Lucia Komínková

Najvyššie položený horský hotel v Tatrách

Na Sliezsky dom sa môžete vybrať aj v zimnom období a pokojne si tento trochu náročnejší výlet zaradiť medzi najkrajšie túry v Tatrách. Samozrejme, je to vec názoru a prežitých chvíľ, ale výhľady na okolité tatranské štíty sú aj v tomto prípade dychberúce. Zo Starého Smokovca vyrazíte po žltej značke, cez rázcestie nad Zrubmi sa dostanete na Velickú Poľanu. Odtiaľ pokračujete po zelenej značke k Sliezskemu domu a do Tatranskej Polianky. Celá trasa je dlhá približne 11 kilometrov a mali by ste ju absolvovať asi za 4 hodiny. V letnom období, keď nie sú uzatvorené vysokohorské chodníky, je Sliezsky dom výborným východiskovým bodom pre výstupy na Gerlachovských štít. Hneď v jeho blízkosti sa nachádza Velické pleso, okolo ktorého vedie okružný chodník. Vedeli ste, že tu oddychoval aj pápež Ján Pavol II. pri svojej druhej návšteve Slovenska v roku 1995? V rámci svojho pobytu vysvätil drevený kríž, ktorý je dodnes osadený nad Sliezskym domom.

Autor titulnej fotografie: Lucia Komínková

Iveta Prextová

Tatry ako bežkársky raj

Napriek tomu, že v zimnom období sú vysokohorské chodníky v Tatrách uzavreté až do 14. júna, sú tu aj celoročne otvorené chodníky, ktoré vám majú čo ponúknuť. Sú to hlavne cesty k vysokohorským chatám. Otvorené sú všetky, okrem Chaty pod Rysmi. Čo tak mierne náročná túra na Chatu pod Soliskom? Dá sa tam vyviezť aj lanovkou zo Štrbského plesa, ale my sa vyberieme peši. Pri železničnej stanici na Štrbskom plese sa napojíte na chodník značený modrou značkou, ktorý vás dovedie až hore na chatu. Čaká na vás skoro 8 kilometrov s prevýšením 738 metrov. Dať by ste to mohli aj za 2,5 hodiny, ale pokojne môžete aj pomalšie, niet sa kam ponáhľať. Pri stúpaní budete po pravej strane vidieť spomínanú sedačkovú lanovku. Na Chate pod Soliskom sa dá občerstviť, ubytovať, určite si vychutnajte výhľad na Kriváň i Nízke Tatry zo slnečnej terasy. Cestu späť si môžete spríjemniť odbočkou do Furkotskej doliny, potom sa napojiť na Tatranskú magistrálu, ktorá vás dovedie späť na Štrbské pleso.

Foto: Iveta Prextová

Oľga Čižmárová Rajnohová

Zo Štrbského plesa na Chatu pod Soliskom

Napriek tomu, že v zimnom období sú vysokohorské chodníky v Tatrách uzavreté až do 14. júna, sú tu aj celoročne otvorené chodníky, ktoré vám majú čo ponúknuť. Sú to hlavne cesty k vysokohorským chatám. Otvorené sú všetky, okrem Chaty pod Rysmi. Čo tak mierne náročná túra na Chatu pod Soliskom? Dá sa tam vyviezť aj lanovkou zo Štrbského plesa, ale my sa vyberieme peši. Pri železničnej stanici na Štrbskom plese sa napojíte na chodník značený modrou značkou, ktorý vás dovedie až hore na chatu. Čaká na vás skoro 8 kilometrov s prevýšením 738 metrov. Dať by ste to mohli aj za 2,5 hodiny, ale pokojne môžete aj pomalšie, niet sa kam ponáhľať. Pri stúpaní budete po pravej strane vidieť spomínanú sedačkovú lanovku. Na Chate pod Soliskom sa dá občerstviť, ubytovať, určite si vychutnajte výhľad na Kriváň i Nízke Tatry zo slnečnej terasy. Cestu späť si môžete spríjemniť odbočkou do Furkotskej doliny, potom sa napojiť na Tatranskú magistrálu, ktorá vás dovedie späť na Štrbské pleso.

