Obľúbené bežkárske trate v Tatranskej Lomnici

Na bielych stopách pod majestátnym Lomnickým štítom

by ČlánkyTuristika 
v zime

Ilustračné foto:  Matúš Jančík.

Ak našinec spomenie pred cudzincom Vysoké Tatry, zaručene dostane odpoveď: Štrbské Pleso, Starý Smokovec a Tatranská Lomnica. Posledné z vymenovaných stredísk za svoju pozíciu v rebríčku najznámejších lokalít našich veľhôr vďačí najmä polohe.

Leží pod majestátnym Lomnickým štítom, ktorý je jedným zo symbolov Vysokých Tatier. No čoraz viac je známe aj vďaka svojej povesti významného centra zimných športov. A mnohí naň nedajú dopustiť. Okrem zjazdárov, ktorí toto stredisko považujú za svoju mekku, si v ňom na svoje môžu prísť aj vyznávači bielej stopy. No treba jedným dychom dodať, že trate pre bežkárov v tomto našom najvyššie položenom stredisku sa odporúčajú prevažne zdatnejším športovcom.

Foto: Depositphotos.

Zaujímavý okruh s korčuliarskou aj klasickou stopou vedie cez areál Kolbiska, v blízkosti futbalového ihriska a budovy Štátnych lesov TANAP-u. Meria 2,4 km a je to skvelý zážitok, znásobený aj starostlivou úpravou trate. Je vhodná aj pre deti. Navyše, v požičovni Slnečný dom sa dajú požičať detské lyže. V blízkosti Tatranskej Lomnice sa nájde trať s prívlastkom – ľahká. Vybehnúť na 8 kilometrov dlhú klasickú stopu sa dá, ak sa vydáte z Tatranskej Lomnice smerom na Starú Lesnú. Po starolesnianskych lúkach sa dostanete až k náučnému chodníku pri Astronomickom ústave SAV. Ak je dostatok prírodného snehu, bežkovať môžete aj v známom golfovom areáli vo Veľkej Lomnici.

A to sa hocikde iba tak nenájde. Je to trasa pre klasických vyznávačov bielej stopy, ktorí sa netrhajú za výkonom, pohyb si vychutnávajú, dokážu sa zastaviť a kochať sa pohľadmi do okolia. V tomto prípade sú to nádherné výhľady na Vysoké Tatry, čo deň na bežkách urobia nezabudnuteľným. Trasa je upravená. Rovnako sa upravuje aj chodník z Tatranskej Lomnice až do Tatranskej Kotliny. Aj vás lyžovanie baví a chcete o ňom vedieť viac, navštívte v Tatranskej Lomnici Ski Museum. Uvidíte atrakciu – 3,07 metra dlhé lyže, ale aj dielňu na výrobu lyží, palíc a topánok a môžete ich porovnať s tými, ktoré tvoria dnešnú lyžiarsku výbavu.

Nový riaditeľ Horskej záchrannej služby Martin Matúšek.

Exkluzívne s novým riaditeľom horských záchranárov: Pri zmenách rozhodnú dáta, nie pocity

by Články

Foto: archív Martina Matúška.

Nový riaditeľ Horskej záchrannej služby (HZS) Martin Matúšek v nej profesionálne pôsobí už dve desaťročia, no horským záchranárom sa stal v roku 1996. Je lavínovým špecialistom a psovodom lavínového psa, zdravotným záchranárom, viacnásobným víťazom medzinárodných horských súťaží doma i v zahraničí, železným mužom Ozbrojených síl SR, známym skialpinistom a horským vodcom s osvedčením UIAGM. Hovoríme s ním o jeho plánoch na novej pracovnej pozícii.

S akými víziami ste nastúpili na svoj nový pracovný post?
Mojím cieľom je zlepšiť spoluprácu so všetkými zložkami integrovaného záchranného systému, a to aj mimo zásahových oblastí Horskej záchrannej služby, prehlbovať spoluprácu s vrtuľníkovou záchrannou zdravotnou službou či správami národných parkov. Chcem pokračovať v materiálno-technickom vybavení oblastných stredísk, HZS by mala pokračovať v trende čerpania prostriedkov z európskych fondov. A najmä, plánujem obnoviť preventívnu a naštartovať edukačnú činnosť vo všetkých oblastiach záchrany.

