalo, že ich hospodárske využitie malo spontánny charakter a vychádzalo z momentálnych potrieb obyvateľstva a nebolo nikým usmernené. V polovici jedenásteho storočia zasiahla expanzia maďarských jazdeckých družín aj tatranskú oblasť. Podmanené kraje, aj s pôdou a obyvateľstvom sa stali dedičným vlastníctvom uhorského kráľa. Z tejto situácie vychádzala ďalšia regulácia vlastníckych pomerov na území Vysokých Tatier a územnej správy v tatranskej oblasti. V záujme lepšie ovládať podrobené územie, vznikli ešte v tomto storočí samostatné administratívno – hospodárske celky – "stolice", z ktorých územie Liptovskej župy, zahŕňalo liptovskú časť Západných Tatier s priľahlým okrajom Vysokých Tatier a územie Spišskej župy celé Vysoké a Belianske Tatry. Dopravné spojenie medzi obidvoma stolicami zabezpečovala na južnej najspodnejšej časti Tatier cesta medzi Košicami a Žilinou, ktorú dal v roku 1364 kráľ Ľudovít I. prebudovať na obchodnú magistrálu až po poľský Wroclaw.

Prebiehajúci proces hustejšieho osídlenia si vynútil úpravu vlastníckych pomerov územia. Prví konkrétni vlastníci územia Vysokých Tatier boli najmä dvorania uhorského kráľa, ktorým boli darom udelené vlastnícke práva na pôvodne kráľovskom území. Najstarším známym darom, ktorý sa týkal územia Vysokých Tatier je z roku 1209, kedy Ondrej II. daroval územie Skalnatej doliny a oboch Studených dolín aj s horskými hrebeňmi vrátane Lomnického štítu spišskému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre. Ich potomkovia Berzeviczyovci vlastnili toto územie až do devätnásteho storočia.

Milos Monka

Existoval život v Tatrách aj počas praveku?

by Články

Začiatky osídľovania v oblasti Vysokých Tatier siahajú už práve do tohto obdobia, kedy ľudia začínali svoje prvé výstupy do divokej tatranskej prírody. Podtatranská oblasť bola pomerne husto osídlená.

Foto: Milos Monka

Najďalej do minulosti siahajú nálezy z oblasti Gánoviec, ktoré sú vzdialené necelé 3 kilometre od mesta Poprad. Bola tu nájdená lebka neandertálca z mladšej doby kamennej, ktorá je stará asi 120 000 rokov. Tento praveký človek nechal v okolí Tatier zvyšky ohnísk, rozlámané kosti ulovenej koristi a tiež primitívne kamenné nástroje. Ďalej boli nájdené aj rôzne kúsky keramiky a keltské mince ale našli sa aj rôzne stopy prehistorických opevnení neďaleko obcí Veľká Lomnica, Veľký Slavkov a Nová Lesná, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti Vysokých Tatier.

Existuje predpoklad, že pravekí ľudia navštevovali jaskyne v Belianskych Tatrách, kde sa našli pozostatky medveďov a losov, čo boli najvyhľadávanejšie koristi týchto lovcov. Pri vchode Belianskej jaskyne bola v minulosti náhodne nájdená kamenná sekerka a vo Veľkej Studenej doline bronzový sekeromlat. Ďalej sa na čistine pod Novým Smokovcom podarilo odkryť pozostatky huty z laténskeho obdobia a taktiež nájsť rôznu keltskú keramiku.

Bolo tu vykonaných viacero archeologických výskumov, no keďže sa veľa artefaktov postrácalo, nikomu sa nepodarilo presne určiť v ktorom období a ktorá skupina obyvateľov tu žila.

Ewike Evina

Selfie s medveďom? Radšej nie

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Ak divo žijúce zvieratá stratia svoju prirodzenú plachosť, sú pre turistov v horách oveľa väčším nebezpečenstvom.