Foto: Oľga Čižmárová Rajnohová

IMG_3880

Úprimné slová od horského vodcu: „Krásnych, ale aj kritických momentov zažije horský vodca veľmi veľa.“

Dnes, v pondelok 21. februára, si pripomíname medzinárodný deň turistických sprievodcov. Práve títo ľudia sú dôležití pri návštevách mnohých vrchov v našich Tatrách. Dostanú vás na miesta, ktoré nie sú úplne dostupné a pripravia vám množstvo výnimočných zážitkov. Jedným z nich je aj horský vodca Róbert Turjaník, ktorý je známy aj účasťou pri osádzaní kríža na Gerlachovskom štíte. V rozhovore hovorí o tom, ako sa stal horským vodcom, o jeho špeciálnom momente v Tatrách a samozrejme aj o tom, ako prebiehala akcia osádzania kríža. 

Fotografie: Róbert Turjaník

V akom období vám prvýkrát napadla myšlienka, že by ste sa chceli stať horským vodcom?

Už ako tínedžer. Brigádoval som v Horskej službe v Starom Smokovci, kde sa v tej dobe pohybovala väčšina horských vodcov. Horským vodcom som sa stal v roku 1986 ako 24-ročný.

9BB5AADD-0E8C-4ED5-A262-EB49E4E3B5DF

Povedzte nám o jednom pre vás veľmi špeciálnom momente, ktorý ste ako horský vodca zažil a najviac vo vás zarezonoval.

Nedá sa vypichnúť jeden moment. Krásnych, ale aj kritických momentov zažije horský vodca veľmi veľa. Preto mám túto prácu veľmi rád. Pekne to povedal horský vodca Lionel Terray: „Poslaním horského vodcu nie je konať v horách veľké činy, ale umožniť obyčajným ľuďom výstupy, ktoré by bez jeho pomoci ostali pre nich neuskutočniteľné.“

Skúste dať bežným turistom tri kľúčové tipy – základné kamene, ktorých by sa v horách mali držať.

  • Zváž svoje schopnosti a prispôsob im výber túry.
  • Nepodceňuj predpoveď počasia a podmienky.
  • Neváhaj sa poradiť s niekým, kto má viac skúseností.
IMG_3137

Ktorý výstup v Tatrách je vašou srdcovkou?

Nemám „srdcovku“, v Tatrách je množstvo krásnych túr, ktoré si vždy rád zopakujem.

IMG_2681

Kríž na Gerlachu bol pôvodne umiestnený na miestach odkiaľ sa pravidelne konali výstupy na Rysy. Kríž tam bol na počesť českého horolezca Viktora Kubáta, ktorý bohužiaľ na týchto miestach už nedokončil svoju výpravu. Ako sa však dostal kríž až na najvyšší vrchol Slovenska – Gerlachovský štít?

V roku 1997 bol osadený kríž na Gerlachovskom štíte a vy ste boli jedným z tých, ktorí ho tam umiestnili. Ako prebiehala táto akcia?

V dielni na horskej službe v Starom Smokovci bol dlhšiu dobu kríž, autorom ktorého je akademický sochár Otmar Oliva. Pôvodne mal iné poslanie. Ladislav Šedivý ho upravil, pridal okolo pôvodného kríža obrubu. Horskí vodcovia Jozef Korčala, Ladislav Šedivý a ja sme ho osadili na vrchole Gerlachovského štítu 28. augusta 1997. Kríž vyviezol vrtuľník, pilotom bol Tibor Nosian, donorom celej akcie horský vodca Milan Hoholík. Samotná akcia prebehla veľmi rýchlo, pilot oprel vrtuľník lyžou o vrchol Gerlachovského štítu, Jozef a Ladislav vystúpili, vyložili kríž a veci potrebné na jeho osadenie. Ja som na vrchol sprevádzal klientov a vystúpil som pešo. Následne sme demontovali tyč, ktorá tam bola dovtedy a osadili sme kríž.

