Popradské pleso

Nový návštevný poriadokv TANAP-e

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Foto: Richard Guban

Od piatku – 15. decembra – začne platiť nový návštevný poriadok Tatranského národného parku. Práce na ňom trvali šesť rokov a odzrkadľujú kompromis medzi záujmami ochrany prírody a návštevníkmi nášho najstaršieho národného parku. 

Strategický dokument sa začal tvoriť ešte v roku 2017, keď vyšlo najavo, že prijatím zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v roku 2002 stratila platnosť vyhláška, ktorou sa vyhlasoval Návštevný poriadok Tatranského národného parku.

Ešte v tom roku sa iniciovalo vydanie Zoznamu vyhradených miest, ktorý v skratke kopíroval základné pravidlá pôvodného návštevného poriadku, ako i Rozhodnutie o sezónnej uzávere, ktoré prevzalo zaužívaný režim sezónnej uzávery vybraných turistických chodníkov na území Tatranského národného parku.

Oba dokumenty platia už iba dnes, od zajtra – 15. decembra 2023 – už nadobudne účinnosť nový návštevný poriadok.

Téryho chata patrí k najnavštevovanejším vo Vysokých Tatrách. Foto: Radomír Bednár

Nový návštevný poriadok prináša niekoľko kľúčových zmien. Okrem skrátenia obdobia sezónnej uzávery musia návštevníci rátať aj s obmedzením vstupu psov a iných zvierat do vysokohorského prostredia. Pohybovať sa s nimi môžu iba mimo lokalít s výskytom svištích kolónií, lokalít so stálou prítomnosťou kamzičích čried a lokalít výskytu veľkých šeliem i ďalších vzácnych druhov živočíchov.

No nielen to. Nový návštevný poriadok sa venuje pohybu turistov v okolí vysokohorských chát či vrcholov štítov alebo na iných miestach mimo vyznačených turistických chodníkov, kde sa doposiaľ zvyklo zhromažďovať mnoho ľudí. Nové pravidlá určuje aktuálny návštevný poriadok aj horolezcom, skialpinistom a vyznávačom zimnej turistiky.

Návštevný poriadok myslí aj na cyklistov, pre nich predlžuje existujúce cyklotrasy a vyhradzuje nové miesta pre cykloturistiku. Rozšíria sa aj areály pre vodnú turistiku a nastavujú sa aj pravidlá pre geocaching v prostredí národného parku.

Nový návštevný poriadok bude postupne zverejňovaný na www.tanap.sk, novinky budú priamo vyznačené v teréne.

Nový návštevný poriadok TANAP-u je kompromisom medzi záujmami ochrany prírody a záujmami návštevníkov.  Foto: Jozef Antol 

„Na jednej strane sme sa síce úspešne dopracovali k finálnej podobe návštevného poriadku, avšak ani zďaleka nie sme na konci. Práve naopak. Pred nami je množstvo mravčej práce, ktorá by mala viesť k tomu, že si tieto pravidlá postupne osvojí každý návštevník nášho najstaršieho národného parku. Aj preto sa budeme snažiť byť prvý rok voči návštevníkom tolerantní a dúfame, že takisto aj oni budú mať pochopenie voči nám pri zavádzaní pravidiel,“ komentuje námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici Peter Spitzkopf.

Zdroj: Správa TANAP v Tatranskej Lomnici.

Východ slnka v Tatrách

Zastavte sa trochu a pozrite, ako sneh s Tatrami čaruje

by Články

Foto: Alžbeta Sándorvá

V našom výbere prevažuje romantika. Teda, jeden z uhlov pohľadu, aký môžeme v Tatrách zacieliť. V tomto čase príznačné. Predsviatočný čas si takúto pohodu priam vyžaduje. Nenechajte sa rušiť.

Tatranské zrkadlo. Tak toto sa každý deň nevidí! Jednak – treba mať dobré počasie, jednak – byť v správny čas na správnom mieste. Pandurovi Gaborovi sa to podarilo na vlastné oči. Ostatní obdivujú jeho pohotovosť.

Jedno retro. Kažmarská chata 1969 od Ivana Vestera. Napriek tomu, že študenti sú „na šikmej ploche“, Marika Škulecová partiu spoznala. Je to fotka z lyžiarskeho kurzu VŠP (dnes SPU) v Nitre. Svet je naozaj malý, zhodli sa komentáre v našej FB skupine.

