Zosunutý chodník nad Rainerovou chatou

Stav poškodeného chodníka nad Rainerkou sa zhoršil

Foto: Správa Tatranského národného parku.

V nedeľu 5. 11. sa po výdatnom daždi zosunul turistický chodník na Tatranskej magistrále zhruba dvesto metrov od Hrebienka smerom na Rainerovu chatu, stav sa za ostatné dni ešte zhoršil. Situáciu na mieste analyzujú geodeti. Je tu aj možnosť, že chodník budú musieť uzavrieť.

K zosuvu došlo v nedeľu v popoludní, dažde vážne poškodili turisticky značený chodník v dĺžke dvadsať metrov. Na mieste sa v stredu 8. 11. stretli zástupcovia Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, mesta Vysoké Tatry, Horskej záchrannej služby i odborníci z Technickej univerzity v Košiciach, aby posúdili aktuálny stav. Primátor mesta Vysoké Tatry Jozef Štefaňák potvrdil, že v stredu o 9.30 h vyhlásil mimoriadnu situáciu, vďaka čomu vedia zodpovední pružnejšie konať.
„Odtrhnutie chodníka spôsobilo pravdepodobne podmytie, ide o veľmi strmý svah so sklonom zhruba 70 stupňov a v tejto chvíli drží už iba silou vôle. Veľmi ťažko povedať, čo ešte príroda spôsobí, je tam suchý materiál, štrk, piesok a keď poriadne zaprší, môže to ísť všetko dole,“ odhaduje Peter Blišťan z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach, ktorý vedie tím geodetov dokumentujúcich stav chodníka.

Na analýzu použijú moderné technológie, vytvoria 3D model a následne posúdia stabilitu i geológovia a projektant. „Ten povie, či je táto časť cesty ešte opraviteľná, alebo sa musí postaviť niečo nové iným spôsobom. Potrebné by bolo ukotvenie k svahu, čo tiež nie je jednoduché. Dostať tu techniku bude finančne aj technicky veľmi komplikované,“ dopĺňa Blišťan. Do pozornosti odborníkov sa dostali i narušené skalné bloky nad chodníkom, ktoré bude zrejme potrebnú ukotviť sieťami, alebo citlivo odstrániť niektoré väčšie kusy.
Momentálne kompetentní nevedia vylúčiť ani uzavretie úseku. „Táto možnosť je v hre. Preto tu dnes máme odborníkov, ktorí posúdia bezpečnosť a navrhnú preventívne opatrenia, v rámci ktorých nie je vylúčené ani uzavretie chodníka. S ďalšou skupinou odborníkov sa budeme zaoberať možnosťami opravy a podľa toho sa rozhodneme, čo a v akom rozsahu môžeme urobiť ešte do zimy. Následne budeme riešiť spôsob financovania,“ uvádza Peter Spitzkopf, námestník riaditeľa Správy TANAP-u, ktorá sa ako odborná organizácia ochrany prírody stará o sieť turistických značených chodníkov na území Tatranského národného parku.

O prípadnom uzavretí chodníka sa turisti dozvedia z webu a ďalších komunikačných kanálov Správy TANAP-u a priamo v teréne i z informačných tabúľ. Spolu s týmto rozhodnutím by „tanapáci“ vytyčovali aj obchádzku. „Dolný chodník okolo Bilíkovej chaty by bol riešením pre peších turistov, no bez možnosti vjazdu pre horskú službu na skútri. Problém by bol i so zásobovaním chát,“ hovorí o alternatíve obchádzky Spitzkopf.
Časť chodníka Tatranskej magistrály, ktorá sa zosunula, totiž nie je len dôležitou tepnou pre turistickú verejnosť, ale i cestou, ako sa horskí záchranári môžu rýchlejšie dostať k zraneným osobám. „Ak by sa tento chodník uzavrel, my si poradíme, dostaneme sa do terénu pešo alebo letecky, ale hlavne pešia záchranka bude dlhšia. Ak tu najmä v zime nebudeme vedieť prejsť technikou, záchranné akcie sa nám predĺžia minimálne o hodinu – hodinu a štvrť, čo je v prípade lavín kľúčové,“ vysvetľuje Miroslav Živčák, náčelník oblastného strediska Vysoké Tatry Horskej záchrannej služby. Ako hraničné riešenie vidí možnosť dostať techniku za poškodený úsek ešte skôr, než dôjde k prípadnému ďalšiemu zosuvu.

Zdroj: Správa Tatranského národného parku.

Po stopách medveďa, patróna Hrebienka

Po stopách medveďa, patróna Hrebienka

V piatom diele druhej podcastovej série S batohom cez hory sa venujeme medveďom alebo konkrétnejšie jednému medveďovi. Už na začiatku cesty na Hrebienok sa dvojica mladých turistov Tánička a Vladko rozprávala o týchto zvieratách a o tom, že v Tatrách ich môžete ľahko stretnúť.

