Tatranská osada - Podspády

Podspády ponúkajú unikátny výhľad na Belianske Tatry

by ČlánkyTatranské 
osady

Podspády sú dedinkou, skôr osadou, ktorá patrí Tatranskej Javorine. Je situovaná do rozmedzia Spišskej Magury a Belianskych Tatier a preteká ňou tatranská rieka Javorinka. Vedie cez ňu cesta na hraničný priechod Lysá Poľana.

Titulná fotografia: Vicktor Belacka

Základom osady bola horáreň z polovice 19. storočia. Zakrátko tu postavili pílu a spojili ju v roku 1922 nákladnou visutou, 13 km dlhou, lanovkou s Lendakom. Odstavili ju o štrnásť rokov neskôr a v roku 1940 úplne zrušili. Uvádza to stránka: vysoketatry.com. Dodáva, že dnes je tu niekoľko domov a lesnícke objekty TANAP-u s pílou. 

Nostalgické Tatry majú históriu Podspádov zmapovanú podrobnejšie. Podľa tejto stránky osadu založil v roku 1837 majiteľ Javoriny a dunajeckého panstva Ferdinand Horváth-Palocsay. Bolo to praktické rozhodnutie. Potreboval spracované drevo pre železiarenské hámre v Tatranskej Javorine. Pri odbočení starej štátnej cesty do Jurgova dal vedľa toku Javorinky postaviť pílu a nad ňou pánsku horáreň s hospodárskymi stavbami.

O štyridsať rokov neskôr sa osada stala majetkom nemeckého šľachtica, politika a priemyselníka Christiana Hohenloheho.  Začiatkom 80-tych rokov 19. storočia tu postavil novú horáreň, od ktorej bol pekný výhľad na hrebeň Belianskych Tatier. Začala sa nová stránka dejín Podspádov, ktorá sa už spájala aj s turistickým ruchom.

„Turisti, ktorí sa v polovici 80. rokov 19. storočia zastavili v Podspádoch, našli lepšie zaopatrenie v peknej novej horárni u správcu polesia Alojza Füzyho ako v starom prícestnom hostinci poniže horárne,“ uvádzajú Nostalgické Tatry a pokračujú. „Keď‘ knieža Hohenlohe v roku 1888 zrušil turistickú ubytovňu v Tatranskej Javorine, hostinec v Podspádoch čiastočne vylepšil jeho nájomca Engländer. V roku 1908 na jeho mieste správa veľkostatku postavila nový drevený hostinec, ktorý k spokojnosti turistov viedol nájomca Jakub Wachsberger. Poskytoval aj dobrú stravu a v dvoch čistých izbách 6 nocľahov.“

História hostinca potom pokračovala po I. svetovej vojne s nájomcom Alexandrom Rottmannom. Hostinec otváral aj počas zimy a až do konca dvadsiatych rokov minulého storočia bola jediným turistickým zariadením v tejto časti Tatier.

„Rottmann prosperujúci podnik na vlastné náklady postupne sám rozširoval a v roku 1937 tu už mohol poskytnúť 40 lôžok v 15 izbách. Z terasy hostinca bol nádherný pohľad na hrebeň Belianskych Tatier. Keď‘ boli Podspády v roku 1938 nakrátko pripojené k Poľsku, Rottmannovi koncesiu zrušili a hostinec prenajali družstvu Lešnik. Od roku 1940 do začiatku 50. rokov minulého storočia bol v prenájme miestneho občana Jána Pitoňáka,“ spomína sa na stránke Nostalgických Tatier.

Jeho históriu uzatvára v roku 1951 informáciou, že už ako ubytovací hostinec Muráň ho prevzal Slovakotour.  Neskôr už sprivatizovaná chata Muráň doteraz slúži cestovnému ruchu.

Do Podspádov je najbližšie z Tatranskej Javoriny – 3 kilometre a Ždiaru – 7 kilometrov. Pri potulkách okolím  môžete obdivovať Belianske Tatry a Spišskú Maguru.

Mimoriadne správy z Tatier.

