Skalnatá chata patrí k najnavštevovanejším lokalitám vo Vysokých Tatrách

Výstupom na túto chatu spálite zemiakový šalát či údené

by Články

Dá sa na ňu dostať viacerými spôsobmi. Z Hrebienka a Zeleného plesa po červenej, z Tatranskej Lomnice po zelenej a z Kovalčíkovej poľany po modrej značke. V jej blízkosti vedie najdlhšia tatranská zjazdovka z Lomnického sedla do Tatranskej Lomnice.

Samozrejme, hovoríme o Skalnatej chate, ktorá patrí k najnavštevovanejším lokalitám vo Vysokých Tatrách. Môže za to aj možnosť dostať sa k nej lanovkou, veľmi obľúbené sú však turistické výstupy z miest, ktoré sme spomenuli v úvode článku. Okolo chaty prechádza Tatranská magistrála na trase Hrebienok – Zamkovského chata – Skalnaté pleso.

Skalnatá chata je obľúbeným miestom turistov a skialpinistov. Zo Starého Smokovca ideme na Hrebienok, potom na Zamkovského chatu. Na rázcestí pri Zamkovského chate sa napojíme na červenú značku – Tatranskú magistrálu. Prejdeme pásmo lesa a otvoria sa pred nami nádherné výhľady na scenériu tatranských štítov. Postupne sa dostaneme až ku Skalnatej chate, od Zamkovského chaty by nám to malo trvať niečo cez hodinu. Táto stredne náročná túra je ideálnym tipom na spálenie energie po veľkonočných sviatkoch.

Pokračovať môžete po červenej značke ešte kúsok vyššie k Skalnatému plesu na stanicu lanovky. Toto horské jazero sa vodou naplní najmä na jar, vtedy pôsobí majestátne. V lete sa voda priesakmi v dne stráca. Okolo plesa vedie náučný chodník. Zaujímavosťou je aj sídlo Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied na Skalnatom plese, ak budete mať šťastie, môžete si pozrieť 1,3-metrový zrkadlový ďalekohľad na pozorovanie Slnka.

Skalnatá chata je známa aj tým, že tu organizujú rôzne netradičné podujatia ako Sympózium snehuliakov alebo Deň lyžiarskych legiend. Neopakovateľné je aj pozorovanie hviezd nerušené svetelným smogom. Po rekonštrukcii tu vznikla najvyššia galéria na Slovensku s čitárňou a kaviarňou. Legendou je chatár a nosič Laco Kulanga známy svojimi výkonmi. Pripomenúť môžeme napríklad, ako vyniesol na Zamkovského chatu 207,5 kilogramu, zo Skalnatej chaty na medzistanicu Štart zniesol 211-kilogramový náklad.

Autor titulnej fotografie: Lubos Popovic.

Sympózium snehuliakov

Ľudia majú sympóziá v meste, snehuliaky na Skalnatej chate

by Články

Ilustračné foto: Pixabay

Ak majú sympóziá ľudia, prečo by ich nemohli mať snehuliaky. Toto si povedali pred siedmimi rokmi na Skalnatej chate a založili tradíciu, ktorá má dodnes veľký ohlas.

O čo ide? Treba prísť ku Skalnatej chate, postaviť snehuliaka, odfotografovať ho a fotografiu poslať na adresu Skalnatej chaty (info@skalnatachata.sk). Môže to urobiť ktokoľvek – veľkí či malí návštevníci, starí alebo mladí, môžu postaviť malého i veľkého snehuliaka a vyzdobiť ho, čím chcú – najlepšie tým, čo príroda dala. Dôležité je, aby krásavec zo snehu stál v blízkosti chaty.

Jednoduchý nápad, chytá sa ho každý, kto má čo i len maličký zmysel pre recesiu. Aktuálny ročník Sympózia snehuliakov má časové rozmedzie: 28. december 2023 – 10. marec 2024.

Stavať a posielať fotografie treba teda stihnúť do záveru prvej marcovej dekády. Každú fotografiu spolu s menom autora organizátori „vešajú“ na FB Skalnatej chaty, kde je možné k jednotlivým fotografiám pripojiť hlas. Súťaž má totiž dve kategórie – štyroch najlepších určí počet lajkov verejnosti a štyroch odborná porota zo Skalnatej chaty.

