Važecká jaskyňa je klenotnicou horného Liptova

Važecká jaskyňa je klenotnicou horného Liptova

Foto: Depositphotos.

Hoci dĺžkou patrí k tým kratším spomedzi sprístupnených podzemných krások, má bohatú kvapľovú výzdobu a jaskynnú faunu a vyznamenala sa aj nálezmi kostí jaskynných medveďov.

Nájdete ju vo Važeckom krase, na západnom okraji obce Važec, medzi Kozími chrbtami a Liptovskom kotlinou. Vchod nebudete hľadať dlho – leží pár metrov nad údolnou nivou Bieleho Váhu, v nadmorskej výške asi 780 metrov. Parkovisko je pred vchodom, z Liptovského Mikuláša to máte 30 a z Popradu 25 km. Do Važca je aj výborné vlakové a autobusové spojenie. Ak si chcete návštevu dobre naplánovať, všimnite si na stránke Správy slovenských jaskýň časy vstupov, no treba zobrať do úvahy, že budú platiť iba v prípade, že pred jaskyňou budú na prehliadku čakať minimálne štyria záujemcovia. Lístky vám ani skôr nepredajú.

Ak sa dvere jaskyne otvoria, čaká vás prehliadka, ktorá trvá 25 minút, v rámci nej prejdete 235 metrov, prekonáte päťmetrové prevýšenie a 88 schodov. Nezabudnite na teplé oblečenie – v jaskyni je priemerná teplota od 6,5 do 7,1 stupňa Celzia. Tieto suché konštatovania však majú veľmi ďaleko od toho, koľko krásy počas prehliadky podzemných priestorov uvidíte. V jaskyni je bohatá snehobiela sintrová výzdoba s množstvom malých jazierok, priestory dekorujú stalaktity a stalagmity. A bohatí odídete, aj čo sa týka vedomostí o jaskynných medveďoch. Kedysi ju obývali celoročne a odchovávali v nej aj mláďatá.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

V Demänovskej ľadovej jaskyni sa dnes ľad vyskytuje len v jej najnižšej časti

Ľad ubúda, no návšteva jaskyne stojí za to

Foto: Depositphotos.

Zmena klímy spôsobila, že v Demänovskej ľadovej jaskyni sa dnes ľad vyskytuje len v jej najnižšej časti, niekdajšie ľadové kvaple a stĺpy by ste v nej hľadali márne. No prehliadka je aj tak zážitkom.

Kým sa vyberiete na cestu, overte si, či a kedy je otvorená a čo v nej môžete vidieť, aby vás realita nesklamala. Obyčajne je sprístupnená od 15. mája do 15. septembra a jej najväčším lákadlom je nielen zostup puklinovou chodbou na najnižšie poschodie, ale najmä Veľký dóm a Kmeťov dóm, hoci sa ich ľadová výzdoba už roztopila. Prvá časť prehliadkovej trasy vedie cez jaskynné priestory so sintrovou výzdobou, druhá by mala návštevníkom ukázať zaľadnené časti, no ľad teraz chýba.

Na obdiv tak ostáva vápencová výzdoba, ktorú tvoria kamenné kvaple a iné krasové útvary. Prehliadka trvá 45 minút, návštevník za ten čas prejde 650 metrov s prevýšením 48 metrov. Pripraviť sa treba na veľmi nízku teplotu od 0,4 do 3 stupňov Celzia. Tí, ktorí prehliadku absolvovali, tvrdia, že aj bez ľadu je jaskyňa krásna a treba si ju pozrieť. A hoci sa pre jeho úbytok začali objavovať aj úvahy o premenovaní jaskyne, odborníci to zatiaľ odmietajú. Pokiaľ sa vplyvom vonkajších podmienok v podzemí nezmení prúdenie vzduchu, ešte stále je nádej, že ľad tu znova vznikne. Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Demänovskej doliny, pár kilometrov pod lyžiarskym strediskom Jasná. Výstup k nej od parkoviska trvá asi 20 minút serpentínovým chodníkom okolo Kamennej chaty.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Demänovská jaskyňa slobody je národnou prírodnou pamiatkou

Demänovská jaskyňa slobody je národnou prírodnou pamiatkou

Foto: Depositphotos.

