Jozef Antol

VIDEO: Medveď – návštevník tatranských chatárov

by Články

Pozrel sa, či nie je niekto doma, potom či vo dvore nečíha nejaké nebezpečenstvo, a nakoniec zobral so sebou umelohmotnú bandasku. Možno v nej bol sirup alebo nejaký sladený nápoj. Ktovie, či túto korisť nejako využije alebo ju po ceste zahodí.

Foto: Jozef Antol

Situácia okolo medveďov na Slovensku je dnes široko diskutovanou témou. Vyvoláva mnoho otáznikov a prenikla už aj do vysokej politiky. Návštevníci hôr dobre vedia, že stretnutie s takýmto štvornohým chlpáčom nie je dnes na túre nič výnimočné. Práve jedlo a jeho zvyšky lákajú medvede až k ľudským obydliam. Ak vycítia možnosť, nepýtajú si povolenie a doplnia si svoje zásoby relatívne jednoduchým spôsobom, na ktorý si rýchlo zvyknú. Mali by sme ale vedieť, že ich cieľom nie je ublížiť človeku, ale chrániť svoje mláďatá a zabezpečiť pre ne a seba dostatok potravy.

Podľa Národného lesníckeho centra vo Zvolene, ktoré vedie štatistiku početnosti medveďa hnedého u nás, žije dnes na Slovensku približne 2 700 medveďov.

IMG_1556_titulka_1920x1080

S parťákom cez hory – až na Baranec

by BaranecČlánky

Chvíľu teplo, chvíľu zima a guľovačka v júni? Aj taký je výlet do Tatier na začiatku leta. Keď máte dobrých parťákov, rovno piatich, ide to v každej situácii lepšie. Zabudnúť nemôžeme ani na našu štvornohú kamošku Kiaru. Tá z nás všetkých vládala najviac, aj keď s vyplazeným jazykom.

IMG_5189
IMG_1576

Naším cieľom bola pekná, no náročná túra na Baranec, vrchol v Západných Tatrách. Vďaka svojim úctyhodným 2 185 metrom, patrí na tretie miesto v rebríčku najvyšších vrchov v Západných Tatrách. 

370CDF27-F904-4008-BBCD-981B73D4B6E3

Celé to začalo na parkovisku v ústí Žiarskej doliny. Odtiaľ sme sa vybrali po žltej značke a tabuľa ukazovala, že do cieľa zostávajú necelé štyri hodiny. Niekomu to môže prísť veľa, no v partii dobrých priateľov čas nehrá rolu. 

IMG_1492
IMG_1493

Najstrmšie stúpanie prišlo už spočiatku v hlbokom lese. Bol príjemný pocit opustiť prácu a aspoň na chvíľu sa nadýchať čerstvého horského vzduchu. V zime sme sa turistike venovali menej, a to si vyžiadalo svoju daň. Častejšie prestávky s osviežením so Zlatý Bažant Radler prišli vhod.

IMG_1502
IMG_1515

Vystúpili sme vyššie, a ani sme sa nezdali a ocitli sme sa v pásme kosodreviny. Počas túry sme stretli aj „domácich“ – tatranské zvieratká kamzíka a svišťa. Z rázcestia Holý vrch sme sa kochali výhľadom na cieľ cesty. Po pásme kosodreviny nasledovali nekončiace lúky, kde na nás čakala posledná snehová kopa široko-ďaleko. Ľadové osvieženie v tomto horúcom počasí padlo veľmi vhod. Počas guľovačky sme si chladili aj Zlatý Bažant Radler 0,0 % Svieži Pšeničný citrón, ktorý patril k pravidelnému pitnému režimu počas túry.

Trochu uzimení sme sa rozhodli opäť vydať na cestu a dobyť vrchol. Po približne hodine únavného šliapania nás vítal ikonický betónový pilier. Podarilo sa, no my nekončíme, ale o tom už nabudúce. Kam nás nohy zoberú najbližšie? Máte aj vy svojich parťákov na hory?

