Tatry Archives - Stránka 8 z 47

Po medveďoch sa zobudili aj kliešte. Pozor na ne!

6. marca 2024

by Viera Legerská Články

Príroda zošalela. To, čo sme zažili v lete, môžeme aj na jar. Napríklad kliešte, ktoré si donesieme ako neželaný suvenír z horskej túry. Hranica bežného výskytu tohto parazita sa posúva stále viac na sever a infikovať sa ním môžeme už aj teraz.

„Hranica bežného výskytu kliešťa sa nám posúva stále viac na sever,“ hovorí zoologička Mária Apfelová. „Veľkým rizikom je už aj v najvyšších polohách Veľkej Fatry či v predhorí Tatier. Pri prechádzkach či športe sa ním môžeme poľahky infikovať.“

Zoologička to odôvodňuje tým, že je stále teplejšie a na juhu Slovenska už kliešť nemá najvhodnejšie podmienky pre svoj život. „Teploty sú v posledných rokoch vysoké, snehová pokrývka netrvá dlho, kliešť v južných oblastiach trpí nadmerným teplom a keďže má okrem tepla rád aj vlhko, nachádza si lepší priestor pre život aj v oblastiach, kde doteraz nebol taký hojný,“ vysvetľuje.

Pripomeňme, že kliešť obyčajný je parazit, ktorý sa živí krvou divých a domácich zvierat a človeka. Nebezpečný je tým, že môže byť nositeľom rôznych chorôb. Pre človeka je nebezpečná lymská borelióza a kliešťová encefalitída, čo sú vážne zápalové ochorenia. Treba mať na pamäti aj to, že kliešte prenášajú nielen veľké cicavce, ale aj drobné zemné cicavce, teda myšky či hraboše, no i jašterice alebo vtáky, čo zvyšuje riziko poštípania pri pohybe vo vysokej tráve.

Preto je dôležité už teraz dbať o poriadnu kontrolu oblečenia a aj svojho tela, keď sa vrátime z túry. A myslieť na prevenciu už, keď sa chystáme do prírody, lebo mierna zima kliešťom priala. Najradšej sa ukrývajú v lesnatých a tienistých oblastiach, podmienkou je vlhkosť. Ale aj mestské parky či lesoparky sú miestom, kde sa kliešťom darí. „Chytiť“ ich môžeme na prechádzke, turistike či trekingu..

Čo robiť, aby sme sa kliešťom nezapáčili?

Zobrať si oblečenie, ktoré nás zakryje.
Použiť sprej proti kliešťom.
Zostať na cestách, chodníkoch, ak je to možné, vyhnúť sa vysokej tráve a kroviu.
Vyhnúť sa cestám, ktoré vyšliapali zvieratá.
Dôkladná kontrola tela a oblečenia po návrate domov. Ak bol s vami pes, alebo iné domáce zviera, kontrola platí aj pre neho.
Ak nájdete kliešťa, odporúčame vytiahnuť ho pinzetou na hlavičku kliešťa, a to bez stláčania jeho tela. Stačí jeden pevný pohyb. Mieste uhryznutia si vydenfikujte.
Pri podozrení na infekciu, vyhľadajte lekára.

Autor titulnej fotografie: Pixabay

Poniklec kvitne v marci až máji, ojedinele v júni aj v septembri

Mastná pokuta za poniklec

5. marca 2024

by Jaroslav Kizek Články

Už teraz je jasné, že tohtoročná zima u nás bude pravdepodobne najteplejšia v celej histórii merania. Prejavuje sa to aj na území Tatier, pri Svite už koncom februára spozorovali niekoľko poniklecov slovenských.

Vo vysokohorskom prostredí sa síce ešte nachádza sneh a pôda je premrznutá, no v podhorí sa už objavili prvé kvietky, ktoré pod vplyvom teplého februárového počasia vykvitli o niekoľko mesiacov skôr, ako je to bežné.