Sympózium snehuliakov na Skalnatej chate

Pohľad do minulých ročníkov recesistickej súťaže. Ilustračné foto: Lukáš Šichta  

Mená výhercov zverejnia vyhlasovatelia na webovej  a FB stránke Skalnatej chaty. Snehomaniaci dostanú ceny od sponzorov súťaže.

Tak čo, zaujalo vás to? Mnohých návštevníkov legendárnej Skalnatej chaty áno. Stačí pozrieť spomínanú FB stránku. A ako sa na chatu dostanete?  

Skalnatú chatu (1 751 m) nájdete v strede Skalnatej doliny, okolo vedie známa Tatranská magistrála. Chata má nenápadný tvar, akoby chcela splynúť s prírodou a kameňmi naokolo. Stretávajú sa tu chodníky k Skalnatému plesu, do Malej a Veľkej Studenej doliny i k Zelenému plesu.

Päť minút od chaty je stanica sedačkovej lanovky z Tatranskej Lomnice. V blízkosti je najvyššie položená a najdlhšia tatranská zjazdovka z Lomnického sedla do Tatranskej Lomnice, meria 12 kilometrov. Vysokohorské chodníky v Tatrách sú do polovice júna uzavreté, na Skalnatú chatu sa však dostanete celoročne.

Ak chcete celodennú túru, je to dobrý tip. Vybrať si môžete medzi lanovkou a túrou.  Z Tatranskej Lomnice by ste to mali po zelenej značke zvládnuť za necelé štyri hodiny. Ak sa rozhodnete pre lanovku, dostanete sa ňou až k Skalnatému plesu, odkiaľ je to na Skalnatú chatu pár minút.

Skalnatá chata sa nachádza v nadmorskej výške 1 751 m

Skalnatú chatu (1 751 m) nájdete v strede Skalnatej doliny.   
Ilustračné foto: Severovýchod Slovenska

Ponúka sa aj iná možnosť. Vyraziť zo Starého Smokovca, na Skalnaté pleso sa dostanete po červenej značke. Najprv na Hrebienok, odtiaľ na Zamkovského chatu a potom po magistrále k cieľu.

Pri Skalnatej chate vás čaká terasa, môžete si oddýchnuť a vychutnať krásne výhľady na okolie. Keďže výstup až sem sa považuje za stredne náročnú túru, zoberte na ňu aj deti.

Plány na stavbu chaty sa začali rodiť v Skalnatej doline pod Skalnatým ohniskom. Bol to balvan, pod ktorým sa zvykli ukrývať návštevníci doliny. Jednoduchú útulňu, volali ju kaverna, tu postavili v roku 1877. O viac ako polstoročie k nej pribudla chata s ubytovaním. Mala vychýrenú atmosféru a kuchyňu, stala sa jednou z najobľúbenejších v Tatrách.

Odvtedy prešla prestavbami, ale aj obavami, či nezanikne. Pôvodné poslanie jej vrátila legenda horského nosičstva Laco Kulanga. Zničenú a opustenú chatu s citom zrekonštruoval. Chatárčil tu donedávna. Dnes v tom pokračuje jeho syn Pavol a ďalej ju zveľaďuje. Má osem lôžok, jedáleň s teplými a studenými jedlami a otvorenými dverami pre každého turistu. Či už príde peši, alebo lanovkou. A v rámci recesie pri nej postavte snehuliaka.         

Viera Legerská

Danka-Dubcová-Nemčokováihi

Svoju líšku má aj Skalnaté pleso

by ČlánkySkalnaté plesoTuristické 
atrakcie

Nielen v okolí Rainerovej chaty, ale aj na iných miestach v Tatrách môžete natrafiť na divo žijúce zvieratá, ktoré si zvykli na ľudí a vyhľadávajú ich spoločnosť. Má to pre ne aj jeden bonus, a tým je možnosť získať od týchto dvojnohých návštevníkov prírody niečo pod zub.

