Chata Plesnivec, jediná vysokohorská chata na území Belianskych Tatier

Tip na sviatočnú túru: poďte s nami na Plesnivec

Konkrétne na chatu Plesnivec, jedinú vysokohorskú chatu na území Belianskych Tatier. Nachádza sa v závere Doliny Siedmich prameňov, najjednoduchší prístup k nej je z obcí Tatranská Kotlina a Kežmarské Žľaby, pokojne aj s deťmi.

Ide o jednu z najľahšie dostupných chát vo Vysokých Tatrách. Keďže sú sviatky, vyberáme pre vás najkratšiu možnú cestu – z Tatranskej Kotliny. Zvládnuť by ste ju mali smerom hore za hodinu a pol. Zaparkovať môžete v obci na verejnom platenom parkovisku pri hlavnej ceste v lokalite Biela voda. Dá sa sem dostať aj autobusom.

Od zastávky autobusu začína turistický chodník, ideme najprv po modrej značke. Ak ste ešte neboli v Belianskej jaskyni, tak to máte odtiaľto na skok, otvorená je celoročne. Ale späť k ceste na chatu Plesnivec, miernym stúpaním prídeme k rázcestiu Šumivý prameň, tu sa preorientujeme na zelenú značku. Stúpanie je ešte trochu strmšie, kým odbočíme na lesný chodník. Odtiaľto je to už pohodová prechádzka s miernym stúpaním až k chate.

Otvorená je aj počas veľkonočných sviatkov, dá sa tu najesť, napiť, aj ubytovať. Známe sú hlavne typické parené buchty. Zaujímavosťou už po ceste je Sedem prameňov kúsok pod chatou, keď ste už na mieste, nenechajte si ich ujsť. Po ceste určite stretnete viacero turistov rôznych národností, ako sa to stalo nám. Vždy je dobré vymeniť si zopár skúseností alebo len pozdravov a úsmevov.
Ak máte čas a chuť pokračovať ďalej, z chaty Plesnivec môžete ísť na Veľké Biele pleso alebo do Doliny siedmich prameňov.

Autor titulnej fotografie: Peter Tobis.

Tatry počas sviatočného víkendu

Výstrahy záchranárov na Veľkú noc

Počas sviatkov budeme aj v Tatrách zobliekať vetrovky. Má byť slnečno, teplo, vo Vysokých a Západných Tatrách mierne a v Nízkych Tatrách malé lavínové nebezpečenstvo. No fúkať má silný vietor, na ktorý si treba dávať pozor najmä na túrach.

Vo veľhorách nás čakajú krásne sviatky. Dnes sa síce slniečko miestami bude skrývať za oblakmi, ale postupne sa vyjasní a návštevníci Tatier si budú môcť užívať v osadách i kopcoch hrejivé lúče slnka. Stredisko lavínovej prevencie vyhlásilo výstrahu pred lavínovým nebezpečenstvom, no vo Vysokých a Západných Tatrách pôjde mierne a v Nízkych Tatrách malé lavínové nebezpečenstvo.

Na hrebeňoch hôr má fúkať búrlivý južný vietor rýchlosťou 25 metrov za sekundu. Horská záchranná služba upozorňuje turistov a skialpinistov, že povrch snehu v najvyšších polohách je tvrdý aj zľadovatený, preto hrozí nebezpečenstvo úrazu. A napriek tomu, že v kalendári je jar, v horách treba mať kompletnú zimnú výstroj.

Stále platí, že Chata Plesnivec je do júna čiastočne uzavretá, prevádzkujú ju iba počas víkendov. Za Hrebienkom je v smere na Rainerovu chatu strhnutá časť chodníka, hrozí tam ďalší zosuv, odporúča sa použiť spodný chodník okolo Bilíkovej chaty.  Modrý chodník v Pieninskom národnom parku z Lesnice cez sedlo Cerla do Červeného Kláštora je ťažko priechodný.