Ak patríte medzi fanúšikov jaskýň, návštevu tejto nevynechajte. Už aj preto, že je najdlhším jaskynným systémom na Slovensku, patrí do zoznamu národných prírodných pamiatok a je jednou z najnavštevovanejších sprístupnených jaskýň u nás.

Je otvorená okrem pondelka a sviatkov denne, no odporúčame pozrieť si časy vstupov. Dá sa do nej dostať aj mimo nich, ale na objednávku a je to drahšie. Ak chcete zážitok dopriať aj malým deťom, odporúčame sedačku, prehliadka vyžaduje trochu fyzickej kondície. A aj primerané oblečenie, lebo teplota v jaskyni sa pohybuje od 6 do 7 stupňov Celzia. Okrem rozhodnutia, čo na seba, si vybrať môžete aj dva prehliadkové okruhy. Tradičný má dĺžku 1 150 m, prehliadka trvá asi hodinu, rátajte s prevýšením 85 metrov, na trase je 913 schodov.

Počas dlhého okruhu budete na trase asi 100 minút, je dlhšia o kilometer a budete musieť zvládnuť 1 118 schodov. Návštevníci počas prehliadky obdivujú unikátne sintrové formy, krasové jazierka a typické riečne modelované chodby, stropné korytá a vyššie v stenách aj kvapľovú výzdobu. Pri dlhom okruhu sa k tomu pridáva Veľký dóm – najrozmernejší podzemný priestor, aký sa na Slovensku sprístupňuje, ale aj pestro vyzdobená Ružová sieň a Kráľova galéria. Jaskyňu nájdete na pravej strane Demänovskej doliny pod strediskom Jasná, vchod je v dolinke Točište v nadmorskej výške 870 m. Dostanete sa k nemu za štvrťhodinku serpentínovým chodníkom, súčasne aj náučným, od parkoviska.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Symbolická autobusová zastávka pri Chate pod Rysmi.

Od stredy platí v Tatrách uzávera vysokohorských chodníkov

Foto: Michal Puvák.

Ešte jeden deň majú turisti na to, aby sa vybrali napríklad na Chatu pod Rysmi alebo hore na Kriváň. Od stredy 1. novembra začína platiť zimná uzávera vybraných turistických chodníkov a potrvá až do polovice júna budúceho roka.

Uzavreté budú hlavne vyššie položené chodníky, sedlá a štíty. Ich zoznam nájdete veľmi jednoducho na internete. Hlavným cieľom tejto uzávery je poskytnúť prírode čas na oddych a regeneráciu. Svište sa ukladajú na zimný spánok už koncom októbra. Začala aj kamzíčia ruja, ktorá bude trvať ešte asi mesiac a je dôležitá pre to, aby sme na budúci rok videli tieto nádherné zvieratá aj s mláďatami. Na jar zas sedia na vajciach samice dravých vtákov, orla skalného alebo sokola sťahovavého, aby stihli vyviesť mláďatá, kým zas prídu na vysokohorské chodníky turisti.

Aj v zimných mesiacoch je však veľa možností, kam sa vybrať vo Vysokých Tatrách. Obľúbené sú hlavne cesty k tatranským vysokohorským chatám, ktoré sú aj počas zimy pre turistov otvorené. Jedinou výnimkou je už spomínaná Chata pod Rysmi, ktorá je počas zimnej uzávery zatvorená. Uzávera platí aj pre tatranské vrcholy, ale aj tu sú výnimky. Počas zimných mesiacov môžete vystúpiť na Predné Solisko nad Štrbským plesom alebo na Baranec v Západných Tatrách.