Poďme nadviazať. Aké kroky už máte za sebou?
Rozbehli sme rozsiahle analýzy zamerané na zisťovanie stavu záchranárstva v porovnaní s minulosťou. Do leta by sme mali dostať výsledky, teda nielen pocity, ale aj dáta. A na ich základe budeme reorganizovať horskú záchrannú službu. Už teraz vieme, že sme v situácii, keď treba niektoré procesy urýchliť a zoptimalizovať.

Nie je to všetko, predpokladám…
Za tých niekoľko týždňov, čo som vo funkcii, som už nadviazal kontakty s takmer všetkými zložkami, s ktorými chcem spolupracovať, či už je to ochrana prírody, štátne inštitúcie, značkári, viaceré zväzové či klubové organizácie, ktoré pôsobia najmä vo Vysokých Tatrách. Nasledovať budú ostatné národné parky. Chcem nájsť prieniky vo vzájomnej spolupráci tak, aby sme našli riešenie napríklad aj pre optimálne uzávery chodníkov, a to nielen z hľadiska ochrany prírody, ale aj bezpečnosti návštevníkov.

Nový riaditeľ Horskej záchrannej služby Martin Matúšek v nej profesionálne pôsobí už dve desaťročia.

Na čo z toho sa najviac tešíte a z čoho máte už teraz vrásky?
Vrásky mi pribúdajú najmä z množstva administratívnych povinností, ktoré mám na pracovnom stole, a ktoré treba v rozumných termínoch zvládnuť a zžiť sa s nimi. Administratíva, ktorú treba rešpektovať, zaberá mnohokrát viac času ako záchranársky výkon v teréne.

A čo radosť?
Momentálne mi robí najväčšiu radosť to, keď si stihnem ráno pred prácou alebo po nej zašportovať. No tú ozajstnú radosť budem mať až potom, keď sa mi podarí niektorý z mojich plánov aj zrealizovať. Na bilancovanie je teraz ešte skoro, až o pár mesiacov budem múdrejší. Budeme mať hotové analýzy a budeme vedieť, ako nastaviť nový systém práce a zaviesť ho do praxe. Zatiaľ ma teší najmä to, že tých plánov je dosť a že mám chuť ich aj realizovať.

Váš názor na nový návštevný poriadok Tatranského národného parku?
Vstúpil do platnosti iba nedávno a už sú voči nemu vážne výhrady. Ani z pohľadu turistu – pešieho, lyžiara, bežkára či skialpinistu, lezca, horolezca a iných návštevníkov nie je poriadok nastavený ideálne. No treba ho, lebo v horách si nemôžeme robiť všetko, čo chceme. Pravidlá musia byť, rovnako aj ich zmeny, ak sa ukáže, že prax potrebuje niečo inak, ako sú nastavené. Ani návštevný poriadok nemusí byť nemenný, potrebuje väčší súlad záujmov ochranárov a záujmov návštevníkov našich veľhôr.

Nový riaditeľ Horskej záchrannej služby Martin Matúšek v nej profesionálne pôsobí už dve desaťročia.

Vo viacerých vystúpeniach zdôrazňujete potrebu výchovy a vzdelávania návštevníkov hôr. Aká je vaša predstava, aby sa prehĺbila?
Mám na mysli široký záber činností. Od prednášok, besied až po múzeá, od najmenších detí až po reálnu edukačnú, kontrolnú a represívnu činnosť v teréne. Ich praktickým výstupom môžu byť cykly prednášok určených verejnosti pri stretnutia alebo vo virtuálnom priestore, alebo hoci aj informačné tabule v teréne, ktoré by sa osadzovali v spolupráci s tými inštitúciami, ktoré majú v danej lokalite pôsobnosť. V tom, ako na to, sa nám treba vrátiť možno o štvrťstoročie dozadu a nadviazať na to pozitívne, čo sa už dosiahlo. Mám osobnú skúsenosť s takýmto pôsobením v Centre lavínovej prevencie. Treba tu viac spolupráce, napríklad aj medzi HZS a národnými parkami. No nielen to, na vyššiu úroveň je nevyhnutné nastaviť aj vzdelávanie v rámci jednotlivých zložiek integrovaného záchranného systému až po reálny výkon v našich zásahových lokalitách.

