Na vhodnom uskladnení zimného výstroja by malo záležať hlavne turistom, horolezcom a skialpinistom

Nezabudnite na údržbu horského výstroja

Najvyššie položené lyžiarske strediská ukončili sezónu prvého mája. Šikovnejší lyžiari a turisti už stihli zaletniť zimnú výbavu. Tým ostatným pripomenieme, na čo určite netreba v ošetrení zimného výstroja zabudnúť.

S obracajúcimi sa listami v kalendári sme stále bližšie k letu, zimný športový výstroj odsúvame čoraz hlbšie do políc a skríň. Ale, zaletnili sme ho správne? Tu je pár rád, na čo pritom nezabudnúť, od odborníkov zo Strediska lavínovej prevencie HZS.

Pochopiteľne, ich rady sa sústreďujú predovšetkým na pomôcky súvisiace s prevenciou lavínových nehôd. Nabádajú, aby si lyžiari a turisti nezabudli vybrať batérie z lavínového hľadacieho prístroja, lebo aj moderné alkalické batérie dokážu vytiecť, skorodovať a poškodiť prístroj. Odporúčajú tiež prekontrolovať lavínovú sondu. Treba sa pozrieť na skladanie a rozkladanie, sústrediť sa na všetky spoje a hľadať praskliny. Počas leta je vhodné sondu uskladniť v dobre vetranom priestore bez priameho slnečného žiarenia.

Lavínoví špecialisti upozorňujú aj na lavínovú lopatu. Podľa nich sa treba sústrediť na miesto, kde sa násada vkladá na porisko a hľadať prítomnosť prasklín či iných vád. Počas leta treba aj lopatu uložiť na miesto, kde nebudú dopadať slnečné lúče.

Ak vlastníte elektronický lavínový batoh, špecialisti odporúčajú na leto ho nabiť na skladovaciu kapacitu tak, ako uvádzajú výrobcovia. Ak takúto kapacitu výrobca neudáva, treba ho nabiť na 75 percent, čo pomôže predĺženiu životnosti akumulátorov. Mechanické lavínové batohy si vyžadujú iný prístup. Treba ich prevážiť a overiť si ich naplnenie. Okrem toho treba prekontrolovať všetky tiahla, upínania a batoh uložiť tam, kde o slnko nenájde.

A teraz niečo k lyžiarkam. Odporúča sa vybrať z nich papuče, umyť ich a dobre vysušiť, a potom ich uskladniť v dobre vetranom priestore. Čo s lyžami? Pred letom treba navoskovať sklznicu, čím sa zabráni jej vyschnutiu. Lavínoví špecialisti odporúčajú voskom zaliať aj hrany, čím sa zabráni ich korózii.

Pozornosť horolezcov, turistov a skialpinistov upriamujú aj na stúpacie železá. Podľa nich je práve teraz ideálny čas nabrúsiť zodraté mačky a skontrolovať ich upínanie. A ešte je tu lekárnička. Treba prekontrolovať jej obsah, a to, čo je expirované, vymeniť.

Autor titulnej fotografie: Dominik Lačný

Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Lavínoví špecialisti Horskej záchrannej služby počas cvičenia

Hory si počas zimy vyžiadali dvanásť obetí

Horskí záchranári počas poslednej zimnej sezóny zasahovali viac ako 2100-krát. Najčastejšie to bolo v oblasti Nízkych Tatier.

Najvyššie položené lyžiarske svahy uzavreli sezónu prvého mája, a to je aj dátum pre bilanciu zásahov Horskej záchrannej služby.

Do hôr na pomoc ľuďom, ktorí to potrebovali, vyrazili celkom 2 154-krát. Najčastejšie zasahovali v oblasti Nízkych Tatier, od prvého decembra to bolo 1 180-krát, na lyžiarske trate smerovali v nízkotatranských strediskách až 1 082-krát.

Ako informuje HZS na svojej webovej stránke, tamojšie početné lyžiarske strediská boli cieľom ich výjazdov násobne viackrát ako v iných oblastiach, kde operuje Horská záchranná služba.

Oblasťou s druhým najväčším počtom zásahov záchranárov bola v minulej zimnej sezóne Malá Fatra, no takmer identické číslo majú aj Vysoké Tatry. V našich veľhorách smerovali záchranári k 228 prípadom.

Podľa ich štatistiky, ale oproti minulosti mierne stúpol počet zásahov v Západných Tatrách. Išlo celkovo o 212 záchranných akcií, z nich 179 zranení sa udialo na lyžiarskych svahoch.

