Tragédia pod Gerlachom

Tragédia. Pod Gerlachom zahynuli dvaja poľskí turisti

by Články

Ilustračné foto:  archív HZS 

Streda bola krutým dňom pre blízkych dvoch poľských turistov, ktorí sa usilovali pokoriť Gerlachovský štít nezávisle od seba.

Nález tela jedného z nich nahlásil v stredu náhodný turista. Zbadal ho v oblasti pod Batizovským žľabom v Batizovskej doline a svoj nález nahlásil Horskej záchrannej službe spolu s presnou lokalizáciou.

Krátko na to, ako uvádza portál Horskej záchrannej služby, sa s našimi záchranármi spojili poľskí kolegovia z TOPR-u so žiadosťou o pátranie po vozidle nezvestného poľského turistu, ktorý chcel vystúpiť na Gerlach.

Auto našli vo Vyšných Hágoch. Vtedy už mali k dispozícii fotografiu nezvestného poľského turistu a mohli porovnať jeho oblečenie s tým, čo mal na sebe nájdený turista v Batizovskej doline, keďže už ho zdokumentoval nálezca jeho nehybného tela.

Ukázalo sa, že zrejme ide o toho istého muža.  Možnou príčinou tejto smrteľnej nehody, ako uviedli horskí záchranári, bol pád so strhnutou doskovitou lavínou.

Ilustračné foto:  archív HZS

V stredu večer prišlo k nám od poľských záchranárov ďalšie tiesňové volanie. „Nahlásili nezvestnosť ďalšieho poľského turistu, a to aj s informáciou o jeho poslednom pohybe v oblasti Zadného Gerlachu. Záchranári HZS z Oblastného strediska Vysoké Tatry odišli pátrať do danej lokality. Našli ďalšie telesné pozostatky.

Turista s najväčšou pravdepodobnosťou neprežil po páde z hrebeňa v náročných zimných podmienkach,“ uvádza sa v informácii Horskej záchrannej služby.

Dodáva sa v nej ďalej, že o súčinnosť bola požiadaná ešte včera v podvečerných hodinách Letka Ministerstva vnútra SR, ktorá ale dnes pre nevyhovujúce poveternostné podmienky do oblasti neletela. Ujali sa toho leteckí záchranári z Poľska, a to za pomoci našej Horskej záchrannej služby.

„Po prevoze do Starého Smokovca odovzdali pozostatky oboch mužov slovenským policajtom a pohrebnej službe,“ uzatvára popis tragédie portál Horskej záchrannej služby.

Horský vodca Róbert Turjaník v Tatrách

Horský vodca osádzal aj kríž na Gerlachu

by Články

Horskí vodcovia k našim Tatrám jednoznačne patria. Umožnia nám výstupy, ktoré by boli inak neuskutočniteľné. Róbert Turjaník je jedným z tých, ktorí osadili ikonický kríž na Gerlachovskom štíte.

Viete si ešte spomenúť, kedy vám napadlo, že sa môžete stať horským vodcom?
Už ako tínedžer som sa ním chcel stať. Brigádoval som v horskej službe v Starom Smokovci a tam sa vtedy pohybovala väčšina horských vodcov. Obdivoval som ich, ich pôsobenie malo známky dobrodružstva. Vtedy som ešte nevnímal celý rozsah ich práce, poslania, a hlavne zodpovednosť, akú majú. Vtedy to bolo o ich hrdinstve. Chcel som sa im podobať.

Ako dlho trvalo, kým ste sa ním stal?
Pár rokov. Stalo sa to v roku 1986 a mal som vtedy 24 rokov.

Ktorý moment z práce horského vodcu vo vás najviac rezonuje?
Nedá sa vypichnúť jeden moment. Krásnych, ale aj nebezpečných momentov zažije horský vodca veľmi veľa. Ale aj pre také momenty mám túto prácu veľmi rád. Pekne to povedal jeden z nás, horský vodca Lionel Terray: „Poslaním horského vodcu nie je robiť v horách veľké činy, ale umožniť obyčajným ľuďom výstupy, ktoré by bez jeho pomoci ostali pre nich neuskutočniteľné.“

Autor fotografie: Róbert Turjaník
Autor fotografie: Róbert Turjaník

Skúste dať bežným turistom tri kľúčové rady, ktorých by sa mali v horách držať.
Mali by zvážiť svoje schopnosti a prispôsobiť im výber túry. Nemali by podceňovať predpoveď počasia a podmienky. A nemali by váhať poradiť sa s niekým, kto má viac skúseností.

Ktorý výstup v Tatrách je vašou srdcovkou?
Nemám srdcovku, v Tatrách je množstvo krásnych túr, ktoré si vždy rád zopakujem.

Boli ste pri tom, keď sa na Gerlachovskom štíte osádzal legendárny kríž. Skúste nám pripomenúť tieto historické momenty.
Kríž, ktorý je dnes na Gerlachu, bol pôvodne umiestnený na mieste, odkiaľ sa pravidelne konali výstupy na Rysy. Osadili ho na počesť českého horolezca Viktora Kubáta, ktorý, bohužiaľ, na týchto miestach už nedokončil svoju výpravu. Akademický sochár Otmar Oliva, ktorý bol vtedy na chate, vytvoril mosadzný kríž a na pamiatku horolezca ho osadili na mieste, kde v Sedle Váha v roku 1987 horolezec zahynul. Symbolika kríža nesadla minulému režimu, veď okolo neho prechádzali účastníci medzinárodného výstupu na Rysy, preto ho demontovali a upadol do zabudnutia.