Máte nejaké rady z hľadiska prevencie úrazov voči návštevníkom hôr?
Ak sú už v horách, dávať rady je neskoro. To, ako sa majú správať voči prírode a sebe navzájom sa treba naučiť skôr. Musíme sa vrátiť späť k zdravému sedliackemu rozumu, pristupovať k prírode a športovaniu v nej s pokorou, pokojom a pripraviť sa na to, čo nás v horách môže stretnúť.

Čo konkrétne to znamená?
Túry si treba naplánovať, hľadať informácie tam, kde ich uverejňujú odborníci a nenechať sa učičíkať komentármi na sociálnych sieťach, že to či ono bola „brnkačka“ a že to dáte tiež. Nikdy neviete, či človek, ktorý takto zľahčene komentuje svoju túru, bol, či nebol kondične dobre alebo výborne zdatný, akú mal výbavu a akú podporu. Dnes je o trasách, výstupoch, výkonoch popísané veľa, ale zakaždým platí, že aktuálne počasie môže úplne zmeniť situáciu a aj najľahšia túra sa stane bojom o život. V horách dvojnásobne platí, že najďalej sa dá zájsť pomaly. Ak mám dať radu, tak treba sa púšťať iba do takého výkonu, ktorý sa dá zvládnuť a na ktorý máte sily a výbavu.

Nový riaditeľ Horskej záchrannej služby Martin Matúšek v nej profesionálne pôsobí už dve desaťročia.
Tragédia v Mengusovskej doline

Od obrovskej tragédie vo Vysokých Tatrách uplynulo polstoročie

by Články

Od lavínovej tragédie v Mengusovskej doline ubehlo 50 rokov. Foto: archív HZS

Vo Vysokých Tatrách 20. januára 1974 zaznamenali zvýšenú lavínovú aktivitu. Pod snehom sa vtedy vo veľhorách ocitlo dohromady 31 ľudí, štrnásť pád lavín neprežilo. Medzi obeťami boli aj študenti Strednej priemyselnej školy strojníckej z Komárna.

Lavína, ktorá v ten deň padla dvadsať minút pred jedenástou hodinou spod sedla nad Skokom, a ktorej čelo sa zastavilo na prístupovej ceste na Popradské pleso, sa dodnes považuje za najtragickejšiu v histórii Vysokých Tatier. Od jej pádu dnes uplynulo polstoročie. Ako uvádzajú archívne pramene, dĺžka odtrhnutej snehovej masy bola 350 m. Pohybovala sa v dĺžke asi 1,5 km s prevýšením 760 m, prekonala koryto Hincovho potoka a vyrútila sa na protisvah. Tam zasiahla skupinu komárňanských študentov, ktorí boli na lyžiarskom výcviku na Popradskom plese.

Keďže v dňoch pred pádom lavíny bolo zlé počasie, učitelia sa rozhodli krátko pred pádom lavíny výcvik ukončiť skôr a časť študentov s jedným učiteľom už čakala na odchod. O pár minút neskôr sa síce aj oni ocitli pod snehom, ale dokázali sa sami alebo za pomoci kamarátov  vyslobodiť a snažili sa privolať pomoc z chaty pri Popradskom plese. Vedeli, že lavína zasiahla plnou silou ich jedenásť spolužiakov, učiteľa a jeho trinásťročného syna.

Horská služba v Starom Smokovci ihneď rozbehla záchrannú akciu. Ešte pred príchodom záchranárov sa do hľadania zasypaných pustili študenti, učitelia, ale aj zamestnanci chaty a ubytovaní hostia. Prvého zo zasypaných študentov našli po troch hodinách. Ani jemu, ani väčšine ostatných pod mohutným nánosom snehu lavína nedala šancu. Do hľadania nasadili aj psov. Jedného zo študentov našiel lavínový pes Udo so záchranárom Štefanom Závadským päť hodín po páde lavíny. Bol v bezvedomí, ale ešte žil a lekári ho zachránili.  

Pátranie po zasypaných študentoch v ten deň neskoro v noci prerušili, pokračovalo sa na druhý deň už aj za pomoci množstva dobrovoľníkov, zamestnancov podnikov vo Vysokých Tatrách a pridali sa i vojaci. V ďalších dňoch a týždňoch spod snehu vyťahovali bezvládne telá ďalších obetí lavíny v Mengusovskej doline. Poslednú sa podarilo nájsť až 18. mája 1974.

