Cart is empty 
Ilustračné foto: Medveď hnedý. Foto: Jaroslav Slašťan
S útokmi zvierat vo voľnej prírode je spojených množstvo mýtov. No pravda je taká, že zviera v prírode zaútočí iba vtedy, ak sa cíti ohrozené, alebo ak sú ohrozené jeho mláďatá. Keď si to osvojíme a nebudeme zbytočne vyvolávať situácie, v ktorých by sme mohli dostať zvieratá do stresu, alebo nechávať po sebe zvyšky jedál, ktoré ich môžu prilákať, budeme sa v horách cítiť bezpečnejšie.
Po incidente s medveďom nezomrel do roku 2020 ani jeden človek. Prvý útok so smrteľnými následkami sa stal až v roku 2021 v Liptovskej Lúžnej. Strach z hnedej šelmy je podľa ľudí zo Zásahového tímu medveďa hnedého ale neopodstatnený.
„Veľa zbytočných tragédií sa v horách stane z úplne iných dôvodov. Štatistika dokladá, že za ostatné približne dve desaťročia zahynulo pri páde zo stromu či brala viac ako 350 ľudí, na otravu hubami takmer polstovka, vyše tridsať ľudí usmrtil blesk a bezmála štvrťstovka ľudí zomrela po bodnutí sršňom, včelou či osou. Smrťou približne v dvadsiatich prípadoch skončili aj útoky psov,“ upresňuje Jaroslav Slašťan.
Stretnutia s medveďom minimalizujeme, ak obmedzíme pohyb v horskom prostredí pred svitaním a po súmraku. Ilustračné foto: Fero Babiar
Hnedá šelma a najväčšia obava z nej
Stretnutia s medveďom minimalizujeme, ak obmedzíme pohyb v horskom prostredí pred svitaním a po súmraku, a ak sa pohybujeme iba po turistických chodníkoch. Treba pritom dávať o sebe vedieť rôznym hlukom, rozhovorom, spevom, pískaním, a to najmä za hmly či dažďa, alebo aj pri pohybe v okolí vodného toku, ktorý môže prehlušiť zvuky sprevádzajúce človeka.
„Dôležité je vyhýbať sa húštinám, mladinám, kde medvede často oddychujú, ale aj miestam s poľovníckymi krmoviskami, lebo tam medvede nachádzajú ľahko dostupnú potravu,“ pripomína zoologička Mária Apfelová.
Neodporúča ani vstupovať do odľahlých dier a jaskýň a dávať si pozor na skladovanie potravín, ktoré si berieme so sebou. „Potrava je pre medvede vždy atraktívna, odporúčame skladovať ju v plastových vreckách alebo nádobách, čo platí aj o odpade po grilovaní či varení guláša. Rozvoniavajú na veľkú vzdialenosť a keďže medveď je zviera s výborným čuchom, prilákajú ho k ľuďom,“ upozorňuje.
Horšie je, keď sa spustí na štyri
O blízkosti medveďa veľa napovie trus, stopy či stromy s odretou kôrou po zuboch. Zoologička zdôrazňuje, že medveďa netreba vyhľadávať či približovať sa k nemu, hoci sa zdá pokojný. Zrejme nás ešte nezacítil. Ak fučí, či stojí na zadných labách, ešte stále to nemusí znamenať útok. Len monitoruje terén a snaží sa vyčistiť si priestor okolo nozdry, zachytiť pach, aby zistil, čo sme zač.
„Horšie je, keď sa spustí na štyri nohy, zaklopí uši dozadu a uprene sa na nás pozerá,“ opisuje správanie šelmy M. Apfelová. „Ak sa k nám rozbehne, skúsme neutekať. Mohlo by ho to vyprovokovať k prenasledovaniu. Väčšina medveďov nejde do absolútneho kontaktu s človekom, útok iba naznačí, hrabne pred nami labou a snaží sa nás nejako, zastrašiť či varovať. Aj pre medveďa je útok nebezpečný, vie, že riskuje zranenie, ktoré ho môže v prírode znevýhodniť, alebo stáť život. Neloví vo svorke, ale žije sám. Ak sa mu niečo stane, neprežije,“ hovorí zoologička s tým, že ak nejde o obranu mláďat, alebo o situáciu, že je zahnaný do úzkych, väčšinou sa snaží predísť konfliktu s človekom.
No predsa len treba pripomenúť, že s medveďom netreba bojovať. Dôležitá je pasivita, ochrana životne dôležitých orgánov – hlavy, hrudníka, brucha, hrdla. „Ak by malo dôjsť k fyzickému kontaktu, treba sa zbaliť do polohy novorodenca, prekrížiť si ruky cez prsty a chrániť šiju a boky krku. Medveď nás maximálne udrie labou alebo uhryzne, obyčajne nespôsobí smrteľné zranenie. Treba zachovať duchaprítomnosť, počkať, kým sa zviera vzdiali, potom vyhľadať pomoc,“ radí zoologička.
