DSC00412 (1)

MUST HAVE, keď ideš do Tatier

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Každá turistika má svoje čaro, a obzvlášť v tomto období, keď je príroda na mnohých miestach ešte stále pokrytá snehovou prikrývkou. Netreba asi pripomínať, že turistické chodníky sú počas zimy zradnejšie, a pokiaľ toto ročné obdobie podceníte, môžu byť aj nebezpečné.

Plánovanie zimnej turistiky

Pred turistikou je vždy potrebné poriadne si naplánovať trasu, prestávky a návrat, pretože zostať v horách v noci a v mraze môže byť extrémne nebezpečné. Netreba sa preceňovať a určite treba viac dbať na vlastnú bezpečnosť. Sledujte stupeň lavínového nebezpečenstva, pretože viaceré zimné chodníky križujú lavínové trasy. Až do 15. júna trvá vo Vysokých Tatrách uzávera vybraných turistických chodníkov. Ide hlavne o vyššie položené sedlá a štíty. Zatvorená je aj Chata pod Rysmi, ostatné tatranské vysokohorské chaty sú otvorené celoročne. Cesty k nim patria v zimnom období medzi obľúbené turistické trasy.

Foto: BOSP

Obuv

Alfou a omegou výbavy turistu je správne zvolená obuv. Od tej sa odvíja celkový komfort a úspešný návrat späť. Ak zvolíte vhodnú obuv, na druhý deň sa vám nohy doslova poďakujú. Ako ale vybrať správne? Podrážka by mala byť hrubšia, aby neprepúšťala chlad od zeme. Tiež je dôležité, aby bola pevná a vy ste cítili pri každom kroku istotu. Pri zle zvolenej obuvi sa môže stať, že bolesť nezostane len v oblasti nôh, ale prejde aj do chrbtice. Ďalším parametrom, ktorý si treba pri kúpe obuvi všímať, je nepremokavosť. So suchými nohami zájdete ďalej. Zradiť vás počas turistiky môže aj nevhodná veľkosť turistickej topánky. Pred výberom sa porozprávajte s odborníkmi, ktorí vám správne poradia. Odborníkov na turistickú obuv a kvalitné trekové topánky s najnovšou technológiou GORE-TEX® a VIBRAM nájdete na www.bosp.sk.

Tip na turistickú obuv od našej redakcie: https://bosp.sk/produkt/caledon-pro-grizzly

DSC01785-Edit
DSC01737-Edit-1
DSC01619-Edit

Vhodné oblečenie

Pri turistike je dôležité dbať aj na správne vrstvenie oblečenia. Základom je správne zvolené termo prádlo. Malo by byť z pohodlných materiálov, ktoré počas výstupu telo zároveň hrejú (napríklad merino vlna). Hneď po ňom nasleduje aktívna vrstva, do ktorej patria mikiny či vesty. Táto stredná časť by mala byť vzdušná, aby odvádzala prebytočnú vlhkosť a v neposlednom rade rýchloschnúca, aby sa predišlo prechladnutiu. Pri výbere vrchnej vrstvy je dôležité pozerať na tieto aspekty: nepremokavosť, vetruvzdornosť a hrejivosť. Pri balení nezabúdajte na pršiplášť, ktorý sa vždy zíde.  

Jedlo a tekutiny

Okrem poriadnej turistickej výbavy by ste nemali podceniť ani dostatok jedla a tekutín. Pri chystaní občerstvenia treba vyberať také potraviny, ktoré zaženú hlad, no zároveň nezaťažia žalúdok. Ideálne je preto zbaliť si poriadnu dávku energie v čo najľahšej a najmenšej forme. Počas túry nestačí dopĺňať iba kalórie a jednoduché cukry, nezabúdajte ani na vitamíny a minerály, ktoré vaše telo stráca. A samozrejme, nezabudnite pri balení desiaty prihliadať na dĺžku svojho výletu. Dobré je pribaliť si aj niečo, čo obsahuje tuky – napríklad orechy alebo sušené ovocie, ktoré zabránia kolísaniu hladiny krvného cukru, rýchlo zaženú pocit hladu, odďaľujú únavu a dodávajú energiu počas dlhšieho času. Netreba však zabudnúť ani na zeleninu a ovocie, ktoré sú zdrojom vlákniny a minerálov, osviežia vás a povzbudia organizmus. Zo všetkého najdôležitejšie je dodržiavanie pitného režimu. V prípade zimnej turistiky môžete siahnuť po termoske s čajom, ktorý vás počas cesty zohreje.

Čo ešte prihodiť do batoha?

