Spomeňte Vyšné Hágy a naskočí vám spojnica – pľúcne choroby.

Vyšné Hágy sú pľúcami Slovenska

Spomeňte Vyšné Hágy a naskočí vám spojnica – pľúcne choroby. Uvažujete správne. Takmer od začiatkov datovania vzniku tejto osady je spojená s ambíciou jej majiteľov či neskorších správcov urobiť na jej teritóriu všetko pre to, aby sa stala kúpeľmi. No až štát, keď sa v roku 1928 stal majiteľom osady, určil pre rodiace sa kúpele nie rekreačno-liečebnú, ale čisto liečebnú úlohu. Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie, ktorý je dnes dominantou osady, toto určenie napĺňa vrchovatou mierou.

Titulná fotografia: Martin Blaťák

Vráťme sa ale o pár desaťročí späť. Kým sa z Vyšných Hágov stala jedna z najvýznamnejších kúpeľných osád vo Vysokých Tatrách, prebehli ponad jej chotár zaujímavé dejiny. Na ich začiatku je stavba jednoposchodového hotela s hosťovskými izbami, spoločnou nocľahárňou a reštauráciou. Písal sa rok 1881 a dovtedy osadu tvorili tri drevené vilky, ktoré ožívali turistami iba v letných mesiacoch, a pár týždňov tu zvykli stráviť i majitelia kaštieľa na Starých Hágoch.

Hotel, ktorý spomíname, dal na svojich pozemkoch v dolnej časti neskorších Vyšných Hágov postaviť batizovský a markušovský veľkostatkár František Mariássy. Bol určený viac pre bežných turistov ako bohatších návštevníkov a ponúkal kosodrevinové a limbové kúpele.

Pre seba a svojich hostí nechal Mariássy postaviť jednoduchší prízemný Poľovnícky dom vo švajčiarskom štýle s pozdĺžnou krytou verandou. Blízkemu Štrbskému plesu  sa veľkostatkár snažil konkurovať kvalitnou domácou a lacnejšou stravou a chcel z osady postupne vybudovať kúpele.

Bol to dobrý nápad, takto ho opisuje aj Ivan Bohuš v knihe Osudy tatranských osád. Vyšné Hágy, chránené pred severnými vetrami, návštevníci vnímali ako veľmi dobré letovisko. Výhodná poloha, domácke prostredie, nízke ceny, teplé i studené kúpele lákali bežných návštevníkov i osobných priateľov veľkostatkára k pobytu spojenému s oddychom i liečbou.

Jeho plán padol o pár rokov. Osadu v roku 1897 odkúpilo pruské knieža Christián Kraft Hohenlohe von Öhringen, ktorý už vtedy vlastnil aj Tatranskú Javorinu a Bielovodskú dolinu.  Ešte v tom roku vo Vyšných Hágoch nechal vybudovať zrubový hotel Erika a súkromný poľovnícky kaštieľ. Osadu si potom vzal do prenájmu A. Polnisch starší, ktorý ju v mieste dnešných starých Hágov za polstoročie dobudoval do stavu, aký mali pred výstavbou liečebne.

Na ďalší významný zlom čakali Vyšné Hágy do roku 1928. Majiteľom osady sa stal štát. Formujúce sa kúpele sa mali stať výlučne liečebnými. Veľké sanatórium určené na liečbu tuberkulózy sprístupnili až v roku 1941, bolo vtedy najväčšie v strednej Európe.

Škála výkonov dnešného Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie, ktoré je zo stavebného hľadiska špičkovým dielom slovenského funkcionalizmu, je široká. Je dominantou osady a určuje štýl jej života.