Najčastejšie v minulej zimnej sezóne zasahovali záchranári v oblasti Nízkych Tatier
Najčastejšie v minulej zimnej sezóne zasahovali záchranári v oblasti Nízkych Tatier. Autor fotografie: archív HZS

„Hoci vo všetkých horských oblastiach boli najčastejšou príčinou zásahov poranenia lyžiarov, horskí záchranári pomáhali taktiež turistom, horolezcom a ostatným návštevníkom hôr. V 206 prípadoch išlo o záchranné akcie na turistických chodníkoch, horských chatách a v turisticky bežne dostupných lokalitách,“ uvádza HZS na svojom portáli.

No zároveň pridáva upozornenie, že návštevníci hôr sa zranili v teréne aj mimo značených chodníkov, tam smerovalo 23 zásahov.

Zima je v horách spojená aj s lavínami. Aktuálne skončená lavínová sezóna bola oproti tej z minulého roku o niečo kratšia a najmä v Malej a Veľkej Fatre sa sneh roztopil veľmi skoro. No napriek tomu počet lavínových nehôd stúpol z 22 na 23, išlo ale prevažne o menšie lavíny.

Hory si v uplynulej zimnej sezóne vyžiadali dvanásť obetí. Bol medzi nimi 49-ročný horolezec, ktorý zahynul v žľabe Satana, malý lyžiar na svahu v Jasnej či 63-ročný skialpinista vo Veľkej Studenej doline a ďalší. Príčinou úmrtí v horách je aj precenenie kondície, počasia, no aj neopatrnosť a neprimerané riskovanie.  

Autor titulnej fotografie: archív HZS

Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Ešte jeden pohľad na Sliezsky dom.

Zima aj leto počas jednej túry? Na Tatranskej magistrále sa to teraz dá

Po krásnej noci v Sliezskom dome sa vraciame späť. Najprv po Tatranskej magistrále na Hrebienok, odtiaľ do Starého Smokovca, potom do cieľa našej cesty v Tatranskej Polianke.

Opäť ideme okolo Velického plesa, v druhej polovici apríla je tu stále dosť snehu. Vonku je chladno, máme na sebe všetky vrstvy oblečenia, ktoré sme si zobrali. Hladina horského jazera je stále na jednej polovici zamrznutá. Ešte jeden pohľad na budovu horského hotela v diaľke a pokračujeme po úzkom kamenistom chodníku. Treba sa pozerať pod nohy, aby niekto nespadol, prípadne sa nezosunul dole stráňou.

V pásme kosodreviny si opäť užívame prekrásne výhľady do diaľky, vidíme dokonca Poprad a okolité obce. Počas následnej cesty lesom sa výhľady stratili, ale naplno si vychutnávame krásu a vôňu tatranskej prírody. Spomedzi stromov vychádzame na typický tatranský turistický chodník, čiže lesnú cestičku s kameňmi. Zostupujeme, a zas si treba dávať pozor pod nohy.

V pásme kosodreviny sme si užili krásne výhľady do diaľky. Foto: Gabriela Kinčoková.
V pásme kosodreviny sme si užili krásne výhľady do diaľky. Foto: Gabriela Kinčoková.

Pri Vodopádoch Studeného potoka sme sa odmenili tyčinkami Corny Protein s príchuťou čokoláda a slaný karamel, sú fajn na doplnenie energie na ďalšiu cestu. Ak sme písali, že pri Velickom plese bolo chladno a sneh, tak na Hrebienku sme už len v krátkych tričkách. Je krásny slnečný deň, typické počasie na turistiku. Na chvíľu sme sa zastavili aj pri Bilíkovej chate v Studenej doline, ani tu sa nedá odolať výhľadom na okolité štíty, a pokračujeme nadol.

Na chvíľu sme sa zastavili aj pri Bilíkovej chate v Studenej doline. Foto: Gabriela Kinčoková.
Na chvíľu sme sa zastavili aj pri Bilíkovej chate v Studenej doline. Foto: Gabriela Kinčoková.

Chvíľku po červenej, potom po zelenej značke schádzame do Starého Smokovca. Trochu sme váhali nad možnosťou zviezť sa dole pozemnou lanovkou, ale nakoniec vyhrala možnosť ísť peši. Tatranskú železnicu sme využili pri presune zo Starého Smokovca do Tatranskej Polianky, vo vlaku ešte vyťahujeme posledné tyčinky Corny Protein, dobre padnú po dvoch dňoch strávených v horách. Na parkovisku v Tatranskej Polianke nesmú chýbať posledné selfíčka a fotky a potom už návrat do každodennej reality.

Autorka titulnej fotografie: Gabriela Kinčoková.

Tento text do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Polárna žiara nad Tatrami.

