Neobyčajným Lesom medzi Plesom a plesom

Neobyčajným Lesom medzi Plesom a plesom

Vo štvrtom pokračovaní podcastovej série S batohom cez hory sa dvojica mladých turistov a milovníkov prírody Vladko a Tánička vybrali spoznávať náučný chodník medzi osadou Štrbské pleso a jazerom Popradské pleso. Jeho názov je Lesom medzi Plesom a plesom, našich mladých podcasterov trochu potrápila jeho výslovnosť, ale vyrovnali sa s tým s úsmevom na tvári.

Ešte predtým, ako vyrazili na cestu, porozprávali sa o najväčšom tatranskom strašiakovi, ktorým je snehová lavína. Aj túto zimu si zobrala v Tatrách niekoľko životov, preto treba o nej vedieť čo najviac. Nepodceňovať snehovú pokrývku a predpoveď počasia ani v jarnom období a nezabúdať na správny lavínový výstroj.

Po tomto úvode sa dvojica rozhovorila o svojej ceste k náučnému chodníku, ktorý je dlhý štyri kilometre a je vhodným tipom na výlet pre rodiny s deťmi. Vladko ako známy knihomoľ ocenil množstvo informácií na 14 informačných tabuliach, vďaka ktorým zažil neobyčajnú hodinu a pol nielen prírodopisu. Hneď z prvej tabule s názvom Les sa prihovára sa dozvedel, aké druhy drevín v ňom rastú. A z ďalšej dôležité informácie o tom, že les nie sú len stromy. Je to bezodpadový systém, a my by sme ho nemali za žiadnych okolností znečisťovať.

Tánička s ním jednoznačne súhlasila, pretože ona je na znečisťovanie prírody zvlášť citlivá. Presvedčila nás o tom už v prvých dieloch novej série podcastov, a inak tomu nebude ani v ďalších. Mladí turisti sa postupne dostali na miesto zvané Trigan. Vladko vysvetlil, že je to balvanovitá moréna, ktorú vytvoril pred mnohými rokmi ľadovec. Vedeli ste, že pred 10-tisíc rokmi vládli Tatrám ľadovce? Napríklad ten v Mlynickej doline bol hrubý až 150 metrov a dlhý asi osem kilometrov. V susednej Mengusovskej doline bol vraj ešte väčší.

Potom, po ceste kamenistým chodníkom niekedy aj vysoko nad dolinou sa museli naši turisti pozerať lepšie pod nohy. Opäť prišla reč na tému nebezpečenstva lavín v Tatrách. Dokonca aj tej, čo pred päťdesiatimi rokmi zasiahla študentov, ktorí boli na lyžiarskom zájazde. Na konci trasy ešte prešli po drevenom mostíku ponad Hlinský potok a boli pri Popradskom plese. Mladých turistov zaujala aj lezecká stienka na rohu horského hotela, pár krokov od Majláthovej chaty.

Poučný, ale aj zaujímavý výlet po Náučnom chodníku zo Štrbského plesa na Popradské môžete absolvovať s Táničkou a Vladkom v podcaste na stránke Cez hory a vo všetkých podcastových aplikáciách.

Na hrebeň Predného Soliska

Na hrebeň Predného Soliska

Nenáročná túra vo Vysokých Tatrách, zvládnem ju za pol dňa a odnesiem si dojmy z nádherných výhľadov. Takéto požiadavky spĺňa napríklad Predné Solisko. Je to dobre prístupná dvojtisícovka, populárna v letnom i zimnom období.

Cesta vedie najprv popod lanovku k Chate pod Soliskom, potom pokračuje výstupom na vrchol. Začíname na Štrbskom plese, napojíme sa na turistický chodník na hrebeni značený modrou značkou. Po lesnom, neskôr kamennom chodníku sa dostaneme asi za hodinu a pol k Chate pod Soliskom. Ideme po Soliskovom hrebeni, po pravej strane je sedačková lanovka. Tu už prichádza stúpanie po strmom kamenistom svahu niekoľkými serpentínami, trvať by malo asi 40 minút.

