Medved v hmle

Kým poľovníci zišli z posedu, už bol pri strelenom diviakovi medveď

Foto: Jaroslav Slašťan.

Kto v Tatrách nestretol medveďa, akoby Tatrancom ani nebol. Už to nie je výnimočnosť, ale každodenný zážitok. Alebo obava? Prečo sú medvede čoraz drzejšie a prečo je ich stále viac?

Podľa odborníkov medvede majú momentálne viac potravy, ako by sa patrilo. „A keď má niektorý živočíšny druh viac potravy, ako v prírode nájde, samica rodí viac mláďat,“ vysvetľuje Jaroslav Slašťan, zo Štátnej ochrany prírody, vedúci  Zásahového tímu pre medveďa hnedého Juh.

„Kedysi mala samica jedno, dve mláďatá. Dnes, keď sa seje kukurica a iné plodiny v blízkosti lesa, medvede majú viac zdrojov potravy a medvedica má päť, výnimočne až šesť mláďat, ktoré dokáže vychovať do dospelosti,“ dodáva s tým, že ak by sme dostupnosť potravy obmedzili, medveďov by toľko nebolo,“ dodáva.

Medvede pokazili ľudia

Slašťan zdôrazňuje, že medvede pokazili ľudia. Správajú sa tak, ako im dovolia. „Pochopili, že pri ľudských obydliach im nič nehrozí, sú sebavedomejšie a drzejšie. A to nemyslíme iba schádzanie blízko k ľuďom a kontajnerom či k poľným plodinám, ale aj útoky na salašoch. Máme prípady, keď poľovníci strelili diviaka a kým zišli z posedu, už bol pri ňom medveď,“ pripomína s tým, že niektoré medvede ani nehibernujú.

„Medveď je nepravý zimný spáč, dokáže byť aktívny aj cez zimu. Záleží na potrave. Minulý rok buky zhodili veľa bukvíc, čo je veľmi dobrá, nutrične vhodná potrava pre medvede. Ak niektoré mali možnosť živiť sa bukvicami, alebo inou vhodnou potravou, nešli spať,“ upozorňuje.

Vyhnúť sa im možno vhodným správaním

Ochranári zdôrazňujú, že vyhnúť sa medveďom možno vhodným správaním. Netreba chodiť do hory skoro ráno či neskoro večer alebo v noci, lebo vtedy je medveď na love a ak mu človek skríži cestu, môže byť nebezpečný. Na túrach treba na seba upozorňovať nejakým akustickým zvukom, aby nás medveď zaregistroval skôr ako my jeho. „Obyčajne sa stiahne a utečie,“ pripomína J. Slašťan.

Problematických jedincov ochranári vedia identifikovať. Z populácie ich ale nemožno ihneď odstrániť. „Musíme vyskúšať niektoré formy plašenia, svietime na nich silnými halogénovými svetlami, strieľame do vzduchu poplašnými nábojmi, alebo strieľame do medveďov rôzne plašiace náboje, ktoré ich zabolia a táto skúsenosť ich na čas odradí od schádzania k ľudským obydliam,“ opisuje prácu záchranného tímu.

Jaroslav Slašťan, vedúci Zásahového tímu medveďa hnedého Juh. Foto: archív JS.

Karpatskú šelmu chráni legislatíva

Zriadenie a práca zásahových tímov medveďa hnedého nie je jediným riešením pre eliminovanie škôd spáchaných medveďmi. Túto najväčšiu karpatskú šelmu chráni európska legislatíva, usmrtenie chráneného druhu je možné iba pri splnení presne stanovených podmienok.

„Jediným efektívnym riešením je kombinácia odstránenia príčin vzniku zmeny správania sa medveďov s identifikáciou a elimináciou medveďov s už nenávratne zmeneným spávaním,“ uvádza sa na stránke Štátnej ochrany prírody.

K tým praktickým odporučeniam patrí uzatvorenie komunálneho odpadu, čo znemožní prístup medveďom. Ďalej je to zmena v pestovaní poľnohospodárskych plodín v oblastiach výskytu šeliem a kultivácia osevných postupov, ale aj poriadok v prikrmovaní raticovej prežúvavej a diviačej zveri, ktorá sa podľa skúseností ochranárov deje aj vtedy, keď to zvieratá nepotrebujú.

Ale dôležité je tiež pasenie a košarovanie zvierat organizovať za pomoci vycvičených salašníckych psov a kombinovať kovové alebo drevené ohrady v košiaroch elektrickými ohradníkmi. 

„Tie je potrebné používať aj na ochranu včelstiev a poľnohospodárskych plodín,“ pripomína stráne Štátnej ochrany prírody. Na čiastočnú, alebo aj úplnú, elimináciu škôd slúži aj rad ďalších opatrení, ako sú detekčné a odplašovacie zariadenia, automatické osvetlenie, vyvýšené plošiny, plechom obité maringotky a podobne.