Chodníky sa obalili do ľadu a bude fúkať silný vietor

by Aktuálne v Tatrách

V celej oblasti Tatier sa očakáva zvyšovanie rýchlosti vetra, ktorý dosiahne až silu víchrice. Horská záchranná služba bez zimnej výstroje pohyb v horách pre ľadovú krustu na chodníkoch neodporúča.

Titulná fotografia: Stanislav Kavulič

Počasie zmenilo možnosti pohybu turistov v celej oblasti Tatier. Horská záchranná služba upozorňuje na silný vietor a lavínové nebezpečenstvo prvého stupňa. Na turistických chodníkoch vplyvom ochladenia došlo k zamrznutiu vrchnej vrstvy, miestami sa vytvorila ľadová krusta, ktorá zvyšuje riziko pošmyknutia. Bez zimnej výstroje, teda mačiek, paličiek a cepína, sa pohyb na nich neodporúča. Pred predĺženým víkendom by si návštevníci Tatier mali preštudovať aj iné výstrahy.

V Západných Tatrách naďalej platí upozornenie, že zelený turisticky značený chodník (TZCH) Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) a zelený TZCH Prosečné – Dol. Borovianky je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou (množstvo popadaných stromov a zarastený krami). Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline. V Nízkych Tatrách by turisti okrem zvyšovania sily vetra mali brať do úvahy aj upozornenie, že pre popadané stromy sú ťažko priechodné: červený TZCH od Širokej doliny smerom na Peknú vyhliadku, červený TZCH z Ludrovej na Salatín.

Kvôli bujnej vegetácii sú ťažko priechodné Dolina Zelenská Mlynná (žltý TZCH od rázcestia s Pošovou Mlynnou až po hornú hranicu lesa) a Kumštova dolina (zelený TZCH od hornej hranice lesa až po napojenie na lesnú cestu – cca 1200 m n. m.). Modro značený TZCH sedlo pod Kúpeľom – Poludnica je spriechodnený. Na trase Šuňava – Pred Soľankou (žltý TZCH) je cez Čierny Váh zrušený mostík a brodenie cez rieku je problematické. Horská záchranná služba ďalej upozorňuje, že v Nízkych Tatrách boli niektoré turistické trasy pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Tatranská osada - Lysá Poľana.

Lysá Poľana je osadou dvoch štátov

by ČlánkyTatranské 
osady

Lysá Poľana – osada nachádzajúca sa na hraniciach s Poľskom – má tiež svoj unikátny prívlastok – je najsevernejšie položenou vo Vysokých Tatrách. A je aj miestom, na ktorom končí cestný okruh našich veľhôr – Cesta slobody.

Titulná fotografia: Rafal Raczyński

Ak nepatríte medzi turistov, názov Lysá Poľana vám bude najskôr evokovať medzinárodný hraničný cestný priechod do Poľska. Máte pravdu. A pravdu budú mať aj tí návštevníci Vysokých Tatier, ktorí si jej návštevu budú spájať s jednoznačným východiskom pre túry na Morské oko na poľskej strane, do Bielovodskej doliny alebo do Veľkej Studenej doliny u nás. A osada je spojená s ešte jednou výnimočnosťou – rozprestiera sa na území oboch štátov: Poľska i Slovenska.

Na slovenskú a poľskú časť Lysú Poľanu delí riečka Biela voda (Bialka). Ako uvádzajú Nostalgické Tatry, lúka na východnom brehu tejto riečky patrila k javorinskému panstvu, ktoré vlastnil knieža Hohenlohe. Neosídlenú lokalitu spájal s Tatranskou Javorinou iba kamenistý chodník, ktorým povozy neprešli.  Až v roku 1907 vybudovali cez Bielu vodu masívny železobetónový most a nato ako spojnicu s Haličou aj posledný trojkilometrový úsek vozovej cesty od Tatranskej Javoriny po Lysú Poľanu. A do Poľska sa mohlo prechádzať. Nostalgické Tatry pridávajú informáciu, že okolo roku 1908 tu knieža dal postaviť horáreň so stanovišťom pre uhorských žandárov.