Polárne divadlo, na ktoré mnohí nezabudnú

V noci z piatku na sobotu sme mali na celom Slovensku možnosť sledovať na vlastné oči polárnu žiaru. Toto dychberúce divadlo zvlášť vyniklo spolu so scenériou tatranských štítov.

Počasie bolo priaznivé, oblačnosť postupne ustupovala, a tak nič nebránilo pozorovať ružovočervené, fialové, miestami až zelené sfarbenie na oblohe. Pre mnohých je to splnený sen a udalosť, na ktorú tak skoro nezabudnú.

Podľa stránky imeteo.sk v piatok Zem zasiahla veľmi silná geomagnetická búrka, najsilnejšia za posledných 19 rokov. Pôvodom nebývalo jasnej polárnej žiary je mimoriadne silná eurptívna aktivita Slnka v posledných dňoch. Naposledy sa búrky v takejto sile vyskytli v rokoch 2003 a 2005.

Polárna žiara nad Ždiarom. Foto: Bohuš Bedruň.

O tom, že polárna žiara na chvíľu takmer zatienila v pozornosti aj začínajúce sa Majstrovstvá sveta v hokeji svedčí množstvo fotografií a komentárov na sociálnych sieťach zo všetkých regiónov Slovenska. V našej skupine Vysoké Tatry pribúdajú pod príspevkom Bohuša Bedruňa, ktorý zverejnil zábery na polárnu žiaru nad obcou Ždiar, v komentároch ďalšie nádherné fotografie nočného divadla z rôznych oblastí Slovenska.

Uvidieť polárnu žiaru v našich podmienkach nie je jednoduché. Často je slabá a dá sa pomýliť so svetelným smogom. O to vzácnejšie to bolo minulú noc, kedy sme si mohli toto nebesné divadlo pekne odfotiť aj mobilným telefónom. Stačilo pozerať na sever a hľadať, kedy sa objavia ružové až fialové farby. Podľa odborníkov by sme mali mať možnosť vidieť polárnu žiaru aj v noci zo soboty na nedeľu.

Autor titulnej fotografie: Bohuš Bedruň.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Nový evanjelický kostol v Kežmarku určite neprehliadnete.

Navštívte netradičný kostol pod Tatrami

Ak pôjdete okolo, určite si ho všimnete. Možno si pomyslíte, že je to synagóga, svojou architektúrou ju trochu pripomína. Má aj nejaké orientálne prvky, je červenej farby so zelenými doplnkami, ide o Nový evanjelický kostol v Kežmarku.

Nevšednú stavbu dopĺňa scenéria Vysokých Tatier v pozadí. Skutočne upúta svojím vzhľadom, je k nemu pripojená vysoká veža s tromi zvonmi. Od roku 1909 je tu pristavené mauzóleum Imricha Thökölyho, majiteľa Kežmarského hradu, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty v 17. storočí.

Podľa stránky Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Kežmarku panuje vo vnútri kostola dostavaného v roku 1894 prísna symetria. Sú tu dve kazateľnice, dva rady lavíc, v minulosti sedávali vľavo muži a vpravo ženy. Strop je delený klenbovými pásmi, zdobia ho arabesky, vysoké okná.

Netradične je otočený aj hlavný vchod. Nachádza sa na východnej strane, zatiaľ čo oltár na západnej, väčšinou to býva naopak. V tomto prípade je možno príčinou to, aby hlavný vchod viedol z námestia a nie od majerov a stodôl.

Známy je aj organ, ktorý je v zadnej časti kostola na chóre, má 1 869 píšťal, okrem bohoslužieb ho využívajú aj pri rôznych koncertoch. Od roku 1981 patrí Nový evanjelický kostol v Kežmarku medzi národné kultúrne pamiatky. Slúžia sa tu pravidelné bohoslužby, v stanovených hodinách je otvorený pre turistov.

Po návšteve Nového evanjelického kostola si môžete pozrieť neďaleký Drevený artikulárny kostol, zapísaný medzi pamiatky UNESCO, alebo známy Kežmarský hrad.

Autor titulnej fotografie: Depositphotos.

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Malá Studená dolina

Do hôr si treba ešte aj teraz zobrať zimnú výstroj

Oproti minulému víkendu budú tentoraz Tatry zamračené a uplakané. Aj teploty sa znížia, stále platí, že na turistiku sa treba vybaviť kompletným zimným výstrojom.

Vysoké Tatry si počas nadchádzajúceho víkendu asi nedajú ujsť iba vytrvalci, ktorým nejaký ten dážď neprekáža. Až do nedele bude v horstve pršať. Horskí záchranári upozorňujú, že vo vyšších polohách je súvislá snehová prikrývka, preto varujú pred pošmyknutím. Skialpinizmus a horolezectvo už v týchto týždňoch návštevný poriadok TANAP-u nepovoľuje, turistom sa odporúča kompletná zimná výstroj.