IMG_1580
IMG_1605

Vďaka svojej polohe ponúka vrchol nádherné kruhové výhľady na Západné, Vysoké a Nízke Tatry, ale aj na Liptovskú kotlinu či okolité doliny.

P.S. Pre tých, ktorí majú radi zimnú turistiku je táto tatranská trasa ako jediná vrcholová otvorená celoročne. 

A takto to celé dopadlo: 

IMG_1536
Jozef Antol

Sčítanie populácie kamzíkov je za nami. Aký bude výsledok tento rok?

by Články

Počítanie celkovej populácie tatranských kamzíkov je každoročnou tradíciou. Koná sa dvakrát ročne a výsledky sú každým rokom prekvapením. Minulý rok sčítanie nevyšlo podľa predstáv, a ako to dopadne tento rok?

Foto: Jozef Antol

Počas minulého roka mal Tatranský národný park problém s presným spočítaním stavu kamzíkov, keďže v Tatrách bolo príliš teplé počasie. Práve to nemajú tieto vysokohorské zvieratá v obľube. Ak je teplota vonku nadpriemerne vysoká, kamzíky sa stiahnu do tienistých zákutí už počas skorého dopoludnia. Ideálne počasie je, keď je pod mrakom a nie je príliš horúco. Aby sa podarilo čo najpresnejšie spočítať aktuálny stav kamzíkov, musí byť tatranské počasie na strane pracovníkov TANAP-u.

Minulú jeseň sa im podarilo napočítať 1 095 kamzíkov, z toho až 781 bolo na slovenskej strane Tatier. Jarné sčítanie, ktoré nás čaká aj teraz, je vykonávané najmä kvôli zisteniu prírastkov mláďat. Okrem počtov sú tieto informácie dôležité aj pre zoológov, ktorí následne vedia viac o zdravotnom stave populácie. Zatiaľ najviac kamzíkov sa podarilo spočítať na jeseň v roku 2018, kedy napočítali na oboch stranách Tatier dokopy 1 431 jedincov.

Dobroslav Grygar

Na túru si zoberte len jedlo pre seba, zvieratá nekŕmte

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Ani v zoologickej záhrade nie je dovolené svojvoľne dávať zvieratám niečo pod zub, tak prečo by sme to mali robiť vo voľnej prírode? Zvlášť v období, keď si divo žijúci obyvatelia Tatier dokážu nájsť dostatok potravy na prežitie.

Foto: Dobroslav Grygar

Tým, že budeme dávať voľne žijúcej zveri potravu nerobíme dobrý skutok, práve naopak. Môže to viesť k ohrozeniu ich zdravotného stavu alebo aj k úmrtiu. Nevhodné krmivo často spôsobuje veľké, až fatálne zdravotné komplikácie. Slané potraviny, sladké pečivo, údeniny, vyprážané jedlo či iné trvanlivé produkty modernej civilizácie by sme nemali nechávať len tak v prírode ani v prípade, že ich už nebudeme jesť, dokonca ani v nádobách na odpad.

Od dnešného dňa sú vo Vysokých Tatrách otvorené všetky vysokohorské chodníky aj Chata pod Rysmi, preto očakávame zvýšený počet turistov v horách, a tým aj vyššiu pravdepodobnosť kŕmenia zveri. Ak nejaké zviera náhodou príde blízko k vám, neznamená to, že si pýta jedlo.

Všeobecne záväzné nariadenie mesta Vysoké Tatry napríklad zakazuje prikrmovanie divej zveri. Cieľom je aj to, aby si zvieratá nezvykali na potravu v blízkosti ľudských obydlí, kam sa potom pravidelne vracajú. Prípady medveďov hľadajúcich niečo pod zub v kontajneroch na smeti sú všeobecne známe. Niektorí ľudia napriek tomu toto nariadenie nerešpektujú a nechávajú v blízkosti svojich domov jedlo pre zvieratá.

Prikrmovanie voľne žijúcej zveri má svoje pravidlá. Povolenie na túto činnosť majú vo Vysokých Tatrách len pracovníci TANAP-u, poľovníci a súkromní vlastníci lesov.