Začiatkami turistického ruchu to ale nazvať nemožno. Návštevníci Tatier toto oblasť objavili až o niečo neskôr. V tridsiatych rokoch minulého storočia sa napríklad už mohli ubytovať v horárni, kde sa podávala aj jednoduchá strana. Až v roku 1956, pokračujú Nostalgické Tatry, vznikol na našej strane hranice aj štýlový objekt goralskej reštaurácie.

Na poľskej strane Lysej Poľany už v druhej polovici 19. storočia bola píla, neskôr v oblasti postavili horáreň s odpočinkom pre pohraničiarov. Po prvej svetovej vojne do turistickej výbavy našich susedov pribudla súkromná turistická chata, ktorá stojí dodnes nad cestou do Zakopaného. 

Lysú Poľanu tvoria budovy súvisiace s riadením národných parkov – Tatranský národný park a Tatrański Park narodowy, dva staré už nečinné colnice a na poľskej strane súčasný spoločný objekt colného úradu s pasovou kontrolou. Tatryblog dopĺňa, že bol postavený pred lyžiarskymi majstrovstvami sveta v Zakopanom v roku 1962. Dôležité je pripomenúť, že nad osadou sa z poľskej strany týči Lysa Skalka, z čoho táto stránka odvodzuje, že názov vrchu prešiel sekundárne na poľanu pri hraničnej riečke a z nej na osadu, ktorá sa tu sformovala.

V okolí Lysej Poľany si môžete naplánovať zaujímavé turistické trasy. Chodníkom z osady cez Bielovodskú dolinu, Prielom, Veľkú Studenú dolinu a Hrebienok sa môžete dostať až do Starého Smokovca. Bielovodskou dolinou, ktorú už v osemnástom storočí využívali na pasenie,  vedie aj cyklotrasa, no zdolať ju môžete hoci aj s detským kočiarom.  Je dlhá až desať kilometrov, patrí teda k najdlhším v našich veľhorách.

Po spevnenej ceste sa v Bielovodskej doline dostanete až k horárni. Popri riečke Biela voda stúpa lesom na Poľanu pod Vysokou, odkiaľ sa otvárajú výhľady do troch bočných dolín – Svišťovej, Kačacej a Českej, ktoré zdobia početné vodopády a plesá. Bielovodská dolina  je jednou z najtichších v našich veľhorách a môžete si tu urobiť množstvo nádherných fotografií.

Ak dávate prednosť cykloturistike, mnohí návštevníci odporúčajú trasu: Tatranská Javorina – Lysá Poľana – Zakopane.  Je dlhá 21 kilometrov a je určená pre trénovaných cyklistov.

Mimoriadne správy z Tatier.

Ani prelom roka nie je na horách bez výstrah

by Aktuálne v Tatrách

Ak sa počas Silvestra a na Nový rok rozhodnete vyraziť do hôr, treba na turistických chodníkoch rátať s tvrdou, miestami ľadovou snehovou prikrývkou. Hrozí pošmyknutie, horskí záchranári odporúčajú mať so sebou zimnú výstroj. Ani prelom roka nie je v horách bez výstrah.

Titulná fotografia: Stanislav Kavulič

Výstrahy platia v celej oblasti Tatier, vo Vysokých a Západných Tatrách k tomu vyhlásili aj druhý stupeň lavínového nebezpečenstva. V Nízkych Tatrách si treba dávať pozor hlavne na hrebeni. Pripomíname ďalej, že pre popadané stromy sú ťažko priechodné: červený turisticky značený chodník (TZCH) od Širokej doliny smerom na Peknú vyhliadku, červený TZCH z Ludrovej na Salatín. Niektoré turistické trasy sú pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi. Kvôli bujnej vegetácii sú ťažko priechodné Dolina Zelenská Mlynná (žltý TZCH od rázcestia s Pošovou Mlynnou až po hornú hranicu lesa) a Kumštova dolina (zelený TZCH od hornej hranice lesa až po napojenie na lesnú cestu – cca 1200 m n. m.). Modro značený TZCH sedlo pod Kúpeľom – Poludnica je spriechodnený. Na trase Šuňava – Pred Soľankou (žltý TZCH) je cez Čierny Váh zrušený mostík a brodenie cez rieku je problematické.