Ústav sa postaral aj o niekoľko zaujímavostí, ktoré si mnohí pacienti pamätajú. Napríklad tunel s vlečkou, nimi sa organizovalo zásobovanie liečebného ústavu. Vlečka už dnes neexistuje, rovnako ako dve z niekdajších fontán – vodotrysk a legendárna žaba. No pozrieť si možno blízke prírodné jazierko, ktoré dobrovoľníci nedávno revitalizovali, ale aj najvyššie položenú základnú školu (1065 m n.m.). Súčasťou osady je Horáreň Zbelovo, nachádza sa na pravom brehu Malého Šumu nad traťou Tatranskej elektrickej železnice. Poprechádzať sa možno po parku, ktorý je dielom architektov Františka A. Libru a Jiřího Kana.

Osada Vyšné Hágy sa dnes rozkladá nad aj pod Cestou slobody. Ak do nej zavítate, očarí vás panoráma Končistej, Batizovského štítu a Gerlachovského štítu. Prechádzajú ňou značené turistické chodníky a končí v nej Chodník zdravia, ktorý vedie z Tatranskej Lomnice paralelne s Cestou slobody. Strmou, namáhavou turistickou trasou sa z osady môžeme dostať až na Tatranskú magistrálu a k Batizovskému plesu.

C0545T01-titulka

TATRY NA 3 – Bystrá lávka

Nejeden skúsený návštevník Tatier vám povie, že medzi najkrajšie trasy v našich veľhorách patrí aj Bystrá lávka. Zažijete na nej skoro všetko, po čom turista túži – pokojnú cestu dolinou, vodopád, pleso (a nie jedno, uvidíte ich oveľa viac) i náročné úseky zaistené reťazami. Celá okružná cesta vám zaberie 7 až 8 hodín, preto treba vyraziť skôr.

Štrbské pleso je východiskovým bodom mnohých tatranských túr, a aj my začneme v tomto stredisku. Od rázcestia pri bývalom liečebnom dome Helios sa napojíme na žltú značku, ktorá nás dovedie k vodopádu Skok. Tu začína už spomínaná náročná časť zaistená reťazami, konkrétne od vodopádu výstup a potom aj zostup Bystrej lávky. Ak máte nejaké horolezecké skúsenosti, práve teraz sa vám hodia. V tomto teplom lete na skalách na snehovú prikrývku asi nenarazíte, to by ste si museli na tento náročný úsek pribaliť zimný výstroj, mačky i cepín. Veľký pozor si treba dať počas dažďa alebo keď sú skaly i reťaze mokré.

Po náročnej pasáži, ktorá preverí nielen fyzické, ale aj psychické sily viacerých milovníkov hôr, nasleduje zostup Furkotskou dolinou. Je to oproti predchádzajúcej pasáži ľahší, no trochu dlhší pochod. Výhľady na krajinu i na Vyšné a Nižné Wahlenbergovo pleso sú čarovné. O kúsok nižšie na nás čaká Furkotské pleso. Zaujímavosťou je, že tu žije žiabronôžka severská, čo je maličký rak, dlhý len 2 až 3 centimetre. Tohto živočícha môžete nájsť ešte v škandinávskych vodách pri polárnom kruhu či v oblasti Grónska.

Z rázcestia ideme po modrej značke, Chata pod Soliskom je vítaným spestrením i možnosťou načerpať energiu. Určite už máte z túry v mobile aspoň sto fotiek, ale toto je čas urobiť si na kaskádovitej terase poriadne selfie s celou partiou. Ak by ste ostali na noc a je vás viac ako počet postelí, chatár použije stoly z jedálne ako improvizované lôžka a môžete sa vyspať na nich. To budú kamaráti pozerať, keď im budete vykladať, ako ste spali na stole.

Z Chaty pod Soliskom je to na Štrbské pleso taká slabšia hodinka, možno aj menej. Ak by sa vám už nechcelo ísť, dá sa zviezť dole lanovkou a ušetriť nejaký čas i sily. Pichlo ťa počas turistiky v boku? V appke zdravotnej poisťovni Dôvera nájdeš jeden skvelý benefit – samodiagnostické vyšetrenie. To ti jednoducho povie na čom si a ty nemusíš na horách stresovať pretože pravdepodobne sa ti len nechce šliapať do kopca. 🙂

cover_článok_šablona2

Tatranská Kotlina – osada, ktorá lieči

Keď v roku 1881 sprístupnili Beliansku jaskyňu, málokto predpokladal, že práve tento počin bude základom aj pre sformovanie Tatranskej Kotliny ako letoviska, ktoré sa malo stať východiskom pre lepšie spoznávanie Belianskych Tatier.