Stále platí, že za Hrebienkom smerom do Studených dolín je na červenom značenom chodníku smerom k Rainerovej útulni strhnutá časť chodníka a hrozí ďalší zosuv. Obísť sa dá dolným chodníkom okolo Bilíkovej chaty. Modrý chodník v Pieninskom národnom parku z Lesnice cez sedlo Cerla do Červeného Kláštora je ťažko priechodný.

V Nízkych Tatrách sú niektoré turistické trasy pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi. Iba v Západných Tatrách v nedeľu zasvieti slniečko, no ak sa budete pohybovať na ich teritóriu, aj tu platí výstraha pred snehom vo vyšších polohách, ktorý je šmykľavý a hrozí riziko úrazu.

Zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený, strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Autor titulnej fotografie: Peter Kubičár

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Cestou na Zamkovského chatu okolo Malého Studeného potoka

Tri tipy na turistiku zo Starého Smokovca

Máte pred sebou voľný víkend a chcete popracovať na svojej kondícii? Alebo plánujete s rodinou jarnú vychádzku a neviete, kam sa vybrať na istotu? V takomto prípade máme pre vás dobrý tip.

Určite vás nesklame Hrebienok. Ak máte malé deti, alebo sa chcete po zimnom oddychu na túre iba tak skusmo zhlboka nadýchnuť, je to zaručený tip. Pre tých, ktorí majú chuť na onakvejšie výhľady, máme ponuku pokračovať na Zamkovského chatu a tým, ktorí majú lepšiu kondíciu, radíme pokračovať ďalej na Téryho chatu. Výhodou všetkých tipov je, že ak nebudete vládať, pokojne sa otočte a vráťte sa do Starého Smokovca

Hrebienok nikdy nesklame
Hrebienok nikdy nesklame. Autor fotografie: Jana Melišková

Začneme tým najjednoduchším, túrou zo Starého Smokovca na Hrebienok. Na trojkilometrovú vychádzku sa môžete vydať od dolnej stanice pozemnej lanovky asfaltkou po červenej značke nahor. Čaká vás asi hodinové mierne stúpanie, v rámci ktorého prekonáte asi 300 m prevýšenia. Trasa je nenáročná, zvládnu ju aj ľudia na vozíčkoch a rodiny s kočíkmi. A hore na Hrebienku sa možno občerstviť a odfotografovať pri drevených sochách medveďov.

Zamkovského chata
Zamkovského chata. Autor fotografie: Iva Mikulcová

Poďme ďalej na Zamkovského chatu. Je dlhá necelých šesť kilometrov a dobrý turista ju zvládne v čase okolo dvoch hodín. Kráčať budete po spevnenej ceste, kamennom a miestami aj lesnom chodníku s prevýšením približne 280 metrov. Túto klasiku turististi označujú ako príjemnú s ešte čarovnejším cieľom, ktorým je Zamkovského chata. Tá v ostatných rokoch prešla rozsiahlou rekonštrukciou a ponúka skvelé služby.

Slovíčko príjemná má ešte ďalší význam. Po ceste môžete obdivovať Obrovský vodopád na Malom Studenom potoku a urobiť si pritom pár fotiek. A to nie je všetko. Ak budete pracovať aj s malým odbočkami, môžete sa kochať Dlhým i Veľkým vodopádom a kaskády vody Studenovodského potoka.

Zamkovského chata je východiskovým bodom na viaceré zaujímavé miesta Vysokých Tatier, ale aj na Téryho chatu. Je to aj miesto, kde si treba premyslieť výstup, pretože cesta nahor trvá asi dve hodiny, dolu k Zamkovského chate ďalších 1,40 h a čas už mohol pokročiť. Musíte to plánovať tak, aby ste sa do Starého Smokovca dostali ešte pred zotmením. Znalci výstup považujú za stredne ľahký, zvládnu ju aj deti tak od veku desať rokov.  

Téryho chata
Téryho chata. Autor fotografie: Michal Peťovský

Ak si poviete, zvládnem to, čaká vás krásna túra s nádhernými výhľadmi. Téryho chata sa nachádza v nadmorskej výške 2 015 m, situovaná je v hornej časti Malej Studenej doliny pri Piatich Spišských plesách. Prístupná je celoročne a patrí k najvyhľadávanejším cieľom turistov. Aj preto, lebo z chaty je výhľad napríklad aj na Lomnický či Pyšný štít, vidno odtiaľ Baranie sedlo pod Baraními rohmi a Ľadový štít, ale aj Širokú vežu,  či Prostredný hrot či Žltú stenu, ktoré sa týčia priamo nad chatou.  