Luboš Olevič

Zimná túra v Tatrách

Napriek tomu, že v zimnom období (od 1. novembra do 14. júna) sú tatranské vysokohorské chodníky uzavreté, môžete v našich veľhorách stráviť dovolenku či víkend a vybrať sa na túru. Každú zimu býva aj vo vysokohorskom prostredí k dispozícii okolo 20 kilometrov značkovaných turistických chodníkov. Obľúbené sú hlavne cesty k chatám – Téryho chata, „Zbojníčka“, Plesnivec, Skalnatá chata a viaceré ďalšie. Ich zoznam nájdete veľmi ľahko na internete. V tomto období by ste nemali zabúdať na odlišnosti medzi zimnou a letnou turistikou. V prvom rade treba mať výstroj na zimu podľa aktuálnej situácie a vedieť ho aj v teréne použiť. Nemenej dôležité je sledovať predpoveď počasia, ale aj snehovú situáciu a výstrahy, hlavne čo sa týka lavínového nebezpečenstva. Vždy sa snažte reálne zhodnotiť situáciu, nepreceňovať vlastné schopnosti, a ak treba, kedykoľvek sa radšej vrátiť.

Foto: Luboš Olevič

Katarina Ivcicova

Vysoké Tatry s deťmi – Štrbské pleso

Kto by nepoznal názov tohto možno najznámejšieho slovenského jazera? Prechádzka okolo neho môže byť vhodným výletom pre vaše deti. Na trase dlhej približne 2,5 kilometra sa rozhodne nebudú nudiť. Okrem nádherných výhľadov na okolité tatranské štíty a vodnú hladinu plesa ich určite zaujme aj náučný chodník vedúci okolo jazera. Dozvedia sa veľa informácií o histórii Štrbského plesa, zvieratách a rastlinách, ktoré tu žijú, ale aj o osobnostiach, športových udalostiach a viacerých ďalších zaujímavostiach na celkovo 40 paneloch. Ak by mali vaše ratolesti stále prebytok energie, môžu sa vyšantiť na detskom ihrisku, ktoré po ceste určite objavíte.

Foto: Katarína Ivcicova

Panoramic view of mountain landscape with frozen tarn at winter season. The Popradske pleso lake in High Tatras National Park, Slovakia, Europe.

Zimná turistika v Tatrách

Tatrách snáď neexistuje niečo ako „škaredá“ túra. Ide len o to, čo od nej očakávate. Kým pre jedného je najkrajšia tá, z ktorej príde zničený, iný sa poteší výhľadmi, ktoré vyrazia dych a nestojí ho to priveľa námahy. Dáme vám pár tipov na celoročne dostupné túry vo Vysokých Tatrách.

Ostrva (1 984 m.n.m.)

Hoci ide o mierne náročnú turistiku, sneh, zima a jej nevyspytateľné poveternostné podmienky ju môžu značne sťažiť. Výstup začína na Popradskom plese, odkiaľ pokračujeme po červenej značke jeho severnou časťou ponad Ľadový potok až k vrcholu Ostrvy. Tu čakajú vytrvalých úžasné panoramatické výhľady nielen na Popradské pleso, ale aj na Mengusovskú či Zlomiskovú dolinu. Hodina stúpania po červenej značke vás dovedie do Sedla pod Ostrvou, odkiaľ je vidieť Dračí štít, Mengusovské štíty, ale aj Vysokú. Tu turistický chodník končí a na vrchol Ostrvy pokračujeme takzvane na vlastnú päsť ešte približne 15 minút. Túru môžete absolvovať aj s väčšími deťmi, zvládnete ju za približne tri hodiny, dbajte však na poriadnu výbavu.

