kamzik_vrchovsky

Tipnite si, koľko žije kamzíkov v Tatrách!

Počty kamzičej zveri v Tatrách klesajú. O príčinách sa zatiaľ nepolemizuje. V rokoch 2014 až 2017 sa počty z jarného sčítania kamzičej zveri hýbali nad tisíckou. Za posledné roky populácia kamzíka vrchovského tatranského pod túto hranicu klesla. 

Na konci článku nájdete súťaž o tričko „Naše Tatry“ s kamzíkom vrchovským.

Slovenskí a poľskí zoológovia pred pár dňami vyhodnotili výsledky pravidelného jarného sčítania kamzíka vrchovského tatranského, ktoré koncom júna organizujú na obidvoch stranách národných parkov Tatier. Ukázalo sa, že dobrovoľníci počas sčítania kamzičej zveri zahliadli iba 63 tohtoročných mláďat. Znamená to, že populácia tatranského endemitu mierne poklesla.

Počítanie sprevádzalo dusno, kamzíky to prinútilo hľadať úkryt pred teplom už v ranných hodinách. Sčítajúci to mali preto omnoho ťažšie, zvieratá neboli dobre viditeľné.

„Nie je to iba teplom, populáciu máme s najväčšou pravdepodobnosťou ozaj nižšiu. Za posledné roky sa na jar nevieme dostať cez hranicu tisíc jedincov. Očakávali sme ale, že populačná krivka oproti rekordu mierne poklesne. O príčinách je momentálne ešte predčasne hovoriť,“ uviedla Erika Feriancová, zoologička Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, ktorá pravidelné spočítanie kamzičej zveri zastrešuje.

kamzík vrchovský

Populácia tatranského kamzíka mierne poklesla, je pod tisíckou. // Foto: Marcel Tobis

A teraz k výsledkom. Na slovenskej strane Tatier zaznamenali presne 555 kamzíkov, z toho 45 tohtoročných mláďat. U našich severných susedov videli 261 jedincov, z nich bolo 18 kamzíčat. Najväčšie čriedy sa už tradične nachádzali v Belianskych Tatrách, je tam bohatá ponuka potravy pre kamzíky a pokoj, ktorý zabezpečuje uzávera vzácnej lokality.

Jedinečné kamzíky rátajú v TANAP-e dva razy do roka – na jar a na jeseň. Jarné sčítavanie sa sústreďuje najmä na prírastky mláďat, jesenné zase na početnosť kmeňových stavov pred zimou. V TANAP-e sa tak získava prehľad o tom, ako sa populácia endemického druhu vyvíja.

Sčítavanie kamzíkov má aj príchuť dobrodružstva a velkých otáznikov spojených s výsledkom. Kým pred desiatimi rokmi napočítali v našich veľhorách 963 kamzíkov, v rokoch 2014 až 2017 sa počty z jarného sčítania kamzíčej zveri hýbali nad tisíckou.

Pár slov k rekordom. Ten jarný si držia ročníky 2014 a 2016, keď v teréne napočítali zhodne po 1 232 kamzíkov. Rok 2018, ako uvádza správa TANAP-u, priniesol do štatistík 989 jedincov, ten nasledujúci 950, o ďalší rok to bolo 972 kamzíkov.

kamzik vrchovský na snehu

Na snehových poliach sa kamzíky sčítavajú lepšie. // Foto: Marcel Mitura 

No bez oficiálnych výsledkov skončili jarné sčítania vlani i predvlani, keď sa zvieratá najprv ukrývali pred sparnom a o rok neskôr zver skryli pred očami sčítajúcich hmly. Absolútny rekord spomedzi inventúr si stále drží jeseň 2018, keď v TANAP-e zahliadli celkovo 1 431 kamzíkov. Naopak, najnižšie stavy zaznamenali koncom 90. rokov minulého storočia, keď sa počty narátaných kamzíkov pohybovali okolo kritickej hranice dvesto jedincov.

KAMZIK_TRICKO

Zapojte sa do súťaže o tričko s kamzíkom vrchovským „Naše Tatry“, ktoré poznáte z nášho e-shopu (predávame v pánskej aj dámskej verzii). Stačí ak si prečítate článok vyššie, zapojíte kúsok matematického myslenia a vyberiete správnu odpoveď z ponúkaných možností v súťažnom formulári. Zo správnych odpovedí žrebujeme už v piatok 14.07.2023 . Šťastný výherca/výherkyňa získa 1 originálne tričko v ľubovoľnej veľkosti. Výhercu budeme kontaktovať po uskutočnení žrebovania na zadaný e-mail.

