Niekoľko farieb počasia v Tatrách v jednom okamihu. Foto: Vladimír Šterbák.

Kde môžeš sledovať aktuálne počasie, keď ideš do Tatier?

Iba hazardér ide dnes do hôr „na blind“, teda tak, že nevie, čo bude robiť, kam pôjde, kde bude spať, ako cestovať, a to všetko utají ešte aj pred svojimi blízkymi. Od takéhoto postoja je iba krok k tragédiám. Najmenej, čo treba pred túrami urobiť, je pozrieť si, aké bude počasie. Kde o ňom nájdete najviac informácií?

Našinec má veľa možností, ako sa dopátrať, ako bude tam, kam má namierené. Predpovede počasia sú pomerne presné a zodpovedný turista sa nimi aj riadi, lebo pochybenie v rozhodnutí či ísť, alebo zostať doma, mu nielenže môže skaziť zážitok z túry, ale môže ho to stáť aj nejaký-ten peniaz, keď ho bude treba zachrániť.

Pohľad pre Bohov. Našinca by ale mal varovať pred premenlivosťou počasie vo veľhorách. Foto: Zita Seifertová.
Pohľad pre Bohov. Našinca by ale mal varovať pred premenlivosťou počasie vo veľhorách. Foto: Zita Seifertová.

Takže, poďme sa pozrieť, na akú stránku máte kliknúť, keď sa chystáte na túru:

1. Hory.sk – v sekcii počasie nájdeš možnosti na rozliknutie predpovede v známych strediskách cestovného ruchu na Slovensku, vrátane pohorí. Keď si vyberieš cieľ svojej túry, dostaneš prehľad nielen o vývoji teploty počas dňa s výhľadom na niekoľko dní dopredu, ale aj silu a smer vetra, pravdepodobnosť a silu zrážok s výhľadom na celý deň.

2. Shmu.sk – na stránke okrem meteorologického spravodajstva pre jednotlivé lokality Slovenska nájdeš aj hydrologické spravodajstvo, spravodajstvo kvality ovzdušia a klimatologické spravodajstvo, vrátane výstrah.

3. Meteo.sk – poskytuje prehľad počasia a aj jeho niekoľkodňový výhľad podľa lokality, ktorú si vyberieš. Stránka je veľmi prehľadná a ponúka aj možnosť nahliadnuť do predpovede počasia jednotlivých lyžiarskych stredísk u nás a aj v Slovákmi najviac navštevovaných letovísk v Európe. Špeciálne si môžeš naklikať aj výhľad počasia pre Tatry. Ak máš záujem, môžeš sa cez web kamery prostredníctvom tejto stránky virtuálne dostať do tebou vybraného strediska. Osobitne je tento servis výborný počas zimnej sezóny.

4. Varuj.sk – portál poskytne prehľad aktuálneho počasia s reportom. No dôležitejšia je možnosť registrácie do varovného systému pre extrémne počasie. Ak má nastať, do mobilu a na e-mail ti príde varovanie pred nebezpečenstvom priamo pre tvoje miesto. Na stránke je možné online sledovať na meteoradare aktuálne zrážky.

5. Hzs.sk – Horská záchranná služba okrem systému varovaní pre jednotlivé pohoria Slovenska poskytuje v časti: meteoportál aj pohľad na navštevované lokality v horách s informáciami o teplote, smere a sile vetra, zrážkach, v zime aj hrúbke a kvalite snehu. Na stránke si môžeš naklikať aj jednotlivé horstvá a okrem výstrah (sneh, lavíny, vietor) sa dozvieš aj predpoveď počasia na tri dni, vrátane teploty v rôznych výškach pohorí. Je možné stiahnuť si aplikáciu HZS, informácie ti budú chodiť do mobilu.

6. Laviny.sk – stránku Strediska lavínovej prevencie HZS vyhľadávajú počas zimy hlavne turisti, skialpinisti a horolezci. Venuje sa predovšetkým lavínovej predpovedi a lavínovým výstrahám, vrátane komentovaniu lavínovej situácie v našich horstvách.

Vybrali sme iba niektoré zo stránok orientujúcich sa na počasie. Jeho predpoveď nájdeš aj na stránkach jednotlivých horských stredísk, ale aj rôznych záujmových skupín spojených s horami. Ktorú si vyberieš, je na tebe. Dôležité je, že sa výstrahy a predpovede budeš brať do úvahy, keď začneš plánovať pobyt v horách.

Autor titulnej fotografie:  Vladimír Šterbák.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

V Nízkych Tatrách bol doložený výskyt viac ako 1 300 druhov húb. Na snímke Bencúrova veža, ku ktorej vedie žltá značka od parkoviska pri Bielej Púti.

Zriadili poradňu pre hubárov v národnom parku

Hubárom už začala sezóna. Úlovkami sa chvália na sociálnych sieťach a možno ani netušia, že nie všade môžu hubárčiť. V národných parkoch napríklad iba na vyhradených miestach.

Základná informácia pre hubárov, ktorí by chceli zbierať huby všade, je, že v národných parkoch a chránených územiach s tretím a vyšším stupňom ochrany je povolený zber len na vyhradených miestach a len pre vlastnú spotrebu vlastníkov, správcov alebo nájomcov pozemkov. Ako uvádza Ministerstvo životného prostredia SR, vyhradené miesta sú napríklad v národných parkoch Slovenský raj, Slovenský kras, Veľká Fatra a tiež v prírodnej rezervácii Vydrica.

Komerčný zber lesných plodov sa trestá. Zberačom v blokovom konaní hrozí pokuta do 300 eur a odobratie plodov a náradia. V správnom konaní sa za daný priestupok ukladá pokuta do 3 319 eura. Dôvodom pre takýto postup je, že lesné plody patria predovšetkým pôvodným obyvateľom lesa a majú ich nasýtiť.

Ak by sme v zbere lesných plodov, medzi ktoré patria aj huby, zašli do extrémov, mohlo by to poškodiť prírodu nielen všeobecne, ale v národných parkoch by mohlo dôjsť aj k nezvratnému poškodeniu ekosystémov. Ministerstvo upozorňuje tiež, že zberači sa pohybujú mimo turisticky značených chodníkov, čo provokuje stret s divými zvieratami, poškodzujú iné rastliny a ich pohyb súvisí aj s nebezpečenstvom lesných požiarov. V prípade podozrenia na porušovanie pravidiel sa treba obrátiť na príslušnú správu národného parku, chránenej krajinnej oblasti či políciu.