Lietadlo a Tatry. Technika približuje prírodu. V kráse ale víťazí to druhé. Z komentárov vyplýva, že takúto „dvojicu“ ľudia fotografujú radi. A táto fotka s Gerlachovským štítom sa naozaj Jarovi Markovi vydarila. 

Taká maličká chatka a majú všetko. Betlehem na Rainerke – milé, pôvabné, upokojujúce. Iný svet, ako tu – dole. Nechajte sa inšpirovať pohodou a krásou chvíle. Nie každý deň je taká. Ďakujeme, Jana Fejková Dundová.

Východ slnka v Tatrách. K tomu niet čo dodať. Hádam iba autorov fotografií: Alžbeta Sándorová, Estera Lukačková a Nikolas Reguly.

Sánky alebo lanovka? Obrovská dilema. Kto bude prvý? Hoďte si tip, hoci aj na takú krátku vzdialenosť. Miroslav Staňo vie výsledok.

Zo záchrannej akcie v Priečnom sedle

Rok od tragédie. Priečne sedlo pochovalo dvoch turistov

by Články

Ilustračné foto:  HZS

Bola to tragická sobota. Pod lavínou v Priečnom sedle zomreli dvaja vysokohorskí turisti. Zrejme ju uvoľnili a nepodarilo sa im z nej dostať.

Tragická lavínová nehoda v Priečnom sedle nebola minulý december prvou. Počet obetí bielej  spúšte vtedy vyskočili už na štyri, a to zimná sezóna ledva začala.

Ako sa to stalo? Dvaja vysokohorskí turisti sa v sobotu 10. decembra vydali na túru cez Priečne sedlo. Na Téryho chate sa rozhodli zastaviť, občerstviť a popri tom sa zmienili o svojich plánoch. Chceli ich uskutočniť, hoci nemali lavínovú výbavu a hoci ich na chate vystríhali, že poveternostné podmienky nie sú vhodné na túru, ktorú si vybrali. Rozhodli sa pokračovať, počas výstupu do Priečneho sedla zrejme uvoľnili lavínu, z ktorej sa im nepodarilo vyviaznuť. 

Záchranári na ceste k lavínisku. Ilustračné foto:  HZS

Keď o ich nezvestnosti dostala Horská záchranná služba informáciu, ihneď odštartovala záchrannú akciu. Pod Priečne sedlo sa vybral pracovník chaty, dobrovoľný záchranár HZS spolu s kolegom. Objavili lavínu i lavínový nános, ten sa pokúsili prepátrať vizuálne a aj lavínovým prístrojom. No keďže obaja turisti lavínovú výbavu nemali, nebola šanca niečo objaviť.

Medzitím Horskú záchrannú službu kontaktovala priateľka jedného z turistov. Mala ho počkať v Starom Smokovci, no celé popoludnie sa s ním nedokázala skontaktovať.

Zo Starého Smokovca sa k lavínisku vybrali ďalší záchranári s vyhľadávacím systémom Recco a dvaja psovodi s lavínovým psami. Pes miesto zasypania oboch turistov označil, no pre nich to už bolo neskoro. Pád lavíny 36 a 41-roční turisti neprežili. Pokus o ich záchranu prebiehal za veľmi náročných poveternostných podmienok, lebo oblasť Vysokých Tatier v tom čase zasiahol ďalší frontálny systém.

Zasypaných turistov lokalizoval pes. Ilustračné foto:  HZS

Vysokohorskí turisti nemali veľkú šancu v lavíne prežiť. Išlo o doskovú lavínu z vetrom ubitého snehu a typickým čiarovým odtrhom, ktorý sa diaľkovo šíri. Dĺžka lavíny dosiahla 250 metrov, široká bola 100 metrov. Odtrhla sa v nadmorskej výške 2 300 metrov, jej čelo skončilo v nadmorskej výške 2 150 metrov.

Ktovie, či obetí nemohlo byť aj viac. V tom čase sa do Priečneho sedla od Zbojníckej chaty chcela vybrať aj iná dvojica turistov. No títo usúdili, že zlé počasie je pre nich predsa len veľkou prekážkou a vrátili sa. Preto vedeli záchranárom povedať, že zo sedla nevideli nikoho zostupovať, ani v snehu neboli žiadne stopy.  

