Ivan Hutlák

Aj krásne slnečné počasie sa dokáže v priebehu sekundy zmeniť

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Stalo sa vám, že ste boli v horách, počasie bolo slnečné, no v priebehu pár minút sa otočilo o 180 stupňov? Aj to je realita počas mnohých turistík na Slovensku. Čo však robiť, aby ste sa nedostali do komplikovanej situácie spôsobenej počasím?

Foto: Ivan Hutlák

Plánovať, plánovať a ešte raz plánovať
Nie nadarmo sa hovorí, že plánovaním sa nič nedá pokaziť. Rovnako to platí aj pri plánovaní turistiky. Dôležitou súčasťou prípravy na výlet je sledovanie vývoja počasia. Práve preto, že v horách sa môže zmeniť, je dobré predpoveď si pozrieť, a prispôsobiť jej výbavu batoha. Na oficiálnej webovej stránke Horskej záchrannej služby nájdete aktuálne informácie o snehovej pokrývke, stavoch chodníkov a všetko potrebné.

Varovné signály
Zmena tlaku vzduchu je istým prejavom prichádzajúcej zmeny počasia. Napriek tomu, že človek jemné odchýlky zmeny tlaku nepocíti, existujú vreckové barometre, ktoré zachytia čo i len malý výkyv. Laicky však môžeme povedať, že ak tlak vzduchu poklesne prudko, prichádza zlé počasie. Ak tlak klesá pomalým tempom znamená to, že krásne slnečné počasie vystrieda čoskoro dážď či búrka. 

Ďalším javom, ktorý je predzvesťou búrok, sú oblaky s originálnym názvom cirrocumulus. Určite ich mnohí z vás poznajú. Sú to tenké, biele oblaky, ktoré pripomínajú vankúšiky rozosiate po oblohe. Práve tieto oblaky častokrát vedú k silnej búrke.

Skvelým varovným signálom zmeny počasia sú aj zvieratá. Napríklad jelene hľadajú pred búrkou útočisko v podrastoch. Mimo lesa ich preto budete v tomto čase hľadať len veľmi ťažko.

Výrazné rýchle ochladenie či silnejúci vietor – to sú tiež jedny zo základných varovných signálov zmeny počasia. Práve v tejto chvíli oceníte, ak máte vo svojom batohu potrebnú výbavu.

Nezabúdajte na pevnú obuv, ktorá vám pomôže predísť prípadným zraneniam. 
Kvalitnú obuv s najnovšou technológiou GORE-TEX® a VIBRAM nájdete na www.bosp.sk. Tip na turistickú obuv od našej redakcie: https://bosp.sk/shop/produkty/turisticka-obuv

 

DSC01697
DSC01646-Edit
DSC01813-Edit

Ak ma búrka zastihla, čo mám robiť?
Odpoveď na túto otázku nie je vždy jednoznačná, pretože každá situácia je iná. V prvom rade je dôležité už pri prvotných náznakoch búrky hneď zostupovať z vrcholov dole. Najväčšie riziko výskytu bleskov je na najvyššie položených miestach, pri osamelých stromoch, na otvorených rovinách či v tesnej blízkosti vodných plôch. Netreba zabúdať, že vysoké riziko je stále aj na zostupových chodníkoch. Ak sa už v búrke ocitnete, lepšie je schádzať po suchom žľabe než po hrebeni. Vyhýbajte sa železným
reťaziam, ktoré sa nachádzajú na mnohých zaistených cestách. Práve reťaze slúžia ako bleskozvod. Spočítajte si čas medzi bleskom a hromom a súčet následne vydeľte číslom 3. Táto pomôcka vám napovie, ako ďaleko sa od vás búrka nachádza. Najväčšie riziko hrozí, ak je bližšie ako 3 kilometre.

Pokiaľ sa vám podarí dostať do husto zalesneného pásma, práve tu je možnosť prečkať búrku, no netreba ubrať na ostražitosti. Ak ste väčšia skupina ľudí, radšej sa rozptýľte. Potom vyhľadajte čo najsuchšie miesto, nohy dajte do klbka a kolená prikrčte k brade. Najvhodnejším úkrytom pred búrkou v horách sú horské chaty či iné uzavreté prístrešky.