„Nájsť kvet ponikleca, ktorý pod Tatrami zvestuje príchod jari, sa nám vo februári doposiaľ nepodarilo,“ konštatovala botanička Správy TANAP-u Katarína Žlkovanová. Tieto rastlinky pokrývajú husté chĺpky, ktoré ich trocha chránia pred mrazmi. Kvietky sa otvárajú iba počas dňa, aj to len v čase, keď je vonku teplejšie slnečné počasie, na noc sa zatvárajú.

Podľa informácií Správy TANAP-u momentálny počet jedincov ani zďaleka nedosahuje stav, aký poznajú odborníci v bežnom termíne ich kvitnutia v tejto lokalite, teda koncom marca až začiatkom apríla, no pohľad na ne istotne poteší nielen oko botanika.

Poniklec slovenský je zákonom chránený, rastie hlavne na teplých trávnatých a krovinatých skalnatých stráňach. Je obľúbenou skalničkou aj v domácich záhradách. V prírode však pozor, pokuta v národných parkoch, prírodných rezerváciách, všade, kde platí tretí alebo piaty stupeň ochrany, sa v prípade jeho zberu či poškodenia môže vyšplhať až do výšky takmer 10-tisíc eur.

V týchto územiach je zakázané zbierať akékoľvek, aj nechránené rastliny. Poniklec slovenský je zaradený na zoznam ohrozených druhov rastlín, preto by mastná pokuta nemala byť jediným dôvodom, prečo nezbierať túto vzácnu rastlinu.

Poniklec slovenský, poniklec otvorený, poniklec veľkokvetý a poniklec prostredný sú druhy európskeho významu a sú zahrnuté do smernice o biotopoch. To znamená, že na ochranu týchto druhov musia byť vyhlásené osobitné územia ochrany.

Autor titulnej fotografie: Peter Vravník.

Prehrešky voči ochrane prírody nahlasujeme na nové telefónne čísla

Zrušili linku na nahlasovanie prehreškov proti prírode

4. marca 2024

by Viera Legerská Články

Postupujúca jar odkryje mnohé z toho, čo pred našimi očami ukrývala snehová perina. Kam smerovať sťažnosti či podnety týkajúce sa poškodzovania prírody? Zelená linka skončila, vyťukávať musíme už iné čísla.

Od tohtoročného januára môžeme podnety súvisiace s poškodzovaním prírody ohlásiť Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Pokyny, ako to urobiť, sú na jej webovej stránke v sekcii: sťažnosti, podnety, podanie oznámenia v súvislosti s oznámením protispoločenskej činnosti. V každej z nich sú podrobné pokyny týkajúce sa obsahu podaní a povinností, ktoré oznamovateľ musí splniť.

Druhou možnosťou je novozriadená linka pre verejnosť na Ministerstve životného prostredia SR. Ak máte informácie, ktoré súvisia s poškodzovaním prírody, treba vyťukať tel.: +421 2/5956 2222, alebo sa s ministerstvom skontaktovať prostredníctvom e-mailu: info@enviro.gov.sk. Trestnoprávne záležitosti budú naďalej v réžii enviropolície.

Od januára tohto roku sa už nedovoláte na Zelenú linku. Envirorezort ju zrušil, odôvodnil to potrebou zefektívniť hospodárenie s verejnými financiami. Zelená linka vznikla v roku 2020, od ľudí evidovala viac ako 7 tisíc podaní a z celkového počtu 3 480 podnetov vyplývajúcich z ohrozenia alebo poškodzovania životného prostredia sa jej, ako informovala TASR, podarilo vyriešiť vyše dvetisíc. Okrem toho občanom od založenia linky environmentalisti poskytli viac ako 18 tisíc informácií.

Autor titulnej fotografie: Pixabay

Česká turistka prežila 80 metrov dlhý pád zo skalného prahu

Českú turistku zachránili po osemdesiat metrov dlhom páde zo steny

3. marca 2024

by Viera Legerská Články

Dnes predpoludním spadla česká turistka cez skalný prah v oblasti Jazernej steny. S podozrením na úraz chrbtice ju previezli do nemocnice v Poprade.