Od Zamkovského chaty sa treba vydať po zelenej značke. Trasa vás povedie hore pozvoľným stúpaním až k Veľkému hangu. Ten sa dá zdolať v lete po serpentínach, v zime po tyčovom značení a Malý hang vás zavedie priamo k chate.

Autor titulnej fotografie: Lucia Čižmárová

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Expozícia tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici

Kde nájdete všetky tatranské rastliny na jednom mieste?

Dnes (8. mája)  sa po zimnej prestávke otvára Expozícia tatranskej prírody. Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici, ako ju familiárne volajú návštevníci, má v tejto sezóne pripravených niekoľko noviniek.

Kým sa v Tatranskej Lomnici otvorili brány Expozície tatranskej prírody, v TANAP-e, ktorého súčasťou botanická záhrada je, bolo treba urobiť veľa práce. Patrilo k nim jarné upratovanie celého areálu, pracovníci národného parku ošetrili a inštalovali lavice, vyčistili jazierka a prívody vody do areálu, vypleli alpín a osadili k rastlinám nové menovky.

Lokalita botanickej záhrady s astrou alpínskou
Lokalita botanickej záhrady s astrou alpínskou. Autor fotografie: archív TANAP

Pripravili aj viacero noviniek. Súčasťou aktuálneho cenníka sú permanentky na tri alebo päť individuálnych vstupov pre deti i dospelých, ktoré využijú najmä skalní návštevníci, ktorí si zvykli v záhrade pravidelne relaxovať a obdivovať rastlinky.

Lomikamen metlinatý
Lomikamen metlinatý. Autor fotografie: archív TANAP

Mimochodom, najviac ich kvitne v máji a júni, preto návštevu expozície netreba dlho odkladať. Najkrajšia je práve teraz. A nebude chýbať ani obľúbený tradičný predaj tatranských rastlín a drevín. Sadenice, samozrejme, pochádzajú z vegetatívneho rozmnožovania, alebo sú vypestované zo semien. Aj tie sa dajú kúpiť.

Poďme aj novinkám týkajúcim sa prehliadky. Od aktuálnej sezóny majú návštevníci k dispozícii online aplikáciu pre smartfóny, a to audiosprievodcu Smart Guide, ktorá obsahuje trinásť zastavení s komentárom v slovenskom a anglickom jazyku. Po nasnímaní QR kódov, ktoré sú pri jednotlivých zastaveniach, si záujemcovia vypočujú doplňujúce informácie k vybraným tematickým okruhom a alpínam.

Poniklec slovenský
Poniklec slovenský. Autor fotografie: archív TANAP

Prečo treba Expozíciu tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici navštíviť? Jednoducho preto, lebo tu na jednom mieste možno nájsť všetky vzácne a ohrozené druhy tatranskej kveteny i dreviny. Spoznáte ich počas prechádzky medzi alpínami, čiže skalkami s rastlinstvom vápencových a silikátových podkladov. Sú situované na ploche 3,2 hektára. Čas, ktorý tu strávite, je určite užitočný a veľa sa naučíte.

Botanickú záhradu nájdete pri hoteli Sorea Titris v Tatranskej Lomnici, v sezóne je otvorená denne, od 8. mája do 31. augusta od deviatej do sedemnástej hodiny a v čase od 1. septembra do 15. septembra od deviatej do pätnástej hodiny. Vyhľadávajú ju aj tí návštevníci, ktorým obmedzenia vo fyzickej zdatnosti bránia vydať sa za poznávaním prírody po turistických chodníkoch v horách.

Takto rastie v botanickej záhrade vachta trojlistá
Takto rastie v botanickej záhrade vachta trojlistá. Autor fotografie: archív TANAP

A čo v nej môžete obdivovať? Predovšetkým typickú vegetáciu mokradí a vrchovísk, slatín a lesov až po druhy alpínskych holí a najvyšších polôh Tatier. Návštevníci tu nájdu zhruba 330 druhov rastlín a drevín, ktoré prirodzene rastú v Tatranskom národnom parku.

Niektoré z nich sa počas túry nedajú vidieť, pretože sa nenachádzajú v blízkosti značených chodníkov, v botanickej záhrade ich môžete obdivovať do sýtosti. A to všetko v príjemnej mikroklíme záhrady, ktorú pomáhajú vytvárať dreviny, jazierka, potôčiky či vodopád.

