Horskí záchranári riešili kolapsový stav pacienta na Štarte v Tatranskej Lomnici

Ľudia sú nepoučiteľní! Opäť ťažký víkend Horskej záchrannej služby

by Články

V slovenských horách je snehu málo, lyžiari, snowboardisti a skialpinisti majú jediný cieľ – Tatry. A do štatistík Horskej záchrannej služby pribudli počas uplynulého víkendu ďalšie výjazdy k ľuďom, ktorí potrebovali pomôcť. Dôvod? Často smola, zhluk okolností, ale aj riskovanie, zlý odhad kondície, možností a počasia.

V nedeľu popoludní bol na tiesňovú linku HZS nahlásený úraz 23-ročného slovenského skialpinistu. „Počas lyžovania Ypsilonu zo Salatína smerom so Salatínskej doliny si spôsobil úraz kolena. S pomocou oznamovateľov ešte zostúpil pod žľab, kde počkal na záchranárov,“ uvádza portál Horskej záchrannej služby. Záchranári sa k mužovi dostali pomocou snežného skútra, končatinu mu zafixovali a transportovali ho na Zverovku.

„Odtiaľ už na vlastnú žiadosť pokračoval sám,“ uzatvára informácia.

Skialpinista si počas lyžovania Ypsilonu zo Salatína smerom so Salatínskej doliny spôsobil úraz kolena
Skialpinista si počas lyžovania Ypsilonu zo Salatína smerom so Salatínskej doliny spôsobil úraz kolena. Autor fotografie: HZS

Horšie skončil skialpinista vo Furkotskej doline. Aj k nemu smerovali záchranári v nedeľu popoludní. Padol z vrcholu Predného Soliska smerom do Furkotskej doliny, poranil si hlavu, ruku a mal aj viac iných zranení. Horskí záchranári požiadali o pomoc posádku poľského TOPR-u. Ošetrili ho a evakuovali z terénu. „Skialpinista bol po medzipristátí v Starom Smokovci odovzdaný do starostlivosti našej rýchlej lekárskej pomoci a smeroval do nemocnice v Poprade.   

Skialpinistu vo Furkotskej doline zachraňovali Poliaci.
Skialpinistu vo Furkotskej doline zachraňovali Poliaci. Autor fotografie: HZS

V sobotu mali naši horskí záchranári „žatvu“, najmä v Tatranskej Lomnici.  Riešili napríklad kolapsový stav na Štarte. 37-ročný slovenský skialpinista na zjazdovke skolaboval a stratil vedomie. Ihneď k nemu vyrazili záchranári, ktorí slúžili v stredisku, pacienta vyšetrili a poskytli mu neodkladnú zdravotnú starostlivosť a odtransportovali ho k sanitke záchrannej zdravotnej služby, ktorá ho odviezla na ďalšie vyšetrenia do nemocnice.   

Záchranári na Štarte v Tatranskej Lomnici
Záchranári na Štarte v Tatranskej Lomnici. Autor fotografie: HZS

Podvečer dorazila k záchranárom žiadosť o pomoc pre 35-ročného poľského lyžiara, ktorý si pri páde zlomil nohu na zjazdovke z Lomnického sedla. Stredisko už bolo v tom čase zatvorené, preto horskí záchranári požiadali jeho prevádzkovateľa, aby zraneného Poliaka zviezol k lieviku a mimoriadne spustil lanovku, aby sa dostali k pacientovi. Rovnakou cestou ho po ošetrení zviezli do Tatranskej Lomnice, kde ho odovzdali posádke rýchlej zdravotnej pomoci.   

Zásah záchranárov v Lomnickom sedle
Zásah záchranárov v Lomnickom sedle. Autor fotografie: HZS

V sobotu potrebovala pomoc lyžiarka v Kotline Piatich Spišských plies. Požiadal o ňu horský vodca, ktorý nahlásil, že si poranila nohu v oblasti členka. Pre nepriaznivé počasie nemohol do oblasti štartovať vrtuľník, preto k zranenej vyrazili štyria záchranári pozemne a zároveň požiadali o spoluprácu poľskú vrtuľníkovú službu, keďže z poľskej strany Tatier bolo možné záchranársky vrtuľník použiť. „Medzitým horský vodca pomohol zranenej žene zostúpiť na Téryho chatu. Tu si ženu po prílete vrtuľníka prevzali do starostlivosti poľskí záchranári a letecky ju transportovali na heliport do Starého Smokovca, odkiaľ už s našou posádkou rýchlej zdravotnej pomoci pokračovala na ďalšie ošetrenia.   