Foto: Ewike Evina

Známe sú prípady, keď medvede, ale aj diviaky či srnčia zver, pravidelne chodia hľadať niečo pod zub v kontajneroch na odpad v podhorských obciach a mestách. Do tejto kategórie patrí aj prípad, ktorý sa stal na chodníku z Trangošky na chatu M. R. Štefánika. Turisti tu divo žijúceho medveďa prikrmovali, aby ho mohli odfotografovať alebo urobiť video. To vyústilo až do jeho stretu so skupinou turistov. V tomto prípade všetko dobre skončilo, keď žena odhodila svoj batoh a maco sa uspokojil s jeho obsahom. O nebezpečenstve na tejto trase v Nízkych Tatrách sa hovorilo už dlhšie, bolo vraj len otázkou času, kedy k niečomu podobnému príde.

Je tu však aj ďalšia otázka, ako sa správať k divo žijúcim zvieratám počas turistiky? Ochranári prizvukujú, aby sme stretnutie s medveďom, či iným divo žijúcim zvieraťom v našich horách, nepodceňovali, nepribližovali sa k nim a chodili len po vyznačených chodníkoch. Až do 14. júna sú v Tatrách viaceré vysokohorské chodníky uzavreté. Podľa Základných pravidiel TANAPu by sme nemali v prírode robiť nadmerný hluk, na území národného parku nebivakovať ani nestanovať. Ak máme v tomto prostredí so sebou psa, musí byť na vôdzke a celý čas s náhubkom. Pred túrou by sme nemali používať ani silné parfumy či výrazné voňavky. Všetko jedlo treba mať dobre zabalené a nenechávať po sebe jeho zvyšky ani žiadny iný odpad. Čo sme si do hôr doniesli, to by sme si mali aj odniesť späť. Nič by tam po nás nemalo zostať.

Medzi veci, na ktoré by sme nemali zabudnúť patrí nabitý mobil, prípadne lekárnička a termofólia či opaľovací krém. Pri turistike majme na pamäti, že my sme v horách návštevníci, zvieratá tam majú svoj domov.

Viktor Kaďo Kadlec

Kam s deťmi – náučné chodníky v Tatrách

by Články

Sú to vzdelávacie turistické trasy, na ktorých natrafíte na rôzne prírodné či kultúrne zaujímavosti, spravidla vyznačené na informačných tabuliach. Tieto chodníky sú väčšinou nenáročné, preto pokiaľ chcete ísť na turistiku s deťmi, sú na to ako stvorené.

Foto: Viktor Kaďo Kadlec

Zadné Meďodoly

Chodník sa nachádza v Belianskych Tatrách a je označený modrou turistickou značkou. Jeho začiatok je v Tatranskej Javorine, koniec v Kopskom sedle, kde sa napája na ďalší náučný chodník – Monkova dolina. Nájdete tu tichú prírodu, Meďodolský potok či vyvierajúci prameň. Tento chodník je upravený, disponuje lavičkami pre oddych, ale aj informačnými tabuľami o živote lesa a jeho súčasnom stave. Okrem toho sa tu dočítate aj o ochrane lesov v národnom parku, lykožrútovej kalamite, živote lykožrúta či o spolupráci lesníkov s prírodou.

Monkova dolina

Pekný, no už o čosi náročnejší chodník s veľkým prevýšením a miestami strmým stúpaním. Vychádza z obce Ždiar a vedie sútokom Bielej riečky a Rígeľského potoka cez Široké sedlo až na Kopské sedlo. Táto dolina vznikla činnosťou ľadovca, ktorý tu zanechal stopy dodnes. Návštevníci si môžu oddýchnuť na šiestich zastávkach označených informačnými panelmi.