Autor fotografie: Róbert Turjaník

Aký bol jeho ďalší osud?
Po rokoch kríž našiel v dielni sídla horskej služby v Starom Smokovci záchranár a horský vodca Ladislav Šedivý. Ako neskôr povedal, ihneď mu napadlo, že by mohol byť osadený na Gerlachu. Pôvodnému krížu dodal obrubu, odstránil z neho meno horolezca a dátum jeho smrti. Desať rokov potom, ako zahynul, sme ho spolu Ladislavom Šedivým a ďalším horským vodcom Jozefom Korčalom osadili na vrchole Gerlachovského štítu.

Viete si spomenúť, kedy presne to bolo?
Bolo to 28. augusta 1997. Kríž vyviezol vrtuľník, pilotom bol Tibor Nosian, donorom celej akcie bol horský vodca Milan Hoholík. Prebehla veľmi rýchlo, pilot oprel vrtuľník lyžou o vrchol Gerlachovského štítu, Jozef a Ladislav vystúpili, vyložili kríž a veci potrebné na jeho osadenie. Ja som na vrchol sprevádzal klientov a vystúpil som pešo. Následne sme demontovali tyč, ktorá tam bola dovtedy, a osadili sme kríž.

Autor fotografie: Róbert Turjaník
Autor fotografie: Róbert Turjaník

Autor titulnej fotografie: Róbert Turjaník

Zachranári v Lukovom kotli

Presne pred rokom padlo v Tatrách šesť lavín, lyžiari sa druhý raz narodili

by Články

Ilustračné foto:  archív HZS 

Vlaňajší jedenásty január nebol šťastným dňom. V oblasti Tatier spadlo šesť lavín, dve boli veľmi vážne. Zasypaní lyžiari môžu ďakovať šťastiu, druhý raz sa narodili.

Môže sa to stať každý deň. Na voľnom svahu môže lavína padnúť kedykoľvek. No dá sa na ňu pripraviť. Takúto prípravu mali za sebou aj dvaja Slováci, ktorí pri výstupe na lyžiach v Madajovom žľabe 11. januára minulého roku odtrhli doskovú lavínu, no stihli si aktivovať lavínový batoh a zostali na povrchu lavíny.

Jeden muž bol bez zranení, druhý mal poranené rameno. Horská záchranná služba prijala žiadosť o pomoc popoludní. Na pomoc vyštartovali záchranári z Oblastného strediska Západné Tatry, ale aj posádka leteckých záchranárov z Popradu.

Kamarátsku pomoc dvom lyžiarov v lavíništi v Madajovom žľabe poskytli  príslušníci horskej skupiny 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí sa nachádzali na lokalite a zostali s nimi až do príchodu záchranárov. Ilustračné foto:  archív HZS

Lyžiarom medzitým na lavíništi  kamarátsku pomoc poskytli príslušníci horskej skupiny 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí sa nachádzali na lokalite a zostali s nimi až do príchodu záchranárov. Zraneného lyžiara ošetrili a transportovali do nemocnice.

Záchranári v Lukovom kotli. Ilustračné foto: archív HZS

V ten istý deň predpoludním horskí záchranári prijali ďalšiu žiadosť o pomoc, ale z Nízkych Tatier. Ako uviedli vo svojej správe, lavína, ktorá padla v centrálnom žľabe Chopku, strhla 36-ročného lyžiara z Poľska. Stihol si aktivovať lavínový batoh, po páde lavíny sa nachádzal v jej čele a bol čiastočne zasypaný.

Padal cez skalné prahy, čo mu spôsobilo mnohopočetné zranenia ohrozujú život. Druhý z lyžiarov zlyžoval bezpečne k nemu a do príchodu horských záchranárov poskytol zranenému kamarátsku pomoc.

Muži mali šťastie, lebo následne spadla v Meteorologickom žľabe druhá lavína, ktorá do Lukového kotla strhla ďalšieho lyžiara, a zastavila sa v blízkosti čiastočne zasypaného Poliaka. Záchranári ho vyhrabali, poskytli mu zdravotnú starostlivosť a letecky ho transportovali do nemocnice s podozrením na poranenia hlavy, lopatky a panvy. 

V ten deň padli aj lavíny v Lúčnom sedle v Západných Tatrách, ale aj do Kartárikovho žľabu a v oblasti Cmitera vo Vysokých Tatrách. Užívanie si slobody či nedotknutého prašana na voľných svahoch spojeného s adrenalínom či dobrodužstvom môže mať aj vážnejšie dôsledky, ako sme popísali.

Preto je dobre, ak sa na lavíny skialpinisti, horolezci, turisti, snowboardisti a lyžiari pripravia, lebo lavíny ničia všetko, čo im stojí v ceste.