 

SÚŤAŽ UZATVORENÁ

 správna odpoveď 816
Z 286 odpovedí súťažiacich zapojených do súťaže bol náhodne vyžrebovaný šťastný výherca – Veronika  (i***s195@g***l.com), ktorého sme kontaktovali do e-mailu. Gratulujeme k výhre!

Sledujte nás na našich sociálnych sieťach pre viac podobných súťaží o atraktívne ceny.

    Súťaž o originálne tričko


    Chutný lepeňák

    TIP na turistickú desiatu: Legendárny lepenec

    Vo vysokých Tatrách častokrát býva cieľom turistiky vysokohorská chata. Tá ponúka pre turistov možnosť vychutnať si teplé jedlo kedykoľvek počas dňa. Ak ste sa však rozhodli zablúdiť na štíty Vysokých Tatier, nezabudnite si zbaliť dostatok jedla, ak by sa vaša turistika predĺžila. 

    Náš tip? Jednoznačne tradičný lepeňák s vyprážaným kuracím rezňom.

    Suroviny:

    kuracie prsia
    2 vajíčka
    kukuričná strúhanka
    hladká múka
    repkový olej
    soľ a čierne korenie
    plátkový syr
    anglická slaninka
    medová horčica
    kyslé uhorky
    čerstvá rukola
    chlieb

     

     Postup:

             Umyté kuracie prsia uložíme na drevenú dosku. Poriadne ich naklepeme, aby zostali tenké a po upečení chutné. 

    Klepanie rezníkov
    Rezne naklepeme. Autor fotografie: cezhory.sk

             Naklepané kuracie prsia osolíme a okoreníme. Pripravíme si múku, vajíčka a kukuričnú strúhanku. A teraz šup s rezníkmi do trojobalu. 

    trojobal z kvalitných Billa surovín
    Príprava trojobalu z múky, vajíčka a kukuričnej strúhanky. Autor fotografie: cezhory.sk

          Obalené rezne vypražíme a necháme vychladnúť.

         Nakrájame si krajce čerstvého chleba, potrieme ich medovou horčicou a uložíme na krajec vyprážaný rezník. Naň poukladáme slaninku, syr, kyslé uhorky a čerstvú rukolu. Hotovo! A teraz už len vychutnávajte

    Hotový lepeňák. Autor fotografie: cezhory.sk

    Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny z našich receptov nájdete v predajniach BILLA po celom Slovensku.

    Autor titulnej fotografie: cezhory.sk

    Záchranárska akcia na SV pilieri Ganku

    Desiatim ľuďom v horách už záchranári nedokázali pomôcť

    Ilustračné foto: archív  Horskej záchrannej služby.

    Najvyšší počet zásahov zaknihovali horskí záchranári počas uplynulej zimnej sezóny na území Nízkych Tatier a najčastejšie ich pomoc potrebovali Slováci. Desiatim ľuďom na horách a trom mimo horských oblastí už nedokázali pomôcť.

    Uplynulú zimnú sezónu v slovenských horách ovplyvňovali protipandemické opatrenia Covidu-19 už iba veľmi okrajovo. Preto sa v lyžiarskych strediskách, ale aj v iných horských lokalitách pohybovalo množstvo ľudí a mnohí z nich potrebovali pomoc záchranárov. Počas zimnej sezóny 2022/23 zasahovali horskí záchranári v 2 259 prípadoch.

    O tom, či je to veľa, alebo málo, netreba polemizovať, lebo ostatná sezóna sa s tými predchádzajúcimi „kovidovými“ nedá porovnávať. No pravdou je to, ako uvádza stránka Horskej záchrannej služby, že do našich hôr sa vrátili nielen domáci, ale aj zahraniční turisti, lyžiari a horolezci.