Prášnica pichliačovitá je známa svojimi antimikrobiálnymi účinkami. Autor: archív NAPANT.
Prášnica pichliačovitá je známa svojimi antimikrobiálnymi účinkami. Autor: archív NAPANT.

Pokutu môže nezodpovedný hubár dostať aj za zber chránených druhov húb. Sú súčasťou zoznamu, ktorý si treba preštudovať, lebo za ich zber je možné zinkasovať pokutu od 100 do 300 eur v závislosti od lokality, vzácnosti huby či jej vplyvu na prírodu. K takto chráneným druhom patrí napríklad hríb kráľovský či hríb príveskatý, ale aj niektoré rýdziky, plávky, známy hríb satan alebo aj muchotrávka cisárska.

Základnou radou pre hubárov, ktorí by chceli hubárčiť v národných parkoch, je preštudovať si ich návštevný poriadok. Každý park ho má uverejnený na svojej webovej stránke, ale aj na adrese štátnej ochrany prírody, resp. aj na obecných úradoch obcí, ktoré sú vstupnými bránami do národných parkov.

V Národnom parku Nízke Tatry zašli ešte ďalej. V minulom roku zriadili mykologickú poradňu. Nebolo to samoúčelné. „Park patrí svojou rozlohou, rôznymi nadmorskými výškami, pestrými geologickými, pôdnymi pomermi a drevinovým zložením aj po mykologickej stránke k najzaujímavejším územiam Slovenska,“ uvádza jeho správa na svojej webovej stránke. S tým, že na tomto území bol doteraz doložený výskyt približne 1 300 druhov húb a každý rok sa podarí objaviť nové druhy húb.

Sírovec obyčajný je drevoosídlujúca huba, ktorej plodnice sú závažným parazitom stromov, no je zároveň využiteľná aj v kuchyni. Autor: archív NAPANT.
Sírovec obyčajný je drevoosídlujúca huba, ktorej plodnice sú závažným parazitom stromov, no je zároveň využiteľná aj v kuchyni. Autor: archív NAPANT.

Aj to bol dôvod pre zriadenie mykologickej poradne, adresátom jej servisu má byť široká verejnosť. Vedie ju odborníčka na ekológiu lesa a prieskum biodiverzity húb viditeľných voľným okom Katarína Bučinová.

„Cieľom poradne je zoznámiť ľudí so zásadami bezpečného zberu húb, a to aj s ohľadom na ochranu prírody v Národnom parku Nízke Tatry a otvoriť bránu do fascinujúceho sveta húb i laikom,“ je mottom poradne, s ktorými oslovili verejnosť.

Po minuloročných skúsenostiach, ako informuje portál NAPANT-u, a ľudia najviac zaujímajú o identifikáciu húb podľa zaslaných fotografií. Chcú vedieť, aký druh našli, či je huba jedlá, jedovatá alebo liečivá a ako ju možno využiť.

„Treba si uvedomiť, že identifikácia húb na základe fotografie je veľmi sporná už iba pre skreslenie farieb pokožky klobúka, lupeňov a ďalších častí plodnice a mnohé z húb nie sú tým, čím sa zdajú byť,“ pokračuje portál.

Preto je možné do poradne prísť aj osobne. Sídli na pracovisku NAPANT-u na Lichardovej ulici 52 v Slovenskej Ľupči. Záujemcom sa odporúča rezervovať si termín vopred mailom alebo telefonicky na čísle: +421 902 530 899. No stále platí, že otázky možno klásť aj prostredníctvom e-mailu: katarina.bucinova@napant.sk.

Autor titulnej fotografie:  Jano Krchnavý.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Na vrchole Slavkovského štítu. Foto: Ľuboš Čerešňák.

Fotí kroje na štítoch

Dychberúca atmosféra Vysokých Tatier spojená so slovenským folklórom. Aj toto sa snaží vo svojich fotografiách zachytiť Ľuboš Čerešnák.

„Krajinárska fotografia má v Tatrách trošku obmedzenia. Človek, ktorý ide už tridsiaty krát na Kôprovský štít, tak tam nenafotí takmer nič iné ako ostatní. Rozmýšľal som, ako sa odlíšiť od iných autorov a priniesť niečo nové,“ hovorí o svojej motivácii fotograf zo Zvolena. Tatry sú jeho obľúbeným pohorím, chodí sem pravidelne skoro každý víkend, či už na turistiku alebo fotiť.

Na vrchole Kriváňa. Foto: Ľuboš Čerešňák.
Na vrchole Kriváňa. Foto: Ľuboš Čerešňák.

Ženy v slovenských krojoch, ale aj v iných šatách, fotografuje v rámci svojho projektu Krása na horách. Vznikol na základe inšpirácie zo zahraničia. „Začal som s tým pred dvomi rokmi. Ťažko sa mi zháňali modelky na tento druh fotenia, nie každý má na to, aby vyšliapal až hore na tatranské štíty,“ spomína Ľuboš Čerešňák. Touto cestou chce však pokračovať aj ďalej. Folklór má rád asi ako každý Slovák, pestrofarebnosť krojov spolu s atmosférou Vysokých Tatier vytvárajú neopakovateľné scenérie.

Na Rysoch. Foto: Ľuboš Čerešňák.
Na Rysoch. Foto: Ľuboš Čerešňák.

Príprava na takúto „misiu“ je podľa neho jednoduchá – požičanie kroja, dohodnutie miesta s modelkou, a potom už len dúfať, že počasie tam hore dovolí urobiť plánované zábery. Podľa facebookového profilu Ľuboš Čerešňák Photography už má za sebou 10 častí projektu Krása na horách. Fotil na vrchole Malého ľadového štítu, pri Zelenom plese, na Chopku, Rysoch, Slavkovskom štíte, Kriváni a ďalších miestach.

Na Slavkovskom štíte. Foto: Ľuboš Čerešňák.
Na Slavkovskom štíte. Foto: Ľuboš Čerešňák.
Pri Zelenom plese. Foto: Ľuboš Čerešňák.
Pri Zelenom plese. Foto: Ľuboš Čerešňák.
Na Chopku. Foto: Ľuboš Čerešňák.
Na Chopku. Foto: Ľuboš Čerešňák.
Na vrchu Satan. Foto: Ľuboš Čerešňák.
Na vrchu Satan. Foto: Ľuboš Čerešňák.

