Markéta Hanáková

Návštevný poriadok: Horolezci si musia osvojiť dátumy i lokality so stopkou

Ilustračné foto: Markéta Hanáková

Viac ako šesť rokov trvala príprava nového návštevného poriadku Tatranského národného parku. Je výsledkom kompromisu medzi záujmami ochrany prírody a požiadavkami záujmových skupín, ktoré národný park využívajú. Medzi nimi aj horolezcov.

Podľa nového návštevného poriadku sa môžu horolezci svojmu športu venovať na celom území národného parku okrem lokalít, ktorých zoznam a mapa sú uvedené v jeho prílohách.

Má dvanásť položiek a medzi „zakázanými“ lokalitami je napríklad Masív Širokej až po predné Javorové sedlo, Rovienky, Svišťová dolina (okrem Zamrznutého kotla), Žabia Bielovodská dolina, vrátane priľahlých svahov, Kolová dolina so všetkými priľahlými kotlami a stenami, Čierna Javorová dolina, Belianske Tatry, okrem kameňolomu pri Tatranskej Kotline, ale aj Huncovská kotlinka, Slavkovská dolinka, Štôlska dolina, oblasť Kriváňa so všetkými priľahlými hrebeňmi a dolinami, no aj Západné Tatry, okrem areálu Vápenka v Zuberci.

 Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták 

K tomuto zoznamu treba priradiť aj ďalšie obmedzenia – časové. Na vyhradených miestach možno do stien vstupovať od 1. júna do 31. októbra a v zimnej sezóne od 15. decembra do 15. apríla. Ale aj tento časový priestor má svoje výnimky. Opäť súvisia s dátumami.

V mesiacoch od 1. júna do 15. apríla nasledujúceho roku sa horolezci majú vyhýbať viacerým lokalitám. Patria k nim Stena pod Skokom, Veža pod Skokom, Soliskový hrebeň, Predné Solisko, Štrbské Solisko, na ktoré sa vychádza zo Štrbského Plesa, od Popradského plesa to je Ostrva, Ihla v Patrii, Volia veža, Žabí kôň, Ošarpance, od Sliezskeho domu ide o Gerlachovský štít, Granátovú stenu, v východiskového miesta Zbojnícka chata ide o Malý a Veľký Kostol, Streleckú vežu, Malý Ostrý štít, Ostrý štít, Širokú vežu, južnú stenu Javorového štítu, od Zamkovského chaty a Téryho chaty ide o Veľkú Lomnickú vežu, Malú Žltú stenu, Žltú stenu, Malý Ľadový štít, Ľadový štít, Baranie rohy, Mačaciu vežu, Západnú Lomnicu, od Skalnatého plesa je to Huncovský štít a južná stena Kežmarského štítu a nakoniec od Chaty pri Zelenom plese je horolezecká stopka v spomínanom časovom rozmedzí pre Malý Kežmarský štít, Čierny štít, Belasú vežu, južné steny Kopiniakov, Jastrabiu vežu, Žeruchové veže, Kozí štít a Koziu kôpku.

Vyratúvaniu ešte nie je koniec. Dátumy 1. november – 20. február nasledujúceho roku ohraničujú ďalší horolezecký zákaz. Týka sa lokality Tisovka v Bielovodskej doline, východiskom pre nástup je modro značený turistický chodník.

Nákova Končistej. Foto: Peter Leitman

Nový návštevný poriadok umožňuje horolezcom vstupovať do vysokohorského prostredia aj mimo turistických a náučných chodníkov, ak potrebujú nastúpiť na horolezeckú túru, no zároveň by mali používať existujúce zvykové výstupové i zostupové trasy.

Horolezectvo vyššej i nižšej obtiažnosti môžu vykonávať iba vtedy, ak sa vopred zaregistujú na webovom sídle Správy TANAP-u. Horolezectvo nižšej obtiažnosti si vyžaduje aj platné povolenie o absolvovaní výcviku. Obidve skupiny horolezcov potrebujú okrem preukazu totožnosti aj platný preukaz svojho národného  horolezeckého zväzu.

Dôležitý je aj čas nástupu do horolezeckého terénu a zostupu z neho. V letnej sezóne je dôležitá denná doba, v mesiacoch od 1. novembra do 15. apríla nasledujúceho roku ide o časový rozsah piata ranná hodina a devätnásta večerná. A ešte jeden zákaz, ktorý platí aj pre horolezcov – do horolezeckého terénu si nesmú so sebou zobrať zviera.

Na vrchole Rysov

V zime na Rysy? Dá sa to – z poľskej strany Tatier

Na vrchole Rysov. Ilustračné foto: Lukáš Mojto

Tatranské národné parky na Slovensku a v Poľsku majú niekoľko odlišností. K základným patrí vyberanie vstupného v Poľsku a neplatí tu zimná uzávera chodníkov. Takže sa z tejto strany dá vyjsť v zime aj na vrchol Rysov (2 503 m).

Chata pod Rysmi je jedinou vo Vysokých Tatrách, ktorá sa v zime zatvára. Pre chodník, ktorý k nej vedie, platí zimná uzávera. Z poľskej strany tento zákaz neplatí, a kto si trúfa, môže na Rysy vyjsť aj v zime. No upozorňujeme, že aj v lete je to fyzicky náročný výkon, trasa je strmšia ako u nás od Popradského plesa a zabezpečená reťazami. O to viac to platí pre zimu.