    Momentka z pátrania po skialpinistovi (28. 3.) v Nízkych Tatrách v oblasti Čertovice. Zdroj: HZS

    Podľa záchranárskej štatistiky najvyšší počet zásahov – až 1 123 – bol vykonaný na území Nízkych Tatier. Je to logické, pretože tam sa nachádzajú naše najväčšie lyžiarske strediská, a tam sa vyskytlo aj najviac zranení. Zásahov, ktoré súviseli s lyžiarmi, bolo v Nízkych Tatrách 840. Pre porovnanie, na druhom mieste z hľadiska počtu zásahov bolo územie Malej Fatry (337), Veľkej Fatry (296) a Vysokých Tatier (238).

    „ Lyžiari a snowboardisti sa na svahoch postarali o rušnú sezónu nielen v Nízkych Tatrách, ale v strediskách všetkých slovenských pohorí. Viac ako 71 percent záchranných akcií počas celej sezóny boli výjazdy na pomoc lyžiarom,  presne 1 618,“ uvádza stránka Horskej záchrannej služby. Dopĺňa, že aj napriek narastajúcemu trendu a obľube skialpinizmu, počet zásahov horských záchranárov, ktorí pomáhali skialpinistom v teréne, bol iba 38, čo je 1,68 percent z celkového počtu.

    Horskí záchranári sa 11. 4. venovali aj pomoci chlapcovi po úraze v Jasnej. Zdroj: HZS

    Hoci sa položartom, polovážne uvádza, že zraňovať sa chodia do našich hôr najviac Česi, pravda je taká, že v minulej sezóne potrebovali pomoc záchranárov najčastejšie Slováci. Tvorili až 47,63 percenta z celkového počtu zachraňovaných osôb. Je to výrazné číslo v porovnaní s turistami poľskej (18,24 percent) a českej (7,88 percenta) národnosti. Je to pochopiteľné, keďže drvivú časť návštevníkov stredísk a terénov hôr z radov lyžiarov, skialpinistov a turistov boli tvorili domáci.

    Väčšina záchranárskych akcií bola úspešná, no desiatim návštevníkom našich hôr a trom mimo horských oblastí záchranári nedokázali pomôcť.

    Medvedia ruja 1

    Počas ruje nie je o tragédie v medvedej ríši núdza

    Ilustračné foto: archív Márie Apfelovej.

    O jelenej ruji vedia milovníci prírody takmer všetko. O medvedej máločo. Pritom práve v ríši hnedých šeliem nie je o tragédie počas nej núdza.

    Jedna sa stala nedávno a obeťou stretu dvoch medveďov sa stala medvedica, ktorú našli mŕtvu v oblasti Javorovej doliny pri Belianskych Tatrách. Osudným sa jej zrejme stal pád lavínovým žľabom, takto sa k príčinám úhynu asi päť rokov starej medvedice vyjadrili pracovníci Tatranského národného parku.

    Približne dvesto metrov nad nehybným telom zvieraťa našli kusy srsti, ktoré mohli nasvedčovať tomu, že na starom lesníckom chodníku sa medvedica pravdepodobne stretla so samcom, ktorý sa s ňou chcel páriť, a chcela mu uniknúť.

    Medvedia ruja vrcholí práve v týchto týždňoch a návštevníci hôr by mali rátať s tým, že sa môžu častejšie stretnúť s medvedicou a jej mláďatami, ktorá ich chráni pred samcom aj tým, že schádza do predhoria, alebo aj ešte bližšie k ľuďom.

    Medvedia ruja vrcholí práve v týchto týždňoch

    Medvede si teraz hľadajú nového partnera. Môžu schádzať až k ľudským obydliam. Ilustračné foto: archív Márie Apfelovej.

    „Ak medveď stretne medvedicu, ktorá vodí so sebou mláďatá, má tendenciu ich zlikvidovať, aby sa medvedica skôr dostala do ruje,“ opisuje kolobeh života našej najväčšej šelmy zoologička Mária Apfelová.

    A pokračuje: „Pokiaľ totiž medvedica dojčí, nie je u nej možná ovulácia a nie je ochotná páriť sa. Ak samec zabije mláďatá, medvedica príde do ruje skôr a je väčšia šanca, že medveď zabezpečí, aby sa jeho gény dostali ďalej a žili v ďalších potomkoch.“

    Zoologička dodáva, že medvedice sa preto snažia opustiť priestor s dominantnými samcami, vychádzajú do predhoria, do remízok na poliach, snažia sa nájsť so svojimi mláďatami bezpečie a prichádzajú bližšie k ľudským obydliam, lebo vedia, že pri nich nájdu ochranu i potravu a že veľké samce tam za nimi neprídu.