Pád turistky nahlásili náhodní svedkovia z Veľkého hangu v Malej Studenej doline. Zaregistrovali pád človeka cez skalný prah v oblasti Jazernej doliny. Horskí záchranári okamžite o súčinnosť požiadali Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu z Popradu.

„Na mieste bola vysadená lekárka vrtuľníkovej služby a následne sa posádka vrtuľníka vrátila po dvoch záchranárov na heliport v Starom Smokovci,“ uvádza webový portál Horskej záchrannej služby.

Ako správa pokračuje ďalej, po poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti 47-ročnú českú turistku, ktorá prežila 80 metrov dlhý pád zo skalnej steny, s podozrením na úraz chrbtice a ďalšie zranenia transportovali na miesto, kde bolo možné vyzdvihnutie leteckou technikou. Turistku pomocou palubného žeriava spolu s lekárkou evakuovali z doliny a po medzipristátí v Starom Smokovci bola letecky transportovaná do nemocnice v Poprade.

Na svojom webovom portáli Horská záchranná služba aj na tento víkend vydala výstrahu pred zľadovatenými chodníkmi vo vyšších polohách hôr. Pohyb na nich si vyžaduje skúsenosti a nevyhnutná je aj zimná výstroj, vrátane mačiek a čakana.

Autor titulnej fotografie: HZS

Spoločne ukážme krásy Tatier v zahraničí!

2. marca 2024

by Gabika Kinčoková Články

Prečo sa nepochváliť niečím, čo je nám vzácne?Tatry sú našou veľkou pýchou, takou, ktorú v každej krajine rozhodne nenájdete. Množstvo turistov z iných krajín navštevuje Tatry práve vďaka nádhernej nedotknutej prírode a mnohým unikátom, ktoré sa tu nachádzajú. Aj preto vznikla kniha Cez Hory, aby ukázala, na čo môžeme a musíme byť hrdí.

Pri tvorbe knihy Cez Hory nás inšpirovala najmä naša láska k Tatrám. „Uvedomili sme si pritom, že nikdy nie je dosť času a ani námahy, aby sme otváraním ďalších, mnohokrát nepoznaných, kapitol o prírodných zaujímavostiach veľhôr a ľuďoch, ktorí ich chránia a ukazujú iným s úctou a pokorou, sprístupnili poznanie o danostiach tohto krásneho územia Slovenska čo najširšiemu publiku,“ povedala za tím tvorcov knihy Viera Legerská.

Ukázalo sa, že rovnakú lásku ako my, zdieľa množstvo ľudí po celom Slovensku, ale i v susedných krajinách. Dokonca, mnohí z vás mali záujem o knihu v anglickom jazyku, aby ju mohli darovať a ukázať tak krásu našich Tatier v celom svete. Preto sme sa rozhodli, že podporíme túto myšlienku a založíme zbierku na dotlač knihy Cez Hory v anglickom jazyku.

Peniaze použijeme výlučne na anglický preklad a tlač knihy, ktorá bude vytlačená na recyklovanom papieri s ekologickými farbami, tak ako to bolo pri slovenskej verzii knihy. Preklad zabezpečí Peter Murphy, anglický novinár, ktorý žije na Slovensku. „Slovenská verzia knihy sa mi veľmi páčila, a tak som sa rozhodol pomôcť s jej prekladom. Tatry som navštívil viackrát. Páčili sa mi a viem, že pre mnohých Slovákov sú dôležité a vzácne,“ dodal novinár Peter Murphy.

Podporiť náš môžete tu: https://www.donio.sk/preklad-cezhory

Autor titulnej fotografie: M KREO, s.r.o.

Veľmi chceli pomôcť, no mladý snowboardista neprežil

1. marca 2024

by Viera Legerská Články

Horských záchranárov včera požiadali o pomoc pre 34-ročného poľského snowboardistu, ktorý počas oddychu na Priehybe náhle stratil vedomie. Napriek rýchlej pomoci sa ho ale zachrániť nepodarilo.

