Posts tagged: hrebienok

K tomuto zoznamu treba priradiť aj ďalšie obmedzenia – časové. Na vyhradených miestach možno do stien vstupovať od 1. júna do 31. októbra a v zimnej sezóne od 15. decembra do 15. apríla. Ale aj tento časový priestor má svoje výnimky. Opäť súvisia s dátumami.

V mesiacoch od 1. júna do 15. apríla nasledujúceho roku sa horolezci majú vyhýbať viacerým lokalitám. Patria k nim Stena pod Skokom, Veža pod Skokom, Soliskový hrebeň, Predné Solisko, Štrbské Solisko, na ktoré sa vychádza zo Štrbského Plesa, od Popradského plesa to je Ostrva, Ihla v Patrii, Volia veža, Žabí kôň, Ošarpance, od Sliezskeho domu ide o Gerlachovský štít, Granátovú stenu, v východiskového miesta Zbojnícka chata ide o Malý a Veľký Kostol, Streleckú vežu, Malý Ostrý štít, Ostrý štít, Širokú vežu, južnú stenu Javorového štítu, od Zamkovského chaty a Téryho chaty ide o Veľkú Lomnickú vežu, Malú Žltú stenu, Žltú stenu, Malý Ľadový štít, Ľadový štít, Baranie rohy, Mačaciu vežu, Západnú Lomnicu, od Skalnatého plesa je to Huncovský štít a južná stena Kežmarského štítu a nakoniec od Chaty pri Zelenom plese je horolezecká stopka v spomínanom časovom rozmedzí pre Malý Kežmarský štít, Čierny štít, Belasú vežu, južné steny Kopiniakov, Jastrabiu vežu, Žeruchové veže, Kozí štít a Koziu kôpku.

Vyratúvaniu ešte nie je koniec. Dátumy 1. november – 20. február nasledujúceho roku ohraničujú ďalší horolezecký zákaz. Týka sa lokality Tisovka v Bielovodskej doline, východiskom pre nástup je modro značený turistický chodník.

Tento tip je určený iba pre skúsených turistov

Ak sa nerozhodnete pre horského vodcu, ktorý vie, ako na to, tento tip na túru je určený iba pre skúsenejších turistov s veľmi dobrou kondíciou. Dôležité je dobré počasie, zimná výbava a správne načasovanie. V lete trvá výstup na Rysy z Lysej Poľany cez Morské oko viac ako šesť hodín, v zime sa čas výstupu môže ešte natiahnuť.

Vyraziť preto treba ráno ešte za tmy. „Masovka“ to nebude, výstup na Rysy v snehu si vyberajú iba tí zdatní turisti.

Začať treba od poľskej Lysej Poľany

K Morskému oku sa najrýchlejšie dostanete od poľskej Lysej Poľany, ktorá susedí so slovenskou Tatranskou Javorinou, sú prepojené asfaltkou, v Lysej Poľane je záchytné parkovisko.

Odtiaľ vedie červenou značená turistická trasa až na vrchol Rysov. Pri parkovisku vás vyzvú na zaplatenie poplatku za vstup do národného parku. Ak si chcete skrátiť i vylepšiť monotónnu cestu k Morskému oku, môžete využiť konský povoz.

Čakajte poriadne stúpanie, ktoré istia reťaze

Z Morského oka stúpa chodník k Čiernemu plesu (Czarny Staw) a odtiaľ je už iba kúsok k prvým reťaziam. No ten kúsok je fyzicky náročný pre veľké stúpanie. Začína adrenalín, ktorý sa tesne pod vrcholom ešte zdramatizuje. V lete je to preto, že sa tu pohybuje veľa turistov, zima zase kladie nástrahy v podobe rizika pošmyknutia.

Ale pocit, že ste hore, nič nevynahradí. Ak vychytíte dobré počasie, vychutnáte si výhľady na veľkú časť Vysokých Tatier na slovenskej i poľskej strane. Najmä tá poľská je úchvatná, vo výhľade „nezavadzujú“ žiadne pohoria.