Aj táto tragická udalosť je mementom, výstrahou pre živých a výzvou na rešpekt pred horami a prírodou, ktorá je naozaj silnejšia ako človek. Ľudia sa radi pokúšajú aj o nemožné, no pred tým, ako sa pustia do hazardu, aby si mali uvedomiť, že na tomto svete nie sú sami. Majú svojich blízkych, ktorým môžu spôsobiť bolesť, majú svoj život, v ktorom po zranení už nebudú môcť zrealizovať veľa zo svojich snov a majú aj zodpovednosť voči tým, ktorí ich idú zachraňovať v situácii nebezpečnej aj pre ich život.

Rok od tragédie si mnohí spomenuli na mŕtvych turistov. A tí, ktorí sa ich snažili zachrániť, aj na vyčerpávajúci zásah v zlom počasí. Ilustračné foto:  HZS

Preto je dôležité rešpektovať výstrahy Strediska lavínovej prevencie, ktorá denne stanovuje pravdepodobnosť uvoľnenia lavín v horskom území a určuje aj hlavné lavínové problémy, identifikuje najnebezpečnejšie svahy a ponúka verejnosti text o lavínovej situácii v horstvách na Slovensku. Sú dostupné vždy deň vopred na webe laviny.sk. Podobne stredisko informovalo aj deň pred tragédiou v Priečnom sedle.

Zdroj: Horská záchranná služba a Stredisko lavínovej prevencie HZS

Prvá lavínová nehoda tejto zimy

Skialpinista sa dostal do štatistiky, spustil prvú lavínovú nehodu zimy

by Články

Ilustračné foto:  HZS

Uplynulý víkend si Horská záchranná služba zaknihovala v Tatrách dva vážnejšie zásahy, ktoré predznamenali charakter možných zimných nehôd v našich veľhorách. Bola medzi nimi aj prvá lavínová nehoda tejto sezóny.

Horských záchranárov v nedeľu dopoludnia požiadal o pomoc skialpinista, ktorý si spustil lavínu pri lyžovaní zo Sedla nad Červeným žľabom smerom do Mlynickej doliny. Ako uvádza portál HZS, skialpinista našťastie zostal na povrchu, ale mal zranené koleno. Na pomoc k nemu sa vydali spolu s leteckými záchranármi.

Zranenému skialpinistovi podali medikamentóznu liečbu a po nabalení do evakuačnej sedačky, ako uvádza spomínaný portá, bol vrtuľníkom transportovaný do nemocnice.

Deň predtým, v sobotu 9. decembra, prišla na tiesňovú linku HZS žiadosť o pomoc od poľskej snowboardistky, ktorá spolu s mamou a skupinou lyžiarov schádzala z Chopku do Krupovej k zaparkovanému autu. Jej 48-ročná mama ale z oblasti nad travezom ku Chate Kosodrevina už v tme nedokázala zlyžovať dole.

Ako ďalej informuje webová stránka HZS, na pomoc k nej sa vybrali záchranári, ktorí boli práve v stredisku a ženu na skútri transportovali do Krupovej, kde sa jej ujala rodina.

Vyčerpanému poľskému turistovi záchranári poskytli prvú pomoc a pomohli mu zostúpiť pod Babiu horu. Ilustračné foto:  HZS

Zásahov spojených so štartom zimnej sezóny v našich veľhorách pribúda. Počas prvej decembrovej nedele napríklad horskí záchranári pomáhali poľskému turistovi.

Ten uviazol pod Babou horou a keďže počasie nebolo práve najideálnejšie, nebol schopný samostatne zostúpiť. Zostal s ním kamarát, ktorý ho udržiaval v potrebnej psychickej pohode.

Záchranári zo strediska Západné Tatry sa na pomoc vydali na terénnej štvorkolke, ktorou sa vyviezli k rozhľadni pod Babou horou, za vyčerpaným turistom sa potom vybrali na skialpinistických lyžiach. Našli ho v lokalite Pri studničke.

Dvojici poskytli nápoje, dali im snežnice, zateplili ich a spoločne zostúpili k zaparkovanej štvorkolke. Ako pokračujú informácie na stránke HZS, odtiaľ ho transportovali na Slanú Vodu.

Zimna-tustika-chata-pri-Zelenom-plese-Vladimir-Sterbak-100

Návštevný poriadok: Kam sa dá v národnom parku vybrať na túru?