Poľský snowboardista stratil vedomie počas oddychu na Priehybe. Ľudia okolo neho ihneď kontaktovali Horskú záchrannú službu, lebo sa nepreberal a nemal prítomné základné životné funkcie. „Oznamovatelia okamžite začali s laickou kardiopulmonálnou resuscitáciou za pomoci AED defibrilátora, ktorý je umiestnený v údolnej stanici kabínkovej lanovky Funite,“ uvádzajú na svojom webovom portáli horskí záchranári.

Po príchode záchranári z HZS Nízke Tatry pokračovali v rozšírenej kardiopulmonálnej resuscitácii, a zároveň bola o súčinnosť požiadaná aj posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby z Banskej Bystrice. Tá pacienta prevzala do svojej starostlivosti. No aj napriek maximálnemu úsiliu sa mladého muža nepodarilo zachrániť. Jeho telo odovzdali príslušníkom PZ SR.

V ten istý deň zasahovali záchranári aj na južnej strane Chopka. Kontaktovala ich trojica Japoncov – dvaja snowboardisti a jeden lyžiar, ktorí sa ocitli mimo upravenej zjazdovej trate. Ako uvádza zdroj HZS, zostupovali stále nižšie až uviazli v žľabe padajúcom do Vajskovskej doliny. Muži vo veku od 29 do 43 rokov neboli zranení a horským záchranárom sa podarilo získať ich presnú polohu a napriek tme ich našli a odprevadili pod Pálenicu, odkiaľ ich štvorkolkou a terénnym vozidlom previezli na Bystrú.

Autor titulnej fotografie: HZS

Opatrnosti nikdy nie je dosť, záchranári varujú pred lavínami

1. marca 2024

by Viera Legerská Aktuálne v Tatrách Články

Pred týždňom v sobotu padla v lokalite pod Fľaškou v Doline Zeleného plesa lavína. Strhla skupinu piatich poľských skialpinistov a čiastočne ich zasypala. V ten deň bolo vyhlásené mierne lavínové nebezpečenstvo. Ten istý stupeň je vyhlásený aj na nadchádzajúci víkend.

Varovania pred lavínami netreba podceňovať. Aktivita nahromadeného i naviateho snehu v kombinácii s teplom a miestami aj dažďom vytvára vhodný mix podmienok pre pád lavín, ktoré majú práve teraz sezónu. Stredisko lavínovej prevencie HZS vyhlásilo aj na tento víkend druhý, teda mierny, stupeň lavínového nebezpečenstva.

Horskí záchranári upozorňujú aj na nebezpečenstvo úrazu na turistických chodníkoch. Povrch snehu je vo vyšších polohách na mnohých miestach tvrdý až zľadovatený, preto je na turistiku potrebná kompletná zimná výstroj. Platí to pre celú oblasť Tatier. Vo Vysokých Tatrách meteorológovia predpovedajú na sobotu sneženie, v Nízkych Tatrách môže aj zapršať. Všetky aktivity v horách treba podriadiť počasiu a výstrahám Horskej záchrannej služby.

Autor titulnej fotografie: Ada Balúchová

Takmer bezkonkurenční Bohušovci a ich tatranské knižky

1. marca 2024

by Viera Legerská Články

Ak chcete siahnuť po publikácii, ktorá načiera do dejín našich veľhôr, zaiste natrafíte na takú, ktorej autorom je Ivan Bohuš starší, alebo mladší. Svojím autorským záberom na Tatry sú čo do množstva titulov a aj ich vedeckej hĺbky či obrazovej dokumentačnej práce takmer bezkonkurenční. Hovoríme s Ivanom Bohušom, ml.

Medzi menom Ivan Bohuš a Tatrami možno dať pokojne znamienko – rovná sa. Život, prácu i tvorbu vo vašej rodine nemožno od nich oddeliť. Kedy vznikol a čo formovalo váš vzťah, resp. vzťah vášho otca k Tatrám?

Bohušovci pochádzajú z Liptova, môj otec sa narodil v dnes už neexistujúcich Dechtároch a vyrastal v Levoči. Často spomínal, že z okna Župného domu, kde bývali, mali výhľad aj na Tatry, ktoré ho fascinovali a priťahovali. Isto nie náhodou prijal miesto tajomníka na riaditeľstve Kúpeľov Starý Smokovec.

