Tatranska dolina

Tatranské doliny? Sú rovnako atraktívne ako štíty

by ČlánkyTatranské 
doliny

Môžeme povedať, že chôdza po dolinách je fyzicky menej náročná ako výstupy na končiare, ale aj tu si príde pravoverný turista na svoje. Napríklad Tichá dolina v výhľadom na majestátne štíty je najdlhšou dolinou v Tatrách, má skoro 14 kilometrov. Začína v Podbanskom, odkiaľ sa dá ísť aj do Kôprovej doliny s jej Kmeťovými vodopádmi.
Foto: Slavka Polackova

Ak sa vydáte do Mengusovskej doliny, aj tu na vás čakajú nádherné výhľady na štíty, asi ako vo všetkých dolinách, ale napríklad aj Veľké Hincovo pleso. V predchádzajúcom článku sme písali o vodopáde Skok, ten objavíte pri túre v Mlynickej doline, ktorá ústi do Štrbského plesa. Populárne sú aj plesá a vodopády vo Veľkej Studenej doline, prípadne u jej menšej kolegyne Malej Studenej doliny.
Hviezdoslavov a Ťažký vodopád patria medzi najzaujímavejšie miesta v Bielovodskej doline. Jej okolie v spodnej časti býva cieľom menej náročných turistov a cykloturistov. Chodník pokračuje cez Prielom do Veľkej Studenej doliny.
Ďalšou z navštevovaných tatranských dolín je Skalnatá dolina, platí to v lete aj v zime. Vďačí za to turistickým chodníkom a spojeniu lanovkou s Tatranskou Lomnicou. Ide o skalný kotol lemovaný Lomnickým, Kežmarským a Huncovským štítom. Pre turistov je tu k dispozícii Skalnatá chata a Chata Encián.

Pravidelným návštevníkom Tatier netreba predstavovať ani Furkotskú dolinu ohraničenú hrebeňmi Krivánskej rázsochy. V jej dolnej časti sa môžete zastaviť pri skoro stále zamrznutom Wahlenbergovom plese. Samotná Furkotská dolina pritom nie je až takým častým cieľom. Turisti sa do nej pozrú pri návrate na Štrbské pleso cez Bystrú lávku. Do doliny odbočuje chodník z Tatranskej magistrály medzi Štrbským a Jamským plesom.
Medzi ďalšie tatranské doliny, ktoré treba spomenúť patrí Batizovská dolina výrazne poznačená ľadovcovou činnosťou, Velická dolina so známym Sliezskym domom, Monkova dolina s jednosmerným náučným chodníkom, Javorová dolina s Tichým plesom a Tichým plieskom a Dolina Kežmarskej Bielej vody s Bielymi plesami, čo je najväčšie zoskupenie jazier v Tatrách.

Vodopad_Skok

Vodopád, a okolo malé i väčšie plesá

by ČlánkyVodopád Skok

Štvrtý najvyšší, ale asi najmohutnejší vodopád v Tatrách, to je vodopád Skok v Mlynickej doline. Vysoký je asi 25 metrov, možno aj viac, a vedie k nemu celoročne otvorený chodník. Vyrazíte zo Štrbského plesa, na rozcestníku odbočíte k sedačkovej lanovke na Chatu pod Soliskom. Potom po pravej strane areálu lanoviek do Mlynickej doliny. Postupne sa otvárajú neskutočné výhľady na okolitú scenériu.
Foto: Petr Pazdírek

Túra k tomuto vodopádu patrí medzi tatranské klasiky, ako napríklad výstup na Rysy alebo túra k Popradskému plesu. Zaujímavá je aj skutočnosť, že k vodopádu Skok sa dostanete len po jednej trase, ktorú sme si v skratke predstavili. Je to preto, že sa nachádza v Mlynickej doline, uprostred štítov, hoci malou okľukou sa dá k nemu dostať aj cez Furkotskú dolinu cez Bystrú lávku.

Krása jedného z najkrajších tatranských vodopádov vynikne pri vyšších prietokoch vody, čo v týchto dňoch nehrozí. Tekutiny si zoberte ale vy so sebou, lebo máločo dokáže tak komplikovať túru, ako keď sa musí začať počas cesty nahor alebo zostupu v teplom počasí šetriť vodou.