Autor titulnej fotografie: HZS

Rekonštrukcia Cesty slobody sa má v tomto roku skončiť

Cesta slobody hotová! Tešiť sa môžeme na odpočívadlá z ríše zvierat

by Články

Stretneme sa na Medveďovi, u Orla či Kamzíka alebo Rysa. Aj takéto odkazy si možno budú dávať vodiči na trase do Vysokých Tatier. Tak sú nazvané odpočívadlá, ktoré vznikli popri Ceste slobody počas nedávnej rekonštrukcie tejto magistrály. Už je takmer pred dokončením.

Na spomínaných odpočívadlách nájdu návštevníci Vysokých Tatier v budúcnosti nielen parkovacie miesta, ale aj atraktívne oddychové zóny s prístreškami, detskými ihriskami, stojanmi na bicykle, odpadkové koše i toalety. Na všetko bude dohliadať kamerový systém.

Odpočívadlá sú síce potrebnou súčasťou servisu pre motoristov, no pri rekonštrukcii Cesty slobody neboli najdôležitejšie. Tatranská cestná magistrála, ktorá prepája všetky tatranské osady od Podbanského po Lysú Poľanu, rekonštrukciu potrebovala už ako soľ. Komplexnú.

Rekonštrukčné práce prebiehali za plnej premávky
Rekonštrukčné práce prebiehali za plnej premávky. Autor fotografie: Prešovský samosprávny kraj

Urobme si na chvíľu exkurz do histórie, lebo cesta má členitú históriu. Vyvinula sa z pašeráckej prte a prvé správy o chodníku v tejto oblasti, nazývali ho Zbojníckym, pochádzajú zo 16. storočia. No myšlienka pospájať vznikajúce tatranské osady sa do reality dostala až po dokončení Košicko-bohumínskej železnice.

O začiatky výstavby spojnice medzi niektorými osadami sa zaslúžil Uhorský karpatský spolok. Existujúci chodník majitelia lesov dali prestavať na dva metre širokú jazdeckú cestu, ktorú dokončili v roku 1885. Neskôr ju prestavali na vozovku širokú štyri metre. Časom pribúdali nové úseky, menili sa aj parametre cesty a Wikipédia uvádza, že prvé auto prišlo do Starého Smokovca v roku 1900 a v roku 1906 do Tatranskej Lomnice. Prvá autobusová linka spojila Starý Smokovec so Spišskou Novou Vsou v roku 1912.

Cesta slobody sa vtedy nazývala Turistická cesta. Postupne ju rozšírili na 6 metrov, potom na osem už aj pre automobily a v takom stave ju po prvej svetovej vojne prevzal československý štát. Vtedy bola  premenovaná, podľa spomienok českého redaktora a vydavateľa adresárov, miestopisov a turistických máp Aloisa Chytila, ktorý veľkú časť svojho života prežil vo Vysokých Tatrách, na Cestu slobody – na pamiatku oslobodenia Slovenska.  

Šesť zo siedmich úsekov rekonštrukcie je hotových
Šesť zo siedmich úsekov rekonštrukcie je hotových. Autor fotografie: Prešovský samosprávny kraj

Cestu postupne prestavali na bezprašnú, asfaltovú, ale až v súvislosti s Majstrovstvami sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970 prešla radikálnou prestavbou a predĺžili ju na západ zo Štrbského Plesa do Liptovského Hrádku. Stavbári sa s plánmi masívnej rekonštrukcie na ňu vrátili po viac ako polstoročí – v roku 2022.

A sme v súčasnosti.  Komplexná modernizácia je takmer hotová, motoristi vynovenú cestu začali využívať už pred zimou. Bola rozdelená do siedmich úsekov a v rámci Prešovského samosprávneho kraja ide o najvýznamnejší infraštruktúrny projekt za posledné roky, ktorý financoval prevažne zo zdrojov Európskej únie s prispením štátu a kraja.

Zhrňme to. Cesta slobody sa rekonštruovala od Podbanského po Tatranské Matliare, čo je 43-kilometrový úsek, stála takmer 45 miliónov eur. Pracovalo na nej päť zhotoviteľov a prácu skončili v rekordnom čase, za dva roky. Motoristi síce kritizovali, že v sezóne majú pre stavbárov sťažený prístup do Vysokých Tatier, ale, povedzme si: Kedy nie je vo Vysokých Tatrách sezóna?