  • Čelovka pomôže každému, kto má počas turistiky rád voľné ruky. Predovšetkým v zimnom období, keď slnko zapadá skôr.
  • Lekárnička by určite nemala chýbať. Či už sa šmyknete na mokrých skalách alebo sa vám spaví otlak na chodidle, určite oceníte základnú výbavu lekárničky. Do tej patrí dezinfekcia, obväz či leukoplast.
  • Mapa, pretože mobil môže sklamať. 
  • Doklady totožnosti a peňaženka na chutnú parenú buchtu na vysokohorskej chate.
  • Slnečné okuliare a UV ochranný krém, ktorý určite oceníte. Nie nadarmo sa hovorí „horské slnko“.
IMG-1009

Luxus vymenil za ticho tatranskej prírody – Braňo Mojsej.

by Články

Luxus vymenil za ticho tatranskej prírody. Dnes ju považuje za svoj domov, a už by to nechcel zmeniť. Známy slovenský spevák má v Tatrách trvalý pobyt presne desať rokov. V rozhovore nám okrem iného prezradil, aké spomienky na naše veľhory má spojené s detstvom a dospievaním, kam chodí na túry dnes, ale aj to či ho turisti počas nich spoznávajú.

 

Všimli sme si vašu pravidelnú aktivitu v našej tatranskej FB komunite. Čím vám Tatry tak učarili?

Do Tatier som začal chodiť s rodičmi ako malý chlapec a pochodili sme naozaj všetko, čo sa dalo. Vtedy ma to zaujalo. Vždy som sa tešil v zime na Tatry. Mám uchovaných zopár ešte čiernobielych fotiek. Zo začiatku to bolo (1972-1978) väčšinou Štrbské Pleso, či už zubačkou z chaty v Tatranskej Štrbe alebo neskôr priamo z bungalova Hotela Fis. V zime bol náš cieľ lyžiarsky svah Solisko alebo Interski, kde som lyžoval najradšej. Ani jesť som nemusel. Venoval som sa lyžovaniu aktívne, neboli mobily. Mali sme pokoj a ráno prašan. Mám krásne spomienky na toto obdobie, aj večere preskákané na trampolíne v hoteli. Nuda v Tatrách nehrozila. Neskôr, ako zdatný lyžiar, som objavil Sedlo pod Lomnickým štítom. Lyžovať v sedle v máji je naozaj zážitok.

Foto: Braňo Mojsej

Prečo práve Tatranská Lomnica ako miesto pre život? Vaše meno je predsa len do určitej miery spojené s luxusom.

Tatranská Lomnica je perla Tatier. Ponúka, ak tu bývate počas celého roka alebo len ak prídete za relaxom, na niekoľko dní neskutočný pokoj a duševnú rovnováhu, ktorú nemáte šancu vo väčšom meste si udržať. Psychohygiena je dnes nevyhnutná. Každý z nás si potrebuje občas pretriediť myšlienky, zastaviť sa a určiť si, ako bude ten jeho život ďalej vyzerať. Vrátiť sa na správnu koľaj. Na to sú najlepšie prechádzky či túry v tejto krásnej prírode. Posledné roky pomáham ľuďom zotavovať sa po ťažkej závislosti alebo v motivácii k ich životnej zmene, a práve tatry sú na to vhodným miestom. Klimaterapia funguje skvelo. Práve okolie Lomnice či Smokovca, kde ak viete kam ísť,  tak sa to zotavenie deje plynule a rýchlo. Kto vie, čo sú to záporné ióny a ako pôsobia na organizmus, vie o čom hovorím. Mnohí svoje duševné zdravie odsúvajú bokom a skôr či neskôr pri dnešnom spôsobe života vyhľadajú tento druh revitalizácie. Luxus? Je pre mňa osobne mať dnes svätý pokoj. Snažím sa ho mať dostatok a strážim si ho.

Čerpáte v Tatrách inšpiráciu pre svoju prácu a hudobný život?

V poslednej dobe to boli iba letné mesiace plné koncertov a hrania. Naplno sa v týždni venujem práci v MOJSEJ Clinic. Najviac ma teší, že som presvedčil zopár majiteľov podnikov, aby sa vrátila hudba na letné terasy ako to bolo v minulosti. Často a rád hrávam s kapelou práve po tatranských podnikoch alebo ponúknem iné hudobné skupiny. Je to komornejšie ako veľké koncerty či festivaly, ktoré tiež ani jedno leto nevynechávam. Najviac sa teším, keď pricestujem nadránom po koncerte zo slovenských miest domov a dosýta si vychutnávam to ticho, ktoré tu je. Ticho lieči a pre mňa je to balzam na dušu. Čerpám aj inšpiráciu, tvorím a nabíjam sa tu. Štíty tú magickú energiu ponúkajú. Stačí sa naladiť. Tatry sú mojím domovom a už by som to nikdy nemenil. Trvalý pobyt tu mám presne desiaty rok.