Horská záchranná služba ďalej upozorňuje, že v Západných Tatrách je v podhorí a v stredných polohách vplyvom dažda a topenia snehu poľadovica. Odporúča preto retiazkové mačky! Zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) a zelený TZCH Prosečné – Dol. Borovianky je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou pre množstvo popadaných stromov a zarastenie krízkmi. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Mimoriadne správy z Tatier.

Fúka silný vietor, na chodníkoch je ľad

by Aktuálne v Tatrách

Na hrebeňoch Vysokých Tatier fúka silný vietor s rýchlosťou okolo 20 m/s. Na chodníkoch je tvrdá, súvislá, miestami aj ľadová snehová vrstva. Odporúča sa zimná výstroj, hrozí riziko pošmyknutia.

Titulná fotografia: Michal Kasperczyk

Horskí záchranári podobne opisujú aj situáciu v Nízkych Tatrách, v ktorých rovnako ako v celej oblasti Tatier platí druhý stupeň lavínového nebezpečenstva. V Západných Tatrách v podhorí a v stredných polohách sa po daždi topí sneh, vzniká poľadovica. Turisti by si na základe odporučenia Horskej záchrannej služby mali všímať, ktoré z turisticky značených chodníkov sú ťažko prístupné alebo zatarasené popadanými stromami, čo sťažuje ich priechodnosť.

Žampovci v Tatrách.

Bratia Žampovci: Silné emócie nás posúvajú dopredu

by Články

Výnimočné bratské trio z Vysokých Tatier reprezentuje Slovensko v zjazdovom lyžovaní. Adam pravidelne jazdí preteky Svetového pohára, na Olympiáde v Soči získal piate miesto v super kombinácii. Andreas už má tiež skúsenosti zo súťaží medzi svetovou elitou, od minulého roka sa k nim pridal aj najmladší Teo. S bratmi Žampovcami sme vďaka Tiposu strávili príjemný deň na natáčaní v Tatrách, kde vznikol aj tento rozhovor o adrenalíne, emóciách a rivalite, ktorá je u nich prítomná nielen na pretekoch a tréningoch, ale aj mimo nich.

Titulná fotografia: Martin Krystýnek

Vyhľadávate adrenalín aj v živote mimo lyžovania?

Adam: Áno, väčšinou, keď si potrebujem zresetovať hlavu. Odmalička som sníval o tom, že by som mohol byť pilotom, ale nikdy som na to nemal veľa času. Vždy bola priorita buď škola alebo tréningy. Teraz, konkrétne štyri roky dozadu, som sa rozhodol, že si tento sen splním a urobím si pilotný preukaz. To sa mi úspešne podarilo, čiže už som základný pilot. Sem-tam, keď je čas a priestor, tak si idem veľmi rád zalietať. Mamina síce so mnou do lietadla ešte nesadla, ale ja som sa párkrát ponad Tatry preletel. Je to krásny pocit, človek si takto vyčistí hlavu.

Andreas: Ja som si s Adamom do lietadla sadol, ale to je možno aj preto, že mám parašutistický kurz.

Teo: Ja mám veľmi rád horolezectvo, či už lezenie v horách alebo na lezeckej stene. Bavia ma tiež motokáry, lebo aj tam je rýchlosť, a je to veľmi podobné ako na lyžiach.

Andreas: Myslím si, že k adrenalínovým športom alebo k činnostiam, kde je trošku viac adrenalínu máme určite blízko.

Žampovci na horách

Vyzerá to tak, že medzi vami panuje aj veľká rivalita.