    Zoologička Mária Apfelová. Foto: Viera Legerská.

    „Zdrojom potravy blízko ľudí môžu pre nich byť nezabezpečené odpadky, vyhodené potraviny, otvorené komposty na konci pozemkov, ovocie, včely, slabo zabezpečené hospodárske zvieratá, alebo aj vyhodené zvyšky zvierat po domácich zabíjačkách. Na tom všetkom si vedia pochutiť, tam nájdu zdroj energie, ktorú práve v čase ruje pri hľadaní nového partnera a v úsilí dať zrod novej generácii, strácajú,“ dodáva M. Apfelová s tým, že práve v tom čase sa môžu naučiť na nový zdroj potravy, ktorú budú vyhľadávať aj neskôr a odovzdajú túto informáciu aj svojim mláďatám.

    „To je riziko obdobia ruje,“ hovorí zoologička a upozorňuje, aby sme okolie svojich domov, či bytoviek na sídliskách, nemenili na špajzu pre medvedích návštevníkov a mysleli na prevenciu rovnako ako aj na ochranu našich zvierat.

    Vo Vysokých Tatrách sa pripravte na dopravné obmedzenia

    Do Tatier si v lete auto radšej neberte

    Foto: Prešovský samosprávny kraj.

    Cesty pod Tatrami prechádzajú po vyše 50 rokoch užívania bez opráv komplexnou rekonštrukciou. Podľa informácií Prešovskej župy tu modernizujú 43 kilometrov Cesty slobody od Podbanského po Tatranské Matliare.

    Ide o 35 miest, ktoré rozdelili podľa polohy do siedmich úsekov. Konkrétne v častiach Podbanské – Pavúčia dolina – križovatka s cestou II/538 – Batizovský potok – Starý Smokovec – Tatranské Matliare – križovatka s cestou I/66, ako aj na mostoch a oporných múroch na ceste II/537.
    Stavebné aktivity sa týkajú územia Pribiliny, Starého Smokovca, Štrby, Štrbského Plesa aj Tatranskej Lomnice. V miestach prác regulujú dopravu, osadené je dočasné dopravné značenie i viaceré semafory. „Veľké stavebné činnosti na cestách so sebou prinášajú aj dopravné obmedzenia, s ktorými tu našinci i turisti musia počítať. Ide nám o maximálnu bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky i samotného priebehu prác a ja verím, že to motoristi pochopia a budú trpezliví. Je v záujme nás všetkých, aby táto dôležitá dopravná tepna spájajúca jednotlivé mestské časti Vysokých Tatier, bola čo najskôr kvalitná a mala nový asfalt,“ vysvetlil predseda Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Milan Majerský.

    Foto: Prešovský samosprávny kraj.

    Pri plánovaní cesty vo Vysokých Tatrách, preto počítajte pri presunoch autom s dlhšími časovými úsekmi. Prípadne využite namiesto auta verejnú dopravu. Podľa tlačovej správy PSK mali začiatkom júna na rekonštruovaných úsekoch umiestnených 21 semaforov, 19 dočasných dopravných značení, pomáhali aj regulovčíci. Tieto počty sa priebežne menia spolu s vývojom prác.
    V súvislosti s dočasnými zmenami v doprave preto treba rátať s možnými uzávierkami, obmedzením do jedného jazdného pruhu a presmerovaním ciest. „Práce na Ceste slobody sú vo vysokom štádiu rozpracovanosti. Do konca roka by sa malo zrealizovať 80 % stavebných akcií a budúci rok zvyšných 20 %. Rekonštruovať sa bude celkovo 43 kilometrov ciest, 26 mostov, 96 priepustov, 26 oporných múrov a ďalšia cestná infraštruktúra,“ doplnil predseda PSK.

    Foto: Prešovský samosprávny kraj.

    Doprave pod Tatrami na ceste II/537 by mali počas rekonštrukcie pomôcť opatrenia mesta Vysoké Tatry. Plánujú tu otvoriť záchytné parkoviská a prepravu zabezpečovať kyvadlovou a hromadnou dopravou. S realizáciou projektu začal Prešovský samosprávny kraj v júni minulého roku. Na komplexnú a náročnú modernizáciu Cesty slobody preinvestuje celkovo 42 miliónov eur z európskych fondov, štátneho i vlastného rozpočtu. Projekt by mali ukončiť v roku 2024.