Šesť zo siedmich úsekov je hotových, vo finále pri rekonštrukcii pracovalo na ceste denne okolo 500 robotníkov. „Zápasili s množstvom áut, cyklistami, motoristami, ale ukázali, že sa to dá,“ uviedol pre magazín PO kraji Marcel Horváth, riaditeľ Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja. Siedmy dokončia tento rok, je hotový na 70 percent, a zrealizujú v rámci neho aj konštrukčne náročnejšie práce na dvoch mostoch.

Čo zahŕňala komplexná modernizácia? Okrem výmeny asfaltu aj opravu viacerých mostov, múrov, priepustov, poloestakády a už spomínané odpočívadlá – Orol, Medveď, Rys a Kamzík.  Na konci minulého leta sa pod Tatrami začala tiež plánovaná výsadba nových drevín, ktorá nahradí nútený výrub 249 stromov a kríkov za horizontom životnosti. Celkovo bude nových stromov až dvetisíc.    

Autor titulnej fotografie: Prešovský samosprávny kraj

Kežmarský hrad navštevujú aj lovci duchov

Tento hrad pod Tatrami navštevujú aj lovci duchov

by Články

Príbehy a legendy patria asi ku všetkým zámkom a hradom, výnimkou nie je ani ten Kežmarský. Žilo sa tu stovky rokov, stalo sa tu veľa vecí, niektoré z nich tu možno zostali dodnes.

Čierna pani s kľúčmi, zamurovaná Beata Laska, poklady ukryté v tajných chodbách a ďalšie príbehy majú vraj presah až do dnešných dní. Svedčia o tom skúsenosti zamestnancov i návštevníkov hradu stojaceho v centre mesta, do ktorého chotára patrila v minulosti aj časť Vysokých Tatier.

Viacerí upozornili na kroky, ktoré počuli vo vnútri alebo na vonkajších balkónoch, ale nikoho nevideli. Iní návštevníci vraj natočili na mobil postavu na balkóne, ktorá vyzerala trochu ako opar. Jedni ju videli, iní nie. „Niečo na tom musí byť. Napríklad vstupná veža je miestom, ktorému sa mačky a psy zámerne vyhýbajú alebo vrčia,“ prezradila riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová.

Hrad navštívili aj lovci duchov, ktorí tvrdia, že na svojich prístrojoch zachytili postavy a hlasy, ktoré sa nedajú len tak vysvetliť. Medzi takéto javy patrí aj spustenie alarmu bez akejkoľvek príčiny v čase ich návštevy hradu.

Pohľad z veže na Kežmarský hrad a jeho nádvorie. Foto: autor.
Pohľad z veže na Kežmarský hrad a jeho nádvorie. Foto: autor.

Rozprávky i Krvavé dejiny
Počas roka majú na hrade bohatý program. Konajú sa tu úspešné podujatia, na Veľký piatok 29. marca je naplánovaná Krížová cesta na nádvorí, ktorú každý rok navštívia stovky ľudí. Na začiatku júna pri príležitosti MDD tu hrajú rozprávky, je to tiež veľmi obľúbená akcia. Expozície sa zmenia na rozprávkové kráľovstvo, každá miestnosť je iná, sú tu postavy, ktoré sprevádzajú návštevníkov.

„Snažíme sa prilákať rôzne vekové kategórie. Nie všetci návštevníci inklinujú k histórii, pre nich organizujeme večerné divadelné predstavenia, ktoré sa volajú Krvavé dejiny. Toto leto sa budú konať od 10. do 13. júla v noci, bude to už 20. ročník. Je to spracovanie historického príbehu do divadelnej podoby prístupné pre divákov od 15 rokov,“ vysvetlila Erika Cintulová.

Akcií, ktoré organizujú na Kežmarskom hrade od jari do Vianoc je naozaj dosť. Snažia sa pokračovať v tom, čo sa osvedčilo a po čom je dopyt, ale zároveň byť aj inovatívni. V pláne majú napríklad zrekonštruovať pivničné priestory pod severozápadným traktom hradu. Vzniknúť by tu mohol priestor, kde by si ľudia mohli pomocou moderných technológií pozrieť ako sa staval hrad alebo čo všetko sa tu v minulosti dialo. Problémom je však veľká vlhkosť v podzemných chodbách, ktorú treba vyriešiť.