Na otázku, čo by robil, keby stretol medveďa Vladko najprv odpovedal, že by bežal čo najďalej, ale potom si to rozmyslel a povedal, že by si radšej ľahol na zem, nehýbal sa, prípadne by sa prikryl batohom. Ostatným turistom odporučil, že v každom prípade by sme nemali panikáriť, nekričať a už vôbec si medveďa nenatáčať. Treba ho len pokojne a v tichosti oblúkom obísť. Najlepšie tým smerom, odkiaľ sme prišli.

Tánička Vladkovi prezradila, že v Tatrách je jeden medveď, s ktorým stretnúť sa je veľmi milý zážitok. Je to takmer dva a pol metra dlhý oceľový medveď Kubo, známy ako patrón Hrebienka. Práve k nemu sa naša dvojica mladých podcasterov vybrala. Najprv vlakom do Starého Smokovca, kde nezabudli pripomenúť, že toto mesto navštívi každý rok takmer milión ľudí. Zo železničnej stanice potom po zelenej značke k pozemnej lanovke. Opäť sa dohodli, že nevyužijú tento dopravný prostriedok, ale ako správni turisti pôjdu po svojich.

Po ceste videli najdlhšiu sánkarskú dráhu na Slovensku, ktorá má dva a pol kilometra a dá sa po nej jazdiť aj v noci. Vladka vyľakal neznámy zvuk, myslel si, že je to medveď, lebo v Tatrách ich môžete stretnúť skoro kdekoľvek, ale bol to len kolobežkár. Pri smerovníku na Hrebienku, ktorý je východiskovým bodom pre viaceré vysokohorské túry, sa pokochali výhľadmi na scenériu tatranských štítov s dominantným Lomnickým či Kežmarským štítom, ale aj smerom dole na Podtatranskú kotlinu.

Potom konečne zbadali medveďa, ale toho kovového. Váži 350 kilogramov, zuby má zo železných klinov, oči z polodrahokamov a nehryzie. Ešte si stihli kúsok od neho pozrieť náučný chodník s deviatimi tabuľami, v rámci ktorého sa dozviete niečo o turistických chodníkoch a spôsobe ich značenia, ale aj o histórii prvej tatranskej útulne – Rainerovej chaty.

Na konci výletu si spomenuli na jedinečný dóm z ľadu, ktorý každý rok stavajú na Hrebienku a dohodli sa, že na budúcu zimu ho opäť navštívia. Vychutnajte si pohľad na Tatry detskými očami aj v podcaste Po stopách medveďa, patróna Hrebienka, ktorý nájdete na stránke Cez hory a vo všetkých podcastových aplikáciách.

Hrebienok je jedno z najlahšie dostupných miest v Tatrách.

Pomaličky až na Hrebienok aj s kočíkom

Sú dni, keď nám jesenné počasie naznačuje, aby sme skôr ostali niekde vo vnútri a túru či výlet odložili na neskôr. Ale čo, keď naše deti už nevedia vydržať a najlepšie, čo môžeme urobiť je vybrať sa niekam von. Po wellnesse a iných službách tatranských hotelov a penziónov dobre padne príjemná prechádzka. Ak ste v Starom Smokovci a jeho okolí, tak sa vyberte napríklad na Hrebienok.

Foto: Viktor Juriga

Deti vezmite so sebou, pokojne aj ak sú ešte veľmi malé. Zo Starého Smokovca sa dá ísť po asfaltovej ceste aj s kočíkom. Táto trasa je trochu dlhšia ako turistický chodník, ale nemusíte prekonávať terénne nerovnosti. Pôjdete stále do kopca, stúpanie je síce mierne, ale trvá stále až do cieľa. Trasa je dlhá približne tri kilometre, po ceste sa môžete občerstviť v horskom hoteli Hrebienok alebo v Bilíkovej chate. Inou alternatívou je trasa po turistickom chodníku, začína vľavo od stanice, táto cesta však nie je vhodná pre kočíky, deti ju ale zvládnu. Dnes je Hrebienok stále obľúbeným celoročne ľahko dostupným turistickým cieľom. Nachádza sa na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu nad Starým Smokovcom. Kúpeľní hostia sem chodili už od polovice 19. storočia.

Dnes tu nájdete samoobslužnú reštauráciu, snack bar v budove lanovky, sochu 350 kilogramového medveďa Kuba i sezónne atrakcie. Teraz v zimnom období to opäť bude Tatranský ľadový dóm. Deti určite ocenia sánkovačku z Hrebienka do Starého Smokovca, treba si však počkať na dostatočnú snehovú pokrývku. Ak by ste predsa len mali chuť na dlhšiu túru, Hrebienok je východiskovým bodom pre rôzne dlhé turistické trasy, viaceré sa dajú zvládnuť aj s deťmi.

Z Hrebienka sa napríklad môžete prejsť popri Vodopádoch Studeného potoka až k Rainerovej chate. Cestu môžete deťom prípadne uľahčiť kombináciou lanovky a turistiky.