    Foto: Prešovský samosprávny kraj.

    Ivona Fialková vo Vysokých Tatrách

    Ivona Fialková: Sústredenie v Tatrách musí byť každý rok

    Foto: Archív Ivony Fialkovej.

    Mladšia z biatlonových sestier Fialkových má momentálne po dovolenke a začína prípravu na novú sezónu. Ivona, ktorá patrí medzi najvýraznejšie osobnosti nášho športu, v rozhovore hovorí o svojom vzťahu k Tatrám, ako reaguje na ľudí, keď sa s ňou chcú na túre odfotiť, aj o oblečení na šport a do hôr, o ktorom vraj dokáže hovoriť celé hodiny.

    Spomínate si, kedy ste boli prvýkrát v Tatrách? Bolo to ešte v detstve?

    K Tatrám a celkovo k turistike mám vzťah od útleho detstva. S rodičmi sme ako deti absolvovali množstvo výletov po našich horách. Najviac mi v spomienkach rezonuje Štrbské Pleso, pretože sme sa sem opakovane vracali v lete na turistiku a v zime na bežky.

    Foto: Archív Ivony Fialkovej.

    Máte čo-to precestované, aký je váš vzťah k našim veľhorám dnes?

    Vo svete je veľa krásnych miest, ale vždy keď sa vrátim domov, poviem si tú otrepanú, ale pravdivú frázu: všade dobre doma najlepšie. Každý rok zaradím do svojho tréningového plánu jedno až dve sústredenia v Tatrách. Rada sa tam vraciam, ale musím sa priznať, že stále nemám zdolaný jeden z mojich cieľov, a tým je Gerlachovský štít. Snáď sa mi to tento rok podarí.

    Hovorí sa, že neexistuje zlé počasie, len zle oblečený turista. Aká je tá vaša povinná výbava, bez čoho sa do hôr rozhodne nikdy nevyberiete?

    To je pravda. Nikdy sa do Tatier nevyberiem bez nepremokavej vetrovky, aj keď predpoveď ukazuje celý deň slnečno. Odkedy som objavila a vyskúšala oblečenie značky Karpos, tak nemám problém s tým, čo si do hôr obliecť. Ich produkty sú prepracované do detailov a ešte nikdy ma v horách nezradili. Osobne mám vysoké nároky na prekryté uši a celkovo hlava musí byť v teple, milujem ako majú všetky vetrovky riešené kapucne. V skratke chcem povedať, že napriek tomu, aký majú ich veci krásny dizajn, prioritou ostáva funkčnosť a vysoká kvalita. To som celá ja, o oblečení by som vedela rozprávať donekonečna.

    Foto: Archív Ivony Fialkovej.

    Máte nejaké obľúbené miesto v Tatrách (Vysokých, Nízkych či Západných), na ktorom ste už boli viackrát a ešte sa tam plánujete vrátiť?

    Nízke Tatry mám doslova za domom. Na Chopku aj Ďumbieri som už bola toľkokrát, že to ani nedokážem spočítať, a napriek tomu ma tieto výstupy neprestali baviť. Je to srdcová záležitosť.

    Foto: Archív Ivony Fialkovej.

    A naopak, je miesto v Tatrách, ktoré sa už dlho chystáte navštíviť, ale zatiaľ sa vám to nepodarilo?

    Okrem už spomínaného Gerlachovského štítu sa už dlhšie chystám navštíviť chodník korunami stromov v Bachledovej doline, no stále sa mi to nepodarilo zrealizovať. Celkovo by som chcela viac spoznať Belianske Tatry.

    Spoznávajú vás ľudia v horách, chcú sa s vami fotiť? Ako na to reagujete?

    V horách ma spoznáva najviac ľudí, pretože je tam vysoká koncentrácia športovcov a ľudí, ktorí šport sledujú a poznajú slovenských reprezentantov. Odfotiť sa s nimi je pre mňa príjemné, pretože viem, že takýto ľudia si vážia moju prácu a vedia oceniť tú drinu, ktorú vrcholový šport prináša.

    Foto: Archív Ivony Fialkovej.

    Čo máte v pláne počas leta? Nájdete si čas aj na dovolenku na Slovensku?