V okolí stanice lanovky na Skalnatom plese sme aj my mali šťastie na veľmi peknú líšku, ktorá sa tu pohybovala a od ľudí si držala len mierny odstup. Skoro vôbec sa nás nebála. Nikto z turistov, ktorí tam práve boli, jej neponúkol nič na jedenie, neurobili sme to ani my. Asi je to tak lepšie, pretože odborníci radia neprikrmovať voľne žijúce zvieratá. Takáto strava im môže skôr uškodiť ako pomôcť.

Foto: Danka Dubcová Nemčoková

Nezistili sme ani, či má líška nejaké meno, ale ak bude pravidelne vyhľadávať spoločnosť ľudí, určite si nejaké vyslúži. Samozrejme, vytiahli sme telefóny a začali si ju (jeho?) fotiť, aby nám známi po návrate verili. Trochu nám „zapózovala“ potom sa presunula do kosodreviny, kde si sadla a dívala sa na nás.

Po tomto stretnutí sme sa išli prejsť okolo Skalnatého plesa, to sa nedá vynechať. V jazere nebolo veľa vody, je známe, že odtiaľto ubúda, ale stále vyzerá ako horské pleso, nie ako kaluž. Nielen chodníky v okolí, ale aj tie okolo plesa sú poriadne kamenisté a kráčať po nich nie je jednoduché. Tu sa vždy oplatí mať pevné turistické topánky, ktoré spevnia nohu a uľahčujú chôdzu v takomto náročnom teréne.

Túra na Skalnaté pleso patrí medzi najobľúbenejšie ciele v našich veľhorách. Dá sa sem dostať z viacerých smerov, v okolí je množstvo chodníkov, známa Skalnatá chata, a o výhľadoch snáď netreba ani hovoriť. Keď je dobrá viditeľnosť, máte pred sebou krajinu ako na dlani. Ak je v tejto výške akurát hmla, vidíte len pár desiatok metrov pred seba, ale aj to je zážitok. Hlavne, keď sa hmla behom pár minút rozplynie a ukáže sa nádherná scenéria. Medzi atrakcie na Skalnatom plese patrí i prvé observatórium u nás – Observatórium Astronomického ústavu SAV, ale aj pohľad na visutú lanovku na Lomnický štít stojí za to. Späť do Tatranskej Lomnice sa môžete odviezť lanovkou, prípadne zísť peši na stanicu Štart a odviezť sa odtiaľ.

Zaujímavosti o Tatranskej Lomnici, ktoré ste možno nevedeli.

Tatranská Lomnica, miesto, ktoré si užijete

by ČlánkyTatranské 
osady

Tatranská Lomnica je jedna z najväčších a najkrajších osád Vysokých Tatier, ideálna pre zimné športy, je vyhľadávanou vstupnou bránou k túram a cyklotúram v našich veľhorách. Je sídlom vedenia Tatranského národného parku a sídlom jeho múzea. Ubytovať sa tu môžete od kempingu po luxusné hotely, fungujú tu kasína, fitnescentrá, kultúrne a zábavné zariadenia.

No aj ona začínala podobne ako jej známejšie či menej známe susedky. Jej zárodok tvorila štátna horáreň a niekoľko letohrádkov. Písal sa rok 1892. V tom roku rodinný veľkostatok v tejto oblasti, rozdrobený komplikovanými dedičskými vzťahmi viacerých rodín, kúpil Uhorský štát. Motívom kúpy bola snaha využiť toto atraktívne miesto na rozvoj návštevnosti Vysokých Tatier. Pôdu štát rozdelil na 69 stavebných parciel a tie rozpredal. Začalo sa stavať. Už v roku 1893 bol postavený hotel Lomnica – vtedy najväčší na území Vysokých Tatier, o niečo neskôr pozoruhodný Kúpeľný Dom s bazénom a vodoliečbou a v roku 1905 reprezentačný
Grandhotel, v roku 1919 premenovaný na Grandhotel Praha.

