dumbier

TATRY NA 3 – Ďumbier

by ČlánkyĎumbier

Na najvyšší vrch Nízkych Tatier sa môžeš vybrať z viacerých strán, no my sme si vybrali tu najzaujímavejšiu  – z juhu – z parkoviska Trangoška. Toto malebné parkovisko nájdeš v obklopení hôr a nádhernej prírody. Priamo na Trangoške  je smerovník – cesta je jasná po zelenej popri potôčiku Bystrianka.

C0002T01
C0004T01

Ak ti dnešná túra príde jednoduchá, máš možnosť pri chate Zázvor naložiť si na chrbát i jedno poleno. Na Štefáničke ťa zaň čaká odmena v podobe horúceho čaju, nič nie je predsa zadarmo. Samotná túra nie je náročná, no čakaj, že sa aj zapotíš. Stúpanie začne už takmer od štartu a trasou sa bude len stupňovať. Urob si prestávku pri smerovníku k Jaskyni mŕtvych netopierov a vyber sa opäť hore. Načerpaj sily, pretože najťažšia časť celej trasy je pred tebou, tep ti možno vyskočí na maximálne hodnoty, no odmenou ti budú nádherné výhľady do Trangošskej doliny a na lanovku, ktorú by si teraz isto rád využil.

C0008T01
C0095T01

Po takmer dvoch hodinách stúpania máš pred sebou Chatu M.R. Štefánika. – občerstvi sa a kochaj sa krásnymi pohľadmi. Teraz začína zábava – vykračuj si pod hrebeňom tentokrát smerom vľavo po červenej – smerom na Krúpové sedlo. Zelené peklo plné komárov a hmyzu vystrieda more balvanov. Ak budeš mať veľké šťastie (ako my) podarí sa ti zazrieť aj kamzíka či svišťa. Z Krúpoveho sedla to máš hore už len za polhodinu. Na vrchu sa nezabudni odfotiť pri dvojkríži, ktorý je predsa ikonou tohto vrchu! Z výhľadov ťa možno najviac prekvapí slovenské more pod horami – Liptovská Mara.

C0011T01
C0064T01

Naspäť sa môžeš vybrať rovnakou trasou, no my sme sa rozhodli ísť smerom na Chopok, kde sa môžeš občerstviť, a ak máš šťastie (my sme už nemali), uľahčiť si trasu môžeš lanovkou či už smer Sever, alebo Juh (naspať k parkovisku). My sme sa vybrali pešo zostupom k hotelu Srdiečko. Cestu nám spestrovali pískania svišťov. Nebo sa nad nami začínalo už zaťahovať, ale k autu sme prišli načas.

C0083T01

Pri každej túre, aj tej jednoduchšej je dôležité sa poistiť. Zdravotná poisťovňa Dôvera poskytuje svojím poistencom zľavu až 15% na poistenie do hôr. A to sa veru oplatí!

C0136T01
C0181T01
C0186T01
Boris Strákoš

Trúfli by ste si na najvyšší vrchol?

by ČlánkyGerlachovský štít

Čo by to bolo za leto bez poriadneho zážitku? Výstup na Gerlachovský štít by ním určite mohol byť. Je to jeden z najobľúbenejších výstupov v našich veľhorách, ponúka neskutočné výhľady, ale pozor – nie je to žiadna prechádzka po žltej značke. Práve naopak, na náš najvyšší štít žiadna turistická značka nevedie, dostať sa naň môžete len s certifikovaným horským vodcom.

Foto: Boris Strákoš

Ide o celodennú túru, na ktorú treba vyraziť skoro ráno, už o 5.00. Väčšinou sa chodí zo Sliezskeho domu a túra trvá 8 až 10 hodín, podľa cesty, ktorú vyberie horský vodca, kondície a počasia, to má v Tatrách hlavné slovo. Tu je aj odpoveď na otázku, prečo treba vyraziť tak skoro. Aby ste sa vrátili ešte za svetla a hlavne, aby ste sa vyhli prípadným búrkam, ktoré sa objavujú v popoludňajších hodinách.

