Jeden z najkrajších pohľadov - Tatranská Lomnica z Lomnického štítu

Pýtali sme sa na najfotogenickejšie miesto v Tatrách

Poznáme ho, hoci odpovedí sme dostali veľa. Aktivita fanúšikov našej FB skupiny je naozaj na pochvalu. Čo návštevník Tatier, to iná lokalita, spomienka, favorit. No mnohí z vás ste sa zhodli v jednom – celé Tatry sú nádherné a najfotogenickejšie.

Tvrdia to napríklad Gabriela Butalová či Peter Prokop alebo Mária Šulková Grossmannová, ale aj Peter Šterbák, ktorý radí, že si treba poriadne otvoriť oči a odpoveď nájde každý. Potvrdzuje to aj názor Beaty Čechovej či Yvety Novákovej, tá k tomu dodáva, že je to preto, lebo Tatry sú naše a ona tam chodí každý rok.

Vraj celé Tatry sú fotogenické. Ťažko vybrať jeden pohľad.
Vraj celé Tatry sú fotogenické. Ťažko vybrať jeden pohľad. Autor fotografie: Valéria Beňová

Tatiana Krenzelová to potvrdzuje. Podľa nej sú Tatry nádherné všade, kde sa otočíte. Dadka Vančišinová dodáva, že si stačí pozrieť Instagram – je tam plno fotiek z Tatier. Hory zážitkov – toto spojenie to iba podčiarkuje. Každé ročné obdobie prináša nové pohľady na pohorie.

Niekomu sa najviac páčia jarné Tatry
Niekomu sa najviac páčia jarné Tatry. Autor fotografie: Martina Hricová

Ten istý názor má aj Alžbeta Puškárová alebo aj Petra Pouchanová a Viera Pechacová. Na vec sa rovnako díva aj Valéria Beňová, Elena Labajová a Kamil Piso Pisarčík, ale aj Renátka Baricová Turancová, Radoslava Šoltís, Mirka Ševčíková, ale aj Božena Kaczorová, Květa Volfová, Erika Pašková, Jirka Macháček či Martina Hricová. Ale dôležité je aj počasie, pridáva sa Miloš Majba.

Chata pri Zelenom plese
Chata pri Zelenom plese. Autor fotografie: Peter Zupa

No predsa len sa vo vašich príspevkoch vyselektovali favoriti. Vari najviac vašich hlasov získalo Zelené pleso a chata pri ňom. Mnohí z vás favorizovali Popradské pleso, Roháče a Roháčske plesá a za najfotogenickejšie miesto Tatier viacerí označili aj Hincove plesá. Posúďte sami.

Veľké Hincovo plese cestou na Kôprovský štít.
Veľké Hincovo plese cestou na Kôprovský štít. Autor fotografie: Eva Legíňová

Gabika Butalová napríklad favorizuje aj Chatu pri Zelenom plese, no jej srdcovkou sú Roháče.  Pre Evu Legíňovú je to pohľad na Hincove plesá cestou na Kôprovský štít, ale aj pohľad zo sedla pod Ostrvou na Popradské pleso či obrázok Tatranskej Lomnice, keď sa naň pozeráme z Lomnického štítu. Nezabudnuteľné sú pre ňu sú aj výhľady z Kriváňa. 

Sedlo pod Ostrvou a ikonický pohľad na Popradské pleso
Sedlo pod Ostrvou a ikonický pohľad na Popradské pleso. Autor fotografie: Miška Tischlerová

Sedlo pod Ostrvou s ikonickým pohľadom na Popradské pleso je najkrajší aj pre Mišku Tischlerovú. Popradské pleso sa páči aj Božene Kaczorovej a Hincove plesá zase Petrovi Zupovi.