Historická lekáreň patrí k najzaujímavejším miestam hradu. Foto: autor.
Historická lekáreň patrí k najzaujímavejším miestam hradu. Foto: autor.

Otvorené je aj v pondelok
Múzeá zvyknú mať v tento deň zatvorené, ale do Kežmarského hradu sa v letnej sezóne dostanete. „Máme otvorené od pondelka do nedele. Všimli sme si, že keď bolo v pondelok zlé počasie, chodili k nám turisti a pred bránou sa otáčali. Je to tak, že keď je pekne, tak idú na túru do Tatier, ale keď napríklad prší, tak si chcú pozrieť nejaké pamiatky a atrakcie v meste. Sú aj takí, ktorí tu boli a prišli znova. Preto sme si povedali, že otvoríme aj v pondelok,“ doplnila riaditeľka Múzea v Kežmarku.

Kežmarský hrad sa prvýkrát spomína v roku 1463, vlastnili ho viacerí majitelia. Najznámejšia z nich je rodina Thököly, ktorá tu bola takmer sto rokov. Dnešné expozície majú nielen regionálny, ale často celoslovenský charakter, napríklad Cechy a remeslá. Ďalšie expozície mapujú vývoj Kežmarku od najstarších čias do polovice 20. storočia. Viaceré sú výnimočné, napríklad tá, ktorá je venovaná nášmu prvému röntgenológovi Vojtechovi Alexandrovi. Dá sa tu vidieť jediný zachovaný röntgenový prístroj, čo je unikát. Nikde v okolitých štátoch, ani v Nemecku, takéto niečo nie je.

Dohromady majú v hrade približne 25-tisíc zbierkových predmetov. Nie všetky z nich sú vystavené, mnohé sú uložené v depozitoch.

Zachovaný röntgenový prístroj je unikátny nielen na Slovensku. Foto: autor.
Zachovaný röntgenový prístroj je unikátny nielen na Slovensku. Foto: autor.

Autor titulnej fotokoláže: Jaroslav Kizek.

Katka Polygym

Pozorovanie hviezd v Tatrách sa oplatí zažiť

by Články

Na sociálnych sieťach do skupiny Vysoké Tatry sa denne pridá niekoľko nádherných fotografií z Tatier. Turisti sa radi pochvália tým, kde všade boli, čo zažili či kam sa chystajú. Okrem iného je to skvelé miesto na zbieranie tipov na túry. Nájdu sa tam však aj príspevky, ktoré vám doslova vyrazia dych. My sme ich pre vás pár vybrali.

Liptovská Mara a nad ňou majestátny Kriváň

Toto spojenie je obľúbené medzi turistami najmä počas letných mesiacov. Kempovanie na Liptovskej Mare a turistika na Kriváň sa k sebe dokonale hodia. Fanúšik našej stránky nás potešil fotografiou, na ktorej vidno ich nádhernú symbiózu.

Pozorovanie hviezd na Skalnatej chate

Pozorovali ste už niekedy hviezdy? V mestách je pozorovanie hviezd kvôli smogu takmer nemožné, na dedinách to je o čosi lepšie, no na horách, to je zážitok! Či už sa vyberiete na Skalnatú chatu alebo akúkoľvek inú chatu v Tatrách, zažijete zážitok na celý život. Na týchto miestach akoby spomalil čas. Pozorovanie hviezd pred Skalnatou chatou so šálkou teplého čaju v ruke je niečo, na čo tak rýchlo určite nezabudnete.

Martina Blašková
Autor fotografie: Martina Blašková

Autor titulnej fotografie: HZS

Počas víkendu má platiť iba malé lavínové nebezpečenstvo

Mala by byť pohoda a iba malé lavínové nebezpečenstvo

by Aktuálne v TatráchČlánky

Mala by byť pohoda. V celej oblasti Tatier je na víkend hlásené iba malé lavínové nebezpečenstvo a sobota bude priať nielen lyžiarom, ale aj turistom, lebo spoza mrakov občas vykukne slniečko.