A nakoniec, mobily blesky nepriťahujú 🙂

Milan Cernak

Najkrajšie výhľady si nájde každý sám

by Články

Milan: „Najkrajší výhľad v Tatrách je z Kriváňa.“

Aneta: „To je možno pravda, ale ešte krajší je z Rysov, to vám každý dosvedčí.“

Rudo: „Boli ste už niekedy na Baranci? No tak sa choďte pozrieť, čo je to poriadny výhľad.“

Júlia: „Keď sa zadívam od Skalnatého plesa smerom dole, tak vidím neskutočný kus krajiny, a to ešte nie som na vrchu žiadneho štítu.“

Foto: Milan Cernak

Napríklad taký Veľký Choč – dá sa z neho dovidieť na Nízke i Západné Tatry, Malú a Veľkú Fatru, dokonca aj na Liptovskú Maru. Rysy na slovensko-poľskej hranici, ktorá sa ťahá po hrebeni, sme už spomínali v úvodnom rozhovore. Od polovice júna budú opäť prístupné, dovtedy treba vydržať.

Medzi kopce s legendárnymi výhľadmi na všetky strany patrí aj ikonická Kráľova hoľa v Nízkych Tatrách. Viacerí nadšenci budú prisahať, že krajší pohľad na Vysoké Tatry ako z tohto miesta asi neuvidíte. Z Kráľovej hole máte ako na dlani nielen naše veľhory, ale aj Slovenské rudohorie, Muránsku planinu, Liptov, Horehronie i Spiš.

Čas, za ktorý sa dá trasa zdolať závisí od poveternostných podmienok a stavu chodníka. Mení sa od 6 do 8 hodín. Predtým treba počítať s nástupovou cestou do sedla, tá zaberie aj viac ako 4 hodiny. Máme z toho celkom slušnú porciu času, preto je potrebné vyraziť na túto túru veľmi skoro. Najlepšie je absolvovať ju v rámci viacdenného pobytu v Tatrách. Niečo ako naháňanie času v tomto teréne nepripadá do úvahy. Cestu môže skomplikovať aj veľký počet turistov na reťaziach. Ak máte možnosť, vyberte sa radšej počas pracovného dňa. Pre istotu si pozrite, či náhodou nie je v Poľsku štátny sviatok, ak áno, tak radšej zmeňte plán za niečo iné.

Zuzulka Hagarova

Orla perć – len pre skúsených a odvážnych

by ČlánkyOrla perć

Vo viacerých článkoch na tejto stránke sme písali o nenáročných, aj úplne jednoduchých túrach. Teraz sa pozrieme na opačnú stranu – na najťažšiu túru v Tatrách, za ktorú sa považuje Orla perć (Orlia prť) na poľskej strane tohto pohoria.

Foto: Zuzana Hagarova

Pripravte sa na strmé či doslova vertikálne časti vybavené početnými lezeckými pomôckami, rebríkmi, reťazami i kovovými schodmi. Bez prilby to radšej neskúšajte, hrozí tu pád kameňov i lavín. Aj malý uvoľnený kamienok vás môže nepríjemne zasiahnuť do hlavy a zbytočne zraniť.

Čas, za ktorý sa dá trasa zdolať závisí od poveternostných podmienok a stavu chodníka. Mení sa od 6 do 8 hodín. Predtým treba počítať s nástupovou cestou do sedla, tá zaberie aj viac ako 4 hodiny. Máme z toho celkom slušnú porciu času, preto je potrebné vyraziť na túto túru veľmi skoro. Najlepšie je absolvovať ju v rámci viacdenného pobytu v Tatrách. Niečo ako naháňanie času v tomto teréne nepripadá do úvahy. Cestu môže skomplikovať aj veľký počet turistov na reťaziach. Ak máte možnosť, vyberte sa radšej počas pracovného dňa. Pre istotu si pozrite, či náhodou nie je v Poľsku štátny sviatok, ak áno, tak radšej zmeňte plán za niečo iné.

V roku 2006 po niekoľkých smrteľných nehodách apelovali poľskí aktivisti na Tatranský národný park, aby odstránil horolezecké pomôcky na Orlej prti a vymenil ich za ferratu. Po dlhšej výmene názorov však padlo rozhodnutie, že ide o historickú magistrálu a zostane nezmenená.

