Počas dňa budú v celej oblasti Tatier veľmi nízke teploty vzduchu. Na hrebeňoch sú preveje a hrozí zvýšené lavínové nebezpečenstvo.

Veľmi nízke teploty a nový sneh – toto sú Tatry dnes

Počas dňa budú v celej oblasti Tatier veľmi nízke teploty vzduchu. Na hrebeňoch sú preveje a hrozí zvýšené lavínové nebezpečenstvo.

Horská záchranná služba preklasifikovala vysoké lavínové nebezpečenstvo z minulých dní na zvýšené. V oblasti Tatier teda platí tretí stupeň lavínového nebezpečenstva. Vo Vysokých a Západných Tatrách výška nového snehu predstavuje od 30 do 50 cm, ktorý je pre peší pohyb veľmi náročný. Na hrebeňoch sú preveje, hrozí pád lavín.

V Nízkych Tatrách pribudlo od 20 do 50 cm nového snehu, aj tam platia výstrahy o zvýšenom lavínovom nebezpečenstve. Niektoré doliny sú pre popadané stromy iba veľmi ťažko priechodné. Pohyb v horách treba podriadiť vývoju počasia a riadiť sa odporučeniami Horskej záchrannej služby.

Máme pred sebou najnebezpečnejší týždeň roka.

Máme pred sebou najnebezpečnejší týždeň roka

Najviac nešťastí je v horách po výdatnom snežení. Aj v Tatrách napadlo 100 až 150 cm nového snehu, čo spôsobilo veľké lavínové nebezpečenstvo, lavíny môžu padnúť aj tam, kde sa obyčajne nevyskytujú. Horská záchranná služba varuje, že nás čaká najnebezpečnejší týždeň roka.

Zopakujme si najdôležitejšie momenty. V uplynulých dňoch v Tatrách padlo viac ako 100 až 150 cm snehu, horskí záchranári vyhlásili veľké lavínové nebezpečenstvo – 4. stupeň z päťstupňovej medzinárodnej stupnice. Pridal sa k tomu silný vietor, ktorý svojou rýchlosťou premiestnil veľké množstvo snehu. Ten vytvoril vankúše, preveje a dosky.

Horská záchranná služba varuje pred veľkými a strednými lavínami. Tie sa môžu uvoľniť samovoľne už pri malom dodatočnom zaťažení. Upozorňuje, že môžu padať aj tam, kde sa bežne neuvoľňujú či neočakávajú. Ako uvádza stránka Horskej záchrannej služby, veľký problém môžu spôsobiť aj malé lavíny s krátkou dráhou, končiace v terénnych pascách. 

No je tu aj lepšia správa, a síce, že v ďalších dňoch sneženie aj vietor postupne utíchnu. Ale – horskí záchranári upozorňujú, že z dlhodobej štatistky vyplýva aj to, že najviac nešťastí v horách nastáva v prvých dňoch po veľkom snežení. Dlhodobá predpoveď naznačuje, že presne takáto situácia nastáva, a to už od dnes – pondelka 6. februára. Očakáva sa príchod studeného frontu a v nočných hodinách majú klesnúť teploty na -20 stupňov Celzia. Počas dňa bude -7 stupňov Celzia a v priebehu týždňa slnečné počasie.

„Bude lákať ľudí do hôr,“ uvádza stránka Horskej záchrannej služby. Horskí záchranári ale upozorňujú, že všetky športové aktivity v horách bude komplikovať množstvo snehu a bez snežníc alebo lyží neodporúčajú pohyb ani na krátke vzdialenosti. „Za pár desiatok minút dokáže človeka brodenie s snehu veľmi vyčerpať,“ dôvodia. Udávajú ďalej, že v horách treba mať povinnú výbavu, lavínový vyhľadávací prístroj, lavínovú sondu a lopatu, lekárničku a nabitý telefón s číslami na záchranné zložky. Na privolanie pomoci možno využiť aj aplikáciu Horskej záchrannej služby.

„Otvorené zjazdové trate sú bezpečné, ale dôrazne neodporúčame opúšťať ich a skúšať lyžovať vo voľnom teréne. Mnohé lyžiarske strediská majú v mapách tzv. freeridové zóny, do ktorých zásadne neodporúčame akýkoľvek vstup,“ upozorňuje Horská záchranná služba.

