Bicyklom okolo Tatranskej Javoriny

Zo Ždiaru cez Tatranskú Javorinu do Zadných Meďodolov

Ilustračné foto: MKreo

Tatranská Javorina je malebná obec iba 11 km vzdialená od hraničného priechodu do Poľska na Lysej Poľane. Meno jej dali javory, ktoré tu kedysi rástli v hojnom počte. Zničilo ich pálenie drevného uhlia a spotreba dreva v niekdajších železiarňach a lepenkárni. 

Dnes by ste po nich ťažko hľadali stopy. Naznačíme ich ale neskôr. A možno aj kvôli nim sa budete do tejto oblasti Belianskych Tatier radi vracať. Hoci aj na bicykli. Lebo aj tu sú trasy, ktoré vám prinesú radosť zo športového výkonu a výhľady na Tatry. O niektorých sa trochu pobavíme. Tatranská Javorina je vhodnou zastávkou pre viaceré z nich.

Zadné Meďodoly naznačujú banícku históriu

Začneme trebárs trasou, ktorú zvládne s trochou kondície aj bežný cyklista. Začína sa v Ždiari, pokračuje cez Tatranskú Javorinu a jej cieľom sú Zadné Meďodoly. Tam i späť meria 28 km.

Zadné  Meďodoly je meno doliny i názov náučného chodníka, ktorý sa začína v Tatranskej Javorine a končí v Kopskom sedle. Možno je to na iný výlet ako na cyklotúru, ale odporúčame ho. Chodník sa dá pokojnou chôdzou prejsť za tri hodinky a počas nej vás desať infotabúľ poučí o o flóre, faune i banskej i priemyselnej histórii doliny. Môže to byť prvá stopa, ktorá vás do týchto končín privedie ešte raz.

Do poľského Zakopaného na poľské špeciality

Ak máte chuť prekračovať hranice, vyberte sa na bicykli z Tatranskej Javoriny cez Lysú Poľanu do poľského Zakopaného. Znalci hovoria o strednej náročnosti, potrebujete trekking, MTB. Do jedného z centier poľskej strany Vysokých Tatier dorazíte po zdolaní 21 km s celkovým prevýšením 553 m. Trasa vedie sčasti po štátnej ceste I. triedy, miestnych a účelových lesných komunikáciách. Zakopané je najvyššie položeným mestom v Poľsku, domáci mu dali prívlastok hlavné zimné mesto.

Ale aj v lete je v ňom čo obdivovať. Prekvapí bulvár na hlavnej ulici, kde sa dá nakúpiť množstvo vybavenia do hôr, ponuka poľskej gastronómie, ktorá stavia na lokálnych špecialitách. Ale ochutnáte tu aj jedinečnú zmrzlinu.

Bielovodská dolina.  Ilustračné foto:  Veronika Svetlíková

  • Na bicykli zdoláte aj časť najkrajšej doliny Tatier

    Vráťme sa ale domov a ponúknime aj inú lahôdku, tentoraz pastvu pre oči. Nájdete ju, keď sa na bicykli vydáte po trase Ždiar – Tatranská Javorina – Bielovodská dolina. Začnite na hornom konci obce, približne po dvoch kilometroch jazdy odbočíte vľavo na Tatranskú Javorinu, na jej konci po pravej strane nájdete zámoček kniežaťa Hohenlohe. K nemu trochu neskôr, lebo pred sebou máte asi po troch kilometroch jazdy Lysú Poľanu, tam pred mostom odbočíte vľavo na Bielovodskú dolinu.

Poľovnícky zámoček kniežaťa Ch. Hohenlohe, dnes reprezentačné prezidentské sídlo. Pozrieť si ho môžete každý štvrtok. Ilustračné foto: Michaela Mišička 

A začína ozajstný zážitok. Pokoj, pohoda, les a aj priame výhľady na okolité tatranské štíty. Mnohí tvrdia, že je najkrajšou dolinou celých Tatier. Necháme to na vás. Má dĺžku desať kilometrov, no pre cyklistov (modré značenie) je prístupných iba 3,5 kilometra, ktoré ústia pri horárni. Potom sa musíte tou istou cestou vrátiť späť.

Do Ždiaru za filmovačkou

Pre rodiny s deťmi (tak od desať rokov) tu máme ľahko zdolateľnú trasu: Tatranská Kotlina – Ždiar. Má niečo cez dvanásť kilometrov a v smere od Kotliny predstavuje prevýšenie 422 metrov. Začínate na križovatke cesty od Lendaku, cyklotrasa je vľavo. Po pár metroch prichádzate k bývalému kameňolomu, v ktorom sú dnes cvičné horolezecké skalky a dve ferraty. Cyklotrasa sa vlní ďalej lesom, mostami, napravo vidíte hlavnú cestu do Ždiaru. V obci prechádzate ústím Monkovej doliny do Širokého sedla. Smerujete na Strednicu a dnom v okolí údolných staníc vlekov sa dostávate k zasnežovacej nádrži, kde si treba oddýchnuť, lebo máte pred sebou poslednú časť trasy – po serpentíne k hlavnej ceste.

Návrat je možný tou istou trasou. Ale predtým sa ešte rozhliadnite po rázovitom Ždiari, nájdete tu okrem iného aj pár zaujímavých odkazov na filmovačky, ktoré túto obec preslávili široko-ďaleko.

Bez kniežaťa v Tatranskej Javorine ani na krok

My sa ale vráťme k stopám, ktoré sme naznačili v súvislosti s Tatranskou Javorinou. Knieža Christian Hohenlohe v nej zanechal hádam najhlbšiu. Na scénu tento zástupca pruského kniežacieho rodu prišiel v Tatranskej Javorine, vtedy ešte iba Javorine, v roku 1879, keď odkúpil tamojšie majetky. Oblasť mu patrila až do roku 1936, keď prešla do vlastníctva československého štátu. 

V čase, keď Christan Hohenlohe v Javorine zainvestoval, bol jedným z najbohatších nemeckých šľachticov. V Javorine zriadil správu svojich európskych revírov, v lete 1885 tu dostaval podľa projektu Gedeona Majunkeho svoj poľovnícky zámoček. Dnes je po úpravách reprezentačným sídlom Slovenskej republiky, prezident Andrej Kiska ho otvoril aj pre verejnosť, ktorá si ho môže pozrieť každý štvrtok.