Na vrchole Rysov je slovensko-poľská hranica. Pas vám netreba. Ilustračné foto: Martin Dodrv 

Tento tip je určený iba pre skúsených turistov

Ak sa nerozhodnete pre horského vodcu, ktorý vie, ako na to, tento tip na túru je určený iba pre skúsenejších turistov s veľmi dobrou kondíciou. Dôležité je dobré počasie, zimná výbava a správne načasovanie. V lete trvá výstup na Rysy z Lysej Poľany cez Morské oko viac ako šesť hodín, v zime sa čas výstupu môže ešte natiahnuť.

Vyraziť preto treba ráno ešte za tmy. „Masovka“ to nebude, výstup na Rysy v snehu si vyberajú iba tí zdatní turisti.

Začať treba od poľskej Lysej Poľany

K Morskému oku sa najrýchlejšie dostanete od poľskej Lysej Poľany, ktorá susedí so slovenskou Tatranskou Javorinou, sú prepojené asfaltkou, v Lysej Poľane je záchytné parkovisko.

Odtiaľ vedie červenou značená turistická trasa až na vrchol Rysov. Pri parkovisku vás vyzvú na zaplatenie poplatku za vstup do národného parku. Ak si chcete skrátiť i vylepšiť monotónnu cestu k Morskému oku, môžete využiť konský povoz.

Čakajte poriadne stúpanie, ktoré istia reťaze

Z Morského oka stúpa chodník k Čiernemu plesu (Czarny Staw) a odtiaľ je už iba kúsok k prvým reťaziam. No ten kúsok je fyzicky náročný pre veľké stúpanie. Začína adrenalín, ktorý sa tesne pod vrcholom ešte zdramatizuje. V lete je to preto, že sa tu pohybuje veľa turistov, zima zase kladie nástrahy v podobe rizika pošmyknutia.

Ale pocit, že ste hore, nič nevynahradí. Ak vychytíte dobré počasie, vychutnáte si výhľady na veľkú časť Vysokých Tatier na slovenskej i poľskej strane. Najmä tá poľská je úchvatná, vo výhľade „nezavadzujú“ žiadne pohoria.

Výhľady z Rysov, ktoré vám nikto nevezme.  Ilustračné foto: Jozef Faso Juriga

Náročný výstup na Rysy, ktorý je najvyšším vrcholom Poľska, spolu so zostupom trvá okolo 12 hodín. Treba mať prilbu, zimnú turistickú výbavu – mačky a cepín, dostatok tekutín a občerstvenie. A tiež počkať, kým bude sneh pevnejší a rátať aj s možnosťou lavín. Sledovať treba výstrahy Poľskej tatranskej horskej služby (TOPR – Tatrzanskie Ochotnicze Potogowie Ratunkowe).

Sánkovanie v Tatrách

Berte sánky aj do Tatier. Zisťovali sme, kde sa dá sánkovať

Ilustračné foto: Pixabay

Tatry a sánkovanie? Prečo nie, veď nie každý je lyžiar a pobyt vo veľhorách si treba spestriť. No pravdou je, že terénov na sánkovačku nie veľa a treba ich hľadať.

Jedinou oficiálnou sánkarskou dráhou je trať z Hrebienka do Starého Smokovca. Sánkovačku si na nej môžete užiť už od dnes – prvého decembra, keď sa začína sánkarská sezóna. Jazdu na nej ovplyvňujú poveternostné podmienky, takže sánkarské plány si treba overiť na internetovej stránke (Vysoké Tatry Hory zážitkov), ale momentálne je vo Vysokých Tatrách snehu dosť. Jazdu na 2,5 kilometra dlhej trati si môžete vychutnávať denne od 8. do 16.30 h.

Na sánkovanie z Hrebienka mnohí nedajú dopustiť. Spustili ho prvého decembra, na Vianoce pribudne aj nočné sánkovanie. Ilustračné foto: Peter Medveď 

Je vhodná aj pre menej skúsených sánkarov, jej sklon je mierny. Na štart sa môžete vybrať dvojako – buď po vlastných zo Starého Smokovca na Hrebienok, k dispozícii je chodník pre chodcov i chodník pre sánky. V takomto prípade máte atrakciu zadarmo, ale nachodíte sa. Alebo sa na Hrebienok vyveziete lanovkou.

Na výber je niekoľko typov lístkov

„V takomto prípade máte na výber viaceré lístky, ktorých cena je odstupňovaná podľa toho, koľko času chcete pri sánkovaní stráviť,“ informuje Miroslava Stašáková, ktorá má na starosti obchod so športovými potrebami Tatry Motion v Starom Smokovci. V ňom je možné si sánky aj požičať. Výhodnejšie sú podľa nej lístky, ktoré kombinujú požičanie sánok a jazdu na lanovke.

Nočné sánkovanie sa začne na Vianoce

Mnohí návštevníci sa tešia aj na legendárne nočné sánkovanie z Hrebienka. Otvoriť by sa malo 26. decembra a až do Silvestra bude možné túto atrakciu zažiť každý večer. Od nového roku, ako informuje M. Stašáková, bude možné si večerné sánkovanie na osvetlenej dráhe užiť v utorky, piatky a soboty, a to od 19. do 21. h.