Úradníkom ale neostal…

Isteže nie. Tatry začal spoznávať aj ako turista, horolezec a lyžiar. Bol členom Dobrovoľného záchranného zboru Klubu slovenských turistov a lyžiarov. Aj keď mu neskôr úraz znemožnil aktívne sa venovať týmto činnostiam, angažoval sa za vznik profesionálnej Tatranskej horskej služby. V päťdesiatych rokoch minulého storočia zakladal Múzeum TANAP-u. Ako jeho prvý riaditeľ dostal byt v Tatranskej Lomnici, kde sme sa nasťahovali v roku 1959.

Ako si spomínate na tie časy?

Ja som mal vtedy dva roky. A Lomnica mala charakter tichej osady vsadenej do prírodného prostredia. Väčšiu časť intravilánu tvoril les, čo bolo ideálne miesto na detské hry, spoznávanie „sveta“ detskými očami a formovanie osobnosti. Nemám pocit, že by ma rodičia cieľavedome viedli ku vzťahu s prírodou a Tatrami, prišlo to akosi prirodzene, samo… Tiež som neskôr začal robiť horské športy a hlbšie sa zaujímať o prírodu a históriu Tatier.

Do histórie Tatier sa Ivan Bohuš, st. zapísal hlavne ako historik, vedec, muzeológ a publicista. Zoznam jeho kníh o Tatrách i výpočet miest jeho pôsobenia na kľúčových pozíciách vo Vysokých Tatrách je naozaj dlhý. Ako to všetko stíhal? Ako si na neho spomínate?

Ako na neobyčajne usilovného človeka. Jeho hlavným pracovným nástrojom bol písací stroj. Bývali sme vo vile Széchenyi, kde boli okrem zamestnaneckých bytov kancelárie a expozície pôvodného Múzea TANAP-u. Klopkanie na písací stroj sme počuli z jeho kancelárie počas pracovného času, aj potom – doma. Napriek návalu práce si našiel aj čas na rodinu. Mám o dva roky staršiu sestru a o osem rokov staršieho brata, ktorí sa ale neusadili v Tatrách. Zakotvili v Levoči a Dunajskej Strede.

Ktoré jeho dielo je podľa vás najvýznamnejšie?

Môjho otca vníma verejnosť najmä ako autora a spoluautora desiatok popularizačných kníh o Tatrách. No jeho najvýznamnejším dielom je anotovaná Bibliografia tatranskej literatúry od najstarších čias do roku 1966. Pre TANAP spracoval dejiny vlastníckych vzťahov na území pred vznikom národného parku, dejiny lesníctva, vývoj názvoslovia a podobné témy. O význame jeho diela svedčí množstvo ocenení, ktoré získal, a to aj napriek tomu, že pracoval na pomerne vysokých postoch ako zarytý nestraník.

Čo predstavovalo v jeho živote najvyššiu hodnotu? A ako ste sa na ňu napojili vy, jeho syn?

Najvyššou hodnotou bola preňho rodina, neskôr najmä vnúčatá a pravnúčatá. Ale vráťme sa k téme. Nikdy sme o tom nehovorili, ale predpokladám, že to bol pocit z dobre vykonanej práce, keď vyšla niektorá z jeho kníh. Spomínam si, že časť honoráru zvykol investovať do nákupu svojich knižiek, pretože autorské výtlačky nestačili na obdarovanie všetkých priateľov a známych.

A vy? Ako ste sa dostali k publikačnej činnosti?

Ako fotograf – v osemdesiatych rokoch. Otec spolupracoval s rôznymi knižnými vydavateľstvami a články pravidelne publikoval v niekoľkých periodikách. A tak som sa stal aj jeho dvorným fotografom. Vtedy som netušil, že raz budem aj ja písať.

Čo motivovalo vznik rodinného vydavateľstva orientovaného na Tatry?