Záchranári v Lukovom kotli. Za sebou tu padli dve lavíny. Jeden lyžiar bol ťažko zranený. Ilustračné foto: archív HZS

ČO TREBA ROBIŤ

  • Naučiť sa orientovať v lavínovej bezpečnosti a predvídať zmenu počasia. Treba vedieť, že v horách sa vrstvy snehu opakovane na seba hromadia a každá má rozdielnu štruktúru či hrúbku. Keď sa časť snehu roztopí a následne zamrzne a na neho napadá nová vrstva snehu, aj malá vibrácia môže spôsobiť skĺznutie nového snehu z kopca, čo vytvorí lavínu.
  • Lavína obsahuje aj kusy ľadu, skaly, stromy, pôdu a dokáže v sebe zomlieť všetko živé. Preto je lepšie sa jej vyhnúť, lebo lavínový batoh nie je všemocný.
  • Svoje plány v horách preto prispôsobte počasiu a pred každým výstupom si naštudujte jeho možný vývoj. Pozrite si aj snehovú predpoveď, čo vám pomôže naplánovať lyžiarsku expedíciu.
  • Rozhodujúcu úlohu pri vašej záchrane má lavínové vybavenie – sledovací maják, lavínová sonda a lopata. Patria k povinnej výbave a pomôžu nájsť a zachrániť ľudí, ktorých lavína zasypala.
  • Netreba podceniť ani školenie lavínovej bezpečnosti a nácvik postupov pri lavínovej nehode.
  • Po spadnutí lavíny je nevyhnutné čo najrýchlejšie sa dostať preč zo svahu. Na lyžiach i snowboarde sa môžete spustiť dolu kopcom a vychýliť sa od svahu, kde padá lavína.
  • Ak vás zasype, snažte sa v nej plávať, lebo telo sa zvykne rýchlo pod sneh ponoriť, čo neskôr sťažuje záchranu. Pokúste sa uvoľniť priestor pred vašimi dýchacími cestami. To by ste mali stihnúť predtým, ako sa lavína zastaví. Keď usadne, stane sa z nej „betón“, pohyb v nej je nemožný.
  • V lavíne je šanca na prežitie veľmi nízka. Ak sa obeť podarí zachrániť do osemnástich minút, miera prežitia je viac ako 91 percent.
Dopravné zápchy v Tatrách.

Autom až pod vleky sa v Tatrách o pár rokov už nebude dať ísť

by Články

Ilustračné foto:  Ivan Horňák 

Počas zlatého týždňa Vysoké Tatry praskali vo švíkoch. Preplnené parkoviská, hromady áut na cestách, státie v kolónach, namiesto sviatočnej pohody stres a nespokojnosť. Môže sa to v budúcnosti počas náporov návštevníkov veľhôr zmeniť?

Opakuje sa to každý rok. Obdobie od Štefana do Troch kráľov sú Tatry nabité turistami, lyžiarmi a skialpinistami. Väčšina z nich používa na prepravu osobné auto a parkoviská v strediskách Vysokých Tatier tento nápor nedokážu zvládnuť.

„Toto je výnimočný časový úsek. Inokedy v roku tento problém v Tatrách nemáme. Možno až na výnimku pár hromadných podujatí, ako sú trebárs Medvedie dni, existujúci počet parkovacích miest stačí,“ hovorí Štefan Mulik, ktorý má na starosti geografické a informačné systémy a dopravu na MsÚ Vysoké Tatry.

Všetci chcú ísť na Hrebienok iba počas víkendov a voľna. Rad na lanovku potom vyzerá takto. Ilustračné foto:  Renáta Rajtárová Šišoláková

Dodáva, že počas zlatého týždňa problém s parkovaním a plynulou dopravou spôsobujú jednodňoví návštevníci, ktorí sa vyberú do Tatier na obrátku vo veľkom počte, ale aj nedisciplinovaní vodiči a nedostatočná zimná výbava ich áut, čo dokáže zabrzdiť premávku v stúpaniach na dlhé desiatky minút.

Pre ubytovaných, zamestnaných a domácich obyvateľov, plus primeraný počet jednodňových lyžiarov či turistov majú Vysoké Tatry vyriešené zázemie na parkovanie, čo dokladajú poprázdninové januárové dni, keď sa nikde nečaká. Trendom nie je neustále budovať nové parkovacie miesta, ale presunúť návštevníkov do verejnej dopravy.

„Pravdou je ale aj to, že Prešovský samosprávny kraj, ktorý zastrešuje autobusovú dopravu, sa dnes borí, podobne ako aj celé Slovensko, s nedostatkom vodičov. Pokiaľ mám dobré informácie, počas sviatkov dopravné spoločnosti zápasili aj so zvýšenou práceneschopnosťou vodičov pre covid. Nemohli teda zahustiť dopravu a pre zápchy mnohé spoje aj meškali,“ pokračuje Š. Mulik.

Mesto Vysoké Tatry už viac rokov komunikuje aj s ministerstvom dopravy a železničnými spoločnosťami, aby sa zahustili intervaly na Tatranskej elektrickej železnici  a Ozubnicovej železnici z hodiny na polhodinu. Pomohlo by to prepraviť viac cestujúcich od Popradu či Štrby smerom do Tatier a potom zo Štrbského Plesa cez Starý Smokovec do Tatranskej Lomnice.

„No chcelo by to investovať do výstavby výhybní, čo sa zatiaľ nedosiahlo. Výstavba nových parkovísk nie je východisko, mesto Vysoké Tatry touto cestou nechce ísť. Viaceré jeho časti majú štatút klimatických kúpeľov, rozprestiera sa v národnom parku, čo prakticky vylučuje, aby sa v ich prostredí vytvárali podmienky pre zahustenie pohybu automobilovej dopravy,“ dôvodí Š. Mulik.

Budúcnosť riešenia dopravy, vrátane statickej, spočíva v pláne udržateľnej mobility regiónu Vysoké Tatry. Na tomto strategickom dokumente pracuje Prešovský samosprávny kraj spolu s mestom Vysoké Tatry a podtatranskými mestami a obcami, ako sú Poprad, Kežmarok, Štrba a ďalšie.

