Panoráma Nízkych Tatier

Lákajú vás tatranské chaty? Na tieto môžete aj v zime

Foto: Dana Dubovcová Nemčoková

Keď si teraz robíte plány na zimnú dovolenku a lákajú vás tatranské chaty, vedzte, že každá z nich má bohatý rodokmeň a kým sa zmenili na miesta, ktoré poskytujú nielen iba strechu nad hlavou a základné občerstvenie, ale dnes mnohé aj komfort, o ktorom sa ich zakladateľom a niekdajším návštevníkom ani nesnívalo, prešli členitou históriou i mnohými tragédiami.

Ale o tom možno niekedy inokedy. Dnes sa potrebujete zbaliť a dostať aspoň základné informácie o tom, kam v zime môžete a čo na mieste, keď otvoríte dvere do chaty, nájdete. Nebojte sa na ne vybrať hoci aj po zasnežených trasách, no platí, že s rozumom. S výnimkou Chaty pod Rysmi, ktorá je v čase zimnej uzávery turistických chodníkov zatvorená, na ostatné môžete.

Každá poskytuje občerstvenie, možnosť oddychu, mnohé aj ubytovanie, no to si treba vopred zarezervovať, lebo ich kapacita je obmedzená. A keď vám vyjde počasie, získate aj bonus – nádherné výhľady.

Na túre k Sliezskemu domu. Foto:  Ivana Velecká

Vo Vysokých a Belianskych Tatrách je spolu s Chatou pod Rysmi trinásť chát/hotelov. Hotel Sliezsky dom (1 670 m) je najvyššie položeným hotelom na Slovensku s plnou vybavenosťou, v ktorom si môžete nielen „dobiť“ baterky, ale aj naplánovať budúce túry, možno aj na Gerlach, pod ktorým hotel stojí. Prístupný je z Tatranskej Polianky, ale aj z Hrebienka či Tatranských Zrubov. V zime trasu z Hrebienka na niektorých miestach pretínajú lavínové dráhy. Ubytovaní môžu využiť aj transfer snežným skútrom.

Lákadlom je v zime aj Zamkovského chata (1 475 m), hodinu peši od Hrebienka v smere na Skalnaté pleso. Príjemná prechádzka. Je najnižšie položenou horskou chatou vo Vysokých Tatrách a spravuje ju jediná ženská chatárka vo Vysokých Tatrách. Chodník je vyhľadávaný najmä v lete, a to aj rodinami s deťmi, lebo cestou všetkých očarí Obrovský vodopád. V zime si treba túru premyslieť v závislosti od počasia a kondície. Ale je to zážitok!  Nájdu sa i trúfalci, ktorí sa zo Zámky rozhodnú prejsť na Skalnaté pleso. Môžu, ale musia rátať s možnými lavínami.

Chata pod Soliskom. Foto: Zlatko Kinčok 

Chata pod Soliskom (1 840 m) sa nachádza na južnom svahu Predného Soliska a je jedinou vo veľhorách, kde sa môžete vyspať v jedálni na stoloch. V noci sa totiž menia na lôžka, ale s budíčkom o šiestej ráno. Dá sa k nej vyšliapať pešo chodníkom zo Štrbského Plesa popri zjazdovke, alebo využiť lanovku. Je najmladšou v našich veľhorách a jej raritou je zadarmo solárium na slnečnej terase. Z chaty je tiež možné vystúpiť na Predné Solisko, čo je najvyšší dostupný bod v zimných Vysokých Tatrách. Znalci výstup označujú ako stredne náročný.

Jedinou vysokohorskou chatou na území Belianskych Tatier je Chata Plesnivec (1 290), ktorá sa nachádza na ich južnom úbočí. Teraz v zime je otvorená iba počas víkendov. Najjednoduchšie sa na ňu dostanete z Tatranskej Kotliny. Trasa v zime kopíruje značkovaný chodník, no tesne pred chatou ho pretínajú lavínové dráhy. Na niektorých úsekoch môže byť pre sneh chodník ťažko priechodný, treba si zobrať lyže alebo snežnice.     

Na Popradskom plese. Foto: Jana Grancová 

Horský hotel Popradské Pleso (1 494 m) nájdete v Mengusovskej doline na brehu plesa, ktoré hotelu dalo meno. Blízkosť Štrbského Plesa mu zaručuje vysokú návštevnosť, svojím vybavením je viac hotelom ako horskou chatou. Okrem reštaurácie a ubytovania tu nájdete aj saunu, wellnes kaďu, recepciu s predajom horolezeckých potrieb, zmenáreň, lyžiareň, sušiareň… Vyhľadávajú ho aj extrémni lyžiari, ktorí tu majú do mája dobré podmienky pre skialpinizmus. Aj v zime cestu k Popradskému plesu zvládne pohodlne každý turista a späť sa možno vyšantiť na sánkach.

No je tu aj ponuka pre náročnejších turistov, ktorí si vyberú prechod z Popradského plesa na Sliezsky dom. Dá sa to cez Sedlo pod Ostrvou, ale ide o jeden z najvyššie položených voľne prístupných zimných bodov Vysokých Tatier a bez horského vodcu sa neodporúča. Rátať treba s križovaním rozsiahlymi lavínovými poľami. K Symbolickému cintorínu v zime neodbočujte. Pre chodník platí zimná uzávera.

Chata pri Zelenom plese (1 551,) je ďalšou, ku ktorej si môžete naplánovať túru aj teraz. Zelené pleso patrí medzi najkrajšie v Tatrách a aj v zime má svoje čaro. Najlepšie sa k nej dostanete z Tatranských Matliarov alebo z Kežmarskej Bielej vody, rovnako ako v lete, ale je to namáhavejšie. No na chate vás bude čakať chutná parená buchta a teplý čaj. Trasa z chaty na Skalnaté pleso cez Veľkú Svišťovku je v zime uzavretá, treba ju obísť cez Kovalčíkovú poľanu.   