Titulná fotografia: Wikipédia

Stalo sa. V tom čase už stála pri ceste do Lendaku mestská horáreň s mlynom a nad ždiarskou cestou kamenárska usadlosť. Pristavili sa tu nielen náhodní návštevníci tejto vtedy ešte nie veľmi známej časti Tatier, ale aj ľudia, ktorí sa profesijne venovali bádaniu Tatier, ich prírodného živého a neživého bohatstva.

Osadu založilo mesto Spišská Belá a onedlho v susedstve usadlosti ako prvá „nová“ stavba pribudol prístrešok pre strážcu jaskyne Jána Kohúta. Pre miestny názov Kotliny sa neskôr ustálilo pomenovanie Tatranská Kotlina.

Na konci 19. storočia Tatry zaznamenali neobyčajný návštevnícky, a tým aj stavebný, boom. Chaty, útulne, penzióny a hotely tu pribúdali nevídaným tempom a tento ruch sa nevyhol aj osade pri Belianskej jaskyni. Ako uvádza Ivan Bohuš vo svojej publikácii Osudy tatranských osád, do leta 1883 mesto Spišská Belá postavilo reštauráciu a dve ubytovne s 15 miestnosťami a do konca 19. storočia tu už bolo 31 budov s 254 izbami a 370 posteľami. Tento rajón, ktorý sa mal stať ďalším významným centrom nielen turistického, ale aj kúpeľného ruchu, objavili aj bohatí, ktorí tu postavili 13 menších viliek.

Kým tie sa skromnejšie túlili v zeleni tatranskej prírody, Kasíno s reštauráciou pre 500 stravníkov s divadelnou sálou bolo neprehliadnuteľné. Udávalo ráz ďalšej funkcii Tatranskej Kotliny, a to miesta pre liečbu tuberkulóznych chorôb, ktorá ho preslávila rovnako dobre ako Belianska jaskyňa. Okrem vodoliečby tu už vtedy ponúkali aj slávny Kneipov liečebný telocvik.

O Tatranskej Kotline sa v ďalších rokoch, vlastne až doteraz, hovorí ako o synonyme pre kúpeľnú liečbu. Počas prvej svetovej vojny sa tu zotavovali vojaci, po vojne Spišská Belá predala kúpele podnikateľovi Ondřichovi a ten neskôr lekárnikovi Ctiborovi Zelenému. Práve on sprístupnil liečbu tbc menej náročným a menej zámožným pacientom. Medzi dvoma svetovými vojnami po požiari vybudovaný komplex už napojili na zdravotnú poisťovňu, nové sanatórium sa na záujem pacientov  nemohol sťažovať.

Osada má dnes štatút klimatických kúpeľov. Poskytuje komplexnú ústavnú starostlivosť o dospelých chorých s prieduškovou astmou, obštrukčnou chorobou pľúc a inými netuberkulóznymi ochoreniami dýchacieho systému.

Ak sa osadu, ktorá je od Tatranskej Lomnice vzdialená iba 9 km, rozhodnete navštíviť či už ako pacient alebo turista, určite nevynechajte jaskyňu a do turistických plánov si môžete zapísať aj chatu Plesnivec (1290 m), ktorá je jedinou v Belianskych Tatrách. Mnohí ich považujú za najkrajšiu a prírodne najbohatšiu časť našich veľhôr. Určite tu nájdete jeden z najvzácnejších skvostov Tatier – plesnivec alpínsky.