Autor titulnej fotografie:  Ľuboš Čerešňák.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Peter Zemčák pred vozňami pozemnej lanovky v Tatrách.

Ako jediný sprevádzal anglickú kráľovnú Alžbetu II. na Hrebienok

Mohla to byť aj ozubnicová železnica, no napokon v roku 1908 vybudovali zo Starého Smokovca na Hrebienok trasu pozemnej kyvadlovej lanovky. Je jedinou pozemnou lanovkou na Slovensku a dnes ju prevádzkujú Tatry Mountain Resorts. Z údolnej po vrcholovú stanicu prekonáva 250 metrov nadmorskej výšky a jazdu na nej absolvovala aj bývalá anglická kráľovná Alžbeta II. S raritnou lanovkou je už takmer dvadsať rokov spojený aj Peter Zemčák.

Dnes ste vedúcim Pozemnej lanovej dráhy v Starom Smokovci. Aká bola vaša cesta k profesii lanovkára? Vybrala si ona vás, alebo vy ju?
Tak napoly. Keď som sa po skončení vysokoškolského štúdia a absolvovaní vojenčiny rozhodoval, čo ďalej, mal som dve možnosti. Ostať v Žiline, kde som doštudoval na Elektrotechnickej fakulte Žilinskej univerzity, alebo vrátiť sa domov a skúsiť si niečo nájsť vo Vysokých Tatrách, ktoré ma svojím prostredím a možnosťami veľmi lákali. Poslal som si žiadosť na vtedy ešte Tatranské lanové dráhy a na pohovoroch som uspel.

Potešilo vás to?
Určite. Mám totiž vyštudovanú rádiokomunikačnú techniku, a to bol odbor, v ktorom sa vtedy ťažšie hľadala práca. Bol som rád, že mi Železnice Slovenskej republiky dali šancu. Ale bol to iba začiatok.

Poviete o tom viac?
Prijali nás viacerých na adaptáciu absolventa na budúce povolanie a po roku malo padnúť rozhodnutie, či nás zamestnajú. Za lanovkára sa totiž nikde nemôžete vyučiť, všetko, čo toto povolanie obnáša, musíte získať v praxi. A tak sme si počas adaptácie vyskúšali všetky pozície na lanovkách a či ich dokážeme zvládať. Dnes som za túto prípravu veľmi vďačný, lebo podobne postupujem aj ja teraz, keď prijímame nových ľudí do kolektívu.

Pracovali ste od začiatku na lanovke v Starom Smokovci?
Nie. Adaptačným procesom sme prechádzali vo vtedajšom sídle Tatranských lanových dráh ŽSR v Tatranskej Lomnici. Potom spoločnosť prechádzala transformačným procesom a viacerými zmenami, vrátane vlastníckych, časť z toho som zažil už na pracovisku Pozemnej lanovej dráhy v Starom Smokovci.

Kontrola pred začatím práce lanovky. Foto: archív Petra Zemčáka.
Kontrola pred začatím práce lanovky. Foto: archív Petra Zemčáka.

Ľudia nazývajú vašu profesiu jednoducho – lanovkár. Máte pre ňu priliehavejší názov?
Priliehavejší možno nie, ale presnejší. Sme prevádzkoví pracovníci lanovky na rôznych pozíciách. Každý z nás, vrátane mňa, si nimi prešiel. Je to nielen preto, že potrebujeme byť flexibilní a navzájom zastupiteľní na prevádzke lanovej dráhy, ale takto sa môžeme pripraviť na posun v kariérnom postupe, respektíve aj na doplnenie kvalifikácie. Podľa legislatívy a našich interných firemných predpisov musíme mať potrebné „papiere“ na obsluhu lanovej dráhy.

Takže nie je lanovkár ako lanovkár…
V kolektíve máme staničných sprievodcov, vyššou pozíciou je údržbár strojných alebo údržbár elektrických zariadení, potom je to operátor lanovej dráhy, ktorý ju spúšťa, a ja som vedúci prevádzky. Po rôznych organizačných zmenách už mám na starosti „iba“ prevádzku lanovky, niekdajší náčelníci mali kedysi v kompetencii aj správu budov, ich režim, pomocný personál a podobne. Riadim dvanásť ľudí, v zime, keď máme spustené aj pridružené vleky v Starom Smokovci, ďalších šiestich.

Skúste v skratke formulovať, čo obnáša práca vedúceho prevádzky lanovej dráhy?
Naozaj iba v skratke, ale je to výstižné. Musím sa starať o to, aby prevádzka lanovej dráhy bola bezpečná a fungovala bez porúch. Predpokladom toho je dôkladný prehľad o jej technickej stránke. Preto je aj nevyhnutné, aby nielen ja, ale aj ostatní ľudia na prevádzke mali, čo sa týka vzdelania, elektro alebo strojné zameranie. Najviac porúch ide na vrub elektriky, tie bežné dokážeme odstrániť sami, vlastnými ľuďmi. Závažnejšie riešim s vedúcim elektroúdržby vo firme.

Znamená to, že sa nedajú vždy predvídať?
Nie vždy. Samozrejme, že máme pravidelné jarné a jesenné údržby zariadenia, aby sme poruchám predchádzali. No ako každé iné zariadenie, aj technika na dráhe a vozne sa opotrebovávajú a môže sa stať, že sa porucha občas vyskytne aj bez výstrahy. Večer sa prevádzka lanovky vypne, ráno nemusí zariadenie naštartovať. Ak je to tento prípad, máme zrána čas poruchu odstrániť ešte pred príchodom cestujúcich. Horšie je, ak sa porucha vyskytne počas prevádzky na trati.

Technické zázemie lanovky. Foto: archív Petra Zemčáka.
Technické zázemie lanovky. Foto: archív Petra Zemčáka.

Čo vy a čo cestujúci vtedy?
Treba si uvedomiť, že naša lanová dráha funguje kyvadlovým systémom, na trati sú v pohybe vždy dva vozne. Ak sa lanová dráha na trati kvôli poruche zastaví a cesta nemôže skončiť v stanici, tak príde na rad evakuácia cestujúcich. Bezpečnosť je bezpečnosť.