Foto: Martin Mafo Jankura

Ako pripomína Ivan Bohuš v publikácii Osudy tatranských osád, Uhorský štát chcel z Tatranskej Lomnice urobiť konkurenta Starého Smokovca, preto podporoval jej rozvoj. Zaviedli sa letné a zimné sezóny a popri golfe, tenise a konských dostihoch sa tu v zime rozvíjalo lyžovanie, sánkovanie i korčuľovanie. V smere k Skalnatej doline postavili v roku 1909 sánkársku i bobovú dráhu s drevenými bariérami , mechanickým výťahom a elektrickým časomerným zariadením. Na tie časy išlo o výnimočné rozhodnutie i realizáciu. Rozvoj Tatranskej Lomnice potom pribrzdili nové nájomné podmienky, ktoré si začal štát uplatňovať od roku 1908. Stavebný boom opadol. A dovŕšila to prvá svetová vojna. Počas nej časť kapacity Tatranskej Lomnice slúžila uhorskej armáde na rekonvalescenciu vojakov a lyžiarske kurzy. Po rozpade Rakúsko-Uhorska, ako tvrdí Ivan Bohuš, odviezli uhorské orgány časť zariadenia erárnych hotelov do Budapešti.

Rozvoj Tatranskej Lomnice nezastavili. V medzivojnovom období pribudlo do strediska množstvo rodinných a súkromných rezidencií. No vyrástla tu aj moderná a veľká zotavovňa Morava, ktorá patrila Zemskej životnej poisťovni v Brne. Výstavbou unikátnej visutej lanovky na Skalnaté pleso a Lomnický štít (1937 – 1940) získala osada hlavnú turistickú atrakciu, ktorá jej dodala pečať rarity aj za hranicami Slovenska. Okrem iného umožnila aj výstavbu astronomických a meteorologických pracovísk na Skalnatom plese a Lomnickom štíte. Boli to roky, ktoré Tatranskej Lomnici priali. No nepriala jej druhá svetová vojna. Na jej sklonku ustupujúci fašisti zničili údolnú stanicu lanovky a jej technické zariadenia. No po vojne rozvoju osady už nebránilo nič. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa stala centrom odborárskej rekreácie a množstvo objektov na jej území odborári vlastnia dodnes. A ešte niečo sa zapísalo do dejín Tatranskej Lomnice výraznými písmenami. V súvislosti s organizáciou svetového zrazu medzinárodnej asociácie karavanistov (FICC) bola južne od osady v roku 1974 ukončená výstavba Eurocampu FICC pre autocamping s množstvom športových a rekreačných zariadení.

Už pár rokov predtým počas príprav na Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní, ktoré sa vo Vysokých Tatrách konali v roku 1970, sa začalo s prestavbou lanovky na kabínkovú, postupne nahradila tú starú. Stredisko sa začalo meniť na medzinárodné centrum cestovného ruchu a rekreácie a tomu zodpovedali aj služby v ňom a formovanie podmienok pre rekreačný, ale aj poznávací
program.

Tatranská Lomnica sa svojou dopravnou prístupnosťou stala východiskom pre návštevu Skalnatého plesa, Lomnického štítu, Vodopádov Studeného potoka, možno sa odtiaľ vybrať do Tatranských Matliarov, Tatranskej či Starej alebo Novej Lesnej či inde a využiť turistické trasy v okolí týchto osád. V okolí je Skalnatá dolina, Skalnatá chata, Lomnické sedlo, Kežmarský štít, Veľká Svišťovka a iné známe miesta, ktoré sa môžu stáť cieľom športového programu. No stredisko najviac láka lyžiarov. Je najvyššie položeným na Slovensku a ponúka aj najvyššie prevýšenie. Celková dĺžka zjazdoviek presahuje 12 kilometrov. Veľká Lomnica má aj iné možnosti, ako stráviť voľný čas. Ponúka sa tu napríklad návšteva Múzea TANAP-u. Patrí medzi najnavštevovanejšie na Slovensku. K jeho vysunutým expozíciám patrí sezónne otvorená Tatranská botanická záhrada. Ak máte dobrodružnejšiu povahu, nevynechajte Tatrabob na Slnečnej lúke. S deťmi choďte do Galérie Dobrá hračka. Nájdete v nej množstvo hlavolamov, hudobné
i kreatívne hračky a dopravné ihrisko. V stredisku si môžete pozrieť aj Ski múzeum, ktoré zachytáva históriu vzniku a vývoja zimných športov vo Vysokých Tatrách.