Nebezpečné severné svahy Chopku

Riziko úrazu, severné freeridové zóny pod Chopkom sú vyfúkané a zľadovatené

Dnes má v celej oblasti Tatier snežiť, počas víkendu zase pršať. Horskí záchranári upozorňujú na mierne lavínové nebezpečenstvo a riziko úrazu, pretože povrch snehu je na mnohých miestach na turistických chodníkoch i skialpinistických trasách tvrdý až zľadovatený.

Hory ukazujú návštevníkom v týchto dňoch svoju nevľúdnejšiu tvár. Dnes celú oblasť Tatier zasype nový sneh, no v sobotu a nedeľu ich zaleje dážď. Počasie zmení túry a mal by zmeniť aj skialpinistické plány, pretože sneh bude mokrý, miestami tvrdý a zľadovatený, čo znamená aj nebezpečenstvo úrazu. Horskí záchranári upozorňujú na nevyhnutnosť kompletného zimného výstroja a varujú pred miernym lavínovým nebezpečenstvom.

Poľský lyžiar padol z Meteorologického žľabu do Lukového kotla. Foto: HZS
Poľský lyžiar padol z Meteorologického žľabu do Lukového kotla. Foto: HZS

Mnohí návštevníci hôr ale varovania neberú vážne. Dokladajú to aj výjazdy záchranárov. Už v pondelok 29. 1. museli pomáhať poľskému lyžiarovi, ktorý padol z hornej tretiny Meteorologického žľabu do Lukového kotla. Mal vážny úraz hlavy a krátkodobo bol aj v bezvedomí. Záchranári k nemu zlyžovali z Chopka a pripravili ho na letecký transport.

V ten istý deň popoludní zasahovali aj v hornej tretine Retranslačného žľabu. V zľadovatenom teréne tam uviazol maďarský snowboardista. Poskytli mu mačky a čakan a spolu vystúpili na Chopok.

Aj na základe týchto dvoch zásahov, Horská záchranná služba upozorňuje všetkých lyžiarov a snowboardistov, že severné freeridové zóny pod Chopkom, v Derešskom a Lukovom kotle sú vyfúkané a zľadovatené, pohyb v lokalitách sa neodporúča.

Dôležité je aj odhadnúť sily a kondíciu. V stredu napríklad na Hrebienku zasahovali záchranári tri razy a zakaždým išlo o seniorov. V jednom prípade si 63-ročná žena poranila hornú končatinu, vzápätí 59-ročná turistka potrebovala pomoc po kolapse a nakoniec 68-ročná turistka pre vyčerpanosť nedokázala zostúpiť po zelenom chodníku z Hrebienka do Starého Smokovca.

Poľského snowboardistu hľadali naši i poľskí záchranári. Foto: HZS
Poľského snowboardistu hľadali naši i poľskí záchranári. Foto: HZS

Zle mohlo skončiť aj pátranie po 46-ročnom poľskom snowboardistovi. Zišiel na slovenskú stranu Piľska  a naposledy dal o sebe vedieť kamarátom popoludní počas posledného januárového dňa, keď zdieľal polohu v hornej časti Bystrej doliny. Keď sa nevracal, požiadali o pomoc záchranárov. Tí sa do terénu vybrali až večer a v nočných hodinách sa k nim do pátrania pridali aj ich poľskí kolegovia. Snowboardistu našli až nad ránom – vyčerpaného a mierne podchladeného. Transportovali ho ku kamarátom ku Mlynickej píle.

Autor titulnej fotografie:  HZS

V Tatrách bude víchrica.

Postaviť sa orkánu čelom určite nie je dobrý nápad

Ilustračné foto:  Eva Danišová

Vyjsť dnes v Tatrách nad hranicu lesa, sa rovná vedomému hazardu so životom. Takýto plán si treba nechať na dni, keď sa počasie upokojí. Postaviť sa čelom orkánu, lebo o veľmi silnom vetre je reč, určite nie je dobrý nápad.

Začínajúci víkend prichádza s vážnymi varovaniami Horskej záchrannej služby. Pre celú oblasť Tatier platia výstrahy zvýšeného lavínového nebezpečenstva, silného vetra tretieho stupňa, snehu a ľadu.

Vo vysokých polohách nad 1 800 m sa dnes očakáva výskyt mimoriadne silného vetra, ten krátkodobo v nárazoch dosiahne rýchlosť  110 – 120 km/h, čo je mohutná víchrica až orkán.