Tragédia v Mengusovskej doline

Pátranie po obetiach najväčšie lavínového nešťastia vo Vysokých Tatrách. Foto: archív HZS

Po tejto lavínovej nehode ministerstvo školstva zakázalo organizovať školské lyžiarske kurzy vo vysokohorskom prostredí. Spomínaná lavína totiž nebola jediná, ktorá skončila tragédiou účastníkov takýchto kurzov. Od roku 1956 bolo dovtedy zaznamenaných 5 väčších tragédií so študentskými obeťami.

Čo spôsobilo pád lavíny? Silný vietor a množstvo nového snehu. Ak sa stretnú, stačí málo, napríklad aj zaťaženie a masy snehu sa začnú rútiť nadol. Toto sa stretlo pod sedlom nad Skokom medzi Patriou a Malou Baštou v Mengusovskej doline. Sformovala sa tu veľká doska vetrom naviateho snehu, ktorá sa nestihla s podkladovou vrstvou dostatočne previazať. Deň predtým sa oteplilo, snehová prikrývka zvlhla a oťažela, jej hmotnosť narastala, čo sú podmienky pre uvoľnenie obrovskej masy snehu.

Na veľké, resp. akútne, lavínové nebezpečenstvo na spomínaný deň upozorňovalo aj Stredisko lavínovej prevencie. Vtedy fungovalo viac ako rok a informácie poskytovalo cez rádio, dostali ich aj vysokohorské chaty a lyžiarske strediská a dostali sa aj ku komárňanským organizátorom kurzu. Preto ho predčasne ukončili, no odísť už nestihli.

V ten deň padlo vo Vysokých Tatrách viac lavín, no zostali v tieni tej z Mengusovskej doliny. Pri lavínových nehodách pod Skalnatým plesom a v Malej Studenej doline zahynuli ďalší dvaja ľudia. V Malej Studenej doline prišiel o život horolezec, ktorý ňou schádzal s kamarátom. V Skalnatej doline to bol turista, ktorý sa pridal k zostupujúcim zamestnancom kabínkovej lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso. Pre zlé počasie prerušili jej prevádzku zamestnanci sa rozhodli zostúpiť nadol pešky spolu s dvoma turistami. Päticu zasypala povrchová lavína. Pre jedného osudne, pre štyroch ostatných skončila nehoda zraneniami.  

Viera Legerská

Zdroj: Archív Strediska lavínovej prevencie, Horskej služby TANAP-u a SHMÚ

Belianska jaskyňa je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne

Ak je v Tatrách nepriaznivé počasie, skúste Beliansku jaskyňu

by Turistické 
atrakcie

Foto: Depositphotos.

Má niekoľko výnimočností. Hádam najzaujímavejším je fakt, že sa využíva na ozdravovacie speleoklimatické pobyty. No nielen pacienti, ale aj bežní návštevníci si v nej uvedomujú, že majú možnosť byť súčasťou výnimočného prírodného javu.

Jaskyňa je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne. A hoci sa skúma už mnoho desaťročí, jednoznačne presné zákonitosti jej vytvárania sú záhadou. Je to najväčšia a jediná kvapľová sprístupnená jaskyňa v Tatranskom národnom parku, leží v oblasti severného svahu Kobylieho vrchu. Je otvorená v mesiacoch január až november, pondelky býva zatvorená. Dostanete sa k nej z Tatranskej Kotliny a k jej vchodu vedie zo spoplatneného parkoviska náučný chodník lesom, ktorý je dlhý kilometer. Stúpanie vás dovedie k cieľu približne za 25 minút.

Prehliadka jaskyne trvá asi 70 minút, jej dĺžka je 1 370 metrov so 125-metrovým prevýšením a 874 schodmi, ktoré treba prekonať. Námaha však stojí za to. Návštevníkom sa v jej interiéri otvorí pohľad na pagodovité stalagmity, sintrové vodopády, jazierka a ďalšiu jaskynnú výzdobu. Dostanú sa aj do Hudobnej siene, meno má podľa zvukov kvapiek vody dopadajúcich na hladinu jazierka. Organizovali sa v nej koncerty reprodukovanej klasickej hudby. Má výbornú akustiku. Aj v tejto jaskyni platí, že vstupy sú načasované a prehliadka sa začne až vtedy, keď pri pokladnici budú stáť najmenej štyria záujemcovia. Je dobrým tipom aj pre prípad, že v Tatrách prší a vám padnú plány na dobrú túru.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Važecká jaskyňa je klenotnicou horného Liptova

Važecká jaskyňa je klenotnicou horného Liptova

by Turistické 
atrakcie

Foto: Depositphotos.

