Jozef Pitonak

Tatranské drevené kostolíky

Sú skutočnými skvostmi tradičnej ľudovej architektúry a zároveň jej unikátnou a neoddeliteľnou súčasťou. V minulosti bolo na Slovensku približne 300 takýchto drevených sakrálnych stavieb, dnes je ich už len 60, a práve tri z nich sa nachádzajú v Tatrách.

Foto: Jozef Pitoňák

Kostolík v Tatranskej Javorine

Postavili ho v rokoch 1902 a 1903 v malebnej dedinke pod štítmi Belianskych Tatier a zasvätili sv. Anne, patrónke lesnej práce. Ide o rímskokatolícky kostol, ktorého stavbu inicioval knieža Kristián Kraft Hohenlohe. Nevďačíme mu len za tento unikátny drevený kostolík, ale aj za to, že územia, ktoré spravoval, predstavujú v súčasnosti najzachovalejšie časti Tatranského národného parku. Kostolík stojí na okraji obce, lemuje ho drevený plôtik, malý cintorín a stále slúži svojmu účelu.

Kostolík v Dolnom Smokovci

Bol označený za majstrovské dielo drevenej stavebnej konštrukcie. Stavbu projektoval architekt Gedeon Majunke, ktorý v Tatrách navrhol viacero významných stavieb, medzi nimi i slávnu Téryho chatu. Pokochať sa jeho tradičnosťou a jednoduchosťou môžete kedykoľvek. Výhľad naň vám doplní i panoráma Lomnického hrebeňa. Bohoslužby sa tu konajú každú nedeľu o 9.00 h.

Kostol v Starom Smokovci

V roku 1888 ho dal postaviť biskup Juraj Császka. Vďaka krásnym detailom a zdobeniu je považovaný za jednu z najkrajších architektonických pamiatok vo Vysokých Tatrách. Dostanete sa k nemu veľmi jednoducho, pretože sa nachádza neďaleko majestátneho Grandhotela v Starom Smokovci a kúsok od stanice lanovky na Hrebienku.

A na záver, viete o tom, že veselé tatranské tričká nájdete na našom webe cezhory.sk v sekcii obchod? 🙂

Gallery Belianska Cave - eastern part of the Belianske Tatras in Slovakia

Bizarná i krásna Belianska jaskyňa

Je najväčšou a jedinou sprístupnenou vysokohorskou kvapľovou jaskyňou v Tatranskom národnom parku. Nájdete ju blízko obce Tatranská Kotlina, vo vysokohorskom krasovom teréne, v najvýchodnejšej časti Belianskych Tatier. Vchod do jaskyne leží na severnom svahu Kobylieho vrchu. Ak prichádzate autom, do Tatranskej Kotliny sa dostanete z Popradu smer Smokovce, Tatranská Lomnica, prípadne zo Starej Ľubovne cez Spišskú Belú a potom na Tatranskú Javorinu. V Tatranskej Kotline je aj zastávka autobusovej dopravy. K Belianskej jaskyni vedie z obce kilometer dlhá lesná cesta s náučnými panelmi a prevýšením 122 metrov. Výstup by ste mali zvládnuť asi za 25 minút.

Pre návštevníkov je sprístupnených 1 370 metrov trás s 860 schodmi a prevýšením 125 metrov. Prehliadka trvá 75 minút. Belianska jaskyňa prekypuje bizarnými skalnými tvarmi, ale i bohatou kalcitovou a sintrovou výzdobou. Mnohých určite očaria nádherné sintrové vodopády, pagodovité stalagmity a jazierka. Výnimočná je aj Hudobná sieň, ktorá dostala pomenovanie podľa zvukov dopadajúcich kvapiek vody na hladinu jazierka. Má výborné akustické podmienky, aj preto sa tu organizujú podujatia s reprodukovanou klasickou hudbou. Priestory jaskyne poznali už v 18. storočí hľadači pokladov, po ktorých tu ostali na stenách vzácne nápisy. 

A na záver, viete o tom, že veselé tatranské tričká nájdete na našom webe cezhory.sk v sekcii obchod? 🙂

Eduard Kuro Lipták

Skialpové trasy v Tatrách

Skialpinizmus je spojenie vysokohorskej turistiky a lyžovania, a patrí k stále viac obľúbeným zimným športom. Vysoké Tatry ponúkajú pre skúsenejších turistov na lyžiach takmer nekonečné možnosti. Medzi tipy na tento druh zimnej turistiky môžeme zaradiť lyžiarsky prechod cez Baranie a Priečne sedlo. Prejdete cez dve vysokohorské sedlá. Je to túra na jeden deň, prípadne sa dá prespať na Chate pri Zelenom plese alebo na Téryho či Zbojníckej chate. Záleží to od poveternostných podmienok i od vašej kondície.