Skúsenejší turisti si môžu výstup doplniť o prechod cez štrbinu Bystrá lávka v Soliskovom hrebeni nad vodopádom. Prípadne sa môžete vybrať k Plesu nad Skokom, odkiaľ je celá Mlynická dolina ako na dlani. Tento úsek je zabezpečený oceľovou reťazou, ale mal by ho zvládnuť každý turista. V blízkosti vodopádu Skok si môžete pozrieť aj niekoľko ďalších väčších i menších plies.

IMG_1636

S parťákom cez hory na Žiarske sedlo

by Články

Naposledy ste mohli vidieť našu výpravu na celoročne dostupný vrch Baranec. Túra to bola náročná, no s partiou priateľov to šlo omnoho jednoduchšie.

IMG_5278
IMG_5282

Keďže už máme v Tatrách čo-to pochodené, rozhodli sme sa z Baranca pokračovať na navštevované miesto – Žiarske sedlo. Táto trasa bola pre nás o čosi jednoduchšia, pretože to najväčšie stúpanie sme si už odmakali pri výstupe na Baranec. Čakala nás hrebeňovka, ktorá ponúkla nespočetné množstvo nádherných výhľadov. Videli sme Ostrý Roháč, Plačlivô, Žiarsku dolinu a väčšinu Západných Tatier. Nevedeli sme sa na toľko krás vynadívať, a tak sme aj častejšie zastavovali. Pri kochaní sa prírodou nám robil spoločnosť Zlatý Bažant Radler 0,0% Svieži Jablko. A musíme povedať, že je naozaj Svieži – má o 30% menej cukru, ako bežné Radlery.

IMG_1622

Počas schádzania sme opäť natrafili na snehové polia, ale aj na rozvodnené potoky. Ďalšou zastávkou bola Žiarska chata, a to vám povieme, že sme sa tam veru dosýta najedli! S plnými bruchami, no šťastní, sme pokračovali dole po turistickom chodníku. Na parkovisko, odkiaľ sme začíname turistiku na Baranec, nám zostávalo ešte 5 kilometrov.

IMG_1680
IMG_5279

Pre tých, ktorí sa chystajú do Žiarskeho sedla, no chcú sa vyhnúť vrchu Baranec, je k dispozícii samostatná turistická trasa od parkoviska v Žiarskej doline.

IMG_1683
IMG_1693

Aj napriek tomu, že sme prišli k autu unavení, tento výlet stál rozhodne za to! Priniesli sme si domov kopec zážitkov, na ktoré budeme určite radi spomínať. No pozor, ešte nekončíme! Tipnite si, aký je cieľ našej ďalšej spoločnej výpravy? Nápoveda – voda, voda, všade samá voda. 🙂

Richard Benc

Na Kráľovu hoľu sa dostanete z rôznych smerov

by ČlánkyKráľová hola

Leto je čas prázdnin, dovoleniek a výletov za hranice všedných dní. Tie posledné slová z predchádzajúcej vety sa môžu naplniť, ak sa vyberiete na najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier. Určite ten názov každý z vás počul, nebudeme teda znova pripomínať, že Kráľova hoľa je legendárna a opradená povesťami.

Foto: Richard Benc

Nemôžete si ju pomýliť, pretože na jej vrchole je neprehliadnuteľný televízny vysielač. Vrch má doslova strategickú polohu, ak budete mať veľké šťastie, môžete z neho vidieť až do Rumunska na vrchy vzdialené viac ako 300 kilometrov. O bližších výhľadoch na slovenskú krajinu tiež netreba veľa rozprávať, na to nestačia slová, treba to vidieť na vlastné oči – Spiš, Horehronie, Liptov, Vysoké i Západné Tatry ako na dlani. Pod Kráľovou hoľou pramenia štyri rieky – Čierny Váh, Hron, Hornád a Hnilec.

Ak sa chcete dostať hore, nemusíte byť až tak skúseným turistom. Z obce Šumiac v okrese Brezno vedie až hore k vysielaču horská asfaltová cesta. Samozrejme, pre autá je uzavretá, takže treba ísť peši, do troch hodín by ste ju mali zvládnuť. Treba počítať s tým, že je tu skoro stále veterno a počasie sa dokáže veľmi rýchlo zmeniť.