PODCASTY_COVER_CLANOK_1

Po stopách tatranskej víchrice

Bolo to v sobotu 19. novembra 2004, keď sa územím Slovenska prehnala veterná smršť. Spôsobila ju tlaková níž presúvajúca sa z Britských ostrovov do stredu Európy. U nás najviac zasiahla Vysoké Tatry. Vietor, ktorého rýchlosť sa pohybovala okolo 200 km/h, zničil lesný porast na rozlohe takmer 13-tisíc hektárov. Na druhý deň po víchrici zatarasili popadané stromy takmer všetky cesty v Tatrách, na viacerých miestach bolo poškodené elektrické vedenie.

„Cez okná reštaurácie sme videli, že začal fúkať dosť silný vietor, upozornenia už vysielali aj v rádiu. Videli sme, ako sa ohýbajú stromy, počas večere vietor stále viac zosilňoval. Zrazu som si všimol, ako z jedného stromu odletel vrcholec. Akoby ho nejaká neviditeľná ruka odtrhla a zahodila do diaľky. Z ďalšieho stromu sa odlomila časť a padla medzi autá. Bol tam aj karavan, ktorý asi nebol pripevnený k autu, lebo vietor ho doslova nosil po parkovisku,“ opísal svoje zážitky s osudného dňa pre stránku cezhory.sk Braňo Šindel, ktorý bol ubytovaný v Tatranských Matliaroch.

Začalo to podvečer a vietor sa vracal vo vlnách takmer počas celej noci. Za tých pár hodín sa krajina zmenila na nepoznanie. Hlavne ihličnaté stromy nevydržali nápor silného vetra a popadali doslova celé pásy lesov. Okrem Vysokých Tatier narobila víchrica škody aj v Nízkych Tatrách, na Horehroní, hornej Orave i v Slovenskom raji.

Pamätnú víchricu v Tatrách sme zvolili ako tému prvého podcastu z novej série S batohom cez hory. Po predstavení tatranských chát sa tentoraz pozrieme na zaujímavé miesta a príbehy z Vysokých, Západných, Nízkych i Belianskych Tatier. Vladka už určite dobre poznáte z predchádzajúcej série podcastov. Teraz sa k nemu pripojila Tánička, ktorá zo všetkého najradšej dýcha horský vzduch, a keď nájde v lese nejaké odpadky, bleskovo ich pozbiera. Záleží jej na tom, aby Tatry zostali pekné a čisté.

Okrem spomienky na víchricu sa v podcaste vyberieme so sympatickou dvojicou aj na Rakytovské plieska. Knihomoľa Vladka potešil náučný chodník a Táničku parádne výhľady. Tatranská víchrica zasiahla toto územie v menšej miere ako centrálnu časť Vysokých Tatier, ale zasiahla. Dnes tu môžeme pozorovať dva spôsoby obnovy lesa – jeden rukou človeka, druhý samotnou prírodou. Tam, kde nezasiahol človek, tam si príroda poradila sama.

Na horách hrozí veľké lavínové nebezpečenstvo. Žiarska dolina spolu so Žiarskou chatou sú uzatvorené. Hlásia silné sneženie a víchrice.

Tatry dnes – mohutná víchrica až orkán

Horská záchranná služba upozorňuje na mimoriadne silný vietor a sneženie. Dnes – v sobotu 4. februára – až do 18. h sa najmä v Západných, Vysokých a Nízkych Tatrách očakáva mimoriadne silný vietor, ktorý miestami  dosiahne silu mohutnej víchrice až orkánu.

Sila vetra doplnená snežením predstavuje veľké nebezpečenstvo pre ľudské aktivity, vrátane športovania. Navyše, v pohorí Vysokých a Západných Tatier bude aj počas soboty pretrvávať veľké lavínové nebezpečenstvo – teda 4. stupeň. Vo Vysokých Tatrách predstavuje výška nového snehu od 30 do 60 cm, ktorý je na peší pohyb fyzicky veľmi náročný. Pohyb vo vysokohorskom teréne sa neodporúča. Podobné varovanie platí aj pre Západné Tatry.

V Nízkych Tatrách horskí záchranári vyhlásili trojku, teda zvýšené lavínové nebezpečenstvo. Nového snehu tu napadlo od 20 do 50 cm, turistika sa neodporúča a aj v tomto horstve platí varovanie pred pohybom v vysokohorskom teréne. Na hrebeňoch sú preveje, hrozí pád lavín.  

Žiarska chata je uzavretá, hrozia lavíny a silné víchrice

Žiarska chata je uzavretá, hrozia lavíny a silné víchrice

V Tatrách napadlo od 30 do 70 cm nového snehu. Horská záchranná služba upozorňuje na veľké lavínové nebezpečenstvo vo Vysokých a Západných Tatrách. Návštevníci musia pri športových aktivitách rátať aj so silným vetrom.