Prezrite si našu ponuku tričiek s medveďom tatranským pre malých i veľkých.

 

Vysne-Hagy-Jaro-Stromko-logo-1

Aj osobné tragédie písali príbeh Vyšných Hágov

Ak niekto spomenie osadu Vyšné Hágy, okamžite sa mu mysli prepojí s liečbou tuberkulózy. Dnešný Národný ústav  tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie je špičkovým pracoviskom a tento prívlastok mu patrí aj za hranica Slovenska.

Foto: Jaro Stromko.

Pre Vyšné Hágy je dôležitých niekoľko mien z prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia. Veľkostatkár František Mariássy, ktorý v osade postavil prvý hosťovský, resp. kúpeľný dom, potom Christián Kraft Hohenlohe von Öhringen, aristokrat Vysoké Tatry využíval nielen ako miesto svojich podnikateľských ambícií, ale aj ako priestor pre rozvoj kúpeľníctva, a tiež  – Aladár Polnisch. Osadu dostal do prenájmu na zhruba polstoročie a bol to on, kto určil jej smerovanie.   

A sme v dvadsiatom storočí. Dedič kniežaťa Hohenloheho sa rozhodol Vyšné Hágy predať a v roku 1928 sa majiteľom osady stal štát. Bolo to v čase, keď v zdravotníctve silnela myšlienka liečiť pľúcnu tuberkulózu, ktorej výskyt u nás nadobúdal hrozivé rozmery. Voľba Ústrednej sociálnej poisťovne na stavbu sanatória padla na Vyšné Hágy.

Architekti projektovali sanatórium veľkoryso

Architektonickú súťaž vyhlásili v roku 1932, vyhral ju tím pražských architektov Františka Libru a Jiřího Kana.  Sanatórium bolo projektované veľkoryso. Jeho komplex sa skladá z 13 budov, okrem hlavnej bola jeho súčasťou kotolňa, vrátnica, vila pre riaditeľa, obytná budova pre lekárov, ďalšia pre sestry, iná pre úradníkov, ale aj práčovňa, dielne, kaplnka s prosektúrou, infekčný pavilón, záhradníctvo a hospodárska budova, ale aj 170 metrov dlhý tunel – inak najvyššie položený na Slovensku, ktorý kedysi zabezpečoval dovoz uhlia pre kotolňu, ale aj potravín pre sanatórium.

Z hľadiska odborných kritérií dnešných architektov ide o jedno z najvýznamnejších diel medzivojnovej architektúry a z hľadiska liečby pacientov s tuberkulózou bolo v čase otvorenia najväčšie svojho druhu v strednej Európe.


Príbeh sanatória písala i vojna

Otvorenie bolo plánované na rok 1938, oddialili ho politické udalosti v rokoch 1938/39. Po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 prešlo sanatórium do správy Robotníckej sociálnej poisťovne, slávnostne ho dali do prevádzky 2. júna 1941.

Príbeh sanatória vo vojnových rokoch písal aj osobné tragédie. Na jeho konečnú dostavbu dohliadal aj lekár Soběslav Sobek, ktorý sa stal jeho prvým riaditeľom. V roku 1939 bol nútený opustiť  Slovensko a odišiel do Prahy. Za ošetrovanie atentátnikov na ríšskeho protektora Heydricha bol spolu s manželkou v Mauthausene popravený.

Náročné procedúry a zákroky, vrátane hrudnej chirurgie

Dnes je sanatórium vysokošpecializovaným odborným ústavom pre diagnostiku a liečbu respiračných chorôb s celoslovenskou pôsobnosťou. Vykonávajú sa tu náročné procedúry či zákroky, a to aj vrátane hrudnej chirurgie. Veľkú zásluhu na rozvoji chirurgických oddelení mal doktor  Karol Šiška, ktorý vo Vyšných Hágoch už v roku 1948 vykonal prvú resekciu pľúc na Slovensku.

Ústav má štatút centra pre liečbu rezistentnej tuberkulózy a sídli tu Národný register tuberkulózy na Slovensku.

Zdroj: Vyšné Hágy na dobových pohľadniciach, wikipédia, hagy.sk, mestovysoketatry.sk, tatry.sk, Ministerstvo dopravy SR, relaxos.sk, megaubytovanie.sk

Kapustnica vo Vysokých Tatrách.

Gastro turistika: Aj vám po túre v Tatrách chutí viac?

FOTO: Reštaurácia Koliba Kamzík

Naše veľhory sa po zimnom období prebúdzajú k novému životu a ponúkajú stále viac farieb. Lúky v nižších polohách začínajú kvitnúť, svoj vzhľad menia aj lesy. Jarná túra v takomto prostredí je určite zážitkom.

