Popradské pleso s odrazom hôr na hladine

TATRY NA 3: Popradské pleso, to je tatranská klasika

by ČlánkyPopradské pleso

Foto: Monika Hrubíková

Túra zo Štrbského na Popradské pleso patrí v našich veľhorách medzi najobľúbenejšie, dá sa povedať, že ide o jednu z tatranských klasík. Je to nenáročná trasa s prevýšením len 270 metrov, ktorá je súčasťou Tatranskej magistrály i náučného chodníka Štrbské pleso – Popradské pleso – Hincovo pleso. Zvládnuť by ju mali aj menej zdatní turisti a deti.

Začíname na parkovisku pri Štrbskom plese. Už prvý smerovník nám ukázal, že pôjdeme celý čas po červenej značke. Pomaly stúpame lesom až na Trigan, po chvíli sa dostávame k smerovníku a pokračujeme ďalej po červenej. Po pár metroch nás tabuľka upozorňuje, že sa nachádzame v lavínovom teréne. Je však leto, a tak to nemusíme riešiť. V zimnom období, ktoré bude v Tatrách čo nevidieť, budeš musieť pri ceste na Popradské pleso zvoliť tú druhú, zelenú cestu.

Ešte chvíľu ideme lesom, a potom sa postupne začínajú objavovať výhľady na okolité štíty a Mengusovskú dolinu. Preto na kamenistom chodníku na úbočí s kosodrevinou nepozeráme už toľko pod nohy, ale aj okolo seba. Po prechode cez Hincov potok sme o chvíľu na rázcestí nad Popradským plesom, čo už je na skok k jazeru. Prechádzame sa okolo a vychutnávame si pohľad na vodnú hladinu a okolité štíty. Nesmie chýbať fotenie, selfíčka, aj nejaké videá.

Popradské pleso dostalo meno podľa rieky Poprad, ktorá cez neho preteká. Je to obľúbené miesto turistov a východiskový bod pre viacero ďalších turistických trás. Napríklad výstup na Rysy, Sliezsky dom, Kôprovský štít či sedlo Ostrvy. Na dosah odtiaľto sú aj známe horolezecké klasiky Volia veža a Žabí kôň. Horolezci často prídu na Chatu pri Popradskom plese, prespia tu, a ráno vyrazia na skaly. Ak budeš mať šťastie, môžeš nejakých stretnúť. Určite však pri Popradskom plese stretneš množstvo turistov, hlavne počas víkendov a sviatkov.

Chodenie po kamenistých tatranských chodníkoch často s výrazným prevýšením je po fyzickej stránke náročné. Ak ťa pri turistike obmedzuje pravidelná bolesť, prípadne máš už dlhšie problémy s dýchaním či krvným tlakom, riešiť to môžeš v najmodernejšej Nemocnici Bory, kde dostaneš bezplatne najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Stačí byť poistencom Dôvery, prípadne sa prepoistiť, čo zaberie pár minút.

Viac informácií o ponuke lekárskych služieb i bezplatnej doprave do Nemocnice Bory nájdeš na TU a TU

Obľúbená túra na vrchol Rysov

Na Rysy už len do konca októbra

by Články

Foto: Tatiana Platana Krásová

Počas pekných jesenných dní a sviatkov láka tento vrch turistov doslova v masovom meradle. Mnohí považujú práve september za mesiac najviac vhodný na vysokohorskú turistiku. Súvisí to už s trochu chladnejším počasím oproti horúcim dňom, ako aj s menšou šancou dostať sa do letnej búrky.

O výhľadoch s typickým už jesenným svetlom netreba ani hovoriť. Z Rysov máte tatranskú scenériu s vrchmi, dolinami a plesami ako na dlani. Táto obľúbená celodenná túra však preverí vašu kondíciu. Smerom hore a späť prejdete takmer 19 kilometrov s prevýšením 1 253 metrov. Trvať by vám to malo približne sedem a pol hodiny, záleží od tempa aj od počtu zastávok po ceste.
Legendárnou zastávkou je aj tá autobusová „na znamenie“ pod Chatou pod Rysmi. V tejto časti už stúpate do poriadneho kopca. Ešte predtým vidno po ceste Žabie plesá, potom je terén istený reťazami a kovovými stúpačkami, a nasleduje najvyššie položená chata v našich veľhorách.

