Pohľad z Liptovskej Lúžnej na Baranec

Toto zviera by ste v Tatrách naozaj nečakali + VIDEO

V okolí Liptovského Mikuláša sa od jesene pohybuje kengura. Zachytili ju viaceré amatérske videá. No predpokladalo sa, že zimu neprežije. Predpoklad sa nenaplnil. Zviera nedávno vybehlo na lyžiarsky svah.

Liptov nemá na výskyt kengury patent. Už pred rokmi sa toto exotické zviera vyskytlo vo voľnej prírode aj na Záhorí a tiež vyvolalo záujem amatérskych filmárov. Už vtedy sa hovorilo, že kengura ušla z niektorého súkromného chovu a to isté sa dodnes tvrdí aj o prišelcovi z Austrálie, ktoré sa potuluje od jesene po rázovitom liptovskom regióne.

V podhorí Západných Tatier sa pohybuje kengura.
V podhorí Západných Tatier sa pohybuje kengura. Autor fotografie: Pixabay

Liptovskomikulášske regionálne noviny v novembri uviedli, že zviera bolo vidieť na viacerých miestach podhoria Západných Tatier, v okolí Liptovského Mikuláša pri akvaparku, ale aj v okolí Liptovskej Mary i v smere do Žiarskej doliny, a to už od leta.

Videá ukazovali, že poskakuje po okraji lesov, pri cestách, občas cez nich aj prebehne. Predpokladalo sa , že niekomu ušla, alebo ju chovateľ vypustil do prírody úmyselne. V takomto prípade nad kengurou vyniesol krutý ortieľ, lebo sa mohla stať potravou pre predátorov, alebo skončiť pod kolesami áut.

Myslí si to aj zoologička Tatranského národného parku Erika Feriancová. „Na jeseň sme sa domnievali, že zimu neprežije. Predsa len toto zviera nie je zvyknuté na mínusové teploty, ale zrejme si vedelo poradiť. Ako vieme, zdržiavalo sa v okolí senníkov a našlo si vhodnú potravu. Teraz, keď sneh zmizol, má tej potravy ešte viac,“ hovorí.

Došlo aj k pokusom o odchyt. „No nepodarili sa. Kengura je veľmi plachá a človeka nepustí do svojej blízkosti a rýchlo odbehne. Preto si nemyslíme, žeby vyhľadávala spoločnosť ľudí aj keď bola vychovaná v zajatí. Vo voľnej prírode sa ľuďom skôr vyhne,“ pokračuje zoologička.

Dodáva, že aj keď ide o nepôvodný druh, nie je to invázny druh a nie je hrozbou pre našu prírodu. No aj podľa nej ide o veľkú nezodpovednosť chovateľa,  lebo každý, kto má v zajatí nepôvodné druhy živočíchov, má zároveň povinnosť postarať sa o to, aby neušli.

A či je hrozbou pre ľudí na lyžiarskom svahu? „Video, ktoré koluje na internete, je pravdepodobne z mikulášskeho sídliska Podbreziny, vieme o tom. Zviera ho išlo preskúmať, keď na svahu nikto nebol. Ak by zaregistrovalo hluk z lyžovačky, zrejme by sa pre svoju veľkú plachosť k nemu ani nepriblížilo,“ ubezpečuje E. Feriancová.

Pohľad z Liptovskej  Tepličky na Baranec. Ktovie, možno aj tu kengura prežila časť zimy.  Autor titulnej fotografie: Vladimír Šterbák

Tatry počas víkendu

Víkend vo veľhorách nebude príjemný, dnes treba rátať s víchricou

Lyžiarske svahy a turistické chodníky zaleje dážď. Víkend v našich veľhorách nebude príjemný. Dnes má v polohách nad 1 500 m fúkať vietor so silou víchrice.

Počas tohto víkendu bude najlepšie zaliezť s knihou v ruke do pohodlného kresla a pod dekou sa začítať do príbehov. V celej oblasti Tatier má dnes a zajtra pršať a aj v nedeľu bude obloha pokrytá mračnami. Horská záchranná služba vyhlásila výstrahu pred miernym lavínovým nebezpečenstvom, silným vetrom, snehom a ľadom. Dnes sa na horách v polohách nad 1 500 m očakáva výskyt vetra, ktorý krátkodobo v nárazoch dosiahne rýchlosť 110 – 135 km/h, čo je sila víchrice.