Ivan Nemcok

Medzi tatranské legendy patrí aj Téryho chata

by ČlánkyTéryho chata

Je najvyššie položenou tatranskou chatou s celoročnou prevádzkou, patrí medzi najnavštevovanejšie. V minulosti bola aj najvyššie položenou chatou v Tatrách, potom ju prekonala Chata pod Rysmi.

Foto: Ivan Nemcok

Na konci 19. storočia dal Edmund Téry podnet na vylepšenie turistického chodníka a onedlho na to aj na stavbu chaty. Do užívania ju dali v roku 1899 a o 37 rokov neskôr tu zaviedli celoročnú prevádzku, vykurovanie, dokonca aj telefón. Od svojho začiatku nesie meno po banskoštiavnickom lekárovi, vášnivom turistovi, ktorý sa s Tatrami zoznámil počas štúdia medicíny v Budapešti.

Na Téryho chatu sa dostanete, keď sa vydáte zo Starého Smokovca na Hrebienok, potom na Zamkovského chatu a ďalej asi dve hodiny po zelenej značke. Túto cestu by ste mali zvládnuť aj s deťmi. Odmenou bude pohľad na Päť Spišských plies, o výhľadoch na okolité štíty, ktoré sa ponúkajú v jej blízkosti snáď ani nemusíme hovoriť.

Oveľa ťažší výstup na chatu vedie cez Priečne sedlo. Najprv sa treba dostať na Sliezsky dom, napríklad z Hrebienka. Toto je východiskový bod a ideme po zelenej značke na Poľský hrebeň, cez sedlo Prielom na Zbojnícku chatu, potom po žltej k Spišským plesám a Teryne. Nadol po zelenej Malou Studenou dolinou na Hrebienok.

Z Téryho chaty sa dá vyraziť aj na Lomnický a Ľadový štít, na oba však len s horským vodcom. Tu však už zvážte svoje možnosti a kondíciu a berte do úvahy aj cestu späť.

Jano Krchnavý

Ste pripravení na otvorenie turistických chodníkov?

by Články

Samozrejme, máme na mysli tatranské vysokohorské chodníky, ktoré sú ešte do utorka 14. júna uzavreté. Po tomto termíne určite stúpne počet turistov v našich veľhorách. Ako na jeseň pred uzáverou, ani teraz po otvorení chodníkov si mnohí nenechajú ujsť príležitosť vybrať sa do Tatier, napríklad na Rysy. Tiež sa neviete dočkať?

Foto: Jano Krchnavý

Sezónna uzávera je dôležitá nielen preto, že pohyb vo vysokohorskom teréne je v zimných mesiacoch nebezpečný, aj ale pre prírodu a zvieratá a ich zimný odpočinok. Okrem medveďov sa ukladajú na zimný spánok aj svište, kamzíky zas majú v novembri ruju. Na jar potom potrebujú zvieratá pokoj na vyvedenie mláďat. Správny turista tieto veci vie, fungovanie v prírode chápe a nesnaží sa za každú cenu porušovať pravidlá.

Ak vidíme, že prichádza dramatická zmena počasia, je lepšie sa vrátiť a predísť situácii, v ktorej by sme sa dostali do nebezpečnej situácie.

Od 15. júna však môžeme opäť ísť aj na Chatu pod Rysmi či tatranské vrcholy. To je dôvod skontrolovať svoje turistické oblečenie, obuv a výstroj. Aj keď máme zimné obdobie za sebou, príroda, a hlavne vo vysokých horských polohách, nám nič nedaruje zadarmo a môže nám ukázať svoju silu.

Medzi základné súčasti prípravy na turistiku patrí aj sledovanie predpovede počasia. V žiadnom prípade by sme ju nemali odbiť tým, že sa zmierime s konštatovaním, že dnes to vyzerá na pekný deň. Počasie v Tatrách sa môže dramaticky zmeniť behom pár minút a z pekného dňa je zrazu poriadna búrka. Takáto zmena počasia môže mať veľký vplyv na schodnosť terénu, preto by sme nemali podceňovať skorý nástup na túru, aby sme sa stihli vrátiť včas a nevystavovali sa riziku popoludňajších búrok.