Od Zeleného plesa sa stúpa strmým zrázom – Fľaškou, cez Veľkú Zmrzlú dolinu do Baranieho sedla. Tu je potrebné sledovať lavínovú situáciu. Nasleduje zjazd do Malej Studenej doliny až na Téryho chatu, kde si možno dáte krátky oddych, pretože po ňom nasleduje strmý výstup do Priečneho sedla, kde budete musieť zložiť lyže a vyniesť ich pripnuté k batohu. Vytiahnuť bude treba čakan a mačky a zručnosti pri ich používaní. Odmenou bude zjazd z Priečneho sedla. Popod Javorový štít opäť hrozí možnosť lavíny. Môžete sa ešte zastaviť na Zbojníckej chate alebo ísť rovno dole na Hrebienok.

Druhým tipom pre vyznávačov skialpinizmu v Tatrách je túra Veľkou Studenou dolinou. Za rázcestím nad Rainerovou chatou pôjdete popod značkovaný chodník, na ktorý sa vrátite pri výstupe z lesa. Tu budete križovať viacero lavínových dráh zo žľabov, preto sa radšej zastavte až vyššie v doline. Prvý výstup budete zdolávať po zimnom tyčovom značení, ktoré vás privedie do úžiny Brány. Potom si vyberte z dvoch možností – buď rovno dolinou na jej koniec alebo doľava po chodníku na Zbojnícku chatu. Ak sa k nej vydáte, môžete po krátkom občerstvení pokračovať do záveru doliny a po trase letného chodníka. Ak by ste mali chuť na ešte jeden výstup a snehové podmienky sú vhodné, vyšliapnite si do sedla Malý Závrat. Odmenou bude zjazd Generálom a dolinou až k rázcestiu nad Rainerovou chatou. O nádherných výhľadoch nemusíme ani hovoriť. Skialpová sezóna trvá vo Vysokých Tatrách od 15. decembra do 15. apríla, záleží to však od snehových podmienok.

A na záver, viete o tom, že veselé tatranské tričká nájdete na našom webe cezhory.sk v sekcii obchod? 🙂

VE_09451

So psom v Tatrách

Zobrať svojho štvornohého priateľa na ľahšiu túru nemusí byť až taký zlý nápad. Treba však rešpektovať niekoľko pravidiel a prípadne sa poradiť s veterinárom. Hlavne, ak je váš psík mladší ako jeden rok. Vo Vysokých Tatrách by nemali byť problémom trasy na Bilíkovu, Rainerovu, Zamkovského alebo dokonca Téryho chatu. V zimnom období je výstup náročnejší pre sneh a ľadovú vrstvu, s tým treba počítať. Je tu aj množstvo ďalších možností na prechádzku či túru, treba si však dopredu overiť náročnosť terénu a pozrieť predpoveď počasia.

Aj keď v Tatrách stále panuje zimné počasie, zoberte so sebou zásobu vody nielen pre seba, ale aj pre svojho štvornohého turistu. Ďalšou nevyhnutnou vecou, na ktorú určite nezabudnite, je vôdzka. Psíka treba mať pod kontrolou, pretože mu v prírode hrozí to isté, čo aj vám. Nejde len o divo žijúce zvieratá, ale aj o ľudí, ktorých stretávate. Špeciálne tých na bicykloch. Medzi otázky, ktorými by ste sa mali zaoberať, patrí aj náročnosť trasy. Každý pes je iný, majiteľ by mal vedieť, čo zvládne a čo by už mohlo byť pre neho náročné. Ide hlavne o tatranské kamenisté chodníky, prudké stúpania či klesania.

Ideálnejším terénom na túry so psom sú Nízke Tatry. Legendárnu 100-kilometrovú hrebeňovku z Donovál po Telgárt absolvovať nemusíte, ale niektoré jej časti sú na výlet ako stvorené. Pri turistike so svojím štvornohým priateľom treba začať pomaly a na kratších trasách. Zistíte, ako reaguje na záťaž, koľko energie mu po návrate domov ešte zostalo. Podľa toho môžete naplánovať ďalší výlet. Medzi vecami, ktoré by ste si mali zbaliť, by nemal chýbať náhubok, vôdzka, už spomínaná voda na pitie, prípadne nejaký pamlsok na doplnenie energie. Je dobré pribaliť aj dezinfekčný prostriedok a obväz pre prípad menšieho zranenia a vrecká, aby váš psík nenechával po sebe neporiadok.