Kostol sv. Anny, cintorín, alebo aj dobre spracované lesy

Knieža bol síce evanjelikom, ale v úlohe patróna dal v roku 1903 vysvätiť novopostavený katolícky drevený Kostol sv. Anny, ktorý je dnes klenotom osady. Ak ho navštívite, odhalia sa vám nádherné výhľady na Belianske Tatry (na snímke Samuela Leška v pozadí Ľadový, Snehový, Kolový štít a Baranie rohy). Aj interiér kostolíka je nádherný, najmä keď sa do jeho stien oprie slnko. Na počesť kniežaťa je v kostole umiestnený erb rodu Hohenlohe. 

Christián rád poľoval, no ním spravované územie dnes predstavuje prírodne najzachovalejšie a najhodnotnejšie časti TANAP-u. Zaužívané prírodoochranné opatrenia plynule prešli do prírodoochranných zásad nielen TANAP-u, ale aj iných národných parkov. Tatranskú Javorinu aj pre toto dedičstvo zaradili medzi významné lesnícke miesta.

Niektoré pramene uvádzajú, že knieža celý život prežil so svojou mladšou družkou – neurodzenou poľskou umelkyňou  Otýliou Lubraniec – Dambskou. Iné tvrdia, že si ju vzal za manželku. Každopádne, bol to ukážkový vzťah, prežitý v ústraní pred jeho urodzenými príbuznými. Keď v roku 1922 zomrela, CH. Hohenlohe ju dal pochovať na javorinskom cintoríne. On sám ďalšie štyri roky prežil v Szomogyszobe, kde v roku 1926 vo veku 78 rokov zomrel. Wikipedia upresňuje, že jeho posledným želaním bolo, aby ho pochovali vedľa Otýlie. Na jeho pohrebe sa zišla nielen európska aristokracia, ale aj zástupcovia československej štátnej moci a rôznych spolkov. V krojoch sa s ním rozlúčili aj miestni – z Jurgova, Podspádov, Javoriny, Ždiaru, Lendaku, Štôly a ďalších osád Vysokých Tatier.

Christiánov majetok potom nemal kto zveľaďovať. Vlastné deti nemal, majetok zdedil jeho bratranec August Hohenlohe, no keďže k nemu nemal vzťah, predával ho postupne až do roku 1936 Československej republike.

Dnes sa Tatranskú Javorinu oplatí navštíviť. Okrem už spomínaného zámočka a Kostola sv. Anny je tu aj cintorín s veľkou hrobkou. Tú dal knieža postaviť na znak úcty správcovi svojho majetku Eduardovi Kégelovi. Vľavo nad hrobkou je miesto posledného odpočinku Christiana a Otýlie. Na cintoríne odpočíva aj známy maliar Tatier Jaroslav Votruba.

Malebná Tatranská Javorina má svoje príbehy. A vy k nim môžete pridať aj ten svoj – cyklistický.  

Rainerova chata

Viete, ktorá chata je vo Vysokých Tatrách najstaršia? My sme sa tam s parťákmi vybrali!

Ilustračné foto: Rainerova útulňa, autor fotografie: Milan Vass

Po náročnom pracovnom týždni by to chcelo niečo jednoduchšie. V partii sme sa zhodli, že o Rainerovej útulni toho vieme veľa, ale nikto z nás na nej už dlhšie nebol. Cieľ je teda jasný – ideme na príjemnú túru, niektorí by ju označili skôr za prechádzku, na túto najstaršiu a zároveň najmenšiu chatu na slovenskej strane Vysokých Tatier.

Už ráno panuje dobrá nálada, asi preto, že je pekné letné počasie a nečaká nás nič náročné. Vyrážame zo Starého Smokovca. „Na internete písali, že turistický chodník na Hrebienok je dosť frekventovaný. Mali pravdu, presvedčili sme sa o tom na vlastné oči,“ podelila sa o zážitok z cesty Gabika.

Z Hrebienka pokračujeme po červenej značke. Ani sme sa nenazdali, a sme na rázcestí nad Rainerovou útulňou. Je to skutočná križovatka turistických chodníkov, študujeme, kam by sme sa mohli vybrať nabudúce. Na Skalnaté pleso sú to odtiaľto dve hodiny, k Chate pri Zelenom plese by sme sa dostali za štyri a trištvrte hodiny, k Veľkému Bielemu plesu to trvá ešte o polhodinu viac.

Naším cieľom je však Rainerova chata, píšu, že by sme pri nej mali byť o 20 minút. Nikam sa neponáhľame, vychutnávame si horský vzduch a osviežujúci Zlatý Bažant Radler 0,0% TMAVÝ CITRÓN, ktorý sa na túto príležitosť dokonale hodí.

Rainerova útulňa

Rainerova útulňa / autor fotografie: Dušan Švec

Pribudlo trochu viac oblakov a vieme, ako je to v Tatrách so zmenami počasia, ale zatiaľ je všetko v poriadku. Pokračujeme k Bilíkovej chate. Výhľady na okolitú krajinu sú neskutočné, vidíme poriadne ďaleko, až na Nízke Tatry. Pokračujeme po kamenistom chodníku, pohľad na divú horskú bystrinu, tak typickú pre vysokotatranskú prírodu, je ako balzam na dušu. Peggy chvíľu uvažovala, či nepôjde vyskúšať, aká je voda, ale radšej sme ju udržali pri sebe.

Samozrejme, že sme si nenechali ujsť ani vodopády Studeného potoka. To, čo hovorila Gabika o frekventovanom chodníku na Hrebienok, platí aj tu. Možno ešte viac. Neuberá nám to však na zážitku, fotíme sa sólovo aj v skupinkách, točíme videá, a potom už máme len jeden cieľ – Rainerovu útulňu.

Ako vždy, sú tu turisti, niektorí sedia alebo stoja vonku, občerstvujú sa, iní obzerajú zaujímavosti v interiéri. My sme si tiež dali niečo malé na zjedenie a Zlatý Bažant Radler 0,0% TMAVÝ CITRÓN, ktorý v tom teple padol vhod. Drevená socha sediaceho horského nosiča, je nádherná, zaujme asi každého návštevníka a dokonale dotvára prostredie. Fotíme si ju a vychutnávame okolitú prírodnú scenériu.

Kúpele Nová Polianka

Palicu nad Novou Poliankou našťastie nezlomili

Ilustračné foto: MKreo

Najskôr to bola zlá správa – pre pacientov, rekreantov, turistov i osadu Nová Polianka. Tamojší vojenský liečebný ústav v roku 2016 zrušili a mnohí nad ním lámali palicu. A potom prišla dobrá správa – ministerstvo obrany sa rozhodlo historické kúpele rekonštruovať, na mieste ústavu vznikli klimatické kúpele s hotelom.

