Bratia Žampovci začínali s lyžovaním v Tatrách.

Lyžovanie je rodinnou tradíciou Žampovcov

by Články

Foto: Martin Krystýnek.

Výnimočné bratské trio z Vysokých Tatier reprezentuje Slovensko v zjazdovom lyžovaní. Adam pravidelne jazdí preteky Svetového pohára, na olympiáde v Soči získal piate miesto v super kombinácii. Andreas už má tiež skúsenosti zo súťaží medzi svetovou elitou, od predminulého roka sa k nim pridal aj najmladší Teo. Bratia Žampovci.

Vyhľadávate adrenalín aj v živote mimo lyžovania?
Adam: Áno, väčšinou, keď si potrebujem zresetovať hlavu. Nedávno som získal pilotný preukaz, doteraz na to nebol veľmi čas. Odmalička som o tom sníval. Sem-tam si idem zalietať ponad Tatry. Mamina si síce do lietadla so mnou ešte nesadla, ale je to krásny pocit, človek si vyčistí hlavu.
Andreas: Ja som si s Adamom do lietadla sadol, ale možno aj preto, že mám parašutistický kurz.
Teo: Ja mám veľmi rád horolezectvo, či už lezenie v horách, alebo na lezeckej stene. Bavia ma tiež motokáry, lebo aj tam sa dá dosiahnuť veľká rýchlosť, a je to veľmi podobné tomu, čo zažívam na lyžiach.

Všetci traja ste sa upísali jednej disciplíne. Panuje medzi vami veľká rivalita?
Adam: Áno, občas je to medzi nami dosť divoké. Nie občas, ale často. Keď sme napríklad počas tréningu na štarte, dávam paličky na miesta, sústredím sa, a príde nejaká poznámka, že určite nebudem mať najlepší čas. Alebo veta, že ma niekto iný porazí. To je presne ten moment, ktorý potrebujem, aby som do toho dal všetko. Ešte je tu slovné spojenie „stav sa“, to sa u nás spomína skoro denne a všetci sa hneď smejeme, lebo vieme, čo to v tíme znamená.

Lyžiarska história vašej rodiny siaha hlboko do minulosti. Nemýlime sa, však?
Andreas: Je to pravda, sme štvrtá generácia, ktorá lyžuje. Začal to náš pradedko, potom dedko aj s babkou a takisto aj náš otec a teraz sme s lyžami spojení Adam, ja a Teo.
Adam: Z rozprávania našich viem, že môj pradedo robil lanovkára na Lomnický štít, na Skalnaté pleso, bol aj výpravca, a popri tom reprezentoval Slovensko aj Československo ako jeden z prvých. Máme po ňom krásne trofeje. Dedko bol Čech, za babkou prišiel do Vysokých Tatier. Babka sa narodila na medzistanici Štart v Tatranskej Lomnici. Do školy chodila na lyžiach a domov lanovkou, nie autobusom. U nás doma bolo lyžovanie vždy prioritné.
Teo: Keď som mal dva roky, bratia ma dotiahli na lyže na Jakubkovej lúke v Starom Smokovci. Vraj už som dosť starý, aby som lyžoval.
Andreas: Samozrejme, že sme ho spustili rovno dole. Držal sa. Takže sme to my, kto ho naučil lyžovať. A nás dvoch zase motivovali rodičia. Nikdy to nebolo o tom, že musíte pretekať. Otec sa nás opýtal, či chceme ísť do lyžiarskeho klubu. Ja som mal deväť a Adam dvanásť. Tak nás to chytilo, že najväčším trestom pre nás bolo, keď sme nemohli ísť na tréning alebo von.

Andreas, Teo a Adam Žampovci vo Vysokých Tatrách.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Aké ste mali detstvo v Tatrách?
Andreas: Krásne. Keď nasnežilo, vždy sme leteli von, sánkovali sme sa a lyžovali. V lete to bol futbal, plno naháňačiek, schovávačiek, bicyklovania. Šport u nás patril k dennej rutine. Ale keď sme mali na výber, čo robiť profesionálne, tak zjazdové lyžovanie vyhralo. Jasný výber nadväzujúci na rodinnú tradíciu.
Adam: Teraz, po trinástich rokoch vo Svetovom pohári vidím, čo všetko pre nás rodičia robili. Mamina nás vozila na tréningy, jeden v škole, druhý už na svahu alebo naopak, a keď sa narodil Teo, tak počas pretekov nás čakala v cieli s Teom v kočíku. Do toho nám pomáhala babka s dedkom, celá rodina sa obetovala, aby sme mohli ten sveťák jazdiť. Veľký rešpekt.

Existuje vo svete podobná trojica športovcov, ako ste vy?
Teo: V lyžovaní ani nie, ale v hokeji tu boli bratia Šťastní, ktorí hrali za jeden tím a v jednej formácii.
Andreas: Nejaké dvojice určite existujú, ale trojica je už výnimočná. Fungujeme ako tím a vieme sa vždy podporiť.
Adam: Ja som bol vo sveťáku za nás prvý a som rád, že sa doň prepracoval aj Andy a Teo. Práve on nám doniesol do tímu tú svoju mládežnícku dravosť, na tréningoch nás motivuje, posúva, robíme stávky. Je to podobne, ako keď v zahraničí príde do tímu niekto mladý a podporí ho. My sa nemusíme hľadať, sme bratia. A chémia v tíme lepšie funguje.
Andreas: Musím povedať, že to takto super funguje. Páči sa nám, že Teo niekedy príde a prvá veta, ktorú povie je, že sa to nedá. A my, že áno. A zrazu to ideme dať.