Najmä pre vzácnu flóru a faunu je veľká časť územia Belianskych Tatier uzavretá. Turisticky sprístupnené sú iba okrajové doliny Zadné Meďodoly, Predné Meďodoly a Dolina Siedmich prameňov. Prejsť sa môžete aj po náučnom chodníku Monkovou dolinou, ktorý spája Ždiar so Širokým sedlom a Kopským sedlom

hzs

V lete je počasie v Tatrách extrémne premenlivé

Poznať aktuálnu predpoveď pred plánovanou túrou je často životne dôležitá vec.

Viacerí skúsení turisti hovoria, že práve mesiace júl a august sú pre turistov v Tatrách najnebezpečnejšie, pretože dochádza, hlavne v popoludňajších hodinách, k rýchlym zmenám počasia.

Fotografie: Horská záchranná služba

Svedčí o tom aj tragická udalosť, ktorá sa stala v pondelok 15. augusta popoludní pod Kriváňom vo Vysokých Tatrách. Náhla zmena počasia spôsobila, že dvoch poľských turistov zasiahol blesk. Hneď po prijatí žiadosti o pomoc leteli na miesto na modro značenom turistickom chodníku horskí záchranári. Podľa informácií Horskej záchrannej služby jedného z turistov zasiahol blesk priamo a utrpel zranenia nezlučiteľné so životom. Druhého zmietla tlaková vlna a s vážnymi poraneniami hlavy ho previezli do nemocnice v Poprade.

Aj tohtoročná sezóna v našich horách patrí medzi tragické. Počet obetí už dosiahol číslo 31. Horská záchranná služba zaznamenala tento rok najvyšší počet smrteľných nehôd za ostatných 10 rokov.

Preto je dôležité pozrieť si pred túrou vývoj a predpoveď počasia pre oblasť, do ktorej plánujete ísť. To isté platí pre výstrahy na deň pred plánovaným výletom aj na deň výletu. Z nich môžete zistiť kvalitu terénu, po ktorom pôjdete. Mokré a vodnaté chodníky vyžadujú iný druh obuvi ako suchá trasa. Aktuálny vývoj počasia si skontrolujte aj tesne pred odchodom na túru. Vyhnete sa tak nepríjemným a nebezpečným prekvapeniam hlavne vo vysokých polohách, kde sa počasie dokáže zmeniť za pár minút a nedá sa len tak ľahko skryť.

Na túry by sme mali vyrážať v skorých ranných hodinách, pretože búrková činnosť je vyššia hlavne popoludní. A ak už je zrejmé, že sa búrke v dohľadnej dobe nevyhneme, mali by sme z miest, z ktorých sa nedá kam ujsť čo najskôr zostúpiť do nižších polôh.

IMG_2670

S parťákom cez hory – na vodopád Skok

Máme naplánovanú nejakú turistiku? No jasné, partia to nevzdáva ani v týchto sparných dňoch. Treba nájsť niečo na ochladenie, veď k Tatrám patria okrem štítov a plies aj vodopády. Jeden z nich sme si vybrali za cieľ – vodopád Skok.

IMG_2598
IMG_2674

Stretávka na Štrbskom plese pri železničnej stanici. Po asfaltke sa vydávame k skokanským mostíkom, je približne deväť hodín ráno. Teplota vzduchu je zatiaľ veľmi príjemná, aj keď náš nástup na túru nebol až taký skorý. Z diaľky si obzrieme svedkov legendárnych Majstrovstiev sveta v severskom lyžovaní z roku 1970, potom sa na odbočke k sedačkovej lanovke na Chatu pod Soliskom napájame na žltú značku.

IMG_2656

Vidíme aj rodiny s deťmi, takže tento výstup dajú aj mladí adepti turistiky. Túra nepatrí medzi najnáročnejšie, ani my to s tempom nepreháňame, niet sa kam ponáhľať. Popri areáli lanoviek mierime do Mlynickej doliny, je to mierne stúpanie, najprv po lesnej ceste, s pribúdajúcou výškou sa mení na kamenný chodník. Vysoké turistické topánky sú v tomto teréne výhodou.

