Cart is empty 
Je vysoký 2 229 metrov, leží nad osadou Tatranské Matliare asi 17 km severozápadne od Kežmarku. Zbadáte ho v Doline Zeleného plesa, týči sa nad Chatou pri Zelenom plese a dodáva tomuto miestu charakteristický vzhľad. Na jeho vrchol vedie značený turistický chodník. Jahňací štít.
Kým vás pozveme na túru, pristavme sa pri názve štítu. Zdá sa, že mu ho nedali belianski či kežmarskí pastieri oviec, ktorí svoje čriedy pásli v jeho okolí. Boli to pravdepodobne pytliaci. Tí totiž jahňatami volali aj mladé kamzíky. Aj preto sa v dnešnom nemeckom či maďarskom názvosloví Jahňací štít nazýva Kamzičím štítom. V nemčine je to Gemsenspitze a v maďarčine Zerge-csúcs.
Za ustálenie dnešného názvu Jahňacieho štítu, ako uvádza odborná literatúra, zrejme treba ďakovať Uhorskému karpatskému spolku, ktorý bol na konci 19. storočia veľmi aktívny v tvorbe názvov v tatranskom prostredí.
Nezabudnúť treba ešte jeden termín súvisiaci s dnešným Jahňacím štítom. Vrch sa po prvý raz spomína v roku 1793 v itinerári Roberta Townsona. Zdá sa, že práve tento Angličan bol tým turistom, ktorého dejiny spomínajú v súvislosti s prvým doloženým výstupom na tento štít. Nazval ho White Lake Peak. No, neujal sa.
Kamzíkov je v týchto oblastiach aj dnes hojne. Dokladajú to aj ich stretnutia s turistami. Takýto zážitok má za sebou aj vášnivá turistka Gabriela zo Žiliny, ktorá sa na Jahňací štít vybrala s priateľom Slavom minulú stredu.
„Stúpali sme so skupinou turistov hore a kamzíky prišli až k nám na chodník. Vôbec sa nesprávali placho, ani náznak odháňania ich nevyrušil,“ povedala nám. Dodala, že mala pocit, akoby boli zvyknuté na kŕmenie z rúk ľudí a očakávali to, preto sa držali blízko chodníka.
„My sme im, samozrejme, nič nenúkali, vieme, že sa to nemá, ale bolo to také zvláštne, lebo keď niekedy na túre vidím kamzíka v diaľke, pokladám to za šťastie. A tu sme ich mali tak blízko, že sa takmer dali pohladiť. Dokonca za jedným turistom predo mnou sa aj kamzík vydal a nedal sa odplašiť. Zážitok, aký sa bežne nestáva,“ pokračovala Gabriela.
Túru na Jahňací štít si veľmi pochvaľovala. Ide o celodenný výlet a je určený najmä pre náročnejších a zdatnejších turistov. Dá sa na neho vyjsť po žltom značkovanom chodníku od Chaty pri Zelenom plese cez Červenú dolinu. Vrchol sa odtiaľto dá dosiahnuť za 2,5 hodiny. K chate sa dá dostať zo Skalnatého plesa cez Veľkú Svišťovku alebo Dolinou Kežmarskej Bielej vody z Kežmarských žľabov. Inou možnosťou je chodník zo Ždiaru cez Široké a Kopské sedlo.
„My sme išli od Bielej vody. Ku chate nám to trvalo asi 1,40 h a prišli sme k nej ešte pred návalom turistov, takže ani na kofolu sme nemuseli dlho čakať,“ opisuje Žilinčanka.
Od chaty ale ide o strmé stúpanie kamenným chodníkom a kamennými schodíkmi a občas pomôžu aj ruky až do Červenej doliny a Kolového sedla. No cestou sa dá pokochať pohľadom na Červené i Belasé pleso. Od Kolového priechodu čaká turistu exponovaný terén istený reťazami a úzky kamenný chodník popretkávaný ľahkým lezením až na vrchol.
„Je to pravda. Ide o náročný výstup a každý by si mal zvážiť, či na neho má,“ konštatuje pani Gabriela, ktorá je fanúšičkou aj našej stránky cezhory.sk. „My sme problém nemali, na vrchol sme vyšli za asi dve hodiny, no pred nami dlho išiel turista, ktorý to v Kolovom sedle vzdal. Zhodnotil svoje sily a hore už nešliapal. To oceňujem, lebo poznám turistov, ktorí sa hoci aj s deťmi obutými v sandálikoch dokážu nerozmyslene vybrať aj do veľmi náročného terénu, kde ich potom treba ratovať,“ komentuje.
Škoda, že nemali s priateľom šťastie na dobré počasie a vo výhľadoch na vrchole Jahňacieho štítu im bránili oblaky. Ak by to šťastie mali, za námahu by dostali väčšiu odmenu. Nielen pohľady na kamzíky, ale aj výhľad na Belianske Tatry, Lomnický štít, Kolovú dolinu, Dolinu Bielych pliec a Dolinu Kežmarskej Bielej vody a možno aj na Oravské Beskydy, Levočské vrchy, Slanské vrchy, Branisko či Volovské vrchy.
No aj tak boli s túrou spokojní. Hore i dole, teda aj s návratom na Bielu vodu to zvládli za asi 6,20 h, čo je úctyhodný výkon a večer sa ešte vybrali doma na thajskú masáž. Čo poviete, nádherný deň!
Autor titulnej fotografie: archív BK
Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.