Takže vám takéto podpichovanie pomáha aj pri stanovení cieľov, ktoré chcete dosiahnuť?
Adam: Určite. Pred sezónou alebo počas nej si dám ciele, ktoré chcem splniť. Keď ich dosiahnem, dám si ďalšie, lebo tiež viem, že ma k nim bratia postrčia. Robím to, čo ma baví, a dôležitá je u mňa už samotná cesta k výsledkom. Veľakrát som zranený ležal v nemocnici a vtedy som si uvedomil, aké je lyžovanie krásne.
Andreas: Všetci traja chceme ísť na kopec a podať výkon. A potom ísť ďalej a zlepšiť to. Teo: Ja myslím, že mňa posúva dopredu to, že sa nikdy nevzdám.
Andreas: Takže aj to, že sme zatiaľ lepší, a ty nás chceš predbehnúť?
Teo: Samozrejme. Rivalita je to, čo potrebujeme. Je to obrovská výhoda oproti ostatným súperom, že mám dvoch bratov, ktorí mi odovzdávajú svoje skúsenosti.

Čo pre vás teraz, keď ste dospelí, znamenajú Tatry?
Adam: Je to môj domov. Keď precestujete celý svet, uvedomíte si, ako vám chýbajú.
Andreas: Najkrajšie miesto na Slovensku. Čo môže byť krajšie, ako vyrastať v národnom parku?
Teo: Najkrajšie hory na svete. Moja srdcovka je Zelené pleso a Belianske Tatry. Ticho, pohoda.
Andreas: Chaty sú nádherné, jedlo, kamaráti, pohoda v nich. A keď sa ráno zobudíte, ste sám s prírodou.
Adam: Mne sa najviac páči, keď ideme na Zbojnícku chatu a klasickou cestou to prejdeme cez Pyšné sedlo na Téryho chatu. Zobral som tam už aj pár kamarátov. Boli uveličení.
Andreas: Najsmutnejšie nám bolo, keď v roku 2004 spadli všetky stromy. Dnes sa tešíme, že rastú nové a les možno bude ešte krajší.

Trénujete aj v Tatrách?
Teo: Kondičné tréningy máme v Tatrách – v Starom Smokovci, vo Veľkej Lomnici či na mostíkoch na Štrbskom Plese.
Andreas: Tatry sú ihrisko v prírode, bicyklom na Sliezsky dom či na Hrebienok – to je malina.
Adam: Celé Slovensko chodí do Tatier športovať a relaxovať a my ich máme pod nosom. Super! Aj vtedy, keď potrebujeme zresetovať hlavu.
Andreas: A motivovať aj deti. Pre mnohé sme vzorom. Preto organizujeme Žampa cup. Nie pre medaily, ale preto, aby mali deti zážitok a získalo ich to pre šport. Prekvapilo nás, aký bol o preteky záujem po kovidovej pauze.

Demänovská jaskyňa slobody je národnou prírodnou pamiatkou

Demänovská jaskyňa slobody je národnou prírodnou pamiatkou

by Turistické 
atrakcie

Foto: Depositphotos.

Ak patríte medzi fanúšikov jaskýň, návštevu tejto nevynechajte. Už aj preto, že je najdlhším jaskynným systémom na Slovensku, patrí do zoznamu národných prírodných pamiatok a je jednou z najnavštevovanejších sprístupnených jaskýň u nás.

Je otvorená okrem pondelka a sviatkov denne, no odporúčame pozrieť si časy vstupov. Dá sa do nej dostať aj mimo nich, ale na objednávku a je to drahšie. Ak chcete zážitok dopriať aj malým deťom, odporúčame sedačku, prehliadka vyžaduje trochu fyzickej kondície. A aj primerané oblečenie, lebo teplota v jaskyni sa pohybuje od 6 do 7 stupňov Celzia. Okrem rozhodnutia, čo na seba, si vybrať môžete aj dva prehliadkové okruhy. Tradičný má dĺžku 1 150 m, prehliadka trvá asi hodinu, rátajte s prevýšením 85 metrov, na trase je 913 schodov.

Počas dlhého okruhu budete na trase asi 100 minút, je dlhšia o kilometer a budete musieť zvládnuť 1 118 schodov. Návštevníci počas prehliadky obdivujú unikátne sintrové formy, krasové jazierka a typické riečne modelované chodby, stropné korytá a vyššie v stenách aj kvapľovú výzdobu. Pri dlhom okruhu sa k tomu pridáva Veľký dóm – najrozmernejší podzemný priestor, aký sa na Slovensku sprístupňuje, ale aj pestro vyzdobená Ružová sieň a Kráľova galéria. Jaskyňu nájdete na pravej strane Demänovskej doliny pod strediskom Jasná, vchod je v dolinke Točište v nadmorskej výške 870 m. Dostanete sa k nemu za štvrťhodinku serpentínovým chodníkom, súčasne aj náučným, od parkoviska.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Hľadanie českého skialpinistu

Tiesňové linky nespali, nehoda na snežnom skútri skončila tragicky

by Články

Ilustračné foto:  archív Horskej záchrannej služby 

Nešťastie chodí aj po horách. Najmä po nich, ak sú ľudia neopatrní a nepredvídaví, alebo majú smolu. Tiesňové linky Horskej záchrannej služby boli v pohotovosti aj v minulých dňoch. Zásahy boli úspešné, po jednom museli ale záchranári konštatovali smrť.

Pomoc potreboval aj mladý český skialpinista, ktorý z poľskej strany vystúpil na vrchol Pilsko, odtiaľ chcel zísť späť do Korbielowa, kde na neho čakali kamaráti. Ako uvádza portál Horskej záchrannej služby, tento plán mu nevyšiel a keď požiadal o pomoc, nevedel odoslať GPS súradnice. No stihol oznámiť, že sa nachádza na slovenskej strane, niekde na zasneženej ceste. Vybitá batéria spojenie prerušila.