Už sa také niečo stalo?
Ak si dobre pamätám, tak počas prevádzky lanovky možno raz alebo dvakrát, no bolo to už dávno. Momentálne máme k dispozícii moderné zariadenie s dobrým elektronickým vybavením. Všetky bezpečnostné prvky sú istené dvakrát. Stačí, že jeden prvok z istenia zlyhá, a zariadenie sa znefunkční. Cestujúci sa nemusia báť, to iba my máme o povinnosť viac, a síce dbať o to, aby sme poruchám predchádzali.

Spomínali ste pravidelnú údržbu…
Áno, kompletnú jarnú a jesennú robia naši zamestnanci. Vtedy máme výluku, sme mimo prevádzky a rovnako je tomu aj počas generálnej údržby. Tá sa robí každých šesť rokov a počas tejto generálky podvozky vozňov, napojenie ťažného lana, na ktorom je vozeň zavesený na trati, ako aj prevádzková a bezpečnostná brzda idú k výrobcovi lanovky. Montér všetko kompletne odstrojí a po generálke opäť nainštaluje, odskúša a uvedie do prevádzky. V tom čase sa jazdiť nedá, lebo prevádzka lanovky funguje na spoločnom ťažnom lane s dvoma súčasne jazdiacimi vozňami, ktoré sa počas jazdy míňajú v mieste tzv. Abtovej výhybne. Kým nie je zariadenie, resp. jeho súčasti kompletne zgenerálkované, jazda je vtedy vylúčená.

Kedy je vaša práca najľahšia?
Keď všetko funguje, ako má, keď sú všetci zamestnanci v práci, nik nemaróduje, nik nemá paragraf.

Je takýchto dní v roku veľa?
Stane sa, že aj také máme. Ale život sa s nikým nemazná, a hoci máme pracovné zmeny naplánované na mesiac dopredu, a nemalo by nás prekvapiť nič zásadné, predsa len musíme byť pripravení aj na rýchle improvizácie. Napríklad, keď niekoho prekvapí choroba. Ak nemám rýchlo náhradu, idem sám na pozíciu, ktorú nemôže zastať maród. A medzitým organizujem, čo na druhý a ďalší deň.

Vo vozni lanovky. Foto: archív Petra Zemčáka.
Vo vozni lanovky. Foto: archív Petra Zemčáka.

Dá sa to?
Dá, pretože máme také povolanie, ktoré predpokladá flexibilitu každého zamestnanca. Ľudia na prevádzke robia dvanástky, sú dva dni v práci, dva dni majú voľno, ale máme, vrátane mňa, pružnú pracovnú dobu. Ak treba, dajú sa veci preorganizovať, aby prevádzka fungovala ako treba. Klienti naše problémy nespozorujú.

Mení sa počas roka cestovný poriadok lanovky?
V Tatrách už vlastne neexistuje hlavná a vedľajšia, či letná a zimná sezóna. Ľudia do veľhôr prichádzajú počas celého roka. Vzhľadom na dĺžku dňa v lete lanovka premáva od 7. do 19. h, v zime od 8., resp. 8,30 do 16.30, 17. h. No ak sú akcie na Hrebienku, ako napríklad v zime Tatranský ľadový dóm, Tatry Ice Master, v lete trebárs medvedie dni, tak jazdíme až do 21. h. Ak sa pri dostatku prírodného snehu organizujú v utorky, piatky a soboty sánkovačky z Hrebienka do Starého Smokovca, tak pustíme lanovku od 19. do 21. h.

V polhodinových intervaloch?
V zásade áno, ale nie vždy. Cestovný poriadok síce máme, ale ak vidíme, že sa pri kase hromadia cestujúci, tak bežné jazdy zahustíme jazdami navyše. Napríklad teraz, keď je sezóna školských či táborových výletov. Vieme dať dohromady aj skupiny, ktoré idú spoločne na túru a poslať ich hore naraz. Pracujeme v cestovnom ruchu a klientom treba vyjsť v ústrety.

Dá sa to vždy?
Občas nie. Napríklad v prípadoch, keď si turisti časovo zle rozplánujú túry, prídu neskoro večer a až na stanici si uvedomia, že lanovka je vypnutá a oni majú v tíme babičku, malé deti, ktoré nevládzu, alebo zdravotne hendikepovaného človeka.

V ktorých momentoch vnímate, že máte ťažkú prácu?
Vtedy, keď treba riešiť nejaký problém s cestujúcimi. Všetci máme za sebou komunikačné školenia, snažíme sa dostať do krvi komunikačný protokol a vieme, že máme byť ústretoví, aj sa o to všetci snažíme. No občas sa stane, že aj nám dôjdu argumenty. Niekedy cestujúci už k nám príde nahnevaný, že nemohol nájsť parkovanie, u nás pred kasou stojí v rade, potom na turniketoch, potom mu nezafunguje lístok, lebo napríklad v snahe ušetriť na lístku si vyberie niečo, čo ani nechcel, alebo mu jeho lístok nezaručuje, čo chcel. A už je oheň na streche.

Pripravený na sprevádzanie vozňa. Foto: archív Petra Zemčáka.
Pripravený na sprevádzanie vozňa. Foto: archív Petra Zemčáka.

Pokiaľ vieme, verejnosť oceňuje rôzne varianty lístkov, ktoré ponúkate…
Ich ponuku sme aj vytvárali na základe požiadaviek cestujúcej verejnosti. Máme pestrú paletu výhod a kombinácií a aj vernostný program. Lístky sa dajú kúpiť u nás v pokladni i v samoobslužných automatoch, ale aj cez internet. Ceny sú rôzne, pri nákupe v predpredaji online cez Gopass alebo v samoobslužných kioskoch sú ceny výhodnejšie ako v pokladniach. No stáva sa, že ľudia si nevšimnú rôzne vysvetľujúce piktogramy. Preto veľa času venujeme vysvetľovaniu i pomoci pri kúpe lístka.

Je rozdiel v práci lanovkára v Tatrách a hocikde inde na Slovensku?
Určite je. Základný spočíva v technických danostiach jednotlivých lanoviek a v organizácii práce. No my máme bonus navyše – krásne prostredie a výhľady na končiare Tatier.