IMG_2614
IMG_2609

Strmšie úseky ideme serpentínami, už je počuť hučanie vodopádu Skok. My sa každú chvíľu zastavujeme a obdivujeme výhľady na okolité štíty. V pásme kosodreviny stojí za pozornosť aj veľký skalnatý útvar nazvaný Kazateľnica. O chvíľu sme pod vodopádom, vanie od neho príjemný chlad. V tejto chvíli je najlepšie vytiahnuť Zlatý Bažant Radler 0,0 % Citrón Baza & Mäta a osvieženie je dokonalé.

Vodopád Skok je kamenný kaskádovitý útvar, vysoký asi 30 metrov. Niektorí z našej partie ho považujú za najkrajší v Tatrách, ale to je vec názoru. V každom prípade, je v našich veľhorách štvrtý najvyšší. Jeho krása vynikne pri väčšom prietoku vody, čo v tomto čase nehrozí. Treba prísť znova, napríklad na jar alebo na jeseň.

IMG_2592

Ak máte chuť, môžete pokračovať od vodopádu Skok ďalej k Plesu nad Skokom a potom ešte k Bystrej lávke. V letnom období sa to dá. V čase zimnej uzávery chodník končí pri vodopáde. My sme si urobili ešte zopár fotiek, selfíčiek, nech máme spomienky, a potom po rovnakej trase na Štrbské pleso.

O pol jednej popoludní sme späť, nabití pozitívnou energiou a príjemne unavení. V nohách máme asi 12 kilometrov a už teraz plánujeme, kam sa pozrieme nabudúce.

C0425T01

TATRY NA 3 – Kriváň

Vyber sa s nami na turistiku na jeden zo symbolov Slovenska. Na vrch, ktorý sa nachádza vo Vysokých Tatrách a každoročne sa naň príde pozrieť množstvo milovníkov hôr. Začíname z parkoviska Tri studničky. Už tu môžeš vidieť Kriváň, ako sa v diaľke nádherne vypína. To je motivácia navyše.

C0328T01
C0302T01

Zo začiatku odporúčame zvoliť ľahšie tempo. Nikam sa neponáhľaj, radšej si vychutnávaj všetko, čo tatranská príroda ponúka. Naozajstná turistika začína pri Starej horárni, odtiaľto to máš tak 4 hodinky priamo na samotný vrchol. Nasleduje „brodenie“ lesnými cestami, ktoré ale stoja za to! Spev vtákov, lietajúci hmyz a pravá tatranská príroda.

C0310T01

Po ceste nie je žiadna horská chata, takže je dobré pripraviť si zásobu jedla, pretože na tejto náročnej trase určite poriadne vyhladneš. Po približne hodinke sa dostaneš k odbočke k Partizánskym bunkrom. Môžeš sa tam ísť pozrieť, no cieľ našej cesty je tentoraz úplne iným smerom. Ako inak, opäť budeš nekonečne stúpať, čo nie je na tejto túre žiadnym prekvapením. Nemusíš sa však báť, aj napriek tomu, že táto trasa nepatrí medzi najjednoduchšie, je jednou z najkrajších v Tatrách.

C0372T01
C0406T01

Keď už konečne vyjdeš z lesa, ocitneš sa v pásme kosodreviny. Už v tomto bode sa dajú obdivovať krásne výhľady. Trošku postoj, načerpaj energiu, urob fotky a pokračuj ďalej. Tí, ktorí sa najviac tešia na stretnutie s tatranskými zvieratami, majú skvelú šancu vidieť tatranské kozy či malé chlpaté svište. Na to, aby ste ich dobehli a stihli odfotiť však musíte byť v kondičke! Zdravotná poisťovňa Dôvera má pre teba zľavový kupón 25 % aj na kĺbovú výživu, ktorý môžeš použiť na vjem.sk.