Budúcnosťou dopravy vo Vysokých Tatrách je verejná doprava. Ale treba ju inak zorganizovať. Ilustračné foto: Karin Kollerová

„Práce na jeho tvorbe by mali byť v tomto roku zavŕšené, potom bude nasledovať plnenie jednotlivých krokov. V pláne sa ráta aj so záchytnými parkoviskami v podhorí, prestupnými terminálmi, kyvadlovou dopravou do stredísk a podobne.“

Kyvadlovú dopravu do stredísk si už mesto Vysoké Tatry vyskúšalo. Napríklad počas jarných prázdnin zberá skibus lyžiarov či turistov a rozváža ich od Tatranskej Polianky po Tatranské Matliare. Osvedčilo sa to, predišlo preplneniu tatranských ciest a parkovísk a obslúžilo potreby návštevníkov i lyžiarskych stredísk. Organizuje sa počas jarných prázdnin každoročne.

Plán udržateľnej mobility regiónu Vysoké Tatry rieši dopravu komplexne. Definuje jej budúce potreby pre roky 2030, 2040 a 2050, stanovuje priority, identifikuje opatrenia a zdroje na ich dosiahnutie. Smeruje k tomu, aby sa pre tatranský región zabezpečila kvalitná a moderná doprava, a to posilnením verejnej ekologickej dopravy, redukovaním individuálnej automobilovej dopravy a zavádzaním smart riešení.

Kým sa tak stane návštevníci Vysokých Tatier by mali viac využívať rôzne aplikácie s informáciami o situácii v strediskách cestovného ruchu a plánovať si návštevu veľhôr aj v iné ako víkendové či sviatočné dni. Tatry sa nafúknuť nedajú a tlačenici sa dá predísť rozumnými rozhodnutiami.

Na vrchole

Tatry magnetom aj v zime. Prinášame výber populárnych horolezeckých stien

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Ilustračné foto:  József Jocó Pozsgai 

Zimná horolezecká sezóna trvá vo Vysokých Tatrách do 15. apríla.  Aktuálny návštevný poriadok horolezcom síce priniesol sumár obmedzení, no aj pri ich rešpektovaní sa v pohorí dá vybrať z množstva populárnych i lahôdkových stien.

Vyberme si niektoré z nich, napríklad steny Mengusovského štítu (2 424 m). Je najvyšším z troch Mengusovských štítov tvoriacich amfiteáter nad Veľkým Hincovým plesom. Znalci odporúčajú južnú, rozľahlú stenu, alebo severovýchodnú a severnú stenu. Severné zrázy spadajú z Mengusovského štítu k Morskému oku a patria svojou mohutnosťou k najväčším tatranským stenám. Prístup pod steny je od Popradského plesa a športovci si môžu vybrať z ponuky 46 možností výstupov, ktoré už v minulosti horolezci absolvovali.

Ihla v Mengusovskej doline. Foto: Eduard Kuro Lipták

V hlavnom hrebeni Vysokých Tatier sú horolezecky mimoriadne populárne Rysy (2 503 m). No najmä v zime patrí ich 400 vysoká východná stena k náročným horolezeckým podujatiam a odvážia sa na ňu iba skúsení lezci. Prístup na ňu je z Chaty pod Rysmi a z Bielovodskej doliny, pričom horolezci majú k dispozícii 18 trás.

Šesť možností na výstup poskytuje Ťažký štít (2 520 m). Je uzlovým bodom v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Jeho severovýchodná stena, ktorá sa ponúka aj na zimný výstup, uzatvára Ťažkú dolinu a je vysoká 400 m. Priamo pod stenu je možné dostať sa zo sedla Váhy..

Po výstupe. Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták

Jedným z najkrajších štítov hlavného hrebeňa Vysokých Tatier je i Vysoká (2 560 m). Do plánu zimných výstupov sa núkajú jej východná (450 m) i severná stena (500 m). Pod východnú stenu je prístup od Popradského plesa, pre severnú od Chaty pod Rysmi, resp. z táboriska v Bielovodskej doline. Horolezci majú súhrnom k dispozícii 17 možností výstupov.

Dračí štít (2 523 m) je najvyšším štítom bočného hrebeňa Vysokej a horolezecké príručky odporúčajú cestu na vrchol južnou alebo severovýchodnou stenou. V obidvoch prípadoch sa  pod nich nastupuje od Popradského plesa. Popísaných je deväť možností výstupov južnou stenou. Výstupy vedúce severovýchodnou stenou Dračieho štítu sú totožné s popisom výstupu na Vysokú východnou stenou.

Končistá (2 535 m) je ďalším možným cieľom horolezcov v zimnej sezóne. Na jej vrchol sa odporúča liezť západnou stenou od Popradského plesa, resp. rovno z Lávky Končistej. Horolezci si môžu vybrať trasu spomedzi 24 popísaných výstupov.

Od Popradského plesa je možné vybrať si aj výstup na Štrbský štít (2 385 m). Hoci naň nevedie značkovaný turistický chodník, často je navštevovaný od Mlynickej doliny. Horolezci sa na jeho vrhol dostanú severnou stenou a majú k dispozícii dvanásť  popísaných trás.

Čertovu vežu (2 565 m) možno horolezecky pokoriť východnou stenou, pod ktorú sa športovci dostanú od Velického plesa. Je vysoká 500 m a poskytuje exponované a neobvykle dlhé zimné výstupy. Horolezci majú na výber 14 možností trás na vrchol.