    Pre náš šport je dovolenkovým obdobím mesiac apríl. Vtedy máme priestor vypnúť aj na dva-tri týždne a poriadne si oddýchnuť. V lete je tvrdá príprava a dôležité sústredenia, z ktorých môžeme následne v zime čerpať. Vždy, keď sa vrátim z dlhého a ťažkého sústredenia, snažím sa načerpať sily výletmi po Slovensku. Milujem naše kúpeľné mestá, vinárske oblasti, Banskú Štiavnicu a samozrejme hory.

    Foto: Archív Ivony Fialkovej.

    Zo zásahu Horskej záchrannej služby

    Záchrana pre Poliakov prišla v poslednej možnej chvíli

    V pondelok 26. júna si horskí záchranári vo Vysokých Tatrách zaknihovali tri zásahy. K poľským horolezcom sa dostali v poslednej možnej chvíli. Pohorie už zahaľovala hustnúca hmla.

     Poďme ale po poriadku.  Včera popoludní Horskú záchrannú službu požiadali o pomoc pre slovenských horolezcov, ktorým sa pri zlaňovaní zaseklo lano a nedokázali samostatne zostúpiť. Troch záchranárov zobrala na palubu Letka ministerstva vnútra a nasmerovali si to na Voliu vežu. Pomocou lanovej techniky, ako uvádza stránka HZS, horolezcov vyprostili zo steny a následne boli všetci letecky transportovaní na heliport v Starom Smokovci.

    Vzápätí prišla prosba o pomoc pre českého horolezca. Zranil ho padajúci kameň, utrpel poranenie chrbta. Nachádzal sa tiež pod Volovou vežou. HZS požiadala o súčinnosť posádku Vrtulníkovej záchrannej zdravotnej služby, tá letela so záchranárom do Mengusovskej doliny. Horolezca na mieste ošetrili a transportovali do Starého Smokovca, kde ho odovzdali privolanej posádke RZP na prevoz do nemocnice.

    Večer sa v Tatrách odohrala dráma, ktorá nemusela mať  šťastný koniec. O pomoc požiadali poľskí horolezci, ktorí uviazli pod Zadným Gerlachom. Ako upresňuje webová stránka HZS, mali v úmysle prejsť „Martinovku“ na Gerlachovský štít. Letka záchrannej zdravotnej služby spolu s horskými záchranármi im na pomoc letela v poslednej možnej chvíli. Nad veľhorami sa začala rozprestierať hmla, ktorá znásobila riziko zásahu pre všetkých, ktorí sa na ňom podieľali. Za pomoci palubného navijaka záchranári horolezcov vyprostili a transportovali ich k Batizovskému plesu, odkiaľ pokračovali so záchranou pozemne. 

    Pri tragickom páde vrtuľníka zahynulo sedem záchranárov

    Zahynulo sedem záchranárov, turistka zišla z hôr po svojich

    Zdroj: Horská záchranná služba.

    V nedeľu 25. júna uplynulo 44 rokov od tragického pádu vrtuľníka v Mlynickej doline. Zahynulo pri ňom sedem horských záchranárov.

    Pri akcii – havárii, vrtuľníka Mi-8 v Mlynickej doline zahynulo päť záchranárov Horskej služby a dvaja členovia posádky. Bola to najväčšia tragédia našich horských záchranárov.

    Vrtuľník Letky ministerstva vnútra letel v pondelok 25. júna 1979 krátko po poludní na pomoc nemeckej turistke smerom do Mlynickej doliny k Capiemu plesu, pri pristávacom manévri prišli o život záchranári Štefan Estočko (25), Martin Hudák (33), Pavol Húska (35), Bernard Jamnický (36), pilot Vladimír Bačák (49) a palubný mechanik Václav Dvořák (42). Na následky nehody o týždeň po nej zomrel v nemocnici horolezec Milan Kriššák (35).

    Pár desiatok hodín pred nehodou sa Milan Kriššák vrátil z expedície v Himalájach na nepálsku Jannu (7 710 m), ktorú vtedy pre zlé počasie horolezci nezdolali. „Stalo sa tak až o dva roky neskôr, práve na počesť tragicky zosnulých kolegov,“ spomína pre SME významná osobnosť československého expedičného horolezectva Ivan Gálfy.