Možno neviete, že Chata pod Rysmi je jednou zo štyroch vysokohorských chát v Tatrách, ktoré zásobujú nosiči. Musia zvládnuť trasu dlhú 4,5 kilometra s prevýšením 750 metrov. Na chrbte nesú náklad ťažký 60 až 90 kilogramov. Rekord drží súčasný chatár Viktor Beránek, ktorý v roku 2003 vyniesol na chatu náklad vážiaci 122,5 kilogramu.
Z Chaty pod Rysmi pokračujeme po oddychu a občerstvení smerom do sedla Váhy, odtiaľ je to na vrchol Rysov už len asi 45 minút. Postupne vidíte aj poľskú stranu Tatier a nádhernú panorámu Vysokých a Západných Tatier.

Je september, a preto treba upozorniť na skutočnosť, že rozprávkových výhľad z vrcholu Rysov i návštevu Chaty pod ním si môžete vychutnať už len do konca októbra. Pomaly sa opäť blíži dátum zimnej uzávery, ktorá v Tatrách začína 1. novembra. Jej cieľom je nechať prírodu a zvieratá bez rušivých vplyvov, pretože práve v tomto období sú najzraniteľnejšie. Je to obdobie kamzíčej ruje i hniezdenia a vyvádzania mláďat viacerých chránených vtáčích druhov.
Uzávera vybraných tatranských chodníkov potrvá od začiatku novembra do 14. júna 2024.

Ligotavá hladina Štrbského plesa

Viete, koľko turistov navštívi Vysoké Tatry?

by Články

Foto: Depositphotos

Minulý rok sa v regióne Vysokých Tatier ubytovalo 513-tisíc ľudí. Toto číslo ukazuje, že počet záujemcov o návštevu našich veľhôr dlhodobo narastá. Opäť je tu veľa možností vychutnať si aktívny oddych v prírode, zábavu i kultúrne podujatia.

Ak by sme sa pozreli na počet návštevníkov v Tatranskom národnom parku počas jedného dňa, podľa sčítania zo 16. augusta 2023 navštívilo túto prírodnú rezerváciu peši alebo na bicykli celkovo 27 216 ľudí. Najviac ich smerovalo na Hrebienok, ktorý obhájil vlaňajšie prvenstvo. Stálicou na druhom mieste je Popradské pleso.
Medzi najnavštevovanejšie časti Vysokých Tatier patrí tradične aj Štrbské pleso. Počas meraného augustového dňa vyviezla sedačka zo Štrbského plesa na Solisko 1 499 pasažierov, ďalších 197 turistov sa vybralo nahor po svojich.
Toto horské jazero je aj východiskovým bodom pre viacero vysokohorských túr – na Rysy, Popradské pleso, do Mlynickej doliny, Mengusovskej doliny, k vodopádu Skok, ale aj na Kôprovský štít či Kriváň. Je to zároveň jediné pleso v Tatrách, kde sa môžete v lete člnkovať a z vodnej hladiny si vychutnávať prírodnú scenériu. V letných mesiacoch sa na hladine odrážajú siluety okolitých stromov a tatranských štítov. V zime je pleso zamrznuté až tak, že sa dá po ňom kráčať, dokonca tu v roku 2010 hrali konské pólo.

Štrbské pleso má aj svojho malého brata
Málokto však vie, že Štrbské pleso má aj svojho menšieho príbuzného, nájdete ho v lesoch hneď vedľa známejšieho jazera. Nové Štrbské pleso vybudovali ako umelú hrádzu a malo byť súčasťou luxusného hotelového komplexu. Dnes už je to regulárne jazero hlboké na niektorých miestach aj 10 metrov. Vyznačuje sa tým, že je husto zarastené rašelinou a treba ho pravidelne čistiť. Napriek tomu sa v jeho vode dobre darí rôznym druhom rýb.
So svojím väčším bratom nemá Nové Štrbské pleso veľa spoločných znakov, ale výhľady na okolitú scenériu tatranských štítov však ponúka rovnaké. Dostanete sa k nemu po chodníku lesom od stanice električiek pomedzi Hotel Ovruč a Lake Resort alebo odbočíte z hlavnej prístupovej cesty. Výhľady na toto jazero a tatranskú panorámu si môžete vychutnať aj priamo z hotela Lake Resort, ktorého najväčším bonusom je jeho poloha, priamo na brehu Nového Štrbského plesa a len dve minúty od železničnej stanice, v zime dve minúty od zastávky skibusu. Z izby či terasy máte upokojujúci výhľad priamo na vodnú hladinu.