Rakytovské plieska

Tento chodník vás prevedie menej známou lokalitou západne od Štrbského plesa – okolo Rakytovských pliesok, ktoré sú najnižšie položenými plesami v Tatrách. Začína na rázcestí Jambrichovo smerom na Podbanské, odkiaľ je cesta označená modrou turistickou značkou. Odtiaľto sa dostanete k Hornému aj Dolnému Rakytovskému pliesku až po rázcestie Rakytovec, kde je cesta označená zelenou značkou. Túto trasu je však najlepšie absolvovať mimo vegetačného a daždivého obdobia, pretože chodník nebude zarastený, bude dobre čitateľný a nebude premočený.

Astronomický náučný chodník

Má v Tatrách svoje miesto vďaka tomu, že tu sídli Astronomický ústav SAV, ktorý má na Lomnickom štíte a Skalnatom plese observatóriá. Chodník začína pri hlavnej budove ústavu v Starej Lesnej a končí pri poslednej kupole s ďalekohľadmi. Nachádza sa tu 13 informačných tabúľ s najdôležitejšími informáciami o prístrojovej technike astronomického ústavu, vesmírnych telesách či pohľadom na vesmír v čase Veľkého tresku.

Slovenská banská cesta

Nachádza sa v Popradskej mestskej časti Kvetnica. Je zameraný na históriu baníctva, mineralógiu a nerastné bohatstvo. Chodník je označený zelenou a žltou turistickou značkou. Nájdeme tu päť infopanelov, Štôlňu sv. Heleny, a tiež aj jazierko Kvetnica. Cieľom tohto náučného chodníka je postupne tu vybudovať banský skanzen. Prechádzku vám spestria aj novovytvorené sochy vyrezané z dreva v podobe zvierat, ktoré prirodzene obývajú lesy v tejto oblasti – vlk, medveď, orol, diviak, sova, salamandra, žaba, veverička, muflón a dokonca aj netopier. Drevorezby sú umiestnené tak, aby návštevníci spoznali nielen najznámejšie miesta, ale aj odľahlejšie oblasti v tejto lokalite.

Andrea Reichelova

Obec s najkrajším výhľadom na Tatry

by ČlánkyTuristické 
atrakcie

Obec Nová Lesná sa nachádza na styku Popradskej kotliny a juhovýchodného úpätia Vysokých Tatier. Hrdo sa pýši faktom, že disponuje najkrajším výhľadom na Tatry no okrem toho je aj kolískou horských vodcov. Je tu však omnoho viac čo sa dá vidieť a tak sme sa rozhodli to zhrnúť v tomto článku.

Foto: Andrea Reichelová

Park horských vodcov

Z tejto obce pochádza najviac horských vodcov a záchranárov (82) a tak bol na ich počesť v centre dediny vytvorený park na podnet starostu Petra Hritza. V parku sa nachádza informačná tabuľa so zoznamom mien všetkých vodcov, záchranárov a dokonca aj o ženách, ktoré v horách vodili či zachraňovali, ďalej aj 15 lavičiek a každá z nich je venovaná konkrétnej osobe. Na jednej z nich sa nachádza aj vygravírovaný nápis „S vďakou tí, čo prežili“, no nájdete tu aj niekoľko drevených sôch a lávku venovanú Jánovi Pavlovi  II., ktorý je patrónom Horskej záchrannej služby.

Slnečné hodiny

Zariadenie, pomocou ktorého dokážeme merať čas pomocou polohy Slnka. Ideou týchto hodín bolo vytvorenie priestoru, na ktorom sa môžete zamyslieť nad sebou, nad plynutím času a sledovania jeho  priebehu. Okrem hodín tu nájdete aj objekt panoramatickej orientácie, na ktorom sú nerezovými šípkami označené vrcholy Tatier. Takže ak sa postavíte pred pult zo strany hodín uvidíte súčasne názov vrcholu, jeho nadmorskú výšku a daný vrchol v pozadí. Ďalej sa tu nachádza aj 12 meditačných stolčekov, ktoré sú usporiadané do kruhu, ktoré slúžia k odpočinutiu či krátkej meditácií. Iniciátorom výstavby slnečných hodín bol v roku 2005 spoluzakladateľ osady Malý Smokovec – Milan Vdovjak.

