Skialpinistická túra Furkotskou dolinou

Návštevný poriadok: Skialpinisti sa musia zaregistrovať

Foto: Eduard Kuro Lipták

Skialpinisti sa musia pred túrou zaregistrovať, mať platný preukaz svojho národného horolezeckého zväzu a tento šport môžu vykonávať iba na miestach vyhradených pre horolezectvo a zimnú turistiku. Toto je v pravidlách nového návštevného poriadku TANAP-u.

Nový návštevný poriadok Tatranského národného parku sa venuje aj skialpinizmu a určuje podmienky pre jeho vykonávanie. Začne platiť od 15. decembra, teda od času, kedy začína sezóna aj skialpinistom, ktorá trvá štyri mesiace a končí sa 15. apríla nasledujúceho roku.

Smer – Priečne sedlo. Na niektoré skialpinistickétúry sa odporúča horský vodca. Foto: Eduard Kuro Lipták 

Skialpinisti môžu svoje túry vykonávať na miestach vyhradených pre horolezectvo a pre zimnú turistiku. Zoznam týchto miest a mapami je uvedený v prílohách nového návštevného poriadku. Pravidlá skialpinizmu tiež určujú, že športovci síce môžu do vysokohorského prostredia vstupovať aj mimo turistického či náučného chodníka, ale iba za účelom nástupu na skialpinistickú túru, pričom pre prístup k terénu vhodnému na skialpinizmus musia použiť najkratšiu trasu od najbližšieho chodníka, a to čo najšetrnejšie k prírode.

Hádam netreba zdôrazňovať, že tento šport možno vykonávať iba vtedy, ak je terén pokrytý dostatočnou snehovou pokrývkou a na túry sa dá vystupovať iba z chodníkov, na ktoré sa nevzťahuje zimná uzávera, resp. z areálov a koridorov určených pre zimnú turistiku národného parku.  

Túra v Žiarskej doline. Krása, zážitok. Foto: Vilém Neuman

Dôležité je pred túrou zaregistrovať sa, čo sa dá online na webovom sídle Správy TANAP-u (www.tanap.sk), kde nájdu aj potrebné pokyny. Predpokladá sa, samozrejme, že majú skialpinistickú výstroj a výzbroj, poznajú skialpinistický terén a poznajú detaily naplánovanej túry. Skialpinisti sú tiež povinní preukázať sa platným preukazom totožnosti a platným preukazom svojho národného horolezeckého zväzu.  Túru si treba vždy dôkladne neplánovať s ohľadom na obtiažnosť a kondíciu, lebo nový návštevný poriadok ukladá povinnosť nastúpiť na ňu, pohybovať sa v skialpinistickom teréne a zostúpiť z neho v čase od 5. do 19. h.

A ešte jedna dôležitá okolnosť nového návštevného poriadku – skialpinista nemôže na miesta vyhradené pre skialpinizmus vstupovať v sprievode zvieraťa.

Zdroj: Správa TANAP so sídlom v Tatranskej Lomnici

Kam podľa nového návštevného poriadku nesmú domáce zvieratá

Kam v Tatrách nemôžu psi?

Ilustračné foto: Pixabay

Tatranský národný park má nový návštevný poriadok. Po viac ako šiestich rokoch jeho tvorby  je na svete strategický dokument, ktorý určuje nové pravidlá pohybu návštevníkov v najstaršom národnom parku na Slovensku. Má niekoľko noviniek, medzi nimi aj obmedzenie vstupu psov a iných spoločenských zvierat.

Nový návštevný poriadok Tatranského národného parku (TANAP) odzrkadľuje kompromis medzi záujmami ochrany prírody a požiadavkami rôznych záujmových skupín, ktoré využívajú jeho územie. Kľúčový dokument, ktorý začne platiť v polovici decembra, okrem iného obmedzuje aj pohyb psov a iných zvierat vo vysokohorskom prostredí.

Pred túrou v Tatranskom národnom parku si bude treba podrobne naštudovať, kam pes nemôže. Samozrejme, to pre prípad, že mu tiež chcete dožičiť  trochu horského vzduchu. Ilustračné foto: Lenka Jakubíková  

Pohybovať sa môžu iba v spoločnosti návštevníkov parku, a to len mimo lokalít s výskytom svištích kolónií, lokalít so stálou prítomnosťou kamzičích čried a lokalít výskytu veľkých šeliem i ďalších vzácnych a ohrozených druhov živočíchov.

Nový návštevný poriadok v jednej zo svojich príloh obsahuje aj zoznam lokalít a príslušných turistických chodníkov na území národného parku, kam nie je možné vstupovať v sprievode zvierat. Má 65 položiek, obsahujú presný názov chodníka, jeho číslo a farbu jeho značenia. V niektorých prípadoch ide o celú trasu chodníkov, v časti položiek sú zákazom označené iba ich niektoré úseky. V teréne budú pre lepšiu orientáciu presne označené.  

Stopku dostali domáce zvieratá napríklad pre chodníky v Bielovodskej či Javorovej doline, v Doline Bielej vody kežmarskej, Malej a Veľkej Studenej doline, Skalnatej doline, Slavkovskej či Velickej alebo Mengusovskej doline, ale aj vo Furkotskej, Važeckej, Belianskej doline, na niektorých trasách  Tatranskej magistrály, no aj Kôprovej či Tichej doliny, ďalej v Žiarskej doline, Salatínskej a Roháčskej doline, na hlavnom hrebeni Západných Tatier, ale aj na mnohých ďalších návštevnícky atraktívnych miestach národného parku.