Výstup. Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták

Horolezcov v zime láka aj Pyšný štít (2 623 m). Je piatym najvyšším vo Vysokých Tatrách a leží v rázsoche Lomnického štítu. Dá sa na neho vyliezť západnou i východnou stenou od Téryho chaty či Chaty pri Zelenom plese. Populárne sú najmä žľaby západnej steny. Ale horolezci si môžu vybrať až z 23 možností popísaných výstupov na vrchol štítu.

V zime je atraktvíny i Jahňací štít (2 229 m), ktorý je najvýchodnejším vrcholom hlavného hrebeňa Vysokých Tatier.  Jeho južná stena poskytuje horolezcom 8 alternatív výstupov. Pod stenu sa treba vybrať od Chaty pri Zelenom plese. 

Lezenie na ľadopádoch.  Ilustračné foto: Eduard Kuro Lipták

K zimnému horolezectvu neodmysliteľne patrí aj lezenie ľadopádov. Vysoké Tatry majú neúrekom možností, ako si vyskúšať techniku lezenia na ľade. Napríklad v západnej časti pohoria sú to ľadopády v Hlinskej doline, Mengusovskej doline či Mlynickej doline, v centrálnej časti ich ľadolezci nájdu v Bielovodskej doline, Velickej doline či Veľkej Studenej doline a vo východnej časti Vysokých Tatier napríklad v Javorovej doline, Malej Studenej doline a Doline Zeleného plesa.

Pri plnení všetkých horolezeckých plánov vo Vysokých Tatrách ale treba rešpektovať nový návštevný poriadok TANAP-u, ktorý sa v paragrafe 6 venuje aj podmienkam vykonávania horolezectva. Okrem časových obmedzení vstupu na jednotlivé miesta národného parku je dôležité horolezecké túry zaregistrovať na webovom sídle správy TANAP-u. Pravidlom je tiež vlastníctvo preukazu národného horolezeckého zväzu.

Zdroj:  Výber tatranských stien, horolezecký sprievodca, Vysoké Tatry – zima

Zmeny na postoch riaditeľov HZS a TANAP-u

Novým riaditeľom záchranárov je Matúšek, v TANAP-e vo výberom konaní uspel Olexa

by Články

Martin Matúšek. Foto:  HZS

Novým riaditeľom Horskej záchrannej služby je Martin Matúšek. Na tomto poste začiatkom januára vystriedal Mareka Biskupiča. Vo výberovom konaní na riaditeľa Tatranského národného parku uspel Peter Olexa, ktorý bol doteraz poverený jeho vedením.

Martin Matúšek je horským záchranárom od roku 1996. Ako uvádza portál Horskej záchrannej služby, prvé záchranné akcie absolvoval ako dobrovoľník v Malej Fatre a následne strávil päť rokov na Stredisku lavínovej prevencie. Od roku 2003 pôsobil na oblastnom stredisku vo Vysokých Tatrách. Je inštruktorom pozemnej záchrany, lavínovým špecialistom a psovodom lavínového psa.

Martin Matúšek. Foto: HZS

„Mojim cieľom je zlepšiť spoluprácu so všetkými zložkami integrovaného záchranného systému aj mimo zásahových oblastí HZS,“ povedal nový riaditeľ. Doplnil tiež, že jeho víziou je prehlbovanie spolupráce s Vrtuľníkovou záchrannou zdravotnou službou a správami národných parkov, pretože Horská záchranná služba vykonáva svoju činnosť takmer výlučne na ich územiach.

V pláne má tiež, ako informuje portál HZS, obnoviť preventívnu a vzdelávaciu prácu vo všetkých oblastiach záchrany podľa vzoru Strediska lavínovej prevencie. Pokračovať bude vo vylepšovaní materiálno-technického zázemia pre prácu záchranárov a v budúcnosti aj v zlepšovaní podmienok práce a priestorov riaditeľstva HZS.

Horská záchranná služba bude podľa vyjadrenia Martina Matúšeka nadväzovať aj na trend čerpania prostriedkov z eurofondov. Za dôležité považuje podporu odborov a spoluprácu s horolezeckým spolkom YAMES, prevádzkovateľmi lyžiarskych tratí a vlekov a turistických klubov, s ktorými plánuje šíriť osvetu o bezpečnom pohybe v horách.

Pri nástupe do funkcie riaditeľa Horskej záchrannej služby M. Matúšek poďakoval svojim predchodcom za finalizáciu a naštartovanie viacerých projektov a procesov, ktoré skvalitnili činnosť Horskej záchrannej služby v našich horách.

Peter Olexa. Foto: TANAP

Na funkciu riaditeľa nášho najstaršieho národného parku uspel vo výberovom konaní koncom minulého roka Peter Olexa, ktorý bol od novembra poverený jeho vedením a vystriedal na tejto pozícii po šestnástich rokoch pôsobenia Pavla Majka.

V predloženej koncepcii rozvoja TANAP-u označil za dôležitú spoluprácu medzi všetkými subjektmi, ktoré pôsobia v národnom parku, najmä s Horskou záchrannou službou. Orientovať sa chce tiež na nevyužitý potenciál budov v správe parku a venovať sa ich rekonštrukcii a ich možného využitia v turistickom ruchu , vrátane sprievodcovských služieb cez kmeňových zamestnancov parku.