Tip pre náročných: Výstup môžete začať už na Štrbskom plese, odkiaľ po červenej značke dorazíte asi za hodinu a pol na Popradské pleso.

Chata pri Zelenom plese – „Brnčalka“ (1 551 m.n.m.)

Prevedieme vás aj turistickým chodníkom z Bielej Vody cez Tatranské Matliare, ku ktorým sa dostaneme asi o polhodinu po modrej značke. Následne po ďalších približne 30 minútach prídeme do oblasti Šalviový prameň, odkiaľ pokračujeme po modrej smerom k Bielym plesámKopskému sedlu. Potom sa napojíme na zelenú značku, odkiaľ smerujeme k Malej Svišťovke. Odtiaľ nás čaká ešte približne 90-minútový úsek k Chate pod Zeleným plesom. Tu sa naskytnú veľkolepé výhľady na Jastrabiu vežu, Kolový štít, stenu Kežmarského štítu či Jahňací štít.

Tip pre náročných: Z Brnčalky vedie turistický chodník na Veľké Biele pleso, odkiaľ môžete prejsť až k Chate Plesnivec, kde sa dá prespať a na druhý deň pokračovať.

Foto: Depositphotos

Milos Monka

Najkrajšia turistika v Tatrách

… rozhodne nie je len jedna. Predstavíme vám čarovné miesta, nachádzajúce sa na turistickej trase naprieč Belianskymi Tatrami.
Turistika ku chate Plesnivec z Tatranskej kotliny cez Dolinu siedmich prameňov je pomerne jednoduchá, nemusíte sa jej obávať, aj keď možno nie ste až tak skúsený turista. Začíname cestou autobusom na zastávku Kežmarské Žľaby z tohto bodu pokračujeme po modrej a je na vás, či svoje stúpanie smerom k chate začnete na Čiernej vode (žltá) alebo o 15 minút ďalej na Šumivom prameni (zelená). Môj tip: Keď je možnosť, prejdem obe trasy. Jednu cestou tam a druhú cestou späť. Z oboch križovatiek vás čaká približne hodinové stúpanie na chatu. Po celý čas budete mať po pravej strane južné steny Belianskych Tatier. Samotná chata leží pod majestátnym Bujačím vrchom.

Ak si poviete, že „to nič nebolo“, rozhodne pokračujte ďalej po zelenej dolinou Predné Meďodoly (kde sa v minulosti ťažila meď) až k Veľkému Bielemu plesu, ktoré je posledným bodom magistrály a v plnej kráse ju uzatvára. Ak sa rozhodnete pokračovať k plesu, pripravte sa na ďalšie stúpanie po zelenej, asi 90 minút. Vaša snaha bude odmenená horou výhľadov – doslova, napríklad na Predné Jatky či Beliansku kopu.

Celá turistická trasa ponúka  množstvo dychberúcich pohľadov. Až vo veľkolepej nádhere a tichu hôr človeku kdesi znie: „Slovensko moje, Otčina moja“. Pretože to, čo uvidíte je skutočný horský raj, ktorý vás akoby vedie za ruku  svojimi dolinami obklopenými  dokonalými výhľadmi a panorámami. Vďaka prísnym vápencovým a dolomitovým stenám Belianskych Tatier, ktoré dopĺňajú nežné zelené horské lúky bohaté na faunu a flóru, je tu turistika malým alpským zážitkom. Turistický chodník je dostupný celoročne. Samozrejme, v zime odporúčam mať v zálohe mačky, a ako už v Tatrách býva zvykom, dôkladne pozrieť  predpoveď počasia.

Tak čo. Máte už zbalený ruksak?