K pobytu v Lake Resort sa viažu viaceré benefity. Inšpirujte sa na myaplend.com, kde nájdete množstvo tipov a zliav, ktoré vám spríjemnia pobyt v Tatrách za každého počasia.
Ak ešte nie ste členom, zaregistrujte sa na myaplend.com, a hneď si môžete užiť uvítacie bonusy a množstvo ďalších zliav v zariadeniach APLEND. Zaberie vám to asi minútu a všetky výhody môžete využívať ihneď.

Pohľad na rozprávkové Velické pleso

TATRY NA 3: Na Velickom plese by mohli natáčať aj rozprávku

by ČlánkyVelické pleso

Foto: Anna Stankovičová

Jeho trblietavá hladina pripomína jazero z rozprávkových filmov. Možno v sebe ukrýva nejaký zázrak, v každom prípade, Velické pleso je najväčším plesom Velickej doliny a hneď pri ňom sa nachádza známy Sliezsky dom. Už to je dôvod ísť sa sem pozrieť, absolvovať typickú tatranskú túru, ktorú radia k stredne náročným.

K Velickému plesu sa dá dostať po niekoľkých trasách. Napríklad z Tatranskej polianky po zelenej značke za necelé dve hodiny, približne rovnako dlho to trvá z Hrebienka po červenej. Vyrážame z Tatranskej polianky, na Sliezsky dom odtiaľto vedie aj asfaltová cesta, ktorú využívajú hlavne cykloturisti, dokonca vás do tohto horského hotela môže odviezť aj taxík.
My si však chceme užiť skutočnú turistiku, preto sme asfaltku opustili a ideme lesným chodníkom. Miestami vidíme len stromy, inokedy máme možnosť vychutnávať si výhľad na tatranské štíty. Asi po hodine sme opäť chvíľu na spomínanej asfaltovej ceste. Trochu sme si posedeli v drevenom altánku pri Rázcestí Velický most a pokračujeme už trochu viac do kopca po kamennom a lesnom chodníku, typickom pre Vysoké Tatry.

Výhľad na Gerlachovský štít asi nikdy neomrzí, je to tak aj teraz. Máme ho doslova pred sebou. Párkrát križujeme lesný potok cez drevené mostíky, z Rázcestia Velická poľana už vidíme Sliezsky dom akoby bol celkom blízko. Trvalo nám však asi štvrťhodinu, kým sme sa k nemu hore kopcom vyštverali. Tento cieľ našej cesty je zároveň východiskovým bodom pre viacero vysokohorských turistických túr, napríklad na Východnú Vysokú, Poľský hrebeň alebo cez sedlo Prielom na Zbojnícku chatu.
Ostávame na mieste, fotíme okolitú prírodu, samozrejme, nesmú chýbať selfíčka. Po dostatočnom vychutnaní atmosféry a obídení okolo horského jazera sme sa pozreli aj k 15 metrov vysokému Velickému vodopádu. Ak k nemu chcete ísť, máte čas už len do konca októbra, pretože počas zimnej uzávery je pre turistov neprístupný.

Naspäť ideme po tej istej trase, stále sa nemôžeme nasýtiť výhľadov na prírodnú scenériu. Dole na asfaltovej ceste si pozeráme nohy, ruky, aj iné miesta na tele, či si náhodou nenesieme so sebou nemilého hosťa v podobe kliešťa. Dávno sú preč časy, keď tieto parazity v Tatrách neboli. V súčasnej dobe sú bežnou súčasťou tatranskej prírody, hlavne v nižších polohách.
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde môžeš absolvovať kedykoľvek, najlepšie v zimnom období, ktoré je čo nevidieť tu. Zdravotná poisťovňa Dôvera prepláca svojim poistencom dobrovoľné očkovanie aj proti tomuto nebezpečnému ochoreniu.
Viac informácií nájdeš na:
https://www.dovera.sk/poistenec/benefity/zdravie/prispejeme-vam-na-dobrovolne-ockovanie

Čistenie tatranskej prírody sa koná vždy koncom septembra

Čisté hory tento rok trochu inak

by Články

Foto: Richard Řeháček

Posledná septembrová sobota patrí už tradične hromadnému upratovaniu Tatier, tento rok to bude trochu inak. Správa Tatranského národného parku sa rozhodla rozptýliť prácu dobrovoľníkov do dvoch mesiacov. Tento koncept bude mať menší „boom“ efekt, ale viac pomôže prírode.