Aký je váš bežný pracovný deň? Čím sa začína?
Každý deň je iný. Keď prichádzam do práce, nikdy neviem, čo mimoriadne bude treba uprednostniť. Ale spravidla začíname krátkou poradou so zamestnancami, povieme si, čo je nové, preberieme, čo nás čaká, a potom urobíme každodenné kontroly zariadenia pred zahájením prevádzky lanovky. Ak netreba zaskočiť za niektorého z kolegov, tak ja sa potom venujem administratíve, riešim plány, poruchy, odstávky, nákupy alebo objednávky materiálu či súčiastok, venujem sa úlohám, ktoré prídu z vedenia, a ktoré súvisia s operatívnou prevádzkou či plánmi.

Ak by ste to mali zhrnúť, čo je vo vašej práci najdôležitejšie?
Prioritou je bezpečnosť. Aby sa nikomu nič nestalo. Nielen klientom, ale aj našim zamestnancom.

Tatry sú, čo sa týka počasia, nevyspytateľné, premenlivé. Vplýva počasie aj na prevádzku lanoviek? Ako?
Naša lanová dráha má celoročnú prevádzku a my ju nemusíme odstaviť, keď napríklad zafúka silnejší vietor, ako je tomu pri visutej lanovke v Tatranskej Lomnici. Samozrejme, stáva sa nám, že trať zafúka sneh a vodiace kladky, v ktorých je vedené ťažné lano, primrznú. V zmene máme spravidla štyroch ľudí, kto môže, ide odstraňovať námrazu, vrátane mňa. Je to dôležité, lebo keď klady nie sú v pohybe, vyderie nám ťažné lano gumené vyloženie kladiek a po zime ich musíme potom meniť.

Stanica pozemnej lanovky. Foto: archív Petra Zemčáka.
Stanica pozemnej lanovky. Foto: archív Petra Zemčáka.

A leto?
Platí to isté, čo na bežných železniciach. Teplo rozťahuje koľajnice a aj my sme často v situácii, že musíme znižovať na niektorých úsekoch rýchlosť. Trať je síce vedená v porastoch, ktoré nám dorastajú do výšky a dobre tienia, no niekde to nestačí.

Čo napríklad medvede, či iná zver? Už sa kvôli tomu, že sa zdržia na trati, zdržali aj lanovky?
Zvieratá sú v Tatrách doma, musíme to rešpektovať. No nemáme s nimi až tak veľa zážitkov, lebo popri trati našej lanovky vedie frekventovaný turistický chodník a asfaltka, takže sa týmto miestam vyhýbajú. Občas trať preskočí stádo jelenej zveri, či prebehne veverička a minule v nej ležal medveď. No trúbenie ho vyplašilo, tak sa pobral preč. Ale spomínam si, tuším to bolo roku 2021, prišiel medveď až k budove lanovky. Museli sme vtedy zatvoriť dvere, ktoré sú na senzor, lebo vyzeralo, že chce ísť pozrieť dnu.

Máte na trase lanovky obľúbené miesto, výhľad, scenériu, ktorá vás zakaždým poteší?
Každý také má. U mňa je takým pri ceste dolu mestská panoráma Popradu a Svitu, ak sa počasie vydarí, aj pohľad na Kráľovu hoľu. A keď sprevádzam vozeň pri ceste nahor, na Hrebienok, tak zakaždým obdivujem výhľad na Slavkovský štít a panorámu hôr, vrátane Lomnického štítu. Je to krása, aj v zime aj v lete.

To je aj pohľad, ktorý sa otvoril bývalej anglickej kráľovnej Alžbete II, keď sa viezla na Hrebienok…
Presne tak. Mal som to šťastie, že som doprevádzal vozeň, v ktorom sedela. Bol som jediný zo zamestnancov, ktorému túto úlohu pred desiatimi rokmi – 24. októbra 2008 zverili. Počasie vtedy nebolo najlepšie, ale predsa sa na okamih oblaky roztiahli a Tatry sa ukázali v plnej kráse.

Bolo náročné zabezpečiť takúto návštevu?
Všetci sme sa usilovali, aby to dobre dopadlo a nič sa nepokazilo. No príprava bola najviac sústredená na ochranu a bezpečnosť. Niektoré priestory museli byť zapečatené a ani zamestnanci neboli všetci v práci. Blízky prístup k delegácii bol prakticky vylúčený.

Lanová dráha má celoročnú prevádzku. Foto: archív Petra Zemčáka.
Lanová dráha má celoročnú prevádzku. Foto: archív Petra Zemčáka.

Začína aj pre prevádzku lanovky platiť, že ľudia sa vzhľadom na dopad zmeny klímy presúvajú viac do verejnej dopravy. Zbadali ste to už na počtoch prepravených ľudí?
Ak by som nebral do úvahy obdobie pandémie, tak platí, že to má rastúci trend. Ľudia navštevujú Tatry počas celého roka a keby sa kapacitne vyriešila doprava turistov z Popradu a postavili zberné parkoviská, tak by to mohlo byť možno ešte lepšie a pre životné prostredie optimálnejšie. Zatiaľ platí, že mnohí návštevníci uprednostňujú v doprave do Tatier osobné autá.

Čo vás na vašej práci najviac baví?
Tatry sú úžasné, pracovať v tomto prostredí je naozaj výnimočné. No dôležitý je aj pracovný kolektív, pracovná klíma, ktoré, u mňa určite, navodzujú pocit, že do práce nieže chodiť musím, ale chcem. Samozrejme, sú i lepšie i horšie dni, ale to má každý. My k tomu máme aj mnohé bonusy, keďže pracujeme vo firme pôsobiacej v cestovnom ruchu. Môžeme využívať rôzne zľavy, zamestnanecké pobyty. Aj to je prídavok k výnimočnosti našej práce.

Vy v Tatrách pracujete, sú pre vás Tatry aj miestom pre relax? Ak áno, kam najradšej chodievate? Čo vám zresetuje hlavu?
Párkrát do roka ideme s rodinou na túru v Tatrách. Je to úžasné miesto, ale snažíme sa, aby naše deti poznali aj iné časti Slovenska. No najčastejším miestom, kde dokážem úplne vypnúť, je naša chalupa na Zemplíne. Manželka je učiteľka, trávime tam s deťmi leto a takmer všetok voľný čas od jari až do jesene. Máme to tam radi.

Takto oddychuje. Foto: archív Petra Zemčáka.
Takto oddychuje. Foto: archív Petra Zemčáka.