Sinajská kaplnka

Táto kaplnka bola vysvätená biskupom Františkom Tondrom v roku 2005. Objekt sa nachádza  na križovatke ciest v strede miestnej časti Malý Smokovec. Je to krásny priestor, ktorého súčasťou je malá zvonička, oltár a tabule s Desatorom. Má kruhový pôdorys s dvomi betónovými platňami, na ktorých je umiestnený text s Desatorom na severnej strane a zvonicou na južnej.

Peter Belko

Mestský park v Tatranskej Lomnici

by ČlánkyTuristické 
atrakcie

Tatranská Lomnica je jednou z najväčších a najkrajších osád na území Vysokých Tatier a plní niekoľko funkcií. Je turistickým centrom v pravom slova zmysle, ponúka lyžiarske terény a na Skalnatom plese škálu horských dopravných zariadení. Je tu sídlo vedenia Tatranského národného parku a Múzeum Tatranského národného parku. Táto obec sa nachádza 6 km východne od Smokovca, v najspodnejšej časti Lomnického štítu. Fungujú tu rôzne kultúrne a zábavné zariadenia, no okrem toho sa tu nachádza aj mestský park, o ktorom vám prinášame krátke info v tomto článku.

Foto: Peter Belko

Tento park je najstarším parkom vo Vysokých Tatrách a jeho história sa datuje od roku 1892. Nachádza sa v centre obce a je vyhľadávaný hlavne pre možnosť oddychových prechádzok. Napriek tomu, že klimatické podmienky v Tatrách nie sú vhodné pre rast okrasných kvetov, tento park okrem typických tatranských rastlinných druhov disponuje aj kvetnatými plochami, ktoré kvitnú prevažne v žltej a fialovej farbe. V parku nájdete aj typické tatranské druhy stromov, napríklad Smrek obyčajný, ktorý sa dožíva až 200-300 rokov, Smrekovec opadavý či Borovica lesná.

V parku sa nachádza aj niekoľko lavičiek, takže popri prechádzke môžete aj zrelaxovať a užívať si krásy prírody.

DSC00412 (1)

MUST HAVE, keď ideš do Tatier

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Každá turistika má svoje čaro, a obzvlášť v tomto období, keď je príroda na mnohých miestach ešte stále pokrytá snehovou prikrývkou. Netreba asi pripomínať, že turistické chodníky sú počas zimy zradnejšie, a pokiaľ toto ročné obdobie podceníte, môžu byť aj nebezpečné.

Plánovanie zimnej turistiky

Pred turistikou je vždy potrebné poriadne si naplánovať trasu, prestávky a návrat, pretože zostať v horách v noci a v mraze môže byť extrémne nebezpečné. Netreba sa preceňovať a určite treba viac dbať na vlastnú bezpečnosť. Sledujte stupeň lavínového nebezpečenstva, pretože viaceré zimné chodníky križujú lavínové trasy. Až do 15. júna trvá vo Vysokých Tatrách uzávera vybraných turistických chodníkov. Ide hlavne o vyššie položené sedlá a štíty. Zatvorená je aj Chata pod Rysmi, ostatné tatranské vysokohorské chaty sú otvorené celoročne. Cesty k nim patria v zimnom období medzi obľúbené turistické trasy.

Foto: BOSP

Obuv

Alfou a omegou výbavy turistu je správne zvolená obuv. Od tej sa odvíja celkový komfort a úspešný návrat späť. Ak zvolíte vhodnú obuv, na druhý deň sa vám nohy doslova poďakujú. Ako ale vybrať správne? Podrážka by mala byť hrubšia, aby neprepúšťala chlad od zeme. Tiež je dôležité, aby bola pevná a vy ste cítili pri každom kroku istotu. Pri zle zvolenej obuvi sa môže stať, že bolesť nezostane len v oblasti nôh, ale prejde aj do chrbtice. Ďalším parametrom, ktorý si treba pri kúpe obuvi všímať, je nepremokavosť. So suchými nohami zájdete ďalej. Zradiť vás počas turistiky môže aj nevhodná veľkosť turistickej topánky. Pred výberom sa porozprávajte s odborníkmi, ktorí vám správne poradia. Odborníkov na turistickú obuv a kvalitné trekové topánky s najnovšou technológiou GORE-TEX® a VIBRAM nájdete na www.bosp.sk.

