Nový riaditeľ Horskej záchrannej služby Martin Matúšek.

Exkluzívne s novým riaditeľom horských záchranárov: Pri zmenách rozhodnú dáta, nie pocity

Foto: archív Martina Matúška.

Nový riaditeľ Horskej záchrannej služby (HZS) Martin Matúšek v nej profesionálne pôsobí už dve desaťročia, no horským záchranárom sa stal v roku 1996. Je lavínovým špecialistom a psovodom lavínového psa, zdravotným záchranárom, viacnásobným víťazom medzinárodných horských súťaží doma i v zahraničí, železným mužom Ozbrojených síl SR, známym skialpinistom a horským vodcom s osvedčením UIAGM. Hovoríme s ním o jeho plánoch na novej pracovnej pozícii.

S akými víziami ste nastúpili na svoj nový pracovný post?
Mojím cieľom je zlepšiť spoluprácu so všetkými zložkami integrovaného záchranného systému, a to aj mimo zásahových oblastí Horskej záchrannej služby, prehlbovať spoluprácu s vrtuľníkovou záchrannou zdravotnou službou či správami národných parkov. Chcem pokračovať v materiálno-technickom vybavení oblastných stredísk, HZS by mala pokračovať v trende čerpania prostriedkov z európskych fondov. A najmä, plánujem obnoviť preventívnu a naštartovať edukačnú činnosť vo všetkých oblastiach záchrany.

Poďme nadviazať. Aké kroky už máte za sebou?
Rozbehli sme rozsiahle analýzy zamerané na zisťovanie stavu záchranárstva v porovnaní s minulosťou. Do leta by sme mali dostať výsledky, teda nielen pocity, ale aj dáta. A na ich základe budeme reorganizovať horskú záchrannú službu. Už teraz vieme, že sme v situácii, keď treba niektoré procesy urýchliť a zoptimalizovať.

Nie je to všetko, predpokladám…
Za tých niekoľko týždňov, čo som vo funkcii, som už nadviazal kontakty s takmer všetkými zložkami, s ktorými chcem spolupracovať, či už je to ochrana prírody, štátne inštitúcie, značkári, viaceré zväzové či klubové organizácie, ktoré pôsobia najmä vo Vysokých Tatrách. Nasledovať budú ostatné národné parky. Chcem nájsť prieniky vo vzájomnej spolupráci tak, aby sme našli riešenie napríklad aj pre optimálne uzávery chodníkov, a to nielen z hľadiska ochrany prírody, ale aj bezpečnosti návštevníkov.

Nový riaditeľ Horskej záchrannej služby Martin Matúšek v nej profesionálne pôsobí už dve desaťročia.

Na čo z toho sa najviac tešíte a z čoho máte už teraz vrásky?
Vrásky mi pribúdajú najmä z množstva administratívnych povinností, ktoré mám na pracovnom stole, a ktoré treba v rozumných termínoch zvládnuť a zžiť sa s nimi. Administratíva, ktorú treba rešpektovať, zaberá mnohokrát viac času ako záchranársky výkon v teréne.

A čo radosť?
Momentálne mi robí najväčšiu radosť to, keď si stihnem ráno pred prácou alebo po nej zašportovať. No tú ozajstnú radosť budem mať až potom, keď sa mi podarí niektorý z mojich plánov aj zrealizovať. Na bilancovanie je teraz ešte skoro, až o pár mesiacov budem múdrejší. Budeme mať hotové analýzy a budeme vedieť, ako nastaviť nový systém práce a zaviesť ho do praxe. Zatiaľ ma teší najmä to, že tých plánov je dosť a že mám chuť ich aj realizovať.

Váš názor na nový návštevný poriadok Tatranského národného parku?
Vstúpil do platnosti iba nedávno a už sú voči nemu vážne výhrady. Ani z pohľadu turistu – pešieho, lyžiara, bežkára či skialpinistu, lezca, horolezca a iných návštevníkov nie je poriadok nastavený ideálne. No treba ho, lebo v horách si nemôžeme robiť všetko, čo chceme. Pravidlá musia byť, rovnako aj ich zmeny, ak sa ukáže, že prax potrebuje niečo inak, ako sú nastavené. Ani návštevný poriadok nemusí byť nemenný, potrebuje väčší súlad záujmov ochranárov a záujmov návštevníkov našich veľhôr.

Nový riaditeľ Horskej záchrannej služby Martin Matúšek v nej profesionálne pôsobí už dve desaťročia.