Adam: Je to tak, a častokrát je to medzi nami dosť divoké. Keď sme napríklad počas tréningu na štarte, dávam paličky na miesta, sústredím sa, a príde nejaká poznámka, že určite nebudem mať najlepší čas. Alebo veta, že ma niekto iný porazí. To je presne ten finálny moment, kedy sa človek sústredí a po takejto poznámke už musí dať do toho všetko. Ešte je tu slovné spojenie „stav sa“, to sa u nás spomína skoro denne.

Andreas: Niekedy, keď je celkom pokoj a ticho na obede, tak zrazu niekto povie slovíčko „stav sa“, a všetci sa hneď smejeme, lebo vieme, čo to v tíme znamená.

Žampovci na horách

Takže vám takéto podpichovanie pomáha aj pri stanovení cieľov, ktoré chcete dosiahnuť?

Adam: Určite. Pred sezónou, alebo počas nej, si dám ciele, ktoré chcem splniť. Keď ich dosiahnem alebo nedosiahnem, tak mám z toho nejaké emócie. Koniec koncov, keď cieľ splním, tak si dám ďalší a poviem si, že už to nie je to, čo som chcel, že chcem stále viac. V každom prípade, robím to, čo ma baví. Asi je to tým, že aj samotná cesta je pre mňa veľmi dôležitá. Som veľmi rád, že ma lyžovanie baví a že ma aj v mojom veku stále napĺňa. Niekedy to nie je len o výsledkoch. Aj keď, samozrejme, že by som chcel stále vyhrávať, ale to, čo robím, robím s veľkou vďakou, pretože už som bol veľakrát zranený, veľakrát som ležal v nemocnici, a vtedy som si uvedomil, aké je to lyžovanie krásne.

Andreas: Práve vtedy si človek povie, že čo by som dal za to, aby som bol na sto percent zdravý. Aby som mohol ísť na kopec a podať výkon. Niekedy je to o človeku. Hlavne, keď to nevyjde, vtedy si treba uvedomiť, že dnes to síce nešlo, ale som zdravý a mám možnosť napraviť to. Podať v ďalších pretekoch stopercentný výkon, je tu príležitosť ísť ďalej.

Teo: Ja myslím, že mňa posúva dopredu to, že sa nikdy nevzdám.

Andreas: Takže aj to, že sme zatiaľ lepší, že by si nás chcel predbehnúť?

Teo: Samozrejme, ako spomínal Andreas, bratia ma takto stále „hecujú“ pred tréningmi aj pretekmi. Je to ale zdravé, vždy som za to vďačný, pretože táto veľká rivalita ma poriadne posúva vpred. Je to pre mňa obrovská výhoda oproti ostatným súperom, že mám dvoch bratov, ktorí mi odovzdávajú svoje skúsenosti, a tiež ma motivujú svojím podpichovaním. Vtedy podám lepší výkon.

Žampovci na horách

K takémuto „hecovaniu“ určite patrí aj množstvo emócií, ako sa vám darí zvládať ich? Hlavne na pretekoch.

Andreas: Za seba musím povedať, že emócie z pretekov ma často posúvajú dopredu. Keď si prerátam, koľko hodín strávim na tréningu, či už na lyžiach alebo v kondičnej príprave, potom prídem do cieľa a vidím pri svojom mene zelené číslo, že som prvý. Tá emócia je možno len chvíľková, trvá pár sekúnd, ale potom z nej dokážem čerpať veľmi dlho. Je to zážitok, ktorý ma vie motivovať v profesionálnej kariére, ale aj ako človeka. Tento silný pocit sa nedá nikde kúpiť ani umelo vytvoriť, preto si myslím, že ma dokáže hnať ďalej.

Adam: Presne ako povedal Andy, emócia z dobre odvedenej práce je niečo, čo sa ťažko opisuje. Keď príde človek do cieľa po vydarených pretekoch a tlieskajú mu tisíce ľudí, medzi nimi aj veľa detí a mladých, pre ktorých ste vzorom, tak toto je vec, ktorá nám motivuje trénovať a súťažiť ďalej. Niekedy sa mi nechce alebo toho mám už fakt plné zuby, vtedy si spomeniem na takúto chvíľu. Poviem si, že stojí za to makať, lebo takúto emóciu je ťažké získať.