Tip na turistickú obuv od našej redakcie: https://bosp.sk/produkt/caledon-pro-grizzly

DSC01785-Edit
DSC01737-Edit-1
DSC01619-Edit

Vhodné oblečenie

Pri turistike je dôležité dbať aj na správne vrstvenie oblečenia. Základom je správne zvolené termo prádlo. Malo by byť z pohodlných materiálov, ktoré počas výstupu telo zároveň hrejú (napríklad merino vlna). Hneď po ňom nasleduje aktívna vrstva, do ktorej patria mikiny či vesty. Táto stredná časť by mala byť vzdušná, aby odvádzala prebytočnú vlhkosť a v neposlednom rade rýchloschnúca, aby sa predišlo prechladnutiu. Pri výbere vrchnej vrstvy je dôležité pozerať na tieto aspekty: nepremokavosť, vetruvzdornosť a hrejivosť. Pri balení nezabúdajte na pršiplášť, ktorý sa vždy zíde.  

Jedlo a tekutiny

Okrem poriadnej turistickej výbavy by ste nemali podceniť ani dostatok jedla a tekutín. Pri chystaní občerstvenia treba vyberať také potraviny, ktoré zaženú hlad, no zároveň nezaťažia žalúdok. Ideálne je preto zbaliť si poriadnu dávku energie v čo najľahšej a najmenšej forme. Počas túry nestačí dopĺňať iba kalórie a jednoduché cukry, nezabúdajte ani na vitamíny a minerály, ktoré vaše telo stráca. A samozrejme, nezabudnite pri balení desiaty prihliadať na dĺžku svojho výletu. Dobré je pribaliť si aj niečo, čo obsahuje tuky – napríklad orechy alebo sušené ovocie, ktoré zabránia kolísaniu hladiny krvného cukru, rýchlo zaženú pocit hladu, odďaľujú únavu a dodávajú energiu počas dlhšieho času. Netreba však zabudnúť ani na zeleninu a ovocie, ktoré sú zdrojom vlákniny a minerálov, osviežia vás a povzbudia organizmus. Zo všetkého najdôležitejšie je dodržiavanie pitného režimu. V prípade zimnej turistiky môžete siahnuť po termoske s čajom, ktorý vás počas cesty zohreje.

Čo ešte prihodiť do batoha?

  • Čelovka pomôže každému, kto má počas turistiky rád voľné ruky. Predovšetkým v zimnom období, keď slnko zapadá skôr.
  • Lekárnička by určite nemala chýbať. Či už sa šmyknete na mokrých skalách alebo sa vám spaví otlak na chodidle, určite oceníte základnú výbavu lekárničky. Do tej patrí dezinfekcia, obväz či leukoplast.
  • Mapa, pretože mobil môže sklamať. 
  • Doklady totožnosti a peňaženka na chutnú parenú buchtu na vysokohorskej chate.
  • Slnečné okuliare a UV ochranný krém, ktorý určite oceníte. Nie nadarmo sa hovorí „horské slnko“.
IMG-1009

Luxus vymenil za ticho tatranskej prírody – Braňo Mojsej.

by Články

Luxus vymenil za ticho tatranskej prírody. Dnes ju považuje za svoj domov, a už by to nechcel zmeniť. Známy slovenský spevák má v Tatrách trvalý pobyt presne desať rokov. V rozhovore nám okrem iného prezradil, aké spomienky na naše veľhory má spojené s detstvom a dospievaním, kam chodí na túry dnes, ale aj to či ho turisti počas nich spoznávajú.