Ak nemáte s vysokohorskou turistikou zatiaľ žiadne skúsenosti, tak tento zážitok odložte na neskôr. Ak však zvládnete Rysy alebo Kriváň v časoch, ktoré sú na rozcestníkoch, tak sa na Gerlach môžete vydať. Podľa stránky sliezskydom.sk by ste mali mať na sebe nepremokavé goretexové oblečenie, strednú vrstvu najlepšie z materiálu softshell, teplé ponožky, vysokú turistickú obuv s tvrdou podrážkou, so sebou pršiplášť, tenké rukavice a čiapku, ale aj dostatočné množstvo tekutín, jedlo a cukry, opaľovací krém a dobrú náladu.

ský vodca zabezpečí sedací úväz (horolezeckú sedačku), prilbu a zámkovú karabínu. Mali by ste ho oboznámiť so svojím zdravotným stavom a kondíciou. Ak to neviete v takomto prípade odhadnúť, vodca by vám mal vedieť poradiť. Na vrchol sa dá dostať viacerými cestami, tá klasická vedie od Sliezskeho domu cez Velickú dolinu, potom popod Velickú próbu. Odtiaľ už naviazaní na lano pokračujeme do Sedielka nad Kotlom a traverzom Gerlachovského kotla do štrbiny pod Kotlovým. Tu by ste mali prvýkrát vidieť vrchol Gerlachu, pokračujete traverzom cez Okno, Počúvajov žľab a krátkym hrebeňom na vrchol.

Z najvyššieho miesta na Slovensku budete vidieť nádhernú scenériu Tatier, ďalších pohorí a krajinu okolo. Fotka pri železnom kríži bude mať na sociálnych sieťach určite veľa lajkov a komentov. O zážitkoch budete ešte dlho hovoriť medzi známymi a v rodine. Ale teraz sa vydáme na cestu späť Batizovským žľabom a próbou do Batizovskej doliny, okolo Batizovského plesa magistrálou k Sliezskemu domu.

Počas cesty absolvujete výškové prevýšenie 1 100 metrov. Ako sme už spomínali, veľkú úlohou pri tejto náročnej túre hrá počasie. Môže sa stať, že horský vodca počas cesty rozhodne, že sa vrátite späť, pretože sa, napríklad, blíži búrka. V takýchto situáciách je to najlepšie riešenie. Riskovať v Tatrách sa naozaj neoplatí, pretože tu ide často o život. Výstup na Gerlach sa dá zopakovať, ale niektoré zo zlých rozhodnutí už nie.

IMG_1791

S parťákom cez hory – na Zelené pleso

by ČlánkyZelené pleso

Pýtate sa, čo nesmie chýbať na turistike v Tatrách? Za nás je to určite partia dobrých priateľov a nespočetné množstvá nádherných výhľadov. Tentoraz sme sa vybrali na milované Zelené pleso, a opäť nás milo prekvapilo. Začali sme na parkovisku Biela Voda. Ruksaky na chrbát, voda pripravená, a my hor sa do hôr. Najprv po žltej značke. Cesta bola veru nádherná, to vám poviem! Tým, ktorí rozmýšľajú nad výletom na Zelené pleso ho vrelo odporúčame.

IMG_1750
IMG_1789

Pôjdete miernym stúpaním cez les, ale aj naprieč skalami či popri potoku. Nejde o náročnú turistiku, no kočíky radšej nechajte doma, cesta trvá približne 4 hodiny. Mali sme aj kopec času osviežiť sa lahodným Zlatým Bažantom Radler 0,0% Extra Svieži Grapefruit.

IMG_1786

Nabudení, osviežení, šup ho ďalej, aby sme sa stihli najesť legendárnych parených buchiet na Chate pri Zelenom plese. Vo vetre bolo počuť štebot vtákov a sem-tam sme zahliadli aj nejaké plazy, no čo je najlepšie? Stretli sme legendárnu líšku Elišku! Cesta na Chatu pri Zelenom plese je známa krásnymi potokmi, ponad ktoré vedú aj mosty. Voda v nich je čistá, ba priezračná. Občas vykuklo slnko, no cestou lesom sme šli v príjemnom chládku.