Trasu túr preto prispôsobte svojej kondícii a zdatnosti a nezabúdajte na vhodný výstroj a pevnú obuv. Kvalitnú obuv s najnovšou technológiou GORE-TEX a VIBRAM nájdete na https://bosp.sk/shop/produkty/turisticka-obuv

DSC01785-Edit
DSC01819-Edit
DSC01737-Edit

Veríme, že sa nám podarí vychutnať si spolu leto v Tatrách tak, aby sme naň mali len pekné spomienky.

Ján Hlavčo

Križovatka ciest a neskutočný vyhliadkový bod

by Články

Medzi miesta, kedy v niektorých fázach túry doslova balansujete po štátnej hranici, patrí aj Račkovo sedlo na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Zaujímavým môže byť aj fakt, že odtiaľto vidíte poľskú stranu Tatier. Okrem toho aj vrch Klin, Končistú či romantickú Račkovu dolinu.

Foto: Ján Hlavčo

Je to križovatka viacerých turistických chodníkov, vedie tadeto napríklad značkovaný chodník na Hrubý vrch, Končistú alebo Klin. Za zmienku určite stoja aj nádherné Račkove plesá, ktoré sa nachádzajú pod sedlom a sú vstupnou bránou do horskej oblasti. Pri dostatku vody sa zlejú do jedného väčšieho jazera.

Majestátne Račkovo sedlo uzatvára Račkovu dolinu. Vedie tadeto červená turistická značka od Sivého vrchu do Pyšného sedla a žltá značka od ústia Račkovej doliny, ktorá v ňom končí. Práve táto dolina je základom pre výstup do sedla, trvať by vám to malo asi 4 hodiny. Východiskovým bodom je parkovisko, odkiaľ sa po modrej značke dostanete asi po polhodine na rázcestie Jamníckej a Račkovej doliny. Potom po žltej Račkovou dolinou cez Rázcestie pod Klinom okolo Račkových plies na Račkovo sedlo a Končistú, ktorá je najvyšším bodom trasy. Počkajte ale ešte pár dní, pretože táto žltá turistická trasa je do 15. júna uzavretá.

Do Račkovho sedla sa dostanete aj z Klinu po červenej značke za približne polhodinu, z Hrubého vrchu takisto po červenej asi za 45 minút.

Milan Cernak

Do Tatier so psom alebo nie?

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Je to už dlhodobá téma – patria psy do Tatier alebo by sme s nimi do národných parkov nemali chodiť? Skalní psíčkari by vám to hneď vysvetlili, keď je pes na vôdzke a má náhubok, tak prečo nie? Aj súčasná právna situácia im dáva za pravdu, podľa novelizovaného zákona o ochrane prírody a krajiny sa môžu návštevníci národného parku pohybovať so svojím psom neobmedzene, pričom v najvyššom, teda 4. a 5. stupni ochrany ho musia mať po celý čas na vôdzke, a podľa Návštevného
poriadku TANAP-u musí mať aj náhubok.

Foto: Milan Cerna

Okrem toho pre týchto turistov platia aj ostatné nariadenia zákona o ochrane prírody a krajiny pre peších návštevníkov – napríklad pohyb len po značkovaných turistických chodníkoch a v čase, keď sa na ne nevzťahuje uzávera. V poslednej dobe opäť presakujú informácie, podľa ktorých by mal byť v novom Návštevnom poriadku TANAP-u pohyb so psom zakázaný v alpínskom prostredí. Ochranári vnímajú psov v národnom parku ako problém. O takomto zákaze sa diskutovalo viackrát, napríklad pred dvomi rokmi bol takmer na spadnutie.