 

Všimli sme si vašu pravidelnú aktivitu v našej tatranskej FB komunite. Čím vám Tatry tak učarili?

Do Tatier som začal chodiť s rodičmi ako malý chlapec a pochodili sme naozaj všetko, čo sa dalo. Vtedy ma to zaujalo. Vždy som sa tešil v zime na Tatry. Mám uchovaných zopár ešte čiernobielych fotiek. Zo začiatku to bolo (1972-1978) väčšinou Štrbské Pleso, či už zubačkou z chaty v Tatranskej Štrbe alebo neskôr priamo z bungalova Hotela Fis. V zime bol náš cieľ lyžiarsky svah Solisko alebo Interski, kde som lyžoval najradšej. Ani jesť som nemusel. Venoval som sa lyžovaniu aktívne, neboli mobily. Mali sme pokoj a ráno prašan. Mám krásne spomienky na toto obdobie, aj večere preskákané na trampolíne v hoteli. Nuda v Tatrách nehrozila. Neskôr, ako zdatný lyžiar, som objavil Sedlo pod Lomnickým štítom. Lyžovať v sedle v máji je naozaj zážitok.

Foto: Braňo Mojsej

Prečo práve Tatranská Lomnica ako miesto pre život? Vaše meno je predsa len do určitej miery spojené s luxusom.

Tatranská Lomnica je perla Tatier. Ponúka, ak tu bývate počas celého roka alebo len ak prídete za relaxom, na niekoľko dní neskutočný pokoj a duševnú rovnováhu, ktorú nemáte šancu vo väčšom meste si udržať. Psychohygiena je dnes nevyhnutná. Každý z nás si potrebuje občas pretriediť myšlienky, zastaviť sa a určiť si, ako bude ten jeho život ďalej vyzerať. Vrátiť sa na správnu koľaj. Na to sú najlepšie prechádzky či túry v tejto krásnej prírode. Posledné roky pomáham ľuďom zotavovať sa po ťažkej závislosti alebo v motivácii k ich životnej zmene, a práve tatry sú na to vhodným miestom. Klimaterapia funguje skvelo. Práve okolie Lomnice či Smokovca, kde ak viete kam ísť,  tak sa to zotavenie deje plynule a rýchlo. Kto vie, čo sú to záporné ióny a ako pôsobia na organizmus, vie o čom hovorím. Mnohí svoje duševné zdravie odsúvajú bokom a skôr či neskôr pri dnešnom spôsobe života vyhľadajú tento druh revitalizácie. Luxus? Je pre mňa osobne mať dnes svätý pokoj. Snažím sa ho mať dostatok a strážim si ho.

Čerpáte v Tatrách inšpiráciu pre svoju prácu a hudobný život?

V poslednej dobe to boli iba letné mesiace plné koncertov a hrania. Naplno sa v týždni venujem práci v MOJSEJ Clinic. Najviac ma teší, že som presvedčil zopár majiteľov podnikov, aby sa vrátila hudba na letné terasy ako to bolo v minulosti. Často a rád hrávam s kapelou práve po tatranských podnikoch alebo ponúknem iné hudobné skupiny. Je to komornejšie ako veľké koncerty či festivaly, ktoré tiež ani jedno leto nevynechávam. Najviac sa teším, keď pricestujem nadránom po koncerte zo slovenských miest domov a dosýta si vychutnávam to ticho, ktoré tu je. Ticho lieči a pre mňa je to balzam na dušu. Čerpám aj inšpiráciu, tvorím a nabíjam sa tu. Štíty tú magickú energiu ponúkajú. Stačí sa naladiť. Tatry sú mojím domovom a už by som to nikdy nemenil. Trvalý pobyt tu mám presne desiaty rok.