A na záver, viete o tom, že veselé tatranské tričká nájdete na našom webe cezhory.sk v sekcii obchod? 🙂

20210923-0031

Z Hrebienka na Zbojníčku s Jankom Tribulom

Obľúbený reportér televízie Markíza pripravuje do svojho spravodajského okienka S Tribulom po horách reportáže z Tatier a okolia. Nám sa podarilo vytiahnuť ho na turistiku z Hrebienka na Zbojnícku chatu. Prešli sme spolu takmer 14 kilometrov, strávili niekoľko hodín a dokonca nahrali parádny podcast. „Pamätám si to veľmi presne, išiel som chatu pod Rysmi v teniskách, veľmi sa šmýkalo. Bolo to dosť nezodpovedné, ale každý sa učí na vlastných chybách. Bola to náročná túra, veľmi som fučal. Vtedy som tomu nevedel prísť na chuť, ale čím častejšie som sa vracal do Tatier, tým viac sa mi to páčilo,“ priblížil známy moderátor svoj prvý zážitok z vysokotatranského výstupu.

Janko je rodák z Tatranskej Lomnice, detstvo prežil priamo pod Lomnickým Štítom, teraz žije v Poprade. Turistike sa kedysi venoval len sporadicky, ale odkedy natáča svoju reláciu, Tatry spoznáva dosť intenzívne. Cieľom jeho programu je vytiahnuť do hôr inšpiratívnych, pozitívnych ľudí, ktorí majú radi prírodu. „Práca je pre mňa ako splnený sen. Trávim čas v krásnom prostredí s dobrými ľuďmi. Aj keď nie všetky túry sa podaria a nie vždy sa dostaneme do cieľa. To záleží hlavne od poveternostných podmienok a často aj od rozhodnutia radšej sa bezpečne vrátiť späť,“ opísal Janko niečo zo svojich skúseností.

 

20210923-0139
20210923-0152

V tejto súvislosti sme sa ho spýtali, či sa niekedy stretol v Tatrách s niečím, čo by mu v dobrom vyrazilo dych. „Keď stretneme milých, usmiatych ľudí, ktorí aj po ťažkej túre sršia optimizmom. Mám pocit, že tie priateľské stretnutia sú najmilšie práve v horách, a potom, tie úžasné výhľady, keď stojíme na štíte, to sú dych berúce momenty.“ Janko nám prezradil, že dokonca stretol aj pár medveďov. Povedal, že sa ich nebojí, no má pred nimi rešpekt. Jeho stretnutia s nimi končili ústupom z obidvoch strán, priateľsky si „zamávali“ a každý sa pobral svojou cestou. Jeho obľúbenou tatranskou srdcovkou je štít Vysoká, ktorá sa nachádza v doline Zlomísk, vedľa Dračieho štítu a určite by sa chcel ešte raz vrátiť do Belianskych Tatier cez Kopské sedlo a Javorovú dolinu.

20210923-0189
Dagmar Sedláčková-Nedomová

Múzeum TANAP-u

Zimná turistika s deťmi môže mať rôzny podoby. Čo tak vybrať sa pozrieť si všetky tatranské zvieratá i rastliny na jednom mieste? Že kde, no predsa do Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Rozdelené je na prírodovednú, prírodoochranársku, historickú a etnografickú časť. Novinkou je inštalácia zvnútra nasvieteného medvedieho brlohu, samozrejme aj s medveďom, ktorý určite zaujme všetky vekové kategórie. Múzeum je otvorené celoročne a patrí medzi najnavštevovanejšie na Slovensku. Nájdete ho priamo v Tatranskej Lomnici, skoro v centre, kúsok od cesty smerujúcej do Tatranských Matliarov.

Foto: Dagmar Sedláčková-Nedomová

Emil Emmo Štefanka

Boli ste už s deťmi na Kráľovej holi?

Ak nie, tak si to môžete naplánovať, pokojne aj v zimnom období. Tento výstup sa dá zaradiť medzi nenáročné túry v Tatrách. Najjednoduchšie z horehronskej obce Šumiac, odkiaľ vedie až na vrchol značená turistická trasa a tiež stará asfaltová cesta. Môžeme povedať, že Kráľova hoľa patrí spolu s Kriváňom medzi naše národné symboly. Vrch vo východnej časti Nízkych Tatier je jedným z najnavštevovanejších nielen v tejto lokalite. Jej krásu môžete obdivovať už z diaľky a takisto počas samotného výstupu. Z kruhového výhľadu z vrcholu sa dá pri dobrej viditeľnosti vidieť veľká časť Slovenska, dokonca niekedy aj Apusenské vrchy v Rumunsku vzdialené viac ako 300 kilometrov. Pod kopcom pramenia štyri rieky – Čierny Váh, Hron, Hornád a Hnilec. Ak by vám výstup na Kráľovu hoľu nestačil, môžete ju použiť ako východiskový bod na hrebeňovú turistiku v Nízkych Tatrách smerom na Čertovicu.