    Paradoxom nehody v Mlynickej doline bolo, že zranenej turistke Ingeborg Lehmanovej, ktorá na snehovom poli urobila chybný krok, napokon pomohli priatelia a krivkajúc sama zišla do doliny. Záchranárov vôbec nemusela volať. V týždňoch po nehode sa na Slovensku veľa hovorilo o zneužívaní záchranárskych akcií.

    Tragédiu pripomína pamätná tabuľa na mieste nešťastia a zopár trosiek z vrtuľníka, ktorý vybuchol vo výške približne 1 953 metrov n. m. Spomienkové dielo vytvoril akademický sochár Arpád Račko. Zvolil motív prelomenej tabule a symbol zlomenej vrtule.

    Druhý pilot Svatopluk Nitsch a Ladislav Tatko Janiga z Horskej služby sa o smrti svojich kamarátov dozvedeli až o niekoľko týždňov. Po nehode boli dlho v bezvedomí, s poraneniami hlavy a početnými zlomeninami sa liečili v košickej nemocnici v Šaci. „Stihli sme si povedať medzi sebou – ahoj. Keď pozeráte smrti do očí, ste úplne pokojní,“ spomínal pri jednom z okrúhlych výročí tatranskej tragédie pre TV Joj Svatopluk Nitsch. Na viac nebol čas.

    Zmenené prúdenie vzduchu udrelo stroj o skalu, a ten sa rútil asi 150 metrov dolu. Potom nastalo ticho. „Keď som sa prebral, videl som, že neďaleko planie vrtuľník, potom prišli záchranári. Ladislav Tatko Janiga si z nehody nepamätá nič. Obaja sa po vyliečení vrátili k svojim povolaniam – Svätopluk lietal, Tatko sa stal záchranárskou legendou.  

    Vodopády Studeného potoka

    Vodopády Studeného potoka – miesto, kde mágia visí vo vzduchu + SÚŤAŽ

    FOTO: Katka Bartalová Kovařová

    Na túre zo Starého Smokovca smerom na Rainerovu či Bilíkovu chatu si nenechajte ujsť pohľad na vodopády Studeného potoka. Je to jedna z najkrajších a celkom ľahko dostupných tatranských atraktivít. Zo Starého Smokovca sa sem dostanete za približne hodinu a pol, pokojne aj s menšími deťmi.

    Vodopády sú najmohutnejšie na jar, keď sa topí sneh a poriadne ich zásobuje vodou, ale aj v teplom letnom období je pohľad na ne veľkým zážitkom. Nachádzajú sa v jednej z najkrajších dolín Vysokých Tatier – Veľkej Studenej doline. Silný zvuk padajúcej vody a oblaky jemnej vodnej hmly dodávajú miestu nádhernú, až tajomnú atmosféru.

    Dostať sa sem je celkom jednoduché. Zo Starého Smokovca po turistickom chodníku údolím Veľkej Studenej doliny až na Hrebienok. Už tu si môžete vychutnať nádherné výhľady na okolité vrchy a lesy. Na Hrebienok sa dá vyviesť pozemnou lanovkou alebo ísť pešo. Ďalej ideme po zelenej značke k Bilíkovej chate kde pokračujeme ďalej. Na Rázcestí nad Dlhým vodopádom zídeme trochu nižšie, aby sme si mohli tento vodopád pozrieť.

    Pokračujeme k pôsobivému Veľkému vodopádu, vysokému asi 20 metrov, potom okolo kaskád Studenovodského potoka k Rainerovej chate. Tá má niekoľko naj, je to najstaršia chata vo Vysokých Tatrách, a zároveň je najmenšou turistickou chatou na slovenskej strane Vysokých Tatier. Kúsok od nej je križovatka turistických chodníkov.

    Od Rainerky je to asi polhodina k Zamkovského chate. Po ceste je odmenou pohľad na Obrovský vodopád. Potom sa buď vrátime naspäť na Hrebienok po červenej značke alebo môžeme pokračovať v túre na Téryho chatu alebo Skalnaté pleso. Ak sa rozhodnete vrátiť, zo Zamkovského chaty späť do Starého Smokovca okolo Rainerovej chaty cez Hrebienok by ste to mali zvládnuť aj s deťmi za necelé dve hodiny.