V Západných Tatrách je zelený turisticky značený chodník Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) zle značený, s obmedzenou priechodnosťou pre popadané stromy, strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

Pre popadané stromy je ťažko priechodný aj turisticky značených chodník z Ludrovej na Salatín. Horskí záchranári tiež upozorňujú, že niektoré turistické trasy v Nízkych Tatrách boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

Autor titulnej fotografie: Mária Šafáriková Rajtárová

kviz o tatranskych plesach

Uhádnete tieto tatranské plesá?

Tatranské plesá patria k obľúbeným turistickým cieľom vo Vysokých, Západných ale i Nízkych Tatrách. V zime je na nich hrubá vrstva ľadu a snehu, no v lete sa ich hladina leskne pod horúcim slnkom. V našom kvíze si môžete vyskúšať, ako dobre poznáte tatranské plesá.  Uhádnete všetky?

Stlačte "začať kvíz" a uhádnite, ktoré pleso sa nachádza na fotografii

Trúfnete si ?

1. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Zelené pleso

2. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Skalnaté pleso

3. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Štrbské pleso

4. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

žabie plesá

5. Ktoré pleso sa nachádza na fotografii?

Jamské pleso

Vaše skóre je

Priemerné skóre je 76%

Koniec

Inštalovanie fólií v osade Hliník

Migranti na tatranských cestách. Pozor na nich? Sú chránení!

Jarný ťah sa začal. Obojživelníky, ktoré migrujú na liahniská, ohrozuje cestná premávka. Frekventované úseky pretínajúce migračné trasy týchto živočíchov Správa TANAP-u zabezpečila zábranami na odchytávanie žiab.

Mnoho obojživelníkov každý rok hynie pod kolesami áut. Ich migračné trasy, ktorými smerujú na liahniská, pretínajú frekventované cesty. Preto strážcovia prírody zo Správy Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici v minulých dňoch inštalovali zábrany na odchytávanie žiab. „Snažia sa tak eliminovať straty na počtoch živočíchov, ktoré sú dôležitou súčasťou ekosystému,“ informuje TANAP.

Skokany hnedé pri párení
Skokany hnedé pri párení. Autor fotografie: TANAP

Strážcovia prírody inštalovali v minulých dňoch na Orave a Liptove pri cestách fólie, ktoré zabránia žabám pri prechode cez cestu. Odchytené živočíchy potom bezpečne prenesú k vodným plochám, kde nakladú vajíčka. V minulom týždni tak zabezpečili cestu v rámci liptovskej obce Bobrovník, v časti Hliník a v Bobrovci oproti malej vodnej nádrži na Jaloveckom potoku, ktorý miestni poznajú ako Baywatch.

Malá vodná nádrž na Jaloveckom potoku v Bobrovci - Baywatch
Malá vodná nádrž na Jaloveckom potoku v Bobrovci - Baywatch. Autor fotografie: TANAP

Správa TANAP-U ďalej informuje, že pribudli aj odchytávacie fólie na Zverovke na Orave a bol zabezpečený aj akvapark v Oraviciach. „Jemné zmysly tam totiž skokany hnedé navigujú do termálnych bazénov. Zhruba tristo metrov dlhá fólia by mala žaby ochrániť pred istou smrťou v horúcich vodách,“ uvádza TANAP.

Hotové zábrany na Zverovke
Hotové zábrany na Zverovke. Autor fotografie: TANAP

Autor titulnej fotografie: TANAP

Horskí záchranári v žľabe Satana

V žľabe Satana sa smrteľne zranil český horolezec

Pád dlhý takmer 500 metrov v žľabe Satana smerom do Mlynickej doliny si všimli náhodní turisti. Okamžite zalarmovali horských záchranárov.

Horská záchranná služba na svojom portáli informuje, že dnes bola požiadaná o pomoc pre 49-ročného českého horolezca. V žľabe Satana z neznámych dôvodov utrpel pád smerom do Mlynickej doliny, odhadom išlo o 400 až 500 metrov. Všimli si ho náhodní turisti, ktorí ihneď zalarmovali horských záchranárov.