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Ilustračné foto:  Vladimír Šterbák

Zimná turistika vo Vysokých Tatrách má svoje pravidlá. Právny rámec im dáva nový návštevný poriadok TANAP-u. Ten aktuálny začne platiť 15. decembra.

Všeobecne platí, že na túry v zime sa môžu návštevníci vybrať na turistické chodníky pokryté dostatočnou prikrývkou prírodného  snehu, na ktoré sa nevzťahuje sezónna uzávera a zimnú turistiku možno vykonávať v areáloch a koridoroch, ktorých zoznam je prílohou návštevného poriadku.  TANAP-u.

Pohľad na Belianske Tatry. Je to celoročne uzavretéI územie TANAP-u, zvlášť chránené ako národná prírodná rezervácia. Ilustračné foto:  Piotrek

Je uverejnený na  webovom sídle Tatranského národného parku. V časti venovanej zimnej turistike s uvádzajú aj areály, ktoré môžu v zimnej sezóne turisti využívať.

Má celkovo sedem položiek a patria medzi ne areály Studených dolín – Doliny Zeleného plesa – Skalnatého plesa, potom Filmársky žľab – Kartárikov žľab, ďalej areály Mlynickej, Mengusovskej, Žiarskej doliny, Červenca, Zelenej a Salatínskej doliny.  V prílohe sú presne ohraničené celé areály s vymedzením geografických bodov, v rámci ktorých je možné sa pohybovať.

Vstupná brána do Vysokých Tatier aj pre viaceré trasy zimnej turistiky – stanica Starý Smokovec. Ilustračné foto:  Ľuboš Popovič

No nie je to jediné obmedzenie pre zimnú turistiku. Návštevný poriadok sa venuje aj presnejšiemu usmerneniu turistov. Do areálov a koridorov zimnej turistiky možno vstupovať iba z východiskových bodov určených pre každý areál a koridor osobitne.

Venovať sa tomuto športu je možné iba počas dňa, a to od 15. decembra do 15. apríla nasledujúceho roku. A na miesta vyhradené pre zimnú turistiku návštevný poriadok zakazuje sprievod zvieraťa.

Romantika. Aj zimná turistika má svoje čaro. Ilustračné foto: Éva Szücs

A ešte jedno upozornenie. Do areálu zimnej turistiky Studené  doliny – Dolina Zeleného plesa – Skalnaté pleso, ak mierite na výstup na Baranie sedlo, Priečne sedlo, Filmársky žľab a Kartárikov žľab, možno vstupovať len so skialpinistickou, resp. horolezeckou, výzbrojou a výstrojom.

V krojoch na Hrebienok

Na kopce bez trička, alebo v krojoch? Ako komu vyhovuje

by Články

Foto: Michaela Adamovičová

Tatry prekvapujú v každom týždni i v každom počasí. Dôkazom toho sú aj fotografie, ktoré, veríme, zaujmú aj vás. Veď, kto by naše veľhory nevidel rád v situácii, ktorá nie je každodenná či typická. 

Téma otužovania tu ešte nebola. Až pri tomto obrázku. Jeho autor, podľa vlastných slov zažil krásny víkend v Tatrách a spojil ho s otužovaním. To nenechalo chladnými viacero návštevníkov našej FB stránky. Vraj iným mrzli nosy, uši i ruky v rukaviciach a on si vykračoval akoby nič. „Keby takéto fotky dám ja, už je zle,“ priznáva Anna Mendea. Marie Wimmerová s diví, že nekráča bosky, vraj je to teraz moderné. Ale nie sú to všetky komentáre k „otužovacím“ fotkám. Je ich viac – fotiek i viet.

Tak toto je pekný kúsok do zbierky unikátnych suvenírov. Každý by sa mu potešil, nielen Lenka Matejková. To najkrajšie z Tatier ako na dlani. Doslova.

Trošku romantiky –  hviezdna noc od Ivana Horňáka. Nafotil ju nad Baraním rohmi a Spišským štítom, ako poznamenal Martin Krajíček. Ostatní návštevníci stránky iba žasli nad tým, aké krásne môžu byť Tatry v noci.

Tatry ako inšpirácia. Pre Jaroslava Áča určite. A pre vás?

Nedávno ešte nespali. Vladimír Šterbák v Doline Kežmarskej Bielej vody porovnáva veľkosť „labiek“ svoju a „spoluturistu“. Medveďom prvý sneh neprekáža, potrebujú sa vykŕmiť. V stopách ďalšieho sa pustil Adrián Michalko. „Bála by som sa ísť v jeho stopách,“ komentujú podobne viacerí. 