Za dôležité v ochrane prírody považuje vedu a výskum, ktoré majú napomôcť nastaveniu manažmentu ochrany prírody v jej prospech i organizovaniu turizmu i v problematických lokalitách. V koncepcii, ktorá bola zverejnená na stránke ministerstva životného prostredie, sa venoval aj možnosti vysadenia losa mokraďového do ekosystému parku, ale aj návratu lososa a úhora ho horských potokov.

Bežkárska stopa v Nízkych Tatrách

Krásne výhľady – aj o tom je bežkovanie v Nízkych Tatrách

by Články

Foto: Matúš Jančík.

V známom centre zjazdového lyžovania v Jasnej majú miesto na svoju obľúbenú aktivitu aj vyznávači bielej stopy.

Napriek tomu, že v celej Európe každoročne ubúda snehová prikrývka, v tomto stredisku si na lyžiach pár mesiacov predsa len zabeháte. Aktívne oddychovať s rodinou na prírodnom snehu môžete v Demänovskej doline s výborne upravenými traťami. Trate sú pripravované výlučne na prírodnom snehu a nadmorská výška nad 1 200 m je dobrou garanciou využiteľnosti trás. Chopok môžete prebrázdiť po troch trasách na severnej strane kopca alebo je možné vydať sa na dlhú trať Biela púť.

V lokalite Jasná – Zadné vody bývajú udržiavané bežkárske trasy v celkovej dĺžke zhruba 5 kilometrov. Červený Športový okruh meria 2 300 metrov, Turistický okruh má 3 000 metrov a väčšinou kopíruje červenú trasu. Na okruhoch prekonáte prevýšenie 92 metrov. Nachádza sa tu aj zelená cesta, takzvaná Chaletová spojka, dlhá 700 metrov, ktorá vás privedie k spomínaným dvom bežkárskym okruhom z lokality Otupné. K začiatku zelenej spojky sa dá dostať po zjazdových trasách, ktoré nie sú vo svojich spodných častiach veľmi strmé. K bežeckým trasám, ktoré nie sú náročné a sú vhodné aj pre rodiny s deťmi, možno prísť z parkoviska na ceste pod Tromi vodami.

Bežkári, pre ktorých sú okruhy okolo Chopka málo, majú v tejto časti Nízkych Tatier k dispozícii známu Bielu púť dlhú takmer 30 kilometrov. Je to trasa aj pre peších turistov s nádhernými prírodnými scenériami. Obľúbené sú aj trate na Čertovici, ktoré sa nachádzajú v priemernej výške tisíc metrov s garanciou prírodného snehu aspoň dva mesiace v roku. Každý rok okolo horského priechodu pribúdajú nové kilometre upravovaných tratí, niektoré – menej náročné – sú vhodné aj pre rodiny s deťmi. A podobne, ako aj inde v Nízkych Tatrách aj tu majú bežkári na obdiv počas pekného zimného počasia zasneženú scenériu okolitých lúk, lesov a kopcov doslova v rozprávkovej kvalite.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Miki Knižka - vysokohorský nosič, horský vodca, lyžiar, skialpinista, chatár na Zbojníckej chate

Miki Knižka: Svet je pekný – Tatry sú však krajšie

by Články

Foto: Martin Krystýnek, archív Mikiho Knižku.

Vysokohorský nosič, horský vodca, lyžiar, skialpinista, chatár na Zbojníckej chate. Jeho druhým domovom je Kanada, v ktorej žil jedenásť rokov. Vo svete je veľa miest, ktoré pokladá za krásne, no Tatry sú aj pre neho jedinečné. Miki Knižka.

Ste chatárom na Zbojníckej chate, ktorá je otvorená celoročne. Čo treba urobiť, aby aj v zime bola útulná?
Zima je vo Vysokých Tatrách veľmi dlhá, okrem bežných vecí ju treba zásobiť aj palivom. My kúrime peletami, a tak na chatu treba previezť dostatok peliet, čo zabezpečujú vrtuľníky. Máme povolené lietať dvakrát do roka.

Robíte si aj zásoby potravín?
Nie, potraviny a bežné veci nám denne vynášajú nosiči. Nosí sa aj v zime, no keďže v zime je výrazne menej turistov, menej je aj vynášok. Máme podobnú ponuku jedál ako na ostatných vysokohorských chatách, dávame prednosť lokálnym výrobcom, na chatu vynášame vždy čerstvé potraviny.

V zime je však prístup na chatu komplikovanejší. Nad pásmom lesa sú miesta so záľahou snehu, kde sa bez lyží či snežníc nedá pohnúť. Ako to nosiči zvládajú?
V takomto počasí, keď extrémne fúka a sneží alebo sú vyhlásené lavínové výstrahy, dáme nosičom vedieť, aby nechodili. Alebo aby si vzali lyže. O pár dní sa spravidla donáška obnoví. O nič nejde, vtedy sa ani turisti k nám nedostanú. Aj tí, čo majú zarezervovaný nocľah, volajú, žeby radi prišli, ale nedá sa.

Takže chata ostáva aj prázdna?
To sa v zime stáva často, že nikto k nám nevyjde aj niekoľko dní po sebe.

Čo sa v nej vtedy deje?
To, čo sa nestihne v lete. Opravujeme vybavenie, ošetrujeme drevené časti interiéru, maľujeme… Ale najmä – odhadzujeme sneh. Ak by sme to nerobili, chatu zafúka. Aj keď chceme ísť von na toaletu, treba, aby sme si urobili cestičku.