Vo Vysokých a Západných Tatrách sa vytvorilo veľké lavínové nebezpečenstvo ohodnotené štvrtým stupňom z päťstupňovej medzinárodnej stupnice. V tejto oblasti napadlo od 30 do 70 cm nového snehu, ktorý vietor zanáša. Ako uvádza Horská záchranná služba, veľké nebezpečenstvo hrozí najmä na záveterných stranách hrebeňov pod sedlami, skalnými stenami a na mnohých strmých svahoch.

Podľa horských záchranárov je uvoľnenie lavín vysoko pravdepodobné už pri malom dodatočnom zaťažení. Upozorňujú, že na týchto miestach sa tvoria nestabilné krehké dosky, vankúše a preveje z vetrom ubitého snehu. Výskyt stredných aj veľkých spontánnych, prevažne prachových, lavín je vysoko očakávaný.  V  Nízkych Tatrách pretrváva zvýšené lavínové nebezpečenstvo – vyhlásený je tretí stupeň.

Horská záchranná služba upozorňuje, že počas piatku a soboty sa v celej oblasti Tatier očakáva silný vietor, ktorý v nárazoch bude dosahovať až silu víchrice, na hrebeňoch hôr až silnej a mohutnej víchrice. Riziko pádu lavín a silného vetra je dôvodom toho, že nielen vo vysokohorskom teréne, ale ani v podhorí sa neodporúča pohyb

Ako HZS dodáva, v Západných Tatrách je predbežne do nedele 5. februára  pre  vysoké riziko pádu lavín dočasne uzavretá Žiarská chata.

Osada, ktorá je dnes známa najmä ako východisko túr do Doliny Zeleného plesa a tiež ako centrum pre vzdelávanie a rekreáciu.

Kežmarské Žľaby sú najmenšou osadou Vysokých Tatier

Osada, ktorá je dnes známa najmä ako východisko túr do Doliny Zeleného plesa a tiež ako centrum pre vzdelávanie a rekreáciu odborárov školstva a vedy, je najmenšou v našich veľhorách. Budovali ju ako turistickú základňu, no v konkurencii ostatných tatranských stredísk jej význam nedosiahol takú úroveň, ako si jej zakladatelia naplánovali.

 

Napriek tomu je príbeh Kežmarských Žľabov zaujímavý. Nachádza sa na Ceste slobody medzi Tatranskými Matliarmi a Tatranskou Kotlinou. Osadu obklopuje les, turistickí sprievodcovia ju najčastejšie spomínajú v súvislosti s Dolinou Bielej vody. Je situovaná v dolnej časti tejto doliny a spomínať sa začala od roku 1885, keď tu vyrástla kežmarská mestská horáreň. Príležitostne poskytovala aj ubytovanie pre turistov.

Oblasť vtedy patrila Kežmarku, preto ten prívlastok. A Žľaby v jej názve sa spájajú s dopravou vody, ktorá kedysi  tiekla po žľaboch k salašu a pastierom mestských stád. Až v roku 1947 sa osada stala súčasťou mesta Vysoké Tatry.

 

Ale to sme pár desaťroční predbehli. Názov Kežmarské Žľaby miestni poznali oveľa skôr, ako sa tu začala formovať osada.Viedol tade starý pašerácky chodník a rozsiahlu poľanu mesto využívalo ako pastiereň s napájadlami pre dobytok. Tatranský nadšenec Oto Jalčovik uvádza, že oproti horárni o tri roky neskôr postavili na podnet advokátov Ferdinanda Cserépiho, Pavla Kélera a Kežmarského streleckého spolku turistický hostinec. Návštevníci tejto časti Tatier si ho obľúbili, najmä v rokoch pred prvou svetovou vojnou sem prichádzali z Mlynčekov aj na saniach. O. Jalčovik spomína, že to bolo možné po 6,5 km dlhej promenáde Pavla Kélera, ale aj preto, že v oblasti už stál aj 27-izbový turistický dom prispôsobený zimnej prevádzke. Dal ho postaviť Rudolf Palencsár z Kežmarku.  

Ďalšou zaujímavou postavou Kežmarských Žľabov bol obuvník z Ľubice Gustáv Frank. Keď prehrmeli salvy prvej svetovej vojny prenajal si turistický dom a rozhodol sa investovať. „Severovýchodne od hostinca začal Frank v roku 1930 s pomocou mesta Keržmarok stavať zrubový penzión. Pri svojom vzniku mal 25 izieb s 50 posteľami, v ktorých bolo lokálne kúrenie, vodovod, kúpeľňa a splachovacie záchovy,“ uvádza vo svojom článku pre stránku Nostalgické Tatry milovník tatranskej histórie O. Jalčovik.

No to nebolo všetko. Penzión dokončili v roku 1931. Keď o dva roky neskôr v osade vypukol požiar, ktorý zničil starý výletný hostinec i priľahlé stavby, Frank na ich mieste nechal postaviť moderný objekt novej reštaurácie. Ten po druhej svetovej vojne a po rekonštrukciách a rozšírení najskôr slúžil pre potreby školy v prírode, po prebudovaní je celoročným rekreačným objektom pre odborárov školstva a vedy. Vzdelávacie centrum a centrum regenerácie pracovnej sily je prepojené s rekreačným zariadenímm Crocus. Dostalo meno podľa kvetu, ktorý na jar zafarbí okolité lúky do svetlofialova. V osade popri dvoch starších horárňach pribudli aj nové budovy Štátnych lesov TANAP-u (v tomto roku bola táto organizácia začlenená do vzniknutej Správy TANAP-u).

Ak ste si túto časť Vysokých Tatier obľúbili, viete, že je vhodná aj pre rodinnú rekreáciu. Z osady vedie chodník do Tatranskej Kotliny, ktorým sa môžete ďalej dostať až k Belianskej jaskyni, ale vedie odtiaľ  aj cyklotrasa do obce Mlynčeky. Vybrať sa môžete aj do Doliny Kežmarskej Bielej vody či Doliny Siedmich prameňov. Nezabudnite, necelý kilometer pred Kežmarskými Žľabmi v smere od Tatranskej Lomnice je samota Biela Voda. Práve ona je nástupným bodom pre túry v celej oblasti Doliny Bielej Vody a Belianskych Tatier.

V roku 2018 zúril v Tatranských Žľaboch ničivý požiar. Zničil vtedy plochu približne 30 hektárov lesa, ktoré sú odvtedy bez života. Vzácna lokalita, súčasť Tatranského národného parku, sa bude spamätávať ešte niekoľko desiatok rokov.

Spálená dolina je ako stvorená na skialpové výlety. Pozor však na zvýšené lavínové nebezpečenstvo. Noste vždy lavínovú výbavu.

S napadaným snehom sa zvyšuje riziko lavín

Po období chudobnom na sneh, kedy boli lyžiarske strediská aj vo vyšších polohách nútené zasnežovať umelým snehom, sa situácia od víkendu zmenila. Podmienky na lyžovanie sú v súčasnosti veľmi dobré. Cez víkend ešte trčali na viacerých svahoch v Tatrách skaly a kosodrevina, teraz to už neplatí.

 

Väčší pozor si treba dať v otvorenom teréne. Týka sa to hlavne skialpinistov, ktorí vyhľadávajú jazdu na neupravených svahoch na miestach, kde bežných lyžiarov nestretnú. Množstvo nového snehu však v súčasnosti zvyšuje lavínové nebezpečenstvo. V neupravenom teréne, mimo zjazdovky, platí, že čím je svah strmší, tým je riziko lavíny vyššie.

FOTO: Radka Zimková

Sneh je previaty vetrom, nie je rovnomerne rozmiestnený, už pri malom zaťažení sa môžu uvoľňovať doskové lavíny. Akýkoľvek terén mimo udržiavanej lyžiarskej zjazdovky je preto potenciálne nebezpečný. Odborníci radia po výdatnom snežení počkať dva až tri dni, kým si sneh „sadne“ a toto riziko sa zníži.

V pondelok 31. januára bol vo Vysokých a Západných Tatrách vyhlásený tretí stupeň lavínového nebezpečenstva. Znamená to, že pohyb vo vysokohorskom teréne sa neodporúča. Skialpinistov môže okrem veľkého lavínového rizika ohroziť aj hmla a silný vietor, ktorý sa v horách dokáže zmeniť na víchricu. Pohyb vo vysokohorskom prostredí silno nedoporučovala aj Horská záchranná služba.

Mierne lavínové nebezpečenstvo platí aj v oblasti Nízkych Tatier. Aj tu pribudlo okolo 30 centimetrov nového snehu, ktorý je nerovnomerne rozmiestnený. Môže vytvárať preveje a prípadní turisti ho budú len ťažko zdolávať.

Ak sa pohybujete v neupravenom vysokohorskom teréne, treba mať so sebou základnú lavínovú výbavu – lopatku, sondu, lavínový vyhľadávač. Bez nej je pohyb nebezpečný, nevedeli by ste nikomu pomôcť, a takisto by nevedeli pomôcť vám. Ak máte so sebou lavínový vyhľadávač, nemajte blízko neho mobilný telefón, lebo by sa signály mohli čiastočne rušiť. Pred každou túrou zvážte podmienky, výstrahy, predpoveď počasia a svoju momentálnu kondíciu. Preceňovať schopnosti a odhad sa nevypláca, svedčia o tom aj nedávne tragické prípady spojené s uvoľnením lavín vo Vysokých Tatrách.

Vo Vysokých a Západných Tatrách je vyhlásený tretí stupeň lavínového nebezpečenstva. Pohyb vo vysokohorskom teréne sa neodporúča.

Pohyb vo vysokohorskom teréne sa neodporúča

Vo Vysokých a Západných Tatrách je vyhlásený tretí stupeň lavínového nebezpečenstva. Pohyb vo vysokohorskom teréne sa neodporúča.

Aj dnes sa na horách očakáva hmla a silný vietor, ktorý krátkodobo v nárazoch môže dosiahnuť až silu víchrice. Vo Vysokých Tatrách pripadlo od 10 do 35 cm nového snehu, ktorý je na peší pohyb veľmi náročný. Na hrebeňoch sa vytvorili preveje, Horská záchranná služba pohyb vo vysokohorskom teréne dôrazne neodporúča. Podobné odporúčanie, vrátane upozornenia na nový sneh, hmly a silný vietor, platí aj pre Západné Tatry.

V Nízkych Tatrách naďalej platí mierne lavínové nebezpečenstvo. No aj tu treba rátať s hmlou a silným vetrom, ktorý sa miestami môže meniť na víchricu. Pripadlo od 10 do 25 cm nového snehu, ktorý sa prípadným turistom bude iba veľmi ťažko zdolávať. Preto aj v tejto oblasti platí odporúčanie vysokohorský terén pri športových aktivitách radšej vynechať. Na hrebeňoch sú preveje a hrozí pád lavín.

Aj v Tatrách sa zhoršilo počasie, treba rátať s víchricou

V Tatrách fúka silný vietor, miestami až víchrica

Horská záchranná služba upozorňuje v našich veľhorách na mierne lavínové nebezpečenstvo, no dnes sa očakáva silný vietor, miestami až víchrica.

V nedeľu padla lavína medzi prvým a druhým Groszovým ľadopádom vo Veľkej Studenej doline a zasypala dvoch horolezcov, tretí prežil. A hoci je vo Vysokých, Západných a Nízkych Tatrách vyhlásené iba mierne lavínové nebezpečenstvo, pri pohybe v horskom teréne nie je opatrnosti niky dosť. 

Vo Vysokých Tatrách v nižších a stredných polohách je na chodníkoch poľadovica, na hrebeňoch sa vytvorili preveje. No ako upozorňuje Horská záchranná služba, v lesoch je suchý prachovitý sneh, náročný na pohyb, čo tiež môže byť príčinou pádu a zranenia.

Podobná situácia je aj v Západných Tatrách a Nízkych Tatrách, aj tam si treba túru dobre naplánovať, vrátane vybavenia,  a vyhýbať sa nebezpečenstvu pošmyknutia.

Lavínová nehoda pod Groszovým ľadopádom vo Vysokých Tatrách.

Pod Groszovým ľadopádom padla lavína, zabila dvoch horolezcov

Pád lavíny pod Groszovým ľadopádom nahlásil včera večer poľský horolezec. On prežil, jeho dvaja spolulezci nie.

Poliak nahlásil pád lavíny 30. januára 2023 večer. Lokalizoval ju medzi prvým a druhým Groszovým ľadopádom. Bol sčasti zasypaný, ale nemal informáciu o svojich dvoch spolulezcoch.

 

Takto opisuje začiatok záchrannej akcie na svojej stránke Horská záchranná služba. Záchranári prišli k miestu lavíny na snežných skútroch a ihneď začali prehľadávať lavínisko. Pomocou vyhľadávača lokalizovali obidvoch horolezcov, no tí už neboli nažive. Pomohli aj horolezcovi, ktorý im pád lavíny nahlásil a zostúpili s ním do Starého Smokovca. Telá nebohých boli podľa informácii Horskej záchrannej služby tiež transportované a odovzdané polícii a obhliadajúcemu lekárovi.