No lokalizácia telefónu prostredníctvom PZ SR záchranárov nasmerovala a po skialpinistovi sa vydali pátrať dobrovoľní záchranári HZS z Oravskej Polhory i profesionáli z Oblastného strediska HZS Západné Tatry – Zverovka.

Medzitým sa z Poľska cez tamojší horský záchranný servis ozvali aj kamaráti nezvestného Čecha, ktorí sa s ním nevedeli spojiť. Naši ho našli až po zotmení na ceste pri Mutňanskej Píle. Bol nezranený, v pohode, terénne auto HZS ho odviezlo na štátnu hranicu, kde na neho čakala jeho partia. 

Zásah leteckých záchranárov v Nízkych Tatrách

Zásah záchranárov v Nízkych Tatrách. Ilustračné foto:  archív Horskej záchrannej služby 

Letecky zasahovali horskí záchranári aj na severe Chopku. Ich pomoc, ako uvádza portál HZS, potreboval 50-ročný lotyšský snowboardista z lyžiarskej trate Turistická. Muž spadol, bol v bezvedomí, ale dýchal.

„Po príchode záchranárov sa jeho stav zhoršil a bolo nevyhnutné začať s resuscitáciou. O súčinnosť bola požiadaná posádka leteckých záchranárov, ktorí na miesto leteli z Popradu. Pacienta vrtuľník transportoval v kritickom stave do nemocnice v Banskej Bystrici,“ opisuje portál. 

Náhodní turisti našli v sobotu na magistrále v smere Zamkovského chata – Skalnaté pleso ležať v snehu muža. Ihneď zalarmovali záchranárov, lebo rýchlo zistili, že na mieste ležal dlhší čas. Ako sa neskôr ukázalo, muž mal 60 rokov. Smeroval k nemu tím spolu s leteckými záchranármi a lekárom. „Do ich príletu sa muž prebral a po prvotnom ošetrení sa jeho stav stabilizoval. Odmietol letecký transport a rozhodol sa zostúpiť v sprievode záchranára až na Hrebienok, kde sa ho na jeho vlastnú žiadosť ujali príbuzní,“ informuje portál HZS.

Sprievod nebol zbytočný, lebo zároveň boli záchranári požiadaní o pomoc pre 80-ročného poľského turistu, ktorý začal kolabovať na hornej stanici pozemnej lanovky na Hrebienok. Ukázalo sa, že trpel hypoglykémiou, po podaní sladkých nápojov sa jeho stav stabilizoval.

Tragická nehoda na našej strane Oravských Beskýd

Tragická nehoda na snežnom skútri v Oravských Beskydách. Ilustračné foto:  archív Horskej záchrannej služby 

Tragicky skončila nedávno havária na snežnom skútri na našej strane Oravských Beskýd. Našim záchranárom ju oznámili ich poľskí kolegovia. Na miesto nehody sa vybrala skupina z OS HZS Západné Tatry – Zverovka. Poľských záchranárov predtým kontaktovala manželka 45-ročného Poliaka, lebo s ním stratila kontakt. Následne našli  stopu snežného skútra a aj miesto nehody, ktorá sa stala v horskom teréne pod masívom Pilska.

„Muž pravdepodobne jazdil na snežnom skútri po strmom svahu a vozidlo sa na neho prevrátilo. Poľskí záchranári, ktorí prišli na miesto ako prví, začali s rozšírenou resuscitáciou, no aj napriek ich maximálnemu úsiliu sa u muža už nepodarilo obnoviť vitálne funkcie,“ informuje portál HZS . Naši záchranári potom transportovali telesné pozostatky nebohého muža z horského terénu.

Lavíny si počkajú najmä na extrémnych lyžiarov

Pod Tromi Kopami lyžiarov lavína poriadne poobracala + VIDEO

by Články

Ilustračné foto:  archív Strediska lavínovej prevencie 

Žiarska dolina a jej okolie je pre skialpinistov pojem. Patrí k vyhľadávaným, tešia sa na prašan výhľady, športový zážitok. V sobotu tu padla lavína a mohlo sa to skončiť aj horšie.

Pod Tromi  Kopami v Západných Tatrách v sobotu v rôznom čase lyžovalo viac lyžiarov – bez problémov. No v Tatrách vždy platí opatrnosť. Nič a nikdy nezaručí, že tomu ďalšiemu lyžiarovi sa nestane nič. Adrenalínový zážitok, ktorý si nenaplánovali, počkal na dvojicu lyžiarov, ktorých ohrozila padajúca lavína. Našťastie, bez fatálnych dôsledkov. Nič vážne sa nestalo. Prežili, hoci oboch strhla lavína so sebou.

„Jedným z nich som bol ja,“ uvádza v našej FB skupine Tibor Maceasik. „Nie vlastnou vinou. Boli sme na druhom výšľape a nestihli sme zareagovať. Nebol čas na únik. Najväčším problémom boli lyže, ktoré nevypínajú, keď sú nastavené na šliapanie. Dosť mi to ponaťahovalo kolená a členky. Mohlo to dopadnúť aj horšie,“ dodal.

Stredisko lavínovej prevencie minulý týždeň varovalo pred možnosťou padania lavín. „Od pondelka k nám začal prúdiť vyšší tlak vzduchu a začalo sa vyjasňovať. Nastali tak krásne slnečné dni, ale aj poriadne mrazivé. S touto zmenou k nám prišiel aj veľmi silný vietor o sile víchrice. Bolo zaujímavé, že fúkalo prevažne z východného smeru. To celej lavínovej situácii poriadne zamiešalo karty,“ uvádza vo svojej správe.