Hoci dĺžkou patrí k tým kratším spomedzi sprístupnených podzemných krások, má bohatú kvapľovú výzdobu a jaskynnú faunu a vyznamenala sa aj nálezmi kostí jaskynných medveďov.

Nájdete ju vo Važeckom krase, na západnom okraji obce Važec, medzi Kozími chrbtami a Liptovskom kotlinou. Vchod nebudete hľadať dlho – leží pár metrov nad údolnou nivou Bieleho Váhu, v nadmorskej výške asi 780 metrov. Parkovisko je pred vchodom, z Liptovského Mikuláša to máte 30 a z Popradu 25 km. Do Važca je aj výborné vlakové a autobusové spojenie. Ak si chcete návštevu dobre naplánovať, všimnite si na stránke Správy slovenských jaskýň časy vstupov, no treba zobrať do úvahy, že budú platiť iba v prípade, že pred jaskyňou budú na prehliadku čakať minimálne štyria záujemcovia. Lístky vám ani skôr nepredajú.

Ak sa dvere jaskyne otvoria, čaká vás prehliadka, ktorá trvá 25 minút, v rámci nej prejdete 235 metrov, prekonáte päťmetrové prevýšenie a 88 schodov. Nezabudnite na teplé oblečenie – v jaskyni je priemerná teplota od 6,5 do 7,1 stupňa Celzia. Tieto suché konštatovania však majú veľmi ďaleko od toho, koľko krásy počas prehliadky podzemných priestorov uvidíte. V jaskyni je bohatá snehobiela sintrová výzdoba s množstvom malých jazierok, priestory dekorujú stalaktity a stalagmity. A bohatí odídete, aj čo sa týka vedomostí o jaskynných medveďoch. Kedysi ju obývali celoročne a odchovávali v nej aj mláďatá.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

V Demänovskej ľadovej jaskyni sa dnes ľad vyskytuje len v jej najnižšej časti

Ľad ubúda, no návšteva jaskyne stojí za to

by Turistické 
atrakcie

Foto: Depositphotos.

Zmena klímy spôsobila, že v Demänovskej ľadovej jaskyni sa dnes ľad vyskytuje len v jej najnižšej časti, niekdajšie ľadové kvaple a stĺpy by ste v nej hľadali márne. No prehliadka je aj tak zážitkom.

Kým sa vyberiete na cestu, overte si, či a kedy je otvorená a čo v nej môžete vidieť, aby vás realita nesklamala. Obyčajne je sprístupnená od 15. mája do 15. septembra a jej najväčším lákadlom je nielen zostup puklinovou chodbou na najnižšie poschodie, ale najmä Veľký dóm a Kmeťov dóm, hoci sa ich ľadová výzdoba už roztopila. Prvá časť prehliadkovej trasy vedie cez jaskynné priestory so sintrovou výzdobou, druhá by mala návštevníkom ukázať zaľadnené časti, no ľad teraz chýba.

Na obdiv tak ostáva vápencová výzdoba, ktorú tvoria kamenné kvaple a iné krasové útvary. Prehliadka trvá 45 minút, návštevník za ten čas prejde 650 metrov s prevýšením 48 metrov. Pripraviť sa treba na veľmi nízku teplotu od 0,4 do 3 stupňov Celzia. Tí, ktorí prehliadku absolvovali, tvrdia, že aj bez ľadu je jaskyňa krásna a treba si ju pozrieť. A hoci sa pre jeho úbytok začali objavovať aj úvahy o premenovaní jaskyne, odborníci to zatiaľ odmietajú. Pokiaľ sa vplyvom vonkajších podmienok v podzemí nezmení prúdenie vzduchu, ešte stále je nádej, že ľad tu znova vznikne. Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Demänovskej doliny, pár kilometrov pod lyžiarskym strediskom Jasná. Výstup k nej od parkoviska trvá asi 20 minút serpentínovým chodníkom okolo Kamennej chaty.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Demänovská jaskyňa slobody je národnou prírodnou pamiatkou

Demänovská jaskyňa slobody je národnou prírodnou pamiatkou

by Turistické 
atrakcie

Foto: Depositphotos.

Ak patríte medzi fanúšikov jaskýň, návštevu tejto nevynechajte. Už aj preto, že je najdlhším jaskynným systémom na Slovensku, patrí do zoznamu národných prírodných pamiatok a je jednou z najnavštevovanejších sprístupnených jaskýň u nás.