Napriek kalendáru sa zima z Tatier ešte nesťahuje a v nedeľu bude v celej oblasti snežiť a výrazne klesne i teplota – od optimistických 10 stupňov nad nulou, aká sa očakáva v piatok, na mínus 7 až mínus 11 stupňov Celzia v nedeľu.  Sobota ale by mala turistom i lyžiarom priať. Predpoveď počasia hlási síce oblačnosť, ale Tatry občas zalejú aj slnečné lúče.

Napriek tomu, že Horská záchranná služba s výnimkou malého lavínového nebezpečenstva nevyhlásila žiadne výstrahy, na opatrnosť sa neoplatí zabúdať.  Minulý víkend záchranári ratovali mnoho lyžiarov, skialpinistov, ale aj horolezcov od Nízkych po Západné Tatry, ktorí neodhadli svoju kondíciu, náročnosť terénu a dĺžku dňa a vysilení si museli privolať pomoc.  

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Lepiš

Memoriál Vlada Tatarku a Petra Šperku

Najlepší záchranári v Lomnici: Memoriál Vlada Tatarku a Petra Šperku

by Články

V sobotu – 23. marca – sa vo Vysokých Tatrách uskutoční Memoriál Vlada Tatarku a Petra Šperku, ktorý je medzinárodnou súťažou profesionálnych a dobrovoľných horských záchranárov. 

Vlado Tatarka zahynul pri výstupe západným pilierom Na Veľký Ganek vo Vysokých Tatrách 17. augusta 2001. Na počesť tejto jednej z najznámejších postáv slovenského horolezectva, skialpinizmu, horského vodcovstva a obetavého záchranára sa začali aj z iniciatívy jeho priateľa, tiež záchranára a medzinárodného horského vodcu, Petra Šperku organizovať preteky horských záchranárov. No v roku 2013 ho spolu s kamarátom Antonom Dobešom zabili teroristi v základnom tábore pod Nanga Parbatom.

Peter Šperka počas záchrannej akcie vo Vysokých Tatrách
Peter Šperka počas záchrannej akcie vo Vysokých Tatrách. Autor fotografie: archív Viktora Beránka

Memoriál Vlada Tatarku a Petra Šperku dnes nesie meno oboch športovcov a horských záchranárov. V sobotu – 23. marca – sa uskutoční vo Vysokých Tatrách, v oblasti Doliny Bielej vody, už jeho 21. ročník. Ide o súťaž profesionálnych a dobrovoľných horských záchranárov, ktorá má preveriť ich kondíciu, športovú výkonnosť v teréne a zručnosť pri poskytovaní prvej pomoci a transporte zranených.

Tatranská legenda Vlado Tatarka
Tatranská legenda Vlado Tatarka. Autor fotografie: z archívu V. Tatarkovej pre časopis Montana

Usporiadateľom pretekov je Himalaya club Vysoké Tatry a Horská záchranná služba. Súťažiť budú dvojice záchranárov  v troch kategóriách – do 80 rokov, nad 80 rokov a nad 100 rokov (ide o súčet veku dvojice súťažiacich záchranárov).

Na štart sa postaví deväťdesiatka pretekárov, jednu dvojicu z toho budú tvoriť ženy. Najviac prihlásených pretekárov (76) je zo Slovenska, prevažne z oblastných stredísk Horskej záchrannej služby z Vysokých, Západných a Nízkych Tatier, Slovenského raja a Veľkej a Malej Fatry. Budú konkurovať desiatim pretekárom z českého záchranárskeho prostredia a štvorici Poliakov.  

Pripravené sú disciplíny – lezenie v ľade a skale s horným istením, kros (úsek na pásoch a zjazd na lyžiach) a obrovský slalom v teréne bez saní. Vyhodnotenie pretekov sa predpokladá o 17.30 h v hoteli Sasanka v Tatranskej Lomnici.

Autor titulnej fotografie: HZS

strážca prírody TANAP

Počuli ste už o strážcoch prírody?

by Články

Kto sa môže stať strážcom prírody? Je rozdiel medzi profesionálnym a dobrovoľným strážcom? A kedy vyťahujú pokutové bloky? Tak aj na tieto otázky vám odpovie najnovší diel podcastu S batohom cez hory.