Tatranské zvieratá potrebujú nielen v zime trochu viac pokoja. Ilustračné foto: Eva Szücs

Odporúča sa naštudovať si pri plánovaní tatranských výletov so zvieratami trasy, kam nemôžu vstúpiť. Dôvodom, okrem pokoja pre vzácne tatranské živočíchy, je aj ochrana domácich zvierat a návštevníkov  pred možnou nákazou, vyprovokovaním útokov a podobne.  

„Na jednej strane sme sa síce úspešne dopracovali k finálnej podobe návštevného poriadku, avšak ani zďaleka nie sme na konci. Práve naopak. Pred nami je množstvo mravčej práce, ktorá by mala viesť k tomu, že si tieto pravidlá postupne osvojí každý návštevník nášho najstaršieho národného parku. Aj preto sa budeme snažiť byť prvý rok voči návštevníkom tolerantní a dúfame, že takisto aj oni budú mať pochopenie voči nám pri zavádzaní pravidiel,“ konštatuje Peter Spitzkopf, námestník riaditeľa Správy TANAP-u so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Zdroj: Správa TANAP so sídlom v Tatranskej Lomnici

Starý Smokovec

7 dôvodov, prečo budete najstaršiu tatranskú osadu milovať aj vy

Titulná fotografia:  Eva Danišová

Núdzu o krásne výhľady, turistické chodníky rôznych náročností či možnosti relaxu a zábavy v nej mať nebudete. Najstaršia tatranská osada je dnes obľúbeným miestom, z ktorého turisti začínajú svoje dobrodružstvá. Viete, o akom mieste hovoríme? Správne, reč je o Starom Smokovci.

  1. Celoročne dostupné trasy

Rodinná túra môže byť zážitkom za každého počasia. Zvlášť v zime majú Tatry rozprávkovú atmosféru. Jednou z „klasík“, ktorú zvládne každý, je trasa zo Starého Smokovca na Hrebienok. Ide sa po asfaltovej ceste, takže pokojne zoberte aj menšie deti v kočíku. Začína sa pri dolnej stanici pozemnej lanovky, potom po červenej značke, do cieľa sú to asi tri kilometre. Keď už ste na Hrebienku, nenechajte si ujsť príležitosť pozrieť si Vodopády Studeného potoka medzi Hrebienkom a Bilíkovou chatou.

  1. Kúsok britskej kráľovskej rodiny v Tatrách

Už v týchto dňoch môžete obdivovať aj známy Tatranský ľadový dóm. Tento rok i s monumentálnou stavbou Westminsterského opátstva na počesť 15. výročia návštevy britskej kráľovnej Alžbety II. na Slovensku a vo Vysokých Tatrách. Každý, kto tento rok ľadový dom navštívi, má šancu odniesť si jednu z pamätných guľôčok Tatranského ľadového dómu.

  1. Neokúsiť miestnu kuchyňu by bol hriech

Na jedlo sa môžete zastaviť v známej Kolibe Kamzík. Ich tradičné jedlá sú z domácich surovín a majú vlastnú výrobu pirôh, rezancov, mrveničky, špeciálnych druhov pečiva mnoho iného. A ak ešte nepočuli o legendárnej parenej buchte z Koliby Kamzík, tak šikovne utekajte ochutnať. 

  1. Kreslenie svetlom zaujme aj deti

Prekvapením pre deti, ale aj dospelých, môže byť návšteva Kvantaria na Hrebienku. Je to galéria svetla ponúkajúca multimediálnu prehliadku vrátane laserovej šou či kreslenia svetlom, ale dozviete sa tu viac aj o niektorých fyzikálnych záhadách.

  1. Starý Smokovec z inej perspektívy

Chcete spoznať Starý Smokovec z inej perspektívy? Potom sa vyberte na Peknú vyhliadku. Ide o nenáročnú túru, ku ktorej vedie krížová cesta s najvyššie položenou kalváriou v strednej Európe. Cestou nevynechajte ani liečivý prameň Smokovecká kyselka. Kvalita vody z prameňa je pozorovaná a je vhodná na pitie, no nie je určená na dlhodobú konzumáciu.

  1. Byť verný Tatrám sa oplatí

Ak počasie nie je priaznivé, prekvapte deti napríklad návštevou Tricklandie a vychutnajte si množstvo optických ilúzií. Navyše, teraz máte možnosť v rámci programu benefitov MYAPLEND využiť zľavu 20 % na vstup. Taký istý benefit sa dá uplatniť v detskej interaktívnej galérii Dobrá hračka v Tatranskej Lomnici, digitálnej galérii Poliankovo v Tatranskej Polianke či v spomínanej interaktívnej galérii svetla Kvantarium na Hrebienku.

  1. Deň naviac zadarmo

Ak ešte plánujete pobyt v jeseni v Tatrách a ste členom MYAPLEND, stále máte možnosť využiť až do 10. decembra akciu 3+1 noc zadarmo vo vybraných zariadeniach – Koliba Kamzík v Starom Smokovci, Resort Beatrice, HotelLujza Major v Tatranskej Lomnici a Tatry Holiday Resort vo Veľkom Slavkove.

Kráľovské kreslo v ľadovom dóme

Kráľovná zaklopala na Hrebienok. A budú tam aj koncerty

Na kráľovskom kresla v ľadovom dóme si môžete urobiť aj fotografiu. Foto: archív M. Janigovej

Témou 11. ročníka Tatranského ľadového dómu na Hrebienku je Westminsterské opátstvo. Najnavštevovanejšiu atrakciu vo Vysokých Tatrách si môžete pozrieť až do 14. apríla budúceho roku.

Tatranský ľadový dóm na Hrebienku je otvorený už od 17. novembra. Jeho interiér zdobí monumentálna londýnska stavba – Westminsterské opátstvo (Westminster Abbey). Pozreli si ju už stovky návštevníkov.