Horskí záchranári upozorňujú, že povrch snehu aj na turistických chodníkoch vo vyšších polohách je na mnohých miestach tvrdý až zľadovatený, hrozí nebezpečenstvo úrazu. Preto je potrebná kompletná zimná výstroj.

Autor titulnej fotografie: Ivan Navih

Lekár Vrtuľníkovej záchrannej služby Ján Kořínek

Keď budem veľký, chcel by som byť lekárom v záchranárskom vrtuľníku

Kto sa môže stať lekárom v záchranárskom vrtuľníku? Aké sú jeho povinnosti a čo je dôležité v jeho práci, kým vzlietne a čo, keď ho vysadia v teréne? Najnovší diel podcastu S batohom cez hory je práve o tom. Vladka a Táničku tentoraz inšpiroval známy tatranský lekár záchranárskeho vrtuľníka Ján Kořínek.   

Seriál podcastov o Tatrách a ľuďoch, ktorí sú s nimi spojení pokračuje päťdesiatym prvým dielom. Už oddnes sa v ňom môžete zoznámiť s prácou lekára vrtuľníkovej záchrannej služby Jánom Kořínkom.

Vladko a Tánička sa v ňom rozprávajú o tom, čo táto profesia znamená pre všetkých, ktorí potrebujú pomoc v horách, čo všetko treba urobiť, aby záchranársky výjazd dopadol dobre a aké podmienky či predpoklady treba spĺňať, aby sa záujemca o túto profesiu mohol stať členom tímu záchranárov Vrtuľníkovej záchrannej služby.

Ján Kořínek: Záchranár sa na každú akciu musí dobre pripraviť.
Ján Kořínek: Záchranár sa na každú akciu musí dobre pripraviť. Autor fotografie: archív JK

Vo svojom rozprávaní o tejto dôležitej, ale aj trochu dobrodružnej či raritnej práci, sa opreli o skúsenosti známeho tatranského lekára Jána Kořínka, ktorý sa jej venuje už pätnásť rokov. No je aj známym horským vodcom, učí záujemcov láske k horám a sprostredkúva im zážitky, ktoré by inak nezískali.

Najaktuálnejší diel podcastov, ale aj všetky ostatné, ktoré sa nahrávali od júla 2021, si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. Nájdete v nich veľa zaujímavosti o tatranských chatách, dolinách, štítoch, plesách, udalostiach, záhadách, patrónoch, jaskyniach, ale aj o tom, ako sa treba v horách správať, aby sme nerušili zvieratá a nepoškodzovali prírodu.

Niet nad vlastnú skúsenosť, preto o podcastoch už viac neprezradíme. Ale pozývame vás do ich sveta, zaujme vás, to vieme určite.

Lekár Vrtuľníkovej záchrannej služby Ján Kořínek. Autor titulnej fotografie: archív JK

Turistický chodník z Hrebienka na Rainerku zostáva uzavretý

Aký je aktuálny stav chodníka z Hrebienka na Rainerku?

Turistický chodník zostáva uzavretý, v najbližšej dobe sa to nezmení. Po zosuve, ktorý nastal po výdatnom daždi 5. novembra minulého roka, sa situácia ešte zhoršila po páde skál. V súčasnosti hľadá Správa Tatranského národného parku najvhodnejšie riešenie tejto finančne a organizačne zložitej situácie.

Čakajú na návrhy od osloveného projektanta, ako tento stav technicky vyriešiť. Chodník sa nachádza v 5. stupni ochrany, preto bude po výbere riešenia náročnejšie aj vybavovanie potrebných výnimiek a súhlasov v súvislosti s opravami chodníka a riešením rizika padajúcich skál nad ním.

Už v októbri minulého roka bola táto časť turistickej trasy označená páskami kvôli viditeľným trhlinám a dutým miestam. K zosuvu došlo po výdatných dažďoch v nedeľu 5. novembra zhruba 200 metrov od Hrebienka smerom na Rainerovu chatu. Počas nasledujúcich dní sa stav tejto časti chodníka na Tatranskej magistrále ešte zhoršil.

Poniklec je považovaný za posla jari. Foto: Správa TANAP-u, Peter Vravník.
Poniklec je považovaný za posla jari. Foto: Správa TANAP-u, Peter Vravník.

