Cart is empty 
Foto: Dana Dubovcová Nemčoková
Keď si teraz robíte plány na zimnú dovolenku a lákajú vás tatranské chaty, vedzte, že každá z nich má bohatý rodokmeň a kým sa zmenili na miesta, ktoré poskytujú nielen iba strechu nad hlavou a základné občerstvenie, ale dnes mnohé aj komfort, o ktorom sa ich zakladateľom a niekdajším návštevníkom ani nesnívalo, prešli členitou históriou i mnohými tragédiami.
Ale o tom možno niekedy inokedy. Dnes sa potrebujete zbaliť a dostať aspoň základné informácie o tom, kam v zime môžete a čo na mieste, keď otvoríte dvere do chaty, nájdete. Nebojte sa na ne vybrať hoci aj po zasnežených trasách, no platí, že s rozumom. S výnimkou Chaty pod Rysmi, ktorá je v čase zimnej uzávery turistických chodníkov zatvorená, na ostatné môžete.
Každá poskytuje občerstvenie, možnosť oddychu, mnohé aj ubytovanie, no to si treba vopred zarezervovať, lebo ich kapacita je obmedzená. A keď vám vyjde počasie, získate aj bonus – nádherné výhľady.
Na túre k Sliezskemu domu. Foto: Ivana Velecká
Vo Vysokých a Belianskych Tatrách je spolu s Chatou pod Rysmi trinásť chát/hotelov. Hotel Sliezsky dom (1 670 m) je najvyššie položeným hotelom na Slovensku s plnou vybavenosťou, v ktorom si môžete nielen „dobiť“ baterky, ale aj naplánovať budúce túry, možno aj na Gerlach, pod ktorým hotel stojí. Prístupný je z Tatranskej Polianky, ale aj z Hrebienka či Tatranských Zrubov. V zime trasu z Hrebienka na niektorých miestach pretínajú lavínové dráhy. Ubytovaní môžu využiť aj transfer snežným skútrom.
Lákadlom je v zime aj Zamkovského chata (1 475 m), hodinu peši od Hrebienka v smere na Skalnaté pleso. Príjemná prechádzka. Je najnižšie položenou horskou chatou vo Vysokých Tatrách a spravuje ju jediná ženská chatárka vo Vysokých Tatrách. Chodník je vyhľadávaný najmä v lete, a to aj rodinami s deťmi, lebo cestou všetkých očarí Obrovský vodopád. V zime si treba túru premyslieť v závislosti od počasia a kondície. Ale je to zážitok! Nájdu sa i trúfalci, ktorí sa zo Zámky rozhodnú prejsť na Skalnaté pleso. Môžu, ale musia rátať s možnými lavínami.
Chata pod Soliskom. Foto: Zlatko Kinčok
Chata pod Soliskom (1 840 m) sa nachádza na južnom svahu Predného Soliska a je jedinou vo veľhorách, kde sa môžete vyspať v jedálni na stoloch. V noci sa totiž menia na lôžka, ale s budíčkom o šiestej ráno. Dá sa k nej vyšliapať pešo chodníkom zo Štrbského Plesa popri zjazdovke, alebo využiť lanovku. Je najmladšou v našich veľhorách a jej raritou je zadarmo solárium na slnečnej terase. Z chaty je tiež možné vystúpiť na Predné Solisko, čo je najvyšší dostupný bod v zimných Vysokých Tatrách. Znalci výstup označujú ako stredne náročný.
Jedinou vysokohorskou chatou na území Belianskych Tatier je Chata Plesnivec (1 290), ktorá sa nachádza na ich južnom úbočí. Teraz v zime je otvorená iba počas víkendov. Najjednoduchšie sa na ňu dostanete z Tatranskej Kotliny. Trasa v zime kopíruje značkovaný chodník, no tesne pred chatou ho pretínajú lavínové dráhy. Na niektorých úsekoch môže byť pre sneh chodník ťažko priechodný, treba si zobrať lyže alebo snežnice.
Na Popradskom plese. Foto: Jana Grancová
Horský hotel Popradské Pleso (1 494 m) nájdete v Mengusovskej doline na brehu plesa, ktoré hotelu dalo meno. Blízkosť Štrbského Plesa mu zaručuje vysokú návštevnosť, svojím vybavením je viac hotelom ako horskou chatou. Okrem reštaurácie a ubytovania tu nájdete aj saunu, wellnes kaďu, recepciu s predajom horolezeckých potrieb, zmenáreň, lyžiareň, sušiareň… Vyhľadávajú ho aj extrémni lyžiari, ktorí tu majú do mája dobré podmienky pre skialpinizmus. Aj v zime cestu k Popradskému plesu zvládne pohodlne každý turista a späť sa možno vyšantiť na sánkach.