V minulom týždni padli lavíny na viacerých miestach. Ako dokladá správa Strediska lavínovej prevencie, prvý incident zaznamenali v utorok v Malej studenej doline, v Mačacom kotle, ktorý vyúsťuje na hrebeň Pyšných štítov. Lyžiar, ktorý vyšliapal polovicu trasy na lyžiach a zvyšok na pešo, si pri zjazde uvoľnil doskovú lavínu.

„Našťastie, zastal pri odtrhu a nespadol dolu spolu s lavínou,“ bilancuje stredisko a opisuje nasledujúce prípady. „Ďalší incident sa stal pod Volou vežou, kde si jeden z trojice lyžiarov tiež odtrhol malú lavínu s podobným scenárom. O čosi dramatickejší scenár však mala štvrtková nehoda v Doline Zeleného plesa. Tu skupina troch skialpinistov vystúpila od chaty cez Fľašku do Veľkej Zmrzlej doliny. Tá bola v predchádzajúci deň prelyžovaná niekoľkými lyžiarmi. Ich smolou bolo, že pešo pokračovali po reťaziach smerom do Malej Zmrzlej doliny, kde si pod skalnou stenou, pravdepodobne v mieste, kde bolo naviate väčšie množstvo snehu, odtrhli doskovú lavínu, ktorá dvoch z nich strhla dolu. Jeden zastal tesne nad skalným prahom a druhý preletel skalnou stienkou a dopadol do Fľašky. Našťastie bez zranení.“

V lokalite sa v tom čase nachádzala skupina záchranárov Horskej záchrannej služby na kynologickom školení a jeden z nich pomohol skialpinistom bezpečne zostúpiť späť na chatu.

V bilancii je aj tragická nehoda. V stredu podvečer náhodný turista nahlásil nehybné telo pod Batizovskou próbou. Bola to obeť pádu doskovej lavíny. Turista bol na túre sám.  Nepriaznivé počasie, ktoré nasledovalo na druhý deň, ho mohlo skryť a Tatry by mali v štatistike o jedného nezvestného viac.

Úžasný výkon

Môže vyjsť na vrchol hôr človek s barlou? Odpoveď je tu

by Články

Foto:  Teresa Biedroň 

Ponúkame výber najzaujímavejších príspevkov v našej FB skupine Vysoké Tatry. Je sa na čo dívať, poučiť sa či inšpirovať. Tatry nie sú iba krásne, vytvárajú aj dôležité zázemie pre neuveriteľné výkony či zvláštnosti.

Náš top prispievateľ Martin Krajíček nám poslal zostrih vysokotatranských zážitkov z roku 2023. Žasneme nielen my, ale aj návštevníci našej FB skupiny, ktorí pridávajú uznanlivé komentáre. Klobúk dole pred majstrami výstupov a autormi videí.

Ozubnicová železnica v zime. Je zaujímavé vidieť, ako prekonávať zasneženú trať a mizne pod obzorom. Pripomeňme, že premáva na trati Štrba – Štrbské Pleso a jej rekonštrukcia priniesla na trať nové hybridné vozne – Bradavica, Vysoká, Stredohrot, Kostolík a Ganek, teda názvy menej známych štítov Vysokých Tatier.

Naozaj obdivuhodný výkon. Bez jednej nohy na vrcholy hôr! Naozaj je to statočné srdce, ako avizuje video a fotografie Teres Biedroň. V našej FB skupine sa stretlo s veľmi pozitívnym ohlasom. Keď sa chce a nechýba odhodlanie či podpora, všetko sa dá. Držíme palce, nech vždy vyhráva chuť do života.

Michal Kališ zaostril na zvieratá, ktoré strácajú plachosť a neboja sa prísť až do tatranskej obytnej zóny. Ako napríklad vidíme zo záberov urobených v Tatranskej Lomnici. Lane, niekedy srnky, ba aj jelene strácajú plachosť a vyhľadávajú potravu aj v blízkostí ľudí. No ako varujú zoológovia, aj keď prejavujú prítulnosť, netreba sa k nim približovať a pokúšať sa ich pohladkať. Neočakávane sa v nich môžu prebudiť inštinkty, ktoré povedú aj k útokom. 

Piotr Peper uverejnil fragmenty výstupu na Gerlach, ktorý so svojou partiou turistov zdolal 8. januára minulého roku. Extrémny výkon doplnil zaujímavými pohľadmi z vrcholu najvyššieho vysokotatranského štítu, ktoré urobil pri východe slnka.

Ľuboš Čerešňák uverejnil niekoľko záberov na čarovnú Andrejcovú. Úchvatné! Hore vyšiel v čase, keď tatranské doliny a osady sužovali vytrvalé dažde. Od 1 200 metrov nadmorskej výšky bol už iný svet. Snehová perina urobila divy so scenériou okolia útulne.

Tragédia pod Gerlachom

Tragédia. Pod Gerlachom zahynuli dvaja poľskí turisti

by Články

Ilustračné foto:  archív HZS 

Streda bola krutým dňom pre blízkych dvoch poľských turistov, ktorí sa usilovali pokoriť Gerlachovský štít nezávisle od seba.

Nález tela jedného z nich nahlásil v stredu náhodný turista. Zbadal ho v oblasti pod Batizovským žľabom v Batizovskej doline a svoj nález nahlásil Horskej záchrannej službe spolu s presnou lokalizáciou.

Krátko na to, ako uvádza portál Horskej záchrannej služby, sa s našimi záchranármi spojili poľskí kolegovia z TOPR-u so žiadosťou o pátranie po vozidle nezvestného poľského turistu, ktorý chcel vystúpiť na Gerlach.