Foto: Emil Emmo Štefanka

Maroš Zoričák

Možno uvidíte aj líšku Elišku

Rainerova chata – to je pojem, rovnako ako jej chatár Peter Petras. Výstup sem môžeme zaradiť medzi ľahké túry v Tatrách, o zážitky však určite nebude núdza. Zo Starého Smokovca sa vyberiete na Hrebienok, potom po zelenej značke k Vodopádom Studeného potoka a odtiaľ k Rainerke. Prespať sa tu nedá, ale môžete sa osviežiť teplým bylinkovým čajom. Známou tradíciou v zimnom období je  betlehem zo snehu, ktorý sa dá ešte stále vidieť. Každý rok ho stavia Peter Petras, ako aj iné snehové sochy. Ak budete mať veľké šťastie, uvidíte v blízkosti chaty aj známu líšku Elišku, ktorá k tomuto miestu patrí. Mnohí turisti ju zachytili na svojich fotografiách. V chate je expozícia z histórie horských nosičov, vidieť môžete staré horolezecké náradie, lyže a ďalšie zaujímavosti. Rainerka patrí medzi najnavštevovanejšie chaty v Tatrách. Túra k nej je vhodná aj pre rodiny s deťmi, pokojne aj v zimnom období. Malých aj väčších návštevníkov určite očaria i blízke Vodopády Studeného potoka.

Foto: Maroš Zoričák

Lucia Komínková

Najvyššie položený horský hotel v Tatrách

Na Sliezsky dom sa môžete vybrať aj v zimnom období a pokojne si tento trochu náročnejší výlet zaradiť medzi najkrajšie túry v Tatrách. Samozrejme, je to vec názoru a prežitých chvíľ, ale výhľady na okolité tatranské štíty sú aj v tomto prípade dychberúce. Zo Starého Smokovca vyrazíte po žltej značke, cez rázcestie nad Zrubmi sa dostanete na Velickú Poľanu. Odtiaľ pokračujete po zelenej značke k Sliezskemu domu a do Tatranskej Polianky. Celá trasa je dlhá približne 11 kilometrov a mali by ste ju absolvovať asi za 4 hodiny. V letnom období, keď nie sú uzatvorené vysokohorské chodníky, je Sliezsky dom výborným východiskovým bodom pre výstupy na Gerlachovských štít. Hneď v jeho blízkosti sa nachádza Velické pleso, okolo ktorého vedie okružný chodník. Vedeli ste, že tu oddychoval aj pápež Ján Pavol II. pri svojej druhej návšteve Slovenska v roku 1995? V rámci svojho pobytu vysvätil drevený kríž, ktorý je dodnes osadený nad Sliezskym domom.

Autor titulnej fotografie: Lucia Komínková

Iveta Prextová

Tatry ako bežkársky raj

Napriek tomu, že v zimnom období sú vysokohorské chodníky v Tatrách uzavreté až do 14. júna, sú tu aj celoročne otvorené chodníky, ktoré vám majú čo ponúknuť. Sú to hlavne cesty k vysokohorským chatám. Otvorené sú všetky, okrem Chaty pod Rysmi. Čo tak mierne náročná túra na Chatu pod Soliskom? Dá sa tam vyviezť aj lanovkou zo Štrbského plesa, ale my sa vyberieme peši. Pri železničnej stanici na Štrbskom plese sa napojíte na chodník značený modrou značkou, ktorý vás dovedie až hore na chatu. Čaká na vás skoro 8 kilometrov s prevýšením 738 metrov. Dať by ste to mohli aj za 2,5 hodiny, ale pokojne môžete aj pomalšie, niet sa kam ponáhľať. Pri stúpaní budete po pravej strane vidieť spomínanú sedačkovú lanovku. Na Chate pod Soliskom sa dá občerstviť, ubytovať, určite si vychutnajte výhľad na Kriváň i Nízke Tatry zo slnečnej terasy. Cestu späť si môžete spríjemniť odbočkou do Furkotskej doliny, potom sa napojiť na Tatranskú magistrálu, ktorá vás dovedie späť na Štrbské pleso.

Foto: Iveta Prextová