Na pomoc zranenému vyštartovala Vrtuľníková záchranná zdravotná služba
Na pomoc zranenému vyštartovala Vrtuľníková záchranná zdravotná služba. Autor fotografie: HZS

Z Popradu  okamžite vzlietla posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, ku ktorej sa po medzipristátí v Starom Smokovci pridal aj horský záchranár a smerovali na miesto pádu. Svedkovia nehody medzitým začali s resuscitáciou, v ktorej pokračovali až do príchodu záchranárov.  Lekár a záchranár boli na miesto vysadení za pomoci palubného navijaka. Žiaľ, ako uvádza portál HZS, lekár  u pacienta konštatovať smrť.

Telo nebohého následne transportovali do Starého Smokovca a odovzdali príslušníkom Policajného zboru SR.

Autor titulnej fotografie: HZS

Polárna žiara vlani nad Tatrami. Takto ju bolo vidieť od Popradu

To ste ešte nevideli: polárna žiara nad Tatrami

Nebolo a ani v budúcnosti to nebude také nebeské divadlo ako na severe – v Nórsku, na Islande či vo Fínsku. Ale polárnu žiaru máme aj na Slovensku. Posledne sme ju mohli pozorovať v noci z nedele na pondelok. Počasie ale veľmi neprialo. V minulom roku prbližne o takomto čase to bol iný úkaz.

Meteorológovia polárnu žiaru avizovali a upozornili, že vidieť ju bude predovšetkým v severnej polovici Slovenska a na vyvýšených miestach na severnom obzore. Najlepšie podmienky na pozorovanie mali mať Nízke a Vysoké Tatry, lebo v noci z 24. na 25. marca, teda z nedele na pondelok, mala byť v horách na severe najmenej oblačnosti. Aspoň v prvej časti noci.

Nebolo to ale ideálne. Oblačnosť dorazila skôr, čo oslabilo pozorovanie polárnej žiary, no z poľskej strany Tatier tento úkaz videli lepšie.

Ako vzniká polárna žiara, a prečo na ňu nemajú patent iba krajiny severných zemepisných dĺžok?  Ako uvádza imeteo.sk, v sobotu zaznamenali vedci na Slnku výron žiarenia najvyššej kategórie, čo spustilo rýchlu slnečnú búrku smerujúcu k našej planéte. Rýchlosť slnečného vetra vyskočila z 530 na niečo vyše 800 km/s, čo je podľa portálu jedna z najvyšších hodnôt v tomto slnečnom cykle.

Geomagnetická búrka spôsobila, že sme mohli byť, ak by Slovensko nezatiahli mraky, hneď po západe slnka v prvej polovici noci svedkami nádherného nebeského divadla. Ale kúsok z neho Tatranci a návštevníci veľhôr predsa len zažili.

Autor titulnej fotografie: Martina Blašková

Horskí záchranári riešili kolapsový stav pacienta na Štarte v Tatranskej Lomnici

Ľudia sú nepoučiteľní! Opäť ťažký víkend Horskej záchrannej služby

V slovenských horách je snehu málo, lyžiari, snowboardisti a skialpinisti majú jediný cieľ – Tatry. A do štatistík Horskej záchrannej služby pribudli počas uplynulého víkendu ďalšie výjazdy k ľuďom, ktorí potrebovali pomôcť. Dôvod? Často smola, zhluk okolností, ale aj riskovanie, zlý odhad kondície, možností a počasia.

V nedeľu popoludní bol na tiesňovú linku HZS nahlásený úraz 23-ročného slovenského skialpinistu. „Počas lyžovania Ypsilonu zo Salatína smerom so Salatínskej doliny si spôsobil úraz kolena. S pomocou oznamovateľov ešte zostúpil pod žľab, kde počkal na záchranárov,“ uvádza portál Horskej záchrannej služby. Záchranári sa k mužovi dostali pomocou snežného skútra, končatinu mu zafixovali a transportovali ho na Zverovku.