Hore sa dostanete aj z obce Telgárt po zelenej alebo červenej značke. Z Liptovskej Tepličky po zelenej, zo Spišského Bystrého cez Smrečínske sedlo po modrej alebo po červenej značke zo západu po hlavnom hrebeni zo Strednej hole.

Vrch Kráľovej hole je východiskovým bodom na nízkotatranskú hrebeňovú turistiku smerom na Čertovicu. Hrebeňovka Nízkych Tatier patrí medzi populárne a najkrajšie trasy u nás.

Dominik Lačný

Prespíme v stane a ráno vyrazíme na Kriváň

by ČlánkyKriváň

Nocovanie vo voľnej prírode, pod holým nebom, je témou, o ktorej sa v turistickej komunite často diskutuje. Nie vždy je k dispozícii chata alebo povolené miesto na táborenie.

Pred dlhšou túrou či hrebeňovkou si preto dopredu preštudujte možnosti prenocovania počas trasy, aby ste sa vyhli nocovaniu na nepovolených miestach. V návštevnom poriadku Tatranského národného parku sa ako možnosti nocovania spomínajú len vysokohorské chaty, to znamená, že stanovanie a bivakovanie je všade inde v prírode zakázané. V nižších pásmach sa dá prespať vonku, ale pozor na súkromné pozemky.

Foto: Dominik Lačný

Dobrou možnosťou ako neprísť o spanie pod stanom, či holým nebom, a zároveň neporušovať zákon je využitie na tento účel určených kempov. Nájdete ich aj vo Vysokých Tatrách. Vo vstupnej časti do Tatranskej Lomnice od Popradu sa nachádza zariadenie Tatranec. Je to rozsiahly areál s autokempingom a chatkami, je tu aj hotelový komplex so službami. Ďalším miestom na táborenie s nádherným výhľadom na panorámu Tatier je Leharo Camping v Starej Lesnej. Dá sa tu prenajať parcela s prípojkou na elektriku s pitnou vodou a kanalizáciou. Miesta sú dostatočne veľké aj pre väčšie karavany.

Ak plánujete turistiku v Západných Tatrách, možno bude pre vás dobrým tipom Autocamp Račkova dolina. Nachádza sa 4 kilometre od obce Pribylina neďaleko vstupu do Račkovej a Jamníckej doliny v turisticky zaujímavom prostredí. Kemp sa nachádza v lese, takže na svoje si prídu aj hubári, len treba počkať na trochu vlahy. Ďalším výborným východiskovým bodom pre kratšie i dlhšie túry vo Vysokých Tatrách je RIJO Camping vzdialený jeden kilometer od Starej Lesnej. Do Tatranskej Lomnice to máte odtiaľto 5 a do Starého Smokovca 7  kilometrov. Pokojné prostredie kempu je kryté stromami, takže aj tu sa môžete
dosýta nabažiť výhľadov na tatranské končiare.

Okrem spomenutých kempov nájdete v nižších polohách Vysokých i Západných Tatier aj ďalšie miesta určené na kempovanie. Spomenúť môžeme ATC Tatranská Štrba, Autocamping Bystrina, Camping Demänovská dolina, Autocamping Vavrišovo a ďalšie zariadenia.

Vincent Synák

Kam dnes na výlet? A čo tak Skalnatá chata?

by ČlánkySkalnatá chata

Ak chcete ráno vyraziť z domu a večer sa vrátiť, Skalnatá chata je dobrým tipom. Zaparkovať sa dá v Tatranskej Lomnici na verejnom parkovisku pri stanici lanovky na Skalnaté pleso. Potom záleží na vás, či sa vyveziete lanovkou alebo absolvujete trasu peši. Z Tatranskej Lomnice by ste to mali po zelenej značke zvládnuť za necelé tri hodiny. Ak sa rozhodnete pre lanovku, budete párkrát prestupovať, ale dá sa takto vyviesť až k Skalnatému plesu, odkiaľ je to na Skalnatú chatu už len asi 10 minút.

Ak vyrazíte zo Starého Smokovca, na Skalnaté pleso sa dostanete po červenej značke. Najprv na Hrebienok, odtiaľ na Zamkovského chatu a potom po magistrále.

Pri Skalnatej chate je terasa, kde si môžete oddýchnuť a vychutnať si neskutočné výhľady na okolitú krajinu. Vzhľadom na to, že výstup sem sa považuje za stredne náročnú túru, vyhľadávajú ju všetky vekové kategórie, pokojne sem môžete vyraziť aj s deťmi. Pre skúsených turistov je východiskovým bodom na ďalšie túry.