C0423T01
C0445T01

Ale späť k trase! Po prejdení pásma kosodreviny sa zrazu ocitneš pri smerovníku na Rázcestí v Krivánskom žľabe. Odtiaľto je to na samotný vrchol už len asi hodinka a štvrť, to dáš! Po modrej sa vyber teraz už po skalách strmo hore. Tu začína azda najťažší úsek celej turistiky. Či to dáš po dvoch alebo po štyroch, dôležité je, že si tam! Už si hore a nestačíš híkať J Z vrchu Kriváňa sa ti ponúka doslova celý svet na dlani. Dobre, nebudeme preháňať, vidíš veľký kus Vysokých Tatier, a keď sa dobre zadívaš, možno aj poriadne ďaleké končiny. Čakáme ťa hore! J

IMG_1841

S parťákom cez hory – na Veľké Biele pleso

Ďalšia krásna turistika pred nami? No jasné, a tentoraz ďalšie tatranské pleso. Opäť nechýbala skvelá partia priateľov, ktorí ako uvidíte… sú naozaj parťáci do dažďa! Doslovne!

IMG_1887
IMG_1868

Celé to začalo na parkovisku Biela voda. Trasa je naozaj príjemná a tí, ktorí milujú ticho a dobrodružstvo slovenských lesov si prídu na svoje! Cez hustý les ideme po žltej značke. Pomaly, ale isto sme sa dostali k rázcestníku nad Matliarmi. Z tohto bodu sa môžete vydať po žltej a modrej. Nepomýľte sa, my pokračujeme po modrej. Počas cesty lesom natrafíte sa rozbúrené tatranské potoky, ktoré sú domovom mnohých živočíchov. Keď si sadnete na skaly, a v tichosti sa zahľadíte, možno aj nejaké uvidíte.

IMG_1836

Táto trasa nepatrí medzi náročné, preto sa nemusíte ponáhľať. Zastavte sa a vychutnávajte si pokoj, na ktorý v lese natrafíte. Po dlhšom šliapaní sa dostanete k Šalviovému prameňu. Dobrý názov, však? 🙂 V tomto bode máte zas dve možnosti. Vybrať sa po žltej priamo k Brnčalke a odtiaľ po červenej k Veľkému Bielemu plesu, alebo sa zo Šalviového prameňa pustiť priamo po modrej k Veľkému Bielemu plesu.

IMG_5381
IMG_1906

Trasa cez Brnčalku je síce o čosi dlhšia, no dostanete sa na krásne miesta. Pri Veľkom Bielom plese sa otvára pohľad na Kopské sedlo, Belianske Tatry či Jahňací štít. Tu už stačí len sadnúť si, vyložiť nohy a príjemne sa osviežiť Zlatým Bažantom Radler 0,0 % Tmavý Citrón. 

Tak vidíte, turistika na jedno krásne pleso je za nami a mnoho ďalších výletov nás ešte čaká! V nohách máme asi 17 kilometrov, no únavu necítime. Domov sme prišli nabití pozitívnou energiou.

IMG_1878
IMG_1864

PS: Z Veľkého Bieleho plesa sa dá ísť napríklad aj na Chatu Plesnivec, ktorá je medzi turistami veľmi obľúbená hlavne vďaka jej čarovnému okoliu.

dumbier

TATRY NA 3 – Ďumbier

Na najvyšší vrch Nízkych Tatier sa môžeš vybrať z viacerých strán, no my sme si vybrali tu najzaujímavejšiu  – z juhu – z parkoviska Trangoška. Toto malebné parkovisko nájdeš v obklopení hôr a nádhernej prírody. Priamo na Trangoške  je smerovník – cesta je jasná po zelenej popri potôčiku Bystrianka.

C0002T01
C0004T01

Ak ti dnešná túra príde jednoduchá, máš možnosť pri chate Zázvor naložiť si na chrbát i jedno poleno. Na Štefáničke ťa zaň čaká odmena v podobe horúceho čaju, nič nie je predsa zadarmo. Samotná túra nie je náročná, no čakaj, že sa aj zapotíš. Stúpanie začne už takmer od štartu a trasou sa bude len stupňovať. Urob si prestávku pri smerovníku k Jaskyni mŕtvych netopierov a vyber sa opäť hore. Načerpaj sily, pretože najťažšia časť celej trasy je pred tebou, tep ti možno vyskočí na maximálne hodnoty, no odmenou ti budú nádherné výhľady do Trangošskej doliny a na lanovku, ktorú by si teraz isto rád využil.

