Súťaž dvojíc skialpinistov v Tatrách je jednou z najnáročnejších v Európe.

Mimoriadne: Skialpinisti z celej Európy súťažia v Tatrách

Tri dni, tri etapy, tri doliny, spolu 60 km a približne 6 600-metrové prevýšenie. To sú základné fakty o pretekoch Bokami Západných Tatier, ktoré sa uskutočňujú od dnes do soboty – 16. marca.

Trojdňové preteky dvojíc Bokami Západných Tatier sa uskutočňujú pod záštitou Slovenského horolezeckého spolu JAMES a nadväzujú na dlhoročnú tradíciu skialpinistických pretekov v Západných Tatrách, ktorej korene siahajú do začiatku deväťdesiatych rokov. Majú vynikajúce renomé, patria k najnáročnejším skialpinistickým pretekom v strednej Európe a svojím viacdňovým trvaním sú v európskom kontexte raritou.

Trojdňové preteky skialpinistov v Západných Tatrách majú vynikajúce renomé.
Trojdňové preteky skialpinistov v Západných Tatrách majú vynikajúce renomé.

Podujatie, ktoré prepája Liptov a Oravu, organizujú tri skialpinisticko-horolezecké kluby v troch dolinách a okrem Slovákov už tradične na nich štartujú Česi i Poliaci, ale aj atléti z rôznych kútov Európy. V súlade s podmienkami pretekov sú v jednotlivých etapách zapracované aj technické úseky, fixy, výstupy na mačkách či ťažké výšľapy s prvkami lezenia na skalách. K tomu sa pridávajú zjazdy v náročnom teréne.

Preteká sa dnes v Spálenej doline v oblasti Salatína a Brestovej, zajtra to bude v Bobroveckej doline v oblasti Babky a Sivého vrchu a v sobou už tradične aj v Žiarskej doline v oblasti Baníkov a Troch Kôp.

Tohtoročnou novinkou je zúženie súťažných možností pre juniorov. V tejto kategórii bude možné pretekať iba v poslednej etape – 16. marca. Vyvrcholením podujatia bude verejná afterpárty v Horskom hoteli Mních v Bobroveckej doline spojená s občerstvením, premietaním filmov a fotiek a aj s kapelou. 

Autor titulnej fotografie: archív Bokami Západných Tatier

Päť Spišských plies môžete nájsť v Malej Studenej doline v blízkosti Teryho chaty.

Túra na Päť Spišských plies

Dĺžka trasy:

18,8 km

Trvanie:

8 h

Prevýšenie:

↑↓ 1058 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

lesný a kamenistý chodník, les a kosodrevina

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Túra na Päť Spišských plies

Päť Spišských plies môžete nájsť v Malej Studenej doline v blízkosti Teryho chaty. Najnižšie položené sa nachádza priamo za Teryho chatou, volá sa Nižné Spišské pleso a nachádza sa v nadmorskej výške 1999 m n. m. Najvyššie pleso je Vyšné Spišské pleso a jeho nadmorská výška je 2022 m n. m. Neďaleko Teryho chaty môžete nájsť aj Prostredné Spišské pleso vo výške 2010 m n. m. s hĺbkou siedmych metrov. Predposledným a rozlohou najväčším plesom (3,5 ha) je Veľké Spišské pleso vo výške 2011 m n. m. Piatym a posledným plesom je Malé Spišské pleso ležiace vo výške 2000 m n. m. Táto túra sa radí k tým náročnejším časovo aj kondične.

Túra na Päť Spišských plies

Turistickú trasu začnete v Starom Smokovci. Počas celej turistickej trasy budete sledovať zelené značenie. Prvým bodom túry bude Hrebienok. Na Hrebienok máte možnosť ísť aj lanovkou. Z Hrebienku pôjdete smerom k Bilíkovej chate. Budete prechádzať Náučným chodníkom Hrebienok a prídete k Vodopádom Studeného potoka. Vaším ďalším cieľom bude Rainerova chata. Následne budete pokračovať po Tatranskej magistrále až prídete k rázcestiu pri Zámkovského chate a samotnej chate. Od Zámkovskeho chaty vás bude čakať ešte 3,6 km k Teryho chate a následne k záveru túry, piatim Spišským plesám. Naspäť do Starého Smokovca pôjdete po rovnakej trase.

Orientačné body:

Starý Smokovec – Hrebienok – Bilíkova chata – Rainerova chata – Zamkovského chata – Teryho chata – 5 Spišských plies

Začiatok:

Starý Smokovec

Koniec:

Starý Smokovec

Zaujímavosti:

Jedno z piatich Spišských plies má tvar srdca.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 8′ 31.7982337″ N 20° 13′ 21.1588842″ E

Vlaková stanica: 49° 8′ 20.9058633″ N 20° 13′ 22.067399″ E

Autobusová stanica: 49° 8′ 25.3846728″ N 20° 13′ 31.0570908″ E

Autori fotografií: Vicktor Belicak, Jaroslav Sekereš, Soňa Murínová, Vladimír Václavík.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Pleso s nadmorskou výškou 1811 m n. m. leží nad vodopádom Skok

Túra na Pleso nad Skokom zo Štrbského Plesa

Dĺžka trasy:

10,8 km

Trvanie:

4,15 h

Prevýšenie:

↑↓ 490 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

kamenistý chodník, reťaze

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Túra na Pleso nad Skokom zo Štrbského Plesa

Pleso s nadmorskou výškou 1811 m n. m. leží nad vodopádom Skok, po ktorom je pomenovaný. Kedysi nazývané Mlynické pleso má hĺbku 1,2 metrov a jeho objem sa zmenšuje v dôsledku odtekajúcej vody. Túra sa radí medzi časovo a kondične nenáročné a záver tejto túry ponúka výhľad na hrebeň Satana. Pleso je prístupne len počas letnej sezóny, k vodopádu sa však dostanete počas celého roka.

Túra na Pleso nad Skokom zo Štrbského Plesa

Túru začnete príchodom na Štrbské Pleso. Od vašej lokality príchodu sa presuniete asfaltovou cestou smerom k zjazdovkám, Areálu snov. Budete sa riadiť žltým značením smerom na Mlynskú dolinu, kde sa asfaltová cesta zmení na kamenistý chodník. Turistická trasa je veľmi jednoduchá na orientáciu. Kamenistou cestou sa dostanete až k Pliesku pod Skokom a vodopádu Skok. Budete pokračovať z ľavej strany vodopádu a pomocou reťazí sa dostanete až na vrchol. Nad vodopádom už na vás bude čakať Pleso nad Skokom. Naspäť pôjdete rovnakou cestou.

Orientačné body:

Štrbské Pleso – Areál snov – Mlynická dolina – Pliesko pod Skokom – vodopád Skok – Pleso nad Skokom

Začiatok:

Štrbské Pleso

Koniec:

Štrbské Pleso

Zaujímavosti:

V 19. storočí, keď sa pleso nazývalo Mlynické, bolo najväčšie v doline. Malo konkrétne rozlohu až 3 hektáre a postupne sa počas rokov zmenšovalo.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 7′ 5.8991107″ N 20° 3′ 49.2376757″ E

Vlaková stanica: 49° 7′ 5.8991107″ N 20° 3′ 49.2376757″ E

Autobusová stanica: 49° 7′ 8.1489504″ N 20° 3′ 50.6667566″ E

Autori fotografií: Matej Hubcej, Miki Vrbensky, Martin Matth Jánošík, Ivan Varga, Ivan Antolik.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Túra na Veľké Biele pleso patrí k celodenným a stredne náročným túram

Túra na Veľké Biele pleso z Tatranskej Lomnice

Dĺžka trasy:

14 km

Trvanie:

8 h

Prevýšenie:

↑↓ 775 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

lesný a kamenistý chodník, les a kosodrevina

Prešovský kraj, okres Poprad (Vysoké Tatry)

Túra na Veľké Biele pleso z Tatranskej Lomnice

Túra na Veľké Biele pleso patrí k celodenným a stredne náročným túram. Pleso sa nachádza v Bielej doline, ktorá je plná iných plies, ale to Biele je najväčšie z nich. Je to morénové pleso a má hĺbku jedného metra. Pleso sa nachádza vo výške 1612 m n. m. v  obklopené štítmi Vysokých a Belianskych Tatier.

Túra na Veľké Biele pleso z Tatranskej Lomnice

Turistická trasa na Veľké Biele pleso začína v Tatranskej Lomnici pri Grand hoteli Praha. Odtiaľto budete sledovať zelenú značku, ktorá vás navedie popri stanici visutej lanovky na Skalnaté pleso k lesnej ceste. Miernym kopcom sa dostanete až k medzistanici Štart.

V tomto bode trasa začína byť strmšia a náročnejšia. Držte sa červenej značky. Budete prechádzať lesom, popod obe lanovky a postupne prídete k strmému svahu, kde vás budú čakať serpentíny. Následne, po zdolaní serpentín sa cesta začne zmierňovať až prídete ku Skalnatej chate a následne k Skalnatému plesu.

Ďalej sa vyberiete od stanice visutej lanovky cez most a Skalnatý potok pod budovu hvezdárne SAV. Odtiaľto budete pokračovať strmým úbočím Huncovského štítu a prejdete na jeho južnú stranu. Pokračujete dolnou časťou Huncovskej kotliny.

Po zdolaní ďalších serpentín sa dostanete do sedla po Svišťovkou, kde sa vám za odmenu naskytne pohľad do doliny Zeleného plesa. Zo sedla budete pokračovať smerom dolu a ďalej až k Chate pri Zelenom plese, inak Brnčalovej chate. Za chatou vás bude znovu čakať mierny výstup, ale už posledný, ktorý vedie priamo k Veľkému Bielemu plesu na konci jej doliny.

Naspäť sa budete vracať rovnakou cestou.

Orientačné body:

Tatranská Lomnica –> Štart –> Skalnaté pleso –> Chata pri Zelenom plese –> Biele pleso

Začiatok:

Tatranská Lomnica

Koniec:

Tatranská Lomnica

Zaujímavosti:

Keď dorazíte do cieľa k Veľkému Bielemu plesu nájdete tam prístrešok a lavičky, kde si môžete oddýchnuť. V minulosti sa tam nachádzala chata- Kežmarská chata, ktorá v októbri 1974 vyhorela. Dodnes sa tam každoročne v prvú októbrovú sobotu stretávajú pamätníci, bývalí zamestnanci a priaznivci tejto chaty.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 10′ 3.3923385″ N 20° 16′ 14.462321″ E

Autobusová stanica: 49° 9′ 57.5195896″ N 20° 16′ 53.0885839″ E

Autori fotografií: Filip Hrebenda, Maria Sasarakova, Luboš Olevič, Martina Tišerová, Vladimír Šterbák.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Obydlia si bobor vodný buduje aj v brehoch vodných tokov alebo nádrží

Vedeli ste, že toto zviera ničí aj tatranské rieky?

Veľkou témou Slovákov sú aktuálne upytliačené zvieratá. Spájajú sa najmä s tatranskou riekou Belá a po vydre riečnej sa v nastraženej pasci ocitol ďalší živočích európskeho významu – bobor vodný.

Rieka Belá je pokračovaním Tichého potoka, vzniká na sútoku Kôprovského a Tichého potoka a smeruje do Liptovského Hrádku, kde sa vlieva do Váhu. Bobry v nej žijú, upytliačený jedinec sa našiel v katastri Liptovskej Kokavy pod Tatrami. Zabila ho pasca, ktorá by mohla byť nebezpečná aj pre psy či človeka.

Bobor vodný
Bobor vodný. Autor foografie: Wikipedia

Podľa medializovaných informácií, prípad rieši enviropolícia. Spoločenská hodnota bobra vodného je vyčíslená na dvetisíc eur. Informácie zo Správy TANAP-u pokračujú ubezpečením, že okoliu rieky Belá bude venovaná zvýšená pozornosť.

Bobor vodný je chránený živočích. Okrem Tatier ho v posledných dňoch zaregistrovali aj v Košiciach. Ozvali sa aj hlasy, že tento náš najväčší hlodavec je premnožený. Dokonca, koniec jeho  ochrany naznačil v statuse na sociálnej sieti po výjazdovom rokovaní vlády v Michalovciach štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Filip Kuffa. No zatiaľ sa neodohralo nič také, čo by pozíciu ochrany bobra vodného u nás ohrozilo.

Hoci dominantným miestom jeho výskytu boli donedávna iné regióny Slovenska, dôsledky jeho činnosti zachytili turisti už aj pod Zeleným plesom vo Vysokých Tatrách, kde sa prechodne vyskytuje. Ondrej Števko videl nedávno ohlodané jarabiny, hoci v okolí bolo pol metra snehu a pleso zamrznuté.  Potvrdil to aj Ján Hlavčo s tým, že aj podľa neho sa bobry činili, bolo po nich vidieť pobytové znaky. Za vidna sa pred ľuďmi schovali. Sú tam doma, príroda je ich, pridala sa Michaela Spišiaková.

Bobor vodný a jeho dielo
Bobor vodný a jeho dielo. Autor fotografie: Ján Hlavčo

Bobor obľubuje pokojné vody, mäkké drevo, ako sú vŕby, topole, jelše, brezy, uvádza Wikipédia. Je pravdou, že ide o staviteľského majstra. Stavia hrádze, na brehoch vytvára brlohy s východom pod vodnou hladinou. Zviera môže dorastať do dĺžky až jedného metra a vážiť okolo 30 kilogramov. V zime ho chráni mimoriadne hustá a mastná srsť. Nespí, dokáže plávať aj pod ľadom. Vo vode vydrží až 15 minút. Raritou je jeho chrup s mohutnými hryzákmi, ktoré mu neustále dorastajú. Dožíva sa až 15 – 20 rokov a nemá prirodzeného nepriateľa.

Práve jeho schopnosť prežiť je dôvodom obáv z premnoženia, čo sa spája s ďalšou – bobry likvidujú stromy. Rad radom. Ak jeden ohradíte, čo je podľa ochranárov jednou z bariér proti hryzákom zvieraťa, nájde si ďalší.

Hrádze, ktoré bobor stavia, môžu byť aj na osoh krajiny
Hrádze, ktoré bobor stavia, môžu byť aj na osoh krajiny. Autor fotografie: Ján Hlavčo

Hrádze, ktoré buduje, môžu pri vysokých zrážkach  spôsobiť záplavy, čo ohrozuje ľudí a ich majetok. Preto v odôvodnených prípadoch môže ministerstvo životného prostredia udeliť výnimku na odchyt a premiestnenie alebo aj usmrtenie bobra, ak niektorý jedinec spôsobuje závažné školy, uviedol pre  denník Korzár odbor komunikácie ministerstva životného prostredia.

V manuáli, ktorý vydala Štátna ochrana prírody v súvislosti s bobrami, sa ale uvádzajú aj pozitíva, ktoré bobor môže prírode dať. Napríklad – bobrie priehrady podporujú ekologickú rozmanitosť, zväčšujú mokrade, ktoré sú dôležitým ekosystémom v krajine, ovplyvňujú aj kvalitu vody. Tam, kde sa usadili, sú tône, postupne sa do ich susedstva vracajú živočíchy, ktorým dovtedy príroda v danom mieste nepriala. Teplota vody, ktorú bobria aktivita dokáže zvýšiť, svedčí aj rybám a ich rozmnožovaniu. Jazierka, ktoré vytvárajú, čistia vodu, zachytávajú škodlivé látky.    

Autor titulnej fotografie: Ján Hlavčo

Aktualizácia Návštevného poriadku TANAP-u

Nepáči sa vám návštevný poriadok? Píšte TANAP-u!

Nový návštevný poriadok Tatranského národného parku vstúpil do platnosti 15.decembra minulého roku. Pripravuje sa jeho aktualizácia. Podnety a návrhy na jeho zmenu môžete posielať na Správu TANAP-u do konca marca.

Práce na novom návštevnom poriadku Tatranského národného parku trvali šesť rokov, vstúpili do platnosti 15. decembra minulého roku. Podľa tvorcov tohto dokumentu odzrkadľuje kompromis medzi záujmami ochrany prírody a návštevníkmi tohto najstaršieho národného parku na Slovensku.

 Jeho momentálna aktualizácia nadväzuje na informáciu Ministerstva životného prostredia SR, ktoré otvorilo, v prípade potreby, možnosť úpravy návštevného poriadku. Správa TANAP-u sa momentálne v rámci prípravnej fázy aktualizácie návštevného poriadku obracia na verejnosť s výzvou poslať návrhy a pripomienky na prípadné zmeny a úpravy znenia tohto dokumentu, ktoré sa budú ďalej posudzovať.  

 Ako vo svojej tlačovej správe Správa TANAP-u uvádza, bude sa pripomienkami a návrhmi verejnosti zaoberať a posúdi ich v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny na území národného parku. „Po zapracovaní relevantných návrhov a pripomienok Správa TANAP-u odošle návrh na zmenu Návštevného poriadku Tatranského národného parku odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Prešov, aby sa začal legislatívny proces s cieľom schválenia jeho aktualizácie,“ informuje tlačová správa.

Svoje návrhy a pripomienky môže verejnosť adresovať mailom na: sekretariat@tanap.sk do 31. marca 2024.

Autor titulnej fotografie: Maroš Marky Bednár

Kvačianska dolina leží v regióne Liptov, v Chočských vrchoch.

Túra Kvačianskou dolinou

Dĺžka trasy:

2,8 km

Trvanie:

1,5 h

Prevýšenie:

↑↓ 182 m

Bicykle/ kočíky:

áno/nie

Terén:

lesná cesta, kamenistá cesta

Žilinský kraj, okres Liptovský Mikuláš

Túra Kvačianskou dolinou

Kvačianska dolina leží v regióne Liptov, v Chočských vrchoch. Nachádza sa za obcou Kvačany, ktorá je začiatkom doliny. Je to skvelá túra, pretože je vhodná pre všetkých turistov- deti aj starších, keďže nejde o náročnú túru. Dolina má náučný chodník, monumentálny skalný útvar Jánošíkovej hlavy, hlboké doliny, krásne výhľady a vodné mlyny Oblazy.

Túra Kvačianskou dolinou

Túra Kvačianskou dolinou začína v obci Kvačany na Liptove. Ak budete na miesto prichádzať autom, parkovisko nájdete na konci obce, hneď pri začiatku turistickej trasy. Kvačianská dolina je prístupná aj autobusovou dopravou (zástavka Kvačany, RD). Autobusová zástavka sa nachádza veľmi blízko k začiatku trasy. Dolina je súčasťou Oravskej cyklomagistrály, takže si tu prídu na svoje aj cyklisti.

Začínate pri Rázcestníku Ústie Kvačianska dolina a postupujete po červenom značení, ktoré vás povedie náučným chodníkom Prosiecka a Kvačianska dolina. Budete kráčať príjemným lesom popri potoku Kvačianka, kde po necelom kilometri prídete k prvým výhľadom na dolinu a Jánošíkovú hlavu. Je to skalný útvar, ktorý ľuďom začal pripomínať tvár človeka a pomenovali ju po Jurajovi Jánošíkovi. Pokračovať budete okolo vodopádu a ďalších výhľadov, ktoré si nenechajte ujsť. V závere prechádzky prídete k Rázcestiu Oblazy, kde budete sledovať modré značenie a o malú chvíľu sa dostanete k záveru, kde sa nachádzajú mlyny. Konkrétne Dolný a Horný mlyn. Oba sú drevené vodné kolesové mlyny patriace k technickým pamiatkam. Máte možnosť pozrieť sa do vnútra poprechádzať sa v okolí kde majú domáce zvieratá. Celé prostredie vyvoláva príjemnú atmosféru.

Naspäť pôjdete rovnakou cestou alebo môžete pokračovať ďalej náučným chodníkom.

Ten prechádza ďalej Prosieckou dolinou a tvorí náučný turistický okruh s názvom Prosiecka. Máte tak možnosť pokračovať až do obce Prosiek. Trasa náučného chodníka sa odhaduje na 7 až 8 hodín.

Orientačné body:

Kvačany – Ústie Kvačianska dolina – Jánošíková hlava – Rázcestie Oblazy – Vodné mlyny Oblazy

Začiatok:

Kvačany

Koniec:

Kvačany

Zaujímavosti:

Horný mlyn je nazývaný „gejdošovský“, kvôli manželom Gejdošovcom, ktorý v tomto mlyne bývali a starali sa oň od roku 1920. Dolný mlyn zdedil názov „brunčiakonský“ po tom, ako ho v roku 1931 odkúpil od obce Veľké Borové František Brunčiak z Kvačian.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 10′ 39.7219285″ N 19° 32′ 34.4089794″ E

Autobusová zastávka:  49° 10′ 22.5457018″ N 19° 32′ 33.3111132″ E

Autori fotografií: Jano Krchnavý, Jan Hablak, Jana Stykovas.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Smutná dolina leží na konci Roháčskej doliny

Túra Smutnou dolinou

Dĺžka trasy:

17 km

Trvanie:

8 h

Prevýšenie:

↑↓ 958 m

Bicykle/ kočíky:

nie/nie

Terén:

asfaltová, lesná a kamenistá cesta

Žilinský kraj, okres Tvrdošín (Západné Tatry)

Túra Smutnou dolinou

Smutná dolina leží na konci Roháčskej doliny. Môžete tu pozorovať strmé steny okolitých štítov, ktoré vytvorili mohutný prírodný oblúk. Pomenovanie tejto doliny vzniklo na základe jej vyprahnutosti a nedostatku zelene kvôli absencii potoka. 

Túra Smutnou dolinou

Turistickú trasu začnete v osade Zverovka, ktorá sa nachádza neďaleko obce Zuberec. Do osady sa môžete dostať autom, kde je vyhradené parkovanie a taktiež autobusom, kde je konečná zastávka Zuberec, Zverovka chata.

Smerovať budete k Ťatliakovej chate červeným značením. Prvá časť trasy povedie asfaltovou cestou, z ktorej sa vám postupne naskytne výhľad na Tatry. Asfaltovou cestou budete kráčať približne jednu hodinu. Po 5,3 km trasy sa dostanete k Ťatliakovej chate.

Určite sa nezabudnite zastaviť pri turistickom prístrešku, ktorý sa nachádza neďaleko. Nachádza sa tam jazero s krásnym výhľadom na lesy a štíty Roháčov.

Ďalej sa presúvate od tabule Bývala Ťatliakova chata modrým značením do Smutnej doliny až Rázcestiu Smutnej doliny. Trasa by mala trvať okolo 45 minút. Keď dorazíte k Rázcestiu Smutnej doliny budete pokračovať modrým značením na Smutné sedlo. Výstup by mal trvať 1:15h. Sedlo sa nachádza v nadmorskej výške 1962 metrov a ponúka výhľad do doliny a na okolité štíty.

Keď dorazíte na Smutné sedlo máte možnosť vrátiť sa rovnakou trasou, alebo pokračovať modrým značením cez Žiarskú chatu až do Žiaru.

Orientačné body:

Zverovka – Ťatliakova chata – Ťatliakovo jazero –  Rázcestie Smutná dolina – Smutné sedlo.

Začiatok:

Zverovka

Koniec:

Zverovka

Zaujímavosti:

Keď budete prechádzať Smutnou dolinou upriamte svoju pozornosť na rastliny, ktoré tam rastú. Môžete tam vidieť Lnicu alpínsku, ktorá sa nachádza na Slovensku len v Smutnej a Hlbokej doline.

Doprava:

Auto: Parkovisko 49° 14′ 54.4910344″ N 19° 42′ 41.4400864″ E

Autobusová zastávka: 49° 14′ 53.422883″ N 19° 42′ 43.7984939″ E

Autori fotografií: Slawek Wišniewski, Jan Hablak, Peter Tobis.

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Na medvede vo Vysokých Tatrách upozorňujú informačné tabule

Na pohyb medveďov upozorňujú tabuľami

Medveďovi sa treba vyhnúť . Takú radu dostaneme, keď položíme otázku, ako sa správať pri stretnutí s touto šelmou. Po miernej zime sa hnedé chlpáče už začínajú potulovať v okolí svojich brlohov, preto si treba zopakovať, ako zareagovať, keď sa ocitnete v jeho blízkosti.

Po radu netreba chodiť ďaleko.  Ešte v minulom roku pred zimou nainštalovali pracovníci Tatranského národného parku v teritóriách najčastejšieho výskytu medveďa hnedého v oblasti Vysokých Tatier  nové informačné tabule.  Nájsť ich možno v 21 lokalitách v blízkosti turistických chodníkov a teraz, keď sa medvede postupne prebúdzajú, je aktuálne pripomenúť, čo je ich obsahom.

Predovšetkým, návštevníkom vysvetľujú, ako reagovať pri stretnutí s medveďom a ako sa správať, aby sa k nemu ani nepriblížili a minimalizovali možnosti priameho stretu so šelmou. Ich inštalovaním Správa TANAP-u sleduje aj cieľ, aby sa návštevníci hôr zoznámili so zásadami správania sa v prirodzenom teritóriu medveďa hnedého  ešte skôr, ako vstúpia na turistické chodníky, lebo o tom, ako  alebo či človek zaregistruje medveďa, nerozhoduje on, ale šelma.

Infotabule v tatranských lokalitách výskytu medveďa
Infotabule v tatranských lokalitách výskytu medveďa. Autor fotografie: TANAP

Odporúčania „tanapákov“ vychádzajú z osvedčených pravidiel, ktoré je potrebné pri pohybe v horách akceptovať. Sú zhrnuté do piatich tém, ktorým dominuje potreba minimalizovať riziko  stretu, potom ide o súbor rád pri spozorovaní medveďa na väčšiu vzdialenosť, sú tam rady, čo robiť, ak sa šelma blíži, ako sa správať pri útoku a prečo je potrebné pribaliť si na túru sprej na medvede. Súčasťou infotabule sú aj kontakty na Správu TANAP-u.

Poďme teda parafrázovať fakty a odporúčania z informačných tabúľ:

  1. Človek by sa mal v prirodzenom teritóriu pohybovať v skupine, iba po vyznačených chodníkoch a iba počas dňa.
  2. Pozorní by mali byť najmä ľudia pri pohybe v hustom poraste, na miestach s letnými plodmi, pri zdochlinách, ak nie je dobre vidieť a mali by dať o sebe vedieť zvukmi – pískanie, tlieskanie, hlasnejší hovor.
  3. Medveď sa obyčajne človeku vyhne, no niekedy si ho nemusí všimnúť, v takejto situácii sa odporúča nepribližovať sa, nefotografovať, medveďa neplašiť.
  4. Ak dôjde k nečakanému stretu človek sa medveďom, odporúča sa opatrne zväčšiť vzdialenosť od medveďa, no určite nebežať a nekričať. U medveďa to môže vyprovokovať prenasledovanie. Treba sa vyhnúť pohľadu do očí, zviera to „číta“ ako agresiu. 
  5. Pri útoku sa odporúča pasívna obrana – ľah na zem na brucho, ramenami a rukami si chrániť hlavu a krk a ostať bez pohybu, kým medveď neodíde.
  6. Medveď prestane útočiť, keď zistí, že človek už nie je pre neho hrozbou.

Autor titulnej fotografie: TANAP

kvíz tatry

Otestujte sa, aký dobrý turista ste!

Kto vyrába turistické značky a kto povie, že nejaký chodník bude odteraz značkovaný? Sú značkári výnimoční ľudia a kto sa značkárom môže stať? A ak sa ním stane, čo je najdôležitejšie v jeho práci? Najnovší diel podcastu S batohom cez hory odpovie na tieto, ale aj iné otázky, ktoré s vyznačovaním turistických trás súvisia. Vladka a Táničku tentoraz inšpiroval značkár a zároveň predseda Klubu slovenských turistov František Šiller.

Vypočujte si najnovšiu epizódu nášho podcastu S batohom cez hory so značkárom Františkom Šillerom.

Stlačte "začať kvíz" a ukážte, ako dobre poznáte turistické značky

Trúfnete si ?

1. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Zelené pleso

2. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

žabie plesá

3. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Skalnaté pleso

4. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Štrbské pleso

5. Kto sa stará o existujúce turistické značenie?

6. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Jamské pleso

Vaše skóre je

Priemerné skóre je 74%

Koniec