Nespomínam si na nejaký rozhodujúci medzník, ale táto potreba v nás, aj s manželkou Ivetou, postupne dozrievala. V prvých rokoch sme vydávali len pohľadnice, o ktoré bol v deväťdesiatych rokoch ešte veľký záujem. Prvú knihu, bola o tatranských štítoch, sme vydali v roku 2003. Jej autorom bol, prirodzene, môj otec, ktorý pre nás najviac tvoril. V nasledujúcich rokoch sme spolupracovali na rôznych témach aj s ďalšími autormi.

Ktoré z kníh patria medzi klenoty v portfóliu vášho vydavateľstva?

O tom by mal hovoriť niekto nezaujatý, preto spomeniem len niektoré tituly, ocenené rôznymi porotami. V roku 2012 získala naša kniha Tatranské chaty majáky v mori skál a snehu ocenenie Najkrajšia kniha, ktoré udelil Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov a Štátna vedecká knižnica Banská Bystrica. Edícia Osobnosti Tatier získala cenu Alexiusa Austa, udeľovanú Združením vydavateľov a kníhkupcov Slovenskej republiky. Na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Krakove bolo niekoľko našich knižiek ocenených čestnými uznaniami v súťaži o najlepšiu knihu o horách a v rokoch 2019 a 2021 sme získali druhé miesto za publikácie História dopravy vo Vysokých Tatrách a za Lexikón osobnosti v názvoch Vysokých Tatier.

A ktorý z titulov patrí medzi vašu topku?

Z pohľadu fotografa možno Vysoké Tatry – miesta a čas, kde som sa vyhral pri hľadaní a snímaní miest, ktoré zachytili fotografi v minulosti. Aj názov vyjadruje môj autorský zámer zachytiť obrazmi metamorfózy Vysokých Tatier. Ak mám vybrať z pohľadu autora textov, tak hádam by to mohol byť Lexikón osobností v názvoch Vysokých Tatier. Samého ma prekvapilo, že sa mi podarilo zosumarizovať až 262 osobností, podľa ktorých boli pomenované geografické objekty, chaty alebo chodníky. Niektoré z týchto názvov bežne používame bez toho, aby sme čo – to vedeli o osobnostiach, ktoré im dali meno. Pri zostavovaní publikácie som vo veľkej miere používal otcov Biografický lexikón osôb s tatranskými vzťahmi, ktorý zatiaľ ostal len v rukopise.

Existujú nedopovedané tematické okruhy vo vydavateľskom diele vášho otca, ktorým sa venujete, resp. chceli by ste sa venovať?

Otec sa dožil 94 rokov a do posledného dňa bol činný. Vtedy sme sa zaoberali najmä históriou dopravy. Ja si nemyslím, že vo svojom diele zanechal nedopovedané okruhy. Svoju úlohu vidím najmä v dopĺňaní jeho diela o aktuálne udalosti. Najmä v ostatných rokoch sa mení charakter tatranských osád, chát, prichádzajú noví ľudia, dokonca sa čiastočne mení aj názvoslovie Vysokých Tatier, ktoré veľmi podrobne spracoval ako historik i člen názvoslovnej komisie pri bývalej Správe TANAP-u.

Dajú sa ešte vo vašom vydavateľskom zameraní nájsť nepoznané miesta, ktoré by bolo treba vydavateľsky pokryť?

Pokryli sme už tematiku tatranských štítov, dolín, osád, chát, tatranského nosičstva, tatranského vodcovstva, filatelie s motívom Tatier, pohľadníc, skialpinizmu, horskej záchrany, dopravy, názvoslovia… A s veľkou chuťou sme sa pustili aj do edície o osobnostiach Tatier. Doposiaľ sme vydali v sérii šesť titulov, ale menší záujem trhu nás presvedčil, že s vydaním ďalšej publikácie s týmto zameraním, hoci sa na ňu tešíme, musíme počkať. Veľmi si vážime našich čitateľov, s mnohými sa aj osobne stretávame. Aj oni majú pre nás podnetné návrhy. To čo sa nám niekedy zdá samozrejmé a nezaoberáme sa tým, mnohí žiadajú. Tak vznikla napríklad edícia menších slovensko – anglických publikácií, ktorú sme nazvali Potulky po Tatrách.