Rodina z Rajca si vychutnala krásu ľadového dómu na príjemnom výlete s príbuznou z Kanady. Foto: archív MJ  

„O tom, že sa má otvárať Tatranský ľadový dóm, som sa dozvedela z internetu. Mám na návšteve sestru z Kanady s manželom, takže som hneď vedela, že máme plán na jednodenný výlet. Dianie na Slovensku síce sleduje, ale ani ja, ani ona sme pri takejto príležitosti na Hrebienku neboli,“ povedala nám Marta Janigová komentujúc pondelkový výlet do Tatier, na ktorý sa vybrala aj spolu so  širšou rodinou z Rajca.

Tatry si tohtoročnou témou ľadového dómu pripomínajú 15. výročie návštevy kráľovnej Alžbety II. v našich veľhorách a výberom Westminsterského opátstva zase miesto korunovácie anglických kráľov, ktorým je od roku 1066. Pochovaných je v ňom viac ako 3 300 osobností a okrem členov kráľovskej rodiny aj napríklad Charles Dickens, Charles Darwin, Stephen Hawking či básnik Ben Jonson. Významným miestom jeho areálu je hrob neznámeho bojovníka, ku ktorému smerujú kroky každej oficiálnej návštevy v Londýne

Témou ľadového domu je Westminsterské opátstvo – miesto korunovácie anglických kráľov. Kráľovská koruna v ňom preto nemôže chýbať. Foto: archív M. Janigovej

A teraz trochu štatistiky. Na výstavbu Tatranského ľadového dómu bolo použitých 225 ton ľadu v 1 880 blokoch. Hlavným staviteľom bol sochár Adam Bakoš, na výslednom diele sa podieľali sochári štyroch krajín – zo Slovenska, Čiech, Nemecka a Poľska.

Na návštevníkov v ňom čaká jedinečný zberateľský suvenír – sklenená guľôčka, ktorá môže vypadnúť z troch miest ľadového dómu od pondelka do piatku. Čas jej vypadnutia je zverejnený na webe, sociálnych sieťach a priamo v dóme na jednoručičkových hodinách.

„Čo vám budem hovoriť, bolo to krásne, neopakovateľné. Z prehliadky máme len tie najlepšie dojmy. Vstup je zadarmo, dokonca sme sa po krátkom osviežení vrátili na prehliadku dómu ešte raz. Slovami sa to ani nedá opísať. Tie farby, svetlá, odfotografovali sme si to všetko pre spomienku,“ komentuje pani Janigová prehliadku Tatranského ľadového dómu s tým, že mali šťastie.

Počas otváracieho víkendu sa na vstup čakalo v radoch. Teraz, v priebehu týždňa, je prehliadka pohodovejšia, dnu je málo ľudí, je viac času na obdiv i emócie. Ľadovú krásu je možné lepšie si vychutnať.  

List od dekana Westminsterského opátstva. Foto: archív M. Janigovej

K raritám ľadového dómu tiež patrí miniatúra korunovačných klenotov, ľadové korunovačné kreslo, na ktorom sa návštevníci môžu odfotiť, ale aj sklenená kráľovská korunka od umeleckého sklára a dizajnéra Achilleasa Sdoukosa. Návštevníci si tiež môžu pozrieť list od dekana Westminsterského opátstva, ale aj výstavu fotografií z návštevy kráľovnej Alžbety II a princa Philipa na Slovensku a vo Vysokých Tatrách.

„Už takmer štyridsať rokov som zo Slovenska preč, ale po revolúcii sa snažím prísť domov každý rok na pár týždňov. Rodina mi vždy pripraví krásny program. Ale to, čo sme videli v ľadovom dóme, patrí k tomu najkrajšiemu, čo som kedy na Slovensku za ostatné roky videla,“ vyznáva sa zo svojich dojmov Agnesa Lednická.

„Budem to všetkým odporúčať, keď sa vrátim do Kanady. Príbuzní mi to pripravili ako prekvapenie, nuž, vydarilo sa. Nemám slov,“ dodala. 

Výstava fotografií z návštevy kráľovnej Alžbety II. na Slovensku. Foto: archív M. Janigovej

Počas sezóny pripravia v ľadovom dóme 11 koncertov. Prvý bude už túto nedeľu 26. novembra o 15. h, keď vystúpi mládežnícka spevácka skupina Šafolka zo Smižian. Do apríla budúceho roku v dóme vystúpia muzikálová a šansónová speváčka Tereza Králiková, víťazka šiestej sérieSuper Star Barbora Piešová, hudobná skupina Swingers!, dievčenské duo Sony & Lucy, Zbor sv. Cecílie, Duo CriSmi, speváčky Radka Križanová a Terézia Čikošová, ale aj Martin Babjak a Detský spevácky zbor BRIOSO.

Na Hrebienok k Tatranskému ľadovému dómu môžete prísť pešo zo Starého Smokovca, alebo vás k nemu pohodlne vynesie lanovka. Otvorený je denne od 9. do 16. h. 

Prvý októbrový mráz pod Rysmi

Zima je skvelá výtvarníčka. Tatry to potvrdzujú

Už je to tak. Tatry ovládla zima. Okrem toho, že omŕzajú prsty, štípu líca a tuhne tvár i reč, vyčarila aj niekoľko pozvánok na skvelé podujatia, skrášlila svojou „tvorbou“ vaše fotoarchívy a priniesla obdiv nad tým, ako skvelo vie čarovať.

 Už sa to nedá zvrátiť, do Tatier prišla zima. A takto ju privítali na poľskej strane Tatier v Doline Piatich poľských plies. Ešteže až tak nemrzlo a muzikanti rezko hrali. A nemohli im  primrznúť prsty k nástrojom. Pozrite si videjko Pawela Kummera.