20220510_161928

Lavína strhla otca s malým synom

by Články

V popoludňajších hodinách dňa 10.5.2022 boli horskí záchranári požiadaní o pomoc pre otca so synom, ktorí spustili lavínu na Baraních rohoch. Obaja spadli spolu s masou snehu niekoľko stoviek metrov aj cez skalný prah vysoký cca 100 m

Zdroj: Horská záchranná služba

Po zastavení neboli našťastie kriticky zasypaní. Otec mal viaceré zranenia v oblasti chrbtice, bedra a stehna, jeho 10 – ročný syn bol bez vážnejších poranení. Na mieste, kde sa zastavili nebol signál mobilného telefónu. Chlapec zišiel na Téryho chatu oznámiť čo sa stalo a požiadať o pomoc. Dvaja náhodní turisti išli  z chaty na pomoc otcovi. Horskí záchranári ihneď po prijatí informácie požiadali o súčinnosť posádku leteckých záchranárov a spoločne leteli do Malej Studenej doliny. Prvého otca po ošetrení letecky transportovali do popradskej nemocnice a následne sa vrátili pre chlapca, ktorý bol podchladený a otrasený z toho čo sa stalo.

 

Vo vysokohorských polohách je stále dosť snehu a teda stále pretrváva aj lavínové nebezpečenstvo, ktoré sa vplyvom vyšších denných teplôt a priameho slnečného žiarenia môže lokálne zvýšiť. 

V závere zimnej sezóny je typickým lavínovým problémom oťažievajúci mokrý topiaci sa sneh. Možno očakávať výskyt samovoľných splazov a malých lavín z veľmi strmých svahov. Nebezpečenstvo takýchto lavín samozrejme stúpa so zvyšujúcou sa teplotou vzduchu.  Pred výletom na vysokohorskú turistiku vždy kontrolujte aktuálnu situáciu v Tatrách na stránkach Horská záchranná služba | Lavínová situácia (hzs.sk)

Zdroj článku a foto :  Horská záchranná služba

Boris Michaliček1

Boris Michaliček: Za dobrou fotografiou je často naozaj veľa driny a trpezlivosti

by Články

Starostlivo pripravené, dychberúce zábery prírodných scenérií s výraznými farbami. To sú poznávacie znamenia fotografií autora, ktorý sa venuje hlavne krajinárskej a cestovateľskej fotografii. Za svoje práce získal už nejedno ocenenie na fotografických súťažiach. Býva v Poprade, takže do Tatier to má naozaj blízko. V rozhovore sa venujeme jeho vzťahu k našim veľhorám a inšpirácii, ktorú mu prinášajú.

Foto: Boris Michaliček

V akom veku sa u vás prebudila láska k horám?

Do Tatier som chodil s mamou už na základnej škole, ale tam by som ešte o vášni nehovoril. Naozaj rád som do hôr začal chodievať na strednej škole.

Prečo práve Tatry sú častým námetom pre vaše fotografie?

Som tu doma, a teda je to prirodzené, že sa v Tatrách a ich okolí vyskytujem často. A hoc máme na Slovensku mnoho nádherných hôr a miest, predsa len Tatry sú pre mňa niečím špecifické a výnimočné. Čo sa týka fotografie, tam najviac obľubujem Belianky zo Zamaguria. To sú naozaj unikátne pohľady.

Máte obľúbené miesto v Tatrách, ktoré by ste odporučili aj našim čitateľom?

Posledné roky som si akosi našiel cestu do Západných Tatier a Roháčov. Doliny sú síce dlhšie a prístup často náročnejší, odmenou je ale menej ľudí a neskutočné výhľady. Ale veľmi rád chodievam aj na Téryho chatu, atmosféru v Malej studenej doline s Prostredným hrotom mám veľmi rád. A taktiež Bielovodská a Javorová dolina sú úžasné.

Koľko vám trvá také jedno fotografovanie v Tatrách? Určite to musia byť hodiny.

Hodiny to samozrejme sú, a hlavne to málokedy vyjde na prvý pokus. Za dobrou fotografiou je často naozaj veľa driny a trpezlivosti. V zime je to často o náročnom výstupe a následne hodinách fotografovania prakticky na mieste. A to ešte neznamená, že sa dole vrátite s dobrou fotografiou. Ale ja osobne, mám aj toto na fotografii rád.

Ktoré miesto fotografujete úplne najradšej?

Určite Zamagurie.

Máte nejaký zážitok, ktorý ste zažili počas fotografovania a vždy si naň rád spomeniete?

Tých zážitkov je naozaj veľa. Od spania v horách v zime v -20°C, kopania záhrabov či pádu do vodopádu. Ale rád spomínam aj na pohodové zážitky, a tých je určite viac.

Zažili ste počas fotografovania v Tatrách aj nejakú nebezpečnú situáciu?