Pre Joju Potrepčiakovú sú topkou fotogenickosti Roháče a Roháčske plesá. Adama Lacku očarili Belianske Tatry a v nich Javorová dolina. No jeho osobnou „naj“ je Žabia Bielovodská dolina, ktorá je ale oficiálne uzavretá.  Belianky sa páčia aj Romanovi Osuchovi či Júlii Szaday, Tomášovi Točíkovi zase cesta na Zbojnícku chatu.

Milan Valenta má za fotojednotkou Skalnaté pleso, Svištovku a Zelené pleso. To je topkou aj pre Roberta Baggio a Magdalénu Semančovú. A keď sme už pri ňom, tak spomeňme favorita Petra Zupu – je ním Chata pri Zelenom plese. Ale len ako príklad, lebo aj podľa neho je v Tatrách veľa krásnych miest. Javorovú dolinu favorizuje aj Tomáš Čuchráč. A máme tu aj názor Tibora Tótha. Ten považuje za najfotogenickejšie Belianske Tatry z Vyšného Kopského sedla.

Pre niekoho je naj pohľad na Štrbské pleso
Pre niekoho je naj pohľad na Štrbské pleso. Autor fotografie: Mirko Macháček

Lenka Sallai favorizuje Zelené pleso, Vodopády Studeného potoka a pridáva sa k fanúšikom Popradského plesa. Ak by mohol hlasovať Vladimír Mihalko, tak podľa neho si titul najfotogenické miesto Tatier zaslúži Kôprovský štít, Končistá a Bielovodská dolina. U Vladimíra Duračku by to bola Chata Plesnivec z Tatranskej Kotliny a Biele pleso a u Norberta Takáča Bielovodská poľana.

Dáša Podskočová uprednostňuje Temnosmrečinské plesá. Rastislav Kaličák s iróniou dodáva, že by fototopkou mohla byť šikmá veža na Štrbskom plese.  Andrej Palko by zase v rebríčku najvyššie postavil poľskú stranu Tatier, keď je v hmle. A v ponuke názorov na najfotogenickejšie miesto Tatier je aj tajnostkár – Roman Uhliar Romanskí. Vraj nepovie…

Autor titulnej fotografie: Eva Legíňová

Ďalšou obeťou Vysokých Tatier je skialpinista

Vo Veľkej Studenej doline išlo o život, veľhory majú ďalšiu obeť

Dnes, v piatok 8. marca, si Tatry zaknihujú ďalšie obete. Okrem malého lyžiara v Jasnej o život vo veľhorách prišiel 63-ročný skialpinista.

Nachádzal sa vo Veľkej Studenej doline v ústi Výtokového žľabu, keď pri lyžovaní pocítil náhlu slabosť a o chvíľu nato stratil vedomie. Informovala o tom na svojom portáli Horská záchranná služba. Na jej dispečing prišla žiadosť o pomoc popoludní. Keďže muž nemal prítomné žiadne životné funkcie, ľudia okolo neho začali s laickou telefonicky riadenou  kardiopulmonálnou resuscitáciou.

Keďže počasie nedovolilo nasadiť leteckú techniku, záchranári sa k skialpinistovi vydali pozemne. Medzitým na miesto prišli aj pracovníci zo Zbojníckej chaty, ktorí doniesli automatizovaný externý defibrilátor. Napriek veľkej snahe zúčastnených sa muža oživiť nepodarilo. Ako ďalej uvádza portál Horskej záchrannej služby, záchranári telo nebohého transportovali do Starého Smokovca a odovzdali ho príslušníkom PZ SR.   

Autor titulnej fotografie: HZS

Vo Vysokých Tatrách padli za deň tri lavíny

Vo Vysokých Tatrách padli tri lavíny, jedna z nich zranila skialpinistu

Toto tu už dávno nebolo. Vo Vysokých Tatrách za jeden deň spadli tri lavíny. Pri každej z nich boli aj ľudia. Našťastie, nevyžiadali si obete. Najhoršie skončil skialpinista, ktorý si pri páde jednej z lavín pod Lomnickým štítom poranil dolnú končatinu.

Hlásenie o prvej z lavín prijala Horská záchranná služba v piatok na poludnie. Dispečing dostal správu o páde lavíny so skialpinistom do Kartárikovho žľabu pod Lomnickým štítom. „Ohlasovateľ tiež uviedol, že skialpinista stihol aktivovať lavínový batoh. 36-ročného muža lavína nezasypala, no pri páde utrpel poranenie dolnej končatiny,“ uvádza na svojom portáli HZS.

Prvú pomoc zranenému poskytol horský vodca s dvoma náhodnými skialpinistami. Na miesto vzápätí dorazili záchranári z Oblastného strediska HZS Vysoké Tatry, pacienta vyšetrili a zranenú končatinu mu zafixovali a následne ho transportovali do Tatranskej Lomnice a odovzdali Záchrannej zdravotnej službe.  

Kým sa venovali tomuto pacientovi, horský vodca z Vysokých Tatier ohlásil záchranárom pád lavíny z Goričkovej kopy do Tichej doliny. „Podľa svedka sa v lavíne mala nachádzať osoba, ktorá potrebovala pomoc. O súčinnosť bola požiadaná posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby z Popradu, ktorá po medzipristátí v Starom Smokovci zobrala na palubu vrtuľníka záchranára HZS aj s lavínovým psom,“ informuje na svojom webe Horská záchranná služba.

No to nebolo všetko. Takmer súčasne s organizovaním záchrannej akcie po páde lavíny v Tichej doline, došla na dispečing HZS žiadosť o preverenie lavínišťa v Batizovskom žľabe. Oznamovateľ pád lavíny zaregistroval z vrcholu Končistej s tým, že na mieste pádu zazrel viacero ľudí. Situáciu preto preverila posádka vrtuľníka s horským záchranárom, ktorá smerovala do Tichej doliny.

„V oboch týchto prípadoch pomoc záchranárov nebola potrebná,“ konštatuje správa Horskej záchrannej služby.

Autor titulnej fotografie: HZS

Pri lyžovačke v Jasnej zomrelo dieťa

Tragédia: Na svahu v Jasnej zomrelo dieťa

Desaťročný chlapec z Poľska mal naraziť pri lyžovačke zozadu do 39-ročnej lyžiarky. Keď k nemu prišli záchranári, ešte komunikoval. Potom upadol do bezvedomia, a ani po oživovaní v sanitke sa už neprebral.

Dnes sa stala v Jasnej  tragédia. Na lyžiarskom svahu v lokalite Konský grúň na severnej strane Chopku zomrel desaťročný lyžiar po zrážke s 39-ročnou lyžiarkou. Ako informovala SITA, druhá aktérka zrážky utrpela zranenia chrbtice, ktoré si vyžiadali prevoz do nemocnice. Na mieste zasahovali  ambulancie rýchlej lekárskej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci, ale aj policajné hliadky a tím posttraumatickej intervenčnej starostlivosti KR PZ v Žiline.  

Vzhľadom na citlivosť prípadu polícia neposkytuje k udalosti žiadne bližšie informácie až do skončenia vyšetrovania. Prvotné úkony súvisiace s riadnym zdokumentovaním skutku a určením právnej kvalifikácie polícia urobila.

Ako uviedla TV JOJ, chlapec, ktorý bol v Jasnej na výlete s rodinou, mal naraziť do lyžiarky zozadu. Záchranári sa dieťaťu snažili pomôcť, o jeho život bojovali už na svahu a aj v sanitke, no, žiaľ, neúspešne.

Autor titulnej fotografie: Tatiana Platana Krásová

Na medvede vo Vysokých Tatrách upozorňujú informačné tabule

Na pohyb medveďov upozorňujú tabuľami

Medveďovi sa treba vyhnúť . Takú radu dostaneme, keď položíme otázku, ako sa správať pri stretnutí s touto šelmou. Po miernej zime sa hnedé chlpáče už začínajú potulovať v okolí svojich brlohov, preto si treba zopakovať, ako zareagovať, keď sa ocitnete v jeho blízkosti.

Po radu netreba chodiť ďaleko.  Ešte v minulom roku pred zimou nainštalovali pracovníci Tatranského národného parku v teritóriách najčastejšieho výskytu medveďa hnedého v oblasti Vysokých Tatier  nové informačné tabule.  Nájsť ich možno v 21 lokalitách v blízkosti turistických chodníkov a teraz, keď sa medvede postupne prebúdzajú, je aktuálne pripomenúť, čo je ich obsahom.

Predovšetkým, návštevníkom vysvetľujú, ako reagovať pri stretnutí s medveďom a ako sa správať, aby sa k nemu ani nepriblížili a minimalizovali možnosti priameho stretu so šelmou. Ich inštalovaním Správa TANAP-u sleduje aj cieľ, aby sa návštevníci hôr zoznámili so zásadami správania sa v prirodzenom teritóriu medveďa hnedého  ešte skôr, ako vstúpia na turistické chodníky, lebo o tom, ako  alebo či človek zaregistruje medveďa, nerozhoduje on, ale šelma.

Infotabule v tatranských lokalitách výskytu medveďa
Infotabule v tatranských lokalitách výskytu medveďa. Autor fotografie: TANAP

Odporúčania „tanapákov“ vychádzajú z osvedčených pravidiel, ktoré je potrebné pri pohybe v horách akceptovať. Sú zhrnuté do piatich tém, ktorým dominuje potreba minimalizovať riziko  stretu, potom ide o súbor rád pri spozorovaní medveďa na väčšiu vzdialenosť, sú tam rady, čo robiť, ak sa šelma blíži, ako sa správať pri útoku a prečo je potrebné pribaliť si na túru sprej na medvede. Súčasťou infotabule sú aj kontakty na Správu TANAP-u.

Poďme teda parafrázovať fakty a odporúčania z informačných tabúľ:

  1. Človek by sa mal v prirodzenom teritóriu pohybovať v skupine, iba po vyznačených chodníkoch a iba počas dňa.
  2. Pozorní by mali byť najmä ľudia pri pohybe v hustom poraste, na miestach s letnými plodmi, pri zdochlinách, ak nie je dobre vidieť a mali by dať o sebe vedieť zvukmi – pískanie, tlieskanie, hlasnejší hovor.
  3. Medveď sa obyčajne človeku vyhne, no niekedy si ho nemusí všimnúť, v takejto situácii sa odporúča nepribližovať sa, nefotografovať, medveďa neplašiť.
  4. Ak dôjde k nečakanému stretu človek sa medveďom, odporúča sa opatrne zväčšiť vzdialenosť od medveďa, no určite nebežať a nekričať. U medveďa to môže vyprovokovať prenasledovanie. Treba sa vyhnúť pohľadu do očí, zviera to „číta“ ako agresiu. 
  5. Pri útoku sa odporúča pasívna obrana – ľah na zem na brucho, ramenami a rukami si chrániť hlavu a krk a ostať bez pohybu, kým medveď neodíde.
  6. Medveď prestane útočiť, keď zistí, že človek už nie je pre neho hrozbou.

Autor titulnej fotografie: TANAP

Slavkovský štít

V Tatrách bude všetko – slnko, sneh i dážď, platí aj výstraha pred lavínami

V Nízkych Tatrách zažijú návštevníci celú škálu počasia – dnes je tam polooblačno, zajtra nasneží a v nedeľu bude pršať. V celej oblasti Tatier platí mierne lavínové nebezpečenstvo a horskí záchranári varujú vo vyšších polohách pred nebezpečenstvom úrazu – snehová prikrývka je tam tvrdá a zľadovatená.

 Víkendoví návštevníci Tatier, najmä tí, ktorí zamieria do vyšších polôh pohoria, musia byť opatrní. Hrozí tam nebezpečenstvo úrazu, povrch snehu na chodníkoch je tvrdý až zľadovatený. Horskí záchranári varujú pred úrazmi a aj preto odporúčajú kompletnú zimnú výstroj.

Vo Vysokých Tatrách stále platí zákaz vstupu na chodník z Hrebienka na Rainerovu chatu, keďže je tam strhnutá časť chodníka a hrozí ďalší zosuv. Obísť sa to dá spodným chodníkom okolo Bilíkovej chaty. Ťažko priechodný je aj Modrý chodník v Pieninskom národnom parku z Lesnice cez sedlo Cerla do Červeného Kláštora. V sobotu ale presvieti končiare slniečko.

Podobne tomu bude aj v Západných Tatrách, no HZS okrem upozornenia na ľad na chodníkoch zdôrazňuje, že obmedzenú priechodnosť má zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) a strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Nízke Tatry v sobotu popráši sneh, no na nedeľu meteorológovia predpovedajú dážď, čo ovplyvní všetky športové aktivity v strediskách a na hrebeňoch. Horskí záchranári zdôrazňujú nevyhnutnosť zimnej výbavy a upozorňujú, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Lavínoví špecialisti upozorňujú, že hlavným lavínovým problém je vetrom previaty sneh a obzvlášť nebezpečné sú západné orientácie, úzke žľaby a miesta pod skalnými stenami. V sobotu má lavínové nebezpečenstvo tendenciu znižovať sa.

Autor titulnej fotografie: Peter Chalupka

kvíz tatry

Otestujte sa, aký dobrý turista ste!

Kto vyrába turistické značky a kto povie, že nejaký chodník bude odteraz značkovaný? Sú značkári výnimoční ľudia a kto sa značkárom môže stať? A ak sa ním stane, čo je najdôležitejšie v jeho práci? Najnovší diel podcastu S batohom cez hory odpovie na tieto, ale aj iné otázky, ktoré s vyznačovaním turistických trás súvisia. Vladka a Táničku tentoraz inšpiroval značkár a zároveň predseda Klubu slovenských turistov František Šiller.

Vypočujte si najnovšiu epizódu nášho podcastu S batohom cez hory so značkárom Františkom Šillerom.

Stlačte "začať kvíz" a ukážte, ako dobre poznáte turistické značky

Trúfnete si ?

1. Poznáš tento vodopád? Nachádza sa v južnej časti Vysokých Tatier, padá z južnej strany Veľkej Studenej doliny a je viditeľný z Tatranskej magistrály pri Zamkovského chate.

Obrovský vodopád

2. Ktorá horská chata sa nachádza na fotografii?

3. Ktorá horská chata sa nachádza na fotografii?

4. Poznáš tento vodopád? Nachádza sa v Mlynickej doline, kam vedie značený turistický chodník zo Štrbského Plesa – voda tu padá cez skalný prah z výšky približne 25 metrov.

Vodopád Skok

5. Poznáš tento vodopád? Je považovaný za najvyšší vodopád na Slovensku – nachádza sa v Kôprovej doline a voda tu padá z výšky vyše 80 metrov.

Kmeťov vodopád

6. Poznáš tento vodopád? Ide o sériu menších vodopádov, ktoré vznikli v skalnatom koryte medzi Rainerovou a Bilíkovou chatou v oblasti medzi Hrebienkom a Starým Smokovcom.

Vodopády studeného potoka

Vaše skóre je

Priemerné skóre je 74%

Koniec

Kliešte sa sťahujú na sever

Po medveďoch sa zobudili aj kliešte. Pozor na ne!

Príroda zošalela. To, čo sme zažili v lete, môžeme aj na jar. Napríklad kliešte, ktoré si donesieme ako neželaný suvenír z horskej túry. Hranica bežného výskytu tohto parazita sa posúva stále viac na sever a infikovať sa ním môžeme už aj teraz.

„Hranica bežného výskytu kliešťa sa nám posúva stále viac na sever,“ hovorí zoologička Mária Apfelová. „Veľkým rizikom je už aj v najvyšších polohách Veľkej Fatry či v predhorí Tatier. Pri prechádzkach či športe sa ním môžeme poľahky infikovať.“

Zoologička to odôvodňuje tým, že je stále teplejšie a na juhu Slovenska už kliešť nemá najvhodnejšie podmienky pre svoj život. „Teploty sú v posledných rokoch vysoké, snehová pokrývka netrvá dlho, kliešť v južných oblastiach trpí nadmerným teplom a keďže má okrem tepla rád aj vlhko, nachádza si lepší priestor pre život aj v oblastiach, kde doteraz nebol taký hojný,“ vysvetľuje.

Treba sa vyhýbať mokrým a zatieneným miestam počas túry
Treba sa vyhýbať mokrým a zatieneným miestam počas túry. Autor fotografie: Mária Apfelová

Pripomeňme, že kliešť obyčajný je parazit, ktorý sa živí krvou divých a domácich zvierat a človeka. Nebezpečný je tým, že môže byť nositeľom rôznych chorôb. Pre človeka je nebezpečná lymská borelióza a kliešťová encefalitída, čo sú vážne zápalové ochorenia. Treba mať na pamäti aj to, že kliešte prenášajú nielen veľké cicavce, ale aj drobné zemné cicavce, teda myšky či hraboše, no i jašterice alebo vtáky, čo zvyšuje riziko poštípania pri pohybe vo vysokej tráve. 

Preto je dôležité už teraz dbať o poriadnu kontrolu oblečenia a aj svojho tela, keď sa vrátime z túry. A myslieť na prevenciu už, keď sa chystáme do prírody, lebo mierna zima kliešťom priala. Najradšej sa ukrývajú v lesnatých a tienistých oblastiach, podmienkou je vlhkosť. Ale aj mestské parky či lesoparky sú miestom, kde sa kliešťom darí. „Chytiť“ ich môžeme na prechádzke, turistike či trekingu..

Neželaný suvenír, ktorý môže byť nebezpečný pre naše zdravie
Neželaný suvenír, ktorý môže byť nebezpečný pre naše zdravie. Autor fotografie: Pixabay

Čo robiť, aby sme sa kliešťom nezapáčili?

  1. Zobrať si oblečenie, ktoré nás zakryje.
  2. Použiť sprej proti kliešťom.
  3. Zostať na cestách, chodníkoch, ak je to možné, vyhnúť sa vysokej tráve a kroviu.
  4. Vyhnúť sa cestám, ktoré vyšliapali zvieratá.
  5. Dôkladná kontrola tela a oblečenia po návrate domov. Ak bol s vami pes, alebo iné domáce zviera, kontrola platí aj pre neho.
  6. Ak nájdete kliešťa, odporúčame vytiahnuť ho pinzetou na hlavičku kliešťa, a to bez stláčania jeho tela. Stačí jeden pevný pohyb. Mieste uhryznutia si vydenfikujte.
  7. Pri podozrení na infekciu, vyhľadajte lekára.

Autor titulnej fotografie: Pixabay

Poniklec kvitne v marci až máji, ojedinele v júni aj v septembri

Mastná pokuta za poniklec

Už teraz je jasné, že tohtoročná zima u nás bude pravdepodobne najteplejšia v celej histórii merania. Prejavuje sa to aj na území Tatier, pri Svite už koncom februára spozorovali niekoľko poniklecov slovenských.

Vo vysokohorskom prostredí sa síce ešte nachádza sneh a pôda je premrznutá, no v podhorí sa už objavili prvé kvietky, ktoré pod vplyvom teplého februárového počasia vykvitli o niekoľko mesiacov skôr, ako je to bežné.