Koliba Kamzík

Vysokohorské chodníky sú do polovice júna uzavreté, ale možností na turistiku po bezpečných trasách je oveľa viac. Kontrast farebnej prírody s okolitými ešte bielymi štítmi je v tomto období nádherný. Rovnako dôležité je aj jedlo a nápoje, ktoré si zoberiete so sebou, prípadne naplánujete po turistickom pochode. V Tatrách nájdete mnoho typov reštaurácií, od tradičných horských chatiek s miestnymi špecialitami až po elegantné reštaurácie s vynikajúcimi gurmánskymi jedlami.

My sme sa po ceste z Hrebienka do Starého Smokovca zastavili v Kolibe Kamzík. Tradičný slovenský drevený interiér pôsobí útulne, na stoloch majú obrúsky s modrotlačou, vo vázach malé kvietky. Teraz na jar sa už dá počas slnečných dní v pohode posedieť aj na krytej terase, ktorá tiež dýcha teplom horskej chalupy. Zaujala nás aj originálna drevená podlaha, ktorá dodáva priestoru tú pravú atmosféru. V takomto interiéri asi nemôžu ponúkať iné ako tradičné slovenské špeciality.

Vybrali sme si na ochutnávku dve jedlá: Zemiakové placky s trhaným morčacím mäsom a Kamzík Tanier plný slovenských tradičných špecialít, ktorý sme mali aj so zvýhodnenou cenou vďaka MYAPLEND menu. Jedlá nám servírovali na tradičných modrých tanieroch a chuťovo sme boli veľmi spokojní. Sladkou bodkou za výborným obedom bola vanilková zmrzlina, ktorej dávame 10 z 10. bodov. Musíme uznať, že Koliba Kamzík určite stojí za vašu pozornosť. A ak máte radi ľudovú muziku, vraj sa máte zastaviť v Kolibe Kamzík v piatok a sobotu po 17-tej, vtedy tam vyhráva živá Cigánska muzika.

Reštaurácia Olívia

Podobné skúsenosti sme mali v Tatranskej Lomnici, konkrétne v Olívia Restaurant, ktorá sa nachádza na prízemí Hotela Kukučka. Vo vnútri pôsobí ako moderná horská chata, interiér v sebe spája pohodlie a pocit, ktorý sa vám bude spájať s Tatrami aj po návrate domov. Doplnky sa taktiež spájajú s tatranskou prírodou, najmä s majestátnymi jeleňmi a v interiéri prevládajú celkovo zemité farby. Personál je veľmi priateľský. Z ponuky sa dajú vybrať jedlá z rôznych druhov mäsa, rýb, nechýba množstvo zeleniny, ak nedáte dopustiť na dezerty, ste na správnom mieste. V kuchyni pripravujú jedlá z čerstvých surovín, sú celkom kreatívni, radosť sa pozerať na ponuku.

My sme neodolali jeleniemu steaku na šípkovej omáčke s ďumbierom a opečenou karlovarskou knedľou a grilovanému steaku z tuniaka v parmezánovo-sézamovej kruste podávaný na kukuričnom pyré s teryaki omáčkou. K jedlu sa výborne hodil pohár kvalitného vína, ale vybrať si môžete aj zo širokej ponuky špeciálnych siežich limonád. Obe z týchto reštaurácií majú na internete aj priaznivé recenzie od viacerých foodblogerov, čo sa potvrdilo aj nám. A ak sa zaregistrujete na www.myaplend.com, máte možnosť využiť zvýhodnené ceny vo viacerých tatranských reštauráciách.

Liečebňa vo Vyšných Hágoch

Pytliaci najčastejšie lovia veľké šelmy. Aj chráneného medveďa hnedého

Pytliaci podľa odhadov zabijú na Slovensku ročne okolo sto medveďov. Sú prakticky nevypátrateľní a iba zlomok z ich počtu dostane trest.

Fotografie: Polícia SR

Zopakujme si – medveď hnedý je na Slovensku chráneným druhom živočícha európskeho významu, patrí medzi pôvodné druhy domácej fauny. Usmrcovať ho je trestným činom. Napriek tomu sa tak deje.

Dôvody môžu byť rôzne, no je medzi nimi i nenávisť, keďže naša najväčšia šelma si často hľadá potravu v blízkosti ľudských obydlí a vzbudzuje strach. Deje sa tak hlavne v oblastiach vysokého výskytu medveďov, teda v Nízkych či Vysokých Tatrách, Malej i Veľkej Fatre, ale aj v Kremnických vrchoch či v oblasti Poľana.

Inokedy môže byť impulzom pre pytliactvo chuť na dobrodružstvo či potreba adrenalínu. Iba pred pár dňami žilinskí policajti chytili českých pytliakov s usmrtenou medvedicou v kufri auta, o čom informovala Polícia SR na sociálnej sieti. Proti mužom bolo začaté trestné stíhanie za trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov a pytliactvo. Mužom hrozí až päťročný trest za mrežami.

Medvedia polícia

„Odhaduje sa, že na Slovensku padne pytliakom za obeť asi stovka medveďov za rok,“ hovorí Jaroslav Slašťan zo Štátnej ochrany prírody SR. „Vieme to podľa toho, koľko preparátori dovezú foriem na medvede. Veď, načo by ich dovážali, keby ich nepotrebovali, však? Keďže u nás je strieľať medvede zakázané,“ doplnil.