Tým sa snažím vyhnúť hlavne zodpovednou prípravou a kvalitnou výbavou. Ale samozrejme, také boli. Pri zostupe z Predného Soliska v zime som si pri páde zlomil nohu, v Škótsku som sa pošmykol na skale a spadol som dole celkom hlbokým vodopádom a podobne.

 

Koľko voľného času trávite v našich horách?

Keďže momentálne sa profesionálne venujem fotografii a organizácii fotografických workshopov, tak by sa dalo povedať, že som v horách či prírode vždy, keď sú vhodné podmienky na fotografiu. A tak to mám rád.

Vladimír Ambróz

Medveď, ktorý doplatil na lavínu

by Články

Len pár metrov nad turistickým chodníkom zo Štrbského na Popradské pleso vo Vysokých Tatrách, je to úsek Tatranskej magistrály značený červenou značkou, našli pracovníci TANAPu pozostatky uhynutého medveďa. Podľa denníka spis.korzar.sme.sk bol pravdepodobne ešte v období zimného spánku, keď jeho brloh zasypala lavína. Tento príval snehu sa mu stal osudným.

Foto: Vladimír Ambróz

O jeho telo sa „postarali“ iné dravce, pravdepodobne líšky alebo iné medvede. Strážcovia prírody našli už len jeho zvyšky – ohryzené kosti a srsť. Lavíny sú teda v zimnom období nebezpečné nielen pre ľudí, ale aj pre divo žijúce zvieratá.

Podľa webovej stránky Horskej záchrannej služby je v závere zimnej sezóny typickým lavínovým problémom oťažievajúci mokrý topiaci sa sneh. Preto sa dajú očakávať samovoľné splazy a malé lavíny z veľmi strmých svahov. Lokálne lavínové nebezpečenstvo hrozí už len v najvyšších polohách hôr a aj tam výška snehu postupne klesá.

Medvede sa postupne preberajú zo zimného spánku, takže pri túre v Tatrách sa treba mať zas na pozore. V posledných rokoch je hlásených stále viac prípadov stretov turistov s týmito zavalitými všežravcami. Svedčí o tom aj prípad medvedice Miše, ktorú turisti stretávali medzi Trangoškou a Štefánikovou chatou.

Iným problémom sú „návštevy“ medveďov v blízkosti obydlí alebo hotelov. Vo večerných a nočných hodinách si hľadajú jedlo v kontajneroch, ktoré ich lákajú, a potom sa už tohto zdroja obživy nevedia vzdať. Podľa Národného lesníckeho centra vo Zvolene, ktoré vedie štatistiku početnosti medveďa hnedého u nás, ich počet stúpol od roku 2000 asi trojnásobne. Na Slovensku dnes žije približne 2 700 medveďov.

Dawid Jakubowski

Podľa povestí sú tatranské plesá morskými očami

by ČlánkyMorské oko

Najväčšie z nich sa tak volá. Morské oko nájdete na poľskej strane Tatier, ale je obľúbeným cieľom aj turistov zo Slovenska. Pôvodne sa volalo Rybie pleso, lebo sa tu vyskytujú ryby, čo nie je v plesách častý jav. Súčasný názov vznikol podľa povestí, že pleso je v podzemí spojené s morom.

Foto: Dawid Jakubowski

Keď sa budete prechádzať po známej frekventovanej ulici v Zakopanom, nájdete tu množstvo magnetiek a iných propagačných predmetov s podobou Morského oka. Dostanete sa k nemu po asfaltovej ceste, autám a dokonca aj cyklistom je na ňu vstup zakázaný, ale aj tak je to vhodný tip na turistiku, aj s deťmi. Okolo jazera je pekný chodník na prechádzky, takže nudiť sa hádam nebudú. Dospelí privítajú občerstvenie v blízkej chate, ako sa asi volá, uhádnete?

Cesta zo záchytného parkoviska k plesu trvá približne dve hodiny, turistické topánky sa s asfaltkou nemajú veľmi v láske, skúste prípadne tenisky, či inú obuv. Čakajú však na vás také výhľady na okolité štíty a prírodu, že určite nebudete ľutovať. Napríklad Mickiewiczove vodopády – skladajú sa z troch väčších a niekoľkých menších kaskád na potoku, ktorý tečie z Doliny Piatich Stavov poľských. Neskôr, už takmer pri jazere, si všimnite na ľavej strane Malé Morské oko a Žabie oko.