„Po oteplení a následnom ochladení je povrch snehu na mnohých miestach tvrdý až zľadovatený, čo znamená nebezpečenstvo úrazu,“ varuje Horská záchranná služba na svojej webovej stránke. Okrem toho pripomína, že prevádzka Chaty Plesnivec je obmedzená iba na víkendy a vo Vysokých Tatrách stále platí, že riziko úrazu trvá na chodníku medzi Hrebienkom a Rainerovou chatou, ktorý sa v jednej časti zosunul. Dá sa obísť spodným chodníkom na Bílikovu chatu. 

Netreba riskovať, v Tatrách nebude vľúdne počasie

Ilustračné foto:  Jozef Kubáni

Modrý chodník v Pieninskom národnom parku z Lesnice cez sedlo Cerla do Červeného Kláštora je ťažko priechodný, a stále to platí. Vo Vysokých Tatrách má v piatok a sobotu snežiť a najmä v sobotu sa výrazne ochladí. Lúče slnka pozlátia veľhory až v nedeľu, príjemne bude v osadách, vo vyšších polohách sa treba pripraviť na zimu.

Výstrahy pred silným vetrom, snehom a ľadom i lavínami platia aj pre Západné a Nízke Tatry. Varovania horských záchranárov treba brať vážne. V sobotu sa aj tu výrazne ochladí a v Západných Tatrách, rovnako ako vo Vysokých, bude v piatok a sobotu snežiť. Slnko nad končiarmi vyjde až v nedeľu.

Nízke Tatry budú mať slnka viac – v piatok i nedeľu, no v sobotu aj tu pribudne dávka nového snehu. Stále platí, že  pre popadané stromy sú ťažko priechodné: červený TZCH z Ludrovej na Salatín. Ani GPS súradnice sa nemusia zhodovať s mapovými podkladmi. Niektoré trasy v Nízkych Tatrách boli pre schodnosť pozmenené.

Viera Legerská, vierka@cezhory.sk

Horskí záchranári v akcii

Zachraňovali skialpinistu a pátrali aj po turistovi na najdlhšej magistrále Slovenska

Ilustračné foto: HZS

Zachraňovali skialpinistu, pátrali po nezvestnom na Ceste hrdinov SNP a pomáhali aj pri zraneniach pretekárok na Svetovom pohári v Jasnej. Záchranári Horskej záchrannej služby boli aj uplynulý víkend v plnej pohotovosti.

V nedeľu v ranných hodinách prijala HZS tiesňové volanie od 35-ročného českého skialpinistu. Zranil si koleno a bol v Útulni pod Chabencom. Sám zostúpiť nedokázal. Horských záchranárov k útulni doviezla letka ministerstva vnútra. Po ošetrení vrtuľník odviezol pacient na Bystrú a odtiaľ ho terénnym vozidlom odviezli do nemocnice v Brezne.

Zachraňovali skialpinistu v Nízkych Tatrách

Zraneného skialpinistu vrtuľník transportoval  na Bystrú.  
Foto:  HZS 

Šťastne sa skončilo aj pátranie po 33-ročnom slovenskom turistovi, ktorý prechádzal Cestu hrdinov SNP. Na najdlhšej turistickej magistrále, ako uvádza portál Horskej záchranne služby, udržiaval s rodinou pravidelný kontakt a uvádzal pritom aj svoju polohu. No keď sa dostal do blízkosti sedla Priehyba v Nízkych Tatrách, na dlhší čas sa odmlčal. Rodina zalarmovala záchranárov, tí najskôr požiadali operačné stredisko policajného zboru o lokalizáciu mobilného telefónu turistu.  A až po získaní informácií sa vydali do terénu z južnej i severnej strany Nízkych Tatier.

„Nezvestný muž bol nájdený v dobrom zdravotnom stave v turistickom prístrešku v sedle Priehyba, kde sa rozhodol prenocovať,“ uvádza HZS.

Horskí záchranári asistovali aj na Svetovom pohári v Jasnej

Horskí záchranári zasahovali aj počas Svetového pohára v Jasnej.  
Foto:  pre HZS Matej Rumanský

Horskí záchranári boli aktívni aj počas Svetového pohára v Jasnej. Počas prvého dňa pretekov ich žiadali o pomoc dvadsaťkrát. V piatich prípadoch išlo o zranenia pretekárok na trati. Jednou z nich bola, žiaľ, aj Petra Vlhová, ktorá sa zranila krátko po svojom štarte. Pätnásť zásahov, ktoré koordinovali aj s príslušníkmi 5. pluku špeciálneho určenia, smerovali do radov divákov. A okrem nich zasahovali šesťkrát na lyžiarskych tratiach v stredisku.