„Dôležité je, aby záujemcovia prišli do požičovne sánok už okolo pol siedmej, aby sme ich vedeli v pohode obslúžiť a aby stihli aj odchod prvej jazdy pozemnej lanovky,“ pripomína M. Stašáková. Na sánkovačku sú vypravované štyri jazdy, posledná o 20.30 h.

Návštevný poriadok TANAP-u sánkovanie nespomína

„V iných strediskách Vysokých Tatier oficiálne kopce na sánkovanie nie sú. Nespomína ich ani nový návštevný poriadok Tatranského národného parku, ktorý začne platiť od polovice decembra,“ hovorí  odborný referent pre šport mesta Vysoké Tatry Peter Végh.

Niektorí si vyberú sánkovanie po túre. Aj to sa vo Vysokých Tatrách dá. Ilustračné foto: Pixabay

Návštevníci si informácie o sánkovaní posúvajú aj  na sociálnych sieťach

Na sociálnych sieťach si návštevníci Tatier posúvajú informácie o sánkovačke zo Sliezskeho domu do Tatranskej Polianky dlhej 7 km. Ale ide o cestu, ktorú bežne využívajú aj turisti, záchranárske i zásobovacie vozidlá, zjazd je na vlastné riziko. Na sánkovanie môžete využiť aj kopce v stredisku Podbanské či Tatranská Lomnica, Jakubkovu lúku v Starom Smokovci, znalci odporúčajú aj túru k chatám pri Zelenom plese či Plesnivec a tamojšiu sánkovačku. Dokonca vám v blízkych strediskách či hoteloch požičajú sánky, aby ste si sneh mohli užiť, ale ide o neoficiálne trate.

Deťom môžete sánkovačkou urobiť radosť v hociktorom stredisku, kde nájdete vhodný kopec. No nenechajte ich bez dozoru, a hlavne, nekrižujte pri sánkovaní či prístupe na kopec bežecké či zjazdárske trate.

O sánkovačke v Nízkych Tatrách s hovoria legendy

Platí to aj pre Nízke Tatry. Rodiny majú v Jasnej až tri detské parky – Lúčky, Biela Púť a Krupcova, kde sa dá aj sánkovať. Veľmi obľúbená je aj prírodná sánkarská dráha v rezorte Hilton Jasná. Má dĺžku 80 m, je osvetlená, sánkovať sa na nej dá až do 22. h. Podmienkou sú, samozrejme, dobré snehové podmienky. Aj v Jasnej nájdete mnoho možností na požičanie sánok.  

Skialpinistická túra Furkotskou dolinou

Návštevný poriadok: Skialpinisti sa musia zaregistrovať

Foto: Eduard Kuro Lipták

Skialpinisti sa musia pred túrou zaregistrovať, mať platný preukaz svojho národného horolezeckého zväzu a tento šport môžu vykonávať iba na miestach vyhradených pre horolezectvo a zimnú turistiku. Toto je v pravidlách nového návštevného poriadku TANAP-u.

Nový návštevný poriadok Tatranského národného parku sa venuje aj skialpinizmu a určuje podmienky pre jeho vykonávanie. Začne platiť od 15. decembra, teda od času, kedy začína sezóna aj skialpinistom, ktorá trvá štyri mesiace a končí sa 15. apríla nasledujúceho roku.

Smer – Priečne sedlo. Na niektoré skialpinistickétúry sa odporúča horský vodca. Foto: Eduard Kuro Lipták 

Skialpinisti môžu svoje túry vykonávať na miestach vyhradených pre horolezectvo a pre zimnú turistiku. Zoznam týchto miest a mapami je uvedený v prílohách nového návštevného poriadku. Pravidlá skialpinizmu tiež určujú, že športovci síce môžu do vysokohorského prostredia vstupovať aj mimo turistického či náučného chodníka, ale iba za účelom nástupu na skialpinistickú túru, pričom pre prístup k terénu vhodnému na skialpinizmus musia použiť najkratšiu trasu od najbližšieho chodníka, a to čo najšetrnejšie k prírode.

Hádam netreba zdôrazňovať, že tento šport možno vykonávať iba vtedy, ak je terén pokrytý dostatočnou snehovou pokrývkou a na túry sa dá vystupovať iba z chodníkov, na ktoré sa nevzťahuje zimná uzávera, resp. z areálov a koridorov určených pre zimnú turistiku národného parku.  

Túra v Žiarskej doline. Krása, zážitok. Foto: Vilém Neuman

Dôležité je pred túrou zaregistrovať sa, čo sa dá online na webovom sídle Správy TANAP-u (www.tanap.sk), kde nájdu aj potrebné pokyny. Predpokladá sa, samozrejme, že majú skialpinistickú výstroj a výzbroj, poznajú skialpinistický terén a poznajú detaily naplánovanej túry. Skialpinisti sú tiež povinní preukázať sa platným preukazom totožnosti a platným preukazom svojho národného horolezeckého zväzu.  Túru si treba vždy dôkladne neplánovať s ohľadom na obtiažnosť a kondíciu, lebo nový návštevný poriadok ukladá povinnosť nastúpiť na ňu, pohybovať sa v skialpinistickom teréne a zostúpiť z neho v čase od 5. do 19. h.