Je otvorená okrem pondelka a sviatkov denne, no odporúčame pozrieť si časy vstupov. Dá sa do nej dostať aj mimo nich, ale na objednávku a je to drahšie. Ak chcete zážitok dopriať aj malým deťom, odporúčame sedačku, prehliadka vyžaduje trochu fyzickej kondície. A aj primerané oblečenie, lebo teplota v jaskyni sa pohybuje od 6 do 7 stupňov Celzia. Okrem rozhodnutia, čo na seba, si vybrať môžete aj dva prehliadkové okruhy. Tradičný má dĺžku 1 150 m, prehliadka trvá asi hodinu, rátajte s prevýšením 85 metrov, na trase je 913 schodov.

Počas dlhého okruhu budete na trase asi 100 minút, je dlhšia o kilometer a budete musieť zvládnuť 1 118 schodov. Návštevníci počas prehliadky obdivujú unikátne sintrové formy, krasové jazierka a typické riečne modelované chodby, stropné korytá a vyššie v stenách aj kvapľovú výzdobu. Pri dlhom okruhu sa k tomu pridáva Veľký dóm – najrozmernejší podzemný priestor, aký sa na Slovensku sprístupňuje, ale aj pestro vyzdobená Ružová sieň a Kráľova galéria. Jaskyňu nájdete na pravej strane Demänovskej doliny pod strediskom Jasná, vchod je v dolinke Točište v nadmorskej výške 870 m. Dostanete sa k nemu za štvrťhodinku serpentínovým chodníkom, súčasne aj náučným, od parkoviska.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Hľadanie českého skialpinistu

Tiesňové linky nespali, nehoda na snežnom skútri skončila tragicky

by Články

Ilustračné foto:  archív Horskej záchrannej služby 

Nešťastie chodí aj po horách. Najmä po nich, ak sú ľudia neopatrní a nepredvídaví, alebo majú smolu. Tiesňové linky Horskej záchrannej služby boli v pohotovosti aj v minulých dňoch. Zásahy boli úspešné, po jednom museli ale záchranári konštatovali smrť.

Pomoc potreboval aj mladý český skialpinista, ktorý z poľskej strany vystúpil na vrchol Pilsko, odtiaľ chcel zísť späť do Korbielowa, kde na neho čakali kamaráti. Ako uvádza portál Horskej záchrannej služby, tento plán mu nevyšiel a keď požiadal o pomoc, nevedel odoslať GPS súradnice. No stihol oznámiť, že sa nachádza na slovenskej strane, niekde na zasneženej ceste. Vybitá batéria spojenie prerušila.

No lokalizácia telefónu prostredníctvom PZ SR záchranárov nasmerovala a po skialpinistovi sa vydali pátrať dobrovoľní záchranári HZS z Oravskej Polhory i profesionáli z Oblastného strediska HZS Západné Tatry – Zverovka.

Medzitým sa z Poľska cez tamojší horský záchranný servis ozvali aj kamaráti nezvestného Čecha, ktorí sa s ním nevedeli spojiť. Naši ho našli až po zotmení na ceste pri Mutňanskej Píle. Bol nezranený, v pohode, terénne auto HZS ho odviezlo na štátnu hranicu, kde na neho čakala jeho partia. 

Zásah leteckých záchranárov v Nízkych Tatrách

Zásah záchranárov v Nízkych Tatrách. Ilustračné foto:  archív Horskej záchrannej služby 

Letecky zasahovali horskí záchranári aj na severe Chopku. Ich pomoc, ako uvádza portál HZS, potreboval 50-ročný lotyšský snowboardista z lyžiarskej trate Turistická. Muž spadol, bol v bezvedomí, ale dýchal.

„Po príchode záchranárov sa jeho stav zhoršil a bolo nevyhnutné začať s resuscitáciou. O súčinnosť bola požiadaná posádka leteckých záchranárov, ktorí na miesto leteli z Popradu. Pacienta vrtuľník transportoval v kritickom stave do nemocnice v Banskej Bystrici,“ opisuje portál. 