C0008T01
C0095T01

Po takmer dvoch hodinách stúpania máš pred sebou Chatu M.R. Štefánika. – občerstvi sa a kochaj sa krásnymi pohľadmi. Teraz začína zábava – vykračuj si pod hrebeňom tentokrát smerom vľavo po červenej – smerom na Krúpové sedlo. Zelené peklo plné komárov a hmyzu vystrieda more balvanov. Ak budeš mať veľké šťastie (ako my) podarí sa ti zazrieť aj kamzíka či svišťa. Z Krúpoveho sedla to máš hore už len za polhodinu. Na vrchu sa nezabudni odfotiť pri dvojkríži, ktorý je predsa ikonou tohto vrchu! Z výhľadov ťa možno najviac prekvapí slovenské more pod horami – Liptovská Mara.

C0011T01
C0064T01

Naspäť sa môžeš vybrať rovnakou trasou, no my sme sa rozhodli ísť smerom na Chopok, kde sa môžeš občerstviť, a ak máš šťastie (my sme už nemali), uľahčiť si trasu môžeš lanovkou či už smer Sever, alebo Juh (naspať k parkovisku). My sme sa vybrali pešo zostupom k hotelu Srdiečko. Cestu nám spestrovali pískania svišťov. Nebo sa nad nami začínalo už zaťahovať, ale k autu sme prišli načas.

C0083T01

Pri každej túre, aj tej jednoduchšej je dôležité sa poistiť. Zdravotná poisťovňa Dôvera poskytuje svojím poistencom zľavu až 15% na poistenie do hôr. A to sa veru oplatí!

C0136T01
C0181T01
C0186T01
Boris Strákoš

Trúfli by ste si na najvyšší vrchol?

Čo by to bolo za leto bez poriadneho zážitku? Výstup na Gerlachovský štít by ním určite mohol byť. Je to jeden z najobľúbenejších výstupov v našich veľhorách, ponúka neskutočné výhľady, ale pozor – nie je to žiadna prechádzka po žltej značke. Práve naopak, na náš najvyšší štít žiadna turistická značka nevedie, dostať sa naň môžete len s certifikovaným horským vodcom.

Foto: Boris Strákoš

Ide o celodennú túru, na ktorú treba vyraziť skoro ráno, už o 5.00. Väčšinou sa chodí zo Sliezskeho domu a túra trvá 8 až 10 hodín, podľa cesty, ktorú vyberie horský vodca, kondície a počasia, to má v Tatrách hlavné slovo. Tu je aj odpoveď na otázku, prečo treba vyraziť tak skoro. Aby ste sa vrátili ešte za svetla a hlavne, aby ste sa vyhli prípadným búrkam, ktoré sa objavujú v popoludňajších hodinách.

Ak nemáte s vysokohorskou turistikou zatiaľ žiadne skúsenosti, tak tento zážitok odložte na neskôr. Ak však zvládnete Rysy alebo Kriváň v časoch, ktoré sú na rozcestníkoch, tak sa na Gerlach môžete vydať. Podľa stránky sliezskydom.sk by ste mali mať na sebe nepremokavé goretexové oblečenie, strednú vrstvu najlepšie z materiálu softshell, teplé ponožky, vysokú turistickú obuv s tvrdou podrážkou, so sebou pršiplášť, tenké rukavice a čiapku, ale aj dostatočné množstvo tekutín, jedlo a cukry, opaľovací krém a dobrú náladu.