Kto je najlepší maliar? Na túto otázku nevedia odpovedať ani najlepší kurátori sveta. My áno. Predsa príroda!. Pozrite si, aké krásne ľadové kytice vyčarila na Zelenom plese. Šťastie, že nablízku bol Filip Hrebenda a jeho vnímavé fotooko.

Pohľad zhora na Tatry. Čo poviete? Vysoké Tatry ako by ich asi videli kozmonauti, keby ich tadeto navádzali na pristávanie. Na túto možnosť si „zašpásovali“ aj viaceré komentáre.

Autor fotografie Jozef Mak uvádza, že… „… vpravo dolu sú Belianky. Trochu vyššie tmavé lesy v Doline Bielej vody (Kežmarskej) a Doline Zeleného plesa. Uprostred skupina Kežmarských štítov. Pekne vidíme zjazdovky zo Skalnatého plesa do Lomnice. Trochu vyššie Lomnický hrebeň zakončený Lomničákom. Smerom hore Prostredný hrebeň zakončený masívom Ľadových štítov. Ešte vyššie Slavkovský, Gerlach, Končistá,… Kúsoček pod horným okrajom je uprostred Kriváň a kúsok doprava Svinica. Nad horným okrajom (nevidíme) Západné Tatry. Vysoké Tatry sú „ako na dlani“. Najvyšší úsek Karpatského oblúka prehnutý južným smerom… ako z učebnice zemepisu pre 7. triedu ZDŠ-ky.“

Tak si to pozrite. „Prekrásna je tá naša matička Zem,“ povzdychla si Martina Lepe.

No, prosím…? Láska do každého počasia a v každej ríši. Kvetoslav Slávka bol so svojím fotoaparátom na správnom mieste, čo ocenili aj komentáre Renáty Orieškovej, Olinky Bučekovej, Gabriely Lócziovej, Róberta, Kurica, Vladimíra Dulu či Heleny Krkoškovej.

Na výročie víchrice v Tatrách bola v Tatrách víchrica. Minulý víkend teda fujačilo ako v naozajstnej zime. Turisti zažívali skúšku vetrom, snehom, dažďom. Ako napríklad na záberoch Kataríny Kuzmovej, Estery Lukáčovej (Štrbské Pleso) alebo Filipa Hrebendu, ktorému sa podarilo pod Rysmi už v októbri zachytiť prvý mráz. Vyslúžil si za to pochvalu viacerých komentárov. 

Ľadová krása ožije na Hrebienku. Fotografia Imre Szilágyiho je pozvánkou na Tatry Ice Master. Uskutoční sa 26. – 28. januára 2024 na Hrebienku. Počas dvoch dní  ľadoví sochári z desiatich krajín vdýchnu život 50 tonám ľadu a premenia ich na 35 ľadových sôch. Podujatie bude doplnené bohatým sprievodným programom. Takže, ak nemáte iný plán, píšte si do diára – smer Hrebienok.    

Tatranský ľadový dóm je otvorený. A kým príde január, je tu aktuálna fotopozvánka – tiež na Hrebienok. Zverejnila ju Mária Badavská, ktorá si už bola pozrieť krásu Tatranského ľadového dómu. A Lucia Luci Grigláková, Marta Prelcová, Viera Sýkorová a Tatiana Merčáková sa pridali. Svojimi obdivnými komentármi.

Jesenné sčítanie kamzíkov vo Vysokých Tatrách

V Tatrách bude zimovať minimálne 926 kamzíkov

Foto: Správa Tatranského národného parku.

Na slovenskej strane narátali 659 jedincov, Poliaci do hárkov zapísali 267 kamzíkov.

Ráno 7. novembra 2023 vyrazila do tatranských dolín stovka sčítajúcich, väčšinu z nich tvorili pracovníci Správy TANAP-u, do terénu sa však pridali aj zamestnanci Horskej záchrannej služby, Lesov mesta Kežmarok, Lesov mesta Spišská Belá, ako i členovia dobrovoľnej stráže prírody a Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, zástupcovia neštátnych vlastníkov lesa a ďalší dobrovoľníci. Monitoring populácie endemického druhu bol na severnej strane Tatier v réžii pracovníkov poľského Tatrzańského Parku Narodoweho.

„Príroda nám dopriala dobré podmienky na rátanie, zrána síce v nižších polohách pršalo, ale dážď následne ustal a pretrhali sa aj hmly. Kamzíky boli na snehu dobre viditeľné, zdržiavali sa prevažne na miestach, kde bolo snehu menej, pretože tam si dokázali jednoduchšie vyhrabať potravu,“ vraví Erika Feriancová, zoologička Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

V sčítacej aplikácii do konca dňa pribudlo spolu 926 kamzíkov, z toho 659 na slovenskej a 267 na poľskej strane Tatier. „Môžeme jednoznačne aj tento rok konštatovať, že populácia kamzíka je uspokojivá. Samozrejme, boli by sme radšej, keby sme narátané počty mali minimálne nad hranicou tisíc jedincov, ale napriek tomu neevidujeme radikálny pokles kamzíkov,“ zhodnotila Feriancová.
Vlani na jeseň napočítali v celých Tatrách spolu 1 222 jedincov. Správa TANAP-u ráta kamzíky dvakrát ročne, vždy na jar a na jeseň. Jarné spočítanie sa zameriava na prírastky mláďat, jesenné zasa mapuje stav populácie kamzíka vrchovského tatranského pred zimou.
Zdroj: Správa Tatranského národného parku.

Dôsledky smršte vidieť v Tatrách doteraz.

Vrcholce stromov akoby lámala neviditeľná ruka. Alžbeta nechala v Tatrách spúšť

Aj po rokoch vidieť vo Vysokých Tatrách dôsledky víchrice z roku 2004. Ilustračné foto: Viktor Juriga

Horský vietor, ktorému dali meno Alžbeta, zničil Tatry 19. novembra 2004. Zomreli dvaja ľudia – na jedného vodiča padol strom a malo to tragický záver, v Nízkych Tatrách zahynul český turista.  Víchrica zničila vyše 12 tisíc hektárov lesa. Živel sa pripomenul aj minulý víkend. Mnohí turisti pre silný vietor nedokončili svoje túry.

Slovensko zasiahla 19. novembra 2004 silná veterná smršť. Najviac škody narobila vo Vysokých Tatrách. Vyžiadala si dva ľudské životy a len na území veľhôr zničila lesný porast na rozlohe 12 600 hektárov. Prírodná katastrofa zmenila veľhory na nepoznanie.

„Boli sme akurát v hoteli na večeri. Cez okná sme videli, že začal fúkať dosť silný vietor, upozorňovalo na neho aj rádio,“ spomína Braňo Šindel zo Žiliny, ktorý sa počas nej nachádzal v Tatranských Matliaroch. „Zrazu som si všimol, ako z jedného stromu odletel vrcholec. Akoby ho nejaká neviditeľná ruka odtrhla a zahodila do diaľky. Z ďalšieho stromu sa odlomila časť a padla medzi autá. Bol tam aj karavan, asi nebol pripevnený k autu, lebo vietor ho doslova nosil po parkovisku,“ spomína.

 

Pohľad na polámané stromy dodnes bolí. Ilustračné foto: Pavla Pernicová

Smršť prišla z Britských ostrovov a Slovenskom sa prehnala medzi 15.30 až 18. h. Ako uviedla TASR, kulminovala práve v Tatrách. Meteorologické stanice SHMÚ a Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u zaznamenali najväčšie nárazy vetra s rýchlosťou 170 km na Lomnickom štíte (2 635 m n. m.) a 200 km na Skalnatom plese (1 780 m n. m.). V oblasti hornej hranice lesa to bolo až 230 km/h.

Dopravná tepna Tatier bola pod drevom

Vietor vtedy vyvrátil, či vylámal lesný porast v páse tri – štyri kilometre široký a 40 km dlhý, čo predstavovalo 3,5 milióna kubických metrov dreva. Podľa TASR pás zničeného lesa kopíroval trasu tzv. Tatranskej magistrály, teda významnej dopravnej tepny Vysokých Tatier. Vývraty zatarasili všetky cesty od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu a poškodili elektrické vedenie. Výška závalov miestami dosahovala až šesť metrov. Na stometrovom úseku ležalo aj 300 popadaných stromov, opisuje katastrofu agentúra.

„V noci prichádzal vietor v návaloch. Bol to taký zvuk, akoby sa do stanice blížil vlak, ale nezastal v nej. Triaslo Triaslo oknami, možno aj celým hotelom,“ spomína na minúty hrôzy Braňo. Podľa neho to trvalo asi 20 minút, potom bolo rovnaký čas ticho a vietor sa vrátil s rovnakou silou.

Hoteloví hostia sa bránili pred črepinami matracmi

„Občas som počul rinčanie skla v hoteli. Z voľných postelí, gauča a foteliek sme povyberali matrace, do okien sa nedali dať, tak sme si z nich urobili také provizórne „múriky“ okolo postelí ako ochranu proti prípadným črepom alebo niečomu, čo by vletelo dnu oknom. Takto sme prežili do rána. Spať sa nedalo,“ opisuje Žilinčan.

Majitelia áut neveriacky krútili hlavami

Na pohľad ráno z okien hotela nikdy nezabudne. „Deň predtým sme mali z reštaurácie výhľad iba na les. Ráno sme videli z jednej strany Poprad a z druhej Lomnický štít. Zo zeme trčali pahýle stromov. Mesačná krajina. Mali sme ísť domov, ale dostali sme správy, že celé Tatry sú neprejazdné. Parkovisko bolo zasypané troskami stromov, majitelia áut sa len neveriacky pozerali,“ uzatvára besnenie živla a jeho dôsledky Braňo Šindel.

Záchranári, hasiči i dobrovoľníci mali plné ruky práce.  Pomáhali ľuďom v sanatóriách, hoteloch a obydliach, ktoré ostali odrezané od sveta. V Tatrách vyhlásili mimoriadnu situáciu, odvolali ju až 2. decembra.

Zamkovského chata vítala napriek rekonštrukcii skrehnutých turistov aj počas minulého víkendu. Ilustračné foto: Pavla Pernicová

Na výročie veternej kalamity akoby príroda chcela ľuďom opäť ukázať svoju silu. Minulý víkend počasie v horách opäť besnelo, mrzlo, snežilo, fúkal silný vietor. Mnohí návštevníci museli zmeniť svoje turistické plány.  

„V piatok sme sa vybrali deväťčlenná skupina kamarátov na plánovaný výstup na Téryho chatu. Po celý čas nám husto snežilo a zostávalo nám posledných 700 m ku chate, ale museli sme to otočiť, lebo už bola nulová viditeľnosť, chodník zavialo,“ spomína Gabika z Tepličky nad Váhom.

Nechceli riskovať, z túry sa vrátili

Víchrica bola podľa nej taká silná, že toto rozhodnutie bolo nevyhnutné. „Naviac, mali sme medzi sebou kamaráta, ktorý bol na takejto túre prvýkrát,“ pokračuje s tým, že im síce bolo ľúto, že do cieľa nedorazili, no rozhodli sa neriskovať a začali zostupovať. „Celí skrehnutí sme sa zohriali na Zamkovského chate a pokračovali ďalej. Napriek tomu, že sme na Terynku nedorazili, túra sa nám páčila a určite budeme na ňu spomínať,“ zakončila Gabika.

Horskí záchranári zasahujú v Nízkych Tatrách

Hory už dvíhajú varovný prst, turistom ide neraz o život

Foto: Horská záchraná služba

Sneh Tatry mení do krásy. No netreba sa ňou nechať úplne uniesť a preceniť vlastné sily. Už v prvých novembrových dňoch museli horskí záchranári ratovať turistov, ktorým hory ukázali varovný prst.

Popoludní 2. novembra bola Horská záchranná služba požiadaná o pomoc pre dvoch turistov, ktorí pri schádzaní z Veľkej Svišťovky smerom na Skalnaté pleso zišli z turistického chodníka. Ako uvádza jej portál, 66-ročný muž a 61-ročná žena z Maďarska sa dostali na miesto, odkiaľ už nedokázali pokračovať po svojich. Kým sa im vybila batéria v telefóne, stihli zavolať známemu a opísať miesto, kde sa nachádzali.

Pre silný nárazový vietor ale nebolo možné z paluby záchranárskeho vrtuľníka turistov lokalizovať, ani vysadiť záchranárov. Preto sa k nim vydali po zemi – najskôr terénnym vozidlom na Skalnaté pleso, potom pešo. Až neskoro v noci po niekoľkohodinovom pátraní sa podarilo dvojicu nájsť pod Folmarským hrebeňom.

„Boli mierne podchladení, ale schopní pohybu. V sprievode so záchranármi vystúpili na Veľkú Svišťovku a odtiaľ pokračovali na Skalnaté pleso a autom do Starého Smokovca. Akcia sa skončila až nad ránom,“ konštatuje sa na stránke Horskej záchrannej služby.

Horskí záchranári počas transportu turistky v Nízkych Tatrách. Foto: HZS

„Maďarský“ týždeň horských záchranárov pokračoval aj 5. novembra, keď prijali žiadosť o pomoc pre vyčerpanú 39-ročnú maďarskú turistku, ktorá sa nachádzala na hrebeni Nízkych Tatier. Spolu so skupinou prechádzala od Chaty M. R. Štefánika cez Ďumbier na Chopok a v oblasti Demänovského sedla už nebola schopná pokračovať. Nebola zranená, iba mierne podchladená. Na pomoc jej vyšli záchranári zo severnej aj južnej strany Nízkych Tatier.

Priebeh celej akcie komplikovali nepriaznivé poveternostné podmienky so silným nárazovým vetrom a snežením. Turistku transportovali na Chopok a odtiaľ kabínkovou lanovkou, ktorú prevádzkovateľ strediska mimoriadne spustil, do Krúpovej. Ďalej pokračovala na vlastnú žiadosť so skupinou svojich známych sama. 

Pátranie po turistovi z Austrálie sťažovala tma. Foto: HZS

O deň nato – 6. novembra – požiadal recepčný Hotela Popradské pleso o pomoc pre turistu z Austrálie, ktorý sa tam mal ubytovať. Na Popradské pleso smeroval po magistrále zo Sliezskeho domu a v oblasti Štôlskej doliny zišiel z chodníka a uviazol v kosodrevine, odkiaľ sa sám nevedel dostať.

„Bol aj značne vyčerpaný a podchladený, keďže v horách vládlo mimoriadne nepriaznivé počasie – fúkal silný vietor, snežilo a teplota sa pohybovala pod bodom mrazu. Turista nebol vystrojený do takýchto podmienok. Našťastie vedel poskytnúť svoju polohu, čo značne urýchlilo postup záchranárov k nemu,“ uvádza Horská záchranná služba.

Záchranári k 22-ročnému turistovi smerovali zo Starého Smokovca. Dostali sa k nemu neskoro v noci. Keďže ale predpokladali, že cesta a pátranie bude dlhšie trvať a hrozil rozvoj hypotermie, aktivovali  ECMO pracovisko v Banskej Bystrici a Košiciach, kde by bol pacient v prípade potreby smerovaný. Poskytli mu neodkladnú starostlivosť, s ich pomocou bol ale schopný zostupu do Vyšných Hágov, kde si ho s podozrením na omrzliny končatín prevzala posádka RZP.

Našťastie sa tieto záchranárske výjazdy neskončili tragicky, ale sú príkladom toho, ako môžu hory človeka, ak nie je dobre pripravený, zradiť. Turistiku v Tatrách zmenila zimná uzávera, ale aj prechod z letného na zimný čas, preto treba túry vždy dobre naplánovať od skorého rána a s ohľadom na predpoveď počasia a kondíciu. Dôležitá je tiež výbava – teplé oblečenie, pevná obuv, dostatok tekutín, ale aj retiazkové „nesmeky“, prípadne stúpacie železá, a čelovka. Pamätať treba tiež na dobitú batériu v mobile, inštalovanie aplikácie Horskej záchrannej služby a poistenie.

chodnik-skaly-1024x647

Úsek Tatranskej magistrály pri Hrebienku uzavreli

Foto: Správa Tatranského národného parku.

Po zosuve časti červeno značeného turistického chodníka zhruba vo vzdialenosti dvesto metrov od Hrebienka smerom k Rainerovej chate sa situácia v ostatných dňoch zhoršila.

Odtrh sa zväčšil a priamo na úsek Tatranskej magistrály spadli v utorok 14. novembra masívne skalné bloky. „Odborníci z Horskej záchrannej služby preverili stav chodníka priamo na mieste a odporučili nám frekventovanú trasu uzavrieť, čo, samozrejme, rešpektujeme a s touto možnosťou sme aj počítali,“ vyjadril sa Peter Spitzkopf, námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Obchádzka červeno značeného turistického chodníka povedie z Hrebienka po zelenej značke okolo Bilíkovej chaty a Vodopádov Studeného potoka. Túra sa tak návštevníkom najstaršieho slovenského národného parku predĺži zhruba o 15 minút. „Prosíme turistov, aby uzáveru a obchádzku rešpektovali. Naozaj nemá zmysel pre štvrťhodinu riskovať život. Nad chodníkom sa stále nachádzajú uvoľnené skaly a hrozí i ďalší zosuv chodníka,“ vyzval Spitzkopf.

Uzáveru úseku Tatranskej magistrály i jeho obchádzku práve v teréne vyznačujú pracovníci Strediska starostlivosti o turistickú infraštruktúru, ktorí majú v rámci Správy TANAP-u na pleciach väčšinu prác súvisiacich s chodníkmi, altánkami, pútačmi či mostíkmi v Tatranskom národnom parku.

Zdroj: Správa Tatranského národného parku.

Ako sa tvorí podcast S batohom cez hory

Zábava na voľný čas? Aj to, no najmä učia láske k horám

Vladko Suchanič spoluvytvára podcasty S batohom cez hory od leta 2021, Tánička Altusová sa k nemu pridala pred pár mesiacmi. Foto:  MKreo

„Milí nielen turisti a turistky“, týmito slovami sa prihováral v prvých podcastoch v lete 2021 vtedy iba 11-ročný Vladko Suchanič. Ukecaný chlapec, ktorý svoju záľubu v čítaní kníh skĺbil s túrami do Tatier, a o tom, čo sa na cestách dozvedel a zažil, rozprával svojim poslucháčom. Neskôr sa k nemu pridala Tánička Altusová, ktorá má veľký vzťah k čistote hôr a ekológii vôbec. Odvtedy sa spolu vydávajú na cesty, aby najmä deťom rozprávali o tatranských túrach a zaujímavostiach v podcaste S batohom cez hory.

Nie je tajomstvom, že podcast je určený pre deti, ale aj pre starostlivých rodičov, ktorí hľadajú kvalitný obsah pre svoje ratolesti. Má inšpirovať novú generáciu a byť rozumnou náhradou súčasného bezmyšlienkového detského obsahu na sociálnych sieťach. Posolstvom podcastu, ktorý mladí tínedžeri vyrábajú pre portál www.cezhory.sk, je okrem zábavy rozvíjať v deťoch i dospelých pozitívny vzťah k našim Tatrám. 

Spomenieš si na prvý výlet do Tatier?

Vladko: Rodičia ma odmalička brávali do Tatier na dlhé aj krátke túry. Na to, keď som bol batoľa v nosiči si, samozrejme, nespomínam, ale fotky v rodinnom albume hovoria za všetko. Keď som bol starší a musel som do kopcov šliapať, tak sa mi veľakrát nechcelo. Ešte to ušlo, keď išla väčšia skupina detí, ale mnohé celodenné hrebeňovky som dosť neznášal. Teraz, keď som starší, idem už aj sám do lesa, aj niekoľkokrát do týždňa. Mám psa Peggy, ktorá sa navyše potrebuje vybehať.

Tánička: Mňa rovnako naši už odmalička ťahali do prírody a do Tatier, hlavne tatino. Sú nesmierne krásne a veľmi rada sa do nich vraciam. Majú úžasnú atmosféru. Ale priznám sa, že nedávno som bola v Tatrách a robili sme len nenáročné prechádzky. To bol tiež super zážitok.

Ste iba tínedžeri, čo vás baví na podcastoch, ktoré nahrávate?

Vladko: Hlavne to robím so super partiou ľudí, ako je Tánička, zvukár Jarko Kizek a dramaturgička Peťa Tvrdá, takisto sa mi páči, že sa prihovárame práve deťom. Dnes sa už do hôr na túry teším a viem, že je to aj preto, že mi ich rodičia odmalička vštepovali. Chcel by som, aby bolo čoraz viac detí, ktoré budú mať radi naše Tatry.

Tánička: Chodíme aj medzi deti, keď sú nejaké festivaly, a deti sa naozaj zapájajú, a vidno že ich to zaujíma. Alebo keď niekde spomeniem, že nahrávam podcasty o Tatrách, tak sa hneď pýtajú, že čo a ako a kde a kedy a už aj niekoľkokrát pochválili, že je super, keď mladí robia niečo takéto. 

Ak by ste sa mali rozhodnúť ešte raz pre podcasty, išli by ste opäť do toho?

Tánička: Určite áno. Obaja chodíme na literárno-dramatický odbor na Základnej umeleckej škole Ferka Špániho v Žiline. Nahrávať spolu podcasty je akoby sme pracovali ako dospeláci v tomto odbore. Baví nás to oboch.

V podcaste sa doberáte. Platí to aj mimo mikrofónu?

Vladko: Scenár je postavený tak, že si ma Tánička má neustále doberať. Tak si ma doberá.

Tanička: Ja jeho…? No áno, ale ja si ho doberám aj bežne, mimo mikrofónu. Stále si ho doberám. (smiech)

Vladko: Je to pravda. No, čo už, zvykol som si, že mi robí zle.

Tanička: Priznávam, trošičku aj hej. Vnímam ho ako staršieho brata. Ja som, naopak, jeho mladší súrodenec. A ako to už býva, poštuchujeme sa. Vyzerá, že Vladko je tak trochu stotožnený s tým, že mu niekto robí zle. (smiech)

Tánička Altusová a Vladko Suchanič sú v lese ako doma. Foto: MKreo

Ktoré miesto v Tatrách vám najviac učarovalo?

Vladko: Bol to výstup na Téryho chatu. Alebo aj Zamkovského chata je fajn a cestou k nej Rainerova chata. Páčil sa mi ten výstup a nebol až taký hrozný, svietilo vtedy slnko. Napriek tomu, že som v Tatrách pečený-varený, tak mám smolu, lebo nikdy som nevidel líšku Elišku, ktorá sa často túla pri Rainerke. Príde mi to už ako kliatba. Vždy ju tam chcem nájsť, ale ešte sa mi to nepodarilo. Raz okolo nás prebehla cestou na Zbojníčku, ale to bol len okamih a to asi nebola ona.

Tánička: Mne najviac asi učarovala Zbojnícka chata. Keď sme tam išli s ocinom, bolo pekne, ale vydali sme sa na ňu neskoro, tak nás zastihla tma. Priznám, trochu som sa bála, aj som sa párkrát pošmykla. Vtedy mi nebolo všetko jedno, ale nakoniec sme sa na tom s ocom dobre zasmiali. Takže to bolo také fajn.

Vladko: Ja som v Malej Studenej doline zle skočil na skalu pri potoku a jednou nohou som do neho spadol. 

Tánička: No ale veď to sa nesmie… Do tatranského plesa alebo potoka nesmieš. Máme o tom dokonca podcast!

Vladko: To predsa viem. Nekúpal som sa v ňom, to by som nikdy neurobil. Ja som do vody neskočil, iba som si trochu namočil nohu, keď som sa pošmykol. Našťastie sa to stalo po ceste naspäť z túry, ale aj tak som mal nohu ešte dlho mokrú.

Tánička: No teda…

V ankete podcast roka v kategórii Miláčik ste získali 6. miesto. Vedia o vašej podcasterskej činnosti spolužiaci?

Tánička: Bývalí spolužiaci sa o tom dozvedeli, ale až ku koncu školského roka. Netušili, že ide o celoslovenskú záležitosť. Od septembra chodím na strednú školu. Moji terajší spolužiaci o tom ešte nevedia.

Vladko: Väčšina mojich spolužiakov o tom vie. Hoci, ktovie, nerozprával som sa s každým žiakom v škole. Niektorí reagovali, že jupí…, už je zasa štvrtok, bude ďalší podcast. Teraz mi to už nehovoria, asi si zvykli. 

V podcastoch preberáte, ako sa správať v horách, po akých trasách chodiť, kde a čo ochutnať… Viete si prestaviť, že by ste si vyskúšali prácu horského vodcu?

Vladko: Raz by som to chcel vyskúšať. Ale raz by mi úplne stačilo. Myslím si, že je to oveľa náročnejšie, ako si ľudia predstavujú.

Tánička: Predstaviť by som si to vedela, ale neviem, či by to dobre dopadlo pre tých turistov. Zaujímavé by to bolo, ale je to veľká zodpovednosť. Iba mi tak chodí hlavou, že taký horský vodca musí na sto percent poznať trasy, po ktorých vodí turistov, musí odhadnúť, čo na nich číha, musí ich vedieť ochrániť. Má v rukách ich život. A to je veľmi, veľmi náročné.

Vladko: A to ešte nespomíname zmeny počasia, ktoré sú v Tatrách bežné. A búrky v lete… Také túry by sme museli odvolať. Moja mamina s kamarátkou išla nedávno na Gerlach s horským vodcom a ten ich kvôli počasiu vrátil z Gerlachovského kotla.

Tánička: Ale to nie je len o búrke. Predstav si, že teraz sa tam niekto šmykne, spadne… A bude pomaly sťahovať dole celú skupinu, tí začnú panikáriť, a ak k tomu nemáš poriadne pochodené hory, tak je to hotová katastrofa. Tomu vodcovi nie je čo závidieť.

Vladko: A hlavne na takúto prácu vodcu potrebuješ mať aj kvalifikáciu, skúsenosti. A tie nemáme…

Akého hosťa by ste si vedeli predstaviť ako hosťa podcastu?

Vladko: Zaujímavý by bol napríklad nejaký turista, ktorý sa v horách vyzná. Alebo aj chatár a rozprávali by sme sa o chate. Alebo možno by sme mohli vybrať takého, ktorý ešte nikdy nebol v horách, a bavili by sme sa v podcaste o tom, že nevie o horách skoro nič. Žeby nejakého youtubera,

čo nechodí do Tatier? Ale je vôbec niekto taký?

Tánička: Ja by som si vedela predstaviť nejakého strážcu lesa alebo nosiča. Príhody nosičov musia byť fakt super. Alebo potom môžeme osloviť aj nejakého kníhkupca, ja takého poznám. Vždy, keď prídem do kníhkupectva, tak mi dá tip na knižky v štýle: pozrite sa, teraz vyšla nová knižka, aké je to úžasné, krásne… Viem, že rozhovor s ním by bol určite zaujímavý.

Čo by ste odporučili svojim poslucháčom? Taký váš tip na dobrú túru…

Vladko: Ja by som im rozhodne odporučil výstup na Téryho chatu. Aj na Rainerovu a Zamkovského chatu. Sú postupne na jednej trase. Pre mňa je to vždy zážitok, zaiste bude aj pre druhých.

Tánička: Ja by som im odporučila, aby sa pred túrou na parkovisku obhadzovali šiškami. Aspoň sa dobre rozcvičia, lebo v lese sa už musia správať slušne. My sme to s Vladkom skúsili a bola to celkom sranda. Aj keď to možno trochu zabolí. Stojí to za to. (Smiech)

Vladko: Ale pozor! S jedným chlapcom som sa nedávno obhadzoval a bol dobrý. Takmer ma trafil do oka.

Tánička: Ale ja som ťa do oka netrafila.

Vladko: No, lebo si ma netrafila.

Tánička: Trafila som ťa trikrát!

Vladko, a aká je Tánička jedným slovom?

Usmievavá.

Tánička, aký je Vladko?

Priateľský a dobrý kamoš.