Auto našli vo Vyšných Hágoch. Vtedy už mali k dispozícii fotografiu nezvestného poľského turistu a mohli porovnať jeho oblečenie s tým, čo mal na sebe nájdený turista v Batizovskej doline, keďže už ho zdokumentoval nálezca jeho nehybného tela.

Ukázalo sa, že zrejme ide o toho istého muža.  Možnou príčinou tejto smrteľnej nehody, ako uviedli horskí záchranári, bol pád so strhnutou doskovitou lavínou.

Ilustračné foto:  archív HZS

V stredu večer prišlo k nám od poľských záchranárov ďalšie tiesňové volanie. „Nahlásili nezvestnosť ďalšieho poľského turistu, a to aj s informáciou o jeho poslednom pohybe v oblasti Zadného Gerlachu. Záchranári HZS z Oblastného strediska Vysoké Tatry odišli pátrať do danej lokality. Našli ďalšie telesné pozostatky.

Turista s najväčšou pravdepodobnosťou neprežil po páde z hrebeňa v náročných zimných podmienkach,“ uvádza sa v informácii Horskej záchrannej služby.

Dodáva sa v nej ďalej, že o súčinnosť bola požiadaná ešte včera v podvečerných hodinách Letka Ministerstva vnútra SR, ktorá ale dnes pre nevyhovujúce poveternostné podmienky do oblasti neletela. Ujali sa toho leteckí záchranári z Poľska, a to za pomoci našej Horskej záchrannej služby.

„Po prevoze do Starého Smokovca odovzdali pozostatky oboch mužov slovenským policajtom a pohrebnej službe,“ uzatvára popis tragédie portál Horskej záchrannej služby.

Horský vodca Róbert Turjaník v Tatrách

Horský vodca osádzal aj kríž na Gerlachu

by Články

Horskí vodcovia k našim Tatrám jednoznačne patria. Umožnia nám výstupy, ktoré by boli inak neuskutočniteľné. Róbert Turjaník je jedným z tých, ktorí osadili ikonický kríž na Gerlachovskom štíte.

Viete si ešte spomenúť, kedy vám napadlo, že sa môžete stať horským vodcom?
Už ako tínedžer som sa ním chcel stať. Brigádoval som v horskej službe v Starom Smokovci a tam sa vtedy pohybovala väčšina horských vodcov. Obdivoval som ich, ich pôsobenie malo známky dobrodružstva. Vtedy som ešte nevnímal celý rozsah ich práce, poslania, a hlavne zodpovednosť, akú majú. Vtedy to bolo o ich hrdinstve. Chcel som sa im podobať.

Ako dlho trvalo, kým ste sa ním stal?
Pár rokov. Stalo sa to v roku 1986 a mal som vtedy 24 rokov.

Ktorý moment z práce horského vodcu vo vás najviac rezonuje?
Nedá sa vypichnúť jeden moment. Krásnych, ale aj nebezpečných momentov zažije horský vodca veľmi veľa. Ale aj pre také momenty mám túto prácu veľmi rád. Pekne to povedal jeden z nás, horský vodca Lionel Terray: „Poslaním horského vodcu nie je robiť v horách veľké činy, ale umožniť obyčajným ľuďom výstupy, ktoré by bez jeho pomoci ostali pre nich neuskutočniteľné.“

Autor fotografie: Róbert Turjaník
Autor fotografie: Róbert Turjaník

Skúste dať bežným turistom tri kľúčové rady, ktorých by sa mali v horách držať.
Mali by zvážiť svoje schopnosti a prispôsobiť im výber túry. Nemali by podceňovať predpoveď počasia a podmienky. A nemali by váhať poradiť sa s niekým, kto má viac skúseností.

Ktorý výstup v Tatrách je vašou srdcovkou?
Nemám srdcovku, v Tatrách je množstvo krásnych túr, ktoré si vždy rád zopakujem.

Boli ste pri tom, keď sa na Gerlachovskom štíte osádzal legendárny kríž. Skúste nám pripomenúť tieto historické momenty.
Kríž, ktorý je dnes na Gerlachu, bol pôvodne umiestnený na mieste, odkiaľ sa pravidelne konali výstupy na Rysy. Osadili ho na počesť českého horolezca Viktora Kubáta, ktorý, bohužiaľ, na týchto miestach už nedokončil svoju výpravu. Akademický sochár Otmar Oliva, ktorý bol vtedy na chate, vytvoril mosadzný kríž a na pamiatku horolezca ho osadili na mieste, kde v Sedle Váha v roku 1987 horolezec zahynul. Symbolika kríža nesadla minulému režimu, veď okolo neho prechádzali účastníci medzinárodného výstupu na Rysy, preto ho demontovali a upadol do zabudnutia.

Autor fotografie: Róbert Turjaník

Aký bol jeho ďalší osud?
Po rokoch kríž našiel v dielni sídla horskej služby v Starom Smokovci záchranár a horský vodca Ladislav Šedivý. Ako neskôr povedal, ihneď mu napadlo, že by mohol byť osadený na Gerlachu. Pôvodnému krížu dodal obrubu, odstránil z neho meno horolezca a dátum jeho smrti. Desať rokov potom, ako zahynul, sme ho spolu Ladislavom Šedivým a ďalším horským vodcom Jozefom Korčalom osadili na vrchole Gerlachovského štítu.

Viete si spomenúť, kedy presne to bolo?
Bolo to 28. augusta 1997. Kríž vyviezol vrtuľník, pilotom bol Tibor Nosian, donorom celej akcie bol horský vodca Milan Hoholík. Prebehla veľmi rýchlo, pilot oprel vrtuľník lyžou o vrchol Gerlachovského štítu, Jozef a Ladislav vystúpili, vyložili kríž a veci potrebné na jeho osadenie. Ja som na vrchol sprevádzal klientov a vystúpil som pešo. Následne sme demontovali tyč, ktorá tam bola dovtedy, a osadili sme kríž.