Zaujímavé oblaky nafotila Estera Lukačková s tým, že iba vtedy má rada vietor, keď sa takto pohrá s oblačnosťou.

Kedysi a dnes. Tento dvojzáber je z archívu Vladimíra Šterbáka. Ich spoločnou lokáciou je Biela Voda. Ich autor upozorňuje, že ak pôjdete týmto miestom, možno si všimnete torzo bývalé penziónu Palenčárov dom. V roku 1947 vyhorel. A k obnove už nedošlo.  

Rys. V Tatrách sa dajú zažiť príbehy, o ktorých sa vám ani nesníva. Takto sa návštevníkom našej FB skupiny prihovoril známy fotograf Jozef Antol. „Niečo za mnou počujem spadnúť, otočím sa a vidím tohto mladého rysíka,“ opisuje svoj zážitok. Neuveriteľné, ticho závidia  komentáre.

Na Hrebienok v ľudových krojoch – fotografia od Michaely Adamovičovej. Krásne od nich, nechali sa počuť ostatné komentáre v našej FB skupine.

Ilustračné foto: MKreo

Pod stromček s darčekmi, ktoré inšpirovali Tatry

by Články

Ilustračné foto:  MKreo

Nemáte čas na maratóny po obchodoch? Neviete si rýchlo vybrať, lebo máte okolo seba zástupy ľudí a rady pri pokladniach? Neznášate zhon a pretlak komercie? Ak áno, ste náš človek. A ak navyše máte radi hory, Tatry predovšetkým, tu je tip na darčeky, ktoré vám urobia radosť nielen cez sviatky, ale aj počas celého roka.

Poďme na ich výpočet. Najskôr sú tu tričká z kvalitnej bavlny, ktoré oceníte na túrach – pánske, dámske, detské, s krátkym i dlhým rukávom v rôznych farbách. Dobre sa nosia a aj pri väčšej námahe budete v nich vyzerať ako zo škatuľky. Zdobia ich obrázky láskavého medveďa, šibalskej líšky či bystrého kamzíka. Tatrám pristanú a budú aj vám.

Stačí si vybrať a máte darček pre všetkých turistov vo vašej rodine vybraný. Ľahký strih, vzdušný materiál z GOTS certifikovanej organickej bavlny a Tatry priamo na hrudi.

K tomu môžete pribaliť aj ponožky s líštičkou na päte, aby každý hneď vedel, čo ste zač a k akému druhu turistov patríte. Pohodlné tatranské ponožky vám perfektne sadnú na nohu. Špičku a pätu majú vystuženú polyamidovou priadzou na zvýšenie odolnosti. Sú vyrobené pod Tatrami a na nohu vám sadnú ako uliate.

Chcete mať Tatry doma každý deň? Ak áno, je tu ponuka posterov. Tatry romantické, Tatry ráno i večer, Tatry v nálade i dychberúce, ale i fenomenálne, ikonické či hrejivé. Aké len chcete a ako ich preciťujete, aký zážitok sa vám s nimi spája. Urobte si radosť výberom, ktorý vám najlepšie sadne a žite ich mágiou vždy, keď vám na ne padne pohľad. Objektív na ne zaostrili viacerí fotografi, ale vy si z nich môžete urobiť vlastný príbeh. Pri ich výrobe bola použitá latexová tlač, ekologická na báze vody, archívny papier má zaujímavú štruktúru, nekrčí sa, farby nestrácajú sýtosť ani po polstoročí.

A ešte niečo na dlhé zimné večery. Kniha. Kniha inšpirovaná láskou k Tatrám. Cez hory. Treba si ju objednať rýchlo, lebo sa míňa ako teplé rožky. Nie je to ľúbostný príbeh. No možno áno. Lásku k nim nájdete v rozhovoroch s ľuďmi, ktorí v Tatrách prežili kus života a sú plní emócií k nim, obyčajných ľudských postojov, ktoré ich s nimi spojili, a ktoré vyznávajú. Prečítať si môžete rozhovory s osobnosťami, ako sú filmár Pavol Barabáš, chatár a horský vodca Miki Knižka či horský záchranár Marek Biskupič, herečka Emília Vášáryová a iní, ale kniha vás môže inšpirovať aj na túry do dolín, na chaty, cyklovýlety, skialp či na návštevu tatranských jaskýň.