Ak by sa niekto chcel stať lanovkárom, čo pre to musí urobiť?
Budem hovoriť za nás a náš postup pri prijímaní nových ľudí. V prvom rade musí mať záujemca strojné, elektro alebo dopravné vzdelanie. To je prvý krok. Druhým je po skončení školy napísať žiadosť, poslať životopis na naše personálne oddelenie. Ak sa na našom pracovisku uvoľňuje miesto, napríklad pre odchod do dôchodku, sťahovanie, či presun niektorého kolegu inde, oslovujem personalistov, aby mi posunuli vhodných kandidátov a ja si ich pozývam na pohovor. Vyberám si takých, ktorí majú vhodné vzdelanie a sú aj jazykovo zdatní. Robíme v cestovnom ruchu, vyžaduje sa to.

Čo sa potom stane s vhodným adeptom?
To, čo so všetkými mojimi kolegami. Absolvuje lekársku prehliadku a školenia – BOZP, poučenej osoby v elektrotechnike, prvej pomoci a ešte ďalšie. Musí prejsť rôznymi základnými pozíciami, aby sa s nimi zoznámil v pracovnom prostredí, až potom nabieha na teoretickú a praktickú prípravu za lanovkára. Následne musí absolvovať písomné a ústne skúšky a ak ich zvládne, dostane osvedčenie. Až potom ho zaradíme na pracovné miesto lanovkára, aby ho mohol vykonávať už samostatne. No možno sa stane, že počas takéhoto zácviku sám príde na to, že to nie je práca pre neho. Aj to sa stáva, lebo až v praxi môžeme vzájomne zistiť, či niečo človeku sadne, alebo nie. A u nás potrebujeme ľudí, ktorí nielenže zastanú svoju prácu, ale sú ochotní sa ďalej aj učiť.

Učenie?
Isteže, celoživotné. Periodicky prechádzame rôznymi preskúšaniami, musíme ovládať predpisy, lebo spadáme jednak pod dopravný úrad, ale aj ministerstvo dopravy, ktoré vyžadujú znalosti rôznych noriem a isté praktické zručnosti. Aj kolegovia, ktorých preradzujeme na vyššiu funkciu, musia absolvovať stanovené hodiny výcviku z teórie, legislatívnych noriem či praktickom ovládaní technického zariadenia. Nezriedka to prídu skontrolovať z dopravného úradu či inšpekcie práce. Je to v poriadku, vozíme ľudí, je to naša práca, musí byť vykonávaná so všetkým, čo k tomu patrí.

Autor titulnej fotografie:  archív Petra Zemčáka.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Hlasujte za podcast roka

Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

Ako môžete hlasovať?

  1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
  2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
  3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
  4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
  5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

Ďakujeme veľmi pekne!

Žlto značený chodník cez Kotliská je ešte do konca júna uzatvorený.

Do konca júna sú uzatvorené niektoré chodníky

Vysoké Tatry sezónnu uzáveru ukončili o dva týždne skôr ako v minulých rokoch, v Nízkych sčasti trvá. Povieme vám, kam by ste do 30. júna nemali vkročiť.

V Národnom parku Nízke Tatry a jeho ochrannom pásme majú turisti k dispozícii viac ako 840 kilometrov značených turistických trás (TZT) a okrem nich aj 15 náučných chodníkov. Niektoré z turistických trás sú od 1. októbra do 30. júna nasledujúceho roku uzavreté. Každoročnú uzáveru motivuje predovšetkým ročný cyklus prírody, ktorá potrebuje na svoju regeneráciu a oddych aj pokoj. Zvieratá sa napríklad počas jari po prebudení dostávajú do obdobia párenia, hľadajú si potravu, niektoré sú aj pre človeka nebezpečné.

Text: V Národnom parku Nízke Tatry je 840 km značených turistických trás. Autorka fotografie: Jana Paukovie Bizupová.
Text: V Národnom parku Nízke Tatry je 840 km značených turistických trás. Autorka fotografie: Jana Paukovie Bizupová.

Aj z toho dôvodu sú ešte do 30. júna uzavreté žlto značené chodníky Kotliská – Žiar (TZT 8447), Poľana – sedlo Sinná Kotliská – Žiar (TZT 8619) a Demänovské sedlo – sedlo Javorie – Krupovské sedlo Kotliská – Žiar. V platnosti je tiež uzávera chodníka od Chaty M. R. Štefánika – Ďumbier (po zimnom tyčovom značení), a to v čase bez súvislej snehovej pokrývky s hrúbkou minimálne 15 cm.

Pre Národný park Nízke Tatry tiež platí, že návštevníci sa môžu počas roka s výnimkou zimnej uzávery pohybovať iba po turisticky značených trasách a náučných chodníkov. Túru treba skončiť pred západom slnka, čo sa ale nevzťahuje na rekreačné areály. Treba rešpektovať zákaz táborenia, stanovania, bivakovania mimo vyhradených miest, ale aj zberu rastlín a ich častí, zakladania ohňov mimo vymedzených priestorov. Do parku je možné zobrať psov, ale iba na vodiacom remeni a s náhubkom. Zakázané je tiež, ale ľudia to nerešpektujú, premiestňovanie prírodnín, najmä skál a stavanie kamenných kôp.

Autor titulnej fotografie: Joshuanna.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Hlasujte za podcast roka

Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

Ako môžete hlasovať?

  1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
  2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
  3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
  4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
  5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

Ďakujeme veľmi pekne!

kam na túru

Chcete ísť na túru v Tatrách? Pridajte sa k nám!

Chystáte sa na letné dobrodružstvo? Prihláste sa na jeden z dvoch komunitných výjazdov, ktoré sa uskutočnia 5. júla a 6. júla 2024. Vyberte si jednu z ponúkaných trás, vyplňte jednoduchý formulár, a my sa vám ozveme s podrobnosťami! Nepremeškajte túto skvelú príležitosť zažiť nezabudnuteľný deň plný zážitkov s našimi parťákmi.

Partnerom komunitných výjazdov je obľúbený Zlatý Bažant Radler 0,0%, ktorý si pre zúčastnených turistov pripravil štedré balíčky.

    Túra s našimi parťákmi




    Pleso nad Skokom nájdete kúsok od vodopádu Skok.