Aj vy ešte robíte vynášku? Hovorí sa o vás, že ste jedným z najlepších tatranských nosičov.
Od chlapca som vysokohorských nosičov obdivoval a keď som mal sedemnásť, stal som sa jedným z nich. Áno, je pravda, že kedysi bolo nosenie pre mňa všetkým, no časom som sa začal orientovať aj na horolezectvo, skialpinizmus a horské vodcovstvo a nosičstvo ustúpilo do úzadia. Mal som však komplikovaný úraz členka a lekári mi povedali, že druhý pokus o reparát už nebude. Skúšam čosi vyniesť aj teraz, tak zo zvyku, ale už si nenaložím toľko ako za starých čias.

Našla si Zbojnícka chata vás alebo vy ste si našli Zbojnícku chatu?
Bol to zhluk okolností. Pred tromi rokmi som si podal žiadosť na Chatu pod Rysmi. Počul som, že tamojší chatár Viktor Beránek chce skončiť. Išiel som za ním, či to mám urobiť, lebo nikdy by som nešiel proti nemu. Vážim si ho ako človeka i pre všetko, čo urobil pre vysokohorské chaty. Povzbudil ma, že si ma vie predstaviť ako chatára, ktorý ho nahradí, ale zároveň mi povedal, že ešte nie je rozhodnutý, či skončí. Tak som podal súbežne aj žiadosť o miesto chatára Zbojníckej chaty.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Dnes vieme, že na realitu sa premenila tá druhá…
Bol som na pohovoroch, ktoré organizovali Klub slovenských turistov a Slovenský horolezecký spolok JAMES, a oznámili mi, že sa zo mňa stal chatár na Zbojníčke, za čo som im neskutočne vďačný.

Chatu ste však poznali?
Veľmi dobre. Za bývalého chatára Eduarda Záhora – Gazdu som na ňu vynášal a keď chata vyhorela a stavala sa nanovo, pomáhali sme tam viacerí nosiči. Najskôr sme vyniesli hore, čo bolo treba, potom sme ostali pomáhať. Vtedy sa mi ani nesnívalo, že v nej budem chatárom.

Aký máte tím?
Veľmi dobrý. Máme chlapský kolektív, lebo okolo chaty je stále prevaha fyzickej práce. Na leto berieme brigádničky. V chate je viac turistov, dievčatá robia v kuchyni, pri obsluhe, upratujú. Aj pre tento mix je naša chata obľúbená.

Už sme spomenuli, že je vám blízke horské vodcovstvo. Ste držiteľom certifikátu UIAGM, čo je najvyšší punc kvality, aký môže horský vodca získať. Ako sa dá zladiť tento váš záujem s pozíciou chatára?
Horského vodcu robím ostatných dvanásť rokov a bol to môj sen, na ktorý sa mi podarilo siahnuť. Začal som s ním už v Kanade, kde som istý čas žil. V mojej situácii sa nedá robiť počas celého roka, lebo chata ma najmä v lete potrebuje celého, je to práca na plný úväzok. Snažím sa nevypadnúť z toho a sprevádzam turistov sem-tam v lete, a hlavne v medziobdobí, ako jeseň či jar, sprevádzam klientov aj do zahraničia.

Kam ich najčastejšie sprevádzate?
Určite do Kanady, kde som jedenásť rokov žil a mám tam kontakty, ale aj do Japonska či Nórska. To hovorím o zimných športových aktivitách, ako je skialpinizmus, freeride či heliskiing. Kanada je určite moja topka, ale aj Japonsko je vynikajúca destinácia, najmä čo sa týka kvality snehu, ale aj zážitkov, pretože v tej krajine je všetko inak ako u nás a človek to zbadá ihneď, ako vystúpi z lietadla. Na leto odporúčam náročnejším turistom Peru alebo Bolíviu.

Ako v Kanade, ktorú poznáte veľmi dobre, funguje systém horských chát?
Vo väčšine prípadov ide o chaty bez personálu a služieb pre turistov, zaplatíte si ubytovanie, dostanete kód, ktorý vám otvorí dvere, a ostatné je na vás. Musíte sa o seba postarať, pripraviť si vlastné jedlo a podobne. A potom sú tu komerčné chaty so servisom, podobné ako u nás, ale turisti tam chodia nie na jedno prenocovanie, ale na viac dní, často ich tam privezú vrtuľníky a oni za ten čas robia túry do okolia. Je to prosto iná krajina, ale mne sa páči.

Ale Tatry máte rád, však?
Isteže, veď preto som sa vrátil. V Kanade som mal zabehnutý život a na mojom mieste by sa 90 percent ľudí už na Slovensko nevrátilo. Mal som firmu na výškové práce, zarábal som slušné peniaze, aké už mať asi nebudem. No stále ma to ťahalo domov. Hovoril som si, že svet je pekný, ale Tatry sú ešte krajšie. Mnohí majú peknú prírodu, krásne hory na rozsiahlom území a my to máme v Tatrách všetko pekne pohromade na jednom mieste. Snažím sa ich medzi klientmi propagovať. Mnohí ani netušia, že existujú.

Ak by ste mali niekoľkými vetami pozvať ľudí na Zbojnícku chatu, ktoré by to boli?
Naša chata leží v nádhernom prostredí Veľkej Studenej doliny, dostanú sa k nám ľudia po viacerých značkovaných chodníkoch, napríklad aj od Hrebienka. Alebo zdatnejší turisti po prechode Bielovodskou či Javorovou dolinou, alebo zo severu od Sliezskeho domu cez Poľský hrebeň a Prielom. V susedstve má niekoľko plies a keďže je orientovaná východ-západ a pred sebou má Slavkovský štít, cez ktorý nevidno svetlo do doliny a Popradu, je to miesto takmer bez svetelného smogu. Hovorí sa, že jedno z najkrajších miest na Slovensku na pozorovanie nočnej oblohy.