Stačí, keď otvoríte stánku: www.cezhory.sk a v sekcii Obchod si vyberiete, čo potrebujete. A zásielku dostanete rovno domov. A potom, šup s ňou rovno pod stromček. Krásne Vianoce, priatelia.   

Cvičenie Horskej záchrannej služby

Medzi Hrebienkom a Rainerkou to vybuchlo

by Články

Ilustračné foto:  Horská záchranná služba

Pyrotechnici záchranári vykonali na Hrebienku usmernený výbuch. Boli o to požiadaní Správou Tatranského národného parku a zároveň išlo o cyklické precvičenie príslušníkov Horskej záchrannej služby.

Pre uvoľnenie skalných blokov, ktoré padli na časť chodníka medzi Hrebienkom a Rainerovou chatou bola táto frekventovaná trasa nedávno pre turistov uzatvorená. No tento celoročne využívaný úsek turistického chodníka je pre príslušníkov Horskej záchrannej služby hlavnou tepnou pri presune na snežných skútroch počas záchranárskych výjazdov a tiež slúži na zásobovanie horských chát v tejto lokalite. Preto, ako informuje portál Horskej záchrannej služby, ho bolo treba núdzovo spriechodniť.

Stalo sa tak už 27. novembra, a to počas vopred naplánovaného cyklického precvičenie príslušníkov HZS za koordinácie so Správou TANAP-u. Počas prípravy a usmerňovaného výbuchu  bol chodník dôkladne kontrolovaný horskými záchranármi a približne na polhodinu bol tiež uzavretý chodník od Bilíkovej chaty smerom k Rainerovej chate, aby nedošlo k zraneniu turistov, keďže sa predpokladalo, že účinkom detonácie môže dôjsť k rozleteniu roztrieštenej horniny.

Ako uvádza portál Horskej záchrannej služby, pyrotechnikom záchranárom sa podarilo obidva skalné bloky trhavinou rozpojiť bez poškodenia chodníka a lesného porastu. Na precvičení sa zúčastnilo dvanásť pyrotechnikov HZS, traja príslušníci Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ SR, zástupca Správa TANAP-u a horskí záchranári z Oblastného strediska Vysoké Tatry.

„Z môjho pohľadu ide predovšetkým o praktický výcvik vykonávania úkonov odvracajúcich stav krajnej núdze pomocou výbušniny. V prípade výskytu lavínového nebezpečenstva – kamenných lavín, alebo skutočného závalu, je toto vítaná možnosť nácviku odstránenia týchto prekážok za pomoci výbušnín v reálnych podmienkach, ale nie v úplnom ohrození,“ opisuje pre portál HZS význam výcviku Jaroslav Horník, inšpektor KEU a garant Horskej záchrannej služby v oblasti pyrotechniky.

Horská záchranná služba hodností túto akciu ako potrebnú. „Padajúce skaly v horskom prostredí sú bežným javom. Odstránením dvoch spadnutých blokov sa nezabráni následnému padaniu skál, ktoré je veľmi pravdepodobné. Ale promptná reakcia a odstránenie vzniknutých bariér zabráni tomu, aby sa na chodníku vytvorila prekážka z nahromadených skalných blokov. Jej následné odstránenie by bolo neskôr podstatne náročnejšie na čas, techniku i počet záchranárov,“ uvádza na svojom portáli.

Zdroj: Horská záchranná služba

Foto: archív Strediska lavínovej prevencie, archív Horskej záchrannej služby

Ilustračné foto: Jozef Pindiak

Retro je dobré. Aby sme si uvedomili, čo máme a čo nám chýba

by Články

Ilustračné foto:  Jozef Pindiak

Retro je spomienka, nostalgia, povzdych nad starými časmi. Alebo porovnanie, začudovanie i trochu zdravej ľútosti. Alebo úsmevu. Aj to patrí k nášmu života, k našim veľhorám.

Hotel Panoráma v roku 1970 – v tom roku ho otvárali v rámci majstrovstiev sveta v alpskom lyžovaní v Areáli snov na Štrbskom Plese. To bola paráda! – vyznáva sa Gabika Kollová. Marta Krejnusová k tomu dodáva, že sa tam kedysi učila, resp. praxovala. A aj ďalší návštevníci našej stránky pridávajú fotky a slová spomienok na tento stavebný skvost Vysokých Tatier. Postavili ho podľa návrhu architekto Zděnka Řiháka. Pôvodne v ňom bolo 160 lôžok a 360 miest v reštauráciách. Nedávno prešiel rozsiahlou modernizáciou.