    Tip na sobotňajšiu túru s deťmi k vodopádu

    Ideálnym cieľom pre rodiny s deťmi, ktoré hľadajú nenáročnú, no očarujúcu túru je výlet k Vodopádu Skok v srdci Vysokých Tatier. Táto turistická trasa ponúka nielen úžasné výhľady na tatranskú prírodu, ale aj možnosť vidieť jeden z najkrajších vodopádov u nás.

    Zaberte si pohodlnú a pevnú obuv, chodník sa zmení na kamenistý, takže vysoké turistické topánky sú výhodou. Vhodné je aj oblečenie podľa počasia, nezabudnite na dostatok pitnej vody a malé občerstvenie. Pre deti je dôležité vziať aj niečo na zahryznutie a obľúbenú hračku, ktorá im spríjemní prestávky. Výstup k vodopádu Skok je považovaný za stredne náročnú túru, je vhodná aj pre mladšie deti.

    Vyrazíte zo Štrbského plesa, na rozcestníku odbočíte k sedačkovej lanovke na Chatu pod Soliskom. Potom pokračujete po pravej strane areálu lanoviek do Mlynickej doliny. Postupne sa otvárajú neskutočné výhľady na okolitú scenériu. Trasa vedie cez les, kde sa deti môžu tešiť na rôzne zaujímavosti ako sú malé potôčiky, machové koberce a rozmanité druhy rastlín.

    Po asi hodine a pol chôdze sa pred vami otvorí úchvatný pohľad na Vodopád Skok. Túra k tomuto vodopádu patrí medzi tatranské klasiky, ako napríklad výstup na Rysy alebo túra k Popradskému plesu. Je to jeden z najvyšších vodopádov v Tatrách s výškou okolo 25 metrov.

    Voda padá po skalnej stene a vytvára nádhernú scenériu, ktorá očarí nielen dospelých, ale aj deti. Pri vodopáde je dôležité dávať pozor na deti, aby sa nepohybovali príliš blízko k okraju skalnej steny. Voda môže byť šmykľavá a kamene klzké. V blízkosti vodopádu Skok si môžete pozrieť aj niekoľko ďalších väčších i menších plies.

    Po dostatočnom vychutnaní si krásy vodopádu Skok sa vydáte späť tou istou trasou na Štrbské Pleso. Zaujímavá je aj skutočnosť, že k vodopádu sa dostanete len po jednej trase, ktorú sme si v skratke predstavili. Je to preto, že sa nachádza v Mlynickej doline, uprostred štítov, hoci malou okľukou sa dá k nemu dostať aj cez Furkotskú dolinu cez Bystrú lávku.

    Autor titulnej fotografie: Pavol Kubáň.

    Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

    Hlasujte za podcast roka

    Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

    Ako môžete hlasovať?

    1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
    2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
    3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
    4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
    5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

    Ďakujeme veľmi pekne!

    Zelené pleso

    Do Vysokých a Západných Tatier si ešte stále treba zobrať zimné bundy

    Vo Vysokých a Západných Tatrách sú ešte stále miesta so súvislou snehovou pokrývkou, preto horskí záchranári odporúčajú na turistike kompletnú zimnú výstroj.

    Ak plánujete trojdňový víkend v Tatrách, pripravte sa na premenlivé počasie a vo vyšších polohách aj nízke teploty. Preto si so sebou zbaľte kompletnú zimnú výstroj a zvýšiť treba aj opatrnosť pri pohybe, lebo na snehových poliach sa ľahko dá pošmyknúť. Do batohov ti treba vložiť aj nepremokavé oblečenie, lebo dnes a v nedeľu má vo Vysokých Tatrách pršať, v nedeľu aj v Západných a Nízkych Tatrách. Iba sobota bude turistom priať. Slnko zaleje najmä Nízke Tatry, inde bude polooblačno.

    Stále platí zákaz prechodu po červenom značenom chodníku z Hrebienka k Rainerovej chate, bol tam zosuv pôdy a stále trvá hrozba ďalšieho zosuvu. Miesto sa dá obísť po zelenom chodníku okolo Bilíkovej chaty a Vodopádov Studeného potoka.

    V Západných Tatrách stále platí, že zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

    Horská záchranná služba pre Nízke Tatry upozorňuje, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

    Autor titulnej fotografie: Andrea Bardovičová

    Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

    Hlasujte za podcast roka

    Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

    Ako môžete hlasovať?

    1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
    2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
    3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
    4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
    5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

    Ďakujeme veľmi pekne!

    Letná búrka sa blíži k Tatrám

    Čo robiť, keď nás zastihne búrka?

    Búrka je jeden z najkrajších prírodných úkazov. Ale aj najnebezpečnejších, a to hlavne v horách. Čo robiť, keď vás na túre zastihnú hromy a blesky? Tu je niekoľko užitočných rád.

    Horskí záchranári tvrdia, že zažiť búrku vo vysokohorskom prostredí je jedno z najväčších rizík, aké môže človek podstúpiť. Preto pripomínajú, aby si každý návštevník hôr pred túrou naštudoval, aké počasie ho čaká a prispôsobil sa tomu, a to nielen oblečením a výbavou, ale hlavne správaním. Najlepšie je búrku nezažiť, túru odložiť a rešpektovať výstrahy pred búrkami.

    Búrka nad Lomnickým štítom
    Búrka nad Lomnickým štítom. Autor fotografie: Zuzana Bezáková

    Čo robiť, ak nás predsa len na túre búrka prekvapí? Najlepšie, čo sa dá urobiť, je nepokračovať ďalej, zísť do doliny, schovať sa do chaty či najbližšieho auta, radia krajnú možnosť horskí záchranári. Ak nás blesky zastihnú v horách, je už neskoro. Schovať sa pod strom by bola chyba, to neodporúčajú. Lepším úkrytom je miesto pod úrovňou terénu, napríklad priekopa. Držte sa pri zemi čo najnižšie.

    Ak je niekde v blízkosti les, radšej treba do neho zájsť hlbšie, nepostávať na jeho okraji. Treba odložiť ďalej od seba kovové predmety, aj turistické palice či dáždnik, dať sa do podrepu na izolačnú podložku alebo hoci aj batoh. Ak ide o skupinku turistov, netreba sa držať pohromade, ale ďalej od seba. A tiež chrániť si sluch.