Vladko a Tánička sa zhovárajú o výnimočnom povolaní strážcu prírody a inšpirovali sa prácou Jána Hoľmu, ktorý toto povolanie v Tatranskom národnom parku vykonáva už pätnásť rokov. Vysvetľujú, že nie je iba o pokutách, hoci, keď treba potrestať drzých návštevníkov hôr, aj tie sú potrebné. Omnoho dôležitejšie v pracovnej náplni strážcu prírody je napríklad vyhľadávanie čiernych skládok, nelegálnych ťažieb či pokusov o pytliactvo, ale aj monitoring zveri, ktorý sa mení na dobrodružstvo, ak treba stráviť v hore aj noc. Ale o tom viac, ak si aktuálny diel podcastu S batohom cez hory vypočujete.  

 Témami podcastov, ktoré sa začali nahrávať v júli 2021, boli doposiaľ tatranské chaty, doliny, štíty, plesá, udalosti, záhady, patróni, zaujímavosti, jaskyne, špeciality, pravidlá a bezpečnosť návštevníkov v Tatrách, ale Vladko a Tánička nahrali aj niekoľko špeciálov. Všetky si môžete vypočuť, keď kliknete na stránku www.cezhory.sk/podcasty. V archíve je päťdesiatdva dielov, podcast o strážcovi prírody je päťdesiaty tretí.

V úseku zeleno značeného turistického chodníka od Zamkovského chaty po Veľký hang v Malej Studenej doline pribudli drevené tyče

V Tatrách pribudlo tyčové značenie. Kde všade sa s ním turisti stretnú?

by Články

Chcú uľahčiť turistom orientáciu, preto v úseku zeleno značeného turistického chodníka od Zamkovského chaty po Veľký hang v Malej Studenej doline pribudli drevené tyče.

Zimné tyčové značenie pomáha najmä vtedy, keď sa pre horšie počasie a hodné dávky  snehu pásové turistické značky strácajú pod snehovou perinou a turisti sa nedokážu správne zorientovať na turistickom chodníku. Preto sa na Správe Tatranského národného parku (TANAP) v Tatranskej Lomnici rozhodli na frekventovanom zeleno značenom tustickom chodníku od Zamkovského chaty po Veľký hang v Malej Studenej doline osadiť drevené tyče.

Dôvodom pre tento krok je dlhoročná skúsenosť tanapákov, a síce, že zimný chodník nestačí vytrasovať hneď pri prvom väčšom snežení.

Tyčové značenie sa musí kontrolovať počas celej sezóny
Tyčové značenie sa musí kontrolovať počas celej sezóny. Autor fotografie: TANAP

„Počas zimy sa podmienky neustále menia, bežne sa stáva, že na niektorých miestach vietor sneh vyfúka a na iných zase nafúka, takže ho musíme preznačiť a urobiť nový variant tak, aby chodník bol pre turistov opäť bezpečný. S tyčovaním začíname až vtedy, keď je dostatok snehu. A to nielen preto, aby bolo do čoho zapichnúť žrde,“ vysvetľuje Štefan Zavacký, vedúci Strediska starostlivosti o turistickú infraštruktúru Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Ako ďalej uvádza Správa TANAP-u, kľúčový je výber najschodnejšej trasy. Zimný chodník nie vždy kopíruje letný. Ten môže viesť aj miestami, ktoré sú v zime lavínovým terénom. Rozmiestnenie tyčí nie je náhodné.

„Mali by byť na dohľad tak, aby človek dovidel od jednej k druhej. Na neprehľadných úsekoch, alebo tam, kde sa trasa lomí, ich osadzujeme hustejšie, aby bolo zjavné, ktorým smerom má turista pokračovať,“ hovorí Zavacký.

Tyčové značenie turisti nájdu hlavne v centrálnej časti národného parku, teda predovšetkým tam, kde sa nachádzajú takmer všetky tatranské vysokohorské chaty.  Návštevníci ich môžu využiť nielen vo Veľkej a Malej Studenej doline, v okolí Sliezskeho domu vo Velickej doline či v Doline Zeleného plesa, ale aj v Mlynickej doline, kde je vytrasovaný úsek po vodopád Skok. Správa TANAP-u dodáva, že tyče tiež pomáhajú v orientácii v Mengusovskej doline, kde sa v zime dostanú po Rázcestie nad Žabím potokom, ako i na magistrále medzi Lomnickou vyhliadkou a Skalnatým plesom.