Svoje špecifiká má v zime aj Tatranská magistrála. Prístupná je od Tokarín v Západných po Skalnaté pleso vo Vysokých Tatrách, potom sa „preruší“. Na východe je prístupná ešte časť Bieleho plesa po Chatu pri Zelenom plese. Veľa užitočných informácií nájdete napríklad na stránke Tatranského národného parku https://tanap.sopsr.sk/navstevnici/.
Skutočný turista zimné obmedzenia v našich veľhorách rešpektuje a nesnaží sa ich rôznymi spôsobmi obchádzať. Cieľom je, aby prírodné prostredie dokázalo zotrvať v optimálnom stave a mohlo poskytovať vhodné podmienky pre život organizmov, ktoré majú v tatranskej prírode svoj domov.

Cestička v Kôprovej doline.

Tip na túru na jesenné prázdniny – čo tak Kôprová dolina?

Foto: Peter Januch.

Je dlhá 11 kilometrov, tečie ňou Kôprovský potok, ktorý oddeľuje skalnaté Vysoké Tatry s Kriváňom od hôľnatých Západných Tatier. Hornú zalesnenú časť volajú Temné smrečiny, dolnej asi prepožičal meno kôprovníček bezobalový.

Kôprovú dolinu turisti poznajú podľa dvoch rarít – Kmeťovho vodopádu, ktorý je najvyšší vo Vysokých Tatrách (80 m) a Temnosmrečianskemu plesu, to je tretie najväčšie na slovenskej strane Vysokých Tatier. Plies je ale vo vedľajších dolinách Kôprovej doliny viac, ak si ich chcete pozrieť, ľutovať nebudete. Rovnako aj značených turistických chodníkov, ktoré vás privedú nielen k plesám, ale aj k vodopádom, divokým potokom, do sediel a k skalným útvarom, na ktoré sa nebudete vedieť vynadívať.

Túru môžete začať na Podbanskom, dolnou časťou doliny vedie asfaltka, „pribaliť“ možno aj kočíky. Ku Kmeťovmu vodopádu je to ale už pre zdatnejších, no platí, že v množstve tamojších prameňov sa dajú doplniť tekutiny. Po ceste je veľa prístreškov a lavičiek. No štartovať sa dá aj pri Troch studničkách (zelená, modrá, červená značka).
Pokračujte cez Nad bytom k Rázcestiu pod Grúnikom ku Kmeťovmu vodopádu. Keď si urobíte fotky, pokračujte do Hlinskej doliny k Rázcestiu pod Temnými Smrečinami a k Nižnému Temnosmerčianskemu plesu. Pripravte sa na prevýšenie 654 m, výstup môže trvať tri a pol hodiny. Spodná časť Kôprovej doliny je prístupná aj cyklistom.

Vyberte si napríklad modrú cyklotrasu z Podbanského k Horárni pred Tichou, pokračujte do Kôprovej doliny k Rázcestiu pod Grúnikom ku Kmeťovmu vodopádu. Je to zážitok – potrvá vám to hodinku, prekonáte prevýšenie 268 m. A vezmite so sebou aj deti – zvládnu to.

Rozcestník pri Sliezskom dome

Na Sliezsky dom pokojne aj s dieťaťom v kočíku

Foto: Peter Cobol.

Od stredy 1. novembra začína v Tatrách zimná uzávera turistických chodníkov, stále je však množstvo možností, kam sa vybrať v našich veľhorách na túru. Jedným z dobrých tipov aj pre menej skúsených vyznávačov turistiky je výstup k Velickému plesu s blízkym Sliezskym domom.

Asi najčastejším miestom, kde túto túru začať, je Tatranská Polianka. Buď sa sem doveziete tatranskou železnicou alebo zaparkujete auto pozdĺž hlavnej cesty. Na prelome októbra a novembra sú dni čoraz kratšie, preto odporúčame vyraziť čo najskôr dopoludnia, aby vás cestou späť nezastihla tma. Po zelenej značke sa dostanete hore asi za dve hodiny. Okolo Sanatória do lesa a potom po turistickom chodníku až k Sliezskemu domu. V prvej polovici trasy sa občas stretnete s asfaltovou cestou, ktorá tiež mieru k tomuto hotelu a slúži na zásobovanie, ale aj ako cyklotrasa.