Na  Skalnatej chate. Foto: Terezka 

V centre Skalnatej doliny na Tatranskej magistrále nájdete Skalnatú chatu (1 725 m). V jej blízkosti vedie najdlhšia a najvyššie položená zjazdovka z Lomnického sedla do Tatranskej Lomnice. Chata je dostupná z Hrebienka a Zeleného plesa, ale aj z Kovalčíkovej poľany. Pohodlnejší možno dajú prednosť kabínkovej lanovke z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, odkiaľ je ku chate iba pár krokov. Ale trasa sa dá v zime aj vyšliapať, a to z Tatranskej Lomnice po zelenej značke, no treba dávať pozor a vybrať si cestičku po okraji zjazdovky. No možno tu „stretnúť“ aj lavíny.

Rainerova útulňa (1 301 m) je unikát. Je najstaršou a najmenšou chatou vo Vysokých Tatrách. Je jedinou, kde si nemožno objednať ubytovanie, no sú tu iné zaujímavosti. V chatke zriadili informačné centrum Štátnych lesov TANAP-u, je tu expozícia starého horolezeckého materiálu i nosičských krosien a lyží, no dajú vám tu, samozrejme, aj základné občerstvenie. Pred sviatkom Troch kráľov chatár pri nej stavia betlehem zo snehu. Chodník na Rajnerovu chatu je pre zosun skál uzavretý. No možno ho obísť okolo Bilíkovej chaty.

Zbojnícka chata. Foto: Katarína Karpátyová

Zbojnícka chata (1 960m) je opradená mnohými mýtmi. Veriť im môžete, alebo nie, no pravdou je, že v zime je k nej ťažký prístup a vyhľadávajú ju najmä horolezci a skialpinisti, pre ktorých je v okolí množstvo príležitostí na športové aktivity. Má charakter turistickej ubytovne, kuchyňa je otvorená celoročne, ponúka mnohé tatranské špeciality a posedieť si v nej môžete pri teplom kozube. Zastavia sa pri nej turisti prichádzajúci z Hrebienka, Malej Studenej doliny cez Priečne sedlo, alebo z Bielovodskej doliny cez Prielom. Zimný chodník na chatu síce kopíruje ten letný, ale na niektorých miestach ho opúšťa, najmä v spodnej časti pretína aj lavínové dráhy. Potrebujete dobrú výbavu a prípravu.

Bilíkova chata. Foto: Ľuboš Popovič

Bilíkova chata (1 255 m) umožňuje skorý nástup do horolezeckých terénov. Nachádza sa tesne pod Hrebienkom, stanica lanovky je od nej vzdialená 300 metrov. Vedie k nej i menej frekventovaný chodník z Tatranskej Lesnej. Je to dlhšia trasa, ale o to viac vám bude chutiť odpočinok. Obľúbená je vonkajšia terasa s fantastickými výhľadmi, ale i tamojšia sauna. Ubytovanie tu ponúkajú v izbách či apartmánoch s vlastnou kúpeľňou, čo na tatranských chatách nie je pravidlom.

A sme pri legende – Téryho chate (2 015 m). Je najvyššie položenou vo Vysokých Tatrách s celoročnou prevádzkou. Nachádza sa v Malej Studenej doline pri Piatich Spišských plesách a najľahšie sa k nej dostanete zo Starého Smokovca cez Hrebienok, Obrovský vodopád a Zamkovského chatu. No zimný výstup patrí zrejme k najťažším „chatárskym“ vo Vysokých Tatrách, pomáha tyčové značenie. Tak ako každá iná v Tatrách ponúka výborné tatranské jedlá i nápoje, jej okolie poskytuje veľa možností na športové aktivity. Možno využiť aj zimný chodník, ktorý sa odpája pred koncom doliny a vedie k Veľkému hangu. No prechádza cez lavinózny terén.

Majláthová chata. Foto: Iveta Gažiová Blahová

Majláthovu chatu (1 494 m) nájdete pri Popradskom plese v dolnej časti Mengusovskej doliny. Nahradila niekdajšie stánky s občerstvením. Na prízemí je samoobslužná jedáleň, sedenie je aj na terase a ak je slnečno, máte o zážitok postarané. Domáce jedlá a dezerty sú tu v ponuke každý deň. K chate sa dostanete zo Štrbského Plesa po Tatranskej magistrále, alebo zo zastávky električky Popradské Pleso. Je to príjemná prechádzka. No dá sa trošku sťažiť pokračovaním po modrej značke po Rázcestie nad Žabím potokom. Potom už nasleduje zimná stopka.

Vstupnú bránu do turisticky veľmi navštevovanej oblasti Žiarskej doliny a Roháčov v Západných Tatrách je Žiarska chata (1 325 m). Na liptovskej strane Západných Tatier je jedinou vysokohorskou chatou a dostať sa k nej dá pohodlne po ceste z ústia Žiarskej doliny. Aj v zime ju vyhľadávajú ako cieľ ľahšej vychádzky rodiny s deťmi. Náročnejší turisti a skialpinisti sa odtiaľ vydávajú na túry do oblasti Baníkova a Baranca. V chate sa môžete občerstviť, kúpiť si suveníry a dá sa tu aj objednať ubytovanie. Hoci k nej vedie asfaltová cesta, auto musíte nechať na parkovisku v ústi Žiarskej doliny.   

Štefánička. A sme pri nej.  Foto: Radomír Bednár

A sme v Nízkych Tatrách. Aj tamojšie chaty a útulne vám v zime poskytnú strechu nad hlavou a niektoré aj bežný či vyšší turistický štandard. No neskúsených turistov odrádzame od sólo túr, je to nebezpečné.

Chatu gen. M. R. Štefánika (1 740 m) nájdete pod Ďumbierom. Je jednou z hlavných križovatiek značkovaných chodníkov na hrebeni Nízkych Tatier. Pešo sa k nej dá dostať od chaty Kosodrevina, z Trangošky (je zatvorená), Vyšnej Boce aj z Mýta pod Ďumbierom či z Čertovice. Je otvorená celoročne a ponúka kvalitné jedlá, ubytovanie – vraj najlepšie na hrebeni. Môžete to vyskúšať aj v zime, no treba rátať s náročnejším prístupom v porovnaní s letom.  

Kamenná chata. Foto: Dana Dubcová Nemčoková

Celoročnú prevádzku má aj chata Kosodrevina (1 500 m), no pravdou je, že ju v zime využívajú hlavne lyžiari, lebo je tu až päť lyžiarskych vlekov. Poskytuje občerstvenie, ubytovanie v izbách so sociálnym zázemím. Nachádza sa nad strediskom Bystrá dolina (Tále) a turisti ju využívajú ako vhodné východisko, keď sa chcú vybrať na vrcholy Chopka, Ďumbiera a na hrebeň Nízkych Tatier. Pešo je dostupná z Bystrianskej doliny alebo od vrcholovej stanice lanovky Srdiečko – Kosodrevina.

Kamenná chata (2 000 m) pod Chopkom má výbornú polohu. Je situovaná do centrálnej časti Nízkych Tatier a je treťou najvyššie položenou vysokohorskou chatou na Slovensku. Má výbornú polohu pre vysokohorskú turistiku, okrem letných aj pre zimné prechody hrebeňom Nízkych Tatier. Dá sa v nej prespať, doplniť si tu zásoby a najesť sa. Vyhľadávajú ju hlavne skialpinisti, lebo v okolí je veľa terénov, ktoré môžu využiť. Prístupná je od Demänovskej doliny, a to od vrcholovej stanice lanovky na Lukovej, alebo z Bystrej doliny od vrcholovej stanice lanovky pri chate Kosodrevina

Útulňa Andrejcová. Foto: Dana Dubcová Nemčoková

Svoje čaro má aj Núdzové útočisko Kráľova hoľa (1 948 m). Ako už názov napovedá, nejde o žiaden štandard, ale o strechu nad hlavou v prípade núdze. Má celoročnú prevádzku, ale bez hospodára. Prespať sa tu dá vo vlastnom spacáku, najesť a napiť iba z vlastných zásob. Schovať sa tu dá počas prechodu hlavným hrebeňom Nízkych Tatier. Peši k nemu možno prísť zo Šumiaca, Telgártu, Liptovskej Tepličky či od Vernára, alebo aj od Útulne Andrejcová cez Žiarske sedlo. V zime ide ozaj o sparťanské podmienky.  

Útulňu Andrejcová (1 410 m) turisti milujú. Ale hlavne v lete. V zime je pobyt v nej iba pre takých turistov, ktorí sa hocičoho nezľaknú. Mimo sezóny – približne od začiatku novembra do polovice mája –  tu nenájdu počas týždňa služby a chatára, príde iba na víkend a vtedy možno rátať so základným sevisom. Dá sa k nej prísť od Kráľovej hole cez Žiarske sedlo, ale aj z Pohorelej, Liptovskej Tepličky alebo zo sedla Priehyba. Nocujú tu hlavne turisti, ktorí sa vybrali na prechod hrebeňom Nízkych Tatier. 

Ďurková. Foto: Ján Hablák

A sme pri ďalšom mieste v zime vhodnom iba pre otužilých. Útulňa pod Chabencom (1 623 m), známa tiež ako Ďurková, je otvorená celoročne. No nečakajte žiaden komfort. Dá sa tu síce najesť, napiť a aj prespať (aj vo vlastnom spacáku), ale ubytovanie v útulni si nie je možné objednať. Dostanete sa k nej peši z Donovál, od osady Magurka a Kyslá, ale aj z Kamienky a obce Jasenie z Lomnistej doliny. Nachádza sa tesne pod hrebeňom Nízkych Tatier a v zime je cieľom hlavne skialpinistov.

Ďalšia z nízkotatranských útulní sa volá Ramža (1 260 m). Aj ona funguje celoročne, ale bez hospodára a slúži na núdzové prespanie – vo vlastnom spacáku a s vlastným občerstvením. Prameň pitnej vody je 300 metrov od nej.  Peši sa k nej dá prísť od sedla Čertovica a obce Vyšná Boca a Bacúch. Využívajú ju turisti počas prechodu hlavného hrebeňa Nízkych Tatier v ich východnej časti. Od hlavného chodníka nie je dobre vidieť, preto sa treba držať vychodenej odbočky na jeho severnej strany. To platí o lete, v zime…? Ktovie! Ale turisti v nej nájdu jednoduchý interiér, na podlahe z udupanej hliny sú poschodové prične a funkčná pec.

Pri Hoteli Popradské pleso. Foto: Ľuboš Olevič

Zimnú idylku v Tatrách si treba vychutnať, a to nielen na lyžovačke. Iba vo Vysokých Tatrách je vytýčených každú zimu približne 20 km značených chodníkov, v Nízkych Tatrách je možností na zimnú turistiku oveľa viac. Ale zimná turistika sa od letnej líši najmä čo sa týka nárokov na skúsenosti a turistickú výbavu. Ak si ju nechcete pokaziť nepríjemným zážitkom či zranením, treba odporučenia rešpektovať.  

Ide najmä o to, aby ste si overili počasie, aktuálnu snehovú situáciu a výstrahy Horskej záchrannej služby, hlavne tie, ktoré sa týkajú lavín. Do batoha si treba pribaliť zimnú výstroj a podľa aktuálnej situácie ju aj použiť. A predtým sa treba palice, turistické mačky, čakan a lavínovú výstroj aj naučiť používať.

Dôležité je uzatvoriť horské poistenie, zapísať sa do knihy vychádzok a túr v ubytovacom zariadení a o svojich turistických plánoch treba informovať aj svojich blízkych. Najlepšie je nainštalovať si aplikáciu HZS, ktorá po pár klikoch priblíži záchranu, ak by ste sa dostali do neriešiteľnej situácie.

Popradské pleso

Nový návštevný poriadokv TANAP-e

Foto: Richard Guban

Od piatku – 15. decembra – začne platiť nový návštevný poriadok Tatranského národného parku. Práce na ňom trvali šesť rokov a odzrkadľujú kompromis medzi záujmami ochrany prírody a návštevníkmi nášho najstaršieho národného parku. 

Strategický dokument sa začal tvoriť ešte v roku 2017, keď vyšlo najavo, že prijatím zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v roku 2002 stratila platnosť vyhláška, ktorou sa vyhlasoval Návštevný poriadok Tatranského národného parku.

Ešte v tom roku sa iniciovalo vydanie Zoznamu vyhradených miest, ktorý v skratke kopíroval základné pravidlá pôvodného návštevného poriadku, ako i Rozhodnutie o sezónnej uzávere, ktoré prevzalo zaužívaný režim sezónnej uzávery vybraných turistických chodníkov na území Tatranského národného parku.

Oba dokumenty platia už iba dnes, od zajtra – 15. decembra 2023 – už nadobudne účinnosť nový návštevný poriadok.

Téryho chata patrí k najnavštevovanejším vo Vysokých Tatrách. Foto: Radomír Bednár

Nový návštevný poriadok prináša niekoľko kľúčových zmien. Okrem skrátenia obdobia sezónnej uzávery musia návštevníci rátať aj s obmedzením vstupu psov a iných zvierat do vysokohorského prostredia. Pohybovať sa s nimi môžu iba mimo lokalít s výskytom svištích kolónií, lokalít so stálou prítomnosťou kamzičích čried a lokalít výskytu veľkých šeliem i ďalších vzácnych druhov živočíchov.

No nielen to. Nový návštevný poriadok sa venuje pohybu turistov v okolí vysokohorských chát či vrcholov štítov alebo na iných miestach mimo vyznačených turistických chodníkov, kde sa doposiaľ zvyklo zhromažďovať mnoho ľudí. Nové pravidlá určuje aktuálny návštevný poriadok aj horolezcom, skialpinistom a vyznávačom zimnej turistiky.

Návštevný poriadok myslí aj na cyklistov, pre nich predlžuje existujúce cyklotrasy a vyhradzuje nové miesta pre cykloturistiku. Rozšíria sa aj areály pre vodnú turistiku a nastavujú sa aj pravidlá pre geocaching v prostredí národného parku.

Nový návštevný poriadok bude postupne zverejňovaný na www.tanap.sk, novinky budú priamo vyznačené v teréne.

Nový návštevný poriadok TANAP-u je kompromisom medzi záujmami ochrany prírody a záujmami návštevníkov.  Foto: Jozef Antol 

„Na jednej strane sme sa síce úspešne dopracovali k finálnej podobe návštevného poriadku, avšak ani zďaleka nie sme na konci. Práve naopak. Pred nami je množstvo mravčej práce, ktorá by mala viesť k tomu, že si tieto pravidlá postupne osvojí každý návštevník nášho najstaršieho národného parku. Aj preto sa budeme snažiť byť prvý rok voči návštevníkom tolerantní a dúfame, že takisto aj oni budú mať pochopenie voči nám pri zavádzaní pravidiel,“ komentuje námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici Peter Spitzkopf.

Zdroj: Správa TANAP v Tatranskej Lomnici.

Východ slnka v Tatrách

Zastavte sa trochu a pozrite, ako sneh s Tatrami čaruje

Foto: Alžbeta Sándorvá

V našom výbere prevažuje romantika. Teda, jeden z uhlov pohľadu, aký môžeme v Tatrách zacieliť. V tomto čase príznačné. Predsviatočný čas si takúto pohodu priam vyžaduje. Nenechajte sa rušiť.

Tatranské zrkadlo. Tak toto sa každý deň nevidí! Jednak – treba mať dobré počasie, jednak – byť v správny čas na správnom mieste. Pandurovi Gaborovi sa to podarilo na vlastné oči. Ostatní obdivujú jeho pohotovosť.

Jedno retro. Kažmarská chata 1969 od Ivana Vestera. Napriek tomu, že študenti sú „na šikmej ploche“, Marika Škulecová partiu spoznala. Je to fotka z lyžiarskeho kurzu VŠP (dnes SPU) v Nitre. Svet je naozaj malý, zhodli sa komentáre v našej FB skupine.

Lietadlo a Tatry. Technika približuje prírodu. V kráse ale víťazí to druhé. Z komentárov vyplýva, že takúto „dvojicu“ ľudia fotografujú radi. A táto fotka s Gerlachovským štítom sa naozaj Jarovi Markovi vydarila. 

Taká maličká chatka a majú všetko. Betlehem na Rainerke – milé, pôvabné, upokojujúce. Iný svet, ako tu – dole. Nechajte sa inšpirovať pohodou a krásou chvíle. Nie každý deň je taká. Ďakujeme, Jana Fejková Dundová.

Východ slnka v Tatrách. K tomu niet čo dodať. Hádam iba autorov fotografií: Alžbeta Sándorová, Estera Lukačková a Nikolas Reguly.

Sánky alebo lanovka? Obrovská dilema. Kto bude prvý? Hoďte si tip, hoci aj na takú krátku vzdialenosť. Miroslav Staňo vie výsledok.

Zo záchrannej akcie v Priečnom sedle

Rok od tragédie. Priečne sedlo pochovalo dvoch turistov

Ilustračné foto:  HZS

Bola to tragická sobota. Pod lavínou v Priečnom sedle zomreli dvaja vysokohorskí turisti. Zrejme ju uvoľnili a nepodarilo sa im z nej dostať.

Tragická lavínová nehoda v Priečnom sedle nebola minulý december prvou. Počet obetí bielej  spúšte vtedy vyskočili už na štyri, a to zimná sezóna ledva začala.

Ako sa to stalo? Dvaja vysokohorskí turisti sa v sobotu 10. decembra vydali na túru cez Priečne sedlo. Na Téryho chate sa rozhodli zastaviť, občerstviť a popri tom sa zmienili o svojich plánoch. Chceli ich uskutočniť, hoci nemali lavínovú výbavu a hoci ich na chate vystríhali, že poveternostné podmienky nie sú vhodné na túru, ktorú si vybrali. Rozhodli sa pokračovať, počas výstupu do Priečneho sedla zrejme uvoľnili lavínu, z ktorej sa im nepodarilo vyviaznuť. 

Záchranári na ceste k lavínisku. Ilustračné foto:  HZS

Keď o ich nezvestnosti dostala Horská záchranná služba informáciu, ihneď odštartovala záchrannú akciu. Pod Priečne sedlo sa vybral pracovník chaty, dobrovoľný záchranár HZS spolu s kolegom. Objavili lavínu i lavínový nános, ten sa pokúsili prepátrať vizuálne a aj lavínovým prístrojom. No keďže obaja turisti lavínovú výbavu nemali, nebola šanca niečo objaviť.

Medzitím Horskú záchrannú službu kontaktovala priateľka jedného z turistov. Mala ho počkať v Starom Smokovci, no celé popoludnie sa s ním nedokázala skontaktovať.

Zo Starého Smokovca sa k lavínisku vybrali ďalší záchranári s vyhľadávacím systémom Recco a dvaja psovodi s lavínovým psami. Pes miesto zasypania oboch turistov označil, no pre nich to už bolo neskoro. Pád lavíny 36 a 41-roční turisti neprežili. Pokus o ich záchranu prebiehal za veľmi náročných poveternostných podmienok, lebo oblasť Vysokých Tatier v tom čase zasiahol ďalší frontálny systém.

Zasypaných turistov lokalizoval pes. Ilustračné foto:  HZS

Vysokohorskí turisti nemali veľkú šancu v lavíne prežiť. Išlo o doskovú lavínu z vetrom ubitého snehu a typickým čiarovým odtrhom, ktorý sa diaľkovo šíri. Dĺžka lavíny dosiahla 250 metrov, široká bola 100 metrov. Odtrhla sa v nadmorskej výške 2 300 metrov, jej čelo skončilo v nadmorskej výške 2 150 metrov.

Ktovie, či obetí nemohlo byť aj viac. V tom čase sa do Priečneho sedla od Zbojníckej chaty chcela vybrať aj iná dvojica turistov. No títo usúdili, že zlé počasie je pre nich predsa len veľkou prekážkou a vrátili sa. Preto vedeli záchranárom povedať, že zo sedla nevideli nikoho zostupovať, ani v snehu neboli žiadne stopy.  

Aj táto tragická udalosť je mementom, výstrahou pre živých a výzvou na rešpekt pred horami a prírodou, ktorá je naozaj silnejšia ako človek. Ľudia sa radi pokúšajú aj o nemožné, no pred tým, ako sa pustia do hazardu, aby si mali uvedomiť, že na tomto svete nie sú sami. Majú svojich blízkych, ktorým môžu spôsobiť bolesť, majú svoj život, v ktorom po zranení už nebudú môcť zrealizovať veľa zo svojich snov a majú aj zodpovednosť voči tým, ktorí ich idú zachraňovať v situácii nebezpečnej aj pre ich život.

Rok od tragédie si mnohí spomenuli na mŕtvych turistov. A tí, ktorí sa ich snažili zachrániť, aj na vyčerpávajúci zásah v zlom počasí. Ilustračné foto:  HZS

Preto je dôležité rešpektovať výstrahy Strediska lavínovej prevencie, ktorá denne stanovuje pravdepodobnosť uvoľnenia lavín v horskom území a určuje aj hlavné lavínové problémy, identifikuje najnebezpečnejšie svahy a ponúka verejnosti text o lavínovej situácii v horstvách na Slovensku. Sú dostupné vždy deň vopred na webe laviny.sk. Podobne stredisko informovalo aj deň pred tragédiou v Priečnom sedle.

Zdroj: Horská záchranná služba a Stredisko lavínovej prevencie HZS

Prvá lavínová nehoda tejto zimy

Skialpinista sa dostal do štatistiky, spustil prvú lavínovú nehodu zimy

Ilustračné foto:  HZS

Uplynulý víkend si Horská záchranná služba zaknihovala v Tatrách dva vážnejšie zásahy, ktoré predznamenali charakter možných zimných nehôd v našich veľhorách. Bola medzi nimi aj prvá lavínová nehoda tejto sezóny.

Horských záchranárov v nedeľu dopoludnia požiadal o pomoc skialpinista, ktorý si spustil lavínu pri lyžovaní zo Sedla nad Červeným žľabom smerom do Mlynickej doliny. Ako uvádza portál HZS, skialpinista našťastie zostal na povrchu, ale mal zranené koleno. Na pomoc k nemu sa vydali spolu s leteckými záchranármi.

Zranenému skialpinistovi podali medikamentóznu liečbu a po nabalení do evakuačnej sedačky, ako uvádza spomínaný portá, bol vrtuľníkom transportovaný do nemocnice.

Deň predtým, v sobotu 9. decembra, prišla na tiesňovú linku HZS žiadosť o pomoc od poľskej snowboardistky, ktorá spolu s mamou a skupinou lyžiarov schádzala z Chopku do Krupovej k zaparkovanému autu. Jej 48-ročná mama ale z oblasti nad travezom ku Chate Kosodrevina už v tme nedokázala zlyžovať dole.

Ako ďalej informuje webová stránka HZS, na pomoc k nej sa vybrali záchranári, ktorí boli práve v stredisku a ženu na skútri transportovali do Krupovej, kde sa jej ujala rodina.