Nedeľa bola z pohľadu horských záchranárov v Jasnej pokojnejšia. Do terénu museli vyraziť tri razy, zakaždým pomáhali návštevníkom strediska mimo trate. A rovnaký počet zásahov si vyžiadali aj zostupujúci diváci, ktorí po skončení pretekov odchádzali z Jasnej.

Záchranársky rušnejšie bolo v nedeľu na lyžiarskych tratiach mimo Lukovej – Kolieska. Na severnej strane Nízkych Tatier pomáhali záchranári lyžiarom v šiestich a na južnej strane v dvoch prípadoch. „Pre urýchlenie zásahu vo voľnom horskom teréne bol využitý vrtuľník Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR, ktorý bol v priebehu celého víkendu v pohotovosti v lokalite Lúčky,“ uvádza sa na portáli Horskej záchrannej služby.

Viera Legerská

Belianska jaskyňa je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne

Ak je v Tatrách nepriaznivé počasie, skúste Beliansku jaskyňu

Foto: Depositphotos.

Má niekoľko výnimočností. Hádam najzaujímavejším je fakt, že sa využíva na ozdravovacie speleoklimatické pobyty. No nielen pacienti, ale aj bežní návštevníci si v nej uvedomujú, že majú možnosť byť súčasťou výnimočného prírodného javu.

Jaskyňa je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne. A hoci sa skúma už mnoho desaťročí, jednoznačne presné zákonitosti jej vytvárania sú záhadou. Je to najväčšia a jediná kvapľová sprístupnená jaskyňa v Tatranskom národnom parku, leží v oblasti severného svahu Kobylieho vrchu. Je otvorená v mesiacoch január až november, pondelky býva zatvorená. Dostanete sa k nej z Tatranskej Kotliny a k jej vchodu vedie zo spoplatneného parkoviska náučný chodník lesom, ktorý je dlhý kilometer. Stúpanie vás dovedie k cieľu približne za 25 minút.

Prehliadka jaskyne trvá asi 70 minút, jej dĺžka je 1 370 metrov so 125-metrovým prevýšením a 874 schodmi, ktoré treba prekonať. Námaha však stojí za to. Návštevníkom sa v jej interiéri otvorí pohľad na pagodovité stalagmity, sintrové vodopády, jazierka a ďalšiu jaskynnú výzdobu. Dostanú sa aj do Hudobnej siene, meno má podľa zvukov kvapiek vody dopadajúcich na hladinu jazierka. Organizovali sa v nej koncerty reprodukovanej klasickej hudby. Má výbornú akustiku. Aj v tejto jaskyni platí, že vstupy sú načasované a prehliadka sa začne až vtedy, keď pri pokladnici budú stáť najmenej štyria záujemcovia. Je dobrým tipom aj pre prípad, že v Tatrách prší a vám padnú plány na dobrú túru.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Važecká jaskyňa je klenotnicou horného Liptova

Važecká jaskyňa je klenotnicou horného Liptova

Foto: Depositphotos.

Hoci dĺžkou patrí k tým kratším spomedzi sprístupnených podzemných krások, má bohatú kvapľovú výzdobu a jaskynnú faunu a vyznamenala sa aj nálezmi kostí jaskynných medveďov.

Nájdete ju vo Važeckom krase, na západnom okraji obce Važec, medzi Kozími chrbtami a Liptovskom kotlinou. Vchod nebudete hľadať dlho – leží pár metrov nad údolnou nivou Bieleho Váhu, v nadmorskej výške asi 780 metrov. Parkovisko je pred vchodom, z Liptovského Mikuláša to máte 30 a z Popradu 25 km. Do Važca je aj výborné vlakové a autobusové spojenie. Ak si chcete návštevu dobre naplánovať, všimnite si na stránke Správy slovenských jaskýň časy vstupov, no treba zobrať do úvahy, že budú platiť iba v prípade, že pred jaskyňou budú na prehliadku čakať minimálne štyria záujemcovia. Lístky vám ani skôr nepredajú.

Ak sa dvere jaskyne otvoria, čaká vás prehliadka, ktorá trvá 25 minút, v rámci nej prejdete 235 metrov, prekonáte päťmetrové prevýšenie a 88 schodov. Nezabudnite na teplé oblečenie – v jaskyni je priemerná teplota od 6,5 do 7,1 stupňa Celzia. Tieto suché konštatovania však majú veľmi ďaleko od toho, koľko krásy počas prehliadky podzemných priestorov uvidíte. V jaskyni je bohatá snehobiela sintrová výzdoba s množstvom malých jazierok, priestory dekorujú stalaktity a stalagmity. A bohatí odídete, aj čo sa týka vedomostí o jaskynných medveďoch. Kedysi ju obývali celoročne a odchovávali v nej aj mláďatá.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

V Demänovskej ľadovej jaskyni sa dnes ľad vyskytuje len v jej najnižšej časti

Ľad ubúda, no návšteva jaskyne stojí za to

Foto: Depositphotos.

Zmena klímy spôsobila, že v Demänovskej ľadovej jaskyni sa dnes ľad vyskytuje len v jej najnižšej časti, niekdajšie ľadové kvaple a stĺpy by ste v nej hľadali márne. No prehliadka je aj tak zážitkom.

Kým sa vyberiete na cestu, overte si, či a kedy je otvorená a čo v nej môžete vidieť, aby vás realita nesklamala. Obyčajne je sprístupnená od 15. mája do 15. septembra a jej najväčším lákadlom je nielen zostup puklinovou chodbou na najnižšie poschodie, ale najmä Veľký dóm a Kmeťov dóm, hoci sa ich ľadová výzdoba už roztopila. Prvá časť prehliadkovej trasy vedie cez jaskynné priestory so sintrovou výzdobou, druhá by mala návštevníkom ukázať zaľadnené časti, no ľad teraz chýba.

Na obdiv tak ostáva vápencová výzdoba, ktorú tvoria kamenné kvaple a iné krasové útvary. Prehliadka trvá 45 minút, návštevník za ten čas prejde 650 metrov s prevýšením 48 metrov. Pripraviť sa treba na veľmi nízku teplotu od 0,4 do 3 stupňov Celzia. Tí, ktorí prehliadku absolvovali, tvrdia, že aj bez ľadu je jaskyňa krásna a treba si ju pozrieť. A hoci sa pre jeho úbytok začali objavovať aj úvahy o premenovaní jaskyne, odborníci to zatiaľ odmietajú. Pokiaľ sa vplyvom vonkajších podmienok v podzemí nezmení prúdenie vzduchu, ešte stále je nádej, že ľad tu znova vznikne. Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Demänovskej doliny, pár kilometrov pod lyžiarskym strediskom Jasná. Výstup k nej od parkoviska trvá asi 20 minút serpentínovým chodníkom okolo Kamennej chaty.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Tichá dolina

Túra Tichou dolinou

Dĺžka trasy:

17 km

Trvanie:

3-4 h

Prevýšenie:

↑↓ 420 m

Bicykle/ kočíky:

áno/áno

Terén:

turistický asfaltový chodník

(Prešovský kraj, lokalita Podbanské, okres Poprad)

Túra Tichou dolinou

Najväčšou hodnotou Tichej doliny je autentická príroda. Turistické príručky uvádzajú, že sa do nej môžete vydať v zime na bežkách, v lete peši, hoci aj s detským kočiarikom, ale aj na horskom bicykli.

Túra Tichou dolinou

Je najdlhšou dolinou Vysokých Tatier. Na západe ju tvorí hrebeň Liptovských Tatier, na východe Liptovské Kopy, a na severe a severozápade štátna hranica s Poľskom. Darí sa v nej vzácnym druhom živočíchov. Doma je tu tetrov hlucháň či orol skalný, kamzíky a svište a žije v nej najväčšia populácia medveďov na Slovensku.

Turistické príručky uvádzajú, že sa do nej môžete vydať v zime na bežkách, v lete peši, hoci aj s detským kočiarikom, ale aj na horskom bicykli. Vedie tadiaľ oficiálna cyklotrasa (zelená značka), prevýšenie (420 m) zvládnu aj menej zdatní cyklisti. Cyklotrasa má dĺžku niečo vyše 24 km (tam aj späť) a otočiť sa treba pri cyklistickom Rázcestníku Vysoké Tatry.

Najlepším východiskom pre pešiu či cyklonávštevu Tichej doliny je osada Podbanské. Dolina je precízne značená (žltá značka), nemusíte mať obavy, že sa v nej stratíte. Kedykoľvek počas trasy sa môžete otočiť a vrátiť späť. No ak ste si jej návštevu naplánovali, treba čas využiť a prejsť sa aj bočnou Tomanovou dolinou (červená značka), kde nájdete vodopád a plieska rovnakého mena. No treba tiež pripomenúť, že Tichá dolina patrí medzi ochranársky najvýznamnejšie územia Tatier. Počas druhej svetovej vojny tu havarovalo nemecké lietadlo, ktorého trosky sú tam dodnes.

No väčšou atrakciou doliny je jej divokosť, nedotknutosť a výhľad na dominantu – Kriváň. Je to miesto, kde po spore ochranárov a lesníkov ostalo kalamitné drevo nevyťažené, jeho ťažba je tu zakázaná. Víchrica v roku 2004 zničila v Tichej a Kôprovej doline na ploche takmer 300 hektárov približne 185-tisíc stromov. Keďže v oboch dolinách sa podarilo presadiť bezzásahovosť, žijú životom, akým žili po tisícročia.

Začiatok:

Podbanské

Koniec:

Podbanské

Zaujímavosti:

Počas druhej svetovej vojny tu havarovalo nemecké lietadlo, ktorého trosky sú tam dodnes.

Doprava:

Auto:

parkovisko Podbanské, 

Autori fotografií: Judo Kukol, Lenka Vrbičanová

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek
Počas víkendu bude v Tatrách super počasie

V sobotu má Tatry zaliať slnko, platí výstraha pred lavínovým nebezpečenstvom

Ilustračné foto:  Maroš Glevaňák

Celý lyžiarsky svet bude upierať tento víkend oči na Jasnú a ukazuje sa, že svahy Nízkych Tatier by mohlo zaliať slnko. No bude aj poriadne prituhovať.

Platí to aj o Vysokých a Západných Tatrách, horskí záchranári  vydali pre celú oblasť Tatier výstrahu pred zvýšeným lavínovým nebezpečenstvom a silným vetrom. Dnes má byť zamračené, v Západných a Nízkych Tatrách meteorológovia predpovedajú dokonca dážď. Výrazne sa oteplí, čo pri túrach neveští nič dobrého. Treba pamätať na kompletný zimný výstroj a opatrnosť pri pohybe na chodníkoch najmä nad pásmom kosodreviny.

V piatok sa v celej oblasti výrazne ochladí a ochladzovanie bude pokračovať aj v sobotu. No kým v Západných Tatrách aj nasneží, vo Vysokých a Nízkych Tatrách sa obloha iba zamračí. V sobotu by ale malo celé Tatry zaliať slnko, čo platí aj na nedeľu. Víkend vyzerá, čo sa týka počasia, optimisticky.

Stále platí, že nad pásmom kosodreviny je povrch snehu miestami tvrdý až zľadovatený, čo môže pri nedostatku opatrnosti na túrach priniesť úraz. Zopakovať si treba, že Chata Plesnivec poskytuje základný servis iba počas víkendov, chodník z Hrebienka na Rainerovu chatu je pre zosuv uzatvorený a v Pieninskom národnom parku je ťažko priechodný modrý chodník z Lenice cez sedlo Cerla do Červeného Kláštora.    

V Západných Tatrách je zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) zle značený a platí na ňom obmedzenie priechodu, a to pre popadané stromy. HSZ tiež upozorňuje na mostíky v  Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline, ktoré sú strhnuté a v zlom technickom stave.

Ak by ste si aj napriek pretekom svetového pohára predsa len vybrali na športové vyžitie Nízke Tatry, horskí záchranári tu avizujú mierne lavínové nebezpečenstvo, upozorňujú na silný vietor, sneh a ľad na chodníkoch. 

Demänovská jaskyňa slobody je národnou prírodnou pamiatkou

Demänovská jaskyňa slobody je národnou prírodnou pamiatkou

Foto: Depositphotos.

Ak patríte medzi fanúšikov jaskýň, návštevu tejto nevynechajte. Už aj preto, že je najdlhším jaskynným systémom na Slovensku, patrí do zoznamu národných prírodných pamiatok a je jednou z najnavštevovanejších sprístupnených jaskýň u nás.

Je otvorená okrem pondelka a sviatkov denne, no odporúčame pozrieť si časy vstupov. Dá sa do nej dostať aj mimo nich, ale na objednávku a je to drahšie. Ak chcete zážitok dopriať aj malým deťom, odporúčame sedačku, prehliadka vyžaduje trochu fyzickej kondície. A aj primerané oblečenie, lebo teplota v jaskyni sa pohybuje od 6 do 7 stupňov Celzia. Okrem rozhodnutia, čo na seba, si vybrať môžete aj dva prehliadkové okruhy. Tradičný má dĺžku 1 150 m, prehliadka trvá asi hodinu, rátajte s prevýšením 85 metrov, na trase je 913 schodov.

Počas dlhého okruhu budete na trase asi 100 minút, je dlhšia o kilometer a budete musieť zvládnuť 1 118 schodov. Návštevníci počas prehliadky obdivujú unikátne sintrové formy, krasové jazierka a typické riečne modelované chodby, stropné korytá a vyššie v stenách aj kvapľovú výzdobu. Pri dlhom okruhu sa k tomu pridáva Veľký dóm – najrozmernejší podzemný priestor, aký sa na Slovensku sprístupňuje, ale aj pestro vyzdobená Ružová sieň a Kráľova galéria. Jaskyňu nájdete na pravej strane Demänovskej doliny pod strediskom Jasná, vchod je v dolinke Točište v nadmorskej výške 870 m. Dostanete sa k nemu za štvrťhodinku serpentínovým chodníkom, súčasne aj náučným, od parkoviska.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Kriváň

Výstup na Kriváň

Dĺžka trasy:

18,4 km

Trvanie:

8 h

Prevýšenie:

↑↓ 1290 m

Bicykle/ kočíky:

nie / nie

Terén:

kamenný a lesný chodník, sutina, kamenné schody

(Prešovský kraj, lokalita Štrbské pleso, okres Poprad)

Výstup na Kriváň zo Štrbského plesa

Podľa jeho charakteristického tvaru ho spozná asi každý. Je to jeden z najvyšších vrchov Slovenska, od roku 2005 je aj na našich eurominciach. Jeho meno vychádza z tvaru vrchnej časti, ktorá sa nakláňa k severovýchodu. Kriváň sa spomína v mnohých ľudových povestiach a piesňach. Pri výstupe na Kriváň platí to isté ako pri výstupe na Slavkovský štít – po ceste nie je žiadna horská chata, takže občerstvenie, pitie a jedlo na celú cestu musíte mať so sebou.

Trasa na Kriváň

Štrbské pleso –> Liečebný dom Solisko –> Rázcestie pod Furkotskou dolinou –> Jamské pleso –> Rázcestie v Krivánskom žľabe –> Daxnerovo sedlo –> Kriváň

Obľúbeným východiskovým bodom celodennej stredne náročnej túry je Štrbské pleso. Okrem už spomínaného pitia a jedla počítajte aj so zmenami počasia typickými pre Vysoké Tatry. Ďalším dôležitým faktorom je zimná uzávera na modrej značke od rázcestia pri Jamskom plese cez rázcestie Krivánsky žľab na vrchol Kriváňa a na zelenej značke od horárne Tri studničky po rázcestie Krivánsky žľab.

V letnom a jesennom období vyrážame po červenej značke lesným chodníkom smerom na Jamské pleso, dostaneme sa k nemu za niečo viac ako hodinu. Táto časť túry je príjemná, nie je tu veľkú stúpanie. Napojíme sa na chodník na vrchol Kriváňa, z červenej prejdeme na modrú značku, postupne vyjdeme z lesa na otvorený priestor. Otvoria sa pred nami výhľady, hlavne na Západné Tatry. Chodník sa zmení na kamenný, občas s kamennou sutinou. Tu začína najnáročnejší úsek, počas ktorého treba zdolať 1 000 výškových metrov. Prejdeme cez Daxnerovo sedlo a na vrchol ideme po hrebeni. Tesne pred cieľom treba dať pozor na kamenných platniach. Hore na nás čakajú neskutočné výhľady na masívy Západných, Vysokých (slovenských aj poľských) i Nízkych Tatier.

Začiatok:

Štrbské pleso

Koniec:

Štrbské pleso

Zaujímavosti:

Na južných a juhozápadných svahoch Kriváňa sú aj dnes vidieť stopy po práci baníkov v 15. až 18. storočí. Sú to štôlne a základy múrov ich obydlí. Neznámi baníci boli pravdepodobne prvými, kto vystúpil na vrchol tohto štítu.

Doprava:

Auto:

centrálne parkovisko Štrbské pleso, cena: 10e na celý deň

Autobus:

Štrbské pleso, 

Autori fotografií: Borievky Photogallery, Katka Polygym, Marek Šurina, Štefan Peterka

Diskutuj s ostatnými turistami na túto tému v skupine Vysoké Tatry

O tejto túre sme už písali v článkoch

Tričká s feši dizajnom, ktoré sa neskutočne dobre nosia

Limitovaná edícia tatranských tričiek