A ideme ešte hlbšie do minulosti. Toto je Tatranská Lomnica v roku 1957. Záber nám poslal Mirko Večeř. Jana Hudcová si zaspomínala, že približne v tom čase v stredisku bola jej maminka na odborárske rekreácii, ale v legendárnej zotavovni Morava. Ruženka Vojtaššáková si stredisko pamätá ako miesto nákupov, kam chodila so svojou mamkou a Mária Smižianska dostala, že práve do tohto strediska ju vzali na prvú „serióznu“ lyžovačku. Sladká mladosť…?

Fotografia od otca Alexandra Luczyho zobrazuje jeho mamu a neznámeho pána na vrchole Gerlachovského štítu v roku 1935. Dnešní horskí vodcovia sa môžu pri pohľade na turistickú výbavu vtedajších lezcov aj zblázniť.

Vysoké Tatry a Západné Tatry v 80-tych rokoch. S fotografiami sa podelil Peter Hrtus. Super tam muselo byť – vzdychla si Katarína Balogová. Vtedy po horách chodilo menej ľudí, Tatry navštevovali, nie dobýjali. S dneškom sa to nedá ani porovnať, vzdychol si Marián Lacko. Kedysi bol v Roháčoch pokoj, pohoda a dnes tu behá aj stovka detí iba v teniskách, či je ľad, alebo sneh.

Krásna nostalgia dýcha z týchto záberov Vysokých Tatier z roku 1984. Uverejnil ich Ignác Mucha a nadchli viacerých návštevníkov našej FB skupiny. Aký je to rozdiel medzi nimi a tým, čo vidíme na tatranských chodníkoch dnes…!

Milo Mudrák v roku 1981 pod Lomničákom. Vtedy netušil, že za pár hodín bude hore a bude podliezať zábradlie na jeho vyhliadke. Takto sa vraj začalo jeho „tatrančenie“. Pár desiatok návštevníkov našej FB skupiny mu toto rozhodnutie „lajklo“.

Vysoké Tatry nám z roku 1978 ponúkol Heiko Ehrlich. Fotky vo farbe boli v tomto čase veľkou vzácnosťo. Trabanty v Tatrách ale nie. Naše hory si Nemci z bývalej NDR zaradzovali do svojho dovolenkového plánu veľmi často. 

Záber ako zo starého filmu. Je rok 1928 a na túry do Tatier sa dalo ísť aj takto – s valaškou, v krpcoch, klobúku a s ruksakom s jedlom a pitím. Toto môžete vyčítať z fotografie Jozefa Pindiaka. Miro Zagy v komentári píše, že vtedy sa asi nechodilo do hôr ukazovať make-up a predvádzať módu. Zaujímavé časy, však? 

Ilustračné foto: Pixabay

Zjazdári už lyžovačku zažili. Sú pripravené stopy aj pre bežkárov?

by Články

Ilustračné foto:  Pixabay

Zimná lyžiarska sezóna vo Vysokých Tatrách sa rozbieha. Prvých lyžiarov lanovky a vleky už vyviezli. Majú sa už na svoj čas pripravovať aj bežkári? Aj o tom hovoríme s odborným referentom pre šport mesta Vysoké Tatry Petrom Véghom.

Koľko kilometrov bežeckých tratí je vo Vysokých Tatrách? A aká je ich dĺžka v blízkom okolí tatranských stredísk?

V regióne Vysoké Tatry si môžete počas zimnej sezóny vyskúšať viac ako 75 km upravovaných bežeckých tratí. Najväčším strediskom bežeckého lyžovania je Štrbské Pleso. Ponúka 8 profesionálne upravovaných bežeckých okruhov v dĺžke od 0,7 do 5 km. Areál bežeckého lyžovania je vďaka umelému zasnežovaniu možné využívať počas celej zimnej sezóny. Strediská Tatranská Lomnica, Starý Smokovec a ich okolie ponúkajú spolu 42 km bežeckých tratí v dĺžke od 0,4 do16 km.  