Foto: Miloš Monka

Panorama of high resolution mountain lake Strbske Pleso in Slovakia, lake in winter scenery

Turistika s deťmi v Tatrách

Ak neviete kam s deťmi, ale viete, že ďalší adrenalínový víkend či týždeň zatvorený doma „už nedáte“, som vaše malé svetielko na konci tunela. Tatry. Ba čo viac! Tatry s deťmi. Vraj nereálne? Áno, to klopkanie po čele bolo počuť až sem… Ale ja vravím, že sa to dá, pretože turistika má mnoho podôb. Možno s vypätím všetkých síl po piatom prebaľovaní, ale úspešne dotlačíte kočík do cieľa na Štrbskom či Popradskom plese. Napriek krásnym výhľadom na hrdé tatranské štíty ste totiž dostatočne blízko civilizácie, a teda v bezpečí pred detskými „shit happens“. V zimnom období odporúčam na Štrbskom plese využiť centrálne parkovisko vyššie do areálu sa odviesť ski busom. Prechádzka okolo plesa je „kočík friendly“, no určite ňou nepohrdnú ani väčšie deti. Popradské pleso ponúka pre kočíkárov peknú asfaltku. Auto zaparkujete na najbližšom parkovisku – pred zastávkou tatranských električiek. Okolo plesa vedie náučný chodník a okrem pohľadu na veľkolepé tatranské štíty si pobyt môžete spríjemniť napríklad návštevou Majláthovej chaty

Ak sa rozhodnete pre dlhšiu turistiku a máte dieťa, ktoré môžete niesť v nosiči, aj v zimnom období sa dá prepojiť Popradské a Štrbské pleso príjemnou túrou. K rázcestiu Trigan po zelenej, odtiaľ po červenej až k bývalému liečebnému domu Helios, a ste v cieli. Malého prieskumníka v nosiči bez problémov odnesiete trebárs na Hrebienok a odtiaľ na Rainerku. Odpoveď na väčšinu zvedavých otázok ponúka náučný chodník. Akurát si musíte vymyslieť, prečo si domov nemôžete zobrať TÚ líšku. Záchytné parkovisko je v Starom Smokovci a na Hrebienok premáva pozemná lanovka. 

Hrebienka na Rainerovu chatu je to približne 40 minút po červenej, bezbariérovým chodníkom. V zime je túra samozrejme náročnejšia, takže ak beriete kočík, treba s tým rátať. Puberťák odlepil zrak od displeja a zistil, že je v Bachledke? Ou yes! Bod pre teba mama, toto bude na jeho instagrame vyzerať cool. Priamo pri lanovke sú dve parkoviská. V zime turistické chodníky vedúce cez les nie sú upravované a stredisko tiež neponúka bezbariérovosť. Takže tento výlet je skôr pre rodiny s väčšími deťmi, respektíve deťmi, ktoré vydržia minimálne v nosiči. Treba tiež rátať s tým, že sa tu zdržíte minimálne jednu až dve hodiny. Tatranská Lomnica je takisto peknou destináciou na zimnú prechádzku. 

Poľahky tu zaparkujete a lanovkou sa vyveziete až na Skalnaté pleso. Garantujem, že večné frflanie o boľavých nožičkách ustane, keď bude z výšky vidno kamzíka, ktorý sa vracia z Lomnického štítu. Na Skalnaté pleso však kočík nedostanete. Aj toto je turistika pre väčších drobcov. Môžete zobrať lopár či boby a cestou späť si užiť pravú tatranskú zimu. Tatry sú nie nadarmo hory zážitkov, ktoré rady privítajú každú výpravu. O to viac malých horo-milov a horo-milky. Tak hor sa na výlet, rodičia! 🙂

Foto: Depositphotos

Vladimír Kudrák

Jednoduchá túra – Skalnaté pleso

Vysokohorské jazero Skalnaté pleso sa nachádza v oblasti Skalnatej doliny, pod južnými zrázmi Lomnického a Kežmarského štítu. Vedeli ste, že už od prvej polovice 20. storočia má toto horské pleso premenlivú hladinu a niekedy vysychá? Môže za to okrem klimatických a hydrologických faktorov aj ľudská činnosť.

Autor titulnej fotografie: Vladimír Kudrák