A ešte jedna dôležitá okolnosť nového návštevného poriadku – skialpinista nemôže na miesta vyhradené pre skialpinizmus vstupovať v sprievode zvieraťa.

Zdroj: Správa TANAP so sídlom v Tatranskej Lomnici

Kam podľa nového návštevného poriadku nesmú domáce zvieratá

Kam v Tatrách nemôžu psi?

Ilustračné foto: Pixabay

Tatranský národný park má nový návštevný poriadok. Po viac ako šiestich rokoch jeho tvorby  je na svete strategický dokument, ktorý určuje nové pravidlá pohybu návštevníkov v najstaršom národnom parku na Slovensku. Má niekoľko noviniek, medzi nimi aj obmedzenie vstupu psov a iných spoločenských zvierat.

Nový návštevný poriadok Tatranského národného parku (TANAP) odzrkadľuje kompromis medzi záujmami ochrany prírody a požiadavkami rôznych záujmových skupín, ktoré využívajú jeho územie. Kľúčový dokument, ktorý začne platiť v polovici decembra, okrem iného obmedzuje aj pohyb psov a iných zvierat vo vysokohorskom prostredí.

Pred túrou v Tatranskom národnom parku si bude treba podrobne naštudovať, kam pes nemôže. Samozrejme, to pre prípad, že mu tiež chcete dožičiť  trochu horského vzduchu. Ilustračné foto: Lenka Jakubíková  

Pohybovať sa môžu iba v spoločnosti návštevníkov parku, a to len mimo lokalít s výskytom svištích kolónií, lokalít so stálou prítomnosťou kamzičích čried a lokalít výskytu veľkých šeliem i ďalších vzácnych a ohrozených druhov živočíchov.

Nový návštevný poriadok v jednej zo svojich príloh obsahuje aj zoznam lokalít a príslušných turistických chodníkov na území národného parku, kam nie je možné vstupovať v sprievode zvierat. Má 65 položiek, obsahujú presný názov chodníka, jeho číslo a farbu jeho značenia. V niektorých prípadoch ide o celú trasu chodníkov, v časti položiek sú zákazom označené iba ich niektoré úseky. V teréne budú pre lepšiu orientáciu presne označené.  

Stopku dostali domáce zvieratá napríklad pre chodníky v Bielovodskej či Javorovej doline, v Doline Bielej vody kežmarskej, Malej a Veľkej Studenej doline, Skalnatej doline, Slavkovskej či Velickej alebo Mengusovskej doline, ale aj vo Furkotskej, Važeckej, Belianskej doline, na niektorých trasách  Tatranskej magistrály, no aj Kôprovej či Tichej doliny, ďalej v Žiarskej doline, Salatínskej a Roháčskej doline, na hlavnom hrebeni Západných Tatier, ale aj na mnohých ďalších návštevnícky atraktívnych miestach národného parku.

Tatranské zvieratá potrebujú nielen v zime trochu viac pokoja. Ilustračné foto: Eva Szücs

Odporúča sa naštudovať si pri plánovaní tatranských výletov so zvieratami trasy, kam nemôžu vstúpiť. Dôvodom, okrem pokoja pre vzácne tatranské živočíchy, je aj ochrana domácich zvierat a návštevníkov  pred možnou nákazou, vyprovokovaním útokov a podobne.  

„Na jednej strane sme sa síce úspešne dopracovali k finálnej podobe návštevného poriadku, avšak ani zďaleka nie sme na konci. Práve naopak. Pred nami je množstvo mravčej práce, ktorá by mala viesť k tomu, že si tieto pravidlá postupne osvojí každý návštevník nášho najstaršieho národného parku. Aj preto sa budeme snažiť byť prvý rok voči návštevníkom tolerantní a dúfame, že takisto aj oni budú mať pochopenie voči nám pri zavádzaní pravidiel,“ konštatuje Peter Spitzkopf, námestník riaditeľa Správy TANAP-u so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Zdroj: Správa TANAP so sídlom v Tatranskej Lomnici

Starý Smokovec

7 dôvodov, prečo budete najstaršiu tatranskú osadu milovať aj vy

Titulná fotografia:  Eva Danišová

Núdzu o krásne výhľady, turistické chodníky rôznych náročností či možnosti relaxu a zábavy v nej mať nebudete. Najstaršia tatranská osada je dnes obľúbeným miestom, z ktorého turisti začínajú svoje dobrodružstvá. Viete, o akom mieste hovoríme? Správne, reč je o Starom Smokovci.

  1. Celoročne dostupné trasy

Rodinná túra môže byť zážitkom za každého počasia. Zvlášť v zime majú Tatry rozprávkovú atmosféru. Jednou z „klasík“, ktorú zvládne každý, je trasa zo Starého Smokovca na Hrebienok. Ide sa po asfaltovej ceste, takže pokojne zoberte aj menšie deti v kočíku. Začína sa pri dolnej stanici pozemnej lanovky, potom po červenej značke, do cieľa sú to asi tri kilometre. Keď už ste na Hrebienku, nenechajte si ujsť príležitosť pozrieť si Vodopády Studeného potoka medzi Hrebienkom a Bilíkovou chatou.