Počas zimy treba tyče neustále kontrolovať. Popri tejto činnosti pracovníci Správy TANAP-u priebežne čistia mostíky, kontrolujú turistické chodníky a prerezávajú ich po vetre či snežení a odstraňujú popadané konáre, kmene stromov i vývraty. Berie sa do úvahy aj ochrana prírody. Najmä v jarnom období pomáha tyčové značenie naviesť návštevníkov späť na klasické letné turistické chodníky, vďaka čomu nedochádza k zošliapavaniu vegetácie a erózii pôdy, ale slúži aj na to, aby sa turisti po oteplení a zmäknutí snehu najmä vo vyšších polohách neprepadli do kosodreviny.

Čo sa stane s tyčami po roztopení snehu? Ľudia z TANAP-u ich pozbierajú a uložia v dolinách, aby ich tam na zimu nemuseli opäť vynášať. To platí s výnimkou lokalít, kde sú umiestnené celoročne. Leto je aj časom na reparovanie poškodených tyčí a doplnenie ich počtu, ak sa niektoré už nedajú využiť.

Súčasťou kontroly tyčového značenia sú aj mostíky
Súčasťou kontroly tyčového značenia sú aj mostíky. Autor fotografie: TANAP

Autor titulnej fotografie: TANAP

Zbojnícka chata - tip na pozorovanie hviezd

Do apríla môžete na tomto mieste v Tatrách vidieť unikátny jav

by Články

Prach zo Slnka vo forme rozsiahleho disku – to je zodiakálne svetlo. O pár dní ho bude možné pozorovať na oblohe aj nad Slovenskom. Ak chcete mať zážitok, vyberte sa čo najďalej od svetelného smogu. Čo tak na Zbojnícku chatu?

Prečo Zbojníčka? „Keďže je orientovaná východ-západ a pred sebou má Slavkovský štít, cez ktorý nevidno svetlo do doliny a Popradu, je to miesto takmer bez svetelného smogu. Hovorí sa, že jedno z najkrajších miest na Slovensku na pozorovanie nočnej oblohy,“ povedal nám v rozhovore jej chatár Miki Knižka.

Takže, jeden tip pre Tatrancov a návštevníkov veľhôr by sme mali. Povedzme si teraz, kedy by bolo treba plánovať si noc na Zbojníckej chate. Tohto roku môžeme zodiakálne alebo zvieratníkove svetlo pozorovať od 27. marca do 10. apríla. Kto to už nestihne a veľmi by chcel vidieť tento výnimočný nebeský úkaz, zabukovať si môže nocľah na jeseň – od 3. do 16. septembra.

Vtedy bude svetlo vidieť pred svitaním nad východným obzorom, teraz na jar ho treba hľadať po súmraku nad západným obzorom. Ako uvádza portál iMeteo.sk, na rozhraní dňa a noci bude viditeľný šikmý kužeľ belavého svetla.

Zodiakálne svetlo
Zodiakálne svetlo. Autor fotografie: archív imeteo

Čo vlastne uvidíme? Najskôr si povedzme, čo je zodiakálne svetlo. Ide o zvýšenie jasu okolo Slnka, ktoré sa rozširuje pozdĺž súhvezdí zvieratníka. Je rozptýlené na časticiach medziplanetárnej hmoty v rovine Slnečnej sústavy. Častice sú veľké maximálne 0,1 milimetra a pochádzajú najmä z chvostov komét či z rozpadnutých meteoritov. Spomínaný portál zodiakálne svetlo charakterizuje ako osvetlený kužeľ alebo intenzívny lúč na pozadí tmavej noci.  

To nie je všetko. Nasledovať bude výnimočná noc z 10. na 11. apríla. Tento dátum si zapíšte do diára. Obloha vtedy ožije nielen zodiakálnym svetlom, ale aj viacerými objektmi vzdialeného vesmíru a odborníci tvrdia, že počas nej nastane hneď niekoľko krásnych konjunkcií.

„Za súmraku sa začne nad západným obzorom odkrývať priblíženie jasného Jupitera a Mesiaca vo fáze úzkeho kosáka. Ako budú klesať k obzoru, ďalekohľadom bude možno nájsť Urán a štyri najjasnejšie mesiace Jupitera. Fotogenický zážitok doplní voľným okom viditeľná hviezdokopa Plejády,“ citujeme z portálu iMeteo.sk.     