Ešte v nedávnej minulosti ste stretli turistov so psom len výnimočne, dnes je to iné. Ak pes nie je na vôdzke, môže plašiť zver. Je to pre neho prirodzené, naháňať korisť majú psy vo svojej povahe. Známe sú medializované prípady, kedy voľne pustený pes usmrtil svišťa, iný naháňal kamzíky. Takéto konanie často dopĺňa aj arogantné správanie majiteľa.

Na druhej strane, takéto opatrenia môžu postihnúť poctivých majiteľov psov, ktorí s nimi chodia do Vysokých Tatier. Ide o spoločenskú a odbornú tému, o pohybe psov v Tatranskom národnom parku sa diskutuje už dlhú dobu. Takisto platí, že vysokohorský terén nie je vhodný pre každé plemeno psa. Netreba preceňovať ani sily vášho štvornohého člena rodiny a radšej sa poradiť s veterinárnym lekárom.

Paul Oravec

Výlet na Zelené pleso? Prečo nie?

by ČlánkyZelené pleso

Meno vraj dostalo podľa zelených škvŕn na jeho dne a už na prvý pohľad si ho nemôžete pomýliť. Je jedným z najobľúbenejších turistických cieľov v Tatrách. Možno ste už pri ňom boli viackrát, ale aj tak ho dnes dávame ako tip na výlet. Atmosféra v našich veľhorách je každý deň iná, a tak to určite bude aj pri tomto ľadovcovom jazere v najvýchodnejšej vysokotatranskej doline.

Foto: Paul Oravec

Na jeho južnej strane môžete vidieť Malý Kežmarský štít, na západnej sa vypína Jastrabia veža, výhľad sa dá vychutnať aj na Veľkú Svišťovku, Predné a Zadné Jatky i Bujačí vrch.

Z autobusovej zastávky Biela voda sa sem dostanete asi za 4 hodiny. Vyjsť sa dá aj z Tatranských Matliarov či Tatranskej Lomnice. Napriek trochu dlhšiemu času sa táto túra radí medzi menej náročné. Začína sa miernym stúpaním, les sa asi po dvoch hodinách zmení na kosodrevinu, ako sa budete blížiť k cieľu, dostanete sa k známej chate.

Stačí vidieť typickú drevenú fasádu, a hneď viete, že je to Brnčalka, oficiálne Chata pri Zelenom plese. Výhľady na Belianske Tatry či hladinu Zeleného plesa od nej sú doslova balzamom na dušu. Môžete sa tu občerstviť, otvorená je celoročne, a možno stretnete aj horolezcov. Chata sa totiž nachádza len kúsok od nástupov na horolezecké trasy.

Zo Zeleného plesa môžete ísť ďalej k Veľkému Bielemu plesu, je to asi polhodina. Naspäť potom po modrej značke späť na zastávku Biela voda alebo do Tatranských Matliarov. Prípadne si môžete od Zeleného plesa naplánovať výstup na Jahňací štít alebo pokračovať na Skalnaté pleso a naspäť cez Folvarskú dolinu.

Marek Király

Päť vecí, ktoré ľudia v horách robia, no nemali by

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Určite sa vám už stalo, že ste niečo urobili s dobrým úmyslom, ale nevyšlo to podľa vašich predstáv. Práve naopak, urobili ste viac škody ako úžitku. Takéto situácie sa stávajú aj v horách, keď si turisti myslia, že môžu napríklad odhodiť banánovú šupku, lebo veď ona sa rozloží, prípadne pustiť psa na voľno, veď v okolí sa teraz nikto nenachádza.

Foto: Marek Király

Vybrali sme päť vecí, ktoré ľudia robia v horách, možno v dobrej viere, ale nemali by:

  1. Odhadzujú odpadky, aj keď by nemali

Už sme to spomenuli v úvode. Podľa viacerých prieskumov ľudia v prírode najviac nechávajú plastový odpad. Táto situácia sa možno trochu zmení so zavedením zálohovania plastových fliaš a plechoviek od začiatku tohto roku. Turisti sú aj u nás už väčšinou uvedomelí a plasty v prírode nenechávajú, ale čo napríklad taký ohryzok z jablka? Čas jeho rozkladu je asi dva týždne, ale je to vec, ktorá do prírodného prostredia nepatrí. Zbytočne láka rôzne druhy zvierat na ľahko získanú potravu. Ešte horšie je to so šupkou od banána. Tá sa rozkladá priemerne šesť týždňov, zároveň je napustená rôznymi chemickými látkami, čo je pre zvieratá nebezpečné. To platí aj pre pomarančové šupky alebo cigaretové ohorky, tie sa rozkladajú asi dva roky.