Predné Solisko je témou tretieho podcastu novej série S batohom cez hory. Dvojica mladých turistov Vladko a Tánička sa tiež vybrala po hrebeni až na vrchol a cestou sa dozvedela veľa nových vecí. Napríklad o názve kopca, ktorý má pôvod v tom, že v minulosti tu bolo solisko pre kravy a ovce, ktoré pásli v Mlynickej a Furkotskej doline. Neskôr sa toto meno prenieslo na celý hrebeň. Alebo, že prvý vlek v Tatrách bol práve na juhovýchodnom svahu Predného Soliska, do prevádzky ho spustili v roku 1943.

Zaujímavosťou možno je aj to, že ide o najvyšší celoročne voľne dostupný vrchol na Slovensku. Jeho najväčšou ozdobou sú určite výhľady. Keď je dobrá viditeľnosť, môžete obdivovať Furkotskú a Mlynickú dolinu, prekrásny vodopád Skok, Štrbský štít, Satan, Kriváň, Štrbské pleso a široké okolie. V zime a na jar nezabudnite na základnú zimnú výbavu do hôr – mačky a turistický cepín, ide hlavne o bezpečnosť.

Na vrchole Predného Soliska postavili v roku 2013 drevený kríž, ktorý pripomína desiate výročie prestavby Chaty pod Soliskom. Vysoký je tri metre, vyrobili ho z dreva červeného smreka. Je na ňom poznačená nadmorská výška štítu a jeho názov.

Počas cesty späť môžete pri Chate pod Soliskom odbočiť na chodník do Furkotskej doliny, potom sa napojíte na Tatranskú magistrálu vedúcu naspäť na Štrbské pleso. Prípadne sa môžete vrátiť späť po tej istej trase

Kto by nepoznal naše najznámejšie horské jazero? Ak ste pri ňom ešte neboli, ale tomu neverím, určite ste o ňom už veľa počuli, čítali a videli.

Za záhadnou rybou Štrbského plesa

Kto by nepoznal naše najznámejšie horské jazero? Ak ste pri ňom ešte neboli, ale tomu neverím, určite ste o ňom už veľa počuli, čítali a videli. Cestovný ruch sa tu začal rozvíjať na konci 19. storočia, kedy vznikali prvé chaty, hotely a kúpeľné domy. Status významného centra turizmu a zimných športov si zachovalo dodnes. Je to najvyššie položená turisticko-liečebná osada vo Vysokých Tatrách.

Počuli ste však o rybe sih maréna, ktorá žila vo svojej čistej forme pravdepodobne už len vo vodách Štrbského plesa? Vedci ju objavili pred takmer štyridsiatimi rokmi, vtedy ich boli v jazere stovky. Dnes je tomu inak. Možno tu už nie sú žiadne ryby tohto druhu, možno ešte nejaké žijú. Nie je to veľmi pravdepodobné, ale príroda vie pripraviť nejedno prekvapenie.

Za miznutím ryby sih maréna je prirodzené starnutie Štrbského plesa, vedecky nazvané eutrofizácia. Je to zmena životných podmienok, vo vode pribúdajú najmä dusík a fosfor, rýchlo sa množia riasy, zelenie voda. Vedci už pri objavení tejto vzácnej ryby predpokladali, že v plese jedného dňa nebude žiadny život. Pred desiatimi rokmi ešte nejaké sihy v horskom jazere boli, teraz už vedci nenašli žiadne.