Autor titulnej fotografie: archív Zbojníckej chaty

V slovenskej prírode žije okolo 900 až 1 000 medveďov

Nechoďte mimo chodník! Môže vás to stáť život

by Články

Prvou rastlinou, ktorú medveď ochutná, keď sa preberie zo zimného spánku je vraj medvedí cesnak. Práve od tohto zvieraťa má svoje meno. Tento rok prichádza jar skôr a s ňou aj čas, kedy sa mnohí z nás vyberú zbierať túto zdravú bylinu.

Pri tejto činnosti, alebo napríklad pri hľadaní húb, väčšinou opustíme turistický či lesný chodník a pohybujeme sa v hustejšie zarastenom teréne, kde máme oveľa vyššiu šancu stretnúť sa s medveďom či diviakom.

Vedúci Zásahového tímu medveďa hnedého na Slovensku Jaroslav Slašťan odporúča obmedziť pobyt v prírode predovšetkým ráno, večer a v noci, ale aj počas dňa na miestach s hustou vegetáciou či zhoršenou viditeľnosťou. Riziko stretnutia s medveďom je nižšie počas denného svetla a pri pohybe po vyznačených chodníkoch.

Sezóna medvedieho cesnaku o chvíľu začne. Pri jeho zbere však buďte opatrí. Foto: archív autora.
Sezóna medvedieho cesnaku o chvíľu začne. Pri jeho zbere však buďte opatrí. Foto: archív autora.

Znamená to, že ak sa pohybujeme po turistických chodníkoch, riziko stretu s týmto zvieraťom je oveľa nižšie, ako keď chodník opustíme a kráčame napríklad krížom cez les v hustom poraste. Naše správanie má veľký vplyv na to, ako bude medveď reagovať. Pri nečakanom strete na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov sa odporúča pomalým tempom zväčšovať vzdialenosť medzi nami a zvieraťom. Určite nebežať, to by ho mohlo vyprovokovať k prenasledovaniu.

Spomenúť môžeme udalosť z piatku minulého týždňa, kedy po strete s medveďom tragicky zahynula 31-ročná žena. Došlo k tomu vo veľmi exponovanom, husto zarastenom teréne so skalnými stenami a strmými zrázmi po trase z obce Lazisko smerom na vrch Sina. Muž a žena boli na území, kde nemali v tomto období čo hľadať. Pri strete s medveďom sa rozutekali každý iným smerom, zviera sa rozhodlo prenasledovať ženu.

Zásah Horskej záchrannej služby v piatok 15. 3. po útoku medveďa na dvojicu turistov v Nízkych Tatrách. Foto: Horská záchranná služba.
Zásah Horskej záchrannej služby v piatok 15. 3. po útoku medveďa na dvojicu turistov v Nízkych Tatrách. Foto: Horská záchranná služba.

Správanie ľudí má pritom veľký vplyv na to, ako bude medveď reagovať. Stretnutie s ním nemusí znamenať, že zaútočí. Ak vás zbadá prvý, väčšinou sa stretu vyhne. Ak spozorujete toto zviera ako prvý, určite sa k nemu nepribližujte, vyhnite sa pohľadu z očí do očí, zostaňte ticho a pomaly odchádzajte, pokiaľ nie je medzi vami dostatočná vzdialenosť.

Problém nastáva, ak sa človek a medveď navzájom nevidia a stretnú sa na vzdialenosť 20 až 30 metrov. Vtedy môže medveď v sebaobrane zaútočiť. Čím ste k nemu bližšie, tým je vyššia pravdepodobnosť, že sa tak stane. Tretina útokov býva tak nečakaná, že človek sa nestačí ani zorientovať. V takom prípade si treba ľahnúť na zem dolu tvárou. Medveď útočí úderom labou, hryzením, zrazením obete na zem alebo kombináciou týchto možností. Často dochádza aj k vlečeniu obete po zemi.

V slovenskej prírode žije okolo 900 až 1 000 medveďov. Foto: Depositphotos.
V slovenskej prírode žije okolo 900 až 1 000 medveďov. Foto: Depositphotos.

Aj pri týchto zvieratách platí, že každý má inú povahu. Jedného môžete vyplašiť krikom, iného takto prijmete k agresívnemu správaniu. Podľa informácií riaditeľa Zásahového tímu medveďa hnedého na Slovensku, najčastejšie útočí medvedica, ktorá má pri sebe mláďatá, nasledujú spomínané prekvapivé stretnutia, na treťom mieste sú útoky na ľudí, ktorí mali pri sebe psov.

Autor titulnej fotografie: Depositphotos.