Posts in category: Články

Tým, že budeme dávať voľne žijúcej zveri potravu nerobíme dobrý skutok, práve naopak. Môže to viesť k ohrozeniu ich zdravotného stavu alebo aj k úmrtiu. Nevhodné krmivo často spôsobuje veľké, až fatálne zdravotné komplikácie. Slané potraviny, sladké pečivo, údeniny, vyprážané jedlo či iné trvanlivé produkty modernej civilizácie by sme nemali nechávať len tak v prírode ani v prípade, že ich už nebudeme jesť, dokonca ani v nádobách na odpad.

Okrem toho pre týchto turistov platia aj ostatné nariadenia zákona o ochrane prírody a krajiny pre peších návštevníkov – napríklad pohyb len po značkovaných turistických chodníkoch a v čase, keď sa na ne nevzťahuje uzávera. V poslednej dobe opäť presakujú informácie, podľa ktorých by mal byť v novom Návštevnom poriadku TANAP-u pohyb so psom zakázaný v alpínskom prostredí. Ochranári vnímajú psov v národnom parku ako problém. O takomto zákaze sa diskutovalo viackrát, napríklad pred dvomi rokmi bol takmer na spadnutie.

1. Odhadzujú odpadky, aj keď by nemali

Už sme to spomenuli v úvode. Podľa viacerých prieskumov ľudia v prírode najviac nechávajú plastový odpad. Táto situácia sa možno trochu zmení so zavedením zálohovania plastových fliaš a plechoviek od začiatku tohto roku. Turisti sú aj u nás už väčšinou uvedomelí a plasty v prírode nenechávajú, ale čo napríklad taký ohryzok z jablka? Čas jeho rozkladu je asi dva týždne, ale je to vec, ktorá do prírodného prostredia nepatrí. Zbytočne láka rôzne druhy zvierat na ľahko získanú potravu. Ešte horšie je to so šupkou od banána. Tá sa rozkladá priemerne šesť týždňov, zároveň je napustená rôznymi chemickými látkami, čo je pre zvieratá nebezpečné. To platí aj pre pomarančové šupky alebo cigaretové ohorky, tie sa rozkladajú asi dva roky.

Väčšinou je to tak, že ak sa niekde jedna takáto soška objaví, turisti k nej postavia ďalšiu, potom ďalšiu a tak ďalej. Viacerí si myslia, že tým skrášlia prírodné prostredie a potešia ostatných turistov, ale nie je to tak. Kamene by mali ostať na tom mieste, kde ležia. Neživá príroda má tiež svoju dôležitú funkciu a tým, že kamene premiestňujeme z miesta na miesto, narúšame charakter krajiny, čo citlivo vnímajú hlavne divo žijúce zvieratá.

Iné je to v Himalájach, kde slúžia títo „kamenní mužíci“ ako značenie ciest pre horolezcov. Natrafiť na nich však môžete prakticky kdekoľvek na svete, veľmi populárne sú napríklad v susednej Českej republike. Ako sme písali v predchádzajúcom článku venovanom turistickým značkám – Slovensko patrí medzi krajiny s najlepším značením turistických trás na svete, takže stavanie kamenných sošiek u nás nemá v tomto smere zmysel.

Viete však, čo značia jednotlivé farby turistických značiek? Nemôžeme ich porovnávať s označením lyžiarskych zjazdoviek. Tam farba označuje náročnosť kopca, ale pri turistických značkách to tak nie je. Tu farba označuje druh trasy alebo jej významnosť.

Jednoduchšie a kratšie trasy, hlavne v okolí obývaných oblastí, sú označené žltou farbou. Nájdete ich aj vo Vysokých Tatrách, napríklad zo Štrbského plesa na Rázcestie pod Furkotskou dolinou, z Tatranskej Lesnej k Vodopádom Studeného potoka či zo Starého Smokovca na Velickú Poľanu.

Nemusí ísť o celodennú náročnú túru, stačí vychádzka na niekoľko hodín a naše telo i duša budú na tom oveľa lepšie. Pravidelný pohyb je pre nás veľmi dôležitý, nehovoriac o tom, že turistika je vhodným druhom aktivity asi pre každého bez rozdielu veku a životného štýlu. Pomáhate napríklad svojim pľúcam. Chôdza zlepšuje dychovú kapacitu a postupne i využívanie vydychovaného kyslíka. Telo môže mať viac energie na fyzické a psychické aktivity. Turistika je prospešná aj pri úprave krvného tlaku. Pravidelné výlety do prírody posilňujú naše srdce a podporujú jeho správnu činnosť.