Vo viacerých vystúpeniach zdôrazňujete potrebu výchovy a vzdelávania návštevníkov hôr. Aká je vaša predstava, aby sa prehĺbila?
Mám na mysli široký záber činností. Od prednášok, besied až po múzeá, od najmenších detí až po reálnu edukačnú, kontrolnú a represívnu činnosť v teréne. Ich praktickým výstupom môžu byť cykly prednášok určených verejnosti pri stretnutia alebo vo virtuálnom priestore, alebo hoci aj informačné tabule v teréne, ktoré by sa osadzovali v spolupráci s tými inštitúciami, ktoré majú v danej lokalite pôsobnosť. V tom, ako na to, sa nám treba vrátiť možno o štvrťstoročie dozadu a nadviazať na to pozitívne, čo sa už dosiahlo. Mám osobnú skúsenosť s takýmto pôsobením v Centre lavínovej prevencie. Treba tu viac spolupráce, napríklad aj medzi HZS a národnými parkami. No nielen to, na vyššiu úroveň je nevyhnutné nastaviť aj vzdelávanie v rámci jednotlivých zložiek integrovaného záchranného systému až po reálny výkon v našich zásahových lokalitách.

Máte nejaké rady z hľadiska prevencie úrazov voči návštevníkom hôr?
Ak sú už v horách, dávať rady je neskoro. To, ako sa majú správať voči prírode a sebe navzájom sa treba naučiť skôr. Musíme sa vrátiť späť k zdravému sedliackemu rozumu, pristupovať k prírode a športovaniu v nej s pokorou, pokojom a pripraviť sa na to, čo nás v horách môže stretnúť.

Čo konkrétne to znamená?
Túry si treba naplánovať, hľadať informácie tam, kde ich uverejňujú odborníci a nenechať sa učičíkať komentármi na sociálnych sieťach, že to či ono bola „brnkačka“ a že to dáte tiež. Nikdy neviete, či človek, ktorý takto zľahčene komentuje svoju túru, bol, či nebol kondične dobre alebo výborne zdatný, akú mal výbavu a akú podporu. Dnes je o trasách, výstupoch, výkonoch popísané veľa, ale zakaždým platí, že aktuálne počasie môže úplne zmeniť situáciu a aj najľahšia túra sa stane bojom o život. V horách dvojnásobne platí, že najďalej sa dá zájsť pomaly. Ak mám dať radu, tak treba sa púšťať iba do takého výkonu, ktorý sa dá zvládnuť a na ktorý máte sily a výbavu.

Nový riaditeľ Horskej záchrannej služby Martin Matúšek v nej profesionálne pôsobí už dve desaťročia.
Sympózium snehuliakov

Ľudia majú sympóziá v meste, snehuliaky na Skalnatej chate

Ilustračné foto: Pixabay

Ak majú sympóziá ľudia, prečo by ich nemohli mať snehuliaky. Toto si povedali pred siedmimi rokmi na Skalnatej chate a založili tradíciu, ktorá má dodnes veľký ohlas.

O čo ide? Treba prísť ku Skalnatej chate, postaviť snehuliaka, odfotografovať ho a fotografiu poslať na adresu Skalnatej chaty (info@skalnatachata.sk). Môže to urobiť ktokoľvek – veľkí či malí návštevníci, starí alebo mladí, môžu postaviť malého i veľkého snehuliaka a vyzdobiť ho, čím chcú – najlepšie tým, čo príroda dala. Dôležité je, aby krásavec zo snehu stál v blízkosti chaty.

Jednoduchý nápad, chytá sa ho každý, kto má čo i len maličký zmysel pre recesiu. Aktuálny ročník Sympózia snehuliakov má časové rozmedzie: 28. december 2023 – 10. marec 2024.

Stavať a posielať fotografie treba teda stihnúť do záveru prvej marcovej dekády. Každú fotografiu spolu s menom autora organizátori „vešajú“ na FB Skalnatej chaty, kde je možné k jednotlivým fotografiám pripojiť hlas. Súťaž má totiž dve kategórie – štyroch najlepších určí počet lajkov verejnosti a štyroch odborná porota zo Skalnatej chaty.

Sympózium snehuliakov na Skalnatej chate

Pohľad do minulých ročníkov recesistickej súťaže. Ilustračné foto: Lukáš Šichta  

Mená výhercov zverejnia vyhlasovatelia na webovej  a FB stránke Skalnatej chaty. Snehomaniaci dostanú ceny od sponzorov súťaže.

Tak čo, zaujalo vás to? Mnohých návštevníkov legendárnej Skalnatej chaty áno. Stačí pozrieť spomínanú FB stránku. A ako sa na chatu dostanete?  

Skalnatú chatu (1 751 m) nájdete v strede Skalnatej doliny, okolo vedie známa Tatranská magistrála. Chata má nenápadný tvar, akoby chcela splynúť s prírodou a kameňmi naokolo. Stretávajú sa tu chodníky k Skalnatému plesu, do Malej a Veľkej Studenej doliny i k Zelenému plesu.