Máte spomienky na Tatry spojené aj s detstvom či dospievaním?

Detstvo sme spomínali. Za fľašu rumu, ktorú dal otec vlekárom na dolnej Pome, som lyžoval na Interski ako decko aj celý týždeň. To boli zlaté časy. Tomu už dnes mnohí ani nechcú veriť. Termoska a lepeňaky v ruksaku, 10 Kčs, partia. Ako dieťaťu mi bolo v Tatrách sveta žiť. Neskôr som sa aj kvôli Tatrám rozhodol pre štúdium na Hotelovej škole v Kežmarku a nešiel študovať hotelovku do Prešova. Praxoval som presne v tatranských hoteloch. Pracoval som skoro vo všetkých. V Grande Praha Tatranská Lomnica, Slovan či Permon. Aj  stužkovú sme mali v Grand Praha Tatranská Lomnica. Bola to práca snov a moja prvá pracovná zmluva v roku 1986 bola práve s Interhotely Tatry š. p. v prevádzke Tatra na začiatku Smokovca. K zmluve ubytovanie v dnešnej vile Kunerád. Čo som mohol chcieť viac. To bol veru život pred nástupom na vojenčinu a spomienky sú krásne. Vtedy v Tatrách boli nočné bary so živou hudbou tri aj štyri. Dnes utópia. Do Tatier sa chodilo relaxovať, žiť a odviazať sa. Bolo tu plno turistov a každý kto chcel, tak si aj pekne zarobil. Ale hlavne, ľudia boli úplne iní ako dnes. Turisti sa všetci navzájom zdravili a priali si pekný deň. Ľudia sa viac usmievali. Nostalgia. Ale aj teraz je to v pohode, len tie emócie a prajnosť už ľudia tak ako v minulosti neprejavujú. Vytratila sa človečina.

Máte nejakú veselú príhodu spojenú s Tatrami?

Tak tých by bolo na dve knihy alebo jeden film. Ale jedna za všetko. Šiel som vlakom z Lomnice, prvýkrát s prestupom na Poprad cez Studený Potok. Nevedel som vtedy ešte, že treba prestúpiť. Oproti  mladí ľudia z cukrárne na stanici mi mávali a lúčili sa, akoby som šiel do Tokia. Ja som vo vlaku zaspal. Neprestúpil som teda a vlak sa o pol hodinu vrátil späť do Lomnice. Tí ľudia, keď ma zrazu zbadali späť, po chvíľke ma vítali akoby by sme sa sto rokov nevideli a hľadali kamery, že čo sa tu točí. Nasmiali sme sa vtedy poriadne.

Spoznávajú vás návštevníci Tatier pri vašich potulkách prírodou?

Občas áno, občas nie. Nosím čiapky a okuliare. Prezrádzajú ma dlhé vlasy či môj hlas, ak niečo poviem. Pokecáme a urobíme si selfie, lebo dnes keď nemáte foto na insta z Tatier, tak ako keby ste tu ani neboli. Mnoho mladých turistov tu chodí len pre tých pár fotiek. Ale aj to je dnešný svet. Som rád, keď sa na ich fotkách objavím aj ja, označia ma a spolu sa usmievame. Moderný svet. Na naše hudobné produkcie už chodia stáli poslucháči, čomu sa veľmi teším. Tatry tým ožili. Teším sa už teraz na toto tretie hudobné leto.

Ktoré miesta v Tatrách sú vaše najobľúbenejšie a na ktoré sa radi vraciate? Ktoré by ste našim čitateľom odporučili ako už Tatranec?

Každého osloví v Tatrách niečo iné a hlavne, tých miest, ktoré sú zaujímavé je veľmi veľa. Preto je dobré byť členom aj tejto komunity a hľadať nové tipy na miesta, kde človek ešte nebol, hoc ich tu má priamo pod nosom. Odporúčam jazdiť električkou a každú jednu túru či lyžovačku si dobre naplánovať, ideálne deň vopred, pozrieť hlavne náročnosť a počasie. V Tatrách je množstvo sprievodcov, s ktorými si to naozaj užijete. Je tu toľko možností, že niečo odporúčať je zbytočné. No pre mňa je top jarná lyžovačka v Sedle, zimná na Solisku a v lete prechádzka z Lomnice na Skalnaté Pleso.