„Odtrhnutie spôsobilo pravdepodobne podmytie, ide o veľmi strmý svah so sklonom zhruba 70 stupňov,“ odhadoval Peter Blišťan z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach.

Odborníci upozornili aj na narušené skaly nad chodníkom. Masívne skalné bloky spadli na chodník 14. novembra, čo viedlo k uzavretiu tejto frekventovanej cesty. O dva týždne neskôr urobili pyrotechnici v tejto časti usmernený výbuch, pomocou ktorého rozpojili dva skalné bloky bez poškodenia chodníka a lesného porastu.

Foto: Správa Tatranského národného parku.
Foto: Správa Tatranského národného parku.

Obchádzka vedie z Hrebienka po zelenej značke okolo Bilíkovej chaty a Vodopádov Studeného potoka. Túra sa tak návštevníkom najstaršieho slovenského národného parku predĺži zhruba o 15 minút. Predstavitelia Správy TANAP-u apelujú na turistov, aby uzáveru a obchádzku rešpektovali. Naozaj nemá zmysel pre štvrťhodinu riskovať život.

Časť chodníka Tatranskej magistrály, ktorá sa zosunula, nie je len dôležitou tepnou pre turistickú verejnosť, ale i cestou, ako sa horskí záchranári môžu rýchlejšie dostať k zraneným osobám.

Foto: Správa Tatranského národného parku.
Foto: Správa Tatranského národného parku.

Ak tu najmä v zime nebudeme vedieť prejsť s technikou, záchranné akcie sa nám predĺžia minimálne o hodinu, hodinu a štvrť, čo je v prípade lavín kľúčové,“ vysvetlil Miroslav Živčák, náčelník oblastného strediska Vysoké Tatry Horskej záchrannej služby. Ako hraničné riešenie vidí možnosť dostať techniku za poškodený úsek ešte skôr, než dôjde k prípadnému ďalšiemu zosuvu.
Zdroj: Správa Tatranského národného parku, Horská záchranná služba.

Foto: Správa Tatranského národného parku.
Foto: Správa Tatranského národného parku.

Autor titulnej fotografie: Správa Tatranského národného parku.

O lavínach sa na lavínovom portáli dozviete všetko

Chcete aktuálne informácie o lavínach? Stačí pár klikov

Ľudia sa už naučili chodiť do hôr s poistením, teraz by sa mala pravidlom v ich správaní stať stiahnutá aplikácia Horskej záchrannej služby a v zimnom období nevyhnutné kliknutie na jej lavínový portál.

Štatistiky Strediska lavínovej prevencie HZS dokladajú, že v slovenských horách počas zimy spadne 200 až 400 lavín rôznych rozmerov. No toto číslo neodzrkadľuje celú realitu, v skutočnosti je ich násobne viac. Pod záľahou snehu v priemere ročne zomrú asi štyria ľudia, v minulej sezóne ich bolo šesť. Do hôr chodí stále viac ľudí a stále vyššia je aj potreba vystríhať návštevníkov pred dôsledkami pádu lavín.

Aj preto v tejto sezóne došlo k vynoveniu lavínového portálu a nový lavínový modul dostala aj aplikácia Horskej záchrannej služby, ktorá už štyri roky pomáha horským záchranárom efektívnejšie zasahovať pri záchrane ľudí v horách.

Prehľadávanie lavíny po jej zosune
Prehľadávanie lavíny po jej zosune. Autor fotografie: HZS

Viac krajín sa v poskytovaní informácií o lavínach inšpirovalo v Tirolsku a ani Slovensko nie je výnimkou, uvádza magazín Tatry.  Preto modernizácia lavínového portálu, ktorého hlavným cieľom je jednoduchá orientácia v lavínovom nebezpečenstve ako podklad pre rozhodovanie a plánovanie túr a vychádzok, našla vzor v tejto rakúskej spolkovej krajine.

Návštevníci hôr si tak denne nájdu na webstránke: www.laviny.sk podrobné informácie o stupni lavínového nebezpečenstva v predpoludňajších i popoludňajších hodinách v jednotlivých oblastiach hornatého Slovenska, ďalej o počasí a možných rizikách pádu lavín, ktorý sa od počasia odvíja, informácie o aktuálnej snehovej prikrývke a tendenciách jej zmeny, ale aj aké je riziko pádu lavín a kde.