V poradí 45. ročník obľúbenej akcie Čisté hory dostáva novú tvár a od upratovania v deň „D“ smeruje k adresnejšej pomoci dolinám, štítom a rôznym zákutiam Tatier. Cieľom je i naďalej očistiť prírodu TANAP-u od odpadkov, ktoré tu v lete i za celý uplynulý rok nechali či zabudli návštevníci.
„Najväčšou zmenou bude, že neplánujeme žiaden hlavný deň, naopak, Čisté hory bude tvoriť viacero menších akcií počas septembra a októbra. Oproti minulým ročníkom nebudeme mať ani nástupné miesta, dobrovoľníkov umiestnime tam, kde bude ich pomocná ruka najviac potrebná,“ uviedol koordinátor Čistých hôr Igor Stavný.

Vynovený formát vyžaduje od pracovníkov Správy TANAP-u vytypovanie takých lokalít, ktoré buď trápi nadmerné znečistenie, alebo jednoducho neboli v centre záujmu počas doterajších Čistých hôr. „Najväčšie haldy odpadkov totiž neležia pri turistických chodníkoch, výnimkou môžu byť exponovanejšie lokality ako Hrebienok či okolie Štrbského plesa. Množstvo smetí nachádzame skôr v okolí odpočívadiel či ciest. Preto veríme, že tento rok bude pomoc každého dobrovoľníka efektívnejšia, aj keď predpokladáme, že vo finále bude počet účastníkov Čistých hôr nižší ako v minulosti,“ odhadol Igor Stavný.

Správa TANAP-u pozýva všetkých ľudí, ktorí majú chuť priložiť ruku k dobrému dielu, aby ani tento rok nezabudli na Čisté hory a prihlásili sa do radov dobrovoľníkov mailom na igor.stavny@tanap.sk. Ideálne sú zhruba dvadsaťčlenné kolektívy – môže ísť o partie priateľov, školákov z jednej triedy či teambuildingové akcie. Hlásiť sa môžu aj menšie skupiny a jednotlivci, aj im sa budú snažiť prideliť vhodné miesto alebo ich priradiť k nejakej inej skupine.

Podujatie Čisté hory má za sebou bohatú históriu, po prvýkrát sa uskutočnilo v roku 1979. Rekord priniesol rok 1980, keď účastníci vyniesli z dolín 7 655 kilogramov neporiadku, z toho až 3 700 kilogramov vyzbierali v okolí Skalnatého plesa. Celkovo za vyše štyri dekády dobrovoľníci odľahčili prírodu o viac ako 65 ton odpadkov. Až do roku 2021 dobrovoľníci spolu s Tatranským národným parkom čistili od odpadu aj Pieniny. Po vlaňajšej reforme národných parkov si každé chránené územie organizuje upratovanie už vo vlastnej réžii.
Zdroj: Správa Tatranského národného parku

Scenéria okolo Zeleného plesa

TATRY NA 3: Zelené pleso má vraj na svojom dne drahokam

by ČlánkyZelené pleso

Foto: Tomáš Šefčík

Už pri prvom pohľade si ho nepomýlite. Hovorí sa, že meno dostalo podľa zelených škvŕn na jeho dne a je jedným z najobľúbenejších turistických cieľov v Tatrách. Podľa povesti spôsobuje škvrny zelený drahokam, ktorý kedysi dávno spadol do vody z Jastrabej veže. Isté je, že ide o nádherné ľadovcové jazero na konci najvýchodnejšej vysokotatranskej doliny.

Výstup začíname na parkovisku Biela voda. Rázcestník oznamuje, že na Chatu pri Zelenom plese by sme mali prísť približne o tri hodiny. Na túto túru, ktorú radia medzi stredne náročné, sa dá vyraziť aj z Tatranských Matliarov či Tatranskej Lomnice.

Po polhodine sa dostávame na Rázcestie nad Matliarmi, držíme sa vpravo. Po ďalšej polhodine sme pri Šalviovom prameni, to je čas na malé občerstvenie v drevenom altánku. Vyrazili sme ráno okolo deviatej, počasie nám praje, pár menších mráčikov občas zakryje slnko, ale užívame si krásny letný deň v Tatrách. Od Kovalčíkovej poľany ideme lesom po žltej značke, postupne sa pred nami objavujú končiare Belianskych Tatier, k tomu výhľadu niet čo dodať.
Po ďalšej hodine a pol cesty tatranským lesom vidíme pred sebou „cieľovú rovinku“ a typickú drevenú fasádu. Je nám jasné, že je to Brnčalka, oficiálne Chata pri Zelenom plese. Môžete sa tu občerstviť, otvorená je celoročne, a ak by ste tu nocovali, možno stretnete aj horolezcov. Chata sa totiž nachádza len kúsok od nástupov na horolezecké trasy.

Pomaly prechádzame k vodnej hladine plesa, pohľad na ňu je doslova balzamom na dušu. Vychutnávame príjemný chlad od vody a nádhernú prírodnú scenériu okolo. Na južnej strane je Malý Kežmarský štít, na západnej už spomínaná Jastrabia veža, výhľad sa dá vychutnať aj na Veľkú Svišťovku, Predné a Zadné Jatky i Bujačí vrch.
Tí, ktorým túra k Zelenému plesu nestačí, môžu pokračovať k Veľkému Bielemu plesu, je to asi polhodina. Prípadne sa dá od tohto smaragdového horského jazera naplánovať výstup na Jahňací štít alebo pokračovať na Skalnaté pleso a naspäť cez Folvarskú dolinu. My zostávame, v Chate pri Zelenom plese si dáme známu veľkú buchtu a naspäť ideme tou istou cestou na zastávku Biela voda.

Počas takejto letnej túry sa môže veľmi ľahko stať, že ťa poštípe nejaký neznámy hmyz a reakcia na postihnutom mieste vyzerá všelijako, len nie dobre. V tomto prípade môžeš priamo tam, kde si, tento kožný problém odfotiť mobilom a odoslať lekárovi. Túto službu poskytuje zdravotná poisťovňa Dôvera. Je určená všetkým poistencom s akýmkoľvek kožným ochorením, problémom alebo útvarom na koži, ktorý by radi prekonzultovali s odborníkom.
Viac nájdeš na:
https://www.dovera.sk/poistenec/benefity/vsetky/kozne-vysetrenie-online-a-zadarmo

Hrebienok je jedno z najlahšie dostupných miest v Tatrách.

Pomaličky až na Hrebienok aj s kočíkom

by ČlánkyHrebienokTatry 
s deťmi

Sú dni, keď nám jesenné počasie naznačuje, aby sme skôr ostali niekde vo vnútri a túru či výlet odložili na neskôr. Ale čo, keď naše deti už nevedia vydržať a najlepšie, čo môžeme urobiť je vybrať sa niekam von. Po wellnesse a iných službách tatranských hotelov a penziónov dobre padne príjemná prechádzka. Ak ste v Starom Smokovci a jeho okolí, tak sa vyberte napríklad na Hrebienok.

Foto: Viktor Juriga

Deti vezmite so sebou, pokojne aj ak sú ešte veľmi malé. Zo Starého Smokovca sa dá ísť po asfaltovej ceste aj s kočíkom. Táto trasa je trochu dlhšia ako turistický chodník, ale nemusíte prekonávať terénne nerovnosti. Pôjdete stále do kopca, stúpanie je síce mierne, ale trvá stále až do cieľa. Trasa je dlhá približne tri kilometre, po ceste sa môžete občerstviť v horskom hoteli Hrebienok alebo v Bilíkovej chate. Inou alternatívou je trasa po turistickom chodníku, začína vľavo od stanice, táto cesta však nie je vhodná pre kočíky, deti ju ale zvládnu. Dnes je Hrebienok stále obľúbeným celoročne ľahko dostupným turistickým cieľom. Nachádza sa na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu nad Starým Smokovcom. Kúpeľní hostia sem chodili už od polovice 19. storočia.