Päť minút od chaty je stanica sedačkovej lanovky z Tatranskej Lomnice. V blízkosti je najvyššie položená a najdlhšia tatranská zjazdovka z Lomnického sedla do Tatranskej Lomnice, meria 12 kilometrov. Vysokohorské chodníky v Tatrách sú do polovice júna uzavreté, na Skalnatú chatu sa však dostanete celoročne.

Ak chcete celodennú túru, je to dobrý tip. Vybrať si môžete medzi lanovkou a túrou.  Z Tatranskej Lomnice by ste to mali po zelenej značke zvládnuť za necelé štyri hodiny. Ak sa rozhodnete pre lanovku, dostanete sa ňou až k Skalnatému plesu, odkiaľ je to na Skalnatú chatu pár minút.

Skalnatá chata sa nachádza v nadmorskej výške 1 751 m

Skalnatú chatu (1 751 m) nájdete v strede Skalnatej doliny.   
Ilustračné foto: Severovýchod Slovenska

Ponúka sa aj iná možnosť. Vyraziť zo Starého Smokovca, na Skalnaté pleso sa dostanete po červenej značke. Najprv na Hrebienok, odtiaľ na Zamkovského chatu a potom po magistrále k cieľu.

Pri Skalnatej chate vás čaká terasa, môžete si oddýchnuť a vychutnať krásne výhľady na okolie. Keďže výstup až sem sa považuje za stredne náročnú túru, zoberte na ňu aj deti.

Plány na stavbu chaty sa začali rodiť v Skalnatej doline pod Skalnatým ohniskom. Bol to balvan, pod ktorým sa zvykli ukrývať návštevníci doliny. Jednoduchú útulňu, volali ju kaverna, tu postavili v roku 1877. O viac ako polstoročie k nej pribudla chata s ubytovaním. Mala vychýrenú atmosféru a kuchyňu, stala sa jednou z najobľúbenejších v Tatrách.

Odvtedy prešla prestavbami, ale aj obavami, či nezanikne. Pôvodné poslanie jej vrátila legenda horského nosičstva Laco Kulanga. Zničenú a opustenú chatu s citom zrekonštruoval. Chatárčil tu donedávna. Dnes v tom pokračuje jeho syn Pavol a ďalej ju zveľaďuje. Má osem lôžok, jedáleň s teplými a studenými jedlami a otvorenými dverami pre každého turistu. Či už príde peši, alebo lanovkou. A v rámci recesie pri nej postavte snehuliaka.         

Viera Legerská

Horskí záchranári v akcii

Zachraňovali skialpinistu a pátrali aj po turistovi na najdlhšej magistrále Slovenska

Ilustračné foto: HZS

Zachraňovali skialpinistu, pátrali po nezvestnom na Ceste hrdinov SNP a pomáhali aj pri zraneniach pretekárok na Svetovom pohári v Jasnej. Záchranári Horskej záchrannej služby boli aj uplynulý víkend v plnej pohotovosti.

V nedeľu v ranných hodinách prijala HZS tiesňové volanie od 35-ročného českého skialpinistu. Zranil si koleno a bol v Útulni pod Chabencom. Sám zostúpiť nedokázal. Horských záchranárov k útulni doviezla letka ministerstva vnútra. Po ošetrení vrtuľník odviezol pacient na Bystrú a odtiaľ ho terénnym vozidlom odviezli do nemocnice v Brezne.

Zachraňovali skialpinistu v Nízkych Tatrách

Zraneného skialpinistu vrtuľník transportoval  na Bystrú.  
Foto:  HZS 

Šťastne sa skončilo aj pátranie po 33-ročnom slovenskom turistovi, ktorý prechádzal Cestu hrdinov SNP. Na najdlhšej turistickej magistrále, ako uvádza portál Horskej záchranne služby, udržiaval s rodinou pravidelný kontakt a uvádzal pritom aj svoju polohu. No keď sa dostal do blízkosti sedla Priehyba v Nízkych Tatrách, na dlhší čas sa odmlčal. Rodina zalarmovala záchranárov, tí najskôr požiadali operačné stredisko policajného zboru o lokalizáciu mobilného telefónu turistu.  A až po získaní informácií sa vydali do terénu z južnej i severnej strany Nízkych Tatier.

„Nezvestný muž bol nájdený v dobrom zdravotnom stave v turistickom prístrešku v sedle Priehyba, kde sa rozhodol prenocovať,“ uvádza HZS.

Horskí záchranári asistovali aj na Svetovom pohári v Jasnej

Horskí záchranári zasahovali aj počas Svetového pohára v Jasnej.  
Foto:  pre HZS Matej Rumanský

Horskí záchranári boli aktívni aj počas Svetového pohára v Jasnej. Počas prvého dňa pretekov ich žiadali o pomoc dvadsaťkrát. V piatich prípadoch išlo o zranenia pretekárok na trati. Jednou z nich bola, žiaľ, aj Petra Vlhová, ktorá sa zranila krátko po svojom štarte. Pätnásť zásahov, ktoré koordinovali aj s príslušníkmi 5. pluku špeciálneho určenia, smerovali do radov divákov. A okrem nich zasahovali šesťkrát na lyžiarskych tratiach v stredisku.