Tesne pod rázcestníkom na Velickej poľane vyjdeme z lesa, k cieľu cesty to bude už len nejakých 15 minút. Určite sa zastavte pri Velickom plese, ktoré je najväčším vo Velickej doline a vedie okolo neho turistický chodník. Nad plesom sa nachádza neveľká moréna, čiže skalná suť, balvany a bloky nanesené ľadovcom. Zaujímavou je aj skutočnosť, že sa tu počas svojej návštevy Slovenska v roku 1995 zastavil pápež Ján Pavol II.

Alternatívnou cestou z Tatranskej Polianky k Sliezskemu domu je už spomínaná asfaltová cesta. Trvá to po nej asi o štvrťhodinu dlhšie ako po turistickom chodníku, ale pôjde sa vám pohodlnejšie. Pokojne môžete zobrať so sebou aj dieťa v kočíku. Ďalšou možnosťou je výstup na Sliezsky dom zo Starého Smokovca. Pôjdete po žltej značke na Velickú Poľanu, kde sa spojíte s cestou z Tatranskej Polianky. Túto cestu odhadujú turistické príručky na 2 hodiny a 25 minút.

Sliezsky dom má svoju tradíciu. Prvú útulňu tu postavili už v roku 1871, na konci 19. storočia tam už stál väčší turistický objekt, v ktorom bolo dokonca aj malé turistické múzeum. Aj dnes je to skôr hotel ako vysokohorská chata. Je to zároveň najčastejšie štartovacie miesto na výstupy na Gerlachovský štít. Tie sú však možné len s horským vodcom a v čase mimo zimnej uzávery.

Hrebienok je jedno z najlahšie dostupných miest v Tatrách.

Pomaličky až na Hrebienok aj s kočíkom

Sú dni, keď nám jesenné počasie naznačuje, aby sme skôr ostali niekde vo vnútri a túru či výlet odložili na neskôr. Ale čo, keď naše deti už nevedia vydržať a najlepšie, čo môžeme urobiť je vybrať sa niekam von. Po wellnesse a iných službách tatranských hotelov a penziónov dobre padne príjemná prechádzka. Ak ste v Starom Smokovci a jeho okolí, tak sa vyberte napríklad na Hrebienok.

Foto: Viktor Juriga

Deti vezmite so sebou, pokojne aj ak sú ešte veľmi malé. Zo Starého Smokovca sa dá ísť po asfaltovej ceste aj s kočíkom. Táto trasa je trochu dlhšia ako turistický chodník, ale nemusíte prekonávať terénne nerovnosti. Pôjdete stále do kopca, stúpanie je síce mierne, ale trvá stále až do cieľa. Trasa je dlhá približne tri kilometre, po ceste sa môžete občerstviť v horskom hoteli Hrebienok alebo v Bilíkovej chate. Inou alternatívou je trasa po turistickom chodníku, začína vľavo od stanice, táto cesta však nie je vhodná pre kočíky, deti ju ale zvládnu. Dnes je Hrebienok stále obľúbeným celoročne ľahko dostupným turistickým cieľom. Nachádza sa na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu nad Starým Smokovcom. Kúpeľní hostia sem chodili už od polovice 19. storočia.

Dnes tu nájdete samoobslužnú reštauráciu, snack bar v budove lanovky, sochu 350 kilogramového medveďa Kuba i sezónne atrakcie. Teraz v zimnom období to opäť bude Tatranský ľadový dóm. Deti určite ocenia sánkovačku z Hrebienka do Starého Smokovca, treba si však počkať na dostatočnú snehovú pokrývku. Ak by ste predsa len mali chuť na dlhšiu túru, Hrebienok je východiskovým bodom pre rôzne dlhé turistické trasy, viaceré sa dajú zvládnuť aj s deťmi.

Z Hrebienka sa napríklad môžete prejsť popri Vodopádoch Studeného potoka až k Rainerovej chate. Cestu môžete deťom prípadne uľahčiť kombináciou lanovky a turistiky.