Odborný referent pre šport mesta Vysoké Tatry Peter Végh. Foto: archív PV

Rozdeľme si ich podľa náročnosti. Kde a aká je dĺžka tratí pre športových, kondične zdatnejších bežcov?

Na Štrbskom Plese je takouto Šprintérska trať (1,6 km), Andelova trať (2 km), potom trasa Okolo slepého plesa (2,5 km) a všetky tri, ktoré vedú do Furkotskej doliny. V Tatranskej Lomnici sa ako stredne náročné vnímajú Hlboká (2,7 km) a Kolbisko (2,4 km). V Starom Smokovci bežkári za takéto považujú trasy Nový Smokovec – Vyšné Hágy a späť (16 km), Tatranská Polianka – Okruh (2 km) a Nová Polianka – Okruh (2 km).

A aký výber majú vo Vysokých Tatrách rodiny s deťmi? Ktoré trate by ste im predovšetkým odporúčali?     

Pre rodiny s deťmi sú vhodné trasy v Tatranskej Lomnici na Kolbisku a Starolesnianskych lúkach a vo Vyšných Hágoch na futbalovom ihrisku pri škole. Ide o kratšie trasy s rovinatým profilom, prípadne len s malým prevýšením.

Niektoré bežecké trasy sú určené aj na rôzne súťaže. Ak si chcete na nich zašportovať, treba si vopred zistiť informácie, či sa váš plán dá zrealizovať. Foto: archív mesta VT

Bežkári si dnes vyberajú aj podľa toho, ktoré trasy sú určené pre klasický štýl a ktoré pre tzv. korčuliarsky. Viete tatranskú bežkársku ponuku rozdeliť podľa týchto kritérií?

Na všetky trasy v stredisku Štrbské Pleso budú môcť vybehnúť vyznávači oboch štýlov. Podobne je tomu na všetkých trasách v Tatranskej Lomnici s výnimkou Starolesnianskych lúk – na nich bude klasická stopa. Z vymenovaných trás v Starom Smokovci je aj pre korčuliarov určená trasa z Nového Smokovca do Vyšných Hágov a Tatranská Polianka – Okruh.

Lyžiarska sezóna v Tatrách ešte iba štartuje. Dá sa odhadnúť, kedy si budú môcť bežkári naplánovať prvé kilometre v stope? A kde? 

Vo Vysokých Tatrách nemáme umelo zasnežované bežkárske areály, preto sa ťažko dá predvídať, kedy sa presne sezóna začne. Obvykle to býva začiatkom januára.

Čo treba na to, aby sa sezóna v Tatrách pre bežkárov začala v celom zábere?

Bežkárska sezóna je u nás závislá od prírodného snehu, takže, samozrejme, počasie bude hrať kľúčovú rolu.

Bude mať tohtoročná bežkárska sezóna oproti minulej nejaké novinky?

Najväčšou novinkou je spoplatnený bežecký areál na Štrbskom Plese. Obec Štrba zverejnení podrobné informácie o procese výberu a fungovania areálu spolu s cenníkom. Ďalšou novinkou je zasnežovanie vybraných trás v strediskách Tatranská Lomnica a Starý Smokovec a nová bežecká trasa: Tatranská Lomnica – Tatranská Kotlina. Už v jesenných mesiacoch začali prípravy na vylepšení bežkárskych trás v Novej Polianke a máme aj  dlhodobejšiu víziu ďalšieho rozvoja bežeckého lyžovania vo Vysokých Tatrách, ktorú budeme postupne napĺňať.

Časť bežkárov uprednostňuje samotu a turistické tempo. Aj pre nich majú Vysoké Tatry dostatok bežeckých možností. Foto: archív mesta VT

Bežkári sa radi prejdú aj po neupravených trasách. Ktoré by ste im odporúčali?

Všetko záleží od množstva prírodného snehu. Ak budú dobré podmienky, tých možností na lúkach a turistických chodníkoch je na bežecké lyžovanie neúrekom.

A vy osobne, máte nejakú svoju obľúbenú? Favorita, ktorého odporúčate svojim známym, priateľom, začiatočníkom…? Prečo práve tento výber?

Začiatočníkom by som určite odporúčal Kolbisko v Tatranskej Lomnici a veľmi pekné bežkovanie je na Starolesnianskych lúkach, ktoré ponúkajú nádherné výhľady na štíty Tatier a sú ľahko dostupné aj z Tatranskej Lomnice.