A osobne vy, máte v pláne, na papieri či vo fotoaparáte námet na úplne novú knihu o Tatrách? Kedy sa na ňu môžu čitatelia tešiť?

S touto otázkou sa stretávam často. Väčšinou odpovedám, že neviem, pretože vždy zbieram podklady pre viaceré témy a do tlače sa niekedy dostane to, čo práve nebolo plánované. Samozrejme, rozhodnutie závisí aj od finančných možností. Pre nás je vydávanie kníh koníčkom, neživí nás to. Obaja s manželkou sme zamestnaní, ja 35 rokov ako pozorovateľ na meteorologickom observatóriu. Dcéra, ktorá je nám z roka na rok nápomocnejšia, pracuje ako novinárka. Nie sme žiadni „profíci“ čo sa týka vydavateľského fachu. Ale otázkou ste trafili „klinec po hlavičke“, pretože už dlhší čas premýšľam o vydaní publikácie, ktorá by vznikla najmä prostredníctvom objektívu fotoaparátu.

Autor titulnej fotografie: Katarína Bohušová

Medveď je nepravý zimný spáč, už ho môžete stretnúť

29. februára 2024

by Viera Legerská Články

Medveď nie je svišť, patrí k nepravým zimným spáčom a jeho stopy možno nájsť aj keď je krajina pod snehom. Aj teraz sa už potulujú okolo svojich brlohov.

Pripúšťa to aj člen Zásahového tímu medveďa hnedého – Sever Simon Lisý. „Táto zima je teplejšia a keďže medvede majú prerušovaný spánok, je možné, že sa už pohybujú v okolí svojich brlohov, kŕmia sa kadávermi, čistia les od uhynutých zvierat. No držia sa tam, kde majú momentálne potravu a nevyhľadávajú prítomnosť ľudí,“ informuje s tým, že skialpinisti a horolezci a aj ľudia zo zásahového tímu vyššie v horách aj v priebehu zimy nájdu medvedie stopy, lebo medveď sa tiež potrebuje, napríklad, vyprázdniť. A nielen stopy, občas sa im maco aj ukáže.

Podľa neho je veľmi nepravdepodobné, žeby ľudia teraz čase zbadali medveďa v blízkosti turistických chodníkov.

„No, ak by sa to stalo, treba zachovať pokoj, a to aj v prípade, že medveď sa postaví na zadné. Vtedy monitoruje terén a keď pochopí, že mu nehrozí nebezpečenstvo, stiahne sa. Človeka nevyhľadáva, keď zistí, že je v jeho blízkosti, utečie. Drvivá väčšina medveďov to tak urobí,“ upokojuje odborník.

Príroda je ale nevyspytateľná a je tu aj moment prekvapenia. Preto je dobre dešifrovať situáciu, keď sa medveď pripravuje na útok.

„Skláňa hlavu, stiahne uši, vysúva spodnú peru, vrčí, fučí. No aj vtedy treba vedieť, že najlepšie je zachovať pokoj, postupne cúvať, nerobiť prudké pohyby. Medveď často útok iba naznačí a keď zistí, že mu nič nehrozí, odíde,“ zhŕňa S. Lisý.

Prízvukuje, že sa teba držať chodníkov, nesnažiť sa pohybovať v húštinách a osamote, dať o sebe vedieť nejakým zvukom, rozhovorom. Medveď do prírody patrí a je prirodzené, že s približujúcim sa jarným obdobím už môže byť videný.

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Slašťan

V Tatrách bolo vlani 4 milióny návštevníkov

Návštevnosti Tatier kraľujú Slováci, vlani región dosiahol viaceré rekordy

28. februára 2024

by Viera Legerská Články

Z regiónu Vysoké Tatry prišla dobrá správa. Veľhory sú obľúbené, počet prenocovaní rastie a hoci sa ešte nedobehli predpandemické čísla návštevnosti, v tomto roku by sa mohli chýbajúce 2 percentá sklzu prekonať.