Na jednom mieste sa tak sústreďujú všetky dôležité údaje, ktoré návštevník hôr potrebuje najmä v situácii, keď plánuje lyžiarske či horolezecké túry v extrémnejšom prostredí. Nechýba ani odklik na meteoportál HZS, okrem správ o počasí sú v jeho portfóliu aj prenosy z kamier v horských strediskách.

Od tejto zimy je súčasťou aplikácie Horskej záchrannej služby aj lavínový modul, čo približuje informácie o rizikách lavín priamo k užívateľovi – do jeho mobilného telefónu. Na stránke app.hzs.sk sú všetky informácie o možnostiach aplikácie.

Hlinská dolina
Hlinská dolina. Autor fotografie: HZS

Okrem varovaní a výstrah aplikácia napríklad cez zápis do Knihy vychádzok a túr dokáže poskytnúť  informácie aj o aktuálnom vývoji lavínových rizík a počasí či inej situácie a v prípade potreby lokalizovať človeka, ktorý potrebuje pomoc, čo uľahčuje prácu záchranárom. Dá sa využiť okrem Slovenska aj v Česku, Rakúsku a Maďarsku a odpadá aj jazyková bariéra v prípade cudzincov, lebo umožňuje preklad z cudzieho jazyka do slovenčiny alebo naopak.

Dáta si užívateľ dokáže vyselektovať aj bežne podľa vlastnej potreby. Výstrahy napríklad môže odoberať pre vybranú horskú oblasť, aplikácia mu odošle pri zmene podmienok aktuálne hlásenie o lavínovom nebezpečenstve prostredníctvom notifikácie.  

Ako uvádza časopis Tatry, za štyri roky si aplikáciu do mobilu stiahlo viac ako 140 tisíc ľudí, 600 z nich pomocou nej si privolalo pomoc.

Niekoľko informácii na záver:

Všeobecné informácie o schodnosti turistických trás a horských chodníkov nájdete na stránke www.hzs.sk alebo sa môžete informovať na telefónnom čísle HZS: +421 52/787 77 11, prípadne osobne v infocentre HZS v Starom Smokovci alebo v ktoromkoľvek oblastnom stredisku HZS. Lavínovú situáciu a aktuálny stupeň lavínového nebezpečenstva nájdete na stránkach www.hzs.skwww.laviny.sk alebo sa informujte na telefónnom čísle Strediska lavínovej prevencie HZS +421 44/559 16 95.

Aplikácia Horská záchranná služba – info nájdete na www.app.hzs.sk

Autor titulnej fotografie: Horská záchranná služba

Pomoc pri zrážke lyžiarov v Jasnej

V minulom roku našlo smrť v našich horách dvadsaťdva ľudí

Hory si v minulom roku vyžiadali dvadsaťdva obetí, dvanásť z nich zahynulo vo Vysokých Tatrách. Ako uvádza vo svojej bilancii Horská záchranná služba, oproti roku 2022 zaznamenali 13-percentný nárast zásahov.

Každá smrť v horách, každá úspešná záchrana v ich prostredí je príbeh sám osebe. Ľudský, športový, záchranný. Počet týchto príbehov rastie. V minulom roku zasahovala Horská záchranná služba vo všetkých svojich oblastných strediskách takmer tritisíckrát. Oproti roku 2022 bolo zásahov o 334 viac, čo predstavuje 13-percentný nárast. Najviac výjazdov – takmer dvetisíc – smerovalo na lyžiarske trate.

Je to nový fenomén. Potvrdzuje to aj štatistika Horskej záchrannej služby. „Pôsobíme na území celého Slovenska v šiestich oblastných strediskách. Vlani nás najčastejšie požiadali o pomoc v Nízkych Tatrách, kde sme zasahovali 1289-krát. Je to vysoké číslo, alarmujúci je počet zásahov na lyžiarskych svahoch (1119).

Tento údaj nepotvrdzuje iba fakt, že v lokalite sa nachádzajú najnavštevovanejšie lyžiarske strediská, ale dokladá najmä správanie sa lyžiarov, ich nedostatočné skúsenosti na trati a o pohybe v teréne v nevhodných poveternostných podmienkach,“ uvádzajú vo svojej bilancii horskí záchranári.