No je tu aj ponuka pre náročnejších turistov, ktorí si vyberú prechod z Popradského plesa na Sliezsky dom. Dá sa to cez Sedlo pod Ostrvou, ale ide o jeden z najvyššie položených voľne prístupných zimných bodov Vysokých Tatier a bez horského vodcu sa neodporúča. Rátať treba s križovaním rozsiahlymi lavínovými poľami. K Symbolickému cintorínu v zime neodbočujte. Pre chodník platí zimná uzávera.
Chata pri Zelenom plese (1 551,) je ďalšou, ku ktorej si môžete naplánovať túru aj teraz. Zelené pleso patrí medzi najkrajšie v Tatrách a aj v zime má svoje čaro. Najlepšie sa k nej dostanete z Tatranských Matliarov alebo z Kežmarskej Bielej vody, rovnako ako v lete, ale je to namáhavejšie. No na chate vás bude čakať chutná parená buchta a teplý čaj. Trasa z chaty na Skalnaté pleso cez Veľkú Svišťovku je v zime uzavretá, treba ju obísť cez Kovalčíkovú poľanu.
Na Skalnatej chate. Foto: Terezka
V centre Skalnatej doliny na Tatranskej magistrále nájdete Skalnatú chatu (1 725 m). V jej blízkosti vedie najdlhšia a najvyššie položená zjazdovka z Lomnického sedla do Tatranskej Lomnice. Chata je dostupná z Hrebienka a Zeleného plesa, ale aj z Kovalčíkovej poľany. Pohodlnejší možno dajú prednosť kabínkovej lanovke z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, odkiaľ je ku chate iba pár krokov. Ale trasa sa dá v zime aj vyšliapať, a to z Tatranskej Lomnice po zelenej značke, no treba dávať pozor a vybrať si cestičku po okraji zjazdovky. No možno tu „stretnúť“ aj lavíny.
Rainerova útulňa (1 301 m) je unikát. Je najstaršou a najmenšou chatou vo Vysokých Tatrách. Je jedinou, kde si nemožno objednať ubytovanie, no sú tu iné zaujímavosti. V chatke zriadili informačné centrum Štátnych lesov TANAP-u, je tu expozícia starého horolezeckého materiálu i nosičských krosien a lyží, no dajú vám tu, samozrejme, aj základné občerstvenie. Pred sviatkom Troch kráľov chatár pri nej stavia betlehem zo snehu. Chodník na Rajnerovu chatu je pre zosun skál uzavretý. No možno ho obísť okolo Bilíkovej chaty.
Zbojnícka chata. Foto: Katarína Karpátyová
Zbojnícka chata (1 960m) je opradená mnohými mýtmi. Veriť im môžete, alebo nie, no pravdou je, že v zime je k nej ťažký prístup a vyhľadávajú ju najmä horolezci a skialpinisti, pre ktorých je v okolí množstvo príležitostí na športové aktivity. Má charakter turistickej ubytovne, kuchyňa je otvorená celoročne, ponúka mnohé tatranské špeciality a posedieť si v nej môžete pri teplom kozube. Zastavia sa pri nej turisti prichádzajúci z Hrebienka, Malej Studenej doliny cez Priečne sedlo, alebo z Bielovodskej doliny cez Prielom. Zimný chodník na chatu síce kopíruje ten letný, ale na niektorých miestach ho opúšťa, najmä v spodnej časti pretína aj lavínové dráhy. Potrebujete dobrú výbavu a prípravu.
Bilíkova chata. Foto: Ľuboš Popovič
Bilíkova chata (1 255 m) umožňuje skorý nástup do horolezeckých terénov. Nachádza sa tesne pod Hrebienkom, stanica lanovky je od nej vzdialená 300 metrov. Vedie k nej i menej frekventovaný chodník z Tatranskej Lesnej. Je to dlhšia trasa, ale o to viac vám bude chutiť odpočinok. Obľúbená je vonkajšia terasa s fantastickými výhľadmi, ale i tamojšia sauna. Ubytovanie tu ponúkajú v izbách či apartmánoch s vlastnou kúpeľňou, čo na tatranských chatách nie je pravidlom.
A sme pri legende – Téryho chate (2 015 m). Je najvyššie položenou vo Vysokých Tatrách s celoročnou prevádzkou. Nachádza sa v Malej Studenej doline pri Piatich Spišských plesách a najľahšie sa k nej dostanete zo Starého Smokovca cez Hrebienok, Obrovský vodopád a Zamkovského chatu. No zimný výstup patrí zrejme k najťažším „chatárskym“ vo Vysokých Tatrách, pomáha tyčové značenie. Tak ako každá iná v Tatrách ponúka výborné tatranské jedlá i nápoje, jej okolie poskytuje veľa možností na športové aktivity. Možno využiť aj zimný chodník, ktorý sa odpája pred koncom doliny a vedie k Veľkému hangu. No prechádza cez lavinózny terén.
Majláthová chata. Foto: Iveta Gažiová Blahová
Majláthovu chatu (1 494 m) nájdete pri Popradskom plese v dolnej časti Mengusovskej doliny. Nahradila niekdajšie stánky s občerstvením. Na prízemí je samoobslužná jedáleň, sedenie je aj na terase a ak je slnečno, máte o zážitok postarané. Domáce jedlá a dezerty sú tu v ponuke každý deň. K chate sa dostanete zo Štrbského Plesa po Tatranskej magistrále, alebo zo zastávky električky Popradské Pleso. Je to príjemná prechádzka. No dá sa trošku sťažiť pokračovaním po modrej značke po Rázcestie nad Žabím potokom. Potom už nasleduje zimná stopka.
Vstupnú bránu do turisticky veľmi navštevovanej oblasti Žiarskej doliny a Roháčov v Západných Tatrách je Žiarska chata (1 325 m). Na liptovskej strane Západných Tatier je jedinou vysokohorskou chatou a dostať sa k nej dá pohodlne po ceste z ústia Žiarskej doliny. Aj v zime ju vyhľadávajú ako cieľ ľahšej vychádzky rodiny s deťmi. Náročnejší turisti a skialpinisti sa odtiaľ vydávajú na túry do oblasti Baníkova a Baranca. V chate sa môžete občerstviť, kúpiť si suveníry a dá sa tu aj objednať ubytovanie. Hoci k nej vedie asfaltová cesta, auto musíte nechať na parkovisku v ústi Žiarskej doliny.
Štefánička. A sme pri nej. Foto: Radomír Bednár
A sme v Nízkych Tatrách. Aj tamojšie chaty a útulne vám v zime poskytnú strechu nad hlavou a niektoré aj bežný či vyšší turistický štandard. No neskúsených turistov odrádzame od sólo túr, je to nebezpečné.
Chatu gen. M. R. Štefánika (1 740 m) nájdete pod Ďumbierom. Je jednou z hlavných križovatiek značkovaných chodníkov na hrebeni Nízkych Tatier. Pešo sa k nej dá dostať od chaty Kosodrevina, z Trangošky (je zatvorená), Vyšnej Boce aj z Mýta pod Ďumbierom či z Čertovice. Je otvorená celoročne a ponúka kvalitné jedlá, ubytovanie – vraj najlepšie na hrebeni. Môžete to vyskúšať aj v zime, no treba rátať s náročnejším prístupom v porovnaní s letom.
Kamenná chata. Foto: Dana Dubcová Nemčoková
Celoročnú prevádzku má aj chata Kosodrevina (1 500 m), no pravdou je, že ju v zime využívajú hlavne lyžiari, lebo je tu až päť lyžiarskych vlekov. Poskytuje občerstvenie, ubytovanie v izbách so sociálnym zázemím. Nachádza sa nad strediskom Bystrá dolina (Tále) a turisti ju využívajú ako vhodné východisko, keď sa chcú vybrať na vrcholy Chopka, Ďumbiera a na hrebeň Nízkych Tatier. Pešo je dostupná z Bystrianskej doliny alebo od vrcholovej stanice lanovky Srdiečko – Kosodrevina.
Kamenná chata (2 000 m) pod Chopkom má výbornú polohu. Je situovaná do centrálnej časti Nízkych Tatier a je treťou najvyššie položenou vysokohorskou chatou na Slovensku. Má výbornú polohu pre vysokohorskú turistiku, okrem letných aj pre zimné prechody hrebeňom Nízkych Tatier. Dá sa v nej prespať, doplniť si tu zásoby a najesť sa. Vyhľadávajú ju hlavne skialpinisti, lebo v okolí je veľa terénov, ktoré môžu využiť. Prístupná je od Demänovskej doliny, a to od vrcholovej stanice lanovky na Lukovej, alebo z Bystrej doliny od vrcholovej stanice lanovky pri chate Kosodrevina
Útulňa Andrejcová. Foto: Dana Dubcová Nemčoková
Svoje čaro má aj Núdzové útočisko Kráľova hoľa (1 948 m). Ako už názov napovedá, nejde o žiaden štandard, ale o strechu nad hlavou v prípade núdze. Má celoročnú prevádzku, ale bez hospodára. Prespať sa tu dá vo vlastnom spacáku, najesť a napiť iba z vlastných zásob. Schovať sa tu dá počas prechodu hlavným hrebeňom Nízkych Tatier. Peši k nemu možno prísť zo Šumiaca, Telgártu, Liptovskej Tepličky či od Vernára, alebo aj od Útulne Andrejcová cez Žiarske sedlo. V zime ide ozaj o sparťanské podmienky.
Útulňu Andrejcová (1 410 m) turisti milujú. Ale hlavne v lete. V zime je pobyt v nej iba pre takých turistov, ktorí sa hocičoho nezľaknú. Mimo sezóny – približne od začiatku novembra do polovice mája – tu nenájdu počas týždňa služby a chatára, príde iba na víkend a vtedy možno rátať so základným sevisom. Dá sa k nej prísť od Kráľovej hole cez Žiarske sedlo, ale aj z Pohorelej, Liptovskej Tepličky alebo zo sedla Priehyba. Nocujú tu hlavne turisti, ktorí sa vybrali na prechod hrebeňom Nízkych Tatier.
Ďurková. Foto: Ján Hablák
A sme pri ďalšom mieste v zime vhodnom iba pre otužilých. Útulňa pod Chabencom (1 623 m), známa tiež ako Ďurková, je otvorená celoročne. No nečakajte žiaden komfort. Dá sa tu síce najesť, napiť a aj prespať (aj vo vlastnom spacáku), ale ubytovanie v útulni si nie je možné objednať. Dostanete sa k nej peši z Donovál, od osady Magurka a Kyslá, ale aj z Kamienky a obce Jasenie z Lomnistej doliny. Nachádza sa tesne pod hrebeňom Nízkych Tatier a v zime je cieľom hlavne skialpinistov.
Ďalšia z nízkotatranských útulní sa volá Ramža (1 260 m). Aj ona funguje celoročne, ale bez hospodára a slúži na núdzové prespanie – vo vlastnom spacáku a s vlastným občerstvením. Prameň pitnej vody je 300 metrov od nej. Peši sa k nej dá prísť od sedla Čertovica a obce Vyšná Boca a Bacúch. Využívajú ju turisti počas prechodu hlavného hrebeňa Nízkych Tatier v ich východnej časti. Od hlavného chodníka nie je dobre vidieť, preto sa treba držať vychodenej odbočky na jeho severnej strany. To platí o lete, v zime…? Ktovie! Ale turisti v nej nájdu jednoduchý interiér, na podlahe z udupanej hliny sú poschodové prične a funkčná pec.
Pri Hoteli Popradské pleso. Foto: Ľuboš Olevič
Zimnú idylku v Tatrách si treba vychutnať, a to nielen na lyžovačke. Iba vo Vysokých Tatrách je vytýčených každú zimu približne 20 km značených chodníkov, v Nízkych Tatrách je možností na zimnú turistiku oveľa viac. Ale zimná turistika sa od letnej líši najmä čo sa týka nárokov na skúsenosti a turistickú výbavu. Ak si ju nechcete pokaziť nepríjemným zážitkom či zranením, treba odporučenia rešpektovať.
Ide najmä o to, aby ste si overili počasie, aktuálnu snehovú situáciu a výstrahy Horskej záchrannej služby, hlavne tie, ktoré sa týkajú lavín. Do batoha si treba pribaliť zimnú výstroj a podľa aktuálnej situácie ju aj použiť. A predtým sa treba palice, turistické mačky, čakan a lavínovú výstroj aj naučiť používať.
Dôležité je uzatvoriť horské poistenie, zapísať sa do knihy vychádzok a túr v ubytovacom zariadení a o svojich turistických plánoch treba informovať aj svojich blízkych. Najlepšie je nainštalovať si aplikáciu HZS, ktorá po pár klikoch priblíži záchranu, ak by ste sa dostali do neriešiteľnej situácie.