    Po túre dobre padne oddych a zábava, napríklad vo vodnom svete. V AquaCity v Poprade môžete teraz v rámci vernostného systému MYAPLEND využiť zľavu 15 % na vstupné. Prázdniny sú pred nami a s nimi veľa možností vidieť a zažiť čo najviac. O našich veľhorách to platí dvojnásobne. S vernostným systémom MYAPLEND máte navyše výhody v podobe rôznych zliav a benefitov, ako napríklad uvítacie bonusy v ubytovacích zariadeniach a reštauráciách siete APLEND. Medzi obľúbené z nich patrí Vila Beatrice v Tatranskej Lomnici s moderným zariadením a nádhernými výhľadmi na okolité tatranské štíty, ktoré vás dostanú.

    Registrácia do vernostného systému na myaplend.com vám zaberie asi minútu a môžete využívať širokú škálu benefitov. Nie je to len ubytovanie, ale aj ďalšie výhody, či ste prišli do Tatier len na jeden deň s deťmi alebo na dlhší pobyt vyčistiť si hlavu od každodenných starostí.

    SÚŤAŽ: Ak sa zaregistrujete na webe www.myaplend.com do 30.6. ste v žrebovaní o trojdňovú dovolenku v Tatrách s wellness aj s vyzdvihnutím vyhliadkovým lietadlom a ďalšie zaujímavé ceny. Viac info nájdete na webe MYAPLEND.

     

    vtáča vypadnuté z hniezda nikdy nezachraňujte

    Ak uvidíte vtáča vypadnuté z hniezda, toto nikdy nerobte!

    Ilustračné foto: Mária Apfelová.

    Možno sa to stalo aj vám. Zbadali ste na zemi vtáčatko vypadnuté z hniezda a rozhodli ste sa, že ho zachránite. Nerobte to.

    Najmä teraz na jar, keď sa hniezda vtákov preplnia rastúcim potomstvom, sa často stáva, že na prechádzkach či pri nástupe na túry, hoci aj v tatranských osadách, natrafíte na vtáčatko, ktoré v nejakej húštine zúfalým piskotom volá svojich rodičov. Domnievate sa, že potrebuje pomoc, vezmete ho do rúk a odnesiete k veterinárovi, do chovnej stanice či na správu národného parku. Ste presvedčení o tom, že robíte pre jeho záchranu to najlepšie. Opak je pravdou.

    Zoologička Mária Apfelová. Foto: Viera Legerská.

    „V prírode je normálne, že veľká časť vtáčích mláďat skončí ako potrava pre svojich prirodzených predátorov. Preto majú vtáky veľa mláďat, lebo sa ráta s tým, že väčšina neprežije,“ vysvetľuje zoologička Mária Apfelová. „Keďže rastúce potomstvo má v hniezde čoraz menej miesta, ich stratégia je taká, že len čo mláďatám narastú prvé letky na krídlach, hniezdo opúšťajú. No ešte stále nie sú schopné samé si hľadať potravu, skrývajú sa vo  vegetácii, ozývajú sa svojím rodičom a tí ich podľa hlasu nájdu a prikrmujú,“ pokračuje a dodáva, že ľudia sa domnievajú, že vtáčiky treba zachrániť pred predátormi.

    „Netreba to robiť. Ak nie je vtáča evidentne zranené, treba ho nechať tam, kam doletelo. Ak ho vezmeme preč, stratí kontakt s rodičmi, nenaučí sa, kde je jeho potrava, ako ju získať a ochudobníme ho o prirodzený spôsob života, ktorý ho naučia iba rodičia. Pre svoj život potrebujú veľké množstvo hmyzu, ktoré sa v umelých podmienkach nedá zabezpečiť,“ zdôrazňuje M. Apfelová.

    Ilustračné foto: archív Márie Apfelovej.

    Dodáva tiež, že keď vtáčatá chytíme, môže to pre nich znamenať istú smrť, lebo predátori – kuna či lasica sa riadia čuchom a ľudský pach považujú za niečo, čo treba nasledovať a nechtiac ich takto privedieme k potrave. Namiesto záchrany sa operenec stane obeťou. To neplatí pre holé vtáčatá, ktoré do hniezda, ak ho vidíme, môžeme doložiť, vtáčím rodičom náš pach nevadí.

    Podľa zoologičky sa treba zmieriť s tým, že vtáčích mláďat je tak veľa, že časť z nich sa stane potravou pre predátora. V prírode to tak chodí, veľa ďalších druhov je odkázaných aj na takúto potravu a treba to prijať.

    Ilustračné foto: Pixabay.