Dnes tu nájdete samoobslužnú reštauráciu, snack bar v budove lanovky, sochu 350 kilogramového medveďa Kuba i sezónne atrakcie. Teraz v zimnom období to opäť bude Tatranský ľadový dóm. Deti určite ocenia sánkovačku z Hrebienka do Starého Smokovca, treba si však počkať na dostatočnú snehovú pokrývku. Ak by ste predsa len mali chuť na dlhšiu túru, Hrebienok je východiskovým bodom pre rôzne dlhé turistické trasy, viaceré sa dajú zvládnuť aj s deťmi.

Z Hrebienka sa napríklad môžete prejsť popri Vodopádoch Studeného potoka až k Rainerovej chate. Cestu môžete deťom prípadne uľahčiť kombináciou lanovky a turistiky.

Skalnaté pleso patrí medzi obľúbené turistické ciele vo Vysokých Tatrách. V jeho okolí je množstvo chodníkov, poskytuje nádherné výhľady, a pritom túra na Skalnaté pleso nie je až taká náročná.

Ako na Skalnaté pleso? Peši či lanovkou?

by ČlánkySkalnaté pleso

Patrí medzi obľúbené turistické ciele vo Vysokých Tatrách. V jeho okolí je množstvo chodníkov, poskytuje nádherné výhľady, a pritom túra na Skalnaté pleso nie je až taká náročná. Nehovoriac o tom, že jazdu lanovkou tiež mnohí považujú za nezabudnuteľný zážitok.

My sme však turisti, a preto ideme peši. Čaká nás les, voľné priestranstvo a hore pásmo kosodreviny. Začíname za Grand hotelom Praha pri rázcestníku a smerujeme k miestu, ktoré sa volá Štart. Dole píšu, že by sme to mali po zelenej značke zvládnuť za dve aj trištvrte hodiny, čaká nás prevýšenie 858 metrov. Po príchode na stanicu Štart pokračujeme do kopca ku Skalnatej chate, ktorá je otvorená po celý rok, potom na rázcestie a k Skalnatému plesu. Ku koncu je to už poriadne stúpanie, pomaly sme aj zabudli, že prvú časť cesty sme absolvovali dokonca po asfaltke.

Zaujímavou alternatívou tejto najznámejšej trasy je chodník po Tatranskej magistrále, po červenej značke, od Zamkovského chaty po rázcestie pri Skalnatej chate. Chodník z Brnčalky, čiže Chaty pri Zelenom plese cez Veľkú Svišťovku je v zimnom období uzavretý. Ak by ste sa chceli vybrať na Skalnaté pleso po tejto ceste, tak až na budúci rok od polovice júna.

Na Skalnaté pleso sa dá dostať aj iným spôsobom – môžete sa až k nemu vyviezť kabínkovou lanovkou. Lanoviek je tu niekoľko, sedačková končí napríklad na stanici Štart a odtiaľ sa dá pokračovať inou kabínkovou lanovkou. Hore pri plese sa nachádza reštaurácia, ktorá patrí k najvyššie položeným na Slovensku. Dá sa tu najesť, napiť, navštíviť WC alebo si posedieť na vonkajšej terase. Ak je dobrá viditeľnosť, tak máte celú krajinu ako na dlani. My sme teraz na jeseň videli len sivú hmlu z mrakov pár metrov pred sebou, rozjasnilo sa až po zostupe nižšie. O výhľadoch sme si teda len hovorili – tam je taká obec, tam taká a tamto vpravo je Poprad.

Samozrejme, nemohla chýbať prechádzka okolo plesa a čítanie si zaujímavostí na náučných tabuliach okolo neho. Vedeli ste, že v okolí jazera žijú vzácne vysokohorské živočíchy – kamzíky a svište už od doby ľadovej a počas viac ako 10-tisíc ročnej izolácie tu vytvorili jedinečné populácie? Voda v plese však pomaly vysychá, môže za to stavba visutej lanovky, počas roka má rôznu výšku hladiny. Teraz na jeseň je v ňom vody pomerne málo, ale stále pripomína jazero a nie väčšiu mláku.

Túra k tomuto horskému plesu je však dobrým tipom. Je tu jednoduchá orientácia, na cieľ vidíte už počas cesty, dá sa občerstviť a stúpanie v druhej polovici trasy preverí vaše fyzické i psychické schopnosti.