Záchranný zásah pri Rainerovej útulni
Záchranný zásah pri Rainerovej útulni. Autor fotografie: HZS

V Oblastnom stredisku Vysoké Tatry vykonali vlani záchranári druhý  najvyšší počet zásahov – vyše päťsto. No uvádzajú, že v teréne nášho najvyššieho pohoria platí opačný trend ako v Nízkych Tatrách, lebo pomoc potrebovali najmä pacienti v teréne (336), aké tí na lyžiarskych svahoch (173). A čo sa týka Západných Tatier, aj tam mali v štatistike vysoký podiel pacienti na lyžiarskych svahoch. „Z celkového počtu 233 zásahov to bolo až v 144 prípadoch,“ konštatuje správa HZS.

Vypovedajúcu hodnotu má aj podiel národností pacientov, ktorí potrebujú pomoc horských záchranárov. Jeho výsledky búrajú niektoré mýty, ktoré si Slováci osvojili o návštevníkoch našich hôr. Podľa štátnej príslušnosti takmer v polovici prípadov pomáhali záchranári „domácim“. Približne v dvadsiatich percentách prípadov záchranári vyrážali k Poliakom v ťažkostiach a „iba“ desať percent zásahov patrilo Čechom.

Naše hory sa ale páčia aj obyvateľom iných krajín celého sveta, časť z nich má aj skúsenosť, že môžu byť veľmi zradné. Ak rátame aj Slovensko, záchranári pomáhali v ťažkostiach turistom, lyžiarom, skialpinistom či horolezcom z 34 krajín sveta.

Najsmutnejšia je vždy bilancia obetí hôr. Vlani v nich našlo smrť 22 ľudí, dvanásť z nich bolo obeťami Vysokých Tatier.

Autor titulnej fotografie: Horská záchranná služba

Jazdecký šport patrí k Tatrám už viac ako sto rokov

Jazdecký šport patrí k Tatrám už viac ako sto rokov

Medzi športy, ktoré mohli návštevníci našich veľhôr vidieť na vlastné oči patrí aj konské pólo. Plánovaný turnaj Snow Polo High Tatras však museli organizátori pre nevhodné snehové podmienky zrušiť.

V Tatranskej Lomnici sa mali tento víkend 23. až 25. februára stretnúť štyri medzinárodné tímy, okrem Slovenska mali pricestovať hráči z Českej republiky, Poľska, Maďarska a Rakúska. Počasie však nakoniec rozhodlo inak, o zrušení informovali organizátori už počas uplynulého týždňa.

Naposledy mala široká verejnosť možnosť pozrieť si naživo stretnutie konského póla v Tatranskej Lomnici v septembri minulého roka. Hral sa tu exhibičný zápas dvoch tímov v priestoroch jazdeckého areálu pri futbalovom štadióne. Konské (alebo jazdecké) pólo má svoje presné pravidlá, ide o zladenie zručností hráčov s ovládaním koní a prehľadom na hracej ploche.

V roku 2010 sa konal zimný turnaj v tomto jazdeckom športe na zamrznutom Štrbskom plese. Stretli sa tu štyri trojčlenné tímy zo štyroch krajín, viacero vplyvných podnikateľov a politikov, akcia prilákala tisícky divákov. Ochranári stanovili pred podujatím prísne pravidlá, neštátni ochranári a niektorí miestni poslanci akciu kritizovali.

Druhý ročník tohto podujatia sa konal vo februári 2013 v Liptovskom Hrádku. Predstavili sa tu štyri trojčlenné družstvá s hráčmi z piatich krajín.

Konský šport má v Tatrách viac ako 130-ročnú tradíciu. Jazdecké pólo zatiaľ nie je na Slovensku veľmi rozšírenou hrou s patričným zázemím. Jediné regulárne ihrisko s rozmermi 250 x 180 metrov sa nachádza v Hrubej Borši v okrese Senec. V Tatranskej Lomnici sa malo hrať v aréne s rozmermi 100×150 metrov, tímy mali tvoriť namiesto štyroch len traja hráči.

Titulná ilustračná fotografia: Depositphotos.

Ján Tribula má Tatry doslova zlezené, ešte stále je však veľa miest, na ktoré by chcel ísť

Viete, aké je najobľúbenejšie miesto markizáckeho tandemu v Tatrách?

Spolupracujú spolu už osem rokov a vedia o sebe takmer všetko. Takmer každý deň ich kroky smerujú do Tatier. Ako ich vnímajú, ako sa vedia dopĺňať a čo všetko im Tatry dávajú? Prezradili v rozhovore moderátor Ján Tribula a jeho kameraman a fotograf Martin Krystýnek.

Ako ste sa dali dokopy?
Ján:
Martina som mal niekoľkokrát v reportáži ako respondenta – fotografa. Zakaždým som obdivoval jeho „skladnú“ techniku a invenčné videnie sveta, čo ho kvalifikovalo aj do úlohy kameramana. A kým som kedysi obdivoval jeho fototvorbu, o nejaký čas som postupne začal obdivovať aj jeho prácu s kamerou.
Martin: Je to tak. Janko poznal moju prácu a časom sme si sadli aj v teréne.

Čo máte na svojej práci najradšej?
Martin: Keď je všetko urobené a maže sa mi medzipamäť. Som pripravený na ďalšie témy, aktivity i zážitky.
Ján: Baví ma práca v strižni, tvorba príbehu a skĺbenie všetkého do jedného celku. Veľa ľudí uniká pred stresom do hôr.

Ako únavu, vyhorenie alebo stres riešite vy dvaja?
Ján: Práveže hory nám ponúkajú opozitum k spravodajskému stresu. Pracujeme na spojnici toho najlepšieho, čo si možno priať. Pozitívny človek spolu s tvorivou prácou a fyzickou aktivitou v krásnych horách. Podľa mňa – dream job.
Martin: Ja mám k tomu – fotenie. Stres alebo únavu kompenzujem kreativitou. A športujem, dobre to vyčistí hlavu.

Viete sa vzájomne podporiť v práci, ale aj mimo nej?
Martin: Tým, že sme denne spolu, vieme si niektoré veci povedať. Vzájomné poznanie a dôvera je v tom, čo robíme, dôležitá.
Ján: Maťo je pokojná povaha, ja viem viac stresovať. V takých dvojičkách, ako sme my, je vyrovnávanie toho balansu dôležité. Ale vieme byť voči sebe aj kritickí. Večer, kým reportáž pošleme do Bratislavy, zvyknem Maťa zavolať na projekciu. A keď vidím, že sa usmieva a povie, že zas perfektné tri minúty, tak to je zase pre mňa perfektná spätná väzba.

Hory sú aj zradné. Museli ste už zabojovať o bezpečie?
Martin: Zatiaľ sa nám to nestalo. No keď ide o extrémne trasy, máme so sebou horského vodcu, ktorý sa stará o naše bezpečie. Inak som pri nakrúcaní v úplnej pohode.
Ján: Veľakrát sú fujavice, zmení sa počasie. Ja som sprachopud, bojím sa búrky, a keď vidím, že sa blíži, prášim z Tatier čo najrýchlejšie. Ale zmoknutí do nitky sme boli veľakrát.

Ján Tribula má Tatry doslova zlezené, ešte stále je však veľa miest, na ktoré by chcel ísť. Autor fotografie: Martin Krystýnek.
Ján Tribula má Tatry doslova zlezené, ešte stále je však veľa miest, na ktoré by chcel ísť. Autor fotografie: Martin Krystýnek.

A naopak, vaša obľúbená vtipná príhoda z reportáží?
Martin: Vtipné veci sa nám stávajú často. Niečo vyplynie z rozhovoru, niečo zo situácie a niečo je iba tak medzi nami.
Ján: Raz sme boli na túre s mladým párom. Chalan bol darcom obličky pre priateľku, ktorej obidve obličky zlyhali. Nie každý to vie, ale zlyhané obličky lekári nechajú v tele, ony sa opuzdria, zostanú nefunkčné, ale pre telo by bola väčšia záťaž, keby sa vyberali. Dievča malo dobré tempo, aj Maťa predbehlo. A ja som si ho preto doberal. On na mňa pozrel a hovorí: „To sa jej dobre kráča s tromi obličkami.“

A podpichovačky? Fungujú medzi vami?
Martin: On si zo mňa robí žarty, že som stále hladný, a ja, že nevládze. Ak potrebujem niečo nasnímať, pýtam sa, prečo stojíme.
Ján: Maťo každého nášho respondenta na túre presviedča, že keď nebude vládať, nech sa to nebojí povedať, že on počká, a my ostatní, keď sa chceme naháňať v Tatrách, nech si ideme. Niet sa kam ponáhľať, im bude dobre aj v základnom tábore.

Kto z vás má lepšiu kondičku?
Martin: Janko. Ale iba čo sa týka lezenia. Keďže hrám hokej, čo je výbušný šport, mám lepšiu krátkodobú kondičku. Kráčam na kratších úsekoch určite rýchlejšie ako Janko.
Ján: Je to pravda. Ale zase Maťo sa vie motivovať, keď sa treba ponáhľať na obed. Cesty späť sú u nás vždy kratšie.

Sú chvíle, keď sa vám nechce obuť turistické topánky?
Martin: Každý deň, keď mám ísť do práce a na túru. Má to tak asi každý.
Ján: Nechce sa mi vstávať. Ale keď viem, že sa máme stretnúť s dobrou partiou, že nás čaká skvelý hosť a tím, rád sa premôžem. Naša robota je aj o pekných momentoch, je darom od Boha, že môžeme robiť, čo nás baví. A ešte aj v nádhernom prostredí.

Martin Krystýnek má na svojom konte už viac ako 470 medzinárodných fotografických ocenení. Foto: archív Martina Krystýneka.
Martin Krystýnek má na svojom konte už viac ako 470 medzinárodných fotografických ocenení. Foto: archív Martina Krystýneka.

Maťo, ty si skvelý fotograf. Máš veľa ocenení, fotíš ľudí, prírodu. Kedy sú Tatry pre teba najfotogenickejšie?
Martin: Radšej mám portréty. Na človeku sa vždy nájde niečo zaujímavé. Ale rád fotografujem aj krajinu, nedá sa povedať, že nie. No pravdou je, že fotka krajiny je takmer nepredajná. Preto sa sám od seba ani nevyberiem do hôr, aby som fotil kopce.

Máš obľúbený fotospot?
Martin: Mám, aj v Tatrách také sú. Vlastne všetko v tomto horstve sa dá dobre nasnímať. Som rád, keď ideme na Téryho chatu, alebo Zbojníčka je veľmi pekná, či Chata pri Zelenom plese… Nemyslím si, že chaty vznikali iba preto, že si niekto povedal, že tu budú stáť. Určite bol uchvátený prírodou okolo.

Janko, všetci ťa poznajú s mikrofónom v ruke, ale ty si známy aj tým, že si trénerom voltížneho jazdenia. Je náročné dať oboje dohromady?
Ján: Práca a kone sa v mojom prípade dopĺňajú. V stajni nikto nerieši, že som známa tvár, tam si to užívam, stíšim sa, vetrám si hlavu. Lebo v práci mám adrenalín. Takže to do seba zapasovalo ako ozubené koleso. Kone sú mojou vášňou od šiestich, venujem sa im štyri desiatky rokov a Markíza je mojou súčasťou vyše štvrťstoročia. Som bežcom na dlhú trať, uspokojujú ma veci, na ktorých výsledok treba čakať dlhšie. Potom si to o to viac vážime.

Hovorí sa, že novinárčina je poslanie, ale trénovať deti na koňoch je tiež poslaním. Ako to vnímaš?
Ján: Kone vnímam ako stretnutie s priateľmi. Konská duša je neuveriteľná, konské oko, ten pohľad, sú liečivé, pohyb koňa ešte viac. Rád sa za nimi ponáhľam. Aj za koňmi, aj do práce. Obidve vášne ma napĺňajú a robia ma šťastným.

Martin, máš fototografiu Tatier, na ktorú si obzvlášť hrdý?
Martin: Mám jednu, vznikla z vrtuľníka. Tatry ukazuje z vtáčej perspektívy, z pohľadu, ktorý nie je bežne prístupný. Keď sa človek na tú fotku pozrie, ani nevie povedať, odkiaľ to bolo fotené a či sú to vôbec Tatry.

Tatry máte doslova zlezené. Existuje miesto, kde ste ešte neboli?
Martin: Odhadujem, jedno percento mám zlezené. Hoci Tatry sú najmenšími veľhorami, potreboval by som sto životov, aby som si ich pozrel z každej strany.
Ján: A ja dvesto rokov. Je veľa miest, kde by som chcel ísť, resp. kde sa rád vraciam. Vysoká je pre mňa najkrajším štítom. Hovorí sa, že má jedinú chybu, nie je z nej vidieť Vysokú. Tam sú tie Tatry dookola a výhľady sú úžasné. Som veriaci človek, na štítoch mám pocit, že som bližšie k Bohu. Sadnem si bokom a rozjímam.