Je vhodná aj pre menej skúsených sánkarov, jej sklon je mierny. Na štart sa môžete vybrať dvojako – buď po vlastných zo Starého Smokovca na Hrebienok, k dispozícii je chodník pre chodcov i chodník pre sánky. V takomto prípade máte atrakciu zadarmo, ale nachodíte sa. Alebo sa na Hrebienok vyveziete lanovkou.

Na výber je niekoľko typov lístkov

„V takomto prípade máte na výber viaceré lístky, ktorých cena je odstupňovaná podľa toho, koľko času chcete pri sánkovaní stráviť,“ informuje Miroslava Stašáková, ktorá má na starosti obchod so športovými potrebami Tatry Motion v Starom Smokovci. V ňom je možné si sánky aj požičať. Výhodnejšie sú podľa nej lístky, ktoré kombinujú požičanie sánok a jazdu na lanovke.

Nočné sánkovanie sa začne na Vianoce

Mnohí návštevníci sa tešia aj na legendárne nočné sánkovanie z Hrebienka. Otvoriť by sa malo 26. decembra a až do Silvestra bude možné túto atrakciu zažiť každý večer. Od nového roku, ako informuje M. Stašáková, bude možné si večerné sánkovanie na osvetlenej dráhe užiť v utorky, piatky a soboty, a to od 19. do 21. h.

„Dôležité je, aby záujemcovia prišli do požičovne sánok už okolo pol siedmej, aby sme ich vedeli v pohode obslúžiť a aby stihli aj odchod prvej jazdy pozemnej lanovky,“ pripomína M. Stašáková. Na sánkovačku sú vypravované štyri jazdy, posledná o 20.30 h.

Návštevný poriadok TANAP-u sánkovanie nespomína

„V iných strediskách Vysokých Tatier oficiálne kopce na sánkovanie nie sú. Nespomína ich ani nový návštevný poriadok Tatranského národného parku, ktorý začne platiť od polovice decembra,“ hovorí  odborný referent pre šport mesta Vysoké Tatry Peter Végh.

Skialpinisti môžu svoje túry vykonávať na miestach vyhradených pre horolezectvo a pre zimnú turistiku. Zoznam týchto miest a mapami je uvedený v prílohách nového návštevného poriadku. Pravidlá skialpinizmu tiež určujú, že športovci síce môžu do vysokohorského prostredia vstupovať aj mimo turistického či náučného chodníka, ale iba za účelom nástupu na skialpinistickú túru, pričom pre prístup k terénu vhodnému na skialpinizmus musia použiť najkratšiu trasu od najbližšieho chodníka, a to čo najšetrnejšie k prírode.

Hádam netreba zdôrazňovať, že tento šport možno vykonávať iba vtedy, ak je terén pokrytý dostatočnou snehovou pokrývkou a na túry sa dá vystupovať iba z chodníkov, na ktoré sa nevzťahuje zimná uzávera, resp. z areálov a koridorov určených pre zimnú turistiku národného parku.  

„O tom, že sa má otvárať Tatranský ľadový dóm, som sa dozvedela z internetu. Mám na návšteve sestru z Kanady s manželom, takže som hneď vedela, že máme plán na jednodenný výlet. Dianie na Slovensku síce sleduje, ale ani ja, ani ona sme pri takejto príležitosti na Hrebienku neboli,“ povedala nám Marta Janigová komentujúc pondelkový výlet do Tatier, na ktorý sa vybrala aj spolu so  širšou rodinou z Rajca.

Tatry si tohtoročnou témou ľadového dómu pripomínajú 15. výročie návštevy kráľovnej Alžbety II. v našich veľhorách a výberom Westminsterského opátstva zase miesto korunovácie anglických kráľov, ktorým je od roku 1066. Pochovaných je v ňom viac ako 3 300 osobností a okrem členov kráľovskej rodiny aj napríklad Charles Dickens, Charles Darwin, Stephen Hawking či básnik Ben Jonson. Významným miestom jeho areálu je hrob neznámeho bojovníka, ku ktorému smerujú kroky každej oficiálnej návštevy v Londýne

Smršť prišla z Britských ostrovov a Slovenskom sa prehnala medzi 15.30 až 18. h. Ako uviedla TASR, kulminovala práve v Tatrách. Meteorologické stanice SHMÚ a Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u zaznamenali najväčšie nárazy vetra s rýchlosťou 170 km na Lomnickom štíte (2 635 m n. m.) a 200 km na Skalnatom plese (1 780 m n. m.). V oblasti hornej hranice lesa to bolo až 230 km/h.

Dopravná tepna Tatier bola pod drevom

Vietor vtedy vyvrátil, či vylámal lesný porast v páse tri – štyri kilometre široký a 40 km dlhý, čo predstavovalo 3,5 milióna kubických metrov dreva. Podľa TASR pás zničeného lesa kopíroval trasu tzv. Tatranskej magistrály, teda významnej dopravnej tepny Vysokých Tatier. Vývraty zatarasili všetky cesty od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu a poškodili elektrické vedenie. Výška závalov miestami dosahovala až šesť metrov. Na stometrovom úseku ležalo aj 300 popadaných stromov, opisuje katastrofu agentúra.

„V noci prichádzal vietor v návaloch. Bol to taký zvuk, akoby sa do stanice blížil vlak, ale nezastal v nej. Triaslo Triaslo oknami, možno aj celým hotelom,“ spomína na minúty hrôzy Braňo. Podľa neho to trvalo asi 20 minút, potom bolo rovnaký čas ticho a vietor sa vrátil s rovnakou silou.

Hoteloví hostia sa bránili pred črepinami matracmi

„Občas som počul rinčanie skla v hoteli. Z voľných postelí, gauča a foteliek sme povyberali matrace, do okien sa nedali dať, tak sme si z nich urobili také provizórne „múriky“ okolo postelí ako ochranu proti prípadným črepom alebo niečomu, čo by vletelo dnu oknom. Takto sme prežili do rána. Spať sa nedalo,“ opisuje Žilinčan.

Majitelia áut neveriacky krútili hlavami

Na pohľad ráno z okien hotela nikdy nezabudne. „Deň predtým sme mali z reštaurácie výhľad iba na les. Ráno sme videli z jednej strany Poprad a z druhej Lomnický štít. Zo zeme trčali pahýle stromov. Mesačná krajina. Mali sme ísť domov, ale dostali sme správy, že celé Tatry sú neprejazdné. Parkovisko bolo zasypané troskami stromov, majitelia áut sa len neveriacky pozerali,“ uzatvára besnenie živla a jeho dôsledky Braňo Šindel.

Záchranári, hasiči i dobrovoľníci mali plné ruky práce.  Pomáhali ľuďom v sanatóriách, hoteloch a obydliach, ktoré ostali odrezané od sveta. V Tatrách vyhlásili mimoriadnu situáciu, odvolali ju až 2. decembra.

„Maďarský“ týždeň horských záchranárov pokračoval aj 5. novembra, keď prijali žiadosť o pomoc pre vyčerpanú 39-ročnú maďarskú turistku, ktorá sa nachádzala na hrebeni Nízkych Tatier. Spolu so skupinou prechádzala od Chaty M. R. Štefánika cez Ďumbier na Chopok a v oblasti Demänovského sedla už nebola schopná pokračovať. Nebola zranená, iba mierne podchladená. Na pomoc jej vyšli záchranári zo severnej aj južnej strany Nízkych Tatier.

Priebeh celej akcie komplikovali nepriaznivé poveternostné podmienky so silným nárazovým vetrom a snežením. Turistku transportovali na Chopok a odtiaľ kabínkovou lanovkou, ktorú prevádzkovateľ strediska mimoriadne spustil, do Krúpovej. Ďalej pokračovala na vlastnú žiadosť so skupinou svojich známych sama.