Tento krásny projekt TATRY S LEGENDAMI sa nám podarilo zrealizovať aj vďaka podpore TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s. 

Mimoriadne správy z Tatier.

V horách pozor na poľadovicu

by Aktuálne v Tatrách

Na turistických chodníkoch v celej oblasti Tatier sa nachádza súvislá, tvrdá, miestami ľadová snehová prikrývka. Hrozí riziko pošmyknutia, horskí záchranári odporúčajú zimnú výstroj.

Titulná fotografia: Pozsgai Jósef Jocó

Toto odporúčanie platí vo Vysokých, Nízkych i Západných Tatrách. V súvislosti s návštevou Nízkych Tatier Horská záchranná služba (HZS) upozorňuje aj na množstvo popadaných stromov na niektorých chodníkoch, ktoré sú z tohto dôvodu ťažko priechodné. Zoznam takýchto trás nájdu návštevníci na stránke HZS. Podobné upozornenie platí aj pre oblasť Západných Tatier, kde majú niektoré turistické značené chodníky obmedzenú priechodnosť. Platí to predovšetkým o trasách Svorad – Špania – Lomnô a Prosečné – Dol. Borovianky. V zlom technickom stave sú aj mostíky v dolinách Bobrovecká, Hlboká a Bystrá.

Stredisko lavínovej prevencie v týchto dňoch upozorňuje aj na lavínové nebezpečenstvo.  Pre oblasť Tatier je vyhlásený jeho druhý stupeň.

Paulína Fialková v Tatrách.

Paulína Fialková: Každé jedno pódiové umiestnenie je niečím výnimočné

by Články

Stráviť deň v Tatrách s našou úspešnou biatlonistkou bol zážitok. Počas nakrúcania dvoch dielov relácie Tatry s legendami sme mali dosť času na rozhovory o rôznych témach, aj o úspechoch a skúsenostiach z jej bohatej kariéry.

V súčasnosti už má Paulína za sebou štart do pretekov novej sezóny. Začala ju s novou motiváciou a odborníci jej predpokladajú vysoké umiestnenie v celkovom hodnotení Svetového pohára. Má na čo nadväzovať. Jej doterajším najväčším úspechom je piate miesto v štafete na 15 kilometrov na Olympijských hrách v juhokórejskom Pchjongčangu. Cenné sú aj štyri druhé miesta z pretekov Svetového pohára.

Titulná fotografia: Marek Hajkovský

Paulína Fialková v Tatrách.

„V tejto sezóne som sa rozhodla, že si musím začať užívať aj všetky veci okolo trénovania a pretekov. Aj na nich je veľa pekného, na čo som popri všetkom tom sústredení sa na výsledky a vrcholový výkon zabudla. Práve na to dávam dôraz tento rok, aby som nezabúdala, že trávim čas na takýchto krásnych miestach, že to nebude trvať večne, a že si to treba naozaj užiť, kým je tá možnosť,“ hodnotí Paulína Bátovská Fialková, s ktorou sme strávili deň aj vďaka Tiposu.

Medzi svoje najväčšie úspechy radí všetky pódiové umiestnenia, ktoré dosiahla. Každé jedno je niečím špeciálne a výnimočné, na všetky si pamätá. Patrí sem aj piate miesto z olympiády v Južnej Kórei, rovnako všetky umiestnenia do 10. alebo do 15. miesta.

„Svetový pohár a olympiádu, samozrejme, rozlišujem. Olympiáda je vrcholné podujatie a koná sa raz za štyri roky, ale z hľadiska konkurencie, trate, podaného výkonu a všetkého toho, čo k biatlonu patrí, je Svetový pohár presne to isté, čo olympiáda. Dokonca by som povedala, že je ešte ťažší, keďže tam môžu štartovať až šiesti pretekári z najlepších krajín a na olympiáde len štyria. Čiže konkurencia na olympiáde je dokonca nižšia,“ vysvetlila biatlonistka.

Biatlonistka Paulína Fialková vo Vysokých Tatrách.
Paulína FIalková vo Vysokých Tatrách.