Zaujímavou alternatívou, hlavne pre rodiny s menšími deťmi, je možnosť vyviezť sa k horskému jazeru konským povozom. Trvá to asi polhodinu a krásy prírody si vychutnáte počas pomalej jazdy. Prípadne môžete hore ísť peši a odviezť sa nadol. Tesne pre príchodom k Morskému oku už uvidíte okolitú scenériu štítov – Rysy, Žabiu vežu, ale aj Mengusovský štít, Hincovu vežu a ďalšie. Vychádza odtiaľto aj turistická cesta na Rysy z poľskej strany.

Marek Király

Kôprová dolina – pokojne aj na bicykli či s deťmi

by ČlánkyPo Tatrách 
na bicykli

Rozľahlá dolina ponúka množstvo tipov na rôzne druhy aktívneho trávenia voľného času.  Východiskovými bodmi sú Podbanské alebo Tri studničky. Turistické chodníky vedú ku Kmeťovmu vodopádu, Vajanskému vodopádu, Temnosmrečianskym plesám alebo k sedlu Závory. Môžete ich prejsť peši, ale niektoré pokojne aj na bicykli, či dokonca s kočíkom.

Foto: Marek Király

Ku Kmeťovmu vodopádu sa dostanete napríklad z Podbanského, stúpanie je počas väčšiny trasy pozvoľné, nemusíte prekonávať ani kopce či iné terénne nerovnosti. Kratšia a možno aj zaujímavejšia je trasa od Važeckej chaty, ale oproti ceste z Podbanského je viac kopcovitá. Ak sa chystáte prísť s bicyklom, tak použite radšej cestu z Podbanského.

Od rázcestia Horáreň Tichá po Kmeťov vodopád vedie cyklotrasa dlhá 6 kilometrov. Za pekného počasia ponúka ideálne podmienky na cykloturistiku, cestu zvládnu aj menej zdatní cyklisti. Odmenou pre vás bude pohľad na najväčší vodopád u nás, ktorým je práve Kmeťov vodopád. Turistika s deťmi sa v tejto oblasti osvedčila mnohým rodinám, zvládnu ju aj najmenšie deti.

Cez Hlinskú dolinu a Kôprovské sedlo sa dá dostať až do Mengusovskej doliny k Veľkému Hincovmu plesu, ale to si treba počkať do 15. júna, pretože Kôprová dolina je kvôli zimnej uzávere tatranských chodníkov ešte uzavretá od Kmeťovho vodopádu cez rázcestie Hlinská dolina do Vyšného Kôprovského sedla.

Eduard Kuro Lipták

Ešte mesiac, a Chata pod Rysmi opäť privíta turistov

by Chata pod RysmiČlánky

Najvyššie položená a zároveň najmladšia vysokohorská chata v Tatrách je počas zimnej uzávery turistických chodníkov zatvorená. Od 15. júna však už budeme môcť pozorovať vrchol Rysov a rozmanitú prírodnú scenériu aj priamo z jej terasy.

Foto: Eduard Kuro Lipták

Uzávera vybraných tatranských chodníkov trvá od začiatku novembra do 14. júna. Príroda a zvieratá sú v tomto období najzraniteľnejšie, preto je dôležité nechať ich v prirodzenom prostredí bez rušivých vplyvov. Je to obdobie kamzíčej ruje, ale aj hniezdenia a vyvádzania mláďat viacerých chránených druhov. Podľa Verejnej vyhlášky Okresného úradu v Prešove z roku 2017 sa Chata pod Rysmi nachádza na chodníku od Rázcestia nad Žabím potokom cez sedlo Váha na vrchol Rysov, a tento je v zimnom období pre turistov uzavretý.

O potrebe chaty na tomto úseku hovorili turistickí nadšenci už koncom 19. storočia. Postaviť sa ju podarilo v roku 1932. Smutnou kapitolou jej histórie je, že chatu niekoľkokrát vážne poškodila lavína, prvý raz už v roku 1947. Pamätný je rok 2000, kedy príval snehu odtrhnutý z Českého štítu chatu zničil. Chatár Viktor Beránek sa spolu s ďalšími nadšencami hneď pustili do rekonštrukcie, aby mohli zabezpečiť letnú prevádzku. Ďalšie lavíny prišli v rokoch 2001 a 2003, ale to už boli pripravené návrhy na umiestnenie novej chaty tak, aby ju lavíny ohrozovali čo najmenej.

