Posts in category: Články

Kolonizácia pokračovala aj v nasledujúcich obdobiach, kedy územie Vysokých Tatier začalo priťahovať vedcov, botanikov ale aj záujemcov o turistiku a horolezectvo. Začína sa s výstavbou prvých tatranských osád, medzi ktorými bol ako prvý vystavaný v roku 1797 Starý Smokovec. K rozvoju turizmu významne prispela aj Košicko-bohumínska železnica, ktorá bola dokončená v roku 1871 a taktiež prvé výstavby kúpeľných liečebných domov a sanatórií. Prvá ubytovňa milovníkov tatranskej prírody, pod názvom Rainerova útulňa, bola vybudovaná nad Vodopádmi studeného potoka v roku 1863. V súčasnosti ponúka návštevníkom malú výstavu histórie vysokohorských nosičov ako aj horolezectva. Za zrodom turistických trás stojí prvá turistická organizácia – Uhorský karpatský spolok, ktorá položila ich základy ako aj základy tatranských chát. 

Dnes pod ňou rozumieme červeno značený turistický chodník prechádzajúci južnými úbočiami Vysokých a Západných Tatier. Začína na západnej strane nad obcou Jalovec pri Liptovskom Mikuláši, ďalej smeruje na Okoličné, ústie Račkovej doliny a odtiaľ na Podbanské. Na východnej strane je predĺžený od Monkovej doliny v Belianskych Tatrách cez Ždiar na hrebeň Magury, do Malej Frankovej, Veľkej Frankovej až po štátnu hranicu, odtiaľ pokračuje do Poľskej dedinky Nižne Lapsze.

Tatranská magistrála pôvodne začínala v Podbanskom, pokračovala cez Jamské plesá na Popradské pleso, Sedlo pod Ostrvou, Sliezsky dom, Zamkovského chatu, Skalnaté pleso, Zelené pleso a končila pri Bielych plesách – v mieste, kde stála bývalá Kežmarská chata. Myšlienka vybudovať takýto súvislý chodník bude mať čo nevidieť 120 rokov. Už vtedy existovali niektoré úseky dnešnej magistrály, neboli však prepojené do jedného celku.

A čo je zaujímavé v okolí Pribyliny?

Tichá dolina je prekrásna 17 kilometrov dlhá dolina, na západe lemovaná hrebeňom Liptovských Tatier, na východe Liptovskými Kopami, na severe a severozápade je štátna hranica s Poľskom. Vďaka asfaltovým cestám s minimálnym stúpaním je ako stvorená na cyklo potulky. Východiskom do Tichej doliny je Podbanské. Jej osou vedie turistický chodník, ktorý vyúsťuje do sedla Závory.

Kmeťov vodopád patrí medzi menej známe tatranské vodopády. Napriek tomu je najvyšším na Slovensku. Nachádza sa v Kôprovej doline, padá z jednej z najprísnejšie chránených lokalít – doliny Nefcerka. Vidieť ho môžete pri prechode Kôprovou dolinou. Na ľavom brehu potoka je vyhliadková plošina, odkiaľ sa dá Kmeťov vodopád vychutnať v plnej kráse. Do Kôprovej doliny sa dostanete z Troch Studničiek (cca 5 km) alebo z Podbanského (cca 7 km). Z jej konca sa dá následne vystúpiť do Hladkého sedla alebo pokračovať ďalej dolinou Hlinského potoka až pod Kôprovský štít.

K prvým poslom jari patrí prvosienka vyššia so svojimi typickými žltými kvetmi. Je odolná voči chladu a snehu. Jej menovkyňa prvosienka najmenšia má fialové kvety, ktoré akoby vyrastali rovno zo zeme alebo skaly. Môžete sa s ňou stretnúť aj vo vysokohorských polohách. Ak budete mať šťastie, natrafíte na horec jarný s modrými kvetmi. Pozor však, je veľmi ohrozený a chránený. V minulosti ho ľudia využívali v liečiteľstve pri zažívacích problémoch. V Tatrách rastie viacero druhov horcov. Medzi rozšírené byliny patrí aj hrachor jarný, ten si všimnite hlavne v nižších tatranských polohách.

K ohrozeným a chráneným druhom patrí aj nádherný poniklec biely, soldanelka karpatská, ktorá sa vyskytuje len v Západných Karpatoch, ľudovo zvaná ľadový zvonček, chránenou je aj hmyzožravá tučnica alpínska či veternica narcisokvetá, na tú natrafíte okrem Tatier aj v iných slovenských pohoriach. Sú rastliny, ktoré sa v našich veľhorách vyskytujú už od doby ľadovej, konkrétne dryádka osemlupienková, medvedík alpínsky a iskerník zakoreňujúci.

Ako ste sa dostali k horskej záchrannej službe?
Prišlo to tak prirodzene. Od mala som vyrastal v blízkosti hôr a bol to taký prirodzený dlhoročný postup. Spočiatku to bol skialpinizmus a skalné lezenie, ktoré určitým spôsobom formovali môj vzťah k horám. Neskôr aj štúdium na vysokej škole zamerané na lavíny. Všetko to potom prirodzene smerovalo k práci v Horskej záchrannej službe.

Aké podmienky musí splniť človek, aby sa k horskej službe dostal?
Okrem administratívnych podmienok ako je stredoškolské vzdelanie a vodičský preukaz typu B musí uchádzač absolvovať kondičnú túru s časovým limitom, je preskúšaný z lezenia na skale a ľade, preskúšaný z lyžovania na zjazdovke aj voľnom teréne, plus písomné vstupné testy. Celý proces je zavŕšený ústnym pohovorom pred výberovou komisiou. V prípade, že je uchádzač úspešný a vybratý na pozíciu záchranára, musí ešte absolvovať psychologické a zdravotne vyšetrenie. Až potom môže nastúpiť do prípravnej štátnej služby.

Akých najčastejších chýb sa dopúšťajú ľudia, keď sa vyberajú na túru do Vysokých Tatier?
Podcenenie podmienok a počasia na horách a precenenie svojich schopností. Nedostatočný výstroj a oblečenie, ktoré majú za následok, že ľudia sú nepripravení a zaskočení, keď sa dostanú do vysokohorského prostredia.

Od Zeleného plesa sa stúpa strmým zrázom – Fľaškou, cez Veľkú Zmrzlú dolinu do Baranieho sedla. Tu je potrebné sledovať lavínovú situáciu. Nasleduje zjazd do Malej Studenej doliny až na Téryho chatu, kde si možno dáte krátky oddych, pretože po ňom nasleduje strmý výstup do Priečneho sedla, kde budete musieť zložiť lyže a vyniesť ich pripnuté k batohu. Vytiahnuť bude treba čakan a mačky a zručnosti pri ich používaní. Odmenou bude zjazd z Priečneho sedla. Popod Javorový štít opäť hrozí možnosť lavíny. Môžete sa ešte zastaviť na Zbojníckej chate alebo ísť rovno dole na Hrebienok.