Vyzeralo to ako zlý sen. Po šesťdesiatich rokoch prevádzky zatvorili v roku 2016 vojenský liečebný ústav v Novej Polianke. Tiché prostredie kúpeľov, odkiaľ bol exkluzívny výhľad na Gerlachovský štít, ale aj iné tatranské štíty a Poprad, ešte viac stíchlo.  Stopka liečby ovplyvnila aj osadu, ktorá vlastne vznikla ako zázemie pre ňu, mimochodom podľa projektov známeho architekta Milana M. Harminca, a vytvárala pre pacientov a hostí spoločenské i športové zázemie a potrebný servis. Obavy z úpadku boli opodstatnené.  Osada sa mohla vyľudniť a zmiznúť z mapy služieb aj pre bežných turistov.  

Bazén, ktorý bol kedysi raritou Vysokých Tatier. Dnes je opustený. Ilustračné foto: Juraj Kredatus

  • Jej raritou bol svojho času plavecko-rekreačný bazén s vyhrievanou vodou, ktorý bol umiestnený v nadmorskej výške 1 060 m n. m. pod holým nebom a bol súčasťou materskej školy v areáli liečebného domu, ale bez prístupnosti verejnosti.

    Štátnu zotavovňu, presnejšie Vysokošpecializovaný ústav pre pľúcne choroby v Novej Polianke, „položilo“ na kolená zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a predtým aj nízky počet hospitalizovaných pacientov a prepad tržieb.  Spoločnosť Horezza, ktorá spadá pod rezort obrany, mala s objektom ústavu plány, vzniknúť   tu mali klimatické kúpele s hotelom, no transformačný proces ministerstvo vtedy pozastavilo.

    Pred pár rokmi sa ale Ministerstvo obrany SR rozhodlo pre veľkú rekonštrukciu liečebne s cieľom vrátiť historické klimatické kúpele rekreácii vojakov, ale aj civilnej verejnosti.  Kultúrnu pamiatku revitalizovala spoločnosť Horezza s cieľom orientovať ju na poskytovanie liečby nešpecifických chorôb najmä dýchacích ciest. Zrekonštruovaný bývalý vojenský ústav sa stal súčasťou siete hotelov Granit. Po komplexnej prestavbe a modernizácii, vrátane služieb, nadobudol štatút klimatických kúpeľov. Otvorili ho v roku 2020.

Areál kúpeľov poskytuje jedinečné pohľady na panorámu Vysokých Tatier. Ilustračné foto: Hotel Granit 

Do Novej Polianky sa tak vrátil život, rekreanti oceňujú možnosti turistiky, cyklisticky, bežkovania, môžu holdovať skialpinizmu alebo prechádzkam a kochať sa výhľadmi na končiare hôr. Blízko je Starý i Nový Smokovec alebo aj Štrbské pleso, presun za ďalšími atrakciami Vysokých Tatier je nekomplikovaný. Stráviť čas možno aj v unikátnom Retro kine.

Hotel disponuje aj zdravotným úsekom s lekárom, fyzioterapeutom a mnohými procedúrami, ktoré sú ordinované individuálne s dôrazom na zdravotnú úľavu pacientov, najmä čo sa týka liečby ochorení horných dýchacích ciest, a to nielen v rámci ústavnej kúpeľnej starostlivosti, ale tiež ambulantnej liečby.

A na ktoré indikácie sa v klimatických kúpeľoch predovšetkým orientujú? Ide o netuberkulózne choroby dýchacích ciest, chronickú bronchitídu, obštrukčnú pľúcnu chorobu, zápaly horných dýchacích ciest, alergické nádchy či pľúcne fibrózy.  Granit v Novej Polianke má kapacitu viac ako 140 lôžok a potrebné zázemie pre množstvo rehabilitačných a zdravotných procedúr, z ktorých časť využíva aj jedinečnosť  klimatickej liečby Vysokých Tatier.

Zdroj: TASR, Tatry.sk, wikipedia, MO SR

horskí nosiči v Tatrách

Sú poslednými šerpami v Európe. Toto remeslo si môžete vyskúšať aj vy

Fotografia: ilustračná

Nosičské remeslo je vo svete raritou. Aj v Alpách ich nahradili iné prostriedky a väčšina chát v zahraničí je zásobovaná inak ako ľudskou silou. V Tatrách však stále funguje početná komunita nosičov, ktorí zásobujú šesť horských chát za každého počasia. Patrí medzi nich aj Štefan Bačkor – dobrovoľný záchranár, horský nosič, horský sprievodca, majiteľ Sherpa caffe a správca Švajčiarskeho domu v Starom Smokovci. Lásku k horám a turistike zdedil po rodičoch a ku svojim povolaniam sa dostal, ako sám hovorí, prirodzene. 

Keď si človek vyhľadá vaše meno na internete, nájde viacero informácií. Niekde sa o vás píše ako o nosičovi, inde čítam, že ste horský sprievodca či dobrovoľný záchranár. Tak mi, prosím, povedzte, kto je Štefan Bačkor? 

Som z Popradu, tam som sa narodil, aj vyrastal. Prvé, čo človek vidí, sú kopce, takže tieto moje povolania prirodzene vyplývajú z prostredia, ktoré ma obklopuje. Moja mamka liezla, vtedy nebolo veľmi bežné, aby bola žena v horolezeckom oddiele. Lásku k horám som pochytil asi od nej. S bratom nás viedla k pohybu a túram. Takmer každý víkend sme trávili v Tatrách, v prírode, bez ohľadu na počasie. Na strednej škole som začal liezť po kopcoch, a čo sa týka nosičského remesla, k tomu ma doviedol brat. Raz sa vybral s kamarátom namiesto lezenia vyskúšať vynášku, pretože bolo zlé počasie. To bol aj môj prvý kontakt so svetom horských nosičov. 

Nosieva sa na chaty každý deň alebo to záleží od počasia? 

Každá chata má svoj systém, ale počas sezóny je jedno, aké je počasie. Ak je chata nonstop vyťažená, musí byť aj zásobovaná. Skúsený chatár si „chystá“ nosičov ešte pred hlavnou, teda letnou sezónou. Okrem zamestnancov chát, má každá chata aj komunitu externých nosičov, často bývalých zamestnancov a ďalších, ktorí to robia popri svojej práci ako hobby. Nosičské remeslo je vo svete raritou. Už ani v Alpách to nefunguje, väčšina chát v zahraničí je zásobovaná vrtuľníkmi alebo inak. 

Ako je možné, že u nás je toto remeslo stále živé? 