Náhodní turisti našli v sobotu na magistrále v smere Zamkovského chata – Skalnaté pleso ležať v snehu muža. Ihneď zalarmovali záchranárov, lebo rýchlo zistili, že na mieste ležal dlhší čas. Ako sa neskôr ukázalo, muž mal 60 rokov. Smeroval k nemu tím spolu s leteckými záchranármi a lekárom. „Do ich príletu sa muž prebral a po prvotnom ošetrení sa jeho stav stabilizoval. Odmietol letecký transport a rozhodol sa zostúpiť v sprievode záchranára až na Hrebienok, kde sa ho na jeho vlastnú žiadosť ujali príbuzní,“ informuje portál HZS.

Sprievod nebol zbytočný, lebo zároveň boli záchranári požiadaní o pomoc pre 80-ročného poľského turistu, ktorý začal kolabovať na hornej stanici pozemnej lanovky na Hrebienok. Ukázalo sa, že trpel hypoglykémiou, po podaní sladkých nápojov sa jeho stav stabilizoval.

Tragická nehoda na našej strane Oravských Beskýd

Tragická nehoda na snežnom skútri v Oravských Beskydách. Ilustračné foto:  archív Horskej záchrannej služby 

Tragicky skončila nedávno havária na snežnom skútri na našej strane Oravských Beskýd. Našim záchranárom ju oznámili ich poľskí kolegovia. Na miesto nehody sa vybrala skupina z OS HZS Západné Tatry – Zverovka. Poľských záchranárov predtým kontaktovala manželka 45-ročného Poliaka, lebo s ním stratila kontakt. Následne našli  stopu snežného skútra a aj miesto nehody, ktorá sa stala v horskom teréne pod masívom Pilska.

„Muž pravdepodobne jazdil na snežnom skútri po strmom svahu a vozidlo sa na neho prevrátilo. Poľskí záchranári, ktorí prišli na miesto ako prví, začali s rozšírenou resuscitáciou, no aj napriek ich maximálnemu úsiliu sa u muža už nepodarilo obnoviť vitálne funkcie,“ informuje portál HZS . Naši záchranári potom transportovali telesné pozostatky nebohého muža z horského terénu.

Lavíny si počkajú najmä na extrémnych lyžiarov

Pod Tromi Kopami lyžiarov lavína poriadne poobracala + VIDEO

by Články

Ilustračné foto:  archív Strediska lavínovej prevencie 

Žiarska dolina a jej okolie je pre skialpinistov pojem. Patrí k vyhľadávaným, tešia sa na prašan výhľady, športový zážitok. V sobotu tu padla lavína a mohlo sa to skončiť aj horšie.

Pod Tromi  Kopami v Západných Tatrách v sobotu v rôznom čase lyžovalo viac lyžiarov – bez problémov. No v Tatrách vždy platí opatrnosť. Nič a nikdy nezaručí, že tomu ďalšiemu lyžiarovi sa nestane nič. Adrenalínový zážitok, ktorý si nenaplánovali, počkal na dvojicu lyžiarov, ktorých ohrozila padajúca lavína. Našťastie, bez fatálnych dôsledkov. Nič vážne sa nestalo. Prežili, hoci oboch strhla lavína so sebou.

„Jedným z nich som bol ja,“ uvádza v našej FB skupine Tibor Maceasik. „Nie vlastnou vinou. Boli sme na druhom výšľape a nestihli sme zareagovať. Nebol čas na únik. Najväčším problémom boli lyže, ktoré nevypínajú, keď sú nastavené na šliapanie. Dosť mi to ponaťahovalo kolená a členky. Mohlo to dopadnúť aj horšie,“ dodal.

Stredisko lavínovej prevencie minulý týždeň varovalo pred možnosťou padania lavín. „Od pondelka k nám začal prúdiť vyšší tlak vzduchu a začalo sa vyjasňovať. Nastali tak krásne slnečné dni, ale aj poriadne mrazivé. S touto zmenou k nám prišiel aj veľmi silný vietor o sile víchrice. Bolo zaujímavé, že fúkalo prevažne z východného smeru. To celej lavínovej situácii poriadne zamiešalo karty,“ uvádza vo svojej správe.

V minulom týždni padli lavíny na viacerých miestach. Ako dokladá správa Strediska lavínovej prevencie, prvý incident zaznamenali v utorok v Malej studenej doline, v Mačacom kotle, ktorý vyúsťuje na hrebeň Pyšných štítov. Lyžiar, ktorý vyšliapal polovicu trasy na lyžiach a zvyšok na pešo, si pri zjazde uvoľnil doskovú lavínu.

