Peter Zemčák pred vozňami pozemnej lanovky v Tatrách.

Ako jediný sprevádzal anglickú kráľovnú Alžbetu II. na Hrebienok

Mohla to byť aj ozubnicová železnica, no napokon v roku 1908 vybudovali zo Starého Smokovca na Hrebienok trasu pozemnej kyvadlovej lanovky. Je jedinou pozemnou lanovkou na Slovensku a dnes ju prevádzkujú Tatry Mountain Resorts. Z údolnej po vrcholovú stanicu prekonáva 250 metrov nadmorskej výšky a jazdu na nej absolvovala aj bývalá anglická kráľovná Alžbeta II. S raritnou lanovkou je už takmer dvadsať rokov spojený aj Peter Zemčák.

Dnes ste vedúcim Pozemnej lanovej dráhy v Starom Smokovci. Aká bola vaša cesta k profesii lanovkára? Vybrala si ona vás, alebo vy ju?
Tak napoly. Keď som sa po skončení vysokoškolského štúdia a absolvovaní vojenčiny rozhodoval, čo ďalej, mal som dve možnosti. Ostať v Žiline, kde som doštudoval na Elektrotechnickej fakulte Žilinskej univerzity, alebo vrátiť sa domov a skúsiť si niečo nájsť vo Vysokých Tatrách, ktoré ma svojím prostredím a možnosťami veľmi lákali. Poslal som si žiadosť na vtedy ešte Tatranské lanové dráhy a na pohovoroch som uspel.

Potešilo vás to?
Určite. Mám totiž vyštudovanú rádiokomunikačnú techniku, a to bol odbor, v ktorom sa vtedy ťažšie hľadala práca. Bol som rád, že mi Železnice Slovenskej republiky dali šancu. Ale bol to iba začiatok.

Poviete o tom viac?
Prijali nás viacerých na adaptáciu absolventa na budúce povolanie a po roku malo padnúť rozhodnutie, či nás zamestnajú. Za lanovkára sa totiž nikde nemôžete vyučiť, všetko, čo toto povolanie obnáša, musíte získať v praxi. A tak sme si počas adaptácie vyskúšali všetky pozície na lanovkách a či ich dokážeme zvládať. Dnes som za túto prípravu veľmi vďačný, lebo podobne postupujem aj ja teraz, keď prijímame nových ľudí do kolektívu.

Pracovali ste od začiatku na lanovke v Starom Smokovci?
Nie. Adaptačným procesom sme prechádzali vo vtedajšom sídle Tatranských lanových dráh ŽSR v Tatranskej Lomnici. Potom spoločnosť prechádzala transformačným procesom a viacerými zmenami, vrátane vlastníckych, časť z toho som zažil už na pracovisku Pozemnej lanovej dráhy v Starom Smokovci.

Kontrola pred začatím práce lanovky. Foto: archív Petra Zemčáka.
Kontrola pred začatím práce lanovky. Foto: archív Petra Zemčáka.

Ľudia nazývajú vašu profesiu jednoducho – lanovkár. Máte pre ňu priliehavejší názov?
Priliehavejší možno nie, ale presnejší. Sme prevádzkoví pracovníci lanovky na rôznych pozíciách. Každý z nás, vrátane mňa, si nimi prešiel. Je to nielen preto, že potrebujeme byť flexibilní a navzájom zastupiteľní na prevádzke lanovej dráhy, ale takto sa môžeme pripraviť na posun v kariérnom postupe, respektíve aj na doplnenie kvalifikácie. Podľa legislatívy a našich interných firemných predpisov musíme mať potrebné „papiere“ na obsluhu lanovej dráhy.

Takže nie je lanovkár ako lanovkár…
V kolektíve máme staničných sprievodcov, vyššou pozíciou je údržbár strojných alebo údržbár elektrických zariadení, potom je to operátor lanovej dráhy, ktorý ju spúšťa, a ja som vedúci prevádzky. Po rôznych organizačných zmenách už mám na starosti „iba“ prevádzku lanovky, niekdajší náčelníci mali kedysi v kompetencii aj správu budov, ich režim, pomocný personál a podobne. Riadim dvanásť ľudí, v zime, keď máme spustené aj pridružené vleky v Starom Smokovci, ďalších šiestich.

Skúste v skratke formulovať, čo obnáša práca vedúceho prevádzky lanovej dráhy?
Naozaj iba v skratke, ale je to výstižné. Musím sa starať o to, aby prevádzka lanovej dráhy bola bezpečná a fungovala bez porúch. Predpokladom toho je dôkladný prehľad o jej technickej stránke. Preto je aj nevyhnutné, aby nielen ja, ale aj ostatní ľudia na prevádzke mali, čo sa týka vzdelania, elektro alebo strojné zameranie. Najviac porúch ide na vrub elektriky, tie bežné dokážeme odstrániť sami, vlastnými ľuďmi. Závažnejšie riešim s vedúcim elektroúdržby vo firme.

Znamená to, že sa nedajú vždy predvídať?
Nie vždy. Samozrejme, že máme pravidelné jarné a jesenné údržby zariadenia, aby sme poruchám predchádzali. No ako každé iné zariadenie, aj technika na dráhe a vozne sa opotrebovávajú a môže sa stať, že sa porucha občas vyskytne aj bez výstrahy. Večer sa prevádzka lanovky vypne, ráno nemusí zariadenie naštartovať. Ak je to tento prípad, máme zrána čas poruchu odstrániť ešte pred príchodom cestujúcich. Horšie je, ak sa porucha vyskytne počas prevádzky na trati.

Technické zázemie lanovky. Foto: archív Petra Zemčáka.
Technické zázemie lanovky. Foto: archív Petra Zemčáka.

Čo vy a čo cestujúci vtedy?
Treba si uvedomiť, že naša lanová dráha funguje kyvadlovým systémom, na trati sú v pohybe vždy dva vozne. Ak sa lanová dráha na trati kvôli poruche zastaví a cesta nemôže skončiť v stanici, tak príde na rad evakuácia cestujúcich. Bezpečnosť je bezpečnosť.

Už sa také niečo stalo?
Ak si dobre pamätám, tak počas prevádzky lanovky možno raz alebo dvakrát, no bolo to už dávno. Momentálne máme k dispozícii moderné zariadenie s dobrým elektronickým vybavením. Všetky bezpečnostné prvky sú istené dvakrát. Stačí, že jeden prvok z istenia zlyhá, a zariadenie sa znefunkční. Cestujúci sa nemusia báť, to iba my máme o povinnosť viac, a síce dbať o to, aby sme poruchám predchádzali.

Spomínali ste pravidelnú údržbu…
Áno, kompletnú jarnú a jesennú robia naši zamestnanci. Vtedy máme výluku, sme mimo prevádzky a rovnako je tomu aj počas generálnej údržby. Tá sa robí každých šesť rokov a počas tejto generálky podvozky vozňov, napojenie ťažného lana, na ktorom je vozeň zavesený na trati, ako aj prevádzková a bezpečnostná brzda idú k výrobcovi lanovky. Montér všetko kompletne odstrojí a po generálke opäť nainštaluje, odskúša a uvedie do prevádzky. V tom čase sa jazdiť nedá, lebo prevádzka lanovky funguje na spoločnom ťažnom lane s dvoma súčasne jazdiacimi vozňami, ktoré sa počas jazdy míňajú v mieste tzv. Abtovej výhybne. Kým nie je zariadenie, resp. jeho súčasti kompletne zgenerálkované, jazda je vtedy vylúčená.

Kedy je vaša práca najľahšia?
Keď všetko funguje, ako má, keď sú všetci zamestnanci v práci, nik nemaróduje, nik nemá paragraf.

Je takýchto dní v roku veľa?
Stane sa, že aj také máme. Ale život sa s nikým nemazná, a hoci máme pracovné zmeny naplánované na mesiac dopredu, a nemalo by nás prekvapiť nič zásadné, predsa len musíme byť pripravení aj na rýchle improvizácie. Napríklad, keď niekoho prekvapí choroba. Ak nemám rýchlo náhradu, idem sám na pozíciu, ktorú nemôže zastať maród. A medzitým organizujem, čo na druhý a ďalší deň.

Vo vozni lanovky. Foto: archív Petra Zemčáka.
Vo vozni lanovky. Foto: archív Petra Zemčáka.

Dá sa to?
Dá, pretože máme také povolanie, ktoré predpokladá flexibilitu každého zamestnanca. Ľudia na prevádzke robia dvanástky, sú dva dni v práci, dva dni majú voľno, ale máme, vrátane mňa, pružnú pracovnú dobu. Ak treba, dajú sa veci preorganizovať, aby prevádzka fungovala ako treba. Klienti naše problémy nespozorujú.

Mení sa počas roka cestovný poriadok lanovky?
V Tatrách už vlastne neexistuje hlavná a vedľajšia, či letná a zimná sezóna. Ľudia do veľhôr prichádzajú počas celého roka. Vzhľadom na dĺžku dňa v lete lanovka premáva od 7. do 19. h, v zime od 8., resp. 8,30 do 16.30, 17. h. No ak sú akcie na Hrebienku, ako napríklad v zime Tatranský ľadový dóm, Tatry Ice Master, v lete trebárs medvedie dni, tak jazdíme až do 21. h. Ak sa pri dostatku prírodného snehu organizujú v utorky, piatky a soboty sánkovačky z Hrebienka do Starého Smokovca, tak pustíme lanovku od 19. do 21. h.

V polhodinových intervaloch?
V zásade áno, ale nie vždy. Cestovný poriadok síce máme, ale ak vidíme, že sa pri kase hromadia cestujúci, tak bežné jazdy zahustíme jazdami navyše. Napríklad teraz, keď je sezóna školských či táborových výletov. Vieme dať dohromady aj skupiny, ktoré idú spoločne na túru a poslať ich hore naraz. Pracujeme v cestovnom ruchu a klientom treba vyjsť v ústrety.

Dá sa to vždy?
Občas nie. Napríklad v prípadoch, keď si turisti časovo zle rozplánujú túry, prídu neskoro večer a až na stanici si uvedomia, že lanovka je vypnutá a oni majú v tíme babičku, malé deti, ktoré nevládzu, alebo zdravotne hendikepovaného človeka.

V ktorých momentoch vnímate, že máte ťažkú prácu?
Vtedy, keď treba riešiť nejaký problém s cestujúcimi. Všetci máme za sebou komunikačné školenia, snažíme sa dostať do krvi komunikačný protokol a vieme, že máme byť ústretoví, aj sa o to všetci snažíme. No občas sa stane, že aj nám dôjdu argumenty. Niekedy cestujúci už k nám príde nahnevaný, že nemohol nájsť parkovanie, u nás pred kasou stojí v rade, potom na turniketoch, potom mu nezafunguje lístok, lebo napríklad v snahe ušetriť na lístku si vyberie niečo, čo ani nechcel, alebo mu jeho lístok nezaručuje, čo chcel. A už je oheň na streche.

Pripravený na sprevádzanie vozňa. Foto: archív Petra Zemčáka.
Pripravený na sprevádzanie vozňa. Foto: archív Petra Zemčáka.

Pokiaľ vieme, verejnosť oceňuje rôzne varianty lístkov, ktoré ponúkate…
Ich ponuku sme aj vytvárali na základe požiadaviek cestujúcej verejnosti. Máme pestrú paletu výhod a kombinácií a aj vernostný program. Lístky sa dajú kúpiť u nás v pokladni i v samoobslužných automatoch, ale aj cez internet. Ceny sú rôzne, pri nákupe v predpredaji online cez Gopass alebo v samoobslužných kioskoch sú ceny výhodnejšie ako v pokladniach. No stáva sa, že ľudia si nevšimnú rôzne vysvetľujúce piktogramy. Preto veľa času venujeme vysvetľovaniu i pomoci pri kúpe lístka.

Je rozdiel v práci lanovkára v Tatrách a hocikde inde na Slovensku?
Určite je. Základný spočíva v technických danostiach jednotlivých lanoviek a v organizácii práce. No my máme bonus navyše – krásne prostredie a výhľady na končiare Tatier.

Aký je váš bežný pracovný deň? Čím sa začína?
Každý deň je iný. Keď prichádzam do práce, nikdy neviem, čo mimoriadne bude treba uprednostniť. Ale spravidla začíname krátkou poradou so zamestnancami, povieme si, čo je nové, preberieme, čo nás čaká, a potom urobíme každodenné kontroly zariadenia pred zahájením prevádzky lanovky. Ak netreba zaskočiť za niektorého z kolegov, tak ja sa potom venujem administratíve, riešim plány, poruchy, odstávky, nákupy alebo objednávky materiálu či súčiastok, venujem sa úlohám, ktoré prídu z vedenia, a ktoré súvisia s operatívnou prevádzkou či plánmi.

Ak by ste to mali zhrnúť, čo je vo vašej práci najdôležitejšie?
Prioritou je bezpečnosť. Aby sa nikomu nič nestalo. Nielen klientom, ale aj našim zamestnancom.

Tatry sú, čo sa týka počasia, nevyspytateľné, premenlivé. Vplýva počasie aj na prevádzku lanoviek? Ako?
Naša lanová dráha má celoročnú prevádzku a my ju nemusíme odstaviť, keď napríklad zafúka silnejší vietor, ako je tomu pri visutej lanovke v Tatranskej Lomnici. Samozrejme, stáva sa nám, že trať zafúka sneh a vodiace kladky, v ktorých je vedené ťažné lano, primrznú. V zmene máme spravidla štyroch ľudí, kto môže, ide odstraňovať námrazu, vrátane mňa. Je to dôležité, lebo keď klady nie sú v pohybe, vyderie nám ťažné lano gumené vyloženie kladiek a po zime ich musíme potom meniť.

Stanica pozemnej lanovky. Foto: archív Petra Zemčáka.
Stanica pozemnej lanovky. Foto: archív Petra Zemčáka.

A leto?
Platí to isté, čo na bežných železniciach. Teplo rozťahuje koľajnice a aj my sme často v situácii, že musíme znižovať na niektorých úsekoch rýchlosť. Trať je síce vedená v porastoch, ktoré nám dorastajú do výšky a dobre tienia, no niekde to nestačí.

Čo napríklad medvede, či iná zver? Už sa kvôli tomu, že sa zdržia na trati, zdržali aj lanovky?
Zvieratá sú v Tatrách doma, musíme to rešpektovať. No nemáme s nimi až tak veľa zážitkov, lebo popri trati našej lanovky vedie frekventovaný turistický chodník a asfaltka, takže sa týmto miestam vyhýbajú. Občas trať preskočí stádo jelenej zveri, či prebehne veverička a minule v nej ležal medveď. No trúbenie ho vyplašilo, tak sa pobral preč. Ale spomínam si, tuším to bolo roku 2021, prišiel medveď až k budove lanovky. Museli sme vtedy zatvoriť dvere, ktoré sú na senzor, lebo vyzeralo, že chce ísť pozrieť dnu.

Máte na trase lanovky obľúbené miesto, výhľad, scenériu, ktorá vás zakaždým poteší?
Každý také má. U mňa je takým pri ceste dolu mestská panoráma Popradu a Svitu, ak sa počasie vydarí, aj pohľad na Kráľovu hoľu. A keď sprevádzam vozeň pri ceste nahor, na Hrebienok, tak zakaždým obdivujem výhľad na Slavkovský štít a panorámu hôr, vrátane Lomnického štítu. Je to krása, aj v zime aj v lete.

To je aj pohľad, ktorý sa otvoril bývalej anglickej kráľovnej Alžbete II, keď sa viezla na Hrebienok…
Presne tak. Mal som to šťastie, že som doprevádzal vozeň, v ktorom sedela. Bol som jediný zo zamestnancov, ktorému túto úlohu pred desiatimi rokmi – 24. októbra 2008 zverili. Počasie vtedy nebolo najlepšie, ale predsa sa na okamih oblaky roztiahli a Tatry sa ukázali v plnej kráse.

Bolo náročné zabezpečiť takúto návštevu?
Všetci sme sa usilovali, aby to dobre dopadlo a nič sa nepokazilo. No príprava bola najviac sústredená na ochranu a bezpečnosť. Niektoré priestory museli byť zapečatené a ani zamestnanci neboli všetci v práci. Blízky prístup k delegácii bol prakticky vylúčený.

Lanová dráha má celoročnú prevádzku. Foto: archív Petra Zemčáka.
Lanová dráha má celoročnú prevádzku. Foto: archív Petra Zemčáka.

Začína aj pre prevádzku lanovky platiť, že ľudia sa vzhľadom na dopad zmeny klímy presúvajú viac do verejnej dopravy. Zbadali ste to už na počtoch prepravených ľudí?
Ak by som nebral do úvahy obdobie pandémie, tak platí, že to má rastúci trend. Ľudia navštevujú Tatry počas celého roka a keby sa kapacitne vyriešila doprava turistov z Popradu a postavili zberné parkoviská, tak by to mohlo byť možno ešte lepšie a pre životné prostredie optimálnejšie. Zatiaľ platí, že mnohí návštevníci uprednostňujú v doprave do Tatier osobné autá.

Čo vás na vašej práci najviac baví?
Tatry sú úžasné, pracovať v tomto prostredí je naozaj výnimočné. No dôležitý je aj pracovný kolektív, pracovná klíma, ktoré, u mňa určite, navodzujú pocit, že do práce nieže chodiť musím, ale chcem. Samozrejme, sú i lepšie i horšie dni, ale to má každý. My k tomu máme aj mnohé bonusy, keďže pracujeme vo firme pôsobiacej v cestovnom ruchu. Môžeme využívať rôzne zľavy, zamestnanecké pobyty. Aj to je prídavok k výnimočnosti našej práce.

Vy v Tatrách pracujete, sú pre vás Tatry aj miestom pre relax? Ak áno, kam najradšej chodievate? Čo vám zresetuje hlavu?
Párkrát do roka ideme s rodinou na túru v Tatrách. Je to úžasné miesto, ale snažíme sa, aby naše deti poznali aj iné časti Slovenska. No najčastejším miestom, kde dokážem úplne vypnúť, je naša chalupa na Zemplíne. Manželka je učiteľka, trávime tam s deťmi leto a takmer všetok voľný čas od jari až do jesene. Máme to tam radi.

Takto oddychuje. Foto: archív Petra Zemčáka.
Takto oddychuje. Foto: archív Petra Zemčáka.

Ak by sa niekto chcel stať lanovkárom, čo pre to musí urobiť?
Budem hovoriť za nás a náš postup pri prijímaní nových ľudí. V prvom rade musí mať záujemca strojné, elektro alebo dopravné vzdelanie. To je prvý krok. Druhým je po skončení školy napísať žiadosť, poslať životopis na naše personálne oddelenie. Ak sa na našom pracovisku uvoľňuje miesto, napríklad pre odchod do dôchodku, sťahovanie, či presun niektorého kolegu inde, oslovujem personalistov, aby mi posunuli vhodných kandidátov a ja si ich pozývam na pohovor. Vyberám si takých, ktorí majú vhodné vzdelanie a sú aj jazykovo zdatní. Robíme v cestovnom ruchu, vyžaduje sa to.

Čo sa potom stane s vhodným adeptom?
To, čo so všetkými mojimi kolegami. Absolvuje lekársku prehliadku a školenia – BOZP, poučenej osoby v elektrotechnike, prvej pomoci a ešte ďalšie. Musí prejsť rôznymi základnými pozíciami, aby sa s nimi zoznámil v pracovnom prostredí, až potom nabieha na teoretickú a praktickú prípravu za lanovkára. Následne musí absolvovať písomné a ústne skúšky a ak ich zvládne, dostane osvedčenie. Až potom ho zaradíme na pracovné miesto lanovkára, aby ho mohol vykonávať už samostatne. No možno sa stane, že počas takéhoto zácviku sám príde na to, že to nie je práca pre neho. Aj to sa stáva, lebo až v praxi môžeme vzájomne zistiť, či niečo človeku sadne, alebo nie. A u nás potrebujeme ľudí, ktorí nielenže zastanú svoju prácu, ale sú ochotní sa ďalej aj učiť.

Učenie?
Isteže, celoživotné. Periodicky prechádzame rôznymi preskúšaniami, musíme ovládať predpisy, lebo spadáme jednak pod dopravný úrad, ale aj ministerstvo dopravy, ktoré vyžadujú znalosti rôznych noriem a isté praktické zručnosti. Aj kolegovia, ktorých preradzujeme na vyššiu funkciu, musia absolvovať stanovené hodiny výcviku z teórie, legislatívnych noriem či praktickom ovládaní technického zariadenia. Nezriedka to prídu skontrolovať z dopravného úradu či inšpekcie práce. Je to v poriadku, vozíme ľudí, je to naša práca, musí byť vykonávaná so všetkým, čo k tomu patrí.

Autor titulnej fotografie:  archív Petra Zemčáka.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Hlasujte za podcast roka

Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

Ako môžete hlasovať?

  1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
  2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
  3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
  4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
  5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

Ďakujeme veľmi pekne!

Žlto značený chodník cez Kotliská je ešte do konca júna uzatvorený.

Do konca júna sú uzatvorené niektoré chodníky

Vysoké Tatry sezónnu uzáveru ukončili o dva týždne skôr ako v minulých rokoch, v Nízkych sčasti trvá. Povieme vám, kam by ste do 30. júna nemali vkročiť.

V Národnom parku Nízke Tatry a jeho ochrannom pásme majú turisti k dispozícii viac ako 840 kilometrov značených turistických trás (TZT) a okrem nich aj 15 náučných chodníkov. Niektoré z turistických trás sú od 1. októbra do 30. júna nasledujúceho roku uzavreté. Každoročnú uzáveru motivuje predovšetkým ročný cyklus prírody, ktorá potrebuje na svoju regeneráciu a oddych aj pokoj. Zvieratá sa napríklad počas jari po prebudení dostávajú do obdobia párenia, hľadajú si potravu, niektoré sú aj pre človeka nebezpečné.

Text: V Národnom parku Nízke Tatry je 840 km značených turistických trás. Autorka fotografie: Jana Paukovie Bizupová.
Text: V Národnom parku Nízke Tatry je 840 km značených turistických trás. Autorka fotografie: Jana Paukovie Bizupová.

Aj z toho dôvodu sú ešte do 30. júna uzavreté žlto značené chodníky Kotliská – Žiar (TZT 8447), Poľana – sedlo Sinná Kotliská – Žiar (TZT 8619) a Demänovské sedlo – sedlo Javorie – Krupovské sedlo Kotliská – Žiar. V platnosti je tiež uzávera chodníka od Chaty M. R. Štefánika – Ďumbier (po zimnom tyčovom značení), a to v čase bez súvislej snehovej pokrývky s hrúbkou minimálne 15 cm.

Pre Národný park Nízke Tatry tiež platí, že návštevníci sa môžu počas roka s výnimkou zimnej uzávery pohybovať iba po turisticky značených trasách a náučných chodníkov. Túru treba skončiť pred západom slnka, čo sa ale nevzťahuje na rekreačné areály. Treba rešpektovať zákaz táborenia, stanovania, bivakovania mimo vyhradených miest, ale aj zberu rastlín a ich častí, zakladania ohňov mimo vymedzených priestorov. Do parku je možné zobrať psov, ale iba na vodiacom remeni a s náhubkom. Zakázané je tiež, ale ľudia to nerešpektujú, premiestňovanie prírodnín, najmä skál a stavanie kamenných kôp.

Autor titulnej fotografie: Joshuanna.

Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

Hlasujte za podcast roka

Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

Ako môžete hlasovať?

  1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
  2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
  3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
  4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
  5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

Ďakujeme veľmi pekne!

kam na túru

Chcete ísť na túru v Tatrách? Pridajte sa k nám!

Chystáte sa na letné dobrodružstvo? Prihláste sa na jeden z dvoch komunitných výjazdov, ktoré sa uskutočnia 5. júla a 6. júla 2024. Vyberte si jednu z ponúkaných trás, vyplňte jednoduchý formulár, a my sa vám ozveme s podrobnosťami! Nepremeškajte túto skvelú príležitosť zažiť nezabudnuteľný deň plný zážitkov s našimi parťákmi.

Partnerom komunitných výjazdov je obľúbený Zlatý Bažant Radler 0,0%, ktorý si pre zúčastnených turistov pripravil štedré balíčky.

    Túra s našimi parťákmi




    Pleso nad Skokom nájdete kúsok od vodopádu Skok.

    Tip na sobotňajšiu túru s deťmi k vodopádu

    Ideálnym cieľom pre rodiny s deťmi, ktoré hľadajú nenáročnú, no očarujúcu túru je výlet k Vodopádu Skok v srdci Vysokých Tatier. Táto turistická trasa ponúka nielen úžasné výhľady na tatranskú prírodu, ale aj možnosť vidieť jeden z najkrajších vodopádov u nás.

    Zaberte si pohodlnú a pevnú obuv, chodník sa zmení na kamenistý, takže vysoké turistické topánky sú výhodou. Vhodné je aj oblečenie podľa počasia, nezabudnite na dostatok pitnej vody a malé občerstvenie. Pre deti je dôležité vziať aj niečo na zahryznutie a obľúbenú hračku, ktorá im spríjemní prestávky. Výstup k vodopádu Skok je považovaný za stredne náročnú túru, je vhodná aj pre mladšie deti.

    Vyrazíte zo Štrbského plesa, na rozcestníku odbočíte k sedačkovej lanovke na Chatu pod Soliskom. Potom pokračujete po pravej strane areálu lanoviek do Mlynickej doliny. Postupne sa otvárajú neskutočné výhľady na okolitú scenériu. Trasa vedie cez les, kde sa deti môžu tešiť na rôzne zaujímavosti ako sú malé potôčiky, machové koberce a rozmanité druhy rastlín.

    Po asi hodine a pol chôdze sa pred vami otvorí úchvatný pohľad na Vodopád Skok. Túra k tomuto vodopádu patrí medzi tatranské klasiky, ako napríklad výstup na Rysy alebo túra k Popradskému plesu. Je to jeden z najvyšších vodopádov v Tatrách s výškou okolo 25 metrov.

    Voda padá po skalnej stene a vytvára nádhernú scenériu, ktorá očarí nielen dospelých, ale aj deti. Pri vodopáde je dôležité dávať pozor na deti, aby sa nepohybovali príliš blízko k okraju skalnej steny. Voda môže byť šmykľavá a kamene klzké. V blízkosti vodopádu Skok si môžete pozrieť aj niekoľko ďalších väčších i menších plies.

    Po dostatočnom vychutnaní si krásy vodopádu Skok sa vydáte späť tou istou trasou na Štrbské Pleso. Zaujímavá je aj skutočnosť, že k vodopádu sa dostanete len po jednej trase, ktorú sme si v skratke predstavili. Je to preto, že sa nachádza v Mlynickej doline, uprostred štítov, hoci malou okľukou sa dá k nemu dostať aj cez Furkotskú dolinu cez Bystrú lávku.

    Autor titulnej fotografie: Pavol Kubáň.

    Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

    Hlasujte za podcast roka

    Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

    Ako môžete hlasovať?

    1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
    2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
    3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
    4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
    5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

    Ďakujeme veľmi pekne!

    Zelené pleso

    Do Vysokých a Západných Tatier si ešte stále treba zobrať zimné bundy

    Vo Vysokých a Západných Tatrách sú ešte stále miesta so súvislou snehovou pokrývkou, preto horskí záchranári odporúčajú na turistike kompletnú zimnú výstroj.

    Ak plánujete trojdňový víkend v Tatrách, pripravte sa na premenlivé počasie a vo vyšších polohách aj nízke teploty. Preto si so sebou zbaľte kompletnú zimnú výstroj a zvýšiť treba aj opatrnosť pri pohybe, lebo na snehových poliach sa ľahko dá pošmyknúť. Do batohov ti treba vložiť aj nepremokavé oblečenie, lebo dnes a v nedeľu má vo Vysokých Tatrách pršať, v nedeľu aj v Západných a Nízkych Tatrách. Iba sobota bude turistom priať. Slnko zaleje najmä Nízke Tatry, inde bude polooblačno.

    Stále platí zákaz prechodu po červenom značenom chodníku z Hrebienka k Rainerovej chate, bol tam zosuv pôdy a stále trvá hrozba ďalšieho zosuvu. Miesto sa dá obísť po zelenom chodníku okolo Bilíkovej chaty a Vodopádov Studeného potoka.

    V Západných Tatrách stále platí, že zelený TZCH Svorad – Špania – Lomnô (Lomné) je zle značený, s obmedzenou priechodnosťou. Strhnuté a v zlom technickom stave sú mostíky v Bobroveckej doline, Hlbokej doline a Bystrej doline.

    Horská záchranná služba pre Nízke Tatry upozorňuje, že niektoré turistické trasy boli pre schodnosť pozmenené, preto sa nemusia zhodovať ich GPS súradnice s mapovými podkladmi.

    Autor titulnej fotografie: Andrea Bardovičová

    Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

    Hlasujte za podcast roka

    Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

    Ako môžete hlasovať?

    1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
    2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
    3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
    4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
    5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

    Ďakujeme veľmi pekne!

    Letná búrka sa blíži k Tatrám

    Čo robiť, keď nás zastihne búrka?

    Búrka je jeden z najkrajších prírodných úkazov. Ale aj najnebezpečnejších, a to hlavne v horách. Čo robiť, keď vás na túre zastihnú hromy a blesky? Tu je niekoľko užitočných rád.

    Horskí záchranári tvrdia, že zažiť búrku vo vysokohorskom prostredí je jedno z najväčších rizík, aké môže človek podstúpiť. Preto pripomínajú, aby si každý návštevník hôr pred túrou naštudoval, aké počasie ho čaká a prispôsobil sa tomu, a to nielen oblečením a výbavou, ale hlavne správaním. Najlepšie je búrku nezažiť, túru odložiť a rešpektovať výstrahy pred búrkami.

    Búrka nad Lomnickým štítom
    Búrka nad Lomnickým štítom. Autor fotografie: Zuzana Bezáková

    Čo robiť, ak nás predsa len na túre búrka prekvapí? Najlepšie, čo sa dá urobiť, je nepokračovať ďalej, zísť do doliny, schovať sa do chaty či najbližšieho auta, radia krajnú možnosť horskí záchranári. Ak nás blesky zastihnú v horách, je už neskoro. Schovať sa pod strom by bola chyba, to neodporúčajú. Lepším úkrytom je miesto pod úrovňou terénu, napríklad priekopa. Držte sa pri zemi čo najnižšie.

    Ak je niekde v blízkosti les, radšej treba do neho zájsť hlbšie, nepostávať na jeho okraji. Treba odložiť ďalej od seba kovové predmety, aj turistické palice či dáždnik, dať sa do podrepu na izolačnú podložku alebo hoci aj batoh. Ak ide o skupinku turistov, netreba sa držať pohromade, ale ďalej od seba. A tiež chrániť si sluch.

    Ďalšie dôležité upozornenia:

    1. Na túru choďte skoro ráno, búrky sa zvyčajne sformujú popoludní.
    2. Keď sa dostanete do úkrytu (chaty, auta…), preventívne vypnite elektronické zariadenia.
    3. Nezdržiavajte sa pri vysokých stromoch, stožiaroch, kovových reťaziach, plotoch či zábradliach.
    4. Ak sa rozhodnete ukryť v previse alebo jaskyni, držte sa čo najďalej od vchodu a stien.
    5. Pri ústupe pred búrkou nerobte veľké kroky, ruky držte pri tele, aby ste minimalizovali riziko krokového rozpätia. Nebežte.
    6. Ak máte smolu na krupobitie, chráňte si povrch hlavy taškou, batohom, rozprestretou bundou alebo aspoň rukami.
    7. Nezdržiavajte sa pri vodných plochách, nekúpte sa počas búrky.
    8. Netelefonujte mobilom, ak ste na bicykli, zosadnite.
    9. Naučte svoje deti, ako sa majú počas búrky správať.
    Nad Malou a Veľkou Studenou dolinou zúri búrka
    Nad Malou a Veľkou Studenou dolinou zúri búrka. Autor fotografie: Pavol Lihoťan

    Koľko máte času na uchýlenie sa do bezpečia? Zistite to tak, že počet sekúnd, ktoré uplynú od blesku po zvuk hromu vynásobíte 330-timi. Číslo je odvodené od toho, že zvuk sa šíri pomalšie, rýchlosťou 330 m/s. Ak je čas medzi bleskom a hromom nižší ako 5 sekúnd, hrozí veľké nebezpečenstvo a treba využiť každú šancu na úkryt.

    Ako pomôcť ľuďom zasiahnutým bleskom? Blesk zriedka spôsobuje ťažké popáleniny, smrť nastáva, ako pripomínajú záchranári, zastavením srdca a dýchania. Ak je postihnutá osoba pri vedomí, pravdepodobnosť, že prežije, je vysoká. Pomoc preto treba poskytnúť čo najskôr.

    1. Zistíme stav životných funkcií, dýchanie a činnosť srdca.
    2. Okamžite privoláme pomoc a začneme s oživovaním.
    3. Potom ošetríme prípadné rany a popáleniny.
    4. Vykonáme protišokové opatrenia.
    5. Do príchodu záchranky, postihnutého človeka neustále oživujeme a sledujeme stav základných životných funkcií.

    Autor titulnej fotografie: Ján Hlavčo

    Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

    Hlasujte za podcast roka

    Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

    Ako môžete hlasovať?

    1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
    2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
    3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
    4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
    5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

    Ďakujeme veľmi pekne!

    Stan si možno rozložiť aj pri útulni Ďurková

    8 tipov na prenocovanie na hrebeni Nízkych Tatier

    Stanovanie, bivakovanie či spanie „pod širákom“. Leto láka na vandrovku, plány na ňu kuje pri pivečku nejeden Slovák. Relax s relatívne bezcieľnym putovaním bez prísneho plánovania je topkou pre nejedného stresom unaveného človeka. A hoci sa môže zdať, že na takej vandrovke je všetko dovolené, nie je to tak. Najmä nie v národných parkoch.

    Ako stvorené na bezcieľne, viacdenné dovolenkové putovanie sú najmä Nízke Tatry. Park s pestrým zastúpením rastlinstva, chránených zvierat, s nádhernými, dychberúcimi výhľadmi z končiarov je počas letnej sezóny hodne navštevovaným miestom. A prechod hrebeňom Nízkych Tatier je vytúženým predsavzatím nejedného turistu.

    Aj takéto výhľady sa vám ponúknu počas potuliek hrebeňom Nízkych Tatier
    Aj takéto výhľady sa vám ponúknu počas potuliek hrebeňom Nízkych Tatier. Autor fotografie: Jano Krchnavý

    Čaká ho asi stovka kilometrov v nohách, asi 5 400 výškových metrov a medzitým niekoľko nocí bez ohľadu, či sa na hrebeňovku vydá z Telgártu alebo od Chopku, alebo či si vyberie výstup na hrebeň z inej lokality národného parku.

    Koľko tých nocí bude, záleží od voľna, kondície, momentálneho rozhodnutia. To v prípade, že sa na hrebeňovku, ktorá je súčasťou červeno značenej Cesty SNP, vydáte s batohom a stanom na chrbte a bez rezervácie nocľahu na niektorej z chát či útulni. A keďže ľahšie sa kráča pripraveným, povedzme si, kde môžete počas nízkotatranskej hrebeňovky v stane prenocovať tak, aby ste neporušili návštevný poriadok národného parku.

    1. Predné sedlo – modrá turisticky značená trasa (TZT), 2610
    2. V sedle Andrejcová pri útulni – červená TZT 0801
    3. Sedlo Priehyba – červená TZT 0801
    4. Sedlo Ramža pri útulni – červená TZT 0801
    5. Sedlo Čertovica (pod chatou HZS alebo za objektom motorestu Čertovica)
    6. Ďurková v prípade naplnenia kapacity útulne – modrá TZT 2639, zelená TZT 5609
    7. Osada Magurka pri turistickej chate na Panskej lúke

    8. Hriadeľské sedlo – červená TZT 0801

    V Hriadeľskom sedle
    V Hriadeľskom sedle. Autor fotografie: Linda Ondrejková

    Isteže, na prenocovanie možno využiť aj služby ubytovacích zariadení na Čertovici, Chaty M. R. Štefánika a Kamennej chaty na Chopku. No jednorazové prenocovanie má svoje čaro, ale aj obmedzenia. Najmä v národnom parku, kde má táborenie prísne pravidlá a kde sa oheň môže rozložiť iba na vyhradených miestach.

    Ak by ste potrebovali viac informácií, čo na hrebeňovke môžete, a čo už nie, informujte sa na Správach Národného parku Nízke Tatry v Banskej Bystrici, Liptovskom Hrádku či Brezne.

    Možno padne otázka: A čo Vysoké Tatry. V návštevnom poriadku tohto národného parku sa iné možnosti vo vysokohorskom teréne ako oficiálne prenocovania na chatách či iných ubytovacích zariadeniach pre turistov nespomínajú.

    Autor titulnej fotografie: Jano Krchnavý

    Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

    Hlasujte za podcast roka

    Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

    Ako môžete hlasovať?

    1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
    2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
    3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
    4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
    5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

    Ďakujeme veľmi pekne!

    Malý Dárius Rosa je veľký turista

    Veľký malý turista vyšliapal na Kriváň a získal si srdcia ostatných turistov

    Malý Dárius sa zapáčil návštevníkom našej facebookovej stránky. Je príkladom toho, ako možno dieťa odmala viesť k láske k horám, k pohybu a zdravému životnému štýlu.

    Vraj už ako štvorročný mal jasný cieľ – Gerlach. Malý Dárius bol zatiaľ okrem Kriváňa na mnohých ďalších končiaroch Tatier – Chopku, Baranci, Sivom vrchu, Rysoch, Chabenci, Magurke a mnohých ďalších.

    Na Kriváni bol vlani. Mal päť rokov a jeho veselá nálada, optimizmus a radosť z pohybu sa ostatným turistom ihneď zapáčili, čo dokladajú aj fotografie, ktoré jeho otec uverejnil na našej facebookovej stránke.

    Otec svojho syna vie na túrach správne motivovať
    Otec svojho syna vie na túrach správne motivovať. Autor fotografie: Jan Rosa

    Samozrejme, svoje pocity si nenechali pre seba a spoluprácu dvoch „chlapov“, otca i syna v horách ihneď pochvalne okomentovali.

    „Krásny chlapček a zodpovený ocino. Gratulujeme, nech to mladému vydrží a vyrastie z neho veľký horal,“ píše Renáta Legátová. „Tak to je frajer, super výkon,“ komentuje výstup na Kriváň Marek Záviš Závodský. „Děkujeme, samotní chlapi, tak máme alespoň ty hory,“ nechal sa počuť otec malého turistu Jan Rosa. „Môj obdiv, ste super dvojka,“ odpovedá Lukáš Fedorčák a Janette Kubačková.

    Naši fanúšikovia okomentovali aj výkon Dáriusa. „Klobúk dolu, ja som mala tridsať rokov, keď som vyšla prvýkrát na Kriváň a mala som toho dosť,“ uvádza Peťka Hulinová Zelenčíková. „Všetky začiatky sú ťažké, no každý ďalší výstup krajší a krajší,“ kontruje Jozef Mak.

    Dárius na Chabenci
    Dárius na Chabenci. Autor fotografie: Jan Rosa

    „Úžasný chalanisko,“ pridáva sa Kristína Gavaľová. „Šikula,“ nechá sa počuť Gabča Vítková i Květa Volfová. „Odpadla som, šikovný chalan,“ píše Denisa Soosová. „Až som sa zahanbila. Veď ja som sa na Kriváň bála ísť,“ zveruje sa Zuzana Šefčíková Bobčeková.

    Marcela Dešková k tomu pridáva vlastnú skúsenosť. „My sme na Kriváni boli minulý rok koncom augusta. Dali sme si ho s manželom k päťdesiatke a najmladším členom našej výpravy bola vtedy 12-ročná dcéra, ktorá s nami tiež brázdi Tatry.“

    Samozrejme, pochvalných vyznaní bolo omnoho viac. Každý ocenil optimizmus malého turistu a starostlivosť jeho otca. 

    V prírode bol Dárius už odmala
    V prírode bol Dárius už odmala. Autor fotografie: archív Jan Rosa

    „Ja mám 41 a Dárius bude mať v decembri 7 rokov, obaja sme sa narodili v Čechách a teraz bývame na Liptove, pod Západnými Tatrami,“ zveruje sa otec šikovného turistu Jan Rosa, ktorého na Slovensko zaviedla láska k horám, k Tatrám obzvlášť.

    Ako hovorí, v Tatrách bol s otcom prvý raz ako šestnásťročný, bývali vo vtedajšom Eurocampe pod Lomnickým štítom. A od toho času mal sen byť súčasťou toho všetkého, žiť v týchto horách, žiť s horami. Sen sa stal skutočnosťou, keď mal 37 rokov.

    Na Kriváni
    Na Kriváni. Autor fotografie: Jan Rosa

    Medzitým Tatry i Fatry navštívil mnohokrát. A keď sa mu cnelo, kreslil si hory po stenách a pracoval na románe Nový druh – zabudnutý osud pastiera z Vysokých Tatier, ktorý v roku 2020 získal prvé miesto v súťaži Kniha Liptova.

    Dáriuska do hôr berie najčastejšie ako môže, a už odmala. Začali v Beskydoch, Malých Karpatoch a prešli pár túr v predhorí Rakúskych Álp. A keď mal Dárius štyri roky, dostával zabrať viac. Aj čo sa týka prevýšenia, aj kilometrov.

    Na Sivom vrchu bol Dárius už ako štvorročný
    Na Sivom vrchu bol Dárius už ako štvorročný. Autor fotografie: archív Jan Rosa

    „Ak sa mu nechcelo, sľúbil som mu nejakú odmenu. No z dosiahnutia cieľa mal vždy veľkú radosť. A tá bola zrazu viac ako iba „pamlsky“, ktoré dostával,“ zveruje sa otec. A dodáva: „Začal som ho motivovať mojou únavou. Keď nevládal, hral som, že aj ja. Ale že ešte chvíľku skúsim, keď sme sa už na to dali. Neskôr začal on používať moje slová, keď som hral akože unavené divadielko. Koľkokrát sa mi plakať chcelo z toho, akú psychiku má. Do života sa mu to bude hodiť,“ chváli syna.

    A potom vymenúva, kde všade boli, na čo vyliezli a čo by ešte radi. Je to dlhý zoznam, ktorého položky chcú postupne „odfajknúť“. No Dárius nastupuje do školy, času bude čoraz menej.

    Dárius v tričku, ktorý mu namaľoval otec
    Dárius v tričku, ktorý mu namaľoval otec. Autor fotografie: Jan Rosa

    „Našim hlavným cieľom je Gerlachovský štít, ktorého obrázok nosí Dárius na tričku. Ja ako horolezec mu to môžem umožniť, ale zatiaľ trénujeme „konvičku“, ako si Darík premenoval kondičku. Keď bude dobrá, pustíme sa časom na horolezecké chodníky,“ plánuje Jan Rosa.

    Skúša hľadať najkrajšiu túru v zozname tých, ktoré už so synom absolvoval. „Každá má niečo do seba. Najviac si užívame, keď sme v horách sami. Ale podľa Daríka, ale aj mňa, je celkom pohodový a krásny výstup na Bystrú. Oproti Poludnici – malá, ale zákerná…,“ bilancuje.

    A dodáva, že je vlastne jedno, kde so synom je, hlavne, že sú na ďalšej ceste k tatranským vrcholom.

    Autor titulnej fotografie: Jan Rosa

    Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

    Hlasujte za podcast roka

    Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

    Ako môžete hlasovať?

    1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
    2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
    3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
    4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
    5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

    Ďakujeme veľmi pekne!

    Dračia dolinka a Dračie sedlo pod ťažkým štítom, Vysokou a Dračím štítom

    Českí horolezci sa precenili, spadli zo steny

    Dračí štít má medzi horolezcami rešpekt. Je tomu šesť rokov, čo v priebehu jedného mesiaca zahynuli po páde z neho až traja ľudia. Minulú sobotu sa jeho tragická bilancia mohla rozrásť. Záchranári tam bojovali o život ďalších troch ľudí.

    Súbežne niekoľko svedkov zavolalo v sobotu (8. júna) popoludní na dispečing Horskej záchrannej služby, že videli pád troch ľudí z jedného zo žľabov Dračieho štítu na snehové pole v Zlomiskovej doline. Minimálne jedna osoba na tom mala byť zle, padala niekoľko desiatok metrov.

    Z priebehu záchranárskej akcie pod Dračím štítom
    Z priebehu záchranárskej akcie pod Dračím štítom. Autor fotografie: archív HZS

    „Zároveň bolo ohlásené uviaznutie dvoch českých horolezcov na skalnej polici, pričom žena mala utrpieť poranenie dolnej končatiny,“ uvádza portál Horskej záchrannej služby.

    Horskí záchranári požiadali o súčinnosť posádku leteckých záchranárov z Popradu, ktorej sa podarilo v nepriaznivých poveternostných podmienkach, silnom nárazovom vetre v doline, vysadiť neďaleko zranenej osoby horského záchranára z oblastného strediska Vysoké Tatry.

    „Záchranár na mieste ošetril a zateplil pacienta a do príchodu posádky VZZS spolu s náhodnými svedkami zabezpečil predlekársku pomoc zranenému,“ pokračuje portál.

    Vrtuľník odváža zraneného horolezca
    Vrtuľník odváža zraneného horolezca. Autor fotografie: archív HZS

    Ďalší záchranári pokračovali k uviaznutým v stene pozemne. „Dvojici pomohli záchranári HZS dostať sa zo steny do bezpečia pomocou lanovej techniky. Pacient bol po ošetrení a zateplení transportovaný letecky do Starého Smokovca a následne do nemocnice na ďalšie ošetrenie,“ uvádza ďalej.

    Horskí záchranári potom z terénu letecky, v súčinnosti s posádkou popradského vrtuľníka, vyprostili a transportovali aj zranenú Češku. Za pomoc pri záchrannej akcii ďakuje Horská záchranná služba svedkom udalosti, ktorí sa na mieste ochotne podieľali na poskytovaní prvej pomoci postihnutému.

    Autor titulnej fotografie: Milan Mišík

    Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

    Hlasujte za podcast roka

    Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

    Ako môžete hlasovať?

    1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
    2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
    3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
    4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
    5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

    Ďakujeme veľmi pekne!

    Sezóna sa v Tatrách začala aj pre cyklistov

    Pozor! Zmena návštevného poriadku! Viete, kde môžu ísť psy?

    Tatry sa otvorili letnej turistickej sezóne. Oproti minulým rokom návštevný poriadok v TANAP-e prináša niekoľko zmien. Zhrnuli sme ich.

    S letnou sezónou vstúpili do Tatranského národného parku nové pravidlá. Ako uvádza správa TANAP-u, na pozitívne novinky sa môžu tešiť vyznávači turistiky, cyklistiky a geocatchingu, no zároveň musia počítať aj s novými obmedzeniami, ktoré ohraničuje návštevný poriadok.

    Letnú sezónu návštevný poriadok predĺžil, začala sa o dva týždne skôr ako v minulých rokoch. Prestala platiť zimná uzávera, no úsek chodníka po červenej značke z Hrebienka k Rainerovej útulni ostáva pre zosun skál uzavretý.

    „Stále tam trvá riziko vážneho ohrozenia života a zdravia. Ako obchádzku je možné použil zeleno značený dolný chodník cez Bílikovu chatu,“ uvádza Správa TANAP-u v Tatranskej Lomnici.

    Jedným z najnavštevovanejších miest vo Vysokých Tatrách je Popradské pleso
    Jedným z najnavštevovanejších miest vo Vysokých Tatrách je Popradské pleso. Autor fotografie: Peter Kubičár

    Preštudovať si pohyb po národnom parku by si mali aj ľudia, ktorí radi so sebou na tatranského chodníky berú domácich miláčikov. Ich pohyb návštevný poriadok obmedzuje a je možný iba na vyhradených úsekoch chodníkov a na cestách so spevneným povrchom. So psom podľa týchto noviniek nie je možné vstupovať do vysokohorského prostredia, ani na väčšinu tatranských chát.

    „Príkladom trasy, ktorú je možné absolvovať v sprievode psa, sú cesta zo zastávky Tatranskej elektrickej železnice Popradské Pleso na Popradské pleso, cesta z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom, či z ústia Žiarskej doliny na Žiarsku chatu. Sprístupnený je aj chodník po modrej značke na Chatu pod Soliskom, ale využiť je možné aj trasy z Podbanského do Tichej, či Kôprovej doliny,“ spresňuje Správa TANAP-u s tým, že presné znenie tohto obmedzenia a mapy s vyznačenými lokalitami je možné nájsť na: www.tanap.sk/zvierata-v-tanap-e/.

    Ak chcete zobrať do Tatier psa, pozrite si, kam s ním môžete
    Ak chcete zobrať do Tatier psa, pozrite si, kam s ním môžete. Autor fotografie: Oli Ochkan

    A teraz niečo k cyklistom. Ich poteší správa o predĺžení trasy v Bielovodskej doline, po novom cyklisti dostanú takmer ku táborisku na Poľane pod Vysokou. „V Kôprovej doline sa zase odvezú cyklisti až po prístrešok pod Garajovou dolinou. Celkove sa do zoznamu vyhradených miest pre cyklistiku dostalo do návštevného poriadku 22 lokalít od Oravíc po Tatranskú Javorinu,“ informuje správa národného parku.

    Aj hľadači „kešiek“ dostali v Tatrách priestor a v aktuálnom návštevnom poriadku sa na nich myslelo. Pravidlá pre nich sú nastavené tak, aby sa mohli pohybovať po značených chodníkoch, náučných, či kúpeľných chodníkoch, ako i po cykloturistických trasách. „Samozrejme, povinnosť rešpektovať sezónnu uzáveru a ostatné pravidlá platí i pre nich,“ upresňujú aktuality správy TANAP-u. 

    Spozornieť by mali aj vodáci. Pribudli pre nich vyhradené miesta. „Okrem dvoch miest na ikonickej Belej pribudol aj Studený potok na Orave. Splavovanie vodných tokov môžu podľa návštevného poriadku vykonávať len členovia turistických alebo športových organizácií so zameraním no vodnú turistiku alebo vodný slalom,“ uvádza sa v tatranských sezónnych novinkách. 

    Pri Vyšnom Kopskom sedle
    Pri Vyšnom Kopskom sedle. Autor fotografie: Vladimír Šterbák

    Isteže, vymenovať vyčerpávajúco sme na tomto mieste nemohli. No návštevníci sa s nimi podrobnejšie môžu zoznámiť na webových stránkach Tatranského národného parku, kde je zverejnené úplné znenie návštevného poriadku aj s prílohami. A viac informácií získajú návštevníci aj v informačných kanceláriách národného parku na Štrbskom Plese a v Zuberci.  

    Autor titulnej fotografie: Jaroslav Lepiš

    Tento text vám do zvukovej podoby načítal neurálny hlas.

    Hlasujte za podcast roka

    Hlasujte za náš podcast S BATOHOM CEZ HORY v ankete podcast roka 2024. Podcast sa venuje Tatrám a všetkým témam s nimi spojenými. Učíme mladších, ale i starších láske k horám, ktorá je dnes veľmi dôležitá. Podporte nás v tejto významnej ankete a ukážte spoločne celému Slovensku, že na Tatrách záleží. 

    Ako môžete hlasovať?

    1. Navštívte stránku https://bit.ly/podcast_roka_hlasovanie
    2. V kategórii Miláčik hlasujte za podcast S batohom cez hory
    3. V ostatných kategóriách môžete/nemusíte hlasovať
    4. Vyplňte meno a e-mailovú adresu
    5. Potvrďte svoj hlas cez e-mail

    Ďakujeme veľmi pekne!