„Odtiaľ už na vlastnú žiadosť pokračoval sám,“ uzatvára informácia.

Skialpinista si počas lyžovania Ypsilonu zo Salatína smerom so Salatínskej doliny spôsobil úraz kolena
Skialpinista si počas lyžovania Ypsilonu zo Salatína smerom so Salatínskej doliny spôsobil úraz kolena. Autor fotografie: HZS

Horšie skončil skialpinista vo Furkotskej doline. Aj k nemu smerovali záchranári v nedeľu popoludní. Padol z vrcholu Predného Soliska smerom do Furkotskej doliny, poranil si hlavu, ruku a mal aj viac iných zranení. Horskí záchranári požiadali o pomoc posádku poľského TOPR-u. Ošetrili ho a evakuovali z terénu. „Skialpinista bol po medzipristátí v Starom Smokovci odovzdaný do starostlivosti našej rýchlej lekárskej pomoci a smeroval do nemocnice v Poprade.   

Skialpinistu vo Furkotskej doline zachraňovali Poliaci.
Skialpinistu vo Furkotskej doline zachraňovali Poliaci. Autor fotografie: HZS

V sobotu mali naši horskí záchranári „žatvu“, najmä v Tatranskej Lomnici.  Riešili napríklad kolapsový stav na Štarte. 37-ročný slovenský skialpinista na zjazdovke skolaboval a stratil vedomie. Ihneď k nemu vyrazili záchranári, ktorí slúžili v stredisku, pacienta vyšetrili a poskytli mu neodkladnú zdravotnú starostlivosť a odtransportovali ho k sanitke záchrannej zdravotnej služby, ktorá ho odviezla na ďalšie vyšetrenia do nemocnice.   

Záchranári na Štarte v Tatranskej Lomnici
Záchranári na Štarte v Tatranskej Lomnici. Autor fotografie: HZS

Podvečer dorazila k záchranárom žiadosť o pomoc pre 35-ročného poľského lyžiara, ktorý si pri páde zlomil nohu na zjazdovke z Lomnického sedla. Stredisko už bolo v tom čase zatvorené, preto horskí záchranári požiadali jeho prevádzkovateľa, aby zraneného Poliaka zviezol k lieviku a mimoriadne spustil lanovku, aby sa dostali k pacientovi. Rovnakou cestou ho po ošetrení zviezli do Tatranskej Lomnice, kde ho odovzdali posádke rýchlej zdravotnej pomoci.   

Zásah záchranárov v Lomnickom sedle
Zásah záchranárov v Lomnickom sedle. Autor fotografie: HZS

V sobotu potrebovala pomoc lyžiarka v Kotline Piatich Spišských plies. Požiadal o ňu horský vodca, ktorý nahlásil, že si poranila nohu v oblasti členka. Pre nepriaznivé počasie nemohol do oblasti štartovať vrtuľník, preto k zranenej vyrazili štyria záchranári pozemne a zároveň požiadali o spoluprácu poľskú vrtuľníkovú službu, keďže z poľskej strany Tatier bolo možné záchranársky vrtuľník použiť. „Medzitým horský vodca pomohol zranenej žene zostúpiť na Téryho chatu. Tu si ženu po prílete vrtuľníka prevzali do starostlivosti poľskí záchranári a letecky ju transportovali na heliport do Starého Smokovca, odkiaľ už s našou posádkou rýchlej zdravotnej pomoci pokračovala na ďalšie ošetrenia.   

Autor titulnej fotografie: HZS

Rekonštrukcia Cesty slobody sa má v tomto roku skončiť

Cesta slobody hotová! Tešiť sa môžeme na odpočívadlá z ríše zvierat

Stretneme sa na Medveďovi, u Orla či Kamzíka alebo Rysa. Aj takéto odkazy si možno budú dávať vodiči na trase do Vysokých Tatier. Tak sú nazvané odpočívadlá, ktoré vznikli popri Ceste slobody počas nedávnej rekonštrukcie tejto magistrály. Už je takmer pred dokončením.

Na spomínaných odpočívadlách nájdu návštevníci Vysokých Tatier v budúcnosti nielen parkovacie miesta, ale aj atraktívne oddychové zóny s prístreškami, detskými ihriskami, stojanmi na bicykle, odpadkové koše i toalety. Na všetko bude dohliadať kamerový systém.

Odpočívadlá sú síce potrebnou súčasťou servisu pre motoristov, no pri rekonštrukcii Cesty slobody neboli najdôležitejšie. Tatranská cestná magistrála, ktorá prepája všetky tatranské osady od Podbanského po Lysú Poľanu, rekonštrukciu potrebovala už ako soľ. Komplexnú.

Rekonštrukčné práce prebiehali za plnej premávky
Rekonštrukčné práce prebiehali za plnej premávky. Autor fotografie: Prešovský samosprávny kraj

Urobme si na chvíľu exkurz do histórie, lebo cesta má členitú históriu. Vyvinula sa z pašeráckej prte a prvé správy o chodníku v tejto oblasti, nazývali ho Zbojníckym, pochádzajú zo 16. storočia. No myšlienka pospájať vznikajúce tatranské osady sa do reality dostala až po dokončení Košicko-bohumínskej železnice.

O začiatky výstavby spojnice medzi niektorými osadami sa zaslúžil Uhorský karpatský spolok. Existujúci chodník majitelia lesov dali prestavať na dva metre širokú jazdeckú cestu, ktorú dokončili v roku 1885. Neskôr ju prestavali na vozovku širokú štyri metre. Časom pribúdali nové úseky, menili sa aj parametre cesty a Wikipédia uvádza, že prvé auto prišlo do Starého Smokovca v roku 1900 a v roku 1906 do Tatranskej Lomnice. Prvá autobusová linka spojila Starý Smokovec so Spišskou Novou Vsou v roku 1912.

Cesta slobody sa vtedy nazývala Turistická cesta. Postupne ju rozšírili na 6 metrov, potom na osem už aj pre automobily a v takom stave ju po prvej svetovej vojne prevzal československý štát. Vtedy bola  premenovaná, podľa spomienok českého redaktora a vydavateľa adresárov, miestopisov a turistických máp Aloisa Chytila, ktorý veľkú časť svojho života prežil vo Vysokých Tatrách, na Cestu slobody – na pamiatku oslobodenia Slovenska.  

Šesť zo siedmich úsekov rekonštrukcie je hotových
Šesť zo siedmich úsekov rekonštrukcie je hotových. Autor fotografie: Prešovský samosprávny kraj

Cestu postupne prestavali na bezprašnú, asfaltovú, ale až v súvislosti s Majstrovstvami sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970 prešla radikálnou prestavbou a predĺžili ju na západ zo Štrbského Plesa do Liptovského Hrádku. Stavbári sa s plánmi masívnej rekonštrukcie na ňu vrátili po viac ako polstoročí – v roku 2022.

A sme v súčasnosti.  Komplexná modernizácia je takmer hotová, motoristi vynovenú cestu začali využívať už pred zimou. Bola rozdelená do siedmich úsekov a v rámci Prešovského samosprávneho kraja ide o najvýznamnejší infraštruktúrny projekt za posledné roky, ktorý financoval prevažne zo zdrojov Európskej únie s prispením štátu a kraja.

Zhrňme to. Cesta slobody sa rekonštruovala od Podbanského po Tatranské Matliare, čo je 43-kilometrový úsek, stála takmer 45 miliónov eur. Pracovalo na nej päť zhotoviteľov a prácu skončili v rekordnom čase, za dva roky. Motoristi síce kritizovali, že v sezóne majú pre stavbárov sťažený prístup do Vysokých Tatier, ale, povedzme si: Kedy nie je vo Vysokých Tatrách sezóna?

Šesť zo siedmich úsekov je hotových, vo finále pri rekonštrukcii pracovalo na ceste denne okolo 500 robotníkov. „Zápasili s množstvom áut, cyklistami, motoristami, ale ukázali, že sa to dá,“ uviedol pre magazín PO kraji Marcel Horváth, riaditeľ Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja. Siedmy dokončia tento rok, je hotový na 70 percent, a zrealizujú v rámci neho aj konštrukčne náročnejšie práce na dvoch mostoch.

Čo zahŕňala komplexná modernizácia? Okrem výmeny asfaltu aj opravu viacerých mostov, múrov, priepustov, poloestakády a už spomínané odpočívadlá – Orol, Medveď, Rys a Kamzík.  Na konci minulého leta sa pod Tatrami začala tiež plánovaná výsadba nových drevín, ktorá nahradí nútený výrub 249 stromov a kríkov za horizontom životnosti. Celkovo bude nových stromov až dvetisíc.    

Autor titulnej fotografie: Prešovský samosprávny kraj

Kežmarský hrad navštevujú aj lovci duchov

Tento hrad pod Tatrami navštevujú aj lovci duchov

Príbehy a legendy patria asi ku všetkým zámkom a hradom, výnimkou nie je ani ten Kežmarský. Žilo sa tu stovky rokov, stalo sa tu veľa vecí, niektoré z nich tu možno zostali dodnes.

Čierna pani s kľúčmi, zamurovaná Beata Laska, poklady ukryté v tajných chodbách a ďalšie príbehy majú vraj presah až do dnešných dní. Svedčia o tom skúsenosti zamestnancov i návštevníkov hradu stojaceho v centre mesta, do ktorého chotára patrila v minulosti aj časť Vysokých Tatier.

Viacerí upozornili na kroky, ktoré počuli vo vnútri alebo na vonkajších balkónoch, ale nikoho nevideli. Iní návštevníci vraj natočili na mobil postavu na balkóne, ktorá vyzerala trochu ako opar. Jedni ju videli, iní nie. „Niečo na tom musí byť. Napríklad vstupná veža je miestom, ktorému sa mačky a psy zámerne vyhýbajú alebo vrčia,“ prezradila riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová.

Hrad navštívili aj lovci duchov, ktorí tvrdia, že na svojich prístrojoch zachytili postavy a hlasy, ktoré sa nedajú len tak vysvetliť. Medzi takéto javy patrí aj spustenie alarmu bez akejkoľvek príčiny v čase ich návštevy hradu.

Pohľad z veže na Kežmarský hrad a jeho nádvorie. Foto: autor.
Pohľad z veže na Kežmarský hrad a jeho nádvorie. Foto: autor.

Rozprávky i Krvavé dejiny
Počas roka majú na hrade bohatý program. Konajú sa tu úspešné podujatia, na Veľký piatok 29. marca je naplánovaná Krížová cesta na nádvorí, ktorú každý rok navštívia stovky ľudí. Na začiatku júna pri príležitosti MDD tu hrajú rozprávky, je to tiež veľmi obľúbená akcia. Expozície sa zmenia na rozprávkové kráľovstvo, každá miestnosť je iná, sú tu postavy, ktoré sprevádzajú návštevníkov.

„Snažíme sa prilákať rôzne vekové kategórie. Nie všetci návštevníci inklinujú k histórii, pre nich organizujeme večerné divadelné predstavenia, ktoré sa volajú Krvavé dejiny. Toto leto sa budú konať od 10. do 13. júla v noci, bude to už 20. ročník. Je to spracovanie historického príbehu do divadelnej podoby prístupné pre divákov od 15 rokov,“ vysvetlila Erika Cintulová.

Akcií, ktoré organizujú na Kežmarskom hrade od jari do Vianoc je naozaj dosť. Snažia sa pokračovať v tom, čo sa osvedčilo a po čom je dopyt, ale zároveň byť aj inovatívni. V pláne majú napríklad zrekonštruovať pivničné priestory pod severozápadným traktom hradu. Vzniknúť by tu mohol priestor, kde by si ľudia mohli pomocou moderných technológií pozrieť ako sa staval hrad alebo čo všetko sa tu v minulosti dialo. Problémom je však veľká vlhkosť v podzemných chodbách, ktorú treba vyriešiť.

Historická lekáreň patrí k najzaujímavejším miestam hradu. Foto: autor.
Historická lekáreň patrí k najzaujímavejším miestam hradu. Foto: autor.

Otvorené je aj v pondelok
Múzeá zvyknú mať v tento deň zatvorené, ale do Kežmarského hradu sa v letnej sezóne dostanete. „Máme otvorené od pondelka do nedele. Všimli sme si, že keď bolo v pondelok zlé počasie, chodili k nám turisti a pred bránou sa otáčali. Je to tak, že keď je pekne, tak idú na túru do Tatier, ale keď napríklad prší, tak si chcú pozrieť nejaké pamiatky a atrakcie v meste. Sú aj takí, ktorí tu boli a prišli znova. Preto sme si povedali, že otvoríme aj v pondelok,“ doplnila riaditeľka Múzea v Kežmarku.

Kežmarský hrad sa prvýkrát spomína v roku 1463, vlastnili ho viacerí majitelia. Najznámejšia z nich je rodina Thököly, ktorá tu bola takmer sto rokov. Dnešné expozície majú nielen regionálny, ale často celoslovenský charakter, napríklad Cechy a remeslá. Ďalšie expozície mapujú vývoj Kežmarku od najstarších čias do polovice 20. storočia. Viaceré sú výnimočné, napríklad tá, ktorá je venovaná nášmu prvému röntgenológovi Vojtechovi Alexandrovi. Dá sa tu vidieť jediný zachovaný röntgenový prístroj, čo je unikát. Nikde v okolitých štátoch, ani v Nemecku, takéto niečo nie je.

Dohromady majú v hrade približne 25-tisíc zbierkových predmetov. Nie všetky z nich sú vystavené, mnohé sú uložené v depozitoch.

Zachovaný röntgenový prístroj je unikátny nielen na Slovensku. Foto: autor.
Zachovaný röntgenový prístroj je unikátny nielen na Slovensku. Foto: autor.

Autor titulnej fotokoláže: Jaroslav Kizek.

Katka Polygym

Pozorovanie hviezd v Tatrách sa oplatí zažiť

Na sociálnych sieťach do skupiny Vysoké Tatry sa denne pridá niekoľko nádherných fotografií z Tatier. Turisti sa radi pochvália tým, kde všade boli, čo zažili či kam sa chystajú. Okrem iného je to skvelé miesto na zbieranie tipov na túry. Nájdu sa tam však aj príspevky, ktoré vám doslova vyrazia dych. My sme ich pre vás pár vybrali.

Liptovská Mara a nad ňou majestátny Kriváň

Toto spojenie je obľúbené medzi turistami najmä počas letných mesiacov. Kempovanie na Liptovskej Mare a turistika na Kriváň sa k sebe dokonale hodia. Fanúšik našej stránky nás potešil fotografiou, na ktorej vidno ich nádhernú symbiózu.

Pozorovanie hviezd na Skalnatej chate

Pozorovali ste už niekedy hviezdy? V mestách je pozorovanie hviezd kvôli smogu takmer nemožné, na dedinách to je o čosi lepšie, no na horách, to je zážitok! Či už sa vyberiete na Skalnatú chatu alebo akúkoľvek inú chatu v Tatrách, zažijete zážitok na celý život. Na týchto miestach akoby spomalil čas. Pozorovanie hviezd pred Skalnatou chatou so šálkou teplého čaju v ruke je niečo, na čo tak rýchlo určite nezabudnete.

Martina Blašková
Autor fotografie: Martina Blašková

Autor titulnej fotografie: HZS