Spomenul tiež, že ochranári nachádzajú v hore upytliačené medvede, alebo zvyšky z nich. Pri ich telách sa nájdu aj projektily. „Na dolapenie páchateľov to nestačí. Pytliaci prevažne strieľajú nelegálnymi zbraňami, ktoré nemajú v držbe. Často ide o rôzne upravené zbrane, niektoré dokonca aj z druhej svetovej vojny prispôsobené tak, aby sa ich majiteľ nedal dohľadať,“ skonštatoval J. Slašťan s tým, že ochrancovia prírody a enviropolícia sú pri odhaľovaní pytliactva logicky menej úspešní.  

Štátna ochrana prírody apeluje na efektívne stíhanie trestných činov spojených s pytliactvom. Na svojej stránke vyzýva verejnosť, aby nájdené podozrivé nálezy telesných pozostatkov živočíchov nahlásila na policajnú telefonickú linku 158. Dodajme, že spoločenská hodnota medveďa hnedého je päťtisíc eur, ak sa usmrtený jedinec nájde v chránenom území, spoločenská hodnota sa zvyšuje trojnásobne.

Ak sa pýtate na riešenie problémových medveďov, ktoré sú často príčinou pytliactva, tak v Štátnej ochrane prírody zdôrazňujú, že efekt donesie iba kombinácia odstránenia príčin zmeny správania sa medveďov spolu s identifikáciou a znížením počtu medveďov s už nenávratne zmeneným správaním. Ochranári tento trend zabezpečujú prostredníctvom troch zásahových tímov pre medveďa hnedého, ktoré sú na Slovensku zriadené pre oblasti juh, sever a západ.  

Medvedia polícia
Medveď vo voľnej prírode

Fotoobjektív v medveďom brlohu? Áno, aj toto sa stáva

Predstavte si, že by vám niekto počas prechádzky mestom strčil objektív fotoaparátu do detského kočiarika a z ničoho nič odfotil vaše dieťa. Zrejme by ste pri takomto správaní vyskočili z kože. To isté môže urobiť medvedica, keď si bráni pred brlohom svoje mláďatá.

Isteže, vo svete zvierat neplatí zákon o rodine, ale súdnosť by mala. Divili by ste sa, koľko ľudí je ochotných riskovať svoju kožu iba pre obrázok s medvieďatami, ktoré potom publikujú na sociálnych sieťach.

„Bežnému turistovi také niečo ani nenapadne, no sú ľudia, ktorí cielene na jar vyhľadávajú medvedie brlohy a fotia mláďatá,“ hovorí Jaroslav Slašťan zo Štátnej ochrany prírody, vedúci zásahového tímu medveďa hnedého na Slovensku.

„Pritom, za ostatné roky sa v množstve článkov v médiách či počas stoviek edukatívnych podujatí organizovaných zo strany Štátnej ochrany prírody zdôrazňuje, že k útoku medveďa na človeka dochádza výlučne vtedy, keď medveď pre príliš krátku vzdialenosť nestihne ujsť od človeka, a najmä vtedy, keď si medvedica chráni svoje mláďatá,“ zdôrazňuje.

Slasťan

Jaroslav Slašťan zo Štátnej ochrany prírody, vedúci zásahového tímu medveďa hnedého na Slovensku.

Pochopiteľne, medvedica v takomto prípade nepozná mieru, je odhodlaná brániť svoje potomstvo, lebo blízkosť brloha považuje za svoje výsostné teritórium. Nespratný lovec raritných fotografií tak môže dostať prinajlepšom iba boľavú príučku. No spravidla riskuje život.

„Ľudia, ktorí poznajú hory, vedia, že ak sa majú vyhnúť medveďom, musia robiť nejaký hluk, minimálne rozprávať sa. Vtedy ich medveď zaregistruje a obyčajne sa im vie vyhnúť. No dobrodruhovia, ktorí na jar vyhľadávajú medvedie brlohy a chcú fotografovať mláďatá, sa pohybujú obyčajne potichu, lebo chcú k zveri prísť čo najbližšie. Čiže, robia opak toho, čo sa vyžaduje a zvyšujú riziko, že medvedica na nich zaútočí,“ komentuje správanie sa takých návštevníkov hôr J. Slašťan. 

Dodáva, že ak ľudia nájdu v prírode miesto, ktoré by mohlo byť medvedím brlohom, určite by nemali do neho nazerať, ani hádzať do neho kamene, ale ticho odísť. Krátko po narodení medvieďat matka od nich neodchádza, resp. pohybuje sa v takej vzdialenosti od brlohu, aby ich mala pod dohľadom. Ak zaregistruje prítomnosť človeka, bude svoje potomstvo brániť. Vo veľkom strese ho ale môže aj trvalo opustiť.