Portál Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Regiónu Vysoké Tatry uverejnil priaznivé ukazovatele rozvoja turistického ruchu v našich veľhorách. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2023 ubytovalo v regióne Vysoké Tatry viac ako 802 tisíc návštevníkov.

V porovnaní s rokom 2019, ktorý sa používa na porovnávanie s predpandemickým obdobím, to bolo o 2 percentá menej. Spolu s jednodňovými návštevníkmi dosiahla celková návštevnosť takmer 4 milióny ľudí, čo predstavuje rekordný záujem o Vysoké Tatry.

Riaditeľka OOCR Regiónu Vysoké Tatry Lucia Blašková je optimistická. „Pri ďalšom narastajúcom počte ubytovaní a návštevníkov, ktoré registrujeme už teraz počas prebiehajúcej zimnej sezóny, výsledok z roku 2019 nie je nedosiahnuteľný. Prajú nám najmä pretrvávajúce dobré podmienky pre lyžovanie pri aktuálnej snehovej kríze a tradičná atraktívna celoročná ponuka našej turistickej destinácie,“ uvádza na spomínanom portáli.

Dodáva tiež, že rok 2024 je pre región výzvou prepísať rekordy vo Vysokých Tatrách. Niektoré sa pritom dosiahli už v minulom roku. Došlo napríklad k historicky najvyššiemu počtu ubytovaných Slovákov od roku 2019 – viac ako 580 tisíc.

V porovnaní s rokom 2017 bol zaznamenaný aj 20-percentný nárast počtu Poliakov v našich Tatrách. Znovu nás objavili turisti z Litvy a Rumunska – 15-percentný nárast. V Tatrách sa ubytovalo viac ako 28-tisíc turistov z Maďarska a opäť začala stúpať návštevnosť z krajín Beneluxu, zo severu Európy, z Veľkej Británie, USA a vracajú sa k nám i klienti z Ázie.

„Pokles klientov zatiaľ pretrváva u Nemcov, turistov z Izraela, pochopiteľne aj z Ukrajiny a iných európskych krajín, najmä z juhu Európy, pre ktorých nie je Slovensko prvá voľba,“ uvádza na portáli OOCR riaditeľka.

Priznáva tiež, že odliv klientov nesúvisí iba s bežne uvádzaným argumentom, že turisti sa nevedia po pandémii nabažiť ciest k moru, ale aj s tým, že pred ňou v OOCR venovali viac aktivít propagácii Tatier najmä v Izraeli, Veľkej Británii, krajinách Beneluxu či v Škandinávii, preto sa hodlajú na tie trhy vrátiť.

Napomôžu tomu aj údaje o národnosti návštevníkov Tatier, ktorým kraľujú Slováci. Po nich sú Tatry najpopulárnejšie pre Čechov, Poliakov, Maďarov, Nemcov, turistov z Ukrajiny, Litvy, Izraela, Veľkej Británie a prvú desiatku národností medzi tatranskými návštevníkmi uzatvárajú turisti z USA a Rumunska. Nielen do ich krajín chcú v OOCR nasmerovať marketing propagujúci naše veľhory.

Autor titulnej fotografie: Magda Gajdošová

+421 918 889 198

+421 918 889 198

Objednávky vytvorené po 21.12.2023 budú sprocesované po 8.1.2024. Ďakujeme, tím cezhory.sk

Cez Hory

Posts tagged: Tatry

Po medveďoch sa zobudili aj kliešte. Pozor na ne!

Mastná pokuta za poniklec

Zrušili linku na nahlasovanie prehreškov proti prírode

Českú turistku zachránili po osemdesiat metrov dlhom páde zo steny

Spoločne ukážme krásy Tatier v zahraničí!

Veľmi chceli pomôcť, no mladý snowboardista neprežil

Opatrnosti nikdy nie je dosť, záchranári varujú pred lavínami

Takmer bezkonkurenční Bohušovci a ich tatranské knižky

Medveď je nepravý zimný spáč, už ho môžete stretnúť

Návštevnosti Tatier kraľujú Slováci, vlani región dosiahol viaceré rekordy

janka@cezhory.sk