  1. Zvieratá nemajú na vôdzkach

Predtým ako zoberiete svojho štvornohého miláčika na túru do hôr mali by ste navštíviť veterinára. Ten vám povie, či je to pre psíka vhodné alebo sa treba venovať iným aktivitám. Známym pravidlom je, že by mal byť v prírode na vôdzke. Nemal by voľne behať, ani v prípade, že máte pocit, že okolo nikto nie je. Nikdy neviete, aké zvieratá sa pohybujú v okolí, aj keď ich práve nevidíte. To isté platí o turistoch, ktorí sa môžu nečakane objaviť a váš pes ich môže ohroziť. Obozretný treba byť hlavne na území národných parkov, kde platia prísnejšie pravidlá.

  1. Chodia po nevyznačených chodníkoch

Poznáte to chválenie sa: „Vybral som sa cestou, aj keď tam nebola značka. Bol to iný zážitok, videl som veci z iného pohľadu.“ A my doplníme, že aj uškodil prírode. Prečo? Pretože ide o určitú kultúru pri turistike, o vašu bezpečnosť a zas aj o život zvierat a rastlín, ktorý by sme nemali takýmto spôsobom narúšať. Divo žijúce zvieratá vedia, po ktorých chodníkoch chodia ľudia, snažia sa im (vo väčšine prípadov) vyhýbať. Ak vás stretnú v miestach, kde vás nečakajú môže ich to vyľakať alebo na vás zaútočia.

  1. Preceňujú svoje sily, neplánujú

Neplatí to len pre Vysoké Tatry, ale aj pre iné pohoria u nás. Medzi najčastejšie príčiny zásahov Horskej služby patrí precenenie vlastných síl, zlé plánovanie trasy, nevhodný výstroj. Sandále do horského terénu určite nepatria, aj keď sa v nich dobre vetrajú nohy. Medzi časté chyby patrí aj neskorý odchod na túru a podcenenie zmien počasia. Skúsenejší turisti vám povedia, že letné búrky prichádzajú väčšinou až po 16-tej hodine, takže ak sa dovtedy vrátite do nižších polôh, nemali by vás prekvapiť.

  1. Nemajú vhodnú obuv ani výstroj

Ako sa oblečiem? Mám toho so sebou dosť alebo málo? Aj takéto otázky si niektorí dávajú pred túrou. Sú veci, na ktoré by ste nemali zabudnúť, lebo sa vám to môže v horách vypomstiť. Začnime od obuvi, tu by sme nemali podceňovať situáciu a zvoliť pevnú obuv s podrážkou s profilom. Obyčajné športové tenisky, ani topánky na bežné nosenie ich nedokážu nahradiť. Túto vec podceňuje veľa turistov a potom sa im to vypomstí v podobe otlakov, presilených členkov, kolien či dokonca vyvrtnutí. Na oblečenie už máme dnes na výber z kvalitných a odolných materiálov, mali by sme mať na sebe viac tenkých vrstiev, je to praktickejšie ako napríklad dve hrubšie vrstvy. Chybou často je aj to, že si turisti nezoberú náhradné oblečenie. Ak plánujete dlhšiu túru, určite nezabudnite na pršiplášť, čiapku, ale aj termoizolačnú fóliu a lekárničku. Každú túru by sme si mali dopredu naplánovať a nepreceňovať svoje sily. Napríklad vetou: „Tieto kopce mám pochodené, ani sa nemusím dívať do mapy. Do dám kedykoľvek aj s rukami vo vreckách.“