Na druhej strane stoja neúspechy, ktoré sa Paulíne podarilo prekonať a nájsť v nich poučenie. Predovšetkým situácia zo štafety na olympiáde v Pchjongčangu, kde pokazila preteky celému tímu. Hneď potom to brala ako niečo hrozné, doslova ako katastrofu, ale musela sa z toho rýchlo otriasť a podať už o dva o dva dni výkon na ďalších pretekoch. Teraz, s odstupom času, to vníma ako niečo, čo ju posunulo dopredu, hlavne mentálne.

Paulína FIalková vo Vysokých Tatrách.

„Vôbec nemám pocit, že by mi v živote niečo ušlo. Skôr to vnímam tak, že šport mi dal veľmi veľa a spravil ma tým, kým som dnes. Myslím si, že všetko si môžem ešte vynahradiť, lebo viem a uvedomujem si, že šport je iba dočasný, že je to len určitá fáza života. Chcela som tomu vždy dať všetko a nikdy som nebola smutná, že som si musela niečo oddrieť. Mala som svoj cieľ, ktorý som chcela dosiahnuť a ísť za ním. Bola som tomu ochotná obetovať všetko,“ povedala Paulína o veciach, ktoré jej šport dal alebo, naopak, vzal.

Paulína Fialková vo Vysokých Tatrách.

Spolupracuje so streleckým trénerom Tomášom Kosom, ktorý jej pomáha na sústredeniach. Čo sa týka tréningových plánov, tie si robí sama. Ako dôvod označuje skutočnosť, že sa jej posledné dva roky pod vedením rôznych trénerov nedarilo tak, ako by si predstavovala. „Vždy som mala v sebe ten otáznik, že čo ak by som si to mohla urobiť sama a bolo by to lepšie. Alebo: ja by som si to dala inak, ja by som to spravila lepšie. Práve túto sezónu som dostala šancu urobiť si veci podľa seba a snažím sa počúvať svoje telo. Hlavne dávkovať si tréning podľa pocitu, čo robia mnohí výborní športovci, takže nie som jediná na svete. Uvidíme, ako to dopadne. Verím tomu, že dobre. Zatiaľ sa cítim fajn,“ zhodnotila svoj nový tréningový proces Paulína Bátovská Fialková.

Mimoriadna správa z Tatier.

Na tatranských chodníkoch sa odporúča zimná výstroj

by Aktuálne v Tatrách

Na turistických chodníkoch v celej oblasti Tatier sa nachádza súvislá, tvrdá, miestami ľadová snehová prikrývka. Hrozí riziko pošmyknutia, horskí záchranári odporúčajú zimnú výstroj.

Titulná fotografia: Borievky Photogallery

Toto odporúčanie platí vo Vysokých, Nízkych i Západných Tatrách. V súvislosti s návštevou Nízkych Tatier Horská záchranná služba (HZS) upozorňuje aj na množstvo popadaných stromov na niektorých chodníkoch, ktoré sú z tohto dôvodu ťažko priechodné. Zoznam takýchto trás nájdu návštevníci na stránke HZS. Podobné upozornenie platí aj pre oblasť Západných Tatier, kde majú niektoré turistické značené chodníky obmedzenú priechodnosť. Platí to predovšetkým o trasách Svorad – Špania – Lomnô a Prosečné – Dol. Borovianky. V zlom technickom stave sú aj mostíky v dolinách Bobrovecká, Hlboká a Bystrá.

Stredisko lavínovej prevencie v týchto dňoch upozorňuje aj na lavínové nebezpečenstvo.  Pre oblasť Tatier je vyhlásený jeho druhý stupeň.

Lavína v Tatrách.

O živote a smrti pod lavínou rozhoduje výbava a kamaráti

by Články

Lavíne je jedno, či si turista alebo skialpinista – upozorňuje Horská záchranná služba (HZS) na svojej webovej stránke. Vracia sa tým k nedávnej tragickej nehode dvoch vysokohorských turistov pod Priečnym sedlom. Zdôrazňuje, že hory si nevyberajú. Skúsený znalec hôr môže stáť tvárou v tvár rovnakej situácii ako menej zdatný turista. V obidvoch prípadoch o živote a smrti rozhoduje, či si uvedomujú lavínové riziko a či majú lavínovú výbavu.