Medveď si hľadá potravu v noci

S čelovkou na medvede? Hazard, ktorý sa nemusí vyplatiť

Je ich plný internet. Ponúk outdoorovej výbavy, v ktorej nesmie chýbať nôž, turistická lampa a najmä čelovka. Kým je spojená s behaním po parkoch, prechádzkami so psom, bicyklovaním, letnou stanovačkou, jaskyniarstvom či hobby chvíľkami v dielni, je všetko v poriadku. Ale odporúča sa aj hubárom, turistom či dobrodruhom.

A to už v poriadku až tak nie je. Samozrejme, sú situácie, keď sa hubári či turisti dostanú do časovej tiesne a v lese ich zastihne nečas alebo tma a  musia improvizovať, vtedy sa čelové svetlo zíde a je dobre, že ho na nevyhnutný čas majú. No sú aj takí, ktorí tmu považujú za bežného spoločníka, štartujú do hory skoro ráno alebo rovno večer za tmy. A čelovku vnímajú ako normálnu súčasť svojho oblečenia a výbavy.

Najnovšia móda? Túžba po dobrodružstve či chuť ukázať ostatným, že na to máme? Alebo nevedomosť? Všetko môžu byť dôvody tohto neuváženého správania.

„Túlať sa za tmy horou s čelovkou na hlave je veľmi nebezpečné. Zvieratá sú tvory s nočnou aktivitou, v tom čase si hľadajú potravu a môžu zaútočiť,“ hovorí Jaroslav Slašťan, vedúci zásahového tímu medveďa hnedého zo Štátnej ochrany prírody. „Platí to aj o medveďovi. Ak nás stretne na krátku vzdialenosť a vyhodnotí si, že už nemá priestor na útek, čo sa v noci môže veľmi rýchlo stať, k útoku nie je ďaleko,“ zdôrazňuje.

Bývajú to škaredé útoky. Medveď je naša najväčšia šelma, človek prinajlepšom skončí v nemocnici doudieraný a doškriabaný. „Za ostatných sto rokov sa na Slovensku iba raz stalo, že stret s medveďom skončil smrťou človeka, no túto štatistiku nemožno preceniť,“ pokračuje J. Slašťan, podľa ktorého si treba na túru vyberať hlavne pekné počasie a vyhýbať sa pohybu v horách za dažďa a vetra. „A najmä sa treba snažiť plánovať si túry tak, aby sme ich nezačínali skoro ráno a nekončili v neskorých večerných hodinách,“ dodáva. 

Obzvlášť dôležité je takto sa správať v oblastiach jadrovej zóny medveďa, ktorými sú Poľana, Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra a Kremnické vrchy. Tam je medveďov najviac, lebo tu majú najlepšie podmienky na prežitie a možno sa tu s nimi, hlavne v noci, aj najčastejšie stretnúť. Človek s čelovkou má pri tom iba jedinú výhodu. Na zlomok sekundy lepšie uvidí, aký veľký je medveď, ktorému skrížil cestu za potravou.  

Slasťan
medvedí cesnak v jarnom lese

Medvedí cesnak v Tatrách netrhajte! Hrozí vám mastná pokuta

Je tu jar, a s ňou aj sezóna medvedieho cesnaku. Mnohí sa už nevedeli dočkať, kedy sa ich obľúbená rastlina s typickou vôňou objaví v lese, aby si ju natrhali. Zatiaľ čo na juhu Slovenska už odkvitla, tak v Tatrách sa už tlačia zo zeme jej prvé lístky. A práve o to ide!

Pri zbere by sme mali byť zodpovední. Túto rastlinu si môžete natrhať pre vlastnú potrebu, nemali by ste ju však zbierať vo veľkom do tašiek či vriec a ohrozovať na jednom mieste celú populáciu. Ale pozor! Na chránených územiach je trhanie týchto rastlín zakázané. Podľa informácií Štátnej ochrany prírody hrozí previnilcovi za nezákonné natrhanie snežienok či medvedieho cesnaku v treťom až piatom stupni ochrany pokuta do výšky 3 300 eur.

Chránené územia sú primerane označené. Ide o národné parky, chránené areály, prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, chránené krajinné prvky a ďalšie územia. Najlepšie je informovať sa ešte pred zberom, či je to na mieste, kam sa plánujete vybrať povolené. Štátna ochrana prírody apeluje na všetkých, aby si vážili lesné prostredie a správali sa tak, aby sa z jarných rastlín mohli tešiť aj ďalší ľudia.

Medvedí cesnak ľudia dlhé storočia jedia a využívajú pri rôznych zdravotných problémoch. Napríklad pri zápche, plynatosti či hnačke. Medvedí cesnak by mal pomôcť aj s vysokým krvným tlakom, bolesťami hlavy, ochoreniami horných dýchacích ciest, dokonca aj pri bolestivých kŕčových žilách. Známe sú aj jeho detoxikačné schopnosti a posilnenie imunity.
Najlepšie je zbierať mladé listy, ktoré obsahujú najviac vitamínov. Používajú sa do polievok, šalátov, prívarkov, nátierok, známe je aj pesto z medvedieho cesnaku. Receptov je veľa na rôzne spôsoby. Spracovať treba ešte čerstvé listy, sušiť by sme ich nemali, strácajú vtedy väčšinu dôležitých látok.

Pri zbere medvedieho cesnaku treba dávať pozor aj na to, aby ste si ho nepomýlili s jedovatou konvalinkou voňavou. Ich listy sa nápadne podobajú, najlepšie ich rozoznáte tak, že si k listom privoniate. Medvedí cesnak má svoju typickú cesnakovú vôňu. Navyše, konvalinka začína rásť o trochu neskôr. Do úvahy by sme mali brať aj skutočnosť, že túto aromatickú rastlinu obľubujú okrem ľudí aj lesné zvieratá. Diviaky rýpu zem, aby sa dostali k cibuľkám, veľkou pochúťkou je aj pre medvede. Práve od ich má svoje meno. Hovorí sa, že medvedí cesnak je prvou rastlinou, ktorú medveď ochutná, keď sa prebudí zo zimného spánku.

Chata pro Zelenom plese.

Dobehni si po zľavy v Tatrách!

FOTO: Vladimír Šterbák

Predlžujúce sa jarné dni stále viac lákajú do prírody. Ak ide o tatranskú prírodu, zážitky sú o to silnejšie. Vysokohorské chodníky sú síce až do polovice júna uzavreté, ale množstvo výletov či túr si môžete naplánovať už teraz. Ak uvažujete nad letným pobytom v horách, ešte stále sa dá vyberať z rôznych predsezónnych a first minute ponúk. Napríklad členovia vernostného systému MYAPLEND majú možnosť využiť ponuku First Minute leto so zľavami až do 20 % na pobyty v termínoch od 15. júna až do 4. septembra.

Tatry holiday Park

Vysoké Tatry majú množstvo zákutí a svoje obľúbené tatranské miesto si tu nájde naozaj každý. S ubytovaním v Kolibe Kamzík, v najstaršej tatranskej osade Starom Smokovci, to budete mať blízko, či sa vyberiete na Hrebienok, Štrbské pleso alebo do Tatranskej Lomnice. Poctivé slovenské špeciality ocenia aj tí, ktorí sa budú vracať z vysokohorskej túry.

Medzi obľúbené miesta s veľkým výberom tipov na aktívny oddych patrí Štrbské pleso. Na svoje si tu prídu tí, ktorí majú v pláne dať si priadne do tela, ale aj tí, ktorí si chcú len oddýchnuť od bežnej rutiny. Asi najväčšou klasikou je prechádzka okolo jazera. Okrem príjemne stráveného voľného času sa z náučných tabúľ po ceste dozviete aj informácie o jeho histórii, faune a flóre.

Koliba Kamzík

Okrem turistiky ponúkajú Tatry aj relax a zábavu. Ak  sa chystáte do Tatranskej Lomnice, v Hoteli Lujza Major majú zvýhodnenú polpenziu na leto, wellness aj raňajky. Priaznivci aktívneho oddychu, ale aj oddychové typy môžu skúsiť Tatry Holiday Resort vo Veľkom Slavkove. Je tu priestor a vybavenie na rôzne športové aktivity, bazén, fínska sauna i oddychová zóna.

Už teraz máte možnosť prekvapiť členov rodiny či priateľov a zobrať ich do AquaCity Poprad. Radosť bude o to väčšia, že môžete s MYAPLEND ušetriť 15 % na vstupnom. Dobehnite si aj vy po zľavy, kliknite na myaplend.com. Registrácia je bezplatná a úplne jednoduchá, zaberie vám menej ako jednu minútu.  Hneď po registrácii máte prístup k výhodám a je len na vás, aké benefity či zľavy využijete.

Hotel Lujza Major

MYAPLEND nie je len o ubytovaní a reštauráciách, ale aj o množstve výhod, vďaka ktorým zažijete neopakovateľné chvíle v Tatrách.

 

Chata pod Rysmi, 9. apríla 2023.

Nerešpektujú uzáveru, a ešte sa aj pochvália na sociálnej sieti

Od začiatku novembra do polovice júna platí v niektorých častiach Tatranského národného parku sezónna uzávera. O tom, že sa nerešpektuje, existujú dôkazy. Sami turisti sa pochvália fotkami na sociálnej sieti, že boli niekde, kde podľa zákona byť nemali.

Riskujú výsmech, ale, na počudovanie, majú aj podporu časti návštevníkov Vysokých Tatier. Svoje si užili aj dve političky. Celé Slovensko sa v roku 2021 zabávalo na kúpeli poslankyne Romany Tabák v Studenom potoku a návšteve Symbolického cintorína pod Ostrvou v Mengusovskej doline, na ktorý sa v čase uzávery vybrala ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová. Obidve dostali pokutu.

Neboli a ani nie sú jediné, ktoré, možno z nevedomosti, možno  z rebélie či potreby zažiť aj niečo dobrodružné, porušia stopku na niektorých tatranských chodníkoch. A potom prepadnú nutkaniu pochváliť sa fotkami na sociálnych sieťach.

Tatranskí chatári tvrdia, že problémových je približne 5 percent návštevníkov Vysokých Tatier. Ostatní si uvedomujú, že sezónna uzávera má svoje opodstatnenie. Chráni živočíchy európskeho významu, aby mali pokoj pri ruji, v čase ukončovania zimného spánku, liahnutia mláďat alebo potrebnej migrácie. Turisti majú najmä na jar tendenciu obchádzať snehové polia a zašliapavajú vzácne biotopy a trávinno-bylinné porasty. Uzávera ich chráni aj pred ohrozením života či zdravia. V zime hrozia lavíny, pošmyknutie, hrozivé pády vyžadujúce aj letecké zásahy Horskej záchrannej služby.

Verejnosť sa pri tejto téme delí na dve skupiny. Jedna dôvodí zbytočnosťou prísnych pravidiel, lebo ani v okolitých štátoch takto prísne nechránia prírodu – napríklad z poľskej strany možno aj zime vyliezť k Chate pod Rysmi (mimochodom jedinej, na ktorú sa v rámci Vysokých Tatier vzťahuje uzávera), zo slovenskej nie. Druhá skupina zimnú uzáveru tatranských chodníkov vníma ako spoločensky potrebnú.

Dokladá to aj diskusia v našej FB skupine Vysoké Tatry potom, čo sa na nej jeden z návštevníkov veľhôr pochválil fotkami z už spomínanej „návštevy“ Chaty pod Rysmi.

Boris Cambel sa tomu diví. „Domnieval som sa podľa názvu skupiny, že som medzi milovníkmi hôr a ochrancami prírody, ktorí chápu zmysel uzávery, ale teraz začínam mať strach o budúcnosť Tatier a ich prírody…“

„Vďaka takým, ktorým uzávera nič nehovorí, majú chlapci z HZS kopec roboty. Česť vašej pamiatke, ak k vám neprídu včas,“ pripísal Maj Jam.

Autor fotiek sa bráni, vraj išlo o skialpinistickú túru a v takomto prípade je pohyb na chodníkoch aj v čase uzávery povolený.

Je to pravda, no iba sčasti a za určitých podmienok a iba na niektorých chodníkoch. Ich zoznam v  TANAP-e vydal Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie. V rámci diskusie v skupine ho do svojho príspevku pridal Branko Le. Ide o šesť lokalít, Chata pod Rysmi v nich nie je. Uverejňovať tento zoznam je momentálne zbytočné, lebo skialpinizmu je možné sa za prísnych podmienok venovať iba v čase od 15. decembra do 15. apríla, a to za dobrej snehovej prikrývky.

„Uzávery majú v národných parkoch svoje opodstatnenie,“ hovorí Jaroslav Slašťan zo Štátnej ochrany prírody SR, ktorý pôsobí ako vedúci zásahového tímu medveďa hnedého na Slovensku. „V tomto období samice zvierat  privádzajú na svet mláďatá a potrebujú ohľaduplnosť ľudí, ktorí sa pohybujú vo vysokohorskom prostredí. Každý, kto chce, nájde na stránkach národných parkov všetky potrebné informácie o tom, kde a prečo treba zimné uzávery chodníkov rešpektovať.

Na otázku, či je momentálne na mieste aj potreba korigovať rozhodnutie o rozsahu uzávery, ako po tom niektorí návštevníci Tatier volajú, odpovedal: „Národné parky sú od 1. apríla 2022 samostatnými právnickými subjektmi a ich riaditelia majú aj kompetenciu rozhodnúť o podmienkach a rozsahu regulácie turistického ruchu v nich. Najlepšie poznajú územie, na ktorom pôsobia,  a vedia odborne posúdiť dôvody uzávery. Ich rozhodnutie treba rešpektovať,“ uzavrel J. Slašťan. 

Varga-foto-titulka

Richard Varga: Nízke Tatry sú mojím druhým domovom

Foto: Martin Krystýnek.

V zasnežených Tatrách sme strávili jeden krásny deň s triatlonistom Richardom Vargom. V rámci natáčania sme si našli čas aj na rozhovor. Dvojnásobný reprezentant Slovenska na olympijských hrách nám povedal, prečo sa rozhodol pre taký náročný šport ako je triatlon, ako sa pripravuje na preteky, ale prezradil nám aj niečo o svojom vzťahu k Tatrám, a na ktorých miestach sa cíti najlepšie.

Ste rodený Bratislavčan, aký je váš vzťah k horám?

Som síce Bratislavčan, ale počas detstva boli pre mňa druhým domovom Nízke Tatry. Sú odtiaľ moji starí rodičia, máme v Demänovej dom. Každé prázdniny či letné alebo zimné sme trávili hlavne tam, či na bicykli, lyžiach alebo na Liptovskej Mare. Takže k horám mám vďaka týmto zážitkom veľmi pozitívny vzťah.

Venujete sa triatlonu, čo sú tri športy v jednom, prináša vám trojitú radosť?

Myslím, že áno. Zvolil som si taký šport, ktorý obsahuje až tri druhy športových aktivít. Nevedel som si medzi nimi vybrať, a tak som si zvolil triatlon, kde sú zastúpené všetky. Myslím si, že každý športovec, ak má byť úspešný, musí mať to, čo robí rád. Inak by to ďaleko nedotiahol. Podľa mňa je to dôležité, pretože ak to človek robí len pre úspech, tak pri prvej alebo druhej prekážke zistí, že je to príliš náročné a skončí. Tento šport mám rád a vďaka tomu ho robím tak dlho.

Spomínate si ešte na moment, keď ste sa rozhodli, že sa budete triatlonu venovať profesionálne?

Áno, bolo to na mojich posledných majstrovstvách Slovenska v plávaní v roku 2009 v Trenčíne. Mal som vtedy úspechy, aj nejaké rekordy Slovenska v plávaní, ale mal som už aj skúsenosť s triatlonom a vedel som, že ho chcem robiť naplno. Napriek tomu, že plávanie mi išlo, triatlon mi prinášal možnosť viac cestovať po svete, robiť tri športy, ktoré mám rád, a tréning je oveľa zábavnejší. Plávanie môžem trénovať v mori alebo v jazere, na cyklistickom tréningu spoznávam krajinu, v ktorej práve som, a to isté platí aj o behu. Vďaka triatlonu spoznávam nové krajiny a kultúry.

O triatlonistoch sa viac ako o iných športovcoch hovorí, že vyznávajú fair play. Prečo je to podľa vás tak?

Myslím si, že je to tým, že jeden k druhému máme rešpekt. Je to asi aj preto, že triatlon je sám osebe dosť náročný, prekonávame pri ňom veľa prekážok, preto si vážime súperov, ktorí tiež prešli tvrdým tréningom, prípravou, prekonali sami seba. Už triatlonové preteky sú samy úspechom, tým pádom je tam to fair play akosi prirodzené. Je to rešpekt jedného voči druhému.

Čo je podľa vás najviac príťažlivé na trojkombinácii: plávanie, bicyklovanie a beh?

Triatlon vznikol tak, že traja kamaráti na Havaji sa rozprávali, ktorý šport je pre jeho vyznávačov najväčšou výzvou. Rozhodovali sa medzi plávaním, cyklistikou a behom, a tak ich dali dokopy. Potom zistili, že táto kombinácia je veľmi náročná, ale napriek tomu sa stala fenoménom. Myslím si, že práve preto sa jej ľudia venujú, snažia sa prekonať sami seba.

Počas kariéry ste zažili veľa úspechov, ale aj ťažších momentov. Sú také, na ktoré nedokážete zabudnúť?

Pre mňa bol taký najväčší moment, keď sme čakali prvé dieťa a podaril sa mi môj najväčší úspech, stal som sa majstrom Európy v šprint triatlone v Estónsku. Myslím si, že to nikto nečakal, ani ja sám. Vedel som, že na tom mám a naozaj dali sa dokopy všetky potrebné okolnosti. Počas rokov v triatlone sa mi viackrát veľa vecí pokazilo, aj keď som mal výbornú formu. Ale vtedy všetko klaplo ako malo a bola to naozaj krásna emócia. Pri cieli ma čakala moja žena aj brat, celá rodina. Je to pre mňa najsilnejší emotívny moment v kariére.

Ak by chceli mladí športovci začať s triatlonom, čo by ste im poradili?

V prvom rade začať. Človek je taký, že sa bojí urobiť prvý krok, pustiť sa do niečoho nového. Začať je prvá vec, druhou je nájsť si okolo seba dobrých ľudí, ktorí pomôžu, podporia a majú zo športu tiež radosť.

Vráťme sa späť do hôr. Pre mnohých športovcov je príprava v takomto prostredí súčasťou tréningu. Platí to aj pre vás?

Je to tak. Každú letnú prípravu využívame vysokohorské prostredie ako prostriedok na zlepšenie vytrvalostných schopností. Preto často chodievame do Vysokých Tatier na Štrbské pleso. Ako som už spomínal, keďže som vyrastal v Nízkych Tatrách, tak sa v tom prostredí cítim veľmi dobre, je mi blízke. Hory sú miestom, kde dokážem vypnúť. To ticho a pokoj, keď som niekde hore na Ďurkovej chate a som tam sám alebo len s pár ľuďmi. Keď vidím tie hory, naberiem silnú, veľmi pozitívnu energiu, z ktorej sa potom dá dlho čerpať.