Autor titulnej fotografie: Martin Krystýnek.

Interiér Múzea TANAP-u

Múzejníci sa pripravujú na nepočujúcich a nevidiacich návštevníkov

Chcú ponúknuť prehliadku expozícií aj pre zdravotne hendikepovaných návštevníkov. V Múzeu Tatranského národného parku pripravujú v tomto roku projekt Informačná debarierizácia.

„Múzeum Tatranského národného parku (TANAP) v Tatranskej Lomnici má v tomto roku v pláne informačnú debarierizáciu. Cieľom je sprístupniť výstavy pre nepočujúcich a ľudí s mentálnym postihnutím, rovnako aj pre nevidiacich a slabozrakých. Investícia má byť vo výške viac ako 41-tisíc eur,“ uvádza sa v správe TASR. Súvisí to s novými trendmi v environmentálne výchove, ktorá predpokladá využitie moderných technológií.

Múzeum sídli v objekte Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u pri Správe Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici a jeho expozície sa zameriavajú na prírodu a históriu Tatier, ale aj život a kultúru podtatranského ľudu v minulosti. Väčšia časť plochy múzea má bezbariérový prístup, do etnografickej expozícii v galérii sa dá dostať len po schodoch. Teraz múzeum pracuje na tom, aby dedičstvo TANAP-u bolo prístupné všetkým návštevníkom, aj tým so špeciálnymi potrebami.

Projekt Informačná debarierizácia  ráta  s využitím videí a virtuálnych sprievodcov s tlmočníkom v posunkovom jazyku, ale aj infotabuľami a materiálmi v Braillovom písme.

„V pláne je tiež zaviesť virtuálneho sprievodcu, ktorý by obsahoval 27 videí v posunkovom jazyku aj s titulkami. Súčasťou má byť tiež zážitková mapa piktogramov či s modelmi živočíchov, biotopov a neživej prírody,“ konštatuje TASR.

Správa dodáva, že pre nevidiacich alebo slabozrakých má múzeum v pláne inštaláciu reliéfnej mapy, ktorá bude popisovať rozmiestnenie expozícií. Doplnená bude aj o audio komentár a pomôcť by mal aj upravený dokumentárny film s posunkovým tlmočením pre nepočujúcich. Pridané budú tiež popisné tabule či Atlas rastlín v Braillovom písme.

Autor titulnej fotografie: Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici

Počasie v Tatrách

Tatranské chodníky pokrýva ľad, ale víkend bude zaliaty slnkom

Víkendoví návštevníci sa môžu tešiť. Privítajú ich slnkom zaliate Tatry. Dnes a zajtra bude aj vo vyšších polohách teplo, v nedeľu sa mierne ochladí. Budú platiť výstrahy pred miernym lavínovým nebezpečenstvom, snehom a ľadom.

Po lejakoch z minulého víkendu a začiatkom tohto týždňa sa počasie ustálilo, no tatranské chodníky – najmä vo vyšších polohách – budú na povrchu zľadovatené. Horská záchranná služba varuje pred nebezpečenstvom úrazu a upozorňuje, že na túru si treba zobrať kompletnú zimnú výstroj.

Stále platí, že Chata Plesnivec je otvorená iba počas víkendov, že chodník medzi Hrebienkom a Rainerovou útulňou je nebezpečný, lebo sa zrútila jeho časť a že modrý chodník v Pieninskom národnom parku z Lesnice cez sedlo Cerla do Červeného Kláštora je ťažko priechodný. 

Výstrahy platia aj pre Západné Tatry a aj v tejto oblasti je potrebné vychutnávať si turistiku s kompletným zimným vystrojením a veľmi opatrne, lebo povrch chodníkov je tvrdý až zľadovatený, hrozia úrazy. Horskí záchranári tiež upozorňujú, že zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou pre popadané stromy. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Aj turistika v Nízkych Tatrách má svoje obmedzenia. To hlavné sa vo výstrahách HZS spomína hlavne v súvislosti s nebezpečenstvom úrazu na zľadovatených chodníkoch. Ale platí aj upozornenie na ťažkú priechodnosť červeného TZCH z Ludrovej na Salatín, a tiež na to, že niektoré turistické trasy v pohorí boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi. 

Autor titulnej fotografie: Danka Búzová