„Našťastie, zastal pri odtrhu a nespadol dolu spolu s lavínou,“ bilancuje stredisko a opisuje nasledujúce prípady. „Ďalší incident sa stal pod Volou vežou, kde si jeden z trojice lyžiarov tiež odtrhol malú lavínu s podobným scenárom. O čosi dramatickejší scenár však mala štvrtková nehoda v Doline Zeleného plesa. Tu skupina troch skialpinistov vystúpila od chaty cez Fľašku do Veľkej Zmrzlej doliny. Tá bola v predchádzajúci deň prelyžovaná niekoľkými lyžiarmi. Ich smolou bolo, že pešo pokračovali po reťaziach smerom do Malej Zmrzlej doliny, kde si pod skalnou stenou, pravdepodobne v mieste, kde bolo naviate väčšie množstvo snehu, odtrhli doskovú lavínu, ktorá dvoch z nich strhla dolu. Jeden zastal tesne nad skalným prahom a druhý preletel skalnou stienkou a dopadol do Fľašky. Našťastie bez zranení.“

V lokalite sa v tom čase nachádzala skupina záchranárov Horskej záchrannej služby na kynologickom školení a jeden z nich pomohol skialpinistom bezpečne zostúpiť späť na chatu.

V bilancii je aj tragická nehoda. V stredu podvečer náhodný turista nahlásil nehybné telo pod Batizovskou próbou. Bola to obeť pádu doskovej lavíny. Turista bol na túre sám.  Nepriaznivé počasie, ktoré nasledovalo na druhý deň, ho mohlo skryť a Tatry by mali v štatistike o jedného nezvestného viac.

Úžasný výkon

Môže vyjsť na vrchol hôr človek s barlou? Odpoveď je tu

by Články

Foto:  Teresa Biedroň 

Ponúkame výber najzaujímavejších príspevkov v našej FB skupine Vysoké Tatry. Je sa na čo dívať, poučiť sa či inšpirovať. Tatry nie sú iba krásne, vytvárajú aj dôležité zázemie pre neuveriteľné výkony či zvláštnosti.

Náš top prispievateľ Martin Krajíček nám poslal zostrih vysokotatranských zážitkov z roku 2023. Žasneme nielen my, ale aj návštevníci našej FB skupiny, ktorí pridávajú uznanlivé komentáre. Klobúk dole pred majstrami výstupov a autormi videí.

Ozubnicová železnica v zime. Je zaujímavé vidieť, ako prekonávať zasneženú trať a mizne pod obzorom. Pripomeňme, že premáva na trati Štrba – Štrbské Pleso a jej rekonštrukcia priniesla na trať nové hybridné vozne – Bradavica, Vysoká, Stredohrot, Kostolík a Ganek, teda názvy menej známych štítov Vysokých Tatier.

Naozaj obdivuhodný výkon. Bez jednej nohy na vrcholy hôr! Naozaj je to statočné srdce, ako avizuje video a fotografie Teres Biedroň. V našej FB skupine sa stretlo s veľmi pozitívnym ohlasom. Keď sa chce a nechýba odhodlanie či podpora, všetko sa dá. Držíme palce, nech vždy vyhráva chuť do života.

Michal Kališ zaostril na zvieratá, ktoré strácajú plachosť a neboja sa prísť až do tatranskej obytnej zóny. Ako napríklad vidíme zo záberov urobených v Tatranskej Lomnici. Lane, niekedy srnky, ba aj jelene strácajú plachosť a vyhľadávajú potravu aj v blízkostí ľudí. No ako varujú zoológovia, aj keď prejavujú prítulnosť, netreba sa k nim približovať a pokúšať sa ich pohladkať. Neočakávane sa v nich môžu prebudiť inštinkty, ktoré povedú aj k útokom. 

Piotr Peper uverejnil fragmenty výstupu na Gerlach, ktorý so svojou partiou turistov zdolal 8. januára minulého roku. Extrémny výkon doplnil zaujímavými pohľadmi z vrcholu najvyššieho vysokotatranského štítu, ktoré urobil pri východe slnka.

Ľuboš Čerešňák uverejnil niekoľko záberov na čarovnú Andrejcovú. Úchvatné! Hore vyšiel v čase, keď tatranské doliny a osady sužovali vytrvalé dažde. Od 1 200 metrov nadmorskej výšky bol už iný svet. Snehová perina urobila divy so scenériou okolia útulne.