Trochu histórie. budovanie botanickej záhrady v roku 1990, pohľad zo žulového alpínia
Trochu histórie. budovanie botanickej záhrady v roku 1990, pohľad zo žulového alpínia. Autor fotografie: archív TANAP

Správa TANAP-u začala expozíciu budovať v roku 1987, vstupný areál a architektonicko-krajinárske riešenie navrhol architekt Pavol Repka v spolupráci s akademickým sochárom Štefanom Kovaľom. Biologický a floristický inventár navrhli botanici Výskumnej stanice TANAP-u Anna Šoltésová, Rudolf Šoltés a Zuzana Kyselová. Verejnosť môže botanickú záhradu navštevovať od rok 1992.

Autor titulnej fotografie: archív TANAP

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Kostol sv. Anny v Tatranskej Javorine

Viete, ktorý tatranský kostolík je najfotogenickejší?

Proti gustu žiaden dišputát. Nie všetci, ktorí videli drevený Kostol sv. Anny v Tatranskej Javorine, môžu tvrdiť, že je najfotogenickejší. No čaro mu rozhodne nemôžu uprieť. A aj množstvo záberov na sociálnych sieťach dokladá, že táto malebná stavba oko fotografov, ktorí zablúdia pod Belianske Tatry, neomylne pritiahne. 

Kostolík v Tatranskej Javorine dal postaviť jeden z najbohatších šľachticov v histórii Tatier knieža Christian Kraft Hohenlohe (1848 – 1926). Pochádzal z nemeckej rodiny, bol priemyselníkom, vášnivým poľovníkom, ale aj ochrancom prírody. Bielovodskú a Javorovú dolinu a oblasť Javoriny s Lendakom a časťou Belianskych Tatier kúpil v roku 1879 a neskôr dokúpil aj Vyšné Hágy s Mengusovskou, Batizovskou a Štôlskou dolinou.

Romantika pri Kostole sv. Anny
Romantika pri Kostole sv. Anny. Autor fotografie: Sisa Silvia

Mohol sa usadiť kdekoľvek, no Tatranskú Javorinu a jej okolie miloval. Preto z nej spravil centrum správy svojich majetkov a pre seba domov. Postavil tu známy lovecký, dnes prezidentský, Hohenloheho zámoček a dal postaviť aj drevený katolícky kostol napriek tomu, že sám bol evanjelik.

Nočná idyla
Nočná idyla. Autor fotografie: Bohuš Bedruň

Kostol sv. Anny, patrónky lesnej práce, stojí od roku 1902 na okraji obce, nad ním sa týčia Belianske Tatry a okolo neho sa rozprestiera  cintorín. Na počesť kniežaťa je na čestnom mieste v kostole umiestnený erb rodu Hohenlohe.

Kostol s výhľadom na Belianske Tatry
Kostol s výhľadom na Belianske Tatry. Autor fotografie: Dana Dubcová Nemčoková

No nielen on púta pozornosť návštevníkov. Zážitkom je, keď sa do stien dreveného interiéru oprú lúče slnka a ich jagot pohladí vnútro Božieho stánku. Vtedy si nielen duša romantikov uvedomí, že je účastníkom zážitku, ktorý vie ponúknuť iba neprekonateľný režisér – príroda. 

Hviezdy nad kostolíkom
Hviezdy nad kostolíkom. Autor fotografie: Marián Dujnič

Pozornosť v areáli kostolíka si zaslúži aj cintorín, a najmä veľká hrobka. Odpočíva v nej správca Javoriny Eduard Kégel. Knieža si svojho správcu vážil natoľko, že mu nechal hrobku vybudovať na znak svojej vďaky za vynikajúce spracovanie majetkov. Blízko hrobky je miesto posledného odpočinku aj kniežaťa Hohenlohe a jeho milovanej Otlie Lubraniec-Dambskej. Na cintoríne odpočíva aj Jaroslav Votruba, známy tatranský maliar.

Pre fotografia pohľad, ktorý núti stisnúť spúšť
Pre fotografia pohľad, ktorý núti stisnúť spúšť. Autor fotografia: Oxy Vital

Kostol spolu s cintorínom, drevenou márnicou, hrobkou Kogelovcov a pomníkmi kniežaťa Hohenlohe a J. Votrubu sú národnými kultúrnymi pamiatkami.  Vstup do kostolíka je potrebné vopred si dohodnúť  pomocou registračného formulára. Prehliadka je možná každý štvrtok od 12. h, posledný vstup je o 13.30 h.

Videli ste už niečo čarovnejšie?
Videli ste už niečo čarovnejšie? Autor fotografie: Rado Kubík

Novinkou je, že jeho interiér obnovili študenti. Vlani sa opäť zaskvel v novej kráse. Študenti odboru konzervátorstva a reštaurátorstva Školy umeleckého priemyslu v Kežmarku zrekonštruovali pod vedením Vlada Rezického jednotlivé časti neogotického dreveného kostolíka a ako uvádza správa TASR, venovali sa hlavne mobiliáru kostolíka.