Titulná fotografia: Vladimír Šterbák

Ukazuje sa, že obete lavíny pod Priečnym sedlom podcenili jedno aj druhé. Pritom, ako pripomína Horská záchranná služba, štatistiky síce vykazujú, že v prípade lavínových nehôd prevládajú tie skialpinistické, ktorých je približne 80 percent, no každú sezónu sa objavia aj pri pešej turistike.

Stránka dokladá aj niekoľko udalostí s tragickým dopadom. Koncom roka 2018 zahynul pri výstupne Soliskovým žľabom v Mlynickej doline slovenský turista. Hoci snehu bolo vtedy ešte málo, stačil na to, aby ho lavína pri traverze žľabu strhla a zasypala. Jeho dvaja kamaráti, ktorí boli mimo lavíny, ho síce videli, ale bez lavínovej výbavy mu nevedeli pomôcť. Našiel ho pes až po dvoch dňoch. Prežiť nemohol.

Alebo – pod Pekelníkom v Malej Fatre sa pri lavíne v roku 2021 ťažko zranili dvaja ľudia. Podľa HZS namiesto zimnej trasy uprednostnili trasu letného turistického chodníka, ktorá križuje lavínovú dráhu. Podcenili to. Našťastie, jedného z nich lavína nezasypala úplne, zavolal 112-tku a rozbehla sa záchranná akcia. Onedlho sa ozval aj druhý turista. Pomoc dorazila po dvoch hodinách, ťažko zranení turisti prežili. Ak by ich lavína zasypala úplne, znamenalo by to istú smrť.

Nehoda pod Priečnym sedlom (10. 12. 2022) tento fakt potvrdzuje. Zahynuli pod ňou dvaja vysokohorskí turisti. Ako upozorňuje HZS, medzi prípadmi, ktoré uviedla, je niekoľko spoločných momentov. Predovšetkým – turisti nemali lavínovú výbavu a pravdepodobne podcenili lavínové riziko. Pritom stačí sledovať výstrahy a aktuálnu lavínovú situáciu, ktorá sa aktualizuje pracovníkmi Strediska lavínovej prevencie každý deň vždy o 17. h. Záujemcovia na stránke strediska nájdu predpoveď na ďalší deň.

Horskí záchranári tiež upozorňujú na to, že pri lavínach je veľmi dôležitá kamarátska pomoc. Kým totiž k lavínisku prídu profesionáli s vrtulníkom, trvá to niekoľko desiatok minút, v prípade pozemnej akcie v závislosti od počasia aj niekoľko hodín. Šanca na prežitie v lavíne, ako uvádzajú, klesá. Do 15 minút má turista 90-percentnú šancu na prežitie, po polhodine už klesá na 30 a po hodine na 10 percent.  Ak turisti nemajú pri sebe lavínový vyhľadávač, lopatu a sondu, kamaráti im nemôžu veľmi pomôcť.  

Pre pohyb v horách v zime je veľmi dôležité aj udržiavanie bezpečných rozostupov. Horská záchranná služba túto bezpečnostnú požiadavku vysvetľuje tým, že na rozdiel od lyží sa pri pešom pohybe hmotnosť prenáša hlbšie do snehu. Toto zaťaženie môže spustiť lavínu. Aj nedostatok snehu nás v horách pred lavínou nechráni. Je to paradox, ale v úzkych žľaboch sa sneh akumuluje, začiatkom sezóny zvyčajne padá na zľadovatelý povrch, po ktorom sa lavína po uvoľnení lepšie kĺže. 

Tieto upozornenia a fakty by mali turisti podľa Horskej záchrannej služby brať vážne a nepodceniť prípravu pred túrami v horách. Pred lavínami viac chráni zdravý rozum ako šťastie.