Vyčerpanému poľskému turistovi záchranári poskytli prvú pomoc a pomohli mu zostúpiť pod Babiu horu. Ilustračné foto:  HZS

Zásahov spojených so štartom zimnej sezóny v našich veľhorách pribúda. Počas prvej decembrovej nedele napríklad horskí záchranári pomáhali poľskému turistovi.

Ten uviazol pod Babou horou a keďže počasie nebolo práve najideálnejšie, nebol schopný samostatne zostúpiť. Zostal s ním kamarát, ktorý ho udržiaval v potrebnej psychickej pohode.

Záchranári zo strediska Západné Tatry sa na pomoc vydali na terénnej štvorkolke, ktorou sa vyviezli k rozhľadni pod Babou horou, za vyčerpaným turistom sa potom vybrali na skialpinistických lyžiach. Našli ho v lokalite Pri studničke.

Dvojici poskytli nápoje, dali im snežnice, zateplili ich a spoločne zostúpili k zaparkovanej štvorkolke. Ako pokračujú informácie na stránke HZS, odtiaľ ho transportovali na Slanú Vodu.

Zimna-tustika-chata-pri-Zelenom-plese-Vladimir-Sterbak-100

Návštevný poriadok: Kam sa dá v národnom parku vybrať na túru?

Ilustračné foto:  Vladimír Šterbák

Zimná turistika vo Vysokých Tatrách má svoje pravidlá. Právny rámec im dáva nový návštevný poriadok TANAP-u. Ten aktuálny začne platiť 15. decembra.

Všeobecne platí, že na túry v zime sa môžu návštevníci vybrať na turistické chodníky pokryté dostatočnou prikrývkou prírodného  snehu, na ktoré sa nevzťahuje sezónna uzávera a zimnú turistiku možno vykonávať v areáloch a koridoroch, ktorých zoznam je prílohou návštevného poriadku.  TANAP-u.

Pohľad na Belianske Tatry. Je to celoročne uzavretéI územie TANAP-u, zvlášť chránené ako národná prírodná rezervácia. Ilustračné foto:  Piotrek

Je uverejnený na  webovom sídle Tatranského národného parku. V časti venovanej zimnej turistike s uvádzajú aj areály, ktoré môžu v zimnej sezóne turisti využívať.

Má celkovo sedem položiek a patria medzi ne areály Studených dolín – Doliny Zeleného plesa – Skalnatého plesa, potom Filmársky žľab – Kartárikov žľab, ďalej areály Mlynickej, Mengusovskej, Žiarskej doliny, Červenca, Zelenej a Salatínskej doliny.  V prílohe sú presne ohraničené celé areály s vymedzením geografických bodov, v rámci ktorých je možné sa pohybovať.

Vstupná brána do Vysokých Tatier aj pre viaceré trasy zimnej turistiky – stanica Starý Smokovec. Ilustračné foto:  Ľuboš Popovič

No nie je to jediné obmedzenie pre zimnú turistiku. Návštevný poriadok sa venuje aj presnejšiemu usmerneniu turistov. Do areálov a koridorov zimnej turistiky možno vstupovať iba z východiskových bodov určených pre každý areál a koridor osobitne.

Venovať sa tomuto športu je možné iba počas dňa, a to od 15. decembra do 15. apríla nasledujúceho roku. A na miesta vyhradené pre zimnú turistiku návštevný poriadok zakazuje sprievod zvieraťa.

Romantika. Aj zimná turistika má svoje čaro. Ilustračné foto: Éva Szücs

A ešte jedno upozornenie. Do areálu zimnej turistiky Studené  doliny – Dolina Zeleného plesa – Skalnaté pleso, ak mierite na výstup na Baranie sedlo, Priečne sedlo, Filmársky žľab a Kartárikov žľab, možno vstupovať len so skialpinistickou, resp. horolezeckou, výzbrojou a výstrojom.

V krojoch na Hrebienok

Na kopce bez trička, alebo v krojoch? Ako komu vyhovuje

Foto: Michaela Adamovičová

Tatry prekvapujú v každom týždni i v každom počasí. Dôkazom toho sú aj fotografie, ktoré, veríme, zaujmú aj vás. Veď, kto by naše veľhory nevidel rád v situácii, ktorá nie je každodenná či typická. 

Téma otužovania tu ešte nebola. Až pri tomto obrázku. Jeho autor, podľa vlastných slov zažil krásny víkend v Tatrách a spojil ho s otužovaním. To nenechalo chladnými viacero návštevníkov našej FB stránky. Vraj iným mrzli nosy, uši i ruky v rukaviciach a on si vykračoval akoby nič. „Keby takéto fotky dám ja, už je zle,“ priznáva Anna Mendea. Marie Wimmerová s diví, že nekráča bosky, vraj je to teraz moderné. Ale nie sú to všetky komentáre k „otužovacím“ fotkám. Je ich viac – fotiek i viet.

Tak toto je pekný kúsok do zbierky unikátnych suvenírov. Každý by sa mu potešil, nielen Lenka Matejková. To najkrajšie z Tatier ako na dlani. Doslova.

Trošku romantiky –  hviezdna noc od Ivana Horňáka. Nafotil ju nad Baraním rohmi a Spišským štítom, ako poznamenal Martin Krajíček. Ostatní návštevníci stránky iba žasli nad tým, aké krásne môžu byť Tatry v noci.

Tatry ako inšpirácia. Pre Jaroslava Áča určite. A pre vás?

Nedávno ešte nespali. Vladimír Šterbák v Doline Kežmarskej Bielej vody porovnáva veľkosť „labiek“ svoju a „spoluturistu“. Medveďom prvý sneh neprekáža, potrebujú sa vykŕmiť. V stopách ďalšieho sa pustil Adrián Michalko. „Bála by som sa ísť v jeho stopách,“ komentujú podobne viacerí. 

Zaujímavé oblaky nafotila Estera Lukačková s tým, že iba vtedy má rada vietor, keď sa takto pohrá s oblačnosťou.

Kedysi a dnes. Tento dvojzáber je z archívu Vladimíra Šterbáka. Ich spoločnou lokáciou je Biela Voda. Ich autor upozorňuje, že ak pôjdete týmto miestom, možno si všimnete torzo bývalé penziónu Palenčárov dom. V roku 1947 vyhorel. A k obnove už nedošlo.  

Rys. V Tatrách sa dajú zažiť príbehy, o ktorých sa vám ani nesníva. Takto sa návštevníkom našej FB skupiny prihovoril známy fotograf Jozef Antol. „Niečo za mnou počujem spadnúť, otočím sa a vidím tohto mladého rysíka,“ opisuje svoj zážitok. Neuveriteľné, ticho závidia  komentáre.

Na Hrebienok v ľudových krojoch – fotografia od Michaely Adamovičovej. Krásne od nich, nechali sa počuť ostatné komentáre v našej FB skupine.

Ilustračné foto: MKreo

Pod stromček s darčekmi, ktoré inšpirovali Tatry

Ilustračné foto:  MKreo

Nemáte čas na maratóny po obchodoch? Neviete si rýchlo vybrať, lebo máte okolo seba zástupy ľudí a rady pri pokladniach? Neznášate zhon a pretlak komercie? Ak áno, ste náš človek. A ak navyše máte radi hory, Tatry predovšetkým, tu je tip na darčeky, ktoré vám urobia radosť nielen cez sviatky, ale aj počas celého roka.

Poďme na ich výpočet. Najskôr sú tu tričká z kvalitnej bavlny, ktoré oceníte na túrach – pánske, dámske, detské, s krátkym i dlhým rukávom v rôznych farbách. Dobre sa nosia a aj pri väčšej námahe budete v nich vyzerať ako zo škatuľky. Zdobia ich obrázky láskavého medveďa, šibalskej líšky či bystrého kamzíka. Tatrám pristanú a budú aj vám.

Tatranské tričká sú vyrobené z kvalitnej bavlny, príjemnej na dotyk. Foto: Veronika Lesná.

Stačí si vybrať a máte darček pre všetkých turistov vo vašej rodine vybraný. Ľahký strih, vzdušný materiál z GOTS certifikovanej organickej bavlny a Tatry priamo na hrudi.

K tomu môžete pribaliť aj ponožky s líštičkou na päte, aby každý hneď vedel, čo ste zač a k akému druhu turistov patríte. Pohodlné tatranské ponožky vám perfektne sadnú na nohu. Špičku a pätu majú vystuženú polyamidovou priadzou na zvýšenie odolnosti. Sú vyrobené pod Tatrami a na nohu vám sadnú ako uliate.

Darovať pod stromček ponožky nie je až také staromódne. Foto: Veronika Lesná.

Chcete mať Tatry doma každý deň? Ak áno, je tu ponuka posterov. Tatry romantické, Tatry ráno i večer, Tatry v nálade i dychberúce, ale i fenomenálne, ikonické či hrejivé. Aké len chcete a ako ich preciťujete, aký zážitok sa vám s nimi spája. Urobte si radosť výberom, ktorý vám najlepšie sadne a žite ich mágiou vždy, keď vám na ne padne pohľad. Objektív na ne zaostrili viacerí fotografi, ale vy si z nich môžete urobiť vlastný príbeh. Pri ich výrobe bola použitá latexová tlač, ekologická na báze vody, archívny papier má zaujímavú štruktúru, nekrčí sa, farby nestrácajú sýtosť ani po polstoročí.

A ešte niečo na dlhé zimné večery. Kniha. Kniha inšpirovaná láskou k Tatrám. Cez hory. Treba si ju objednať rýchlo, lebo sa míňa ako teplé rožky. Nie je to ľúbostný príbeh. No možno áno. Lásku k nim nájdete v rozhovoroch s ľuďmi, ktorí v Tatrách prežili kus života a sú plní emócií k nim, obyčajných ľudských postojov, ktoré ich s nimi spojili, a ktoré vyznávajú. Prečítať si môžete rozhovory s osobnosťami, ako sú filmár Pavol Barabáš, chatár a horský vodca Miki Knižka či horský záchranár Marek Biskupič, herečka Emília Vášáryová a iní, ale kniha vás môže inšpirovať aj na túry do dolín, na chaty, cyklovýlety, skialp či na návštevu tatranských jaskýň.

Stačí, keď otvoríte stánku: www.cezhory.sk a v sekcii Obchod si vyberiete, čo potrebujete. A zásielku dostanete rovno domov. A potom, šup s ňou rovno pod stromček. Krásne Vianoce, priatelia.   

Pre tých, ktorí by sa potešili radšej príbehom a informáciám o Tatrách, máme knihu s názvom Cez hory. Foto: Betka Kucbelová.
Cvičenie Horskej záchrannej služby

Medzi Hrebienkom a Rainerkou to vybuchlo

Ilustračné foto:  Horská záchranná služba

Pyrotechnici záchranári vykonali na Hrebienku usmernený výbuch. Boli o to požiadaní Správou Tatranského národného parku a zároveň išlo o cyklické precvičenie príslušníkov Horskej záchrannej služby.

Pre uvoľnenie skalných blokov, ktoré padli na časť chodníka medzi Hrebienkom a Rainerovou chatou bola táto frekventovaná trasa nedávno pre turistov uzatvorená. No tento celoročne využívaný úsek turistického chodníka je pre príslušníkov Horskej záchrannej služby hlavnou tepnou pri presune na snežných skútroch počas záchranárskych výjazdov a tiež slúži na zásobovanie horských chát v tejto lokalite. Preto, ako informuje portál Horskej záchrannej služby, ho bolo treba núdzovo spriechodniť.

Stalo sa tak už 27. novembra, a to počas vopred naplánovaného cyklického precvičenie príslušníkov HZS za koordinácie so Správou TANAP-u. Počas prípravy a usmerňovaného výbuchu  bol chodník dôkladne kontrolovaný horskými záchranármi a približne na polhodinu bol tiež uzavretý chodník od Bilíkovej chaty smerom k Rainerovej chate, aby nedošlo k zraneniu turistov, keďže sa predpokladalo, že účinkom detonácie môže dôjsť k rozleteniu roztrieštenej horniny.

Ako uvádza portál Horskej záchrannej služby, pyrotechnikom záchranárom sa podarilo obidva skalné bloky trhavinou rozpojiť bez poškodenia chodníka a lesného porastu. Na precvičení sa zúčastnilo dvanásť pyrotechnikov HZS, traja príslušníci Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ SR, zástupca Správa TANAP-u a horskí záchranári z Oblastného strediska Vysoké Tatry.

„Z môjho pohľadu ide predovšetkým o praktický výcvik vykonávania úkonov odvracajúcich stav krajnej núdze pomocou výbušniny. V prípade výskytu lavínového nebezpečenstva – kamenných lavín, alebo skutočného závalu, je toto vítaná možnosť nácviku odstránenia týchto prekážok za pomoci výbušnín v reálnych podmienkach, ale nie v úplnom ohrození,“ opisuje pre portál HZS význam výcviku Jaroslav Horník, inšpektor KEU a garant Horskej záchrannej služby v oblasti pyrotechniky.

Horská záchranná služba hodností túto akciu ako potrebnú. „Padajúce skaly v horskom prostredí sú bežným javom. Odstránením dvoch spadnutých blokov sa nezabráni následnému padaniu skál, ktoré je veľmi pravdepodobné. Ale promptná reakcia a odstránenie vzniknutých bariér zabráni tomu, aby sa na chodníku vytvorila prekážka z nahromadených skalných blokov. Jej následné odstránenie by bolo neskôr podstatne náročnejšie na čas, techniku i počet záchranárov,“ uvádza na svojom portáli.

Zdroj: Horská záchranná služba

Foto: archív Strediska lavínovej prevencie, archív Horskej záchrannej služby

Ilustračné foto: Jozef Pindiak

Retro je dobré. Aby sme si uvedomili, čo máme a čo nám chýba

Ilustračné foto:  Jozef Pindiak

Retro je spomienka, nostalgia, povzdych nad starými časmi. Alebo porovnanie, začudovanie i trochu zdravej ľútosti. Alebo úsmevu. Aj to patrí k nášmu života, k našim veľhorám.

Hotel Panoráma v roku 1970 – v tom roku ho otvárali v rámci majstrovstiev sveta v alpskom lyžovaní v Areáli snov na Štrbskom Plese. To bola paráda! – vyznáva sa Gabika Kollová. Marta Krejnusová k tomu dodáva, že sa tam kedysi učila, resp. praxovala. A aj ďalší návštevníci našej stránky pridávajú fotky a slová spomienok na tento stavebný skvost Vysokých Tatier. Postavili ho podľa návrhu architekto Zděnka Řiháka. Pôvodne v ňom bolo 160 lôžok a 360 miest v reštauráciách. Nedávno prešiel rozsiahlou modernizáciou.

A ideme ešte hlbšie do minulosti. Toto je Tatranská Lomnica v roku 1957. Záber nám poslal Mirko Večeř. Jana Hudcová si zaspomínala, že približne v tom čase v stredisku bola jej maminka na odborárske rekreácii, ale v legendárnej zotavovni Morava. Ruženka Vojtaššáková si stredisko pamätá ako miesto nákupov, kam chodila so svojou mamkou a Mária Smižianska dostala, že práve do tohto strediska ju vzali na prvú „serióznu“ lyžovačku. Sladká mladosť…?

Fotografia od otca Alexandra Luczyho zobrazuje jeho mamu a neznámeho pána na vrchole Gerlachovského štítu v roku 1935. Dnešní horskí vodcovia sa môžu pri pohľade na turistickú výbavu vtedajších lezcov aj zblázniť.

Vysoké Tatry a Západné Tatry v 80-tych rokoch. S fotografiami sa podelil Peter Hrtus. Super tam muselo byť – vzdychla si Katarína Balogová. Vtedy po horách chodilo menej ľudí, Tatry navštevovali, nie dobýjali. S dneškom sa to nedá ani porovnať, vzdychol si Marián Lacko. Kedysi bol v Roháčoch pokoj, pohoda a dnes tu behá aj stovka detí iba v teniskách, či je ľad, alebo sneh.

Krásna nostalgia dýcha z týchto záberov Vysokých Tatier z roku 1984. Uverejnil ich Ignác Mucha a nadchli viacerých návštevníkov našej FB skupiny. Aký je to rozdiel medzi nimi a tým, čo vidíme na tatranských chodníkoch dnes…!

Milo Mudrák v roku 1981 pod Lomničákom. Vtedy netušil, že za pár hodín bude hore a bude podliezať zábradlie na jeho vyhliadke. Takto sa vraj začalo jeho „tatrančenie“. Pár desiatok návštevníkov našej FB skupiny mu toto rozhodnutie „lajklo“.

Vysoké Tatry nám z roku 1978 ponúkol Heiko Ehrlich. Fotky vo farbe boli v tomto čase veľkou vzácnosťo. Trabanty v Tatrách ale nie. Naše hory si Nemci z bývalej NDR zaradzovali do svojho dovolenkového plánu veľmi často. 

Záber ako zo starého filmu. Je rok 1928 a na túry do Tatier sa dalo ísť aj takto – s valaškou, v krpcoch, klobúku a s ruksakom s jedlom a pitím. Toto môžete vyčítať z fotografie Jozefa Pindiaka. Miro Zagy v komentári píše, že vtedy sa asi nechodilo do hôr ukazovať make-up a predvádzať módu. Zaujímavé časy, však?