Záhadná ryba Štrbského plesa je hlavnou témou druhého podcastu novej série S batohom cez hory. Prečo púta takú pozornosť práve sih maréna a nie aj iné druhy rýb, ktoré žili a žijú v tomto jazere? Je to preto, že práve tu bolo pravdepodobne posledné miesto na zemi, kde tento druh žil ešte vo svojej neskríženej forme. Nasadili ho sem v roku 1929 z Poľska spolu s jalcom s cieľom zarybniť pleso. Žiadne ďalšie sih marény sa sem už nedostali, preto sa nemali s kým krížiť.

Po tejto záhadnej rybe, ale aj po iných atrakciách okolo Štrbského plesa pátrajú v podcaste nazvanom tak ako tento článok Vladko a Tánička. Naši cestovatelia, milovníci prírody a kníh, ktorí spolu vyrážajú za poznaním a dobrodružstvom, a potom nám o tom povedia v podcaste. Ak ste náhodou nepočuli prvú časť z druhej série S batohom cez hory, tak vás možno prekvapí, že k Vladkovi sa pridala jeho kamarátka Tánička. Tiež má rada hory a záleží jej na tom, aby zostali pekné a čisté.

PODCASTY_COVER_CLANOK_1

Po stopách tatranskej víchrice

Bolo to v sobotu 19. novembra 2004, keď sa územím Slovenska prehnala veterná smršť. Spôsobila ju tlaková níž presúvajúca sa z Britských ostrovov do stredu Európy. U nás najviac zasiahla Vysoké Tatry. Vietor, ktorého rýchlosť sa pohybovala okolo 200 km/h, zničil lesný porast na rozlohe takmer 13-tisíc hektárov. Na druhý deň po víchrici zatarasili popadané stromy takmer všetky cesty v Tatrách, na viacerých miestach bolo poškodené elektrické vedenie.

„Cez okná reštaurácie sme videli, že začal fúkať dosť silný vietor, upozornenia už vysielali aj v rádiu. Videli sme, ako sa ohýbajú stromy, počas večere vietor stále viac zosilňoval. Zrazu som si všimol, ako z jedného stromu odletel vrcholec. Akoby ho nejaká neviditeľná ruka odtrhla a zahodila do diaľky. Z ďalšieho stromu sa odlomila časť a padla medzi autá. Bol tam aj karavan, ktorý asi nebol pripevnený k autu, lebo vietor ho doslova nosil po parkovisku,“ opísal svoje zážitky s osudného dňa pre stránku cezhory.sk Braňo Šindel, ktorý bol ubytovaný v Tatranských Matliaroch.

Začalo to podvečer a vietor sa vracal vo vlnách takmer počas celej noci. Za tých pár hodín sa krajina zmenila na nepoznanie. Hlavne ihličnaté stromy nevydržali nápor silného vetra a popadali doslova celé pásy lesov. Okrem Vysokých Tatier narobila víchrica škody aj v Nízkych Tatrách, na Horehroní, hornej Orave i v Slovenskom raji.

Pamätnú víchricu v Tatrách sme zvolili ako tému prvého podcastu z novej série S batohom cez hory. Po predstavení tatranských chát sa tentoraz pozrieme na zaujímavé miesta a príbehy z Vysokých, Západných, Nízkych i Belianskych Tatier. Vladka už určite dobre poznáte z predchádzajúcej série podcastov. Teraz sa k nemu pripojila Tánička, ktorá zo všetkého najradšej dýcha horský vzduch, a keď nájde v lese nejaké odpadky, bleskovo ich pozbiera. Záleží jej na tom, aby Tatry zostali pekné a čisté.

Okrem spomienky na víchricu sa v podcaste vyberieme so sympatickou dvojicou aj na Rakytovské plieska. Knihomoľa Vladka potešil náučný chodník a Táničku parádne výhľady. Tatranská víchrica zasiahla toto územie v menšej miere ako centrálnu časť Vysokých Tatier, ale zasiahla. Dnes tu môžeme pozorovať dva spôsoby obnovy lesa – jeden rukou človeka, druhý samotnou prírodou. Tam, kde nezasiahol človek, tam si príroda poradila sama.