Je to kombinácia viacerých faktorov. Jedným je, že väčšina chát sa nachádza v národných parkoch, teda ide o ochranu prírody. Ak nie sú vhodné podmienky, vrtuľníkom sa lietať nemôže. Mali sme napríklad mesiac teplotnú inverziu, hore sme sa opaľovali, ale keďže dole bola hmla a slabá viditeľnosť, helikoptéra vzlietnuť nemohla. Lieta sa najmä pred letnou sezónou, treba predzásobiť chaty pred otvorením dolín, ale aj pred zimnou sezónou kvôli zásobeniu chát materiálom na kúrenie. Aj tak sa lieta viac ako v minulosti, no počasie je veľmi limitné. Nosič môže ísť takmer za každého počasia.

Nosičstvo funguje aj ako atrakcia – turisti v Tatrách si môžu vyskúšať vyniesť krošňu na niektorú z chát. Ktorú trasu odporúčaš v lete absolvovať? 

Na začiatok odporúčam Zamkovského chatu – je to trasa, ktorá je najkratšia a prevýšenie tiež nie je kruté. Tu človek zistí, ako na tom je. Individuálne vynášky pre záujemcov robievam najmä tu. Chata je pre túto aktivitu výborne umiestnená, bezpečnou formou si to človek v sprievode profi nosiča vyskúša. Samozrejme chcem, aby si to turista-nosič aj užil. Nosenie nie je len o fyzickej sile, ale aj o mentálnej. Človek zistí, ako reaguje v náročnej situácii. Niekedy by aj chcel, ale jeho telo už nevládze, vtedy je potrebné, aby som správne odhadol situáciu a stopol ho, ak vidím, že to už fyzicky nedáva. Aktuálne máme pre členov vernostného systému MYAPLEND 20 % zľavu na Sherpa adventure. Ide o zážitkovú vynášku na Zamkovského chatu v sprievode profesionálneho nosiča a v prípade záujmu aj o prednášku o vysokohorskom nosičstve spojenú s prehliadkou nášho nosičského mini-múzea vo Švajčiarskom dome. 

Ako taká vynáška vyzerá – každý z vás nesie vlastný náklad? 

Nie, ja som tam na „koučovanie“ a asistenciu a v prípade potreby aj na prebratie vynášky. Začína to prípravou na vynášku a jej balením. Na tých miestach, kde vieme oddýchnuť, my to voláme štandy, si človek sadne, ja mu náklad podržím, aby nespadol. Na ťažkom mieste poradím, ako zvoliť krok, kam stúpiť a ako si pomôcť. Ak by som aj ja niesol náklad, nevedel by som sa sústrediť na klienta. Som tam na to, aby som ho mohol nahradiť v prípade, že nevládze, pretože náklad jednoducho na chatu dostať musíme. 

Poďme teraz k sprievodcovstvu. Existuje turistický sprievodca, horský sprievodca a horský vodca. Aký je medzi nimi rozdiel? 

Turistický sprievodca by mal sprevádzať len po turisticky označených chodníkoch. Horský sprievodca môže opustiť tento chodník bez snehovej prikrývky, môže ísť do prvého stupňa horolezeckej náročnosti podľa klasifikačnej stupnice Medzinárodného zväzu horolezeckých spolkov (UIAA). Je to teda sprevádzanie osôb v horskom a vysokohorskom prostredí bez použitia horolezeckého výstroja mimo turisticky označených chodníkov a trás. A potom je horský vodca, ktorý môže klientov navyše zobrať aj na lezeckú túru. Samozrejme, pre všetkých platí, že pokiaľ je konkrétna oblasť celoročne uzavretá, nemôže tam ísť. To sú pravidlá, ktoré by mal dodržať každý z nich. 

Aké sú benefity horského sprievodcu, kedy a prečo by som si jeho služby mala objednať? 

Ak sa chcete iba prejsť, môžete ísť aj bez sprievodcu, ale výhodou horského sprievodcu je, že dostanete výklad k terénu, okoliu, histórii a nejaké zaujímavosti ako bonus. Teória hovorí, že keď sa chystám na nejaké územie, mám si naštudovať návštevný poriadok, kde je definované, čo ako turista môžem navštíviť v lete a čo v zime. Aj toto garantuje profesionálny horský sprievodca. Sú však aj turisti, ktorí sa nepripravia a môžu mať problémy. Nenaštudujú si trasu, nepozrú počasie. Keď si rezervujete na túru horského sprievodcu, ako turista by ste sa už nemali s ničím trápiť. Sprievodca vie, na akú túru je vhodný čas a po konzultácii s klientom vie aj odporučiť kam ísť na základe fyzickej kondičky.

Ktorú trasu odporúčate absolvovať s horským sprievodcom v lete? 

Moja srdcovka je Končistá, pretože sme hneď vedľa Gerlachovského štítu, s ľuďmi na Gerlachu sa vidíme voľným okom. Je to vysokohorská turistika s veľmi porovnateľnými parametrami ako výstup na Gerlach, sme vo voľnom teréne, máme niekoľko možností ciest, ktorými vieme vystúpiť na vrchol a aj zostúpiť. Ja sa vždy snažím ísť inou trasou hore a inou dole, aby to bol pre klienta zážitok. Celkový čas túry záleží od toho, ktorú trasu si zvolíme a tak isto od skupiny ľudí. 

Viete mi dať nejaké praktické tipy, ako sa na túru pripraviť, čo si vziať? 

Určite je potrebné pripraviť sa na každé počasie – vziať si osobné veci, vhodnú obuv a oblečenie. Kto je zvyknutý, môže si vziať turistické paličky. Ja napríklad aj v lete nosím tenké rukavice a čiapku, sme v horách, kde aj v auguste môže snežiť. Turistom odporúčam, aby si vzali najlepšie turistické oblečenie do hôr, aké majú, niečo do dažďa, niečo na prezlečenie, niečo do chladného počasia a samozrejmosťou by malo byť aj cestovné poistenie do hôr.

Pobyt v našich veľhorách stojí za to, vychutnajme si ho naplno, aby sme si odniesli spomienky, na ktoré nikdy nezabudneme. Zaregistrujte sa aj vy do vernostného systému MYAPLEND na myaplend.com a vyberajte z množstva benefitov, špeciálnych výhod a zliav, s ktorými sa v Tatrách nebudete nikdy nudiť.

Bicyklom na Sliezsky dom

Cyklotrasa Tatranská Polianka – Sliezsky dom

Ilustračné foto: Peter Cigáň

Hneď na začiatku treba povedať, že výšľap pod najvyšší vrch Vysokých Tatier je iba pre zdatných cyklistov, s dobrou kondíciou i cyklovýbavou. Cyklista na nej prekonáva prevýšenie zhruba 700 m a dostáva sa do nadmorskej výšky 1 670 m.

Cyklotrasa Tatranská Polianka – Sliezsky dom je legendárna. Tí, ktorí ju absolvovali, hovoria o výzve, sebavedomí a prekonávaní samých seba. Nie je dlhá – meria 7 a vedie po asfaltke, ale priemerné 10-percentné stúpanie dá zabrať aj kondične veľmi vyspelému cykloturistovi a na cestných bicykloch to utiahnu iba dobre trénovaní cyklisti.

Sliezsky dom a Velické pleso. Ilustračné foto: Janko Michlík

  • Tretia s najťažším stúpaním u nás

    Preto si trasa vyslúžila hodnotenie – po Smrekovici a Kráľovej holi tretia s najťažším stúpaním u nás. Tí, ktorí ju už absolvovali, radia menej skúseným, a predsa odhodlaným dosiahnuť Sliezsky dom, aby si zobrali bicykel s trojprevodníkom.

    Orientácia na trase je jednoduchá – od Tatranskej Polianky mierite stále bližšie k Tatrám – až ku Sliezskemu domu. Tam si možno uvedomíte, že ste absolvovali trasu k cieľu, ktorý je druhým najvyšším na Slovensku, ku ktorému sa dá dostať na bicykli. Vyššie je už iba Kráľova hoľa. Dá sa absolvovať za jeden deň až z Bratislavy, ak použijete kombináciu cestovania do Tatier vlakom či autom.

Gerlachovský štít cestou na Sliezsky dom. Ilustračné foto: Miroslav Mika. 

Odmenou je výhľad na kráľa Vysokých Tatier

Odmenou na trase vám budú krásne výhľady a hore pri Sliezskom dome vás uchváti pohľad na Velické pleso a panorámu Tatier s jeho kráľom Gerlachovským štítom. Sliezsky dom je nástupným bodom  pre výstup na neho. Spoločnosť vám oproti bude robiť aj Kráľova hoľa.  Dôležité je upozorniť, že na cyklovýstup sa treba vydať skoro ráno, je tam pokojnejšie, neskôr sa skomplikuje množstvom turistov, ktorí tiež mieria k Sliezskemu domu.

Prvá chatka tu stála už v roku 1871

Sliezsky dom je zvláštna stavba. Hotel praví Tatranci nemajú radi, lebo im nepasuje jeho moderná architektúra a mnohí ju nepovažujú za vhodnú do tohto prostredia. Ale, čo už…. Zvykli sme si. Stojí priamo na brehu Velického plese a má viacerých predchodcov. Prvá kamenná chatka, tzv. Blásyho chata, na tomto mieste stála už v roku 1871, no o pár rokov neskôr ju zmietla lavína. Nosiči a horskí vodcovia ale už v tom čase potrebovali nocľaháreň, preto na juhovýchod od plesa postavili drevenú útulňu. Pre príbeh Sliezskeho domu je dôležitý rok 1895, keď tu Uhorský karpatský spolok postavil prvý dom, pôvodne ako prízemnú drevenú budovu. Chatu postupne rozširovali a modernizovali, čo bolo pre turistický ruch v Tatrách dobre, no v roku 1962 celkom vyhorela. Nahradil ju v roku 1968 dnešný moderný horský hotel.

Ak si aj vášnivý turista, môžeš plánovať

Ak ste už na Sliezskom dome, môžete si naplánovať budúcu turistiku. Napríklad s deťmi na trase cez Hrebienok popod Slavkovský štít až na Velické plese a cez Velickú poľanu do Tatranskej Polianky alebo Smokovcov. Alebo si do kalendára zapíšete okruh Veľkou alebo Malou Studenou dolinou. Cez Hrebienok, popod Slavkovský štítu prídete na Velické pleso a odtiaľ pokračujete na Poľský hrebeň, kde sa cez sedlo pod Divou vežou cez Veľkú Studenú dolinu môžete spustiť na Reinerovu chatu a späť na Hrebienok.

ovocné smoothie

TIP na turistickú desiatu: Ovocné smoothie

Čo je lepšie na štart dňa ako ovocné smoothie s ovsenými vločkami a kokosovým mliekom? Výborne vás zasýti a dodá vám dostatok energie na to, zdolať akúkoľvek turistiku. Poznáte tatranskú štart lanovku, z ktorej sa dostaneme napríklad na Skalnaté pleso?

Odštartuje svoje ráno zdravo!

Suroviny:

  • 100 g jahôd
  • 100 g čučoriedok
  • 50 g malín
  • 1 banán
  • 1 avokádo
  • 2 PL sirupu z agáve
  • 50 g ovsených vločiek
  • 100 ml kokosového mlieka

Postup:

  • Do mixéra postupne hodíme jahody, čučoriedky, maliny, ovsené vločky, banán a avokádo.
ovocné smoothie
Do mixéra pridáme vybrané ovocie. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Presypeme ich do väčšej misy, pokvapkáme olivovým olejom a pridáme soľ, čierne korenie a chilli.
ovocné smoothie
Pridáme kokosové mlieko. Autor fotografie: cezhory.sk
  • Osladíme sirupom z agáve a zalejeme kokosovým mliekom. Všetko rozmixujeme, prelejeme do fľašky a zabalíme do batohu.

Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny do našich receptov nám dodal náš partner BILLA Slovensko.

Autor titulnej fotografie: cezhory.sk

Pes v horách

Zobrať psa či mačku do hôr?

Ilustračné foto: Ľubka Kovácsová

Maxík, Rocky, Betinka, Daisy, Lola… Nie, nie sme na výstave psov, ale v národnom parku. Vziať domáce zviera na relax v prírode je trendy. Ale je to aj vhodné, či správne?

V národných parkoch sa spravidla zhodujú v tom, že v nejakých ich okrajových častiach, kde je veľká koncentrácia ľudí a zviera je naozaj spoločenské, dobre trénované a zvyknuté na takéto prostredie, možno akceptovať jeho pohyb v prírode. Ale na vôdzke. No nie každý majiteľ je s obmedzeniami stotožnený.

Zoologička Mária Apfelová. Foto: archív MA

  • „Nie všetci ľudia si to uvedomujú, ale behanie na voľno je nebezpečné pre samotné domáce zvieratko. Môže sa stretnúť s výkalmi iných zvierat, ktoré sú pre neho potenciálne infekčné,“ otvára túto tému zoologička Mária Apfelová. Upozorňuje napríklad na líščie pásomnice, ktoré sú teraz veľkou témou. Prenášajú sa na zvieratá i ľudí a môžu byť smrteľne nebezpečné pre zviera i človeka.

    „Ak domáci miláčik zabehne do lesa, čo sa pri prechádzkach stane, nemožno vylúčiť jeho kontakt s iným voľne žijúcim zvieraťom. Stáva sa, že usmrtí nejaké mláďa, pohryzie iné, ale môže aj nechtiac doviezť rozzúreného medveďa k svojmu majiteľovi. Iným zvieratám spôsobí stres, čo v národnom parku nie je vhodné,“ hovorí o skúsenostiach z terénu zoologička.

    Zdôrazňuje, že rozhodnutie vziať spoločenské zviera do hory by mal dobre zvážiť každý jeho majiteľ. Aj keď je na vôdzke, stretáva sa s rôznymi pachmi a nástrahami, ktoré pre neho nemusia byť príjemné, ale stresujúce.

Náš pes alebo mačka môžu v lese naraziť na výkaly zvierat. Dnes sú veľkou témou líščie pásomnice, ktoré sa prenášajú na zvieratá i ľudí a môžu byť smrteľne nebezpečné. Ilustračné foto: Ján Hablák

„Národné parky sú domovom pre voľne žijúce zvieratá, ktoré tu sú vo vyššej koncentrácii, našou úlohu je starať sa o to, aby v ich prirodzenom prostredí boli čo najmenej vyrušované. Pes či mačka, ktoré sa vyskytnú v ich blízkosti, tomu nepomáhajú,“ tvrdí M. Apfelová.

Práve preto napríklad v pripravovanom návštevnom poriadku Tatranského národného parku, ktorý začne platiť v priebehu tohto leta, ohraničia lokality so zákazom vstupu domácich zvierat. „Budú na to upozorňovať zákazové tabule a bude to platiť nielen pre psov, mačky, prasiatka, králiky, ale aj pre iné zvieratá, ktoré si ľudia do hôr donesú,“ vyjadril sa pre Korzár námestník riaditeľa TANAP-u Peter Spitzkopf. „Prekáža nám, že najmä psi robia problémy v teritóriách výskytu svišťov, kamzíkov či šeliem, čomu treba zabrániť,“ dodal.

Druhým extrémom, ktorého sa ľudia dopúšťajú v súvislosti s domácimi zvieratami, je ich rozhodnutie nechať ich v horách, lebo sa ich chcú z rôznych príčin zbaviť. „To je vyslovene týranie zvierat,“ prízvukuje M. Apfelová. „Ak je zviera v ľudskej opatere, je od človeka závislé. Dostáva od neho potravu, vodu, zabezpečuje mu aj iné životné potreby. Ak nebolo naučené starať sa o seba, v prírode neprežije,“ konštatuje zoologička.

Prirovnáva to k situácii, ak by sme nechali človeka samého v púšti. „Opustené zviera si nevie hľadať potravu, je vystrašené, bojí sa, hynie od hladu, smädu, stresu, ak sa predtým nestane obeťou iných zvierat či predátora. Je to nepekný osud.“

V inej situácii je opustená mačka. „Má väčší lovecký pud a ak je už vo veku, že si dokáže vyhľadať potravu, tak loví. Stáva sa nebezpečnou pre iné miestne druhy zvierat. No môže byť aj lovená,“ pokračuje zoologička.

Upozorňuje ale na iné riziko. „Mačka domáca sa môže páriť s mačkou divou. Vedia sa stretnúť, rozumejú si. No má to následky. Vznikajú neplodné krížence a znečisťuje sa genetická informácia pôvodného druhu. Neplodné potomstvo sa síce snaží rozmnožovať, ale už neodovzdáva genetickú informáciu,“ argumentuje M. Apfelová s tým, že mačka domáca môže zničiť populáciu voľne žijúcich divých mačiek.

Prítomnosť domácich zvierat je preto v národných parkoch vždy diskutabilná a návštevníci by si mali ešte pred cestou do hôr zvážiť všetky jej riziká. 

Zamkovského chata

Zamka je obľúbený cieľ turistov, no svojmu staviteľovi veľa šťastia nepriniesla + SÚŤAŽ

Návštevníci Vysokých Tatier si Zamkovského chatu obľúbili pre jej dostupnosť a malebnosť. Je jedinou, ktorej v našich veľhorách šéfuje žena. Momentálna rekonštrukcia jej má vrátiť pôvodný vzhľad, no turisti tu aj dnes nájdu základné občerstvenie a zázemie na oddych.

Na konci článku nájdete súťaž o tričko s medveďom tatranským.

Horská chata, ktorá sa nachádza v ústí Malej Studenej doliny a blízko populárneho Hrebienka, má pohnutú históriu. Postavil ju Štefan Zamkovský v rokoch 1942 – 1943, bol to známy horozelec a horský vodca, pracoval aj ako horský nosič na Téryho a Zbojníckej chate. Počas druhej svetovej vojny bola chata útočiskom pre partizánov, prenasledovaných i politických väzňov.

Po vojne si ju návštevníci Vysokých Tatier veľmi obľúbili pre jej malebnosť i polohu, keďže stojí na križovatke turistických chodníkov na Téryho chatu a Skalnaté pleso. Pre svoju ľahkú dostupnosť je cieľom aj rodín s malými deťmi a turistov, ktorí v Tatrách uprednostňujú ľahšie túry.

No svojmu majiteľovi nepriniesla veľa šťastia. Štefan Zamkovský, ktorý ju aj prevádzkoval so svojou manželkou Ľudmilou, zažil znárodnenie a ako „kapitalista“ musel z nej po roku 1952 aj s rodinou odísť. Síce iba neďaleko – na Bílikovu chatu, no po krátkom čase ho režim odohnal aj z nej. S rodinou sa tento levočský rodák usadil na Počúvadle v Banskej Štiavnici, kde utrápený v roku 1961 zomrel. Mal iba 53 rokov.

Zamkovského chata

Zamkovského chata pred rekonštrukciou. // Foto: Iva Šimo Mikulcová

Jeho chatu prevzal do správy Slovakotour, premenovali ju na Chatu kpt. Nálepku – po vojakovi a účastníkovi protifašistického odboja, ktorý nemal k Vysokým Tatrám žiaden vzťah. Návštevníci Tatier ale na jej pôvodného majiteľa nezabudli. Chatu po svojom nazývali aj naďalej Zamok, čo sa používa aj dnes. Po nežnej revolúcii ju vrátili dedičom Štefana Zamkovského a tí ju prenajali. Najskôr ju spravoval Ladislav Kulanga, potom Jana Kalinčíková, ktorá je od roku 2003 jej majiteľkou.

Hoci na chate boli v predchádzajúcich rokoch urobené viaceré rekonštrukcie, tá rozsiahla sa deje až teraz – už štvrtý rok. Po nej najpopulárnejšia chata vo Vysokých Tatrách, ktorú palivom i potravinami sčasti zásobujú horskí nosiči, a ktorej interiér množstvom fotografií nostalgicky spomína na svojho staviteľa, nadobudne pôvodný vzhľad, no jej prevádzke i komfortu návštevníkov budú pomáhať už moderné technológie.  

K rekonštrukcii majiteľka pristúpila veľmi citlivo. V jej prvej časti sa riešila technická a environmentálna prevádzka chaty. Vymenili tu kotol na tuhé palivo za ekologický paletkový, ale aj technológiu čistiarne odpadových vôd – v lete jej prevádzku zabezpečuje malá vodná elektráreň, v zime dieselagreát, ktorý nabíja moderná akumulátorová batéria. Úpravu pitnej vody má na starosti technológia ultrafialového žiarenia. Druhá časť rekonštrukcie je spojená s prestavbou jedálne, ubytovacej zóny a verejných toaliet.  

Výnimočnosť celej rekonštrukcie znásobuje aj fakt, že všetok stavebný odpad musia stavbári dobre zabaliť, potom ho odváža vrtuľník. Tak káže poriadok Tatranského národného parku.

Napriek stavebného ruchu je ale chata v prevádzke, poskytuje občerstvenie i zázemie pre oddych návštevníkov. Preto neváhajte, a nevynechajte ju zo svojich prázdninových plánov. Chata je prístupná celoročne. Najľahšie sa k nej dostanete zo Starého Smokovca po červenej značke na Hrebienok, čo trvá asi 40 minút. Môžete využiť aj pozemnú lanovku (premáva celoročne v 30-minútových intervaloch), ňou sa na Hrebienok dostanete za 7 minút. Z Hrebienka na  Zamkovského chatu dorazíte pohodlne po červenej značke asi za hodinu a desať minút.

Zamkovského chata

Zamkovského chata kedysi. 

Najskôr prídete magistrálou na rázcestie nad Rainerovou chatou, potom je k Zamku už iba hodinka. Chodníkom zostúpime k Studenému potoku, nasleduje jemný „stupák“ k Obrovskému vodopádu a odtiaľ sa tiahlou serpentínou dostaneme až ku rázcestiu pri Zamkovského chate. Z chodníka je výhľad na Slavkovský štít, Veľkú a Malú Studenú dolinu.

Paráda výlet! Vezmite na neho aj deti. Túra vedie pekným a pestrým prostredím, ktoré zaujme aj najmenších turistov. Ak budete mať chuť a kondíciu, môžete využiť polohu Zamkovského chaty, ktorá je lokalizovaná na frekventovaných turistických trasách, a pokračovať na Téryho chatu v Malej Studenej doline, alebo na Skalnatú chatu na Skalnaté pleso.   

Na Zamkovského chatu si môžete si vybrať aj inú trasu, dlhšiu, s prevýšením 549 m. Ide o chodník z Tatranskej Lesnej najskôr po žltej, potom zelenej a červenej značke cez dolinu a Vodopády Studeného potoka. Trasa Tatranská Lesná – Vodopády Studeného potoka – Rainerova chata – nad Rainerovou chatou – Zamkovského chata vám môže trvať 2,5 hodiny.

tričko s medveďom tatranským

Zapojte sa do súťaže o tričko s medveďom tatranským, ktoré poznáte z nášho e-shopu (predávame v pánskej aj dámskej verzii). Článok vyššie je venovaný Zamkovského chata a jej vzniku, preto aj súťažná otázka bude práve o tejto vysokohorskej chate. Vyberte správnu odpoveď z ponúkaných možností v súťažnom formulári. Zo správnych odpovedí žrebujeme už v pondelok 21.08.2023 . Šťastný výherca/výherkyňa získa 1 originálne tričko v ľubovoľnej veľkosti. Výhercu budeme kontaktovať po uskutočnení žrebovania na zadaný e-mail.

SÚŤAŽ

Sledujte nás na našich sociálnych sieťach pre viac podobných súťaží o atraktívne ceny.

    Súťaž o originálne tričko


    tuniakový šalát

    TIP na turistickú desiatu: Tuniakový šalát

    Najkrajšie pleso vo Vysokých Tatrách? Mnohí by sa jednohlasne zhodli na Štrbskom plese. A prečo? Zo Štrbského plesa sa vám naskytne nádherný pohľad na štíty Vysokých Tatier a jeho romantická atmosféra je niečo, čo len tak niekde nezažijete. Zoberte si so sebou aj výdatnú desiatu, pretože v okolí Štrbského plesa je množstvo miest, ktoré rozhodne treba navštíviť!

    Tuniakový šalát, aký ste ešte nejedli!

    Suroviny:

    • 1 balenie farfalle cestovín
    • šalátová uhorka
    • paradajky
    • menšia biela cibuľa
    • soľ, čierne korenie a chilli
    • olivový olej
    • 2 poháriky prémiového tuniaka

    Postup:

    • Začíname s prípravou farfalle cestovín, ktoré si uvaríme domäkka.
    farfalle cestoviny
    Uvaríme si cestoviny. Autor fotografie: cezhory.sk
    • Presypeme ich do väčšej misy, pokvapkáme olivovým olejom a pridáme soľ, čierne korenie a chilli.
    recept na cestoviny
    Cestoviny si ochutíme. Autor fotografie: cezhory.sk

    Postupne si nakrájame zeleninku – paradajky, uhorku a bielu cibuľku.

    recept na cestovinový šalát
    Pridáme ostatné ingrediencie a vychutnávame. Autor fotografie: cezhory.sk

    Zeleninu a tuniaka pridáme k cestovinám a poriadne zamiešame. Nakoniec dochutíme šťavou z limetky a čerstvou bazalkou. Hotovo!

    Tak čo, inšpirovali sme vás? Všetky suroviny do našich receptov nám dodal náš partner BILLA Slovensko.

    Autor titulnej fotografie: cezhory.sk

    Cyklotrasa Čierny Váh

    Cyklotrasy na Čierny Váh

    Ilustračné foto:  Takéto pohľady sa vám otvoria z Hornej nádrže elektrárne. Foto: mkreo

    Prečerpávacia Vodná elektráreň Čierny Váh patrí k top industriálnym stavbám Slovenska a cestu k nej si môžete vychutnať aj zo sedla bicykla. Tí, čo tam boli, sa zhodujú v tom, že  trasy, ktoré k nej vedú, a cieľ, ktorý dosiahnu, patria medzi cyklistické lahôdky. Ochutnajte ju napríklad už tento víkend.

    K nádržiam vodnej elektrárne vedie niekoľko cyklotrás, rozdiel medzi nimi je v nástupnom mieste, dĺžke či prekonávaní prevýšenia. Rovnaké sú ale nádherné a neopakovateľné výhľady na Vysoké a Nízke Tatry a takmer celý Liptov.

    Aj pre rodiny s malými deťmi

    Začneme tou najmenej náročnou, vhodnou aj pre rodiny s deťmi. Je značená z Kráľovej Lehoty, veľmi strmých je iba posledných 100 metrov trasy. Oddýchnuť si môžete v jej polovici v altánku uprostred lesa. Použiť možno horské i trekingové bicykle. Trasa: Kráľova Lehota – Svarín – Čierny Váh (Horná nádrž) a späť po rovnakej trase meria 26 km, prekonávate prevýšenie okolo 500 m.

    Štartuje sa pri železničnej stanici, pokračovať treba po červenej cyklotrase do lokality Svarín. Odbočíte doľava na Hornú nádrž. Vybrať sa tam treba za slnečného počasia, iba vtedy vás za námahu odmení výhľad na Vysoké Tatry a Liptov, aký sa každý deň nevidí.

    Pohľad na Kriváň z Hornej nádrže elektrárne. Foto: Alenka Tomanová

    • Z Kráľovej Lehoty je dostupná aj Dolná nádrž, a to cez Svarín po Liptovskej magistrále. Dostanete sa k nej asi po hodinke bicyklovania, pričom prekonáte prevýšenie iba 148 m. Stačiť vám bude cestný bicykel.

      Vytrvalci budú najlepšie odmenení

      Pre vytrvalcov ponúkame trasu: Tatranská Štrba – Štrba – Šuňava – Biely Potok – Benkovo – Čierny Váh (Dolná nádrž) – Svarín – Čierny Váh (Horná nádrž) – Svarín – Kráľová Lehota. Potrebujete na ňu asi 4,5 hodiny jazdy, prešľapete 48 km. Vedie tichým a krásnym prostredím na hranici Národného parku Nízke Tatry, z veľkej časti aj po telese bývalej Považskej lesnej železnice. Až do roku 1976 slúžila na prepravu dreva a lesných robotníkov. Dolina Čierneho Váhu a priľahlé dolinky sú stále popretkávané jej trasami, no iba jej časť slúži cyklistom.

      A práve tá je možno najčarovnejším miestom spomínanej cyklotrasy. Je to krásny úsek, ktorý vedie po štrkovej lesnej ceste nad kaňonom Čierneho Váhu. V týchto miestach sa nachádza kostol, zvonica a Múzeum Považskej lesnej železnice. Stojí za to zastaviť sa tu a vychutnať si nostalgiu minulých čias.  Fanúšikom histórie slovenských železníc ale odporúčame navštíviť hlavnú expozíciu tejto železnice, ktorá sa nachádza v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Sú tam aj vozne a rušne, ktoré kedysi premávali dolinou Čierneho Váhu.

      Ale to je už iný tip na výlet. Vráťme sa do Tatranskej Štrby a pripomeňme, že podstatná časť cyklotrasy vedie dolu kopcom, čo sa tak ľahko inde nezopakuje. „Stupáky“ zažijete až v úsekoch, keď sa budete blížiť k nádržiam vodnej elektrárne.  

    Po trase k nádržiam sa cykloturisti môžu zastaviť pri informáciách o elektrárni, faune i flóre tohto územia. Foto: mkreo

    • Z Východnej k Čiernemu Váhu si dáte do tela

      A teraz niečo pre cyklistov, ktorí si chcú dať do tela. Im odporúčame stredne ťažkú trasu z Východnej. Sadnúť treba na MTB a pripraviť sa na prekonanie prevýšenia 641 m. Výlet bude trvať 4 hodiny.

      Začína sa pri amfiteátri vo Východnej, vedie k rybníku, potom popod železnicu na lesnú cestičku, ktorá kopíruje železničnú trať. Neskôr sa zabočí vľavo a začne stúpať. Prejdete okolo posedov a ak večer budete mať čas, trpezlivosť a šťastie, môžete z nich pozorovať lesnú zver. Vráťme sa ale na bicykel, lebo treba dávať pozor. Trasa sa začne kľukatiť lesom až vás privedie na asfaltovú cestu, zabočíte vľavo a stúpate až k vodnej nádrži. Odmenou za námahu vám bude výhľad na celý Liptov, ale aj Chočské vrchy v diaľke, uvidíte i Nízke Tatry a vpravo aj Západné a Vysoké Tatry. Paráda!

      Toto je dôležité

      Podľa toho, ktorú z trás si vyberiete, nájdete aj vhodné občerstvenie – v Kráľovej Lehote, v rodinnom penzióne Larion s wi-fi prepojením, v obciach Štrba, Šuňava i Východná. Dôležité je uvedomiť si, že k nádržiam je zakázané jazdiť autom, parkovať môžete vo všetkých východiskových obciach, ale aj napríklad vo Svaríne. Dobrým výberom je aj vlak či autobus, spomínané obce majú dobré dopravné prepojenie.

    Vodná elektráreň – čarovná i unikátna

    A teraz pár informácií o Prečerpávacej vodnej elektrárni Čierny Váh. Je našou najväčšou prečerpávacou elektrárňou, svojím výkonom 735 MW aj najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku. Stavali ju v rokoch 1978 – 1982 a je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Vodná stavba pozostáva z dvoch nádrží, nachádza sa v nadmorskej výške 1161,70 metrov s objemom 3,88 miliónov m3.  

    Z Hornej nádrže sa voda dopraví tlakovým potrubím v horskom masíve do elektrárne. Tá sa spolu s Dolnou nádržou nachádza v Národnom parku Nízke Tatry. Elektráreň do plnej prevádzky nabehne a plný výkon do siete dodá za rekordných 70 sekúnd. Celý objem vody z Hornej nádrže dokáže spracovať za 5,5 hodín. Následne sa voda z Dolnej nádrže prečerpáva do Hornej tým istým potrubím, pričom prekonáva takmer polkilometrový výškový rozdiel. Na prečerpanie podľa potreby odoberie elektrinu zo siete za 100 až 180 sekúnd. 

    Čierny Váh má nezastupiteľnú úlohu v energetike pre reguláciu odchýlok v sieti a zabezpečenie stability energetickej sústavy. Dokáže „uložiť“ až takmer 4 tisíc megawatthodín energie, teda približne toľko, koľko za rok spotrebuje vyše 1 300 domácností. (Ilustračné foto: Norbert Klukovský)