IMG_5331
IMG_2873

A zrazu, keď prejdete všetky lesy, potoky a kamene, naskytne sa vám nádherný pohľad na Zelené pleso v pozadí s legendárnou Brnčalkou. Naplnili sme brušká, pokochali sa tatranskými štítmi, Jastrabia veža je raj pre horolezcov. Ak sa vyberiete na Zelené pleso krátko po zime, môžete vidieť rozvodnené vodopády, ktoré vznikajú z roztopeného snehu.

IMG_1741

 

My sme zostali očarení. Zelené pleso je povinná zastávka každého milovníka Tatier. Po predošlých turistikách sme si túto „light“ verziu naozaj dosýta užili. Aká bude ďalšia zastávka?

Tatranska dolina

Tatranské doliny? Sú rovnako atraktívne ako štíty

by ČlánkyTatranské 
doliny

Môžeme povedať, že chôdza po dolinách je fyzicky menej náročná ako výstupy na končiare, ale aj tu si príde pravoverný turista na svoje. Napríklad Tichá dolina v výhľadom na majestátne štíty je najdlhšou dolinou v Tatrách, má skoro 14 kilometrov. Začína v Podbanskom, odkiaľ sa dá ísť aj do Kôprovej doliny s jej Kmeťovými vodopádmi.
Foto: Slavka Polackova

Ak sa vydáte do Mengusovskej doliny, aj tu na vás čakajú nádherné výhľady na štíty, asi ako vo všetkých dolinách, ale napríklad aj Veľké Hincovo pleso. V predchádzajúcom článku sme písali o vodopáde Skok, ten objavíte pri túre v Mlynickej doline, ktorá ústi do Štrbského plesa. Populárne sú aj plesá a vodopády vo Veľkej Studenej doline, prípadne u jej menšej kolegyne Malej Studenej doliny.
Hviezdoslavov a Ťažký vodopád patria medzi najzaujímavejšie miesta v Bielovodskej doline. Jej okolie v spodnej časti býva cieľom menej náročných turistov a cykloturistov. Chodník pokračuje cez Prielom do Veľkej Studenej doliny.
Ďalšou z navštevovaných tatranských dolín je Skalnatá dolina, platí to v lete aj v zime. Vďačí za to turistickým chodníkom a spojeniu lanovkou s Tatranskou Lomnicou. Ide o skalný kotol lemovaný Lomnickým, Kežmarským a Huncovským štítom. Pre turistov je tu k dispozícii Skalnatá chata a Chata Encián.

Pravidelným návštevníkom Tatier netreba predstavovať ani Furkotskú dolinu ohraničenú hrebeňmi Krivánskej rázsochy. V jej dolnej časti sa môžete zastaviť pri skoro stále zamrznutom Wahlenbergovom plese. Samotná Furkotská dolina pritom nie je až takým častým cieľom. Turisti sa do nej pozrú pri návrate na Štrbské pleso cez Bystrú lávku. Do doliny odbočuje chodník z Tatranskej magistrály medzi Štrbským a Jamským plesom.
Medzi ďalšie tatranské doliny, ktoré treba spomenúť patrí Batizovská dolina výrazne poznačená ľadovcovou činnosťou, Velická dolina so známym Sliezskym domom, Monkova dolina s jednosmerným náučným chodníkom, Javorová dolina s Tichým plesom a Tichým plieskom a Dolina Kežmarskej Bielej vody s Bielymi plesami, čo je najväčšie zoskupenie jazier v Tatrách.

Vodopad_Skok

Vodopád, a okolo malé i väčšie plesá

by ČlánkyVodopád Skok

Štvrtý najvyšší, ale asi najmohutnejší vodopád v Tatrách, to je vodopád Skok v Mlynickej doline. Vysoký je asi 25 metrov, možno aj viac, a vedie k nemu celoročne otvorený chodník. Vyrazíte zo Štrbského plesa, na rozcestníku odbočíte k sedačkovej lanovke na Chatu pod Soliskom. Potom po pravej strane areálu lanoviek do Mlynickej doliny. Postupne sa otvárajú neskutočné výhľady na okolitú scenériu.
Foto: Petr Pazdírek

Túra k tomuto vodopádu patrí medzi tatranské klasiky, ako napríklad výstup na Rysy alebo túra k Popradskému plesu. Zaujímavá je aj skutočnosť, že k vodopádu Skok sa dostanete len po jednej trase, ktorú sme si v skratke predstavili. Je to preto, že sa nachádza v Mlynickej doline, uprostred štítov, hoci malou okľukou sa dá k nemu dostať aj cez Furkotskú dolinu cez Bystrú lávku.

Krása jedného z najkrajších tatranských vodopádov vynikne pri vyšších prietokoch vody, čo v týchto dňoch nehrozí. Tekutiny si zoberte ale vy so sebou, lebo máločo dokáže tak komplikovať túru, ako keď sa musí začať počas cesty nahor alebo zostupu v teplom počasí šetriť vodou.

Skúsenejší turisti si môžu výstup doplniť o prechod cez štrbinu Bystrá lávka v Soliskovom hrebeni nad vodopádom. Prípadne sa môžete vybrať k Plesu nad Skokom, odkiaľ je celá Mlynická dolina ako na dlani. Tento úsek je zabezpečený oceľovou reťazou, ale mal by ho zvládnuť každý turista. V blízkosti vodopádu Skok si môžete pozrieť aj niekoľko ďalších väčších i menších plies.

IMG_1636

S parťákom cez hory na Žiarske sedlo

by Články

Naposledy ste mohli vidieť našu výpravu na celoročne dostupný vrch Baranec. Túra to bola náročná, no s partiou priateľov to šlo omnoho jednoduchšie.

IMG_5278
IMG_5282

Keďže už máme v Tatrách čo-to pochodené, rozhodli sme sa z Baranca pokračovať na navštevované miesto – Žiarske sedlo. Táto trasa bola pre nás o čosi jednoduchšia, pretože to najväčšie stúpanie sme si už odmakali pri výstupe na Baranec. Čakala nás hrebeňovka, ktorá ponúkla nespočetné množstvo nádherných výhľadov. Videli sme Ostrý Roháč, Plačlivô, Žiarsku dolinu a väčšinu Západných Tatier. Nevedeli sme sa na toľko krás vynadívať, a tak sme aj častejšie zastavovali. Pri kochaní sa prírodou nám robil spoločnosť Zlatý Bažant Radler 0,0% Svieži Jablko. A musíme povedať, že je naozaj Svieži – má o 30% menej cukru, ako bežné Radlery.

IMG_1622

Počas schádzania sme opäť natrafili na snehové polia, ale aj na rozvodnené potoky. Ďalšou zastávkou bola Žiarska chata, a to vám povieme, že sme sa tam veru dosýta najedli! S plnými bruchami, no šťastní, sme pokračovali dole po turistickom chodníku. Na parkovisko, odkiaľ sme začíname turistiku na Baranec, nám zostávalo ešte 5 kilometrov.

IMG_1680
IMG_5279

Pre tých, ktorí sa chystajú do Žiarskeho sedla, no chcú sa vyhnúť vrchu Baranec, je k dispozícii samostatná turistická trasa od parkoviska v Žiarskej doline.

IMG_1683
IMG_1693

Aj napriek tomu, že sme prišli k autu unavení, tento výlet stál rozhodne za to! Priniesli sme si domov kopec zážitkov, na ktoré budeme určite radi spomínať. No pozor, ešte nekončíme! Tipnite si, aký je cieľ našej ďalšej spoločnej výpravy? Nápoveda – voda, voda, všade samá voda. 🙂

Richard Benc

Na Kráľovu hoľu sa dostanete z rôznych smerov

by ČlánkyKráľová hola

Leto je čas prázdnin, dovoleniek a výletov za hranice všedných dní. Tie posledné slová z predchádzajúcej vety sa môžu naplniť, ak sa vyberiete na najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier. Určite ten názov každý z vás počul, nebudeme teda znova pripomínať, že Kráľova hoľa je legendárna a opradená povesťami.

Foto: Richard Benc

Nemôžete si ju pomýliť, pretože na jej vrchole je neprehliadnuteľný televízny vysielač. Vrch má doslova strategickú polohu, ak budete mať veľké šťastie, môžete z neho vidieť až do Rumunska na vrchy vzdialené viac ako 300 kilometrov. O bližších výhľadoch na slovenskú krajinu tiež netreba veľa rozprávať, na to nestačia slová, treba to vidieť na vlastné oči – Spiš, Horehronie, Liptov, Vysoké i Západné Tatry ako na dlani. Pod Kráľovou hoľou pramenia štyri rieky – Čierny Váh, Hron, Hornád a Hnilec.

Ak sa chcete dostať hore, nemusíte byť až tak skúseným turistom. Z obce Šumiac v okrese Brezno vedie až hore k vysielaču horská asfaltová cesta. Samozrejme, pre autá je uzavretá, takže treba ísť peši, do troch hodín by ste ju mali zvládnuť. Treba počítať s tým, že je tu skoro stále veterno a počasie sa dokáže veľmi rýchlo zmeniť.

Hore sa dostanete aj z obce Telgárt po zelenej alebo červenej značke. Z Liptovskej Tepličky po zelenej, zo Spišského Bystrého cez Smrečínske sedlo po modrej alebo po červenej značke zo západu po hlavnom hrebeni zo Strednej hole.

Vrch Kráľovej hole je východiskovým bodom na nízkotatranskú hrebeňovú turistiku smerom na Čertovicu. Hrebeňovka Nízkych Tatier patrí medzi populárne a najkrajšie trasy u nás.

Dominik Lačný

Prespíme v stane a ráno vyrazíme na Kriváň

by ČlánkyKriváň

Nocovanie vo voľnej prírode, pod holým nebom, je témou, o ktorej sa v turistickej komunite často diskutuje. Nie vždy je k dispozícii chata alebo povolené miesto na táborenie.

Pred dlhšou túrou či hrebeňovkou si preto dopredu preštudujte možnosti prenocovania počas trasy, aby ste sa vyhli nocovaniu na nepovolených miestach. V návštevnom poriadku Tatranského národného parku sa ako možnosti nocovania spomínajú len vysokohorské chaty, to znamená, že stanovanie a bivakovanie je všade inde v prírode zakázané. V nižších pásmach sa dá prespať vonku, ale pozor na súkromné pozemky.

Foto: Dominik Lačný

Dobrou možnosťou ako neprísť o spanie pod stanom, či holým nebom, a zároveň neporušovať zákon je využitie na tento účel určených kempov. Nájdete ich aj vo Vysokých Tatrách. Vo vstupnej časti do Tatranskej Lomnice od Popradu sa nachádza zariadenie Tatranec. Je to rozsiahly areál s autokempingom a chatkami, je tu aj hotelový komplex so službami. Ďalším miestom na táborenie s nádherným výhľadom na panorámu Tatier je Leharo Camping v Starej Lesnej. Dá sa tu prenajať parcela s prípojkou na elektriku s pitnou vodou a kanalizáciou. Miesta sú dostatočne veľké aj pre väčšie karavany.

Ak plánujete turistiku v Západných Tatrách, možno bude pre vás dobrým tipom Autocamp Račkova dolina. Nachádza sa 4 kilometre od obce Pribylina neďaleko vstupu do Račkovej a Jamníckej doliny v turisticky zaujímavom prostredí. Kemp sa nachádza v lese, takže na svoje si prídu aj hubári, len treba počkať na trochu vlahy. Ďalším výborným východiskovým bodom pre kratšie i dlhšie túry vo Vysokých Tatrách je RIJO Camping vzdialený jeden kilometer od Starej Lesnej. Do Tatranskej Lomnice to máte odtiaľto 5 a do Starého Smokovca 7  kilometrov. Pokojné prostredie kempu je kryté stromami, takže aj tu sa môžete
dosýta nabažiť výhľadov na tatranské končiare.

Okrem spomenutých kempov nájdete v nižších polohách Vysokých i Západných Tatier aj ďalšie miesta určené na kempovanie. Spomenúť môžeme ATC Tatranská Štrba, Autocamping Bystrina, Camping Demänovská dolina, Autocamping Vavrišovo a ďalšie zariadenia.

Vincent Synák

Kam dnes na výlet? A čo tak Skalnatá chata?

by ČlánkySkalnatá chata

Ak chcete ráno vyraziť z domu a večer sa vrátiť, Skalnatá chata je dobrým tipom. Zaparkovať sa dá v Tatranskej Lomnici na verejnom parkovisku pri stanici lanovky na Skalnaté pleso. Potom záleží na vás, či sa vyveziete lanovkou alebo absolvujete trasu peši. Z Tatranskej Lomnice by ste to mali po zelenej značke zvládnuť za necelé tri hodiny. Ak sa rozhodnete pre lanovku, budete párkrát prestupovať, ale dá sa takto vyviesť až k Skalnatému plesu, odkiaľ je to na Skalnatú chatu už len asi 10 minút.

Ak vyrazíte zo Starého Smokovca, na Skalnaté pleso sa dostanete po červenej značke. Najprv na Hrebienok, odtiaľ na Zamkovského chatu a potom po magistrále.

Pri Skalnatej chate je terasa, kde si môžete oddýchnuť a vychutnať si neskutočné výhľady na okolitú krajinu. Vzhľadom na to, že výstup sem sa považuje za stredne náročnú túru, vyhľadávajú ju všetky vekové kategórie, pokojne sem môžete vyraziť aj s deťmi. Pre skúsených turistov je východiskovým bodom na ďalšie túry.

IMG_1161

V Tatrách na huby radšej nechoďte

by ČlánkyUžitočné tipy
 na hory

Podbanské a predhoria Vysokých Tatier, ale aj okolie Popradského plesa, Kežmarské žľaby i ďalšie lokality v Tatrách patria medzi vychýrené hubárske rajóny u nás. To isté platí o podtatranských oblastiach.

Titulná fotografia je len ilustračná.

IMG_1165

Súčasné obdobie by sme mohli nazvať začiatkom hubárskej sezóny, ale zažívame extrémne horúce dni s vysokými teplotami a takmer žiadnymi zrážkami. Toto rastu húb nepraje, pretože prílišné sucho doslova neznášajú. Napriek tomu písali niektorí hubári v júni na stránku nahuby.sk, že si z Tatier odniesli slušné úlovky. Aj keď je sucho, našli dosť hríbov, čo podporili fotografiami plných košíkov. Iní hlásili, že našli len zopár suchohríbov, jedna hubárka napísala, že nenašla nič.

Niektorí turisti už dopredu počítajú s tým, že si počas cesty do naplánovaného cieľa nazbierajú v nižších polohách zopár húb, ak rastú. Iní plánujú pobyt v horách len s cieľom hľadať a zbierať huby. Táto záľuba spojená s aktívnym pobytom v prírode sa často v rodinách dedí z generácie na generáciu.

IMG_1168

Starší znalci spomínajú, že veterná smršť, ktorá v roku 2004 zasiahla Vysoké Tatry a zničila množstvo hlavne smrekových porastov, narušila aj viacero miest, kam kedysi chodili doslova naisto. Huby rastú v pokojnom prostredí s dostatkom vlahy, ich výskyt sa viaže na existenciu takzvaného podhubia. Ak nie je vytvorené, huby na takom mieste nenájdete. Platí teda známe pravidlo, že ak na nejakom mieste nájdete huby, nájdete ich tam aj v budúcnosti.

Pozor však na zber v chránených pásmach. V 1. a 2. stupni ochrany huby zbierať môžete, v 3. až 5. stupne už nie. Medzi zóny, kde je hubárčenie povolené patria hlavne už spomínané predhoria Vysokých Tatier, okolie mestských častí v tomto pohorí i nižšie položené miesta. Na označenie príslušného stupňa ochrany slúžia stĺpy, tie by vás mali upozorniť, že už ste v prírodnej rezervácii alebo národnom parku. Okrem húb platia tieto obmedzenia aj pre zber lesných plodov.