Máte spomienky na Tatry spojené aj s detstvom či dospievaním?

Detstvo sme spomínali. Za fľašu rumu, ktorú dal otec vlekárom na dolnej Pome, som lyžoval na Interski ako decko aj celý týždeň. To boli zlaté časy. Tomu už dnes mnohí ani nechcú veriť. Termoska a lepeňaky v ruksaku, 10 Kčs, partia. Ako dieťaťu mi bolo v Tatrách sveta žiť. Neskôr som sa aj kvôli Tatrám rozhodol pre štúdium na Hotelovej škole v Kežmarku a nešiel študovať hotelovku do Prešova. Praxoval som presne v tatranských hoteloch. Pracoval som skoro vo všetkých. V Grande Praha Tatranská Lomnica, Slovan či Permon. Aj  stužkovú sme mali v Grand Praha Tatranská Lomnica. Bola to práca snov a moja prvá pracovná zmluva v roku 1986 bola práve s Interhotely Tatry š. p. v prevádzke Tatra na začiatku Smokovca. K zmluve ubytovanie v dnešnej vile Kunerád. Čo som mohol chcieť viac. To bol veru život pred nástupom na vojenčinu a spomienky sú krásne. Vtedy v Tatrách boli nočné bary so živou hudbou tri aj štyri. Dnes utópia. Do Tatier sa chodilo relaxovať, žiť a odviazať sa. Bolo tu plno turistov a každý kto chcel, tak si aj pekne zarobil. Ale hlavne, ľudia boli úplne iní ako dnes. Turisti sa všetci navzájom zdravili a priali si pekný deň. Ľudia sa viac usmievali. Nostalgia. Ale aj teraz je to v pohode, len tie emócie a prajnosť už ľudia tak ako v minulosti neprejavujú. Vytratila sa človečina.

Máte nejakú veselú príhodu spojenú s Tatrami?

Tak tých by bolo na dve knihy alebo jeden film. Ale jedna za všetko. Šiel som vlakom z Lomnice, prvýkrát s prestupom na Poprad cez Studený Potok. Nevedel som vtedy ešte, že treba prestúpiť. Oproti  mladí ľudia z cukrárne na stanici mi mávali a lúčili sa, akoby som šiel do Tokia. Ja som vo vlaku zaspal. Neprestúpil som teda a vlak sa o pol hodinu vrátil späť do Lomnice. Tí ľudia, keď ma zrazu zbadali späť, po chvíľke ma vítali akoby by sme sa sto rokov nevideli a hľadali kamery, že čo sa tu točí. Nasmiali sme sa vtedy poriadne.

Spoznávajú vás návštevníci Tatier pri vašich potulkách prírodou?

Občas áno, občas nie. Nosím čiapky a okuliare. Prezrádzajú ma dlhé vlasy či môj hlas, ak niečo poviem. Pokecáme a urobíme si selfie, lebo dnes keď nemáte foto na insta z Tatier, tak ako keby ste tu ani neboli. Mnoho mladých turistov tu chodí len pre tých pár fotiek. Ale aj to je dnešný svet. Som rád, keď sa na ich fotkách objavím aj ja, označia ma a spolu sa usmievame. Moderný svet. Na naše hudobné produkcie už chodia stáli poslucháči, čomu sa veľmi teším. Tatry tým ožili. Teším sa už teraz na toto tretie hudobné leto.

Ktoré miesta v Tatrách sú vaše najobľúbenejšie a na ktoré sa radi vraciate? Ktoré by ste našim čitateľom odporučili ako už Tatranec?

Každého osloví v Tatrách niečo iné a hlavne, tých miest, ktoré sú zaujímavé je veľmi veľa. Preto je dobré byť členom aj tejto komunity a hľadať nové tipy na miesta, kde človek ešte nebol, hoc ich tu má priamo pod nosom. Odporúčam jazdiť električkou a každú jednu túru či lyžovačku si dobre naplánovať, ideálne deň vopred, pozrieť hlavne náročnosť a počasie. V Tatrách je množstvo sprievodcov, s ktorými si to naozaj užijete. Je tu toľko možností, že niečo odporúčať je zbytočné. No pre mňa je top jarná lyžovačka v Sedle, zimná na Solisku a v lete prechádzka z Lomnice na Skalnaté Pleso.

Chcete poslať našim tatranským turistom nejaký odkaz?

Moja aktivita v tejto skupine bola zo začiatku na vyžiadanie kamarátov z Prahy. Prosili ma, nech dávam krátke videá počas pandémie. Tým to začalo a vstúpil som do tejto komunity.  Všetkým prajem krásne chvíle prežité na najkrajšom mieste na svete a veľa duševnej pohody v ich životoch. Nech ich na každej túre sprevádza úsmev na tvári a spokojnosť. Tatry liečia našu dušu. Chráňme ich preto aj pre ďalšie generácie.

Vodopád Skok v zime. Foto: Depositphotos.

Najkrajšie vodopády v Tatrách

by ČlánkyTuristické 
atrakcieVodopád SkokVodopáy Studeného potoka

Okrem štítov, kamzíkov a iných krás môžete v Tatrách naraziť aj na nádherné prírodné úkazy – vodopády. My sme pre vás pár z nich vybrali a v tomto článku prinášame tip na výlet.

Vodopád Skok

Nachádza vo Vysokých Tatrách a patrí na prvé priečky v zozname najkrajších slovenských vodopádov. Ak ste ho teda ešte doposiaľ ani raz nenavštívili, určite to čo najskôr napravte, určite to neoľutujete. Vodopád padá do Mlynickej doliny z nadmorskej výšky 1789 m.n.m. a meria 30 metrov. S touto výškou sa radí medzi najvyššie vodopády v Tatrách.

Foto: Depositphotos

Vodopády studeného potoka

Nájdete ich v závere Malej a Veľkej Studenej doliny neďaleko Bilíkovej chaty. Vodopády pozostávajú z nádherných kaskád, ktoré v Tatrách nemajú konkurenciu.

Obrovský vodopád

Severozápadne od Vodopádov studeného potoka narazíte aj na Obrovský vodopád, ktorý taktiež tvorí Studený potok. Keďže je o niečo ďalej, do skupiny „Studenovodských vodopádov“ sa nezaraďuje. Obrovský vodopád meria 20 metrov. A keď už budete na Hrebienku či pri Vodopádoch studeného potoka, bola by naozaj škoda nezastaviť sa aj tu.

Kmeťov vodopád

V Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách sa nachádza ďalší krásny vodopád, ktorý vytvára Necferský potok. Nesie prívlastok Kmeťov a je to náš najväčší slovenský vodopád vôbec. Meria až 80 metrov ale veľká časť vodopádu sa ukrýva v lese, takže úplne celý ho neuvidíte. Vďaka výdatnému prietoku vody však aj napriek tomu vodopád pôsobí krásne a mohutne.

Vajskovský vodopád

Ďalší menej známy, ale zato veľmi pekný vodopád leží vo Vajskovskej doline v Nízkych Tatrách. Táto dolina sa nachádza mimo hlavných turistických trás, vďaka čomu sa tu vyhnete častým stretnutiam s turistami a budete si môcť naplno vychutnávať okolitú panenskú prírodu a pokoj. Vajskovský vodopád tvorí rovnomenný potok a jeho výška je približne 9 metrov.

Brankovský vodopád

Je 55 metrov dlhý a je teda najvyšším v Národnom parku Nízke Tatry. Nájdete ho pri vstupe do Revúckej doliny, v západnej časti Nízkych Tatier. Je bez problémov dostupný aj pre rodiny s menšími deťmi, keďže terén nie je náročný a výstup k samotnému vodopádu trvá približne polhodinu.

Tatry

Lavíny v Tatrách

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Sú odjakživa postrachom turistov a zimných športovcov. Náuka o lavínach je dnes už prepracovaná veda a tak sme sa rozhodli zozbierať pár tipov ako sa im vyhnúť a čo robiť ak sa s ňou niekedy stretneš. Prvým krokom lavínovej prevencie je čítanie lavínových prognóz a odporúčaní horskej služby, nevstupovať do lavínových oblastí od tretieho stupňa nebezpečenstva. Pri nižších stupňoch je dôležité taktiež sledovať terén a pokiaľ narazíte na pád menšej lavíny alebo čerstvých lavínových nánosov, je bezpečnejšie sa vrátiť. Zvýšené lavínové riziko často sprevádza dážď, husté sneženie a vietor. Najnebezpečnejší je však vždy prvý slnečný deň po snežení. Radíme teda neísť do hôr pri výraznom oteplení, trvalom teplom počasí a trvalom mraze. K bezpečnému pohybu na horách však patrí aj poriadne naplánovanie trasy, treba si určiť kadiaľ pôjdeme, ako rýchlo daný úsek chceme prejsť a je fajn predom si vyhľadať prípadné obchádzky.

Foto: Tatry

Taktiež netreba zabudnúť na poriadnu lavínovú výbavu, ktorá by mala obsahovať: sondu – skladacia tyč, ktorou možno zistiť hĺbku zasypaného a lavínovú lopatku. Túto výbavu jednoducho zbalíš do batohu a mal by ju mať každý kto sa vydá na freeride, skialp či zimnú turistiku. Môže totiž zachrániť život nie len tebe ale aj tvojim kamošom. Túto výbavu je potrebné nosiť so sebou počas celej zimnej sezóny, no nestačí ju len mať zabalenú v batohu, treba s ňou vedieť aj narábať. Skúsenejší turisti používajú aj lavínový vyhľadávač – podáva zvukovú aj vizuálnu informáciu o polohe zasypaného a v mnohých prípadoch už zachránil život. Ak vás teda strhne lavína, treba sa pokúsiť z nej čo najrýchlejšie dostať, zbaviť sa všetkého, čo by mohlo pôsobiť ako kotva – paličky, lyže a ďalšie veci.  Pomocou pohybov podobných plávaniu dokážete stlačiť sneh pod seba a zostať na povrchu, no ak to nie je možné a dostanete sa pod masu snehu, treba pokrčiť nohy k hrudníku a rukami vytvoriť vzduchovú bublinu pred tvárou, tento krok výrazne zvýši šancu na prežitie.

Pri zasypaní lavínou je najpodstatnejší čas, takže záchrana zasypaného je v rukách priateľov. Záchranári by mali byť privolaní hneď a je potrebné im povedať čo najpresnejšiu polohu, možné prekážky, oznámiť aktuálne počasie a viditeľnosť. Lavína je zosuv snehovej pokrývky, niekedy môže byť aj v kombinácií s kameňmi a pod. Spravidla je spôsobená odtrhnutím nahromadeného snehu a je jedným z najväčších nebezpečenstiev hroziacich na horách v zime. Lavíny sleduje stredisko lavínovej prevencie v Jasnej, ktoré vyhlasuje lavínové nebezpečenstvo.

Vicktor Belicak

História Vysokých Tatier

by Články

Začiatky osídľovania v oblasti Vysokých Tatier spadajú až do praveku, kedy ľudia začínali svoje prvé výstupy do divokej tatranskej prírody. Dôkazom je nálezisko lebky neandertálca z mladšej doby kamennej. Stredovek priviedol do tatranského regiónu okrem lovcov zveri aj zlatokopov a hľadačov pokladov. K jedným z najznámejších baní patrili zlaté bane v oblasti Kriváňa. V 11. storočí si podmanili tatranskú prírodu maďarskí jazdci, čím sa územie Tatier stalo dedičstvom Uhorska. Prvou zachovanou písomnou listinou Vysokých Tatier, je darovacia listina z roku 1209, ktorou uhorský kráľ Ondrej II. daroval vlastnícke právo na územie Vysokých Tatier svojím dvoranom. 

Foto: Vicktor Belicak

Kolonizácia pokračovala aj v nasledujúcich obdobiach, kedy územie Vysokých Tatier začalo priťahovať vedcov, botanikov ale aj záujemcov o turistiku a horolezectvo. Začína sa s výstavbou prvých tatranských osád, medzi ktorými bol ako prvý vystavaný v roku 1797 Starý Smokovec. K rozvoju turizmu významne prispela aj Košicko-bohumínska železnica, ktorá bola dokončená v roku 1871 a taktiež prvé výstavby kúpeľných liečebných domov a sanatórií. Prvá ubytovňa milovníkov tatranskej prírody, pod názvom Rainerova útulňa, bola vybudovaná nad Vodopádmi studeného potoka v roku 1863. V súčasnosti ponúka návštevníkom malú výstavu histórie vysokohorských nosičov ako aj horolezectva. Za zrodom turistických trás stojí prvá turistická organizácia – Uhorský karpatský spolok, ktorá položila ich základy ako aj základy tatranských chát. 

Po druhej svetovej vojne vznikli prvé snahy o zjednotenie osád tatranského regiónu do jedného celku. Rok 1947 naplnil očakávania vznikom obce Vysoké Tatry. Dva roky neskôr vzniká najstarší národný park Slovenska – Tatranský národný park (TANAP).

Jan Pajerchin

Ako prišiel Satan ku svojmu menu?

by ČlánkySatan

Štít Satan aj Diablovina, Diablovo sedlo Pekelníkova štrbina, Satanovo sedlo a Pekelník vraj svoje názvy získali vďaka ľudovým legendám, ktoré sú ľudia rozprávali od nepamäti. Hovorí sa, že štít Satan ukrýva poklady a ten, kto sa ich bude snažiť nájsť, skončí zle.

Foto: Jan Pajerchin

Legenda vraví o dvoch bratoch, ktorí hľadali poklad v Tatrách. Mal ho tam ukryť Poľský kráľ, keď utekal z krajiny. Jeden z nich bol už z hľadania taký zúfalý, že povedal: „Parom nech skára takú robotu. Tu nám pomôže vari len sám Satan!“ V tej chvíli sa z neďalekého potoka dvihla para a spod skál vyšľahli plamene. Bratom sa zjavil muž s rohami, ktorý bratom prisľúbil pomoc, avšak museli mu upísať svoje duše. Bratia síce najprv zaváhali, no diabol im nasľuboval poklady, prisľúbil im, že nebudú poznať biedu a že sa bude dariť v živote im aj ich deťom. Bratia teda pristúpili na dohodu so Satanom a na druhý deň ho čakali na dohodnutom mieste. Satan priniesol bratom pluh a kázal im aby orali na mieste, ktoré im ukázal. Orali celý deň, až nakoniec vyorali jamu, ktorú zaliala voda a tak podľa legendy vzniklo Satanovo pleso. Bratov už viac nikto nevidel a Satan sa potom pobral naspäť do svojho hradu, ktorý sa týčil nad Tatranskými dolinami. Dnes už tam hrad nestojí, no skala na ktorej sa hrad nachádzal nesie názov Satan.

Ďalšie legendy hovoria o tom, že sa počas svätojánskej noci na vrchu Satana stretávajú čerti alebo o bačovi, ktorý hľadal poklad no Satan ho vyhnal padajúcimi kameňmi, pretože mu bača neupísal svoju dušu. Predpokladá sa, že povesti vznikli na základe padajúcich skál zo svahu. Jediný poklad, ktorý vrch Satan ukrýva je dych berúci výhľad z vrchu, no pamätajte, že výstup na Satan je prístupný len s turistickým sprievodcom.

Pitu Danko

Najdlhší súvislý turistický chodník

by Články

U nás je ním Tatranská magistrála prechádzajúca Tatranským národným parkom, jej celková dĺžka je približne sto kilometrov.

Foto: Pitu Danko

Dnes pod ňou rozumieme červeno značený turistický chodník prechádzajúci južnými úbočiami Vysokých a Západných Tatier. Začína na západnej strane nad obcou Jalovec pri Liptovskom Mikuláši, ďalej smeruje na Okoličné, ústie Račkovej doliny a odtiaľ na Podbanské. Na východnej strane je predĺžený od Monkovej doliny v Belianskych Tatrách cez Ždiar na hrebeň Magury, do Malej Frankovej, Veľkej Frankovej až po štátnu hranicu, odtiaľ pokračuje do Poľskej dedinky Nižne Lapsze.

Tatranská magistrála pôvodne začínala v Podbanskom, pokračovala cez Jamské plesá na Popradské pleso, Sedlo pod Ostrvou, Sliezsky dom, Zamkovského chatu, Skalnaté pleso, Zelené pleso a končila pri Bielych plesách – v mieste, kde stála bývalá Kežmarská chata. Myšlienka vybudovať takýto súvislý chodník bude mať čo nevidieť 120 rokov. Už vtedy existovali niektoré úseky dnešnej magistrály, neboli však prepojené do jedného celku.

Aerial view of open-air museum of Liptov Village in Pribylina, Slovakia

Kam na vychádzku v okolí Pribyliny?

by Články

Obec sa nachádza v Račkovej doline na úbočí Západných Tatier pod vrchmi Baranec a Bystrá. Známa je aj tým, že sa tu nachádza skanzen – Múzeum liptovskej dediny, kde môžete vidieť rôzne historické budovy alebo ich kópie.

Foto: Depositphotos

A čo je zaujímavé v okolí Pribyliny?

Tichá dolina je prekrásna 17 kilometrov dlhá dolina, na západe lemovaná hrebeňom Liptovských Tatier, na východe Liptovskými Kopami, na severe a severozápade je štátna hranica s Poľskom. Vďaka asfaltovým cestám s minimálnym stúpaním je ako stvorená na cyklo potulky. Východiskom do Tichej doliny je Podbanské. Jej osou vedie turistický chodník, ktorý vyúsťuje do sedla Závory.

Kmeťov vodopád patrí medzi menej známe tatranské vodopády. Napriek tomu je najvyšším na Slovensku. Nachádza sa v Kôprovej doline, padá z jednej z najprísnejšie chránených lokalít – doliny Nefcerka. Vidieť ho môžete pri prechode Kôprovou dolinou. Na ľavom brehu potoka je vyhliadková plošina, odkiaľ sa dá Kmeťov vodopád vychutnať v plnej kráse. Do Kôprovej doliny sa dostanete z Troch Studničiek (cca 5 km) alebo z Podbanského (cca 7 km). Z jej konca sa dá následne vystúpiť do Hladkého sedla alebo pokračovať ďalej dolinou Hlinského potoka až pod Kôprovský štít.

Pyšné sedlo sa nachádza v Západných Tatrách, na spojení slovenskej a poľskej hranice. Je charakteristické tým, že je jednou z najnižšie položených zníženín tatranskej horskej bariéry. Končí tu červená a modrá turistická značka vedúca z Podbanského. Ak by ste mali chuť, môžete pokračovať ďalej po neznačenom chodníku na vrch Veľká Kamenistá. Treba však byť opatrný, pretože v tejto oblasti je zaznamenaný hojný výskyt medveďov.

The Khokholovska Chocho?owska valley in the Tatras near Zakopane is famous for its crocus saffron flowers that bloom among the snows under the rocky alpine peaks

Krásne, farebné rastliny, a mnohé aj chránené

by Články

S príchodom jari sa aj v našich veľhorách prebúdzajú spod snehu rôzne druhy tráv a kvetov. S viacerými z nich sa určite stretnete už počas marcových túr. S pribúdajúcimi týždňami a mesiacmi budú Tatry čoraz farebnejšie a voňavejšie. Vo vysokohorskom prostredí sa museli rastliny prispôsobiť chladnému, veternému počasiu, v lete aj vysokým teplotám a priamemu slnku. Niektoré začínajú rásť už pod snehom, ďalšie majú podľa podkladu špeciálne prispôsobené korene. Kvety majú v Tatrách výrazné farby, čo spôsobuje nižšia teplota, ale aj ultrafialové žiarenie.

Foto: Depositphotos

K prvým poslom jari patrí prvosienka vyššia so svojimi typickými žltými kvetmi. Je odolná voči chladu a snehu. Jej menovkyňa prvosienka najmenšia má fialové kvety, ktoré akoby vyrastali rovno zo zeme alebo skaly. Môžete sa s ňou stretnúť aj vo vysokohorských polohách. Ak budete mať šťastie, natrafíte na horec jarný s modrými kvetmi. Pozor však, je veľmi ohrozený a chránený. V minulosti ho ľudia využívali v liečiteľstve pri zažívacích problémoch. V Tatrách rastie viacero druhov horcov. Medzi rozšírené byliny patrí aj hrachor jarný, ten si všimnite hlavne v nižších tatranských polohách.

K ohrozeným a chráneným druhom patrí aj nádherný poniklec biely, soldanelka karpatská, ktorá sa vyskytuje len v Západných Karpatoch, ľudovo zvaná ľadový zvonček, chránenou je aj hmyzožravá tučnica alpínska či veternica narcisokvetá, na tú natrafíte okrem Tatier aj v iných slovenských pohoriach. Sú rastliny, ktoré sa v našich veľhorách vyskytujú už od doby ľadovej, konkrétne dryádka osemlupienková, medvedík alpínsky a iskerník zakoreňujúci.

Z územia Tatier je popísaných viac ako 1 400 druhov rastlín, k tomu okolo 720 druhov machov a 1 200 druhov lišajníkov. To je vzhľadom na rozlohu územia obrovské množstvo. Veľa tatranských rastlín na jednom mieste môžete vidieť v Botanickej záhrade – expozícii tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici.

do_tatier_cover

Náčelník Horskej záchrannej služby: Ľudia často precenia svoje schopnosti.

by Články

Marek Biskupič je riaditeľom Horskej záchrannej služby na Slovensku. Na konci roku 2021 vystriedal vo funkcii Jozefa Janigu. Medzi jeho plány na novom mieste patrí zlepšenie fungovania Horskej služby a optimalizácia práce. Prejaviť sa to má vo vyššej úrovni záchrany, efektívnejšom a rýchlejšom systéme, ktorý by mal vo svojej práci používať modernejšie technológie. Nového riaditeľa sme sa opýtali na jeho začiatky v Horskej službe, ale aj na chyby, ktoré robia turisti pri plánovaní túr alebo na najkritickejšie miesta na zásah v Tatrách.

Foto: Depositphotos

Ako ste sa dostali k horskej záchrannej službe?
Prišlo to tak prirodzene. Od mala som vyrastal v blízkosti hôr a bol to taký prirodzený dlhoročný postup. Spočiatku to bol skialpinizmus a skalné lezenie, ktoré určitým spôsobom formovali môj vzťah k horám. Neskôr aj štúdium na vysokej škole zamerané na lavíny. Všetko to potom prirodzene smerovalo k práci v Horskej záchrannej službe.


Aké podmienky musí splniť človek, aby sa k horskej službe dostal?
Okrem administratívnych podmienok ako je stredoškolské vzdelanie a vodičský preukaz typu B musí uchádzač absolvovať kondičnú túru s časovým limitom, je preskúšaný z lezenia na skale a ľade, preskúšaný z lyžovania na zjazdovke aj voľnom teréne, plus písomné vstupné testy. Celý proces je zavŕšený ústnym pohovorom pred výberovou komisiou. V prípade, že je uchádzač úspešný a vybratý na pozíciu záchranára, musí ešte absolvovať psychologické a zdravotne vyšetrenie. Až potom môže nastúpiť do prípravnej štátnej služby.


Akých najčastejších chýb sa dopúšťajú ľudia, keď sa vyberajú na túru do Vysokých Tatier?
Podcenenie podmienok a počasia na horách a precenenie svojich schopností. Nedostatočný výstroj a oblečenie, ktoré majú za následok, že ľudia sú nepripravení a zaskočení, keď sa dostanú do vysokohorského prostredia.

Ktoré sú pre vás pri zásahu najkritickejšie miesta v Tatrách?
To sa nedá až tak jednoznačne povedať, môžu to byť aj lyžiarske svahy, keď sú preplnené, a môže dôjsť ku kolízii aj pri ošetrovaní úrazu. Skôr sú to práve tie podmienky a počasie, keď aj v jednoduchšom teréne sú ohrození nielen pacienti, ale aj záchranári, napríklad búrky, lavíny, víchrica, silné mrazy a podobne.


Má slovenská horská záchranná služba dostatočné vybavenie k svojej práci?
Čo sa týka vybavenia, situácia sa v priebehu posledných rokov zlepšila. Materiál a vybavenie sa výrazne posunuli vpred, najmä čo sa týka váhy a funkčnosti. V horách zaváži každý gram. Horskí záchranní zasahujú častokrát v ťažkých podmienkach a v ťažkom teréne, preto sú aj nároky na materiál vysoké.


Stáva sa, že vám turisti za záchranu dodatočne poďakujú?
Áno, chodia nám maily a aj poďakovania na našu facebookovú stránku. Vždy nás to poteší.

Slovenská horská služba má aj svoju aplikáciu. Ako dokáže pomôcť turistom?
Aplikácia HZS je tu pre verejnosť od leta 2020, kedy bola spustená. Aktívna je pre dotykové telefóny s operačným systémom Android (6.0 a vyššie). Slúži všetkým návštevníkom hôr, ktorí si pomocou nej dokážu privolať pomoc jedným tlačidlom prakticky okamžite. Po jeho aktivovaní je volajúci spojený s tiesňovou linkou Horskej záchrannej služby, prípadne s európskou tiesňovou linkou 112 mimo horských oblastí. Výhodou je, že prostredníctvom aplikácie je možné komunikovať aj formou SMS správ, takže myslí aj na ľudí, ktorí majú hendikep, či už v podobe zranenia alebo sú nepočujúci, prípadne majú slabý signál na uskutočnenie hovoru. Okrem zdieľania svojej polohy, ktoré hrá veľmi dôležitú úlohu pri samotnom zásahu, obsahuje informácie o počasí, výstrahách pre jednotlivé horské oblasti či stručný postup pri poskytovaní laickej prvej pomoci. V prípade, že v lokalite, kde ste si naplánovali túru, hrozia napríklad živelné pohromy, prídu turistovi aktuálne výstrahy pre danú oblasť. V prípade, že turista zablúdi a odošle svoju aktuálnu polohu, je možné postúpiť súradnice záchranárom HZS v danej horskej oblasti, ktorí sa postarajú o jeho bezpečný návrat, či už poskytnutím priamej pomoci alebo navigáciou.

Súčasťou aplikácie HZS je aj elektronická kniha Vychádzok a túr, kde je možné sa pred túrou nahlásiť a po jej ukončení je nevyhnutné oznámiť šťastný návrat. Užívatelia aplikácie HZS majú po jej stiahnutí možnosť vyplniť osobný profil, kde uvedú o sebe informácie ako napríklad zdravotný stav, užívané lieky či osobu, ktorú je možné kontaktovať v prípade komplikácií. Všetky vyplnené údaje sa automaticky zobrazia operátorovi pri prijatí tiesňovej výzvy a sú nápomocné pri ďalšom vyhodnocovaní záchranných postupov. Aplikácia našla uplatnenie aj medzinárodne. Privolanie pomoci je možné v slovenčine aj v Česku, Rakúsku alebo Maďarsku, kedy je volajúci presmerovaný na zdravotnú/horskú službu v krajine. Ale funguje to aj obrátene. Aplikáciu si môžete stiahnuť v App Store alebo Google Play. Viac informácií nájdete na stránke HZS www.hzs.sk/app/.