Autor fotografie: Róbert Turjaník
Autor fotografie: Róbert Turjaník

Autor titulnej fotografie: Róbert Turjaník

Zachranári v Lukovom kotli

Presne pred rokom padlo v Tatrách šesť lavín, lyžiari sa druhý raz narodili

by Články

Ilustračné foto:  archív HZS 

Vlaňajší jedenásty január nebol šťastným dňom. V oblasti Tatier spadlo šesť lavín, dve boli veľmi vážne. Zasypaní lyžiari môžu ďakovať šťastiu, druhý raz sa narodili.

Môže sa to stať každý deň. Na voľnom svahu môže lavína padnúť kedykoľvek. No dá sa na ňu pripraviť. Takúto prípravu mali za sebou aj dvaja Slováci, ktorí pri výstupe na lyžiach v Madajovom žľabe 11. januára minulého roku odtrhli doskovú lavínu, no stihli si aktivovať lavínový batoh a zostali na povrchu lavíny.

Jeden muž bol bez zranení, druhý mal poranené rameno. Horská záchranná služba prijala žiadosť o pomoc popoludní. Na pomoc vyštartovali záchranári z Oblastného strediska Západné Tatry, ale aj posádka leteckých záchranárov z Popradu.

Kamarátsku pomoc dvom lyžiarov v lavíništi v Madajovom žľabe poskytli  príslušníci horskej skupiny 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí sa nachádzali na lokalite a zostali s nimi až do príchodu záchranárov. Ilustračné foto:  archív HZS

Lyžiarom medzitým na lavíništi  kamarátsku pomoc poskytli príslušníci horskej skupiny 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí sa nachádzali na lokalite a zostali s nimi až do príchodu záchranárov. Zraneného lyžiara ošetrili a transportovali do nemocnice.

Záchranári v Lukovom kotli. Ilustračné foto: archív HZS

V ten istý deň predpoludním horskí záchranári prijali ďalšiu žiadosť o pomoc, ale z Nízkych Tatier. Ako uviedli vo svojej správe, lavína, ktorá padla v centrálnom žľabe Chopku, strhla 36-ročného lyžiara z Poľska. Stihol si aktivovať lavínový batoh, po páde lavíny sa nachádzal v jej čele a bol čiastočne zasypaný.

Padal cez skalné prahy, čo mu spôsobilo mnohopočetné zranenia ohrozujú život. Druhý z lyžiarov zlyžoval bezpečne k nemu a do príchodu horských záchranárov poskytol zranenému kamarátsku pomoc.

Muži mali šťastie, lebo následne spadla v Meteorologickom žľabe druhá lavína, ktorá do Lukového kotla strhla ďalšieho lyžiara, a zastavila sa v blízkosti čiastočne zasypaného Poliaka. Záchranári ho vyhrabali, poskytli mu zdravotnú starostlivosť a letecky ho transportovali do nemocnice s podozrením na poranenia hlavy, lopatky a panvy. 

V ten deň padli aj lavíny v Lúčnom sedle v Západných Tatrách, ale aj do Kartárikovho žľabu a v oblasti Cmitera vo Vysokých Tatrách. Užívanie si slobody či nedotknutého prašana na voľných svahoch spojeného s adrenalínom či dobrodužstvom môže mať aj vážnejšie dôsledky, ako sme popísali.

Preto je dobre, ak sa na lavíny skialpinisti, horolezci, turisti, snowboardisti a lyžiari pripravia, lebo lavíny ničia všetko, čo im stojí v ceste.

Záchranári v Lukovom kotli. Za sebou tu padli dve lavíny. Jeden lyžiar bol ťažko zranený. Ilustračné foto: archív HZS

ČO TREBA ROBIŤ

  • Naučiť sa orientovať v lavínovej bezpečnosti a predvídať zmenu počasia. Treba vedieť, že v horách sa vrstvy snehu opakovane na seba hromadia a každá má rozdielnu štruktúru či hrúbku. Keď sa časť snehu roztopí a následne zamrzne a na neho napadá nová vrstva snehu, aj malá vibrácia môže spôsobiť skĺznutie nového snehu z kopca, čo vytvorí lavínu.
  • Lavína obsahuje aj kusy ľadu, skaly, stromy, pôdu a dokáže v sebe zomlieť všetko živé. Preto je lepšie sa jej vyhnúť, lebo lavínový batoh nie je všemocný.
  • Svoje plány v horách preto prispôsobte počasiu a pred každým výstupom si naštudujte jeho možný vývoj. Pozrite si aj snehovú predpoveď, čo vám pomôže naplánovať lyžiarsku expedíciu.
  • Rozhodujúcu úlohu pri vašej záchrane má lavínové vybavenie – sledovací maják, lavínová sonda a lopata. Patria k povinnej výbave a pomôžu nájsť a zachrániť ľudí, ktorých lavína zasypala.
  • Netreba podceniť ani školenie lavínovej bezpečnosti a nácvik postupov pri lavínovej nehode.
  • Po spadnutí lavíny je nevyhnutné čo najrýchlejšie sa dostať preč zo svahu. Na lyžiach i snowboarde sa môžete spustiť dolu kopcom a vychýliť sa od svahu, kde padá lavína.
  • Ak vás zasype, snažte sa v nej plávať, lebo telo sa zvykne rýchlo pod sneh ponoriť, čo neskôr sťažuje záchranu. Pokúste sa uvoľniť priestor pred vašimi dýchacími cestami. To by ste mali stihnúť predtým, ako sa lavína zastaví. Keď usadne, stane sa z nej „betón“, pohyb v nej je nemožný.
  • V lavíne je šanca na prežitie veľmi nízka. Ak sa obeť podarí zachrániť do osemnástich minút, miera prežitia je viac ako 91 percent.
Dopravné zápchy v Tatrách.