Chata pod Rysmi je jednou zo štyroch vysokohorských chát v Tatrách, ktoré zásobujú nosiči. Musia zvládnuť trasu dlhú 4,5 kilometra s prevýšením 750 metrov. Na chrbte majú väčšinou 60 až 90 kilogramov. Rekord drží súčasný chatár Viktor Beránek, ktorý v roku 2003 vyniesol na chatu náklad vážiaci 122,5 kilogramu.

Paul Oravec

Pokračovanie osídľovania Tatier v novoveku

by Články

Kolonizácia tatranského úpätia pokračovala aj v šestnástom a sedemnástom storočí. Obyvateľstvo už existujúcich obcí posilnili valaskí novousadlíci. Hustejšie osídlenie a podstatné rozšírenie poľnohospodárskej pôdy sa prejavilo vo zvýšenom nápore na tatranské lesy. Spočiatku majitelia lesov umožňovali voľnú ťažbu dreva s podmienku, že sa nebude ďalej speňažovať. Od šestnásteho storočia sa však predaj a spracovanie dreva stalo výnosným podnikaním. Lesné hospodárstvo bolo na nízkej úrovni a tak sústredený nápor na niektoré druhy drevín spôsobil ich takmer úplné vymiznutie.

Foto: Paul Oravec

V sedemnástom storočí sa veľmi rozmohlo aj pastierstvo, ktoré využívalo takmer všetok vegetačný kryt na území Vysokých Tatier, kde priemerná výška hornej hranice pasienkov dosahovala až 2 000 metrov. Vypaľovanie kosodreviny s cieľom rozšírenia pastvy vážne narušilo pôvodný ekosystém, čím došlo k erózii pôdneho krytu a porušeniu vodného režimu so všetkými negatívnymi následkami. Počas tureckej invázie do strednej Európy a s tým súvisiace zvýšenie výdavkov na armádu, sa z podnetu Habsburgovcov začalo na území Vysokých Tatier rozvíjať aj baníctvo. Banská technika bola však veľmi primitívna a výsledky ťažobných pokusov takmer mizivé. Hlavné ťažobné strediská sa nachádzali v oblasti Kriváňa a Važeckej doliny.

Prvá polovica sedemnásteho storočia je obdobím vedeckého skúmania Tatier. Do poznávania Tatier sa veľkou mierou zapojil aj Matej Bel., ktorý vlastivedu liptovských Tatier zahrnul do druhého zväzku jeho diela. Okrem textu, obsahuje aj cennú mapu, ktorú vypracoval slávny slovenský kartograf Samuel Mikovíny. Vedecké diela M. Bela a ďalších domácich autorov prenikli za hranice Uhorska, a tak svet objavil Tatry. Do neznámej časti Karpát sa vydalo veľa európskych učencov. Turistika sa však do Tatier dostala oveľa neskôr ako do Álp. Do konca osemnásteho storočia ešte prakticky neexistovala. Hlavnou príčinou oneskoreného príchodu turistov do Karpát boli ťažkosti spojené s namáhavým cestovaním. Nepohodlnosť a nízka rýchlosť zastaraných foriem dopravy, ktoré navyše viedli po zlých cestách, odrádzali potenciálnych návštevníkov príťažlivých Tatier.

Na konci osemnásteho storočia bola síce založená najstaršia tatranská osada Starý Smokovec, ale skutočný rozvoj turistiky na území Vysokých Tatier sa začal až po ukončení výstavby Košicko – bohumínskej železnice, ktorou Tatry získali dopravné spojenie s Budapešťou, Prahou, Wroclawom a po dokončení Považskej železnice aj s Bratislavou a Viedňou. Ako druhá v poradí vyrástla na území dnešného mesta Vysoké Tatry osada Štrbské Pleso a potom nasledovali Nový Smokovec, Dolný Smokovec, Tatranská Kotlina, Tatranské Matliare, Kežmarské Žľaby, Tatranská Polianka, Vyšné Hágy a Tatranská Lomnica. V roku 1900 mohli všetky tatranské ubytovacie zariadenia prijímať hostí a Tatry sa postupne stávali vyhľadávanou turisticko – rekreačnou oblasťou. Hlavným centrom kúpeľníctva sa v roku 1875 stal Nový Smokovec. Ďalšie liečebne a sanatóriá vznikali postupne na Štrbskom Plese, v Tatranskej Polianke a vo Vyšných Hágoch.

Dňa 1. januára 1949 bol na celom území Mesta Vysoké Tatry vyhlásený Tatranský národný park (TANAP) a ochrana prírody sa tak stala neoddeliteľnou súčasťou rozvoja tohoto unikátneho územia.