Chcete poslať našim tatranským turistom nejaký odkaz?

Moja aktivita v tejto skupine bola zo začiatku na vyžiadanie kamarátov z Prahy. Prosili ma, nech dávam krátke videá počas pandémie. Tým to začalo a vstúpil som do tejto komunity.  Všetkým prajem krásne chvíle prežité na najkrajšom mieste na svete a veľa duševnej pohody v ich životoch. Nech ich na každej túre sprevádza úsmev na tvári a spokojnosť. Tatry liečia našu dušu. Chráňme ich preto aj pre ďalšie generácie.

Waterfall 'Skok' in High Tatras, Slovakia, during overcast spring day, dirty snow still covering most of ground.

Najkrajšie vodopády v Tatrách

by ČlánkyTuristické 
atrakcieVodopád SkokVodopáy Studeného potoka

Okrem štítov, kamzíkov a iných krás môžete v Tatrách naraziť aj na nádherné prírodné úkazy – vodopády. My sme pre vás pár z nich vybrali a v tomto článku prinášame tip na výlet.

Vodopád Skok

Nachádza vo Vysokých Tatrách a patrí na prvé priečky v zozname najkrajších slovenských vodopádov. Ak ste ho teda ešte doposiaľ ani raz nenavštívili, určite to čo najskôr napravte, určite to neoľutujete. Vodopád padá do Mlynickej doliny z nadmorskej výšky 1789 m.n.m. a meria 30 metrov. S touto výškou sa radí medzi najvyššie vodopády v Tatrách.

Foto: Depositphotos

Vodopády studeného potoka

Nájdete ich v závere Malej a Veľkej Studenej doliny neďaleko Bilíkovej chaty. Vodopády pozostávajú z nádherných kaskád, ktoré v Tatrách nemajú konkurenciu.

Obrovský vodopád

Severozápadne od Vodopádov studeného potoka narazíte aj na Obrovský vodopád, ktorý taktiež tvorí Studený potok. Keďže je o niečo ďalej, do skupiny „Studenovodských vodopádov“ sa nezaraďuje. Obrovský vodopád meria 20 metrov. A keď už budete na Hrebienku či pri Vodopádoch studeného potoka, bola by naozaj škoda nezastaviť sa aj tu.

Kmeťov vodopád

V Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách sa nachádza ďalší krásny vodopád, ktorý vytvára Necferský potok. Nesie prívlastok Kmeťov a je to náš najväčší slovenský vodopád vôbec. Meria až 80 metrov ale veľká časť vodopádu sa ukrýva v lese, takže úplne celý ho neuvidíte. Vďaka výdatnému prietoku vody však aj napriek tomu vodopád pôsobí krásne a mohutne.

Vajskovský vodopád

Ďalší menej známy, ale zato veľmi pekný vodopád leží vo Vajskovskej doline v Nízkych Tatrách. Táto dolina sa nachádza mimo hlavných turistických trás, vďaka čomu sa tu vyhnete častým stretnutiam s turistami a budete si môcť naplno vychutnávať okolitú panenskú prírodu a pokoj. Vajskovský vodopád tvorí rovnomenný potok a jeho výška je približne 9 metrov.

Brankovský vodopád

Je 55 metrov dlhý a je teda najvyšším v Národnom parku Nízke Tatry. Nájdete ho pri vstupe do Revúckej doliny, v západnej časti Nízkych Tatier. Je bez problémov dostupný aj pre rodiny s menšími deťmi, keďže terén nie je náročný a výstup k samotnému vodopádu trvá približne polhodinu.