Autom až pod vleky sa v Tatrách o pár rokov už nebude dať ísť

by Články

Ilustračné foto:  Ivan Horňák 

Počas zlatého týždňa Vysoké Tatry praskali vo švíkoch. Preplnené parkoviská, hromady áut na cestách, státie v kolónach, namiesto sviatočnej pohody stres a nespokojnosť. Môže sa to v budúcnosti počas náporov návštevníkov veľhôr zmeniť?

Opakuje sa to každý rok. Obdobie od Štefana do Troch kráľov sú Tatry nabité turistami, lyžiarmi a skialpinistami. Väčšina z nich používa na prepravu osobné auto a parkoviská v strediskách Vysokých Tatier tento nápor nedokážu zvládnuť.

„Toto je výnimočný časový úsek. Inokedy v roku tento problém v Tatrách nemáme. Možno až na výnimku pár hromadných podujatí, ako sú trebárs Medvedie dni, existujúci počet parkovacích miest stačí,“ hovorí Štefan Mulik, ktorý má na starosti geografické a informačné systémy a dopravu na MsÚ Vysoké Tatry.

Všetci chcú ísť na Hrebienok iba počas víkendov a voľna. Rad na lanovku potom vyzerá takto. Ilustračné foto:  Renáta Rajtárová Šišoláková

Dodáva, že počas zlatého týždňa problém s parkovaním a plynulou dopravou spôsobujú jednodňoví návštevníci, ktorí sa vyberú do Tatier na obrátku vo veľkom počte, ale aj nedisciplinovaní vodiči a nedostatočná zimná výbava ich áut, čo dokáže zabrzdiť premávku v stúpaniach na dlhé desiatky minút.

Pre ubytovaných, zamestnaných a domácich obyvateľov, plus primeraný počet jednodňových lyžiarov či turistov majú Vysoké Tatry vyriešené zázemie na parkovanie, čo dokladajú poprázdninové januárové dni, keď sa nikde nečaká. Trendom nie je neustále budovať nové parkovacie miesta, ale presunúť návštevníkov do verejnej dopravy.

„Pravdou je ale aj to, že Prešovský samosprávny kraj, ktorý zastrešuje autobusovú dopravu, sa dnes borí, podobne ako aj celé Slovensko, s nedostatkom vodičov. Pokiaľ mám dobré informácie, počas sviatkov dopravné spoločnosti zápasili aj so zvýšenou práceneschopnosťou vodičov pre covid. Nemohli teda zahustiť dopravu a pre zápchy mnohé spoje aj meškali,“ pokračuje Š. Mulik.

Mesto Vysoké Tatry už viac rokov komunikuje aj s ministerstvom dopravy a železničnými spoločnosťami, aby sa zahustili intervaly na Tatranskej elektrickej železnici  a Ozubnicovej železnici z hodiny na polhodinu. Pomohlo by to prepraviť viac cestujúcich od Popradu či Štrby smerom do Tatier a potom zo Štrbského Plesa cez Starý Smokovec do Tatranskej Lomnice.

„No chcelo by to investovať do výstavby výhybní, čo sa zatiaľ nedosiahlo. Výstavba nových parkovísk nie je východisko, mesto Vysoké Tatry touto cestou nechce ísť. Viaceré jeho časti majú štatút klimatických kúpeľov, rozprestiera sa v národnom parku, čo prakticky vylučuje, aby sa v ich prostredí vytvárali podmienky pre zahustenie pohybu automobilovej dopravy,“ dôvodí Š. Mulik.

Budúcnosť riešenia dopravy, vrátane statickej, spočíva v pláne udržateľnej mobility regiónu Vysoké Tatry. Na tomto strategickom dokumente pracuje Prešovský samosprávny kraj spolu s mestom Vysoké Tatry a podtatranskými mestami a obcami, ako sú Poprad, Kežmarok, Štrba a ďalšie.

Budúcnosťou dopravy vo Vysokých Tatrách je verejná doprava. Ale treba ju inak zorganizovať. Ilustračné foto: Karin Kollerová

„Práce na jeho tvorbe by mali byť v tomto roku zavŕšené, potom bude nasledovať plnenie jednotlivých krokov. V pláne sa ráta aj so záchytnými parkoviskami v podhorí, prestupnými terminálmi, kyvadlovou dopravou do stredísk a podobne.“

Kyvadlovú dopravu do stredísk si už mesto Vysoké Tatry vyskúšalo. Napríklad počas jarných prázdnin zberá skibus lyžiarov či turistov a rozváža ich od Tatranskej Polianky po Tatranské Matliare. Osvedčilo sa to, predišlo preplneniu tatranských ciest a parkovísk a obslúžilo potreby návštevníkov i lyžiarskych stredísk. Organizuje sa počas jarných prázdnin každoročne.

Plán udržateľnej mobility regiónu Vysoké Tatry rieši dopravu komplexne. Definuje jej budúce potreby pre roky 2030, 2040 a 2050, stanovuje priority, identifikuje opatrenia a zdroje na ich dosiahnutie. Smeruje k tomu, aby sa pre tatranský región zabezpečila kvalitná a moderná doprava, a to posilnením verejnej ekologickej dopravy, redukovaním individuálnej automobilovej dopravy a zavádzaním smart riešení.

Kým sa tak stane návštevníci Vysokých Tatier by mali viac využívať rôzne aplikácie s informáciami o situácii v strediskách cestovného ruchu a plánovať si návštevu veľhôr aj v iné ako víkendové či sviatočné dni. Tatry sa nafúknuť nedajú a tlačenici sa dá predísť rozumnými rozhodnutiami.