Nedeľa bola z pohľadu horských záchranárov v Jasnej pokojnejšia. Do terénu museli vyraziť tri razy, zakaždým pomáhali návštevníkom strediska mimo trate. A rovnaký počet zásahov si vyžiadali aj zostupujúci diváci, ktorí po skončení pretekov odchádzali z Jasnej.

Záchranársky rušnejšie bolo v nedeľu na lyžiarskych tratiach mimo Lukovej – Kolieska. Na severnej strane Nízkych Tatier pomáhali záchranári lyžiarom v šiestich a na južnej strane v dvoch prípadoch. „Pre urýchlenie zásahu vo voľnom horskom teréne bol využitý vrtuľník Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR, ktorý bol v priebehu celého víkendu v pohotovosti v lokalite Lúčky,“ uvádza sa na portáli Horskej záchrannej služby.

Viera Legerská

V nedeľu panovala v Jasnej elektrizujúca atmosféra

Aj v nedeľu panovala v Jasnej elektrizujúca atmosféra

Foto: Audi FIS Svetový pohár Jasná 2024.

Postarali sa o ňu diváci, ktorí opäť prišli vo veľkom počte sledovať preteky Svetového pohára k zjazdovke Luková – Koliesko, aj keď sa v nich už nepredstavila Petra Vlhová.

Naša lyžiarska jednotka sa zranila v sobotu v prvom kole obrovského slalomu a v tejto sezóne sa už do súťažného kolotoča nezapojí. „Chcela by som sa všetkým fanúšikom, partnerom, rodine aj priateľom poďakovať za neskutočnú podporu a sľubujem, že spravím všetko preto, aby som sa čo najskôr vrátila ešte silnejšia,“ napísala Petra v sobotu večer na sociálnej sieti.

V nedeľu sa súťažilo v slalome. Zvíťazila Američanka Mikaela Shiffrinová, ktorej sa v tejto disciplíne v Jasnej stopercentne darí. Z prvého miesta sa tu tešila aj v rokoch 2021 a 2016. Druhé miesto dnes obsadila Chorvátka Zrinka Ljutičová, tretia skončila Anna Swenová Larssonová zo Švédska.

Martina Dubovská mala v Jasnej obrovskú podporu divákov

Veľkú podporu divákov mala v Jasnej aj Slovenka reprezentujúca Českú republiku Martina Dubovská.
Foto: Audi FIS Svetový pohár Jasná 2024.

Víťazka slalomu Mikaela Shiffrinová ocenila, že diváci prišli na preteky aj v nedeľu, aj keď Petra nemohla štartovať. Okrem nej vyzdvihli slovenských fanúšikov aj ďalšie pretekárky, viaceré si s nimi natáčali príspevky na svoje sociálne siete.

Preteky Svetového pohára v lyžovaní v Jasnej boli v tomto roku najväčšou športovou udalosťou na Slovensku. Atmosféru umocnilo počas oboch víkendových dní aj nádherné zimné slnečné počasie.

Preteky Svetového pohára sa v Jasnej konali po troch rokoch. V roku 2021 (6. a 7. marca) bol tiež na programe slalom a obrovský slalom. Udalosť ovplyvnila vtedy prebiehajúca pandémia, preteky sa konali takmer bez divákov. Petra Vlhová obsadila v sobotu v slalome druhé miesto, v nedeľu v obrovskom slalome sa jej podarilo zvíťaziť.

Svetový pohár sa v Jasnej konal aj v roku 2016, kedy sa vrátil na Slovensko po 30 rokoch. V slalome zvíťazila Američanka Mikaela Shiffrinová, druhá skončila Švajčiarka Wendy Holdenerová, tretia naša Veronika Zuzulová. Petra Vlhová obsadila deviate miesto.

Preteky Svetového pohára sa konali v Jasnej aj za socializmu v rokoch 1984, 1982 a 1979, vo Vysokých Tatrách v rokoch 1986, 1983, 1980, 1974 a 1969.

Jaro Kizek, jaro@cezhory.sk

Tragédia v Mengusovskej doline

Od obrovskej tragédie vo Vysokých Tatrách uplynulo polstoročie

Od lavínovej tragédie v Mengusovskej doline ubehlo 50 rokov. Foto: archív HZS

Vo Vysokých Tatrách 20. januára 1974 zaznamenali zvýšenú lavínovú aktivitu. Pod snehom sa vtedy vo veľhorách ocitlo dohromady 31 ľudí, štrnásť pád lavín neprežilo. Medzi obeťami boli aj študenti Strednej priemyselnej školy strojníckej z Komárna.