Jeseň v Tatranskej Javorine
Jeseň v Tatranskej Javorine. Autor fotografie: Michaela Mišička

Pozlátili oltár, krstiteľnicu, kazateľnicu, spovednicu, patronátnu lavicu a neskôr zhotovené paškálové svietniky, ambonu a obetný stôl. Vraj sa tým splnilo želanie kniežaťa Hohenloheho, ktorý zlátenie interiéru síce chcel zadať, ale vtedajší remeselníci jeho predstavy nedokázali splniť.     

Kostolík s mrakmi nad Belianskymi Tatrami
Kostolík s mrakmi nad Belianskymi Tatrami. Autor fotografie: Samuel Leško

Autor titulnej fotografie: Ivka Baňárová

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.
Známy tatranský nosič a prevádzkovateľ nosičského múzea Štefan Bačkor

Hľadáte výbornú kávu v Tatrách? Navštívte múzeum horského nosičstva

Myšlienka zmapovať  a združiť tatranskú subkultúru horských nosičov zrela v hlave Štefana Bačkora dlho. Už takmer tridsať rokov je jedným z nich a v dobrom závidel horským vodcom, že mali v Starom Smokovci až dve kaviarne, v ktorých sa dokázali stretnúť a tráviť voľný čas. Dnes už nefunguje ani jedna, zato Sherpa Caffe píše už druhú dekádu svojej histórie. S dúškom vynikajúcej kávy tu nasajete aj históriu slovenského horského nosičstva. 

Profesia horských nosičov je nielen v Európe, ale aj vo svete veľmi zriedkavá a okrem Nepálu neexistuje v takej podobe, ako ju poznáme my, hádam nikde inde. Podarilo sa ju zapísať do národného Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO a veľkú zásluhu na tom má práve partia okolo Štefana Bačkora.

„Vnímam to ako poctu slovenskému tradičnému remeslu, ktorému sa teraz v Tatrách profesionálne venuje zhruba päťdesiat, šesťdesiat chlapov,“ komentuje tento úspech, ktorý bol zaknihovaný v roku 2019, Štefan Bačkor.  „Denne celoročne zásobujú šesť vysokohorských chát a bez ich zanietenia a vášne pre toto povolanie by Tatry stratili jednu zo svojich najtypickejších čŕt,“ dodáva.

Švajčiarsky dom
Švajčiarsky dom v Starom Smokovci so Sherpa Cafee. Autor fotografie: Jaroslav Kizek

Dnes majú aj miesto, kde sa môžu stretávať a kde sa v minimúzeu zhromažďujú artefakty nosičského remesla. Tým miestom je Sherpa Caffe vo Švajčiarskom dome v Starom Smokovci.

„Keď som sa približne pred desiatimi rokmi z telefonátu chatárky na Zamkovského chate Janky Kalinčíkovej dozvedel, že Švajčiarsky dom je voľný a mesto ho chce prenajať, neváhal som ani chvíľu,“ opisuje udalosti spred dekády.

Je to krásny dom, ozdoba Starého Smokovca, jedna z najstarších budov Vysokých Tatier umiestnená na úpätí Slavkovského štítu a od roku 2021 aj pamiatkovo chránená. Bola zrekonštruovaná a keď Štefan Bačkor predložil projekt jej využitia nielen na ubytovanie vo voľnom cestovnom ruchu, ale aj na kaviareň a klub pre horských nosičov s múzeom venovaným téme horského nosičstva, uspel.

Desaťročný nájom domu prospel. Stal sa centrom klubového života horských nosičov a múzeum zase miestom, ktoré našim a zahraničným návštevníkom ukázalo, prečo sú nosiči v Tatrách potrební, aká je ich práca a akých významných, horám oddaných ľudí, slovenské horské nosičstvo malo a má.

„Mnohí z mojej generácie nosičov už pomaly končia, cítil som potrebu zmapovať toto remeslo a prínos, ktorý pre Tatry má, a to aj s jeho ekologickým odkazom,“ púšťa sa do vysvetľovania podstaty múzea.

V múzeu pred rekonštrukciou. O jeho expozíciu prejavili záujem aj nemeckí filmári
V múzeu pred rekonštrukciou. O jeho expozíciu prejavili záujem aj nemeckí filmári. Autor fotografie: Visit Tatry

Jeho ideou je zaznamenať stopu čo najväčšieho počtu činných a legendárnych nosičov, opísať ich príbehy i aktivity, ich prácu, ktorá je síce vydretá, ale krásna a pre každého jej nositeľa i výnimočná. A ukázať aj životný štýl nosičov aj inak ako ich verejnosť pozná z chodníkov v tatranských dolinách. Do Švajčiarskeho domu pasuje.