Na vrchole

Tatry magnetom aj v zime. Prinášame výber populárnych horolezeckých stien

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Ilustračné foto:  József Jocó Pozsgai 

Zimná horolezecká sezóna trvá vo Vysokých Tatrách do 15. apríla.  Aktuálny návštevný poriadok horolezcom síce priniesol sumár obmedzení, no aj pri ich rešpektovaní sa v pohorí dá vybrať z množstva populárnych i lahôdkových stien.

Vyberme si niektoré z nich, napríklad steny Mengusovského štítu (2 424 m). Je najvyšším z troch Mengusovských štítov tvoriacich amfiteáter nad Veľkým Hincovým plesom. Znalci odporúčajú južnú, rozľahlú stenu, alebo severovýchodnú a severnú stenu. Severné zrázy spadajú z Mengusovského štítu k Morskému oku a patria svojou mohutnosťou k najväčším tatranským stenám. Prístup pod steny je od Popradského plesa a športovci si môžu vybrať z ponuky 46 možností výstupov, ktoré už v minulosti horolezci absolvovali.

Ihla v Mengusovskej doline. Foto: Eduard Kuro Lipták

V hlavnom hrebeni Vysokých Tatier sú horolezecky mimoriadne populárne Rysy (2 503 m). No najmä v zime patrí ich 400 vysoká východná stena k náročným horolezeckým podujatiam a odvážia sa na ňu iba skúsení lezci. Prístup na ňu je z Chaty pod Rysmi a z Bielovodskej doliny, pričom horolezci majú k dispozícii 18 trás.

Šesť možností na výstup poskytuje Ťažký štít (2 520 m). Je uzlovým bodom v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Jeho severovýchodná stena, ktorá sa ponúka aj na zimný výstup, uzatvára Ťažkú dolinu a je vysoká 400 m. Priamo pod stenu je možné dostať sa zo sedla Váhy..

Po výstupe. Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták

Jedným z najkrajších štítov hlavného hrebeňa Vysokých Tatier je i Vysoká (2 560 m). Do plánu zimných výstupov sa núkajú jej východná (450 m) i severná stena (500 m). Pod východnú stenu je prístup od Popradského plesa, pre severnú od Chaty pod Rysmi, resp. z táboriska v Bielovodskej doline. Horolezci majú súhrnom k dispozícii 17 možností výstupov.

Dračí štít (2 523 m) je najvyšším štítom bočného hrebeňa Vysokej a horolezecké príručky odporúčajú cestu na vrchol južnou alebo severovýchodnou stenou. V obidvoch prípadoch sa  pod nich nastupuje od Popradského plesa. Popísaných je deväť možností výstupov južnou stenou. Výstupy vedúce severovýchodnou stenou Dračieho štítu sú totožné s popisom výstupu na Vysokú východnou stenou.

Končistá (2 535 m) je ďalším možným cieľom horolezcov v zimnej sezóne. Na jej vrchol sa odporúča liezť západnou stenou od Popradského plesa, resp. rovno z Lávky Končistej. Horolezci si môžu vybrať trasu spomedzi 24 popísaných výstupov.

Od Popradského plesa je možné vybrať si aj výstup na Štrbský štít (2 385 m). Hoci naň nevedie značkovaný turistický chodník, často je navštevovaný od Mlynickej doliny. Horolezci sa na jeho vrhol dostanú severnou stenou a majú k dispozícii dvanásť  popísaných trás.

Čertovu vežu (2 565 m) možno horolezecky pokoriť východnou stenou, pod ktorú sa športovci dostanú od Velického plesa. Je vysoká 500 m a poskytuje exponované a neobvykle dlhé zimné výstupy. Horolezci majú na výber 14 možností trás na vrchol.

Výstup. Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták

Horolezcov v zime láka aj Pyšný štít (2 623 m). Je piatym najvyšším vo Vysokých Tatrách a leží v rázsoche Lomnického štítu. Dá sa na neho vyliezť západnou i východnou stenou od Téryho chaty či Chaty pri Zelenom plese. Populárne sú najmä žľaby západnej steny. Ale horolezci si môžu vybrať až z 23 možností popísaných výstupov na vrchol štítu.

V zime je atraktvíny i Jahňací štít (2 229 m), ktorý je najvýchodnejším vrcholom hlavného hrebeňa Vysokých Tatier.  Jeho južná stena poskytuje horolezcom 8 alternatív výstupov. Pod stenu sa treba vybrať od Chaty pri Zelenom plese. 

Lezenie na ľadopádoch.  Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták

K zimnému horolezectvu neodmysliteľne patrí aj lezenie ľadopádov. Vysoké Tatry majú neúrekom možností, ako si vyskúšať techniku lezenia na ľade. Napríklad v západnej časti pohoria sú to ľadopády v Hlinskej doline, Mengusovskej doline či Mlynickej doline, v centrálnej časti ich ľadolezci nájdu v Bielovodskej doline, Velickej doline či Veľkej Studenej doline a vo východnej časti Vysokých Tatier napríklad v Javorovej doline, Malej Studenej doline a Doline Zeleného plesa.

Pri plnení všetkých horolezeckých plánov vo Vysokých Tatrách ale treba rešpektovať nový návštevný poriadok TANAP-u, ktorý sa v paragrafe 6 venuje aj podmienkam vykonávania horolezectva. Okrem časových obmedzení vstupu na jednotlivé miesta národného parku je dôležité horolezecké túry zaregistrovať na webovom sídle správy TANAP-u. Pravidlom je tiež vlastníctvo preukazu národného horolezeckého zväzu.

Zdroj:  Výber tatranských stien, horolezecký sprievodca, Vysoké Tatry – zima