IMG_1161

V Tatrách na huby radšej nechoďte

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Podbanské a predhoria Vysokých Tatier, ale aj okolie Popradského plesa, Kežmarské žľaby i ďalšie lokality v Tatrách patria medzi vychýrené hubárske rajóny u nás. To isté platí o podtatranských oblastiach.

Titulná fotografia je len ilustračná.

IMG_1165

Súčasné obdobie by sme mohli nazvať začiatkom hubárskej sezóny, ale zažívame extrémne horúce dni s vysokými teplotami a takmer žiadnymi zrážkami. Toto rastu húb nepraje, pretože prílišné sucho doslova neznášajú. Napriek tomu písali niektorí hubári v júni na stránku nahuby.sk, že si z Tatier odniesli slušné úlovky. Aj keď je sucho, našli dosť hríbov, čo podporili fotografiami plných košíkov. Iní hlásili, že našli len zopár suchohríbov, jedna hubárka napísala, že nenašla nič.

Niektorí turisti už dopredu počítajú s tým, že si počas cesty do naplánovaného cieľa nazbierajú v nižších polohách zopár húb, ak rastú. Iní plánujú pobyt v horách len s cieľom hľadať a zbierať huby. Táto záľuba spojená s aktívnym pobytom v prírode sa často v rodinách dedí z generácie na generáciu.

IMG_1168

Starší znalci spomínajú, že veterná smršť, ktorá v roku 2004 zasiahla Vysoké Tatry a zničila množstvo hlavne smrekových porastov, narušila aj viacero miest, kam kedysi chodili doslova naisto. Huby rastú v pokojnom prostredí s dostatkom vlahy, ich výskyt sa viaže na existenciu takzvaného podhubia. Ak nie je vytvorené, huby na takom mieste nenájdete. Platí teda známe pravidlo, že ak na nejakom mieste nájdete huby, nájdete ich tam aj v budúcnosti.

Pozor však na zber v chránených pásmach. V 1. a 2. stupni ochrany huby zbierať môžete, v 3. až 5. stupne už nie. Medzi zóny, kde je hubárčenie povolené patria hlavne už spomínané predhoria Vysokých Tatier, okolie mestských častí v tomto pohorí i nižšie položené miesta. Na označenie príslušného stupňa ochrany slúžia stĺpy, tie by vás mali upozorniť, že už ste v prírodnej rezervácii alebo národnom parku. Okrem húb platia tieto obmedzenia aj pre zber lesných plodov.

Jozef Antol

VIDEO: Medveď – návštevník tatranských chatárov

by Články

Pozrel sa, či nie je niekto doma, potom či vo dvore nečíha nejaké nebezpečenstvo, a nakoniec zobral so sebou umelohmotnú bandasku. Možno v nej bol sirup alebo nejaký sladený nápoj. Ktovie, či túto korisť nejako využije alebo ju po ceste zahodí.

Foto: Jozef Antol

Situácia okolo medveďov na Slovensku je dnes široko diskutovanou témou. Vyvoláva mnoho otáznikov a prenikla už aj do vysokej politiky. Návštevníci hôr dobre vedia, že stretnutie s takýmto štvornohým chlpáčom nie je dnes na túre nič výnimočné. Práve jedlo a jeho zvyšky lákajú medvede až k ľudským obydliam. Ak vycítia možnosť, nepýtajú si povolenie a doplnia si svoje zásoby relatívne jednoduchým spôsobom, na ktorý si rýchlo zvyknú. Mali by sme ale vedieť, že ich cieľom nie je ublížiť človeku, ale chrániť svoje mláďatá a zabezpečiť pre ne a seba dostatok potravy.

Podľa Národného lesníckeho centra vo Zvolene, ktoré vedie štatistiku početnosti medveďa hnedého u nás, žije dnes na Slovensku približne 2 700 medveďov.

IMG_1556_titulka_1920x1080

S parťákom cez hory – až na Baranec

by BaranecČlánky

Chvíľu teplo, chvíľu zima a guľovačka v júni? Aj taký je výlet do Tatier na začiatku leta. Keď máte dobrých parťákov, rovno piatich, ide to v každej situácii lepšie. Zabudnúť nemôžeme ani na našu štvornohú kamošku Kiaru. Tá z nás všetkých vládala najviac, aj keď s vyplazeným jazykom.