Múzeum je zážitkové, ľudia si môžu všetko ohmatať i vyskúšať. Vlastne mohli. Už dva roky je múzeum pre rekonštrukciu elektroinštalácie, ktorá sa robila v celom Švajčiarskom dome, zatvorené. No rekonštrukcia umožnila popracovať na pláne rozšírenia múzea do dvoch miestností a zmeny technológií prezentácie zbierkových predmetov a dokumentov, k čomu dopomohla aj verejná zbierka cez Donio, v ktorej sa stále pokračuje.

„Získali sme smart projekt od jednej firmy a jeho využitie sa odvíjalo práve od kapacitných možností elektrorozvodov v budove,“ opisuje Štefan Bačkor. „Umožní prezentovať tému horského nosičstva moderne, aj cez monitory, na ktorých si návštevník navolí informácie, ktoré ho zaujímajú. A to aj v štyroch jazykoch, okrem slovenčiny aj v poľskej, nemeckej a anglickej verzii.“

Všetko by malo byť dokončené, naištalované  a spustené do prevádzky do začiatku letnej sezóny. Do priestoru sa vráti aj to, čo verejnosť pred zatvorením v múzeu videla – staré krošne, stará výstroj, lyže, veľa fotiek s príbehmi, informácie o nosičských memoriáloch, nosičských rekordoch a ich nositeľoch, časť prezentácie bude venovaná aj príprave vynášky.

Krošňa. Žiaden nosič na tú svoju nedá dopustiť
Krošňa. Žiaden nosič na tú svoju nedá dopustiť. Autor fotografie: archív ŠB

„Ľudia nám stále nosia veci, ktoré sú spojené s nosičstvom. Veľmi im za to ďakujem. Sú to fotky, audiovizuálne záznamy, dokumenty, videá. Postupne sa ich snažíme digitalizovať a hľadať spôsob, ako ich predstaviť verejnosti,“ hovorí s tým, že o návštevnosť múzea sa obávať netreba.

„V múzeu sme za tie roky urobili viac ako 300 prednášok – pre deti, dospelých a mnohých našich i zahraničných študentov. Pokiaľ viem, je to jediné nosičské múzeum v Európe, najbližšie je v Káthmandú. Ľudí táto téma zaujíma a fascinuje ich. Veľa o nej nevedia. Presviedčam sa o tom aj keď chodím prednášať do hotelov na rôzne medzinárodné konferencie. Ich účastníkov vždy prekvapí fakt, že toto remeslo ešte existuje a sú ohromení jeho náročnosťou a spôsobom, akým sa mu tatranskí nosiči vedia oddať,“ zdôrazňuje.

Verí v kombináciu starej budovy a modernej technológie a teší sa na zaujímavú prácu s návštevníkmi. „Keď budem v Sherpa Caffe, rád ich so zbierkami zoznámim,“ sľubuje a medzitým spomenie aj raritné predmety.

„Určite medzi nich patrí wermachtka, čo je stará konštrukcia na nosenie vojenského materiálu, ktorý v Tatrách ostal po horských jednotkách operujúcich v tejto oblasti. Bolo to na svoju dobu to najlepšie, čo sa v horách používalo. Mnohí strojári z okolia ju po vojne skúšali kopírovať a niektoré repliky máme v múzeu tiež,“ opísal Štefan Bačkor zaujímavosť múzea.

Pre neho osobne má hodnotu napríklad aj hliniková krošňa od známej horolezeckej legendy  Ivana Urbanoviča, ktorá bola aj v Himalájach. Má svoj príbeh, budovali s ňou základné tábory a možno bola aj na niektorom z himalájskych vrcholov. „Musíme k nej ešte získať pravdivý príbeh, aby sme ho mohli návštevníkom prerozprávať.  A rovnaká práca nás čaká aj s viacerými fotografiami, pri ktorých nám chýbajú mená, udalosti, lebo ľudia, ktorí na nich sú, mnohokrát už nežijú,“ naznačuje ďalšiu prácu na zveľaďovaní zbierok.

Chce to čas, lebo podstatnú časť práce robí tím okolo Štefana Bačkora svojpomocne. A až budúce roky ukážu, aký klenot sa im podarilo v Švajčiarskom dome pre budúce generácie vybrúsiť. Držíme im palce. 

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Kizek

Máte radi Tatry? Pomôžte nám o nich povedať aj ľuďom v zahraničí. Prispejte na zbierku knihy o Tatrách v angličtine. Vyberte si jednu z atraktívnych odmien.

Kniha Tatry zbierka Donio.