ský vodca zabezpečí sedací úväz (horolezeckú sedačku), prilbu a zámkovú karabínu. Mali by ste ho oboznámiť so svojím zdravotným stavom a kondíciou. Ak to neviete v takomto prípade odhadnúť, vodca by vám mal vedieť poradiť. Na vrchol sa dá dostať viacerými cestami, tá klasická vedie od Sliezskeho domu cez Velickú dolinu, potom popod Velickú próbu. Odtiaľ už naviazaní na lano pokračujeme do Sedielka nad Kotlom a traverzom Gerlachovského kotla do štrbiny pod Kotlovým. Tu by ste mali prvýkrát vidieť vrchol Gerlachu, pokračujete traverzom cez Okno, Počúvajov žľab a krátkym hrebeňom na vrchol.

Z najvyššieho miesta na Slovensku budete vidieť nádhernú scenériu Tatier, ďalších pohorí a krajinu okolo. Fotka pri železnom kríži bude mať na sociálnych sieťach určite veľa lajkov a komentov. O zážitkoch budete ešte dlho hovoriť medzi známymi a v rodine. Ale teraz sa vydáme na cestu späť Batizovským žľabom a próbou do Batizovskej doliny, okolo Batizovského plesa magistrálou k Sliezskemu domu.

Počas cesty absolvujete výškové prevýšenie 1 100 metrov. Ako sme už spomínali, veľkú úlohou pri tejto náročnej túre hrá počasie. Môže sa stať, že horský vodca počas cesty rozhodne, že sa vrátite späť, pretože sa, napríklad, blíži búrka. V takýchto situáciách je to najlepšie riešenie. Riskovať v Tatrách sa naozaj neoplatí, pretože tu ide často o život. Výstup na Gerlach sa dá zopakovať, ale niektoré zo zlých rozhodnutí už nie.

IMG_1791

S parťákom cez hory – na Zelené pleso

Pýtate sa, čo nesmie chýbať na turistike v Tatrách? Za nás je to určite partia dobrých priateľov a nespočetné množstvá nádherných výhľadov. Tentoraz sme sa vybrali na milované Zelené pleso, a opäť nás milo prekvapilo. Začali sme na parkovisku Biela Voda. Ruksaky na chrbát, voda pripravená, a my hor sa do hôr. Najprv po žltej značke. Cesta bola veru nádherná, to vám poviem! Tým, ktorí rozmýšľajú nad výletom na Zelené pleso ho vrelo odporúčame.

IMG_1750
IMG_1789

Pôjdete miernym stúpaním cez les, ale aj naprieč skalami či popri potoku. Nejde o náročnú turistiku, no kočíky radšej nechajte doma, cesta trvá približne 4 hodiny. Mali sme aj kopec času osviežiť sa lahodným Zlatým Bažantom Radler 0,0% Extra Svieži Grapefruit.

IMG_1786

Nabudení, osviežení, šup ho ďalej, aby sme sa stihli najesť legendárnych parených buchiet na Chate pri Zelenom plese. Vo vetre bolo počuť štebot vtákov a sem-tam sme zahliadli aj nejaké plazy, no čo je najlepšie? Stretli sme legendárnu líšku Elišku! Cesta na Chatu pri Zelenom plese je známa krásnymi potokmi, ponad ktoré vedú aj mosty. Voda v nich je čistá, ba priezračná. Občas vykuklo slnko, no cestou lesom sme šli v príjemnom chládku.

IMG_5331
IMG_2873

A zrazu, keď prejdete všetky lesy, potoky a kamene, naskytne sa vám nádherný pohľad na Zelené pleso v pozadí s legendárnou Brnčalkou. Naplnili sme brušká, pokochali sa tatranskými štítmi, Jastrabia veža je raj pre horolezcov. Ak sa vyberiete na Zelené pleso krátko po zime, môžete vidieť rozvodnené vodopády, ktoré vznikajú z roztopeného snehu.

IMG_1741

 

My sme zostali očarení. Zelené pleso je povinná zastávka každého milovníka Tatier. Po predošlých turistikách sme si túto „light“ verziu naozaj dosýta užili. Aká bude ďalšia zastávka?