Na takýto záber treba mať šťastie. Vlk je veľmi plachý. Ilustračné foto: Peter Dupej
Vlk napadol jedine Červenú čiapočku
Ak medveď nevyhľadáva útoky, viacnásobne to platí o vlkoch. Zabudnime na Jakubiskove filmy, rozprávky a povesti. „Jediným zdokumentovaným prípadom napadnutia človeka vlkom je Červená čiapočka,“ usmieva sa Mária Apfelová.
„Sú plaché, donedávna boli lovené a stále majú obrovský strach pred človekom. Tým, že im zaberáme životný priestor, veľa vlkov hynie pod kolesami áut. Ľudia sú pre svorku obrovské riziko, preto vždy pred človekom utečú. Dokonca, keď sa vykrádajú vlčie brlohy, čo sa ešte stále deje na Sibíri či v pobaltských krajinách, rodičovský pár vĺčatá nebráni. Radšej zvolí útek a nové rozmnožovanie, aby sa nahradili straty,“ argumentuje zoologička.
Diviaky sa presúvajú, je ich veľa
V ostatných rokoch sa témou stali aj diviaky. Vídať ich na sídliskách, v mestách. Máme sa ich obávať?
„Je ich veľa a keďže každé teritórium má nejakú úživnosť, diviaky sa presúvajú tam, kde sa cítia bezpečne a kde majú dostatok potravy. Aj oni objavili, že vhodné je pre nich okolie miest a dedín, kde nemajú žiadnych prirodzených predátorov, v intravilánoch sa nemôžu loviť a majú tu biotop, v ktorom sa môžu ukrývať,“ vysvetľuje M. Apfelová. „A keďže aj diviaky, ako všetky cicavce, majú veľký mozog a sú učenlivé, chodia bližšie k ľuďom a vedú k tomu aj novú generáciu, ktorú naučili, že pri človeku nájdu viac potravy a bezpečie.“
Zoologička dodáva, že nové chute sme im predložili sami. „Diviaky sa nasýtia na vnadiskách, ktoré zakladajú poľovníci. Okrem poľnohospodárskych plodín tam zvieratá nezriedka nájdu aj chleby, exotické ovocie, prosto, je im predkladaná ľudská potrava. Naučia sa na ňu, a potom ju vyhľadávajú.“
Diviaky ale nemožno podceňovať. Najmä diviačice sú nebezpečné, keď im siahneme na mláďatá. „Ak zablúdime k ich hniezdu a zbadáme pásikavé prasiatka, treba ustúpiť. Diviačica je blízko, môže zaútočiť,“ upozorňuje M. Apfelová. „Útoky sú veľmi rýchle a nepomôže nám ani vyliezť na strom. Počula som o prípade, že v Čechách takto ohrozili turistu. Diviaky sa rozložili pod stromom a čakali. Našťastie, potenciálna obeť útoku mala mobilný telefón a privolala si pomoc poľovníkov.“
Srnce v ruji sú nebezpečné na čistinkách a poliach
Počas ruje, čo je aj teraz v júli, môžu byť pre človeka nebezpečné aj srnce. Sú citlivé na pachy, majú menšiu únikovú vzdialenosť a hovorí sa, že najmä ženy v určitej fáze mesiaca sú pre nich pachovo atraktívne.
„Už sa stalo, že srnec dokázal parôžkami poklať ženu tak, že bolo treba vyhľadať pomoc záchranárov. No tieto útoky sa nestávajú na turistických chodníkoch, ale skôr na lesných čistinkách a poliach, prevažne za súmraku alebo na úsvite,“ vymenúva.
Na turistických chodníkoch a blízkych skalách môžu byť pre ľudí nebezpečné plazy. Vyhrievajú sa na teplejších miestach a ak sme nepozorní, môžu nás pohrýzť. Nebezpečnejšia je vretenica, ktorá má jedové žľazy, ale vydesiť nás môže aj užovka.
„Treba byť v prírode vnímavý, odporúča sa správať sa tak, aby sme nevyprovokovali útok. Plaza by sme nemali dráždiť, odháňať, lebo práve vtedy stúpa riziko, keď sa cíti ohrozený a môže sa brániť uhryznutím,“ pripomína M. Apfelová.
Nie všetci ľudia, ktorí našli záľubu v turistike a výletoch do prírody, sa naučili citlivo vnímať aj jej zákonitosti a rešpektovať ich. Pritom práve táto cesta vedie k tolerancii dvoch svetov – ľudí a zvierat. Schádzanie do slepých uličiek mýtov a legiend spojených s útokmi zvierat na ľudí nepomôže ani jednému z nich. Ak spoznáme život a potreby zvierat, necháme im potrebný priestor, môžeme žiť vedľa seba bez konfliktov.