„Nájsť kvet ponikleca, ktorý pod Tatrami zvestuje príchod jari, sa nám vo februári doposiaľ nepodarilo,“ konštatovala botanička Správy TANAP-u Katarína Žlkovanová. Tieto rastlinky pokrývajú husté chĺpky, ktoré ich trocha chránia pred mrazmi. Kvietky sa otvárajú iba počas dňa, aj to len v čase, keď je vonku teplejšie slnečné počasie, na noc sa zatvárajú.

Poniklec je považovaný za posla jari. Foto: Správa TANAP-u, Peter Vravník.
Poniklec je považovaný za posla jari. Foto: Správa TANAP-u, Peter Vravník.

Podľa informácií Správy TANAP-u momentálny počet jedincov ani zďaleka nedosahuje stav, aký poznajú odborníci v bežnom termíne ich kvitnutia v tejto lokalite, teda koncom marca až začiatkom apríla, no pohľad na ne istotne poteší nielen oko botanika.

Poniklec slovenský je zákonom chránený, rastie hlavne na teplých trávnatých a krovinatých skalnatých stráňach. Je obľúbenou skalničkou aj v domácich záhradách. V prírode však pozor, pokuta v národných parkoch, prírodných rezerváciách, všade, kde platí tretí alebo piaty stupeň ochrany, sa v prípade jeho zberu či poškodenia môže vyšplhať až do výšky takmer 10-tisíc eur.

Poniklec kvitne v marci až máji, ojedinele v júni aj v septembri. Foto: Správa TANAP-u, Peter Vravník.
Poniklec kvitne v marci až máji, ojedinele v júni aj v septembri. Foto: Správa TANAP-u, Peter Vravník.

V týchto územiach je zakázané zbierať akékoľvek, aj nechránené rastliny. Poniklec slovenský je zaradený na zoznam ohrozených druhov rastlín, preto by mastná pokuta nemala byť jediným dôvodom, prečo nezbierať túto vzácnu rastlinu.

Poniklec slovenský, poniklec otvorený, poniklec veľkokvetý a poniklec prostredný sú druhy európskeho významu a sú zahrnuté do smernice o biotopoch. To znamená, že na ochranu týchto druhov musia byť vyhlásené osobitné územia ochrany.

Autor titulnej fotografie: Peter Vravník.

Prehrešky voči ochrane prírody nahlasujeme na nové telefónne čísla

Zrušili linku na nahlasovanie prehreškov proti prírode

Postupujúca jar odkryje mnohé z toho, čo pred našimi očami ukrývala snehová perina. Kam smerovať sťažnosti či podnety týkajúce sa poškodzovania prírody? Zelená linka skončila, vyťukávať musíme už iné čísla.

Od tohtoročného januára môžeme podnety súvisiace s poškodzovaním prírody ohlásiť Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Pokyny, ako to urobiť, sú na jej webovej stránke v sekcii: sťažnosti, podnety, podanie oznámenia v súvislosti s oznámením protispoločenskej činnosti. V každej z nich sú podrobné pokyny týkajúce sa obsahu podaní a povinností, ktoré oznamovateľ musí splniť.

Druhou možnosťou je novozriadená linka pre verejnosť na Ministerstve životného prostredia SR. Ak máte informácie, ktoré súvisia s poškodzovaním prírody, treba vyťukať tel.: +421 2/5956 2222, alebo sa s ministerstvom skontaktovať prostredníctvom e-mailu: info@enviro.gov.sk. Trestnoprávne záležitosti budú naďalej v réžii enviropolície.

Od januára tohto roku sa už nedovoláte na Zelenú linku. Envirorezort ju zrušil, odôvodnil to potrebou zefektívniť hospodárenie s verejnými financiami. Zelená linka vznikla v roku 2020, od ľudí evidovala viac ako 7 tisíc podaní a z celkového počtu 3 480 podnetov vyplývajúcich z ohrozenia alebo poškodzovania životného prostredia sa jej, ako informovala TASR, podarilo vyriešiť vyše dvetisíc. Okrem toho občanom od založenia linky environmentalisti poskytli viac ako 18 tisíc informácií.

Autor titulnej fotografie: Pixabay