IMG_5189
IMG_1576

Naším cieľom bola pekná, no náročná túra na Baranec, vrchol v Západných Tatrách. Vďaka svojim úctyhodným 2 185 metrom, patrí na tretie miesto v rebríčku najvyšších vrchov v Západných Tatrách. 

370CDF27-F904-4008-BBCD-981B73D4B6E3

Celé to začalo na parkovisku v ústí Žiarskej doliny. Odtiaľ sme sa vybrali po žltej značke a tabuľa ukazovala, že do cieľa zostávajú necelé štyri hodiny. Niekomu to môže prísť veľa, no v partii dobrých priateľov čas nehrá rolu. 

IMG_1492
IMG_1493

Najstrmšie stúpanie prišlo už spočiatku v hlbokom lese. Bol príjemný pocit opustiť prácu a aspoň na chvíľu sa nadýchať čerstvého horského vzduchu. V zime sme sa turistike venovali menej, a to si vyžiadalo svoju daň. Častejšie prestávky s osviežením so Zlatý Bažant Radler prišli vhod.

IMG_1502
IMG_1515

Vystúpili sme vyššie, a ani sme sa nezdali a ocitli sme sa v pásme kosodreviny. Počas túry sme stretli aj „domácich“ – tatranské zvieratká kamzíka a svišťa. Z rázcestia Holý vrch sme sa kochali výhľadom na cieľ cesty. Po pásme kosodreviny nasledovali nekončiace lúky, kde na nás čakala posledná snehová kopa široko-ďaleko. Ľadové osvieženie v tomto horúcom počasí padlo veľmi vhod. Počas guľovačky sme si chladili aj Zlatý Bažant Radler 0,0 % Svieži Pšeničný citrón, ktorý patril k pravidelnému pitnému režimu počas túry.

Trochu uzimení sme sa rozhodli opäť vydať na cestu a dobyť vrchol. Po približne hodine únavného šliapania nás vítal ikonický betónový pilier. Podarilo sa, no my nekončíme, ale o tom už nabudúce. Kam nás nohy zoberú najbližšie? Máte aj vy svojich parťákov na hory?

IMG_1580
IMG_1605

Vďaka svojej polohe ponúka vrchol nádherné kruhové výhľady na Západné, Vysoké a Nízke Tatry, ale aj na Liptovskú kotlinu či okolité doliny.

P.S. Pre tých, ktorí majú radi zimnú turistiku je táto tatranská trasa ako jediná vrcholová otvorená celoročne. 

A takto to celé dopadlo: 

IMG_1536
Jozef Antol

Sčítanie populácie kamzíkov je za nami. Aký bude výsledok tento rok?

by Články

Počítanie celkovej populácie tatranských kamzíkov je každoročnou tradíciou. Koná sa dvakrát ročne a výsledky sú každým rokom prekvapením. Minulý rok sčítanie nevyšlo podľa predstáv, a ako to dopadne tento rok?

Foto: Jozef Antol

Počas minulého roka mal Tatranský národný park problém s presným spočítaním stavu kamzíkov, keďže v Tatrách bolo príliš teplé počasie. Práve to nemajú tieto vysokohorské zvieratá v obľube. Ak je teplota vonku nadpriemerne vysoká, kamzíky sa stiahnu do tienistých zákutí už počas skorého dopoludnia. Ideálne počasie je, keď je pod mrakom a nie je príliš horúco. Aby sa podarilo čo najpresnejšie spočítať aktuálny stav kamzíkov, musí byť tatranské počasie na strane pracovníkov TANAP-u.

Minulú jeseň sa im podarilo napočítať 1 095 kamzíkov, z toho až 781 bolo na slovenskej strane Tatier. Jarné sčítanie, ktoré nás čaká aj teraz, je vykonávané najmä kvôli zisteniu prírastkov mláďat. Okrem počtov sú tieto informácie dôležité aj pre zoológov, ktorí následne vedia viac o zdravotnom stave populácie. Zatiaľ najviac kamzíkov sa podarilo spočítať na jeseň v roku 2018, kedy napočítali na oboch stranách Tatier dokopy 1 431 jedincov.