  1. Kúsok britskej kráľovskej rodiny v Tatrách

Už v týchto dňoch môžete obdivovať aj známy Tatranský ľadový dóm. Tento rok i s monumentálnou stavbou Westminsterského opátstva na počesť 15. výročia návštevy britskej kráľovnej Alžbety II. na Slovensku a vo Vysokých Tatrách. Každý, kto tento rok ľadový dom navštívi, má šancu odniesť si jednu z pamätných guľôčok Tatranského ľadového dómu.

  1. Neokúsiť miestnu kuchyňu by bol hriech

Na jedlo sa môžete zastaviť v známej Kolibe Kamzík. Ich tradičné jedlá sú z domácich surovín a majú vlastnú výrobu pirôh, rezancov, mrveničky, špeciálnych druhov pečiva mnoho iného. A ak ešte nepočuli o legendárnej parenej buchte z Koliby Kamzík, tak šikovne utekajte ochutnať. 

  1. Kreslenie svetlom zaujme aj deti

Prekvapením pre deti, ale aj dospelých, môže byť návšteva Kvantaria na Hrebienku. Je to galéria svetla ponúkajúca multimediálnu prehliadku vrátane laserovej šou či kreslenia svetlom, ale dozviete sa tu viac aj o niektorých fyzikálnych záhadách.

  1. Starý Smokovec z inej perspektívy

Chcete spoznať Starý Smokovec z inej perspektívy? Potom sa vyberte na Peknú vyhliadku. Ide o nenáročnú túru, ku ktorej vedie krížová cesta s najvyššie položenou kalváriou v strednej Európe. Cestou nevynechajte ani liečivý prameň Smokovecká kyselka. Kvalita vody z prameňa je pozorovaná a je vhodná na pitie, no nie je určená na dlhodobú konzumáciu.

  1. Byť verný Tatrám sa oplatí

Ak počasie nie je priaznivé, prekvapte deti napríklad návštevou Tricklandie a vychutnajte si množstvo optických ilúzií. Navyše, teraz máte možnosť v rámci programu benefitov MYAPLEND využiť zľavu 20 % na vstup. Taký istý benefit sa dá uplatniť v detskej interaktívnej galérii Dobrá hračka v Tatranskej Lomnici, digitálnej galérii Poliankovo v Tatranskej Polianke či v spomínanej interaktívnej galérii svetla Kvantarium na Hrebienku.

  1. Deň naviac zadarmo

Ak ešte plánujete pobyt v jeseni v Tatrách a ste členom MYAPLEND, stále máte možnosť využiť až do 10. decembra akciu 3+1 noc zadarmo vo vybraných zariadeniach – Koliba Kamzík v Starom Smokovci, Resort Beatrice, HotelLujza Major v Tatranskej Lomnici a Tatry Holiday Resort vo Veľkom Slavkove.

Kráľovské kreslo v ľadovom dóme

Kráľovná zaklopala na Hrebienok. A budú tam aj koncerty

Na kráľovskom kresla v ľadovom dóme si môžete urobiť aj fotografiu. Foto: archív M. Janigovej

Témou 11. ročníka Tatranského ľadového dómu na Hrebienku je Westminsterské opátstvo. Najnavštevovanejšiu atrakciu vo Vysokých Tatrách si môžete pozrieť až do 14. apríla budúceho roku.

Tatranský ľadový dóm na Hrebienku je otvorený už od 17. novembra. Jeho interiér zdobí monumentálna londýnska stavba – Westminsterské opátstvo (Westminster Abbey). Pozreli si ju už stovky návštevníkov.

Rodina z Rajca si vychutnala krásu ľadového dómu na príjemnom výlete s príbuznou z Kanady. Foto: archív MJ  

„O tom, že sa má otvárať Tatranský ľadový dóm, som sa dozvedela z internetu. Mám na návšteve sestru z Kanady s manželom, takže som hneď vedela, že máme plán na jednodenný výlet. Dianie na Slovensku síce sleduje, ale ani ja, ani ona sme pri takejto príležitosti na Hrebienku neboli,“ povedala nám Marta Janigová komentujúc pondelkový výlet do Tatier, na ktorý sa vybrala aj spolu so  širšou rodinou z Rajca.

Tatry si tohtoročnou témou ľadového dómu pripomínajú 15. výročie návštevy kráľovnej Alžbety II. v našich veľhorách a výberom Westminsterského opátstva zase miesto korunovácie anglických kráľov, ktorým je od roku 1066. Pochovaných je v ňom viac ako 3 300 osobností a okrem členov kráľovskej rodiny aj napríklad Charles Dickens, Charles Darwin, Stephen Hawking či básnik Ben Jonson. Významným miestom jeho areálu je hrob neznámeho bojovníka, ku ktorému smerujú kroky každej oficiálnej návštevy v Londýne

Témou ľadového domu je Westminsterské opátstvo – miesto korunovácie anglických kráľov. Kráľovská koruna v ňom preto nemôže chýbať. Foto: archív M. Janigovej

A teraz trochu štatistiky. Na výstavbu Tatranského ľadového dómu bolo použitých 225 ton ľadu v 1 880 blokoch. Hlavným staviteľom bol sochár Adam Bakoš, na výslednom diele sa podieľali sochári štyroch krajín – zo Slovenska, Čiech, Nemecka a Poľska.