Lavína, ktorá v ten deň padla dvadsať minút pred jedenástou hodinou spod sedla nad Skokom, a ktorej čelo sa zastavilo na prístupovej ceste na Popradské pleso, sa dodnes považuje za najtragickejšiu v histórii Vysokých Tatier. Od jej pádu dnes uplynulo polstoročie. Ako uvádzajú archívne pramene, dĺžka odtrhnutej snehovej masy bola 350 m. Pohybovala sa v dĺžke asi 1,5 km s prevýšením 760 m, prekonala koryto Hincovho potoka a vyrútila sa na protisvah. Tam zasiahla skupinu komárňanských študentov, ktorí boli na lyžiarskom výcviku na Popradskom plese.

Keďže v dňoch pred pádom lavíny bolo zlé počasie, učitelia sa rozhodli krátko pred pádom lavíny výcvik ukončiť skôr a časť študentov s jedným učiteľom už čakala na odchod. O pár minút neskôr sa síce aj oni ocitli pod snehom, ale dokázali sa sami alebo za pomoci kamarátov  vyslobodiť a snažili sa privolať pomoc z chaty pri Popradskom plese. Vedeli, že lavína zasiahla plnou silou ich jedenásť spolužiakov, učiteľa a jeho trinásťročného syna.

Horská služba v Starom Smokovci ihneď rozbehla záchrannú akciu. Ešte pred príchodom záchranárov sa do hľadania zasypaných pustili študenti, učitelia, ale aj zamestnanci chaty a ubytovaní hostia. Prvého zo zasypaných študentov našli po troch hodinách. Ani jemu, ani väčšine ostatných pod mohutným nánosom snehu lavína nedala šancu. Do hľadania nasadili aj psov. Jedného zo študentov našiel lavínový pes Udo so záchranárom Štefanom Závadským päť hodín po páde lavíny. Bol v bezvedomí, ale ešte žil a lekári ho zachránili.  

Pátranie po zasypaných študentoch v ten deň neskoro v noci prerušili, pokračovalo sa na druhý deň už aj za pomoci množstva dobrovoľníkov, zamestnancov podnikov vo Vysokých Tatrách a pridali sa i vojaci. V ďalších dňoch a týždňoch spod snehu vyťahovali bezvládne telá ďalších obetí lavíny v Mengusovskej doline. Poslednú sa podarilo nájsť až 18. mája 1974.

Tragédia v Mengusovskej doline

Pátranie po obetiach najväčšie lavínového nešťastia vo Vysokých Tatrách. Foto: archív HZS

Po tejto lavínovej nehode ministerstvo školstva zakázalo organizovať školské lyžiarske kurzy vo vysokohorskom prostredí. Spomínaná lavína totiž nebola jediná, ktorá skončila tragédiou účastníkov takýchto kurzov. Od roku 1956 bolo dovtedy zaznamenaných 5 väčších tragédií so študentskými obeťami.

Čo spôsobilo pád lavíny? Silný vietor a množstvo nového snehu. Ak sa stretnú, stačí málo, napríklad aj zaťaženie a masy snehu sa začnú rútiť nadol. Toto sa stretlo pod sedlom nad Skokom medzi Patriou a Malou Baštou v Mengusovskej doline. Sformovala sa tu veľká doska vetrom naviateho snehu, ktorá sa nestihla s podkladovou vrstvou dostatočne previazať. Deň predtým sa oteplilo, snehová prikrývka zvlhla a oťažela, jej hmotnosť narastala, čo sú podmienky pre uvoľnenie obrovskej masy snehu.

Na veľké, resp. akútne, lavínové nebezpečenstvo na spomínaný deň upozorňovalo aj Stredisko lavínovej prevencie. Vtedy fungovalo viac ako rok a informácie poskytovalo cez rádio, dostali ich aj vysokohorské chaty a lyžiarske strediská a dostali sa aj ku komárňanským organizátorom kurzu. Preto ho predčasne ukončili, no odísť už nestihli.

V ten deň padlo vo Vysokých Tatrách viac lavín, no zostali v tieni tej z Mengusovskej doliny. Pri lavínových nehodách pod Skalnatým plesom a v Malej Studenej doline zahynuli ďalší dvaja ľudia. V Malej Studenej doline prišiel o život horolezec, ktorý ňou schádzal s kamarátom. V Skalnatej doline to bol turista, ktorý sa pridal k zostupujúcim zamestnancom kabínkovej lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso. Pre zlé počasie prerušili jej prevádzku zamestnanci sa rozhodli zostúpiť nadol pešky spolu s dvoma turistami. Päticu zasypala povrchová lavína. Pre jedného osudne, pre štyroch ostatných skončila nehoda zraneniami.  