    Ďalšie dôležité upozornenia:

    1. Na túru choďte skoro ráno, búrky sa zvyčajne sformujú popoludní.
    2. Keď sa dostanete do úkrytu (chaty, auta…), preventívne vypnite elektronické zariadenia.
    3. Nezdržiavajte sa pri vysokých stromoch, stožiaroch, kovových reťaziach, plotoch či zábradliach.
    4. Ak sa rozhodnete ukryť v previse alebo jaskyni, držte sa čo najďalej od vchodu a stien.
    5. Pri ústupe pred búrkou nerobte veľké kroky, ruky držte pri tele, aby ste minimalizovali riziko krokového rozpätia. Nebežte.
    6. Ak máte smolu na krupobitie, chráňte si povrch hlavy taškou, batohom, rozprestretou bundou alebo aspoň rukami.
    7. Nezdržiavajte sa pri vodných plochách, nekúpte sa počas búrky.
    8. Netelefonujte mobilom, ak ste na bicykli, zosadnite.
    9. Naučte svoje deti, ako sa majú počas búrky správať.
    Nad Malou a Veľkou Studenou dolinou zúri búrka
    Nad Malou a Veľkou Studenou dolinou zúri búrka. Autor fotografie: Pavol Lihoťan

    Koľko máte času na uchýlenie sa do bezpečia? Zistite to tak, že počet sekúnd, ktoré uplynú od blesku po zvuk hromu vynásobíte 330-timi. Číslo je odvodené od toho, že zvuk sa šíri pomalšie, rýchlosťou 330 m/s. Ak je čas medzi bleskom a hromom nižší ako 5 sekúnd, hrozí veľké nebezpečenstvo a treba využiť každú šancu na úkryt.

    Ako pomôcť ľuďom zasiahnutým bleskom? Blesk zriedka spôsobuje ťažké popáleniny, smrť nastáva, ako pripomínajú záchranári, zastavením srdca a dýchania. Ak je postihnutá osoba pri vedomí, pravdepodobnosť, že prežije, je vysoká. Pomoc preto treba poskytnúť čo najskôr.

    1. Zistíme stav životných funkcií, dýchanie a činnosť srdca.
    2. Okamžite privoláme pomoc a začneme s oživovaním.
    3. Potom ošetríme prípadné rany a popáleniny.
    4. Vykonáme protišokové opatrenia.
    5. Do príchodu záchranky, postihnutého človeka neustále oživujeme a sledujeme stav základných životných funkcií.

    Autor titulnej fotografie: Ján Hlavčo

    Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

    Hlasujte za podcast roka

    Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

    Ako môžete hlasovať?

    1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
    2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
    3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
    4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
    5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

    Ďakujeme veľmi pekne!

    Stan si možno rozložiť aj pri útulni Ďurková

    8 tipov na prenocovanie na hrebeni Nízkych Tatier

    Stanovanie, bivakovanie či spanie „pod širákom“. Leto láka na vandrovku, plány na ňu kuje pri pivečku nejeden Slovák. Relax s relatívne bezcieľnym putovaním bez prísneho plánovania je topkou pre nejedného stresom unaveného človeka. A hoci sa môže zdať, že na takej vandrovke je všetko dovolené, nie je to tak. Najmä nie v národných parkoch.

    Ako stvorené na bezcieľne, viacdenné dovolenkové putovanie sú najmä Nízke Tatry. Park s pestrým zastúpením rastlinstva, chránených zvierat, s nádhernými, dychberúcimi výhľadmi z končiarov je počas letnej sezóny hodne navštevovaným miestom. A prechod hrebeňom Nízkych Tatier je vytúženým predsavzatím nejedného turistu.

    Aj takéto výhľady sa vám ponúknu počas potuliek hrebeňom Nízkych Tatier
    Aj takéto výhľady sa vám ponúknu počas potuliek hrebeňom Nízkych Tatier. Autor fotografie: Jano Krchnavý

    Čaká ho asi stovka kilometrov v nohách, asi 5 400 výškových metrov a medzitým niekoľko nocí bez ohľadu, či sa na hrebeňovku vydá z Telgártu alebo od Chopku, alebo či si vyberie výstup na hrebeň z inej lokality národného parku.

    Koľko tých nocí bude, záleží od voľna, kondície, momentálneho rozhodnutia. To v prípade, že sa na hrebeňovku, ktorá je súčasťou červeno značenej Cesty SNP, vydáte s batohom a stanom na chrbte a bez rezervácie nocľahu na niektorej z chát či útulni. A keďže ľahšie sa kráča pripraveným, povedzme si, kde môžete počas nízkotatranskej hrebeňovky v stane prenocovať tak, aby ste neporušili návštevný poriadok národného parku.

    1. Predné sedlo – modrá turisticky značená trasa (TZT), 2610
    2. V sedle Andrejcová pri útulni – červená TZT 0801
    3. Sedlo Priehyba – červená TZT 0801
    4. Sedlo Ramža pri útulni – červená TZT 0801
    5. Sedlo Čertovica (pod chatou HZS alebo za objektom motorestu Čertovica)
    6. Ďurková v prípade naplnenia kapacity útulne – modrá TZT 2639, zelená TZT 5609
    7. Osada Magurka pri turistickej chate na Panskej lúke

    8. Hriadeľské sedlo – červená TZT 0801

    V Hriadeľskom sedle
    V Hriadeľskom sedle. Autor fotografie: Linda Ondrejková

    Isteže, na prenocovanie možno využiť aj služby ubytovacích zariadení na Čertovici, Chaty M. R. Štefánika a Kamennej chaty na Chopku. No jednorazové prenocovanie má svoje čaro, ale aj obmedzenia. Najmä v národnom parku, kde má táborenie prísne pravidlá a kde sa oheň môže rozložiť iba na vyhradených miestach.

    Ak by ste potrebovali viac informácií, čo na hrebeňovke môžete, a čo už nie, informujte sa na Správach Národného parku Nízke Tatry v Banskej Bystrici, Liptovskom Hrádku či Brezne.

    Možno padne otázka: A čo Vysoké Tatry. V návštevnom poriadku tohto národného parku sa iné možnosti vo vysokohorskom teréne ako oficiálne prenocovania na chatách či iných ubytovacích zariadeniach pre turistov nespomínajú.

    Autor titulnej fotografie: Jano Krchnavý

    Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

    Hlasujte za podcast roka

    Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

    Ako môžete hlasovať?

    1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
    2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
    3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
    4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
    5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

    Ďakujeme veľmi pekne!