Na návštevníkov v ňom čaká jedinečný zberateľský suvenír – sklenená guľôčka, ktorá môže vypadnúť z troch miest ľadového dómu od pondelka do piatku. Čas jej vypadnutia je zverejnený na webe, sociálnych sieťach a priamo v dóme na jednoručičkových hodinách.

„Čo vám budem hovoriť, bolo to krásne, neopakovateľné. Z prehliadky máme len tie najlepšie dojmy. Vstup je zadarmo, dokonca sme sa po krátkom osviežení vrátili na prehliadku dómu ešte raz. Slovami sa to ani nedá opísať. Tie farby, svetlá, odfotografovali sme si to všetko pre spomienku,“ komentuje pani Janigová prehliadku Tatranského ľadového dómu s tým, že mali šťastie.

Počas otváracieho víkendu sa na vstup čakalo v radoch. Teraz, v priebehu týždňa, je prehliadka pohodovejšia, dnu je málo ľudí, je viac času na obdiv i emócie. Ľadovú krásu je možné lepšie si vychutnať.  

List od dekana Westminsterského opátstva. Foto: archív M. Janigovej

K raritám ľadového dómu tiež patrí miniatúra korunovačných klenotov, ľadové korunovačné kreslo, na ktorom sa návštevníci môžu odfotiť, ale aj sklenená kráľovská korunka od umeleckého sklára a dizajnéra Achilleasa Sdoukosa. Návštevníci si tiež môžu pozrieť list od dekana Westminsterského opátstva, ale aj výstavu fotografií z návštevy kráľovnej Alžbety II a princa Philipa na Slovensku a vo Vysokých Tatrách.

„Už takmer štyridsať rokov som zo Slovenska preč, ale po revolúcii sa snažím prísť domov každý rok na pár týždňov. Rodina mi vždy pripraví krásny program. Ale to, čo sme videli v ľadovom dóme, patrí k tomu najkrajšiemu, čo som kedy na Slovensku za ostatné roky videla,“ vyznáva sa zo svojich dojmov Agnesa Lednická.

„Budem to všetkým odporúčať, keď sa vrátim do Kanady. Príbuzní mi to pripravili ako prekvapenie, nuž, vydarilo sa. Nemám slov,“ dodala. 

Výstava fotografií z návštevy kráľovnej Alžbety II. na Slovensku. Foto: archív M. Janigovej

Počas sezóny pripravia v ľadovom dóme 11 koncertov. Prvý bude už túto nedeľu 26. novembra o 15. h, keď vystúpi mládežnícka spevácka skupina Šafolka zo Smižian. Do apríla budúceho roku v dóme vystúpia muzikálová a šansónová speváčka Tereza Králiková, víťazka šiestej sérieSuper Star Barbora Piešová, hudobná skupina Swingers!, dievčenské duo Sony & Lucy, Zbor sv. Cecílie, Duo CriSmi, speváčky Radka Križanová a Terézia Čikošová, ale aj Martin Babjak a Detský spevácky zbor BRIOSO.

Na Hrebienok k Tatranskému ľadovému dómu môžete prísť pešo zo Starého Smokovca, alebo vás k nemu pohodlne vynesie lanovka. Otvorený je denne od 9. do 16. h. 

Dôsledky smršte vidieť v Tatrách doteraz.

Vrcholce stromov akoby lámala neviditeľná ruka. Alžbeta nechala v Tatrách spúšť

Aj po rokoch vidieť vo Vysokých Tatrách dôsledky víchrice z roku 2004. Ilustračné foto: Viktor Juriga

Horský vietor, ktorému dali meno Alžbeta, zničil Tatry 19. novembra 2004. Zomreli dvaja ľudia – na jedného vodiča padol strom a malo to tragický záver, v Nízkych Tatrách zahynul český turista.  Víchrica zničila vyše 12 tisíc hektárov lesa. Živel sa pripomenul aj minulý víkend. Mnohí turisti pre silný vietor nedokončili svoje túry.

Slovensko zasiahla 19. novembra 2004 silná veterná smršť. Najviac škody narobila vo Vysokých Tatrách. Vyžiadala si dva ľudské životy a len na území veľhôr zničila lesný porast na rozlohe 12 600 hektárov. Prírodná katastrofa zmenila veľhory na nepoznanie.

„Boli sme akurát v hoteli na večeri. Cez okná sme videli, že začal fúkať dosť silný vietor, upozorňovalo na neho aj rádio,“ spomína Braňo Šindel zo Žiliny, ktorý sa počas nej nachádzal v Tatranských Matliaroch. „Zrazu som si všimol, ako z jedného stromu odletel vrcholec. Akoby ho nejaká neviditeľná ruka odtrhla a zahodila do diaľky. Z ďalšieho stromu sa odlomila časť a padla medzi autá. Bol tam aj karavan, asi nebol pripevnený k autu, lebo vietor ho doslova nosil po parkovisku,“ spomína.

 

Pohľad na polámané stromy dodnes bolí. Ilustračné foto: Pavla Pernicová

Smršť prišla z Britských ostrovov a Slovenskom sa prehnala medzi 15.30 až 18. h. Ako uviedla TASR, kulminovala práve v Tatrách. Meteorologické stanice SHMÚ a Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u zaznamenali najväčšie nárazy vetra s rýchlosťou 170 km na Lomnickom štíte (2 635 m n. m.) a 200 km na Skalnatom plese (1 780 m n. m.). V oblasti hornej hranice lesa to bolo až 230 km/h.

Dopravná tepna Tatier bola pod drevom

Vietor vtedy vyvrátil, či vylámal lesný porast v páse tri – štyri kilometre široký a 40 km dlhý, čo predstavovalo 3,5 milióna kubických metrov dreva. Podľa TASR pás zničeného lesa kopíroval trasu tzv. Tatranskej magistrály, teda významnej dopravnej tepny Vysokých Tatier. Vývraty zatarasili všetky cesty od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu a poškodili elektrické vedenie. Výška závalov miestami dosahovala až šesť metrov. Na stometrovom úseku ležalo aj 300 popadaných stromov, opisuje katastrofu agentúra.

„V noci prichádzal vietor v návaloch. Bol to taký zvuk, akoby sa do stanice blížil vlak, ale nezastal v nej. Triaslo Triaslo oknami, možno aj celým hotelom,“ spomína na minúty hrôzy Braňo. Podľa neho to trvalo asi 20 minút, potom bolo rovnaký čas ticho a vietor sa vrátil s rovnakou silou.

Hoteloví hostia sa bránili pred črepinami matracmi

„Občas som počul rinčanie skla v hoteli. Z voľných postelí, gauča a foteliek sme povyberali matrace, do okien sa nedali dať, tak sme si z nich urobili také provizórne „múriky“ okolo postelí ako ochranu proti prípadným črepom alebo niečomu, čo by vletelo dnu oknom. Takto sme prežili do rána. Spať sa nedalo,“ opisuje Žilinčan.

Majitelia áut neveriacky krútili hlavami

Na pohľad ráno z okien hotela nikdy nezabudne. „Deň predtým sme mali z reštaurácie výhľad iba na les. Ráno sme videli z jednej strany Poprad a z druhej Lomnický štít. Zo zeme trčali pahýle stromov. Mesačná krajina. Mali sme ísť domov, ale dostali sme správy, že celé Tatry sú neprejazdné. Parkovisko bolo zasypané troskami stromov, majitelia áut sa len neveriacky pozerali,“ uzatvára besnenie živla a jeho dôsledky Braňo Šindel.

Záchranári, hasiči i dobrovoľníci mali plné ruky práce.  Pomáhali ľuďom v sanatóriách, hoteloch a obydliach, ktoré ostali odrezané od sveta. V Tatrách vyhlásili mimoriadnu situáciu, odvolali ju až 2. decembra.

Zamkovského chata vítala napriek rekonštrukcii skrehnutých turistov aj počas minulého víkendu. Ilustračné foto: Pavla Pernicová

Na výročie veternej kalamity akoby príroda chcela ľuďom opäť ukázať svoju silu. Minulý víkend počasie v horách opäť besnelo, mrzlo, snežilo, fúkal silný vietor. Mnohí návštevníci museli zmeniť svoje turistické plány.  

„V piatok sme sa vybrali deväťčlenná skupina kamarátov na plánovaný výstup na Téryho chatu. Po celý čas nám husto snežilo a zostávalo nám posledných 700 m ku chate, ale museli sme to otočiť, lebo už bola nulová viditeľnosť, chodník zavialo,“ spomína Gabika z Tepličky nad Váhom.

Nechceli riskovať, z túry sa vrátili

Víchrica bola podľa nej taká silná, že toto rozhodnutie bolo nevyhnutné. „Naviac, mali sme medzi sebou kamaráta, ktorý bol na takejto túre prvýkrát,“ pokračuje s tým, že im síce bolo ľúto, že do cieľa nedorazili, no rozhodli sa neriskovať a začali zostupovať. „Celí skrehnutí sme sa zohriali na Zamkovského chate a pokračovali ďalej. Napriek tomu, že sme na Terynku nedorazili, túra sa nám páčila a určite budeme na ňu spomínať,“ zakončila Gabika.

Horskí záchranári zasahujú v Nízkych Tatrách

Hory už dvíhajú varovný prst, turistom ide neraz o život

Foto: Horská záchraná služba

Sneh Tatry mení do krásy. No netreba sa ňou nechať úplne uniesť a preceniť vlastné sily. Už v prvých novembrových dňoch museli horskí záchranári ratovať turistov, ktorým hory ukázali varovný prst.

Popoludní 2. novembra bola Horská záchranná služba požiadaná o pomoc pre dvoch turistov, ktorí pri schádzaní z Veľkej Svišťovky smerom na Skalnaté pleso zišli z turistického chodníka. Ako uvádza jej portál, 66-ročný muž a 61-ročná žena z Maďarska sa dostali na miesto, odkiaľ už nedokázali pokračovať po svojich. Kým sa im vybila batéria v telefóne, stihli zavolať známemu a opísať miesto, kde sa nachádzali.

Pre silný nárazový vietor ale nebolo možné z paluby záchranárskeho vrtuľníka turistov lokalizovať, ani vysadiť záchranárov. Preto sa k nim vydali po zemi – najskôr terénnym vozidlom na Skalnaté pleso, potom pešo. Až neskoro v noci po niekoľkohodinovom pátraní sa podarilo dvojicu nájsť pod Folmarským hrebeňom.

„Boli mierne podchladení, ale schopní pohybu. V sprievode so záchranármi vystúpili na Veľkú Svišťovku a odtiaľ pokračovali na Skalnaté pleso a autom do Starého Smokovca. Akcia sa skončila až nad ránom,“ konštatuje sa na stránke Horskej záchrannej služby.

Horskí záchranári počas transportu turistky v Nízkych Tatrách. Foto: HZS

„Maďarský“ týždeň horských záchranárov pokračoval aj 5. novembra, keď prijali žiadosť o pomoc pre vyčerpanú 39-ročnú maďarskú turistku, ktorá sa nachádzala na hrebeni Nízkych Tatier. Spolu so skupinou prechádzala od Chaty M. R. Štefánika cez Ďumbier na Chopok a v oblasti Demänovského sedla už nebola schopná pokračovať. Nebola zranená, iba mierne podchladená. Na pomoc jej vyšli záchranári zo severnej aj južnej strany Nízkych Tatier.

Priebeh celej akcie komplikovali nepriaznivé poveternostné podmienky so silným nárazovým vetrom a snežením. Turistku transportovali na Chopok a odtiaľ kabínkovou lanovkou, ktorú prevádzkovateľ strediska mimoriadne spustil, do Krúpovej. Ďalej pokračovala na vlastnú žiadosť so skupinou svojich známych sama. 

Pátranie po turistovi z Austrálie sťažovala tma. Foto: HZS

O deň nato – 6. novembra – požiadal recepčný Hotela Popradské pleso o pomoc pre turistu z Austrálie, ktorý sa tam mal ubytovať. Na Popradské pleso smeroval po magistrále zo Sliezskeho domu a v oblasti Štôlskej doliny zišiel z chodníka a uviazol v kosodrevine, odkiaľ sa sám nevedel dostať.

„Bol aj značne vyčerpaný a podchladený, keďže v horách vládlo mimoriadne nepriaznivé počasie – fúkal silný vietor, snežilo a teplota sa pohybovala pod bodom mrazu. Turista nebol vystrojený do takýchto podmienok. Našťastie vedel poskytnúť svoju polohu, čo značne urýchlilo postup záchranárov k nemu,“ uvádza Horská záchranná služba.

Záchranári k 22-ročnému turistovi smerovali zo Starého Smokovca. Dostali sa k nemu neskoro v noci. Keďže ale predpokladali, že cesta a pátranie bude dlhšie trvať a hrozil rozvoj hypotermie, aktivovali  ECMO pracovisko v Banskej Bystrici a Košiciach, kde by bol pacient v prípade potreby smerovaný. Poskytli mu neodkladnú starostlivosť, s ich pomocou bol ale schopný zostupu do Vyšných Hágov, kde si ho s podozrením na omrzliny končatín prevzala posádka RZP.

Našťastie sa tieto záchranárske výjazdy neskončili tragicky, ale sú príkladom toho, ako môžu hory človeka, ak nie je dobre pripravený, zradiť. Turistiku v Tatrách zmenila zimná uzávera, ale aj prechod z letného na zimný čas, preto treba túry vždy dobre naplánovať od skorého rána a s ohľadom na predpoveď počasia a kondíciu. Dôležitá je tiež výbava – teplé oblečenie, pevná obuv, dostatok tekutín, ale aj retiazkové „nesmeky“, prípadne stúpacie železá, a čelovka. Pamätať treba tiež na dobitú batériu v mobile, inštalovanie aplikácie Horskej záchrannej služby a poistenie.

chodnik-skaly-1024x647

Úsek Tatranskej magistrály pri Hrebienku uzavreli

Foto: Správa Tatranského národného parku.

Po zosuve časti červeno značeného turistického chodníka zhruba vo vzdialenosti dvesto metrov od Hrebienka smerom k Rainerovej chate sa situácia v ostatných dňoch zhoršila.

Odtrh sa zväčšil a priamo na úsek Tatranskej magistrály spadli v utorok 14. novembra masívne skalné bloky. „Odborníci z Horskej záchrannej služby preverili stav chodníka priamo na mieste a odporučili nám frekventovanú trasu uzavrieť, čo, samozrejme, rešpektujeme a s touto možnosťou sme aj počítali,“ vyjadril sa Peter Spitzkopf, námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Obchádzka červeno značeného turistického chodníka povedie z Hrebienka po zelenej značke okolo Bilíkovej chaty a Vodopádov Studeného potoka. Túra sa tak návštevníkom najstaršieho slovenského národného parku predĺži zhruba o 15 minút. „Prosíme turistov, aby uzáveru a obchádzku rešpektovali. Naozaj nemá zmysel pre štvrťhodinu riskovať život. Nad chodníkom sa stále nachádzajú uvoľnené skaly a hrozí i ďalší zosuv chodníka,“ vyzval Spitzkopf.

Uzáveru úseku Tatranskej magistrály i jeho obchádzku práve v teréne vyznačujú pracovníci Strediska starostlivosti o turistickú infraštruktúru, ktorí majú v rámci Správy TANAP-u na pleciach väčšinu prác súvisiacich s chodníkmi, altánkami, pútačmi či mostíkmi v Tatranskom národnom parku.

Zdroj: Správa Tatranského národného parku.