Viera Legerská

Zdroj: Archív Strediska lavínovej prevencie, Horskej služby TANAP-u a SHMÚ

Petra Vlhová nedokončila obrovský slalom v Jasnej

Petra Vlhová po nešťastnom páde nedokončila obrovský slalom v Jasnej

Foto: Audi FIS Svetový pohár Jasná 2024.

Asi najhorší scenár sa naplnil v sobotných pretekoch Svetového pohára pre našu elitnú lyžiarku. Vypadla po škaredom páde v deviatej bráne, pri ktorom si zranila koleno a sezóna sa pre ňu skončila.

Petru Vlhovú previezli po páde do Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, kde sa podrobila komplexným vyšetreniam. Po ich absolvovaní oznámil tréner Mauro Pini smutnú správu, že Petra si roztrhla väzy v pravom kolene a v aktuálnej sezóne sa už v pretekoch nepredstaví.

„Ďakujem všetkým za obrovskú podporu. Verím, že všetko zvládnem. Budem bojovať o čo najskorší možný návrat na lyže,“ informovala v tlačovej správe Petra Vlhová.

V nemocnici skončil aj náš lyžiar Adam Žampa, ktorý testoval trať obrovského slalomu ako predjazdec a spadol počas svojej jazdy.

Viaceré pretekárky označili trať obrovského slalomu ako výbornú, boli však aj také, ktoré konštatovali, že na takomto podklade si musíte poriadne veriť a mať neskutočne silné nohy.

„Čistý ľad je niečo úplne iné, ako takto perfektne pripravená trať. Nehľadajme príčiny problémov v podmienkach, ale tá podložka je taká, že neodpustí žiadnu chybičku,“ vysvetlil vo vysielaní televízie JOJ Šport lyžiarsky expert Karol Král.

V sobotnom obrovskom slalome v Jasnej zvíťazila Sara Hectorová zo Švédska, druhá skončila Američanka Mikaela Shiffrinová, tretie miesto obsadila Novozélanďanka Alice Robinsonová.

V nedeľu 21. januára je v Jasnej na programe slalom, prvé kolo začína o 9.30, druhé o 12.15 h.

Ak sa chystáte na nedeľný slalom do Jasnej, opäť je tu odporúčanie organizátorov prísť na záchytné parkoviská čo najskôr, aby ste mali dostatok času dostať sa do areálu ešte pred začiatkom pretekov o 9.30 h. Bezplatná kyvadlová doprava bude aj v nedeľu premávať od 4.00 do 21.00 h každých približne 20 minút zo Železničnej stanice v Liptovskom Mikuláši aj zo záchytných a platených parkovísk.

Bezplatné parkoviská pre fanúšikov sú k dispozícii pri Akadémii ozbrojených síl (kapacita 7 500 áut) a pri Tatralandii. Platené parkovisko je v lokalite Krupová (Chopok Juh). Ak máte parkovaciu vstupenku, zaparkujete na Záchytnom parkovisku Pavčina Lehota, Parkovisku Lúčky, Parkovisku Záhradky alebo Parkovisku pri Demänovskej jaskyni Slobody, podľa toho, akú parkovaciu vstupenku ste si kúpili.

Fanzóny s programom budú fungovať aj v nedeľu na Bielej Púti a v Liptovskom Mikuláši na Námestí Osloboditeľov.

V Jasnej môžete lyžovať aj počas konania pretekov Svetového pohára. Lanovky fungujú na tratiach B5 Otupné – Luková a A6 Biela Púť – Priehyba. Na oboch lanovkách sa dá odviezť s lyžami aj smerom nadol.

Jaro Kizek, jaro@cezhory.sk

Belianska jaskyňa je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne

Ak je v Tatrách nepriaznivé počasie, skúste Beliansku jaskyňu

Foto: Depositphotos.

Má niekoľko výnimočností. Hádam najzaujímavejším je fakt, že sa využíva na ozdravovacie speleoklimatické pobyty. No nielen pacienti, ale aj bežní návštevníci si v nej uvedomujú, že majú možnosť byť súčasťou výnimočného prírodného javu.

Jaskyňa je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne. A hoci sa skúma už mnoho desaťročí, jednoznačne presné zákonitosti jej vytvárania sú záhadou. Je to najväčšia a jediná kvapľová sprístupnená jaskyňa v Tatranskom národnom parku, leží v oblasti severného svahu Kobylieho vrchu. Je otvorená v mesiacoch január až november, pondelky býva zatvorená. Dostanete sa k nej z Tatranskej Kotliny a k jej vchodu vedie zo spoplatneného parkoviska náučný chodník lesom, ktorý je dlhý kilometer. Stúpanie vás dovedie k cieľu približne za 25 minút.

Prehliadka jaskyne trvá asi 70 minút, jej dĺžka je 1 370 metrov so 125-metrovým prevýšením a 874 schodmi, ktoré treba prekonať. Námaha však stojí za to. Návštevníkom sa v jej interiéri otvorí pohľad na pagodovité stalagmity, sintrové vodopády, jazierka a ďalšiu jaskynnú výzdobu. Dostanú sa aj do Hudobnej siene, meno má podľa zvukov kvapiek vody dopadajúcich na hladinu jazierka. Organizovali sa v nej koncerty reprodukovanej klasickej hudby. Má výbornú akustiku. Aj v tejto jaskyni platí, že vstupy sú načasované a prehliadka sa začne až vtedy, keď pri pokladnici budú stáť najmenej štyria záujemcovia. Je dobrým tipom aj pre prípad, že v Tatrách prší a vám padnú plány na dobrú túru.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Petra Vlhová sa po troch rokoch predstaví na domácom kopci

Petra Vlhová sa po troch rokoch opäť predstaví na domácom kopci

Foto: Audi FIS Svetový pohár Jasná 2024.

Dlho očakávaná a pripravovaná udalosť – preteky Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní v Jasnej v Nízkych Tatrách, sa nezadržateľne blíži. Od štartu sobotného obrovského slalomu nás delia už len hodiny. Pre slovenských fanúšikov bude hlavnou postavou tohto víkendu fenomenálna Petra Vlhová.

Práve zjazdovku v Jasnej považuje Petra za svoju domácu, vyrastala tu, dobre pozná terén, klimatické podmienky aj typ snehu. Tento týždeň už pod Chopkom trénovala, v utorok 16. januára si ešte „odskočila“ na preteky do rakúskeho Flachau, kde obsadila v slalome druhé miesto.
Aj tento víkend patrí spolu s Američankou Mikaelou Shiffrinovou k hlavným favoritkám na víťazstvo, ako v sobotnom obrovskom slalome, tak aj v nedeľnom slalome. Preteky začínajú vždy o 9.30 h, druhé kolo je v sobotu naplánované na 13.00 h, v nedeľu o 12.15 h. Oba dni sa súťaží na zjazdovke Luková – Koliesko.
Podľa oficiálnej stránky podujatia očakávajú organizátori počas víkendu viac ako 11 500 divákov. Kapacita areálu Koliesko vrátane zóny Priehyba je 12-tisíc ľudí. O lístky bol obrovský záujem, vypredané bolo vo veľkom predstihu. Na poslednú chvíľu sa podarilo dať do predaja ešte 400 vstupeniek, ktoré sa predali za 15 minút.

Petra Vlhová počas prípravy na zjazdovke v Jasnej

Petra Vlhová počas prípravy na zjazdovke v Jasnej.
Foto: Audi FIS Svetový pohár Jasná 2024.

Program začína v piatok 19. januára, od 18.00 h môžete vo fanzóne na Bielej púti vidieť naživo najlepšie lyžiarky sveta, samozrejme aj s Petrou Vlhovou, na verejnom žrebovaní štartových čísel pred sobotným obrovským slalomom. Žrebovanie čísel bude aj v sobotu, tiež o 18.00 h na Bielej púti, pred nedeľným slalomom. Veľká fanzóna je počas oboch víkendových dní k dispozícii aj v Liptovskom Mikuláši na Námestí Osloboditeľov.
Organizátori odporúčajú návštevníkom, ktorí pôjdu na preteky, aby prišli na záchytné parkoviská pri Liptovskom Mikuláši čo najskôr, čiže medzi 4.00 a 6.00 h ráno. Gastro stánky budú v dejisku podujatia fungovať už od 6.30 h, čiže sa netreba obávať, že by ste sa v ranných hodinách nemali čím zahriať.

Príprava zjazdovky v Jasnej pred pretekmi Svetového pohára

Príprava zjazdovky v Jasnej pred pretekmi Svetového pohára.
Foto: Audi FIS Svetový pohár Jasná 2024.

Do Jasnej bez auta
Ak sa chystáte na žrebovanie, využite bezplatnú kyvadlovú dopravu po lokalitu Biela púť. Premáva v piatok od 14.00 do 21.00 h, v sobotu a nedeľu od 4.00 do 21.00 h, zo Železničnej stanice v Liptovskom Mikuláši aj zo záchytných a platených parkovísk. Od štvrtku 18. januára začalo v Demänovskej doline regulované parkovanie. Dostanú sa tam len autá s oprávnením, ide o ubytovaných hostí, obyvateľov Demänovskej doliny, organizátorov, účastníkov Svetového pohára a hostí so zakúpeným parkovaním.
Bezplatné parkoviská pre fanúšikov budú k dispozícii pri Akadémii ozbrojených síl (kapacita 7 500 áut) a pri Tatralandii. Platené parkovisko je v lokalite Krupová (Chopok Juh). Ak máte parkovaciu vstupenku, zaparkujete na Záchytnom parkovisku Pavčina Lehota, Parkovisku Lúčky, Parkovisku Záhradky alebo Parkovisku pri Demänovskej jaskyni Slobody, podľa toho, akú parkovaciu vstupenku ste si kúpili. Viac informácií k doprave nájdete na oficiálnej stránke Svetového pohára v Jasnej.

Petra Vlhová a jej tréner Mauro Pini na tlačovej konferencii

Petra Vlhová a jej tréner Mauro Pini na tlačovej konferencii pred pretekmi v Jasnej.
Foto: Audi FIS Svetový pohár Jasná 2024.

Jaro Kizek, jaro@cezhory.sk

Važecká jaskyňa je klenotnicou horného Liptova

Važecká jaskyňa je klenotnicou horného Liptova

Foto: Depositphotos.

Hoci dĺžkou patrí k tým kratším spomedzi sprístupnených podzemných krások, má bohatú kvapľovú výzdobu a jaskynnú faunu a vyznamenala sa aj nálezmi kostí jaskynných medveďov.

Nájdete ju vo Važeckom krase, na západnom okraji obce Važec, medzi Kozími chrbtami a Liptovskom kotlinou. Vchod nebudete hľadať dlho – leží pár metrov nad údolnou nivou Bieleho Váhu, v nadmorskej výške asi 780 metrov. Parkovisko je pred vchodom, z Liptovského Mikuláša to máte 30 a z Popradu 25 km. Do Važca je aj výborné vlakové a autobusové spojenie. Ak si chcete návštevu dobre naplánovať, všimnite si na stránke Správy slovenských jaskýň časy vstupov, no treba zobrať do úvahy, že budú platiť iba v prípade, že pred jaskyňou budú na prehliadku čakať minimálne štyria záujemcovia. Lístky vám ani skôr nepredajú.

Ak sa dvere jaskyne otvoria, čaká vás prehliadka, ktorá trvá 25 minút, v rámci nej prejdete 235 metrov, prekonáte päťmetrové prevýšenie a 88 schodov. Nezabudnite na teplé oblečenie – v jaskyni je priemerná teplota od 6,5 do 7,1 stupňa Celzia. Tieto suché konštatovania však majú veľmi ďaleko od toho, koľko krásy počas prehliadky podzemných priestorov uvidíte. V jaskyni je bohatá snehobiela sintrová výzdoba s množstvom malých jazierok, priestory dekorujú stalaktity a stalagmity. A bohatí odídete, aj čo sa týka vedomostí o jaskynných medveďoch. Kedysi ju obývali celoročne a odchovávali v nej aj mláďatá.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

V Demänovskej ľadovej jaskyni sa dnes ľad vyskytuje len v jej najnižšej časti

Ľad ubúda, no návšteva jaskyne stojí za to

Foto: Depositphotos.

Zmena klímy spôsobila, že v Demänovskej ľadovej jaskyni sa dnes ľad vyskytuje len v jej najnižšej časti, niekdajšie ľadové kvaple a stĺpy by ste v nej hľadali márne. No prehliadka je aj tak zážitkom.

Kým sa vyberiete na cestu, overte si, či a kedy je otvorená a čo v nej môžete vidieť, aby vás realita nesklamala. Obyčajne je sprístupnená od 15. mája do 15. septembra a jej najväčším lákadlom je nielen zostup puklinovou chodbou na najnižšie poschodie, ale najmä Veľký dóm a Kmeťov dóm, hoci sa ich ľadová výzdoba už roztopila. Prvá časť prehliadkovej trasy vedie cez jaskynné priestory so sintrovou výzdobou, druhá by mala návštevníkom ukázať zaľadnené časti, no ľad teraz chýba.

Na obdiv tak ostáva vápencová výzdoba, ktorú tvoria kamenné kvaple a iné krasové útvary. Prehliadka trvá 45 minút, návštevník za ten čas prejde 650 metrov s prevýšením 48 metrov. Pripraviť sa treba na veľmi nízku teplotu od 0,4 do 3 stupňov Celzia. Tí, ktorí prehliadku absolvovali, tvrdia, že aj bez ľadu je jaskyňa krásna a treba si ju pozrieť. A hoci sa pre jeho úbytok začali objavovať aj úvahy o premenovaní jaskyne, odborníci to zatiaľ odmietajú. Pokiaľ sa vplyvom vonkajších podmienok v podzemí nezmení prúdenie vzduchu, ešte stále je nádej, že ľad tu znova vznikne. Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Demänovskej doliny, pár kilometrov pod lyžiarskym strediskom Jasná. Výstup k nej od parkoviska trvá asi 20 minút serpentínovým chodníkom okolo Kamennej chaty.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope