Marek Király

Kôprová dolina – pokojne aj na bicykli či s deťmi

by ČlánkyPo Tatrách 
na bicykli

Rozľahlá dolina ponúka množstvo tipov na rôzne druhy aktívneho trávenia voľného času.  Východiskovými bodmi sú Podbanské alebo Tri studničky. Turistické chodníky vedú ku Kmeťovmu vodopádu, Vajanskému vodopádu, Temnosmrečianskym plesám alebo k sedlu Závory. Môžete ich prejsť peši, ale niektoré pokojne aj na bicykli, či dokonca s kočíkom.

Foto: Marek Király

Ku Kmeťovmu vodopádu sa dostanete napríklad z Podbanského, stúpanie je počas väčšiny trasy pozvoľné, nemusíte prekonávať ani kopce či iné terénne nerovnosti. Kratšia a možno aj zaujímavejšia je trasa od Važeckej chaty, ale oproti ceste z Podbanského je viac kopcovitá. Ak sa chystáte prísť s bicyklom, tak použite radšej cestu z Podbanského.

Od rázcestia Horáreň Tichá po Kmeťov vodopád vedie cyklotrasa dlhá 6 kilometrov. Za pekného počasia ponúka ideálne podmienky na cykloturistiku, cestu zvládnu aj menej zdatní cyklisti. Odmenou pre vás bude pohľad na najväčší vodopád u nás, ktorým je práve Kmeťov vodopád. Turistika s deťmi sa v tejto oblasti osvedčila mnohým rodinám, zvládnu ju aj najmenšie deti.

Cez Hlinskú dolinu a Kôprovské sedlo sa dá dostať až do Mengusovskej doliny k Veľkému Hincovmu plesu, ale to si treba počkať do 15. júna, pretože Kôprová dolina je kvôli zimnej uzávere tatranských chodníkov ešte uzavretá od Kmeťovho vodopádu cez rázcestie Hlinská dolina do Vyšného Kôprovského sedla.

Eduard Kuro Lipták

Ešte mesiac, a Chata pod Rysmi opäť privíta turistov

by Chata pod RysmiČlánky

Najvyššie položená a zároveň najmladšia vysokohorská chata v Tatrách je počas zimnej uzávery turistických chodníkov zatvorená. Od 15. júna však už budeme môcť pozorovať vrchol Rysov a rozmanitú prírodnú scenériu aj priamo z jej terasy.

Foto: Eduard Kuro Lipták

Uzávera vybraných tatranských chodníkov trvá od začiatku novembra do 14. júna. Príroda a zvieratá sú v tomto období najzraniteľnejšie, preto je dôležité nechať ich v prirodzenom prostredí bez rušivých vplyvov. Je to obdobie kamzíčej ruje, ale aj hniezdenia a vyvádzania mláďat viacerých chránených druhov. Podľa Verejnej vyhlášky Okresného úradu v Prešove z roku 2017 sa Chata pod Rysmi nachádza na chodníku od Rázcestia nad Žabím potokom cez sedlo Váha na vrchol Rysov, a tento je v zimnom období pre turistov uzavretý.

O potrebe chaty na tomto úseku hovorili turistickí nadšenci už koncom 19. storočia. Postaviť sa ju podarilo v roku 1932. Smutnou kapitolou jej histórie je, že chatu niekoľkokrát vážne poškodila lavína, prvý raz už v roku 1947. Pamätný je rok 2000, kedy príval snehu odtrhnutý z Českého štítu chatu zničil. Chatár Viktor Beránek sa spolu s ďalšími nadšencami hneď pustili do rekonštrukcie, aby mohli zabezpečiť letnú prevádzku. Ďalšie lavíny prišli v rokoch 2001 a 2003, ale to už boli pripravené návrhy na umiestnenie novej chaty tak, aby ju lavíny ohrozovali čo najmenej.

Chata pod Rysmi je jednou zo štyroch vysokohorských chát v Tatrách, ktoré zásobujú nosiči. Musia zvládnuť trasu dlhú 4,5 kilometra s prevýšením 750 metrov. Na chrbte majú väčšinou 60 až 90 kilogramov. Rekord drží súčasný chatár Viktor Beránek, ktorý v roku 2003 vyniesol na chatu náklad vážiaci 122,5 kilogramu.

Paul Oravec

Pokračovanie osídľovania Tatier v novoveku

by Články

Kolonizácia tatranského úpätia pokračovala aj v šestnástom a sedemnástom storočí. Obyvateľstvo už existujúcich obcí posilnili valaskí novousadlíci. Hustejšie osídlenie a podstatné rozšírenie poľnohospodárskej pôdy sa prejavilo vo zvýšenom nápore na tatranské lesy. Spočiatku majitelia lesov umožňovali voľnú ťažbu dreva s podmienku, že sa nebude ďalej speňažovať. Od šestnásteho storočia sa však predaj a spracovanie dreva stalo výnosným podnikaním. Lesné hospodárstvo bolo na nízkej úrovni a tak sústredený nápor na niektoré druhy drevín spôsobil ich takmer úplné vymiznutie.

Foto: Paul Oravec

V sedemnástom storočí sa veľmi rozmohlo aj pastierstvo, ktoré využívalo takmer všetok vegetačný kryt na území Vysokých Tatier, kde priemerná výška hornej hranice pasienkov dosahovala až 2 000 metrov. Vypaľovanie kosodreviny s cieľom rozšírenia pastvy vážne narušilo pôvodný ekosystém, čím došlo k erózii pôdneho krytu a porušeniu vodného režimu so všetkými negatívnymi následkami. Počas tureckej invázie do strednej Európy a s tým súvisiace zvýšenie výdavkov na armádu, sa z podnetu Habsburgovcov začalo na území Vysokých Tatier rozvíjať aj baníctvo. Banská technika bola však veľmi primitívna a výsledky ťažobných pokusov takmer mizivé. Hlavné ťažobné strediská sa nachádzali v oblasti Kriváňa a Važeckej doliny.

Prvá polovica sedemnásteho storočia je obdobím vedeckého skúmania Tatier. Do poznávania Tatier sa veľkou mierou zapojil aj Matej Bel., ktorý vlastivedu liptovských Tatier zahrnul do druhého zväzku jeho diela. Okrem textu, obsahuje aj cennú mapu, ktorú vypracoval slávny slovenský kartograf Samuel Mikovíny. Vedecké diela M. Bela a ďalších domácich autorov prenikli za hranice Uhorska, a tak svet objavil Tatry. Do neznámej časti Karpát sa vydalo veľa európskych učencov. Turistika sa však do Tatier dostala oveľa neskôr ako do Álp. Do konca osemnásteho storočia ešte prakticky neexistovala. Hlavnou príčinou oneskoreného príchodu turistov do Karpát boli ťažkosti spojené s namáhavým cestovaním. Nepohodlnosť a nízka rýchlosť zastaraných foriem dopravy, ktoré navyše viedli po zlých cestách, odrádzali potenciálnych návštevníkov príťažlivých Tatier.

Na konci osemnásteho storočia bola síce založená najstaršia tatranská osada Starý Smokovec, ale skutočný rozvoj turistiky na území Vysokých Tatier sa začal až po ukončení výstavby Košicko – bohumínskej železnice, ktorou Tatry získali dopravné spojenie s Budapešťou, Prahou, Wroclawom a po dokončení Považskej železnice aj s Bratislavou a Viedňou. Ako druhá v poradí vyrástla na území dnešného mesta Vysoké Tatry osada Štrbské Pleso a potom nasledovali Nový Smokovec, Dolný Smokovec, Tatranská Kotlina, Tatranské Matliare, Kežmarské Žľaby, Tatranská Polianka, Vyšné Hágy a Tatranská Lomnica. V roku 1900 mohli všetky tatranské ubytovacie zariadenia prijímať hostí a Tatry sa postupne stávali vyhľadávanou turisticko – rekreačnou oblasťou. Hlavným centrom kúpeľníctva sa v roku 1875 stal Nový Smokovec. Ďalšie liečebne a sanatóriá vznikali postupne na Štrbskom Plese, v Tatranskej Polianke a vo Vyšných Hágoch.

Dňa 1. januára 1949 bol na celom území Mesta Vysoké Tatry vyhlásený Tatranský národný park (TANAP) a ochrana prírody sa tak stala neoddeliteľnou súčasťou rozvoja tohoto unikátneho územia.

Jaroslav Lepiš

Ako to bolo v Tatrách počas stredoveku?

by Články

Stredovek priviedol do tatranského regiónu okrem lovcov zveri aj zlatokopov a hľadačov pokladov. K jedným z najznámejších baní patrili zlaté bane v oblasti Kriváňa. V 11. storočí si podmanili tatranskú prírodu maďarskí jazdci, čím sa územie Tatier stalo dedičstvom Uhorska. Prvou zachovanou písomnou listinou Vysokých Tatier, je darovacia listina z roku 1209, ktorou uhorský kráľ Ondrej II. daroval vlastnícke právo na územie Vysokých Tatier svojím dvoranom.

Foto: Jaroslav Lepiš

Tatársky vpád v rokoch 1241 a 1242 podtatranskú oblasť priamo nezasiahol, ale tatranské lesy poskytli obyvateľom severného Slovenska úkryt. Po ústupe Tatárov sústredil Belo IV. všetku energiu na upevnenie obrany uhorského štátu. Do tohto programu patrilo rozsiahle osídlenie podtatranskej oblasti kolonistami, ktorí získali rozsiahle výsady a právomoci. Ďalšie časti Liptovskej a Spišskej župy boli darovacími zmluvami pridelené najmä zaslúžilým kráľovským bojovníkom, ktorí svoje majetky dávali do užívania schopným sluhom s podmienkou, že sa postarajú o ich zaľudnenie a zúrodnenie. Predmetom donácií boli aj neobrábateľné horské oblasti, kde mali osadníci možnosť vyháňať dobytok a vykonávať rybolov, poľovačky a na základe osobitného povolenia aj ťažbu nerastných surovín. V trinástom a štrnástom storočí došlo postupne k majetkovému rozdeleniu celého územia Vysokých a Belianskych Tatier. Na konci stredoveku to bolo osem veľkých majetkových celkov, z ktorých jeden (Tichá a Kôprová dolina) zostal korunným vlastníctvom.

Prvé slovanské kmene našli podtatranskú oblasť z veľkej časti porastenú lesmi. Predchodcovia týchto osídlencov zasiahli do stavu porastov iba vo veľmi malej miere. Obyvatelia užívali lesy a všetko voľne a bez akýchkoľvek obmedzení. Z praktických dôvodov však využívali hlavne územia v blízkosti svojich sídlisk. Slobodné kmene a rody žili vo voľnom spoločenstve, nepodliehajúc žiadnej panovníckej moci. Majetkovo boli Tatry územím nikoho, čo znamenalo, že ich hospodárske využitie malo spontánny charakter a vychádzalo z momentálnych potrieb obyvateľstva a nebolo nikým usmernené. V polovici jedenásteho storočia zasiahla expanzia maďarských jazdeckých družín aj tatranskú oblasť. Podmanené kraje, aj s pôdou a obyvateľstvom sa stali dedičným vlastníctvom uhorského kráľa. Z tejto situácie vychádzala ďalšia regulácia vlastníckych pomerov na území Vysokých Tatier a územnej správy v tatranskej oblasti. V záujme lepšie ovládať podrobené územie, vznikli ešte v tomto storočí samostatné administratívno – hospodárske celky – "stolice", z ktorých územie Liptovskej župy, zahŕňalo liptovskú časť Západných Tatier s priľahlým okrajom Vysokých Tatier a územie Spišskej župy celé Vysoké a Belianske Tatry. Dopravné spojenie medzi obidvoma stolicami zabezpečovala na južnej najspodnejšej časti Tatier cesta medzi Košicami a Žilinou, ktorú dal v roku 1364 kráľ Ľudovít I. prebudovať na obchodnú magistrálu až po poľský Wroclaw.

Prebiehajúci proces hustejšieho osídlenia si vynútil úpravu vlastníckych pomerov územia. Prví konkrétni vlastníci územia Vysokých Tatier boli najmä dvorania uhorského kráľa, ktorým boli darom udelené vlastnícke práva na pôvodne kráľovskom území. Najstarším známym darom, ktorý sa týkal územia Vysokých Tatier je z roku 1209, kedy Ondrej II. daroval územie Skalnatej doliny a oboch Studených dolín aj s horskými hrebeňmi vrátane Lomnického štítu spišskému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre. Ich potomkovia Berzeviczyovci vlastnili toto územie až do devätnásteho storočia.

Milos Monka

Existoval život v Tatrách aj počas praveku?

by Články

Začiatky osídľovania v oblasti Vysokých Tatier siahajú už práve do tohto obdobia, kedy ľudia začínali svoje prvé výstupy do divokej tatranskej prírody. Podtatranská oblasť bola pomerne husto osídlená.

Foto: Milos Monka

Najďalej do minulosti siahajú nálezy z oblasti Gánoviec, ktoré sú vzdialené necelé 3 kilometre od mesta Poprad. Bola tu nájdená lebka neandertálca z mladšej doby kamennej, ktorá je stará asi 120 000 rokov. Tento praveký človek nechal v okolí Tatier zvyšky ohnísk, rozlámané kosti ulovenej koristi a tiež primitívne kamenné nástroje. Ďalej boli nájdené aj rôzne kúsky keramiky a keltské mince ale našli sa aj rôzne stopy prehistorických opevnení neďaleko obcí Veľká Lomnica, Veľký Slavkov a Nová Lesná, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti Vysokých Tatier.

Existuje predpoklad, že pravekí ľudia navštevovali jaskyne v Belianskych Tatrách, kde sa našli pozostatky medveďov a losov, čo boli najvyhľadávanejšie koristi týchto lovcov. Pri vchode Belianskej jaskyne bola v minulosti náhodne nájdená kamenná sekerka a vo Veľkej Studenej doline bronzový sekeromlat. Ďalej sa na čistine pod Novým Smokovcom podarilo odkryť pozostatky huty z laténskeho obdobia a taktiež nájsť rôznu keltskú keramiku.

Bolo tu vykonaných viacero archeologických výskumov, no keďže sa veľa artefaktov postrácalo, nikomu sa nepodarilo presne určiť v ktorom období a ktorá skupina obyvateľov tu žila.

Ewike Evina

Selfie s medveďom? Radšej nie

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Ak divo žijúce zvieratá stratia svoju prirodzenú plachosť, sú pre turistov v horách oveľa väčším nebezpečenstvom.

Foto: Ewike Evina

Známe sú prípady, keď medvede, ale aj diviaky či srnčia zver, pravidelne chodia hľadať niečo pod zub v kontajneroch na odpad v podhorských obciach a mestách. Do tejto kategórie patrí aj prípad, ktorý sa stal na chodníku z Trangošky na chatu M. R. Štefánika. Turisti tu divo žijúceho medveďa prikrmovali, aby ho mohli odfotografovať alebo urobiť video. To vyústilo až do jeho stretu so skupinou turistov. V tomto prípade všetko dobre skončilo, keď žena odhodila svoj batoh a maco sa uspokojil s jeho obsahom. O nebezpečenstve na tejto trase v Nízkych Tatrách sa hovorilo už dlhšie, bolo vraj len otázkou času, kedy k niečomu podobnému príde.

Je tu však aj ďalšia otázka, ako sa správať k divo žijúcim zvieratám počas turistiky? Ochranári prizvukujú, aby sme stretnutie s medveďom, či iným divo žijúcim zvieraťom v našich horách, nepodceňovali, nepribližovali sa k nim a chodili len po vyznačených chodníkoch. Až do 14. júna sú v Tatrách viaceré vysokohorské chodníky uzavreté. Podľa Základných pravidiel TANAPu by sme nemali v prírode robiť nadmerný hluk, na území národného parku nebivakovať ani nestanovať. Ak máme v tomto prostredí so sebou psa, musí byť na vôdzke a celý čas s náhubkom. Pred túrou by sme nemali používať ani silné parfumy či výrazné voňavky. Všetko jedlo treba mať dobre zabalené a nenechávať po sebe jeho zvyšky ani žiadny iný odpad. Čo sme si do hôr doniesli, to by sme si mali aj odniesť späť. Nič by tam po nás nemalo zostať.

Medzi veci, na ktoré by sme nemali zabudnúť patrí nabitý mobil, prípadne lekárnička a termofólia či opaľovací krém. Pri turistike majme na pamäti, že my sme v horách návštevníci, zvieratá tam majú svoj domov.

Viktor Kaďo Kadlec

Kam s deťmi – náučné chodníky v Tatrách

by Články

Sú to vzdelávacie turistické trasy, na ktorých natrafíte na rôzne prírodné či kultúrne zaujímavosti, spravidla vyznačené na informačných tabuliach. Tieto chodníky sú väčšinou nenáročné, preto pokiaľ chcete ísť na turistiku s deťmi, sú na to ako stvorené.

Foto: Viktor Kaďo Kadlec

Zadné Meďodoly

Chodník sa nachádza v Belianskych Tatrách a je označený modrou turistickou značkou. Jeho začiatok je v Tatranskej Javorine, koniec v Kopskom sedle, kde sa napája na ďalší náučný chodník – Monkova dolina. Nájdete tu tichú prírodu, Meďodolský potok či vyvierajúci prameň. Tento chodník je upravený, disponuje lavičkami pre oddych, ale aj informačnými tabuľami o živote lesa a jeho súčasnom stave. Okrem toho sa tu dočítate aj o ochrane lesov v národnom parku, lykožrútovej kalamite, živote lykožrúta či o spolupráci lesníkov s prírodou.

Monkova dolina

Pekný, no už o čosi náročnejší chodník s veľkým prevýšením a miestami strmým stúpaním. Vychádza z obce Ždiar a vedie sútokom Bielej riečky a Rígeľského potoka cez Široké sedlo až na Kopské sedlo. Táto dolina vznikla činnosťou ľadovca, ktorý tu zanechal stopy dodnes. Návštevníci si môžu oddýchnuť na šiestich zastávkach označených informačnými panelmi.

Rakytovské plieska

Tento chodník vás prevedie menej známou lokalitou západne od Štrbského plesa – okolo Rakytovských pliesok, ktoré sú najnižšie položenými plesami v Tatrách. Začína na rázcestí Jambrichovo smerom na Podbanské, odkiaľ je cesta označená modrou turistickou značkou. Odtiaľto sa dostanete k Hornému aj Dolnému Rakytovskému pliesku až po rázcestie Rakytovec, kde je cesta označená zelenou značkou. Túto trasu je však najlepšie absolvovať mimo vegetačného a daždivého obdobia, pretože chodník nebude zarastený, bude dobre čitateľný a nebude premočený.

Astronomický náučný chodník

Má v Tatrách svoje miesto vďaka tomu, že tu sídli Astronomický ústav SAV, ktorý má na Lomnickom štíte a Skalnatom plese observatóriá. Chodník začína pri hlavnej budove ústavu v Starej Lesnej a končí pri poslednej kupole s ďalekohľadmi. Nachádza sa tu 13 informačných tabúľ s najdôležitejšími informáciami o prístrojovej technike astronomického ústavu, vesmírnych telesách či pohľadom na vesmír v čase Veľkého tresku.

Slovenská banská cesta

Nachádza sa v Popradskej mestskej časti Kvetnica. Je zameraný na históriu baníctva, mineralógiu a nerastné bohatstvo. Chodník je označený zelenou a žltou turistickou značkou. Nájdeme tu päť infopanelov, Štôlňu sv. Heleny, a tiež aj jazierko Kvetnica. Cieľom tohto náučného chodníka je postupne tu vybudovať banský skanzen. Prechádzku vám spestria aj novovytvorené sochy vyrezané z dreva v podobe zvierat, ktoré prirodzene obývajú lesy v tejto oblasti – vlk, medveď, orol, diviak, sova, salamandra, žaba, veverička, muflón a dokonca aj netopier. Drevorezby sú umiestnené tak, aby návštevníci spoznali nielen najznámejšie miesta, ale aj odľahlejšie oblasti v tejto lokalite.

Andrea Reichelova

Obec s najkrajším výhľadom na Tatry

by ČlánkyTuristické 
atrakcie

Obec Nová Lesná sa nachádza na styku Popradskej kotliny a juhovýchodného úpätia Vysokých Tatier. Hrdo sa pýši faktom, že disponuje najkrajším výhľadom na Tatry no okrem toho je aj kolískou horských vodcov. Je tu však omnoho viac čo sa dá vidieť a tak sme sa rozhodli to zhrnúť v tomto článku.

Foto: Andrea Reichelová

Park horských vodcov

Z tejto obce pochádza najviac horských vodcov a záchranárov (82) a tak bol na ich počesť v centre dediny vytvorený park na podnet starostu Petra Hritza. V parku sa nachádza informačná tabuľa so zoznamom mien všetkých vodcov, záchranárov a dokonca aj o ženách, ktoré v horách vodili či zachraňovali, ďalej aj 15 lavičiek a každá z nich je venovaná konkrétnej osobe. Na jednej z nich sa nachádza aj vygravírovaný nápis „S vďakou tí, čo prežili“, no nájdete tu aj niekoľko drevených sôch a lávku venovanú Jánovi Pavlovi  II., ktorý je patrónom Horskej záchrannej služby.

Slnečné hodiny

Zariadenie, pomocou ktorého dokážeme merať čas pomocou polohy Slnka. Ideou týchto hodín bolo vytvorenie priestoru, na ktorom sa môžete zamyslieť nad sebou, nad plynutím času a sledovania jeho  priebehu. Okrem hodín tu nájdete aj objekt panoramatickej orientácie, na ktorom sú nerezovými šípkami označené vrcholy Tatier. Takže ak sa postavíte pred pult zo strany hodín uvidíte súčasne názov vrcholu, jeho nadmorskú výšku a daný vrchol v pozadí. Ďalej sa tu nachádza aj 12 meditačných stolčekov, ktoré sú usporiadané do kruhu, ktoré slúžia k odpočinutiu či krátkej meditácií. Iniciátorom výstavby slnečných hodín bol v roku 2005 spoluzakladateľ osady Malý Smokovec – Milan Vdovjak.

Sinajská kaplnka

Táto kaplnka bola vysvätená biskupom Františkom Tondrom v roku 2005. Objekt sa nachádza  na križovatke ciest v strede miestnej časti Malý Smokovec. Je to krásny priestor, ktorého súčasťou je malá zvonička, oltár a tabule s Desatorom. Má kruhový pôdorys s dvomi betónovými platňami, na ktorých je umiestnený text s Desatorom na severnej strane a zvonicou na južnej.

Peter Belko

Mestský park v Tatranskej Lomnici

by ČlánkyTuristické 
atrakcie

Tatranská Lomnica je jednou z najväčších a najkrajších osád na území Vysokých Tatier a plní niekoľko funkcií. Je turistickým centrom v pravom slova zmysle, ponúka lyžiarske terény a na Skalnatom plese škálu horských dopravných zariadení. Je tu sídlo vedenia Tatranského národného parku a Múzeum Tatranského národného parku. Táto obec sa nachádza 6 km východne od Smokovca, v najspodnejšej časti Lomnického štítu. Fungujú tu rôzne kultúrne a zábavné zariadenia, no okrem toho sa tu nachádza aj mestský park, o ktorom vám prinášame krátke info v tomto článku.

Foto: Peter Belko

Tento park je najstarším parkom vo Vysokých Tatrách a jeho história sa datuje od roku 1892. Nachádza sa v centre obce a je vyhľadávaný hlavne pre možnosť oddychových prechádzok. Napriek tomu, že klimatické podmienky v Tatrách nie sú vhodné pre rast okrasných kvetov, tento park okrem typických tatranských rastlinných druhov disponuje aj kvetnatými plochami, ktoré kvitnú prevažne v žltej a fialovej farbe. V parku nájdete aj typické tatranské druhy stromov, napríklad Smrek obyčajný, ktorý sa dožíva až 200-300 rokov, Smrekovec opadavý či Borovica lesná.

V parku sa nachádza aj niekoľko lavičiek, takže popri prechádzke môžete aj zrelaxovať a užívať si krásy prírody.

DSC00412 (1)

MUST HAVE, keď ideš do Tatier

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Každá turistika má svoje čaro, a obzvlášť v tomto období, keď je príroda na mnohých miestach ešte stále pokrytá snehovou prikrývkou. Netreba asi pripomínať, že turistické chodníky sú počas zimy zradnejšie, a pokiaľ toto ročné obdobie podceníte, môžu byť aj nebezpečné.

Plánovanie zimnej turistiky

Pred turistikou je vždy potrebné poriadne si naplánovať trasu, prestávky a návrat, pretože zostať v horách v noci a v mraze môže byť extrémne nebezpečné. Netreba sa preceňovať a určite treba viac dbať na vlastnú bezpečnosť. Sledujte stupeň lavínového nebezpečenstva, pretože viaceré zimné chodníky križujú lavínové trasy. Až do 15. júna trvá vo Vysokých Tatrách uzávera vybraných turistických chodníkov. Ide hlavne o vyššie položené sedlá a štíty. Zatvorená je aj Chata pod Rysmi, ostatné tatranské vysokohorské chaty sú otvorené celoročne. Cesty k nim patria v zimnom období medzi obľúbené turistické trasy.

Foto: BOSP

Obuv

Alfou a omegou výbavy turistu je správne zvolená obuv. Od tej sa odvíja celkový komfort a úspešný návrat späť. Ak zvolíte vhodnú obuv, na druhý deň sa vám nohy doslova poďakujú. Ako ale vybrať správne? Podrážka by mala byť hrubšia, aby neprepúšťala chlad od zeme. Tiež je dôležité, aby bola pevná a vy ste cítili pri každom kroku istotu. Pri zle zvolenej obuvi sa môže stať, že bolesť nezostane len v oblasti nôh, ale prejde aj do chrbtice. Ďalším parametrom, ktorý si treba pri kúpe obuvi všímať, je nepremokavosť. So suchými nohami zájdete ďalej. Zradiť vás počas turistiky môže aj nevhodná veľkosť turistickej topánky. Pred výberom sa porozprávajte s odborníkmi, ktorí vám správne poradia. Odborníkov na turistickú obuv a kvalitné trekové topánky s najnovšou technológiou GORE-TEX® a VIBRAM nájdete na www.bosp.sk.

Tip na turistickú obuv od našej redakcie: https://bosp.sk/produkt/caledon-pro-grizzly

DSC01785-Edit
DSC01737-Edit-1
DSC01619-Edit

Vhodné oblečenie

Pri turistike je dôležité dbať aj na správne vrstvenie oblečenia. Základom je správne zvolené termo prádlo. Malo by byť z pohodlných materiálov, ktoré počas výstupu telo zároveň hrejú (napríklad merino vlna). Hneď po ňom nasleduje aktívna vrstva, do ktorej patria mikiny či vesty. Táto stredná časť by mala byť vzdušná, aby odvádzala prebytočnú vlhkosť a v neposlednom rade rýchloschnúca, aby sa predišlo prechladnutiu. Pri výbere vrchnej vrstvy je dôležité pozerať na tieto aspekty: nepremokavosť, vetruvzdornosť a hrejivosť. Pri balení nezabúdajte na pršiplášť, ktorý sa vždy zíde.  

Jedlo a tekutiny

Okrem poriadnej turistickej výbavy by ste nemali podceniť ani dostatok jedla a tekutín. Pri chystaní občerstvenia treba vyberať také potraviny, ktoré zaženú hlad, no zároveň nezaťažia žalúdok. Ideálne je preto zbaliť si poriadnu dávku energie v čo najľahšej a najmenšej forme. Počas túry nestačí dopĺňať iba kalórie a jednoduché cukry, nezabúdajte ani na vitamíny a minerály, ktoré vaše telo stráca. A samozrejme, nezabudnite pri balení desiaty prihliadať na dĺžku svojho výletu. Dobré je pribaliť si aj niečo, čo obsahuje tuky – napríklad orechy alebo sušené ovocie, ktoré zabránia kolísaniu hladiny krvného cukru, rýchlo zaženú pocit hladu, odďaľujú únavu a dodávajú energiu počas dlhšieho času. Netreba však zabudnúť ani na zeleninu a ovocie, ktoré sú zdrojom vlákniny a minerálov, osviežia vás a povzbudia organizmus. Zo všetkého najdôležitejšie je dodržiavanie pitného režimu. V prípade zimnej turistiky môžete siahnuť po termoske s čajom, ktorý vás počas cesty zohreje.

Čo ešte prihodiť do batoha?

  • Čelovka pomôže každému, kto má počas turistiky rád voľné ruky. Predovšetkým v zimnom období, keď slnko zapadá skôr.
  • Lekárnička by určite nemala chýbať. Či už sa šmyknete na mokrých skalách alebo sa vám spaví otlak na chodidle, určite oceníte základnú výbavu lekárničky. Do tej patrí dezinfekcia, obväz či leukoplast.
  • Mapa, pretože mobil môže sklamať. 
  • Doklady totožnosti a peňaženka na chutnú parenú buchtu na vysokohorskej chate.
  • Slnečné okuliare a UV ochranný krém, ktorý určite oceníte. Nie nadarmo sa hovorí „horské slnko“.