Žiarska chata je aj skialpovým cieľom

Skialp na Žiarsku chatu je pre začiatočníkov ako stvorený

by Články

Foto: Martin Krystýnek.

Ak so skialpovaním začínate, trasa z ústia Žiarskej doliny na Žiarsku chatu je pre vás ako stvorená. Využívajú ju aj celé rodiny, je to typická krátka túra v Tatrách.

Pokojne ju môžete absolvovať aj večer potme a svietiť si čelovkou. Hlavne v januári a vo februári sú dni krátke a toto je možnosť, ako si zašportovať na čerstvom vzduchu aj pri časovom vyťažení. Takýto výstup má svoje čaro hlavne pri jasnom počasí. Keď napadne sneh, môžete začať priamo na parkovisku v ústí Žiarskej doliny. Prípadne si lyže vynesiete do trochu vyššej polohy. Idete stále mierne do kopca, dolina má približne na piatich kilometroch prevýšenie niečo viac ako 400 metrov.

Ak je vaším cieľom Žiarska chata, tak si počas pekného počasia určite poseďte na terase a vychutnajte slnečné lúče. No cez víkendy treba počítať s tým, že toto obľúbené miesto navštívi viac turistov. Niektorí ho majú ako cieľ prechádzky, iní pokračujú v túre na okolité kopce. Vy môžete ísť ďalej napríklad na Žiarske sedlo. Táto trasa je tiež vhodná pre menej skúsených skialpinistov. Od Žiarskej chaty pokračujete po modrej značke. V zime sa orientujete podľa tyčového značenia. Oceníte ho hlavne v prípade, keď napadne viac snehu alebo padne hustá hmla. Postupne obchádzate les a asi do hodiny by ste mali prísť k rázcestníku pod Homôľkou. Tu sa dá odbočiť doľava do Smutného sedla alebo pokračovať rovno do Žiarskeho sedla, čo je cieľ našej cesty. Ľavou stranou traverzujete Plačlivé.

V tejto časti hrozia lavíny, preto si treba pred túrou pozrieť predpoveď počasia, lavínové spravodajstvo a zobrať lavínový výstroj. Pred cieľom cesty čaká prudšie stúpanie, úsek s kosodrevinou je už pred pádom lavíny bezpečnejší. Ak by ste počas cesty zistili, že dnes už vaša kondícia na výstup nestačí, kedykoľvek sa môžete otočiť, pripraviť lyže na zjazd a pustiť sa po tej istej ceste späť k chate. Výstup od chaty na Žiarske sedlo by ste mali zvládnuť za jeden a pol hodiny. Záleží aj na tom, ako často si dávate prestávky a vychutnávate nádherné výhľady.

Knihu CEZ HORY inšpirovanú láskou k Tatrám si môžete objednať v našom e-shope

Múzeum TANAP-u Tatranská Lomnica

Nová služba v Múzeu TANAP-u – audiosprievodca

by Články

Foto:  archív  Múzea TANAP-u

Múzeum Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici pripravilo na prahu nového roka novinku. Návštevníci  pri jeho prehliadke môžu okrem lektorov využiť aj audiosprievodcu.

Bezplatný audiosprievodca pre smartfóny Smart Guide obohacuje prehliadku exponátov múzea o komentované slovo v slovenskom a anglickom jazyku. Nadšenci moderných technológií si môžu vybrať spomedzi dvoch tematických okruhov. Prírodovedná expozícia zahŕňa pätnásť zastavení, Človek v Tatrách má o jedno menej.

„V poslednom období sme intenzívne pracovali na tom, aby sme záujemcom ponúkli aj modernejšiu formu zoznámenia sa s našou muzeálnou expozíciou a verím, že to aj ocenia,“ hovorí Maroš Peiger, vedúci Odboru vedy a výskumu Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Sídlo Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Foto: archív  Múzea TANAP

Keďže aplikácia funguje online, v priestoroch expozície by múzejníci v budúcnosti chceli zabezpečiť aj wifi internetové pripojenie, aby si návštevníci mohli šetriť vlastné mobilné dáta.

Pre tých, ktorí preferujú tradičnejšie formy prezentácie, je k dispozícii lektor. „Hoci ide v tomto prípade už o spoplatnenú službu, odporúčame využiť túto jedinečnú možnosť, vďaka ktorej si návštevníci môžu vypočuť podrobnejšie informácie a zážitky z našej prírody,“ dodáva Peiger.

Okrem pravidelných lektorovaných vstupov múzeum od nového roka pridalo i ďalšie služby. „V ponuke máme napríklad tematickú environmentálnu výchovu, sezónne vstupenky či tvorivé dielne. Počas roka môžu záujemcovia navštíviť aj rôzne spoločenské podujatia, o ktorých budeme priebežne informovať,“ konkretizuje Peiger.

Spolu s novými službami vstúpil do platnosti aj nový cenník. V porovnaní s vlaňajškom sa základné vstupné zvýšilo zo štyroch na päť eur, za prehliadku expozície s lektorom zaplatia návštevníci osem eur, podmienkou